25. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Programové vyhlásenie vlády hovorí o podpore poľnohospodárov, malých, stredných a ja nevidím nikde v pláne obnovy, že by sa malo napĺňať programové vyhlásenie vlády a akokoľvek sa podporili poľnohospodári.
Keď som sa na to pýtal prvýkrát, tak jeden z predsedov výborov, teraz už neviem, ktorý to bol, povedal, že sa budú robiť pozemkové úpravy. Ale opravte ma, ak sa mýlim, pozemkové úpravy sú v rámci rozpočtu tých 30 mil., čo tam bolo dávané, neviem, či je to ďalej, sa to zadržalo, to nemá s plánom obnovy nič spoločné. Tak, tak ako si povedal, my na jednej strane, alebo vy koaliční partneri na jednej strane hovoríte o podpore poľnohospodárov, váš minister hovorí, že keď nebude aspoň miliarda alebo neviem, koľko miliónov to bolo, odstúpi, nakoniec podľa všetkého nevybojoval ani jedno euro. To znamená, že sa to neguje a ostane, hej, keď nevybojoval ani jedno euro.
Nerozumiem tomu, lebo na čo je potom to programové vyhlásenie vlády, keď ho absolútne nedodržujete? Teraz máme jedinečnú možnosť. Predseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie jasne dneska povedal, že sú oblasti, ktoré sú postihnuté suchom, tak my sme mohli kľudne do týchto oblastí nasmerovať podporu, aby sa vybudoval závlahový systém, a tým zvýšili potravinovú sebestačnosť. Ale nerobíme to. Tak ide tu o kšeft, aby ste si rozdelili pri iných veciach viac peňazí? Alebo ja nerozumiem potom, lebo ideme proti zdravému sedliackemu rozumu. A ja sa ani nečudujem, že kolegovia z opozície, zo SMER-u to kritizujú.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za reakcie, kolegovia.
Kolega Jožko Habánik, ja som vymenoval len tie také najväčšie organizácie. Myslím si, že keby som doniesol tie stovky až tisícky strán tých, tých pripomienok, ktoré k tomu prišlo od všetkých organizácií a zainteresovaných rôznych skupín, tak myslím si, že by som to tu dlho čítal a to nebol účel. Účel bol vypichnúť tie najpodstatnejšie organizácie, ktoré bežne fungujú v rámci toho, že s vládou komunikujú a riešia podstatné materiály, a vidíme na základe tých ich pripomienok, ktoré poslali, že sa tam pravdepodobne vôbec nekomunikovalo.
A čo sa týka teda plánu obnovy a ministerstva pôdohospodárstva, tak všetci dobre vieme, že teda pán minister Mičovský na začiatku deklaroval 2,4 mld., následne 1,1 mld. Potom sa do materiálu, ktorý sa posielal minulý rok do Bruselu, našlo asi nejakých, ak si dobre pamätám, 50 - 60 mil. tam bolo zahrnutých v rámci pozemkových úprav, ale v terajšom reálnom pláne obnovy sa tam nenachádza nič, takže pôdohospodárstvo a potravinárstvo tam nemá ani jedno euro. A tu si treba uvedomiť, že podpora domáceho poľnohospodárstva a potravinárstva má priamy súvis aj s ochranou klímy ako takou, lebo čím viac budeme, čím viac budeme pestovať u nás doma a zabezpečovať vyššie percento potravinovej sebestačnosti, tým pádom bude tá uhlíková stopa, ktorá vzniká pri dovoze či ovocia, zeleniny, alebo iných produktov z iných krajín, ktoré sem potraviny ku nám, alebo teda jednotlivé plodiny cestujú niekoľko stoviek až tisíc kilometrov, vytvárajú neskutočnú uhlíkovú stopu a práveže tým pádom by sme, keby sme podporili túto potravinovú sebestačnosť aj prostredníctvom, prostredníctvom plánu obnovy, by sme túto uhlíkovú stopu znížili, a tým pádom by sme podporili aj klímu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, plán obnovy predstavuje jedinečnú príležitosť pre Slovensko. Zároveň však nejde o jediný zdroj financovania z Európskej únie. Nezabúdajme, prosím, že Slovensko má k dispozícii vyše 8 mld. eur z existujúcich štrukturálnych a investičných fondov, ako aj 13 mld. eur z nového programovacieho obdobia, čo sú celkovo väčšie finančné objemy, než je samotný plán obnovy.
