25. schôdza

Ďakujem, pani poslankyňa. Chcem sa spýtať pani spravodajkyne, či zaznamenala tento návrh. Asi áno. Čiže výborne, aby to mali aj procesne zachytené. Takže na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem štyri faktické poznámky.
Ako prvý, pán poslanec Miroslav Suja.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, nemusíte sa ospravedlňovať, že nie ste expert. Nie je možné, aby každý bol expert na všetko, na to máme poradcov a myslím si, že zdravý rozum, takže to je úplne v poriadku. Teší ma vaše zapálenie pre dobrú vec.
Len ako som už povedal aj v piatok, keď som tu bol, ja neviem, pani poslankyňa, vy ste videli tých 120-tisíc podpisov? Viete, aby sme fakt boli korektní. Tých 120-tisíc podpisov neexistuje. Možno keby sme dali viacej času a obišli by sme celé Slovensko, tak nazberáme tých podpisov milión. Verím tomu, že milión. Ale bolo by to férové a nebolo by to klamstvo, lebo toto je 120-tisíc klikov alebo lajkov, a už vieme, že z viacerých prišli tie naschvál, aby to nejako sabotovali, čo ma veľmi mrzí, že nájdu sa takí ľudia, čo sabotujú dobrú vec, a proste útočia na ľudí, ktorí bojujú za životné prostredie. A ešte viac ma mrzí, že my tomu dávame taký, ako oficiálne im to súhlasíme, keď to stále my aj tu opakujeme, ale ja neviem, vieme, čo je zákon o petícii, vieme, ako petícia má vypadať, a vieme, že toto petícia neni, lebo keby to bola petícia a 120-tisíc podpisov, tak je to tu oficiálne zaradené ako bod a musí sa to prerokúvať a nemusí to ísť návrhom niektorého poslanca, pani kolegyňa.
Ale ináč súhlasím s vami, čo ste povedali, len toto, toto ma tam mrzí, že stále to tu ako mantru dookola opakujete, pričom toto je veľké klamstvo. Ja verím, že tých podpisov by sa nazbieralo aj milión, ale keď budeme klamať, to nebude dobré.
A takisto tá Čína, to ste povedali veľmi dobrý, veľmi dobrý príklad, len nevidím, že mňa by oficiálni predstavitelia nejakí vyzývali. Nič by nás to tak isto nestálo, ako ste povedali, nič by nás to nestálo, vyzvali Čínu, USA alebo Indiu, aby sa trošku aj oni pozreli na tú planétu. Aj keď bude celá Európa zelená nič nám to nepomôže, kým neprestanú títo traja najväčší znečisťovatelia a ďalší na nich naviazaní.
A ďakujem za váš prejav.

Ďalší vo faktickej poznámke pán Eduard Kočiš, ale ešte predtým by som chcel, pani poslankyňa Marcinková, môžete ísť na svoje miesto a odtiaľ budete reagovať na faktické poznámky, nech sa páči.
Pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, naozaj veľmi pekne chcem poďakovať za váš prejav, za kultivovaný bod do tejto rozpravy. Ale čo sa týka dosiahnutia uhlíkovej neutrality v roku 2040, podľa mňa je to hlboko nereálne, pretože Slovensko je tak maličká krajina, taký maličký kúsok sveta, ktorý jednoducho len v minimálnom alebo v skoro žiadnom množstve nedokáže ovplyvniť túto celosvetovú globálnu krízu, a je to hlavne postavené na troch najväčších znečisťovateľoch životného prostredia a ovzdušia, tak ako to povedal kolega Suja, a tými sú Spojené štáty americké, Čína a India a statne sa k nim pridávajú aj podľa niektorých odborníkov menej rozvinuté krajiny, a to Pakistan a Bangladéš, čo ma dosť značne prekvapilo, ale je to tak. Čiže je to päť najväčších znečisťovateľov ovzdušia a životného prostredia v celosvetovom meradle.
Takže táto petícia alebo táto, títo signatári tejto výzvy, ktorí sa zaoberajú touto problematikou, áno, kvitujem to, pretože ochrana životného prostredia je veľmi dôležitá, musíme sa týmto problémom zaoberať, ale v rámci Slovenskej republiky by som to skôr naozaj videl na regióny a časti Slovenska, ktoré boli postihnuté určitou značnou nejakou ťažbou uhlia alebo nejakou veľkou priemyselnou sférou, ktorá tam kedysi za čias socializmu pôsobila, ale predostrieť to na nejaké celosvetové globálne ohrozenie z pozície Slovenskej republiky je dosť také, by som povedal, až úsmevné, pretože naozaj Slovenská republika tento celosvetový problém nemôže veľmi ovplyvniť. Môžme kričať, môžme hlasno poukazovať aj z pozície poslancov Národnej rady, ale tak, ako povedal kolega Suja, je veľmi dôležité, aby sa k takýmto problematickým veciam vyjadrovali často a nepretržite čelní predstavitelia štátu.
Ale aj tak veľmi pekne ďakujem za váš bod do tejto rozpravy.

Ďalší a posledný s faktickou poznámkou, pán poslanec Radovan Kazda.
Ale ešte predtým, pani spravodajkyňa Šuteková, ste sa prihlásili po termíne, sa ospravedlňujem. Ale vy môžete vystúpiť v rozprave, kedy chcete, čiže akonáhle skončí s odpoveďou na faktickú poznámku pani poslankyňa Marcinková, tak vám udelím slovo, aby ste sa mohli vyjadriť. Ďakujem za pochopenie.
A pani kolegyňu Marcinkovú poprosím, aby sa prihlásila, ak chce reagovať na faktické poznámky.
A teraz udeľujem slovo pánovi poslancovi Radovanovi Kazdovi, nech sa páči.

Ďakujem. Pani poslankyňa Marcinková, zmena klímy je, je veľmi významný a vážny problém, proti, teda proti dopadom zmeny klímy a príčinám zmeny klímy bojujeme už 30 rokov. Mám také dve poznámky, ktoré ma zaujali vo vašom príspevku.
Tá prvá je, že nespájal by som to, nespájal by som tento problém s inými environmentálnymi problémami, akým je napríklad smog v Číne. Emisie tuhých znečisťujúcich látok sú iný environmentálny problém, ktorý veľmi máličko súvisí so zmenami klímy.
Moja druhá poznámka sa týka vášho pozmeňujúceho návrhu. Patrím k tým, ktorí majú problém s týmto pozmeňujúcim návrhom z toho dôvodu, že pojem klimatická núdza je podľa mňa bezobsažný, nemá, nemá nijakú náplň, je to len nejaký, nejaké deklaratívne pomenovanie čohosi, čo, čo nemá obsah.
V roku tisíc... 2019, keď bol tento pojem nejakým spôsobom uvedený do Európskeho parlamentu v dokumente Klimatická a environmentálna núdza, taktiež nezaznela žiadna definícia klimatickej núdze. Ja by som naozaj nechcel hlasovať za niečo, o čom neviem, či to nie je nejaký bianko šek s peniazmi, ktoré ani nemáme, s nákladmi, ktoré ani nemáme a ktoré budeme musieť neskôr znášať. Tak prípadne keby ste vedeli zareagovať, že čo to naozaj, že čo si máme predstavovať pod tým pojmom že klimatická núdza, by som sa vás chcel spýtať.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Marcinková, môžete reagovať na faktické poznámky, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som najprv zareagovala na pána kolegu Suju, kedy hovoril vlastne o legitimite týchto 120-tisíc podpisov a ako o petícii.
Priznám sa, ako právnička vnímam aj argumenty pre a proti legitimite tejto petície, ale pre mňa, aj keby sme to nazvali občianskou iniciatívou, za ktorú sa podpísalo 120-tisíc ľudí, tak je to pre mňa obrovským signálom toho, že táto téma má veľké opodstatnenie a veľkú podporu verejnosti, pretože my ako volení zástupcovia ľudí by sme nemali riešiť len problémy, o ktorých si my myslíme, že sú dôležité, a vnímať všetko len cez svoju optiku, ale naozaj mali by sme načúvať tomu, čo obyvatelia a občania Slovenska vnímajú ako kľúčové. A tu pri tej masovosti tejto občianskej iniciatívy je to pomerne zrejmé.
Pokiaľ, pokiaľ by som sa mohla vyjadriť aj pánovi Kazdovi. Keď hovoríte o nejakom bianko šeku, nesúhlasím s tým, pretože krajiny, ktoré naozaj klimatickej, klimatickej kríze venujú oveľa väčšiu pozornosť, ako, ako dosiaľ venujeme my, nemali problém s vyhlásením tohto klimatického stavu núdze, a to z dôvodu, aby naozaj tú naliehavosť problému preniesli aj na verejnosť, aj na elity, na špičky politické.
Obsah tohto pojmu je podľa mňa veľmi široký a naozaj vieme pod neho obsiahnuť všetky naše snahy, ku ktorým sa ako vládna koalícia, ale aj ako jednotlivci podpíšeme v snahe zabrániť aktuálne kritickému snahu, stavu a docieliť tú uhlíkovú neutralitu alebo sa k nej prinajmenšom priblížiť našimi dôslednými opatreniami, takže pre mňa spochybňovať niečo, čo sa vo svete zaužívalo ako jasný a zreteľný signál verejnosti v prospech klímy a v prospech jej ochrany, nie je niečo, čo by som si sama dovolila spochybňovať, pretože naozaj je to už medzinárodne zaužívaný... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Teraz udeľujem slovo pani spravodajkyni. Pani spravodajkyňa, spoza rečníckeho pultu môžete vystúpiť ako v rozprave.
Nech sa páči, máte slovo.

By som rada pár slov k vystúpeniu ešte pani kolegyne Marcinkovej. Ja rozumiem aj, prečo prichádza tento pozmeňujúci návrh, pretože v mojom vystúpení už minulý týždeň, predtým ešte, keď sme začali rozprávať o klíme, som povedala, že, alebo vyslovila ten názor, že si myslím, že z tých cieľov, ktoré si tá petícia postavila, že zostalo iba torzo, a v zmysle tých deklarácií troch hlavných, ktoré tam boli, a že my by sme si naozaj mali dávať vyššie ciele a nemali by sme sa spokojiť s málom. Takisto ak ste tu boli, vtedy rozprával aj pán minister Budaj, presne túto istú myšlienku povedal, že máme si dávať vysoké ciele a máme potom kontrolovať ako poslanci to, že či sme týmto cieľom, či sa k nim blížime a či vlastne smerujeme nejako.
A preto ešte raz hovorím, že ja tomu rozumiem, aj keď je to teraz takýmto spôsobom podávané, a mnohí by sme mali aj na výbore aj s poslancami, ktorí sa tejto téme venujú veľa diskusií o tom. Ja rozumiem aj tej akoby polemike, že čo to znamená, ten stav núdze, čo neznamená, ako, ako môžme sa o tom rozprávať naozaj hodiny, či sú na to presné dáta, či je to, či sa dá ten stav presne vymedziť, zadefinovať. Akože o tomto sa vedia viesť odborné polemiky.
Na druhej strane, ak je to deklaratívne vyhlásenie, tak skutočne to vnímam ako otvorené dvere pre každý, každú jednu vec, ktorú môžeme ďalej urobiť, pre každú jednu podporu zeleného riešenia, pre každú, každé jedno opatrenie, ktoré môže zlepšiť klímu. Samo osebe by bolo prázdne, ak by k nemu nešlo aj, aj tie konkrétne kroky, a tie konkrétne kroky pán minister Budaj predložil už na minulej schôdzi, kde sme mali celú správu, celý súbor opatrení na zlepšenie klímy na Slovensku, ktoré teda ministerstvo chystá, a v tomto kontexte to ja viem prijať, že máme nejaké deklaratórne vyjadrenia, a k tomu idú, samozrejme, opatrenia, ktoré s tým súvisia, a ešte raz zdôrazniť tú myšlienku tých otvorených dverí pre, pre vládu a pre jednotlivé kroky, ktoré môžme urobiť, a takisto pre hľadanie aj financií na podporu všetkých zelených riešení a na podporu toho, aby sme klímu na Slovensku dostali do nejakého normálu.
Ďakujem. (Neutíchajúci ruch v sále.)