27. schôdza

Ďakujem. Rezort spravodlivosti je, paradoxne, jedným z najmenších a zároveň jedným z najväčších. Jedným z najmenších je čo do počtu pracovníkov, pokiaľ viem teda, neviem, či úplne najmenší, alebo, alebo druhý najmenší, ale z hľadiska významu pre fungovanie krajiny a zvlášť pri súčasnej vládnej koalícii a jej nastavení je to jeden z najdôležitejších rezortov, lebo to, čo nás spája, je práve túžba po spravodlivosti a túžba po tom, aby sme boli krajinou, kde je právo vymožiteľné.
Minulý súboj s vládnou koalíciou, ktorá tu bola pred nami, bol práve o korupcii a o spravodlivosti a korupcia ani spravo... teda odstránenie korupcie ani fungovanie spravodlivosti nie je možné bez efektívnej vymožiteľnosti práva. Preto je aj veľmi dobré, ako povedala aj pani poslankyňa Žitňanská, že reformy v rezorte spravodlivosti začali, začali hneď, začali, začali veľmi rázne a viaceré z toho zoznamu úloh na štyri roky sú už splnené. Pre mňa osobne toto bol jeden z najzásadnejších dôvodov, prečo by mala táto vládna koalícia pokračovať, prečo by bolo nebezpečné, keby sme skončili. O jednom z tých dôvodov alebo o niektorých z tých dôvodov hovoril doobeda pán podpredseda Národnej rady Gábor Grendel v tom, že sa bojuje s mafiou, bojuje sa s korupciou, rozviazali sa ruky orgánom činným v trestnom konaní. Ale to je také, že to malo byť samozrejmé, to je... to je niečo, čo v normálnej krajine je samozrejmé, že politici nezasahujú do prokuratúry a do polície a nesnažia sa brzdiť vyšetrovanie kriminálnej činnosti. Ale reforma justície a efektívnejšie fungovanie súdnictva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani ministerka, chcete reagovať? Nech sa páči. Prosím, zapnite pani ministerku. (Reakcia ministerky.) Chvíľku ešte. Vedľa, prosím, to miesto. (Reakcia ministerky.) Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne aj za slová podpory. Ja chcem osobitne povedať a ďakujem veľmi pekne aj za prvý príspevok od pána podpredsedu Šeligu a myslím, že on to veľmi jasne vystihol, že to, čo sa podarilo v rámci reformy justície, je vďaka tomu, že reforma justície, tak ako prešla, mala podporu koalície. A chcem aj tu ešte raz poďakovať naozaj všetkým poslancom, poslankyniam za podporu, pretože bez nej by sa nepodarila táto reforma.
Čakajú nás ešte ťažké rozhodnutia, osobitne ja rozumiem, že aj so súdnou mapou. V rámci toho len chcem povedať, že súdna mapa je o tom, ako majú vyzerať súdy, keď raz-dvakrát za celý život ideme na súd. To znamená, naozaj netreba čakať na reformu verejnej správy. To sú proste iné rozhodnutia, ktoré robíme v našom živote, ktoré niekto nerobí vôbec a nepotrebuje ich, to nie je ako pri orgánoch verejnej správy, a preto sa na to treba pozerať inak. A ja som pripravená aj s každým poslaneckým klubom sa o tom osobitne rozprávať, či s koaličným, opozičným, pre vysvetlenie, čo je práve dôležité pre takúto reformu justície a prečo sa treba pozerať na tú organizáciu súdov inak ako na potreby, ktoré má verejná správa.
Ďakujem veľmi pekne aj za poznámku od pani poslankyne Pivkovej v súvislosti s kariérnym rastom justičného personálu a tu chcem povedať, že naozaj nikto v justícii sa nemusí báť o svoje miesto. Reorganizácia súdov neznamená zánik žiadneho miesta sudcu, sudkyne a osobitne už vôbec odborného personálu, kde rátam s tým, že odborného personálu budeme potrebovať viac a po tom, čo bude úspešná reorganizácia súdov, tak potenciálne sudcov menej. Takže určite každého pracovníka, pracovníčku, ktorá pracuje pre justíciu, si vážim a urobím všetko pre to, aby sme každé miesto zachovali bez ohľadu na to, ako bude súdna mapa vyzerať.