Množstvo zdrojov z plánu obnovy a odolnosti je limitované. Neznamená to, že oblasti, ktoré sa doň nedostali, považujeme za menejcenné alebo že nebudú financované z európskych peňazí. Napríklad v rámci EŠIF vyčlenila Európska únia pre farmárov a rozvoj vidieka osobitný balík peňazí. V prípade Slovenska 163 mil. eur do roku 2023. Tu sa zároveň nedá nepripomenúť hlavne pretrvávajúci problém implementácie európskych zdrojov. Slovensko má problém s čerpaním, čo reflektuje aj ministerstvo financií a snaží sa o nastavenie efektívneho a transparentného systému čerpania týchto prostriedkov.
Plán obnovy a odolnosti nemá bezprostredne riešiť a vykrývať dopady koronakrízy. Hlavnou víziou plánu obnovy je po rokoch stagnácie znovu naštartovať proces dobiehania vyspelých krajín Európskej únie. Cieľové oblasti pre reformy a investície zohľadňujú kľúčové problémy ekonomiky a najdôležitejšie spoločenské výzvy. A to sa nezaobíde bez reforiem v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, zelenej ekonomiky, efektívnosti štátu a verejných služieb, vedy, výskumu a inovácií.
Slovensko patrí medzi najpriemyselnejšie krajiny Európskej únie a zelená transformácia nás bude stáť miliardy eur. Plán obnovy nám to pomôže významne uľahčiť. Slovensko si tak môže zjednodušiť cestu k uhlíkovej neutralite a aby sa to podarilo, je totiž kľúčové naštartovať reformy v najbližších rokoch. K tomu prispeje aj štedrá alokácia na obnovu rodinných domov. Zdroje Európskej únie sa dostanú priamo k ľuďom a zlepšia kvalitu ich života, ako aj kvalitu životného prostredia.
V odôvodnení píšete, že rozprávať o duševnom zdraví v čase pandémie je cynické. Práve teraz počas pandémie je táto téma namieste. Dlhotrvajúca sociálna izolácia a dĺžka pandémie vyvolávajú zvýšený tlak na našu psychiku. Psychické prežívanie tejto krízovej situácie ovplyvňuje aj schopnosť ľudí bojovať s ochoreniami. Som rada, že táto téma dostala sa do plánu obnovy.
Plán obnovy obsahuje investície naviazané na reformy. Nebol postavený na zelenej lúke, ako tvrdia moji predrečníci. Reflektuje roky pripomienok Európskej komisie ako zlepšenie vzdelávania a zdravotníctva, väčšie investície do zelenej ekonomiky a digitalizácie, zefektívnenie verejnej správy, súdnictva, zlepšenie udržateľnosti verejných financií a mnohé iné. Odráža striktné požiadavky stanovené na európskej úrovni a zároveň zodpovedá národným prioritám. Mnohé oblasti, ako spomínané školstvo či zdravotníctvo, ktoré sú kľúčové pre rast životnej úrovne a kvalitu života, boli na Slovensku dlhé roky finančne podvyživené a zanedbávané.
Plán obnovy musí spĺňať špecifické, kvantitatívne, ako i kvalitatívne kritériá. Tridsaťsedem percent z fondu obnovy musí ísť na boj s klimatickými zmenami a 20 % na digitálnu transformáciu. Okrem toho plne zohľadňuje odporúčania Európskej komisie, ktoré vzišli z technických rokovaní v priebehu januára a februára, a zároveň zapracováva pripomienky a návrh verejnosti, odbornej verejnosti či zainteresovaných strán.
Plán obnovy musí, teda je rozdelený do piatich základných priorít. Je to:
- zelená ekonomika - 2 mld. 170 mil. eur,
- vzdelávanie - 800 mil. eur,
- veda, výskum a inovácie - 700 mil. eur,
- zdravie - 1 mld. 450 mil. eur,
- efektívna verejná správa - 1 mld. 30 mil. eur.
Ministerstvo financií usporiadalo niekoľko online verejných diskusií a okrúhlych tematických stolov s odborníkmi, vrátane samospráv, zamestnávateľov, odborov, mimovládnych organizácií, expertných organizácií a zástupcov relevantných ministerstiev, ktoré zodpovedajú za prípravu jednotlivých komponentov plánu obnovy. Sama som sa osobne na takýchto online konferenciách zúčastnila. Pri tom všetkom musíme dodržať extrémne tesný časový rámec stanovený na prípravu samotného plánu, čo sa premietlo aj do rozsahu spoločenskej diskusie. Podobné dokumenty sa často pripravujú aj niekoľko rokov. Plán obnovy a odolnosti odovzdávame Komisii do konca apríla. Jeho vypracovávanie trvalo menej ako jeden rok. Napriek tomu a zložitým okolnostiam verím, že práve pripomienky a podnety externých partnerov, širokej, ako aj odbornej verejnosti zohrali významnú úlohu v jeho formovaní.
Na záver by som chcela kolegov z opozície uspokojiť, slovenský plán obnovy patrí k tým reformnejším a Európska komisia vyzdvihuje naše reformné úsilie. V porovnaní s inými členskými štátmi Európskej únie sa nachádzame pomerne ďaleko aj v samotnom procese príprav. Európska komisia doposiaľ eviduje draft plánov obnovy od 20 členských štátov, v prípade siedmich členských štátov má zatiaľ len veľmi široký návrh alebo len časť toho, čo chcú zahrnúť do svojich plánov obnovy.
Podľa neformálnych diskusií bolo ministerstvu financií avizované, že slovenský plán obnovy je považovaný za jeden z ukážkových dokumentov a aj na tomto základe sme boli kontaktovaní Lotyšskou republikou s otázkami neformálnej diskusie, ako pristupujeme k reformám a procesu prípravu plánu obnovy. Odozva Európskej komisie na náš plán obnovy je do veľkej miery pozitívna a patríme medzi najrýchlejšie krajiny v jeho príprave. Potvrdil to aj Maroš Šefčovič, komisár, člen Európskej komisie za Slovensko a zároveň aj Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda Európskej komisie za Lotyšsko.
Takže myslím si, že vaše obavy, vážení kolegovia, nie sú namieste.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Kolegyňa Pleštinská, veľmi dobre ste v úvode uviedli, že nemáme len plán obnovy, ale máme tu aj nové programovacie obdobie, ktoré počíta s veľkou mierou na množstvo programov vrátane poľnohospodárstva.
Tu by som chcela vlastne mojim kolegom z opozície pripomenúť, že tie požiadavky, ktoré tu máte, sa opakovane vynášajú, že do poľnohospodárstva treba vliať ďalšie peniaze a práve z programu obnovy, že vlastne sa spomína, že pán minister Mičovský je neschopný, lebo nedovolil tam dať peniaze. Treba si pozrieť v prvom rade kritériá Európskej komisie, ktoré nastavila do programu obnovy, a jednoducho nie je možné do poľnohospodárstva dať ďalšie peniaze, pretože poľnohospodárstvo každoročne je najväčším prijímateľom finančných podpôr z rozpočtu Európskej únie.
A to, že vlastne je v takom stave, ako je, poľnohospodárstvo, je vina tu 12 rokov vlády Roberta Fica a jeho ďalších kumpánov, rozkrádačiek na Poľnohospodárskej platobnej agentúre a vlastne nesplnenia tých všetkých náležitostí a tých krívd, najmä čo sa týka pozemkových úprav, poriadok s vlastníctvom. To, o čom tu hovoríte, že vlastne vytýkate teraz plánu obnovy, že nie sú na to financie. Takže jednoducho na to nemôžu byť financie, pretože je vinou Slovenska, vinou predchádzajúcich vlád a najmä 12 rokov vlády SMER-u, že sa tieto peniaze premrhali a nevyužili sa na to, po čom teraz vy tu plačete. Všetci plačeme, že poľnohospodárstvo je v katastrofálnom stave. Ale to nie je vina vlády, tejto koalície, to je vina vás, že ste vlastne peniaze premrhali. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Pleštinská, pozorne som vás počúval a budem sa snažiť vecne komunikovať a nie populisticky podľa manuálu ako predchádzajúca kolegyňa, ktorý máte napísaný.
EŠIF - 163 mil., áno, pani poslankyňa. A myslíte si, že je to adekvátne s tým, čo máte navrhnuté, že na reformu justície chcete 244 mil.? Z programu obnovy? Azda si myslíte, že na potravinovú sebestačnosť, čo nie je pravda, že tam nemôže ísť do poľnohospodárstva viacej peňazí, nám postačuje 163? Práve naopak, my potrebujeme do reformy aj poľnohospodárstva na potravinovú sebestačnosť viacej peňazí a myslíme si, že preto by to malo byť prepracované. Dávame konštruktívny návrhy čo má byť prepracované.
Hovoríte, že čerpanie fondov je pomalé. No, ja som zvedavý za vašej vlády, ako to skončí, pretože veľmi dobre viete, boli ste europoslankyňou, že čerpanie väčšinou u všetkých krajín je až na konci rezultov, rezultuje. A počkáme si, lebo za ostatný rok evidujeme, že boli kompletne zastavené všetky čerpania, nebudem hovoriť o integrovanom regionálnom operačnom programe, lebo tam sa neurobilo kompletne nič.
Ale spýtam sa vás, konkrétne ktorej konferencie ste sa vy teda zúčastnili verejnej, povedzte to verejne, pretože ja som pozeral a evidujem iba jednu verejnú diskusiu, ktorá sa uskutočnila 15. 12. 2020 a po tej konferencii skonštatoval riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Eduard Hagara, že toto teda ešte nie je plán obnovy, ktorý od nás požaduje Európska únia.
A keď hovoríte, že nás chvália z Európskej únie, ja by som spozornel vždy, pretože ak oni nás chvália, oni nevedia, čo Slovensko potrebuje. My si musíme do tých chlievikov dať to, čo my potrebujeme, a preto by som bol veľmi opatrný. A navrhujeme práve preto, aby sa prepracovali niektoré veci, lebo nie sú dobré.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, najrýchlejšie ešte neznamená najlepšie. Lebo potom neviem, ako si dokážete vysvetliť tie výhrady tých stoviek organizácií, ktoré majú proti tomuto dokumentu výhrady a nesúhlasia s ním.
A hovoriť, že EÚ neumožňuje do poľnohospodárstva dávať peniaze, to je čisté klamstvo. Viaceré krajiny do poľnohospodárstva z plánu obnovy dali peniaze, aj Nemecko. Takže tu hovoriť, že Európska únia nám to neumožňuje, to je výsmech tým farmárom, ktorým ste chceli v programovom vyhlásení vlády pomáhať.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, oceňujem vaše vystúpenie, dali ste si záležať na zhrnutie istých argumentov, ktoré by mali obhájiť dokument, ktorý pripravujete. Na margo tých niektorých argumentov len toľko, že, ale myslím to úprimne, cítiť z toho spracovateľov, teda úradníkov, ktorí komunikovali alebo možno pracovali alebo ešte aj fungujú, možno externe vo vzťahu k Európskej komisii, a preto aj to by som povedal také krásne hodnotenie, že ako plán obnovy bude pomaly najlepší a tie bombastické výrazy, ktoré teda sa používajú aj pri iných veciach.
Ja by som sa ale chcel vás spýtať, vás osobne, pretože poznám vás a vážim si vás, nevadí, že neboli pripustené k prvotnej diskusie k príprave plánu obnovy také organizácie ako priemyselné zväzy, komory, priemyselná, poľnohospodárska, vysoké školy, odbory, ja neviem, všetky možné organizácie, samozrejme, aj tretí sektor. Vám to nevadí? Veď keď prišiel premiér z Bruselu a keď sa povedalo, že Brusel dá dohromady zdroje pre obnovu po korone, a tak to je, hoci ste povedali, že to nesúvisí, tak povedal, že bude celé leto, budú konferencie veľké, ktoré budú hovoriť o tom, ako Slovensko čo najlepšie využije peniaze na obnovu a, samozrejme, stabilitu po korone. Vám to nevadí, že toto sa neuskutočnilo?
Ďakujem.