Ďakujem veľmi pekne za podporu a teším sa na ďalšiu spoluprácu.

Ďakujem.
Po pani ministerke Kolíkovej vystúpi ďalšia pani ministerka, pani ministerka kultúry Natália Milanová. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, našou ambíciou aj takto asi pred rokom v programovom vyhlásení vlády bolo, aby naša kultúra bola životaschopná a sebavedomá, a to stále platí. Avšak je nutné povedať, že kultúra je jeden práve z tých rezortov, ktorý nápor pandémie naozaj položil na kolená a ten rok bol pre ňu nesmierne ťažký.
Obdobie, ktoré prichádza, už avizuje, že by sme mohli vidieť svetlo na konci tunela, ale stále si uvedomujeme, že situácia minimálne v kultúre tak skoro nebude ten takpovediac normál možno, na ktorý sme boli tie roky zvyknutí. Aj by sa ľahšie pracovalo, keby ministerstvo ako rezort bolo konsolidovanejšie, ale dedičstvo predkov zanechalo svoje neblahé účinky, a teda museli sme sa vysporiadať nieže s niekoľkými, ale s veľkým množstvom nedostatkov aj zároveň riešiť následky, ničivé následky pandémie.
Jedným z tých prvých krokov bolo napríklad vypovedanie nevýhodných zmlúv. Tu chcem povedať, že tá naša filozofia spočíva v tom, aby verejné obstarávania boli transparentné a aby boli nesené v duchu hodnoty za peniaze, pretože peniaze z ministerstva kultúry majú slúžiť kultúre a nie nejakým pofidérnym jednotlivcom, ktorí sa chcú aj na tomto rezorte obohacovať.
Počas celého roka sme urobili v rámci našich inštitúcií kontroly a audity. Kontroly boli vykonané v Univerzitnej knižnici v Bratislave, v Múzeu holokaustu v Seredi, v Národnom osvetovom centre, v RTVS, v Slovenskom centre dizajnu a aj na Pamiatkovom úrade.
Čo sa týka auditov, tu by som spomenula asi taký najvýraznejší, ktorý sa týkal fungovania Slovenského národného divadla a odhalil naozaj nesmierne množstvo pochybení, ktoré sa v tejto erbovej inštitúcii roky ako keby ťahali, neriešili a takpovediac explodovali práve v čase zúriacej pandémie. Ten audit odhalil vážne ekonomické nedostatky, nezrovnalosti v účtovníctve, porušovania Zákonníka práce, mohli by sme menovať a menovať ďalej, veď ktokoľvek chce, všetky výsledky našich kontrol a auditov aj v duchu nášho transparentného prístupu sú zverejnené na stránke ministerstva kultúry. Pán nový riaditeľ pred pár dňami predstavil ozdravný plán, ktorý považujem za dobrý základ toho, aby sa Slovenské národné divadlo po rokoch strádania vydalo naozaj tou správnou cestou.
Ďalšie audity sme zrealizovali aj v divadle Nová scéna či Ifjú Szivek.
Mnohí nám možno vyčítajú, že v rámci programového vyhlásenia sme nereagovali na situáciu súvisiacu s COVID-om. Ja stále si myslím, že programové vyhlásenie sa má pozerať do budúcnosti, ale chcela by som vám aj všetkým povedať ako ministerstvo kultúry aj v rámci toho COVID-u a nedostatku dát, nedostatku systémovosti, nedostatku akéhokoľvek nastavenia s kultúrnou obcou dosiahlo výsledky, ktoré už dnes, po roku, môžem považovať nie za malý zázrak, ale za doslova veľký zázrak. Snažili sme sa reagovať, ako najrýchlejšie sme vedeli, keď už vlastne v marci bolo jasné, že brány divadiel, koncertných sál, ale aj podujatia dostanú takpovediac stopku, a distribuovať peniaze ľuďom, ktorí ju bytostne potrebujú, pretože fungovali v rôznych pracovnoprávnych vzťahoch. A tu je veľmi dôležité povedať vec, na ktorej sa zhodneme nielen v rámci V4, ale v rámci celej Európskej únie, že kultúra je nesmierne špecifická svojou rozdrobenosťou a nehomogénnosťou pracovnoprávnych vzťahov, takže identifikácia jasnej a adresnej pomoci bolo asi, bol ten najväčší otáznik, s ktorým sa každý z nás ministrov nielen na Slovensku, tu, ale naozaj v rámci celej Európy, dovolím si tvrdiť aj vo svete, museli popasovať.
My sme v tejto veci urobili dve legislatívne úpravy. Nový dotačný zákon, ktorý nám ako ministerstvu pomohol poskytovať dotácie práve v súvislosti s mimoriadnou situáciou, a potom covidovú novelu, ktorá riešila zlepšenie podmienok pre organizátorov festivalov alebo teda kultúrnych podujatí. Doposiaľ sme subjektom pôsobiacim v kultúre alebo aj ľuďom pracujúcim v kultúre – či cez naše organizácie, alebo po rokovaniach s inými rezortmi, respektíve s pomocou, ktorú poskytujú iné rezorty – dokázali ľuďom poskytnúť pomoc vo výške 57 miliónov eur. To všetko sú peniaze vlastne nad rámec tých štandardných tokov v priebehu roka, ktoré sa do kultúry dostávajú.
S ministerstvom financií sme vyrokovali viac ako desať miliónov eur pre takpovediac nezávislú alebo nezriaďovanú kultúru, ktoré sme poskytli trom verejnoprávnym fondom – Audiovizuálneho fondu, na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Našich 31 organizácií zriaďovaných dostalo takmer desať miliónov, ktoré mali slúžiť práve na sanovanie toho výpadku príjmov, ktorý bol spôsobený anticovidovými opatreniami.
Prvú našu pomoc, ktorú sme spustili v rámci ministerstva kultúry už v rámci našich prvých výziev, bola pomoc pre technický personál, pretože možno celý čas ako keby sa sústredila tá optika na umelcov a umelkyne, ale veľmi dôležitý a nepostrádateľný je technický personál, bez ktorých kultúrne podujatia by sa len veľmi ťažko organizovali. V rámci tejto našej výzvy sme rozdelili 900-tisíc eur a poskytli sme pomoc 270 ľuďom. Iniciovali sme v spolupráci s ministerstvom hospodárstva výzvu alebo, respektíve tú pomoc pre obchodné spoločnosti pôsobiace v kultúrno-kreatívnom priemysle. Tu si však dovolím povedať, že trošku ma mrzí, že ministerstvo hospodárstva nepočúvalo ľudí z praxe a nastavilo tú svoju výzvu na základe svojich podmienok, svojich požiadaviek, svojich princípov a my sme konfrontovaní s tým, že táto pomoc nie je dostatočná a nespĺňa tie základné požiadavky tých, ktorí by tú pomoc naozaj potrebovali.
Ďalšiu špeciálnu covidovú dotáciu sme spustili v marci a bola určená pre neziskové organizácie. Stretla sa naozaj s veľmi pozitívnym ohlasom práve od ľudí, ktorý pracujú v kultúre. Pomohli sme 300 subjektom a rozdelili sme viac ako 5,7 milióna eur.
V rámci tých našich dotačných výziev sa snažíme, aby boli postavené na štyroch základných pilieroch – na spravodlivom prerozdelení, adresnosti, rýchlosti a administratívnej jednoduchosti. Dnes sme práve avizovali spustenie novej výzvy, ktorá bude od pondelka k dispozícii. Je určená pre fyzické osoby, respektíve jednotlivcov, profesionálov a profesionálky v kultúre, kde si oprávnený žiadateľ musí splniť pár definovaných podmienok, mohol žiadať dotáciu vo výške buď 4-tisíc, alebo 6-tisíc eur.
Aby sme trošku urobili poriadok vo všetkých formách pomoci, ktoré ľudia z kultúrno-kreatívneho priemyslu môžu čerpať, vytvorili sme stránku pomahamekulture.sk, ktorá je pravidelne aktualizovaná, kde si ľudia môžu vyhľadať presne tú formu dotácie nielen na celonárodnej úrovni, ale aj na tých lokálnych úrovniach.
Pre mňa je veľmi dôležité povedať, že tá spolupráca, ktorú sme nadviazali s ľuďmi naprieč toho kultúrneho sektora, je nesmierne významná, možno bola roky podceňovaná, v každom prípade tá pandémia nám odhalila, že tá komunikácia musí byť intenzívnejšia a musí byť participatívnejšia, ako bola doteraz, lebo tí ľudia z praxe, ktorí v kultúre žijú, milujú ju, robia to, čo ich baví, vedia aj najlepšie, čo potrebujú. Lebo rozhodnutia, ktoré sú robené od okrúhleho stola, naozaj niekedy nevedia pomôcť tak, ako by sme si to želali.
Naďalej pokračujeme v implementácii výsledkov dokumentu Revízia výdavkov na kultúru s cieľom podporiť efektívnosť a zavádzanie výsledkových ukazovateľov v kultúrnej politike. V stredu teraz sme avizovali kultúrny semafor, ktorý je výsledkom štvormesačnej veľmi intenzívnej spolupráce medzi konzíliom odborníkov, Úradom verejného zdravotníctva a teda kultúrnou obcou, kde sme nastavili jasné podmienky a jasné pravidlá naviazané na veľký COVID automat, aby každý, kto chce organizovať kultúrne podujatie, vedel, v akých podmienkach a teda s akými podmienkami môže to svoje kultúrne podujatie realizovať.
Ešte, ešte nekončím. Veľmi dôležité je spomenúť, že sme naďalej pracovali aj na projektoch, ktoré už boli rozpracované, to znamená centralizovaná, decentralizovaná výzva pre kultúrno-kreatívny sektor. Podarilo sa nám napriek pandémii 73,4 milióna zazmluvniť pre kultúrno-kreatívne centrá. Tí, ktorí vedia, vedia, že to bola nesmierne dlhá odysea, a ja som naozaj veľmi rada, že sa nám to aj v tomto ťažkom roku podarilo. Pokračujeme v investičných projektoch Krásnej Hôrky, Slovenskej národnej galérie, spustili sme vysielanie počas COVID-u cez nášho návštevníka, to znamená, naše zriaďované organizácie dostali možnosť vysielať online pre divákov. Bol to veľký posun vpred, pretože celá digitalizácia, ktorá bola za roky urobená, mala svoje čierne diery, ktoré boli skutočne obrovské.
Na čom teraz, momentálne pracujeme, a nie je to teda jediná vec, lebo všetky ostatné sa nachádzajú práve v programovom vyhlásení vlády, je reforma umeleckých fondov, ktorú sme tiež už niekoľkokrát spomínali, lebo považujem za veľmi dôležité, aby sme mali vytvorený nástroj pre tých, ktorých pandémia možno zasiahne tak ako, alebo nemusí to byť pandémia, môže to byť akákoľvek mimoriadna situácia, aby bol k dispozícii balíček pre ľudí v kultúre pracujúcich, bol dosiahnuteľný, ľahko spracovateľný.
Pripravujeme aj veľké množstvo legislatívy, či už mediálny zákon, alebo, veľmi dôležitá vec, ktorá v kultúre chýbala, ale nie je jednoduché ju zadefinovať, a to si asi uvedomujeme všetci, štatút umelca. Je to záležitosť, ktorá by veľmi pomohla, keby už bola pripravená z minulých čias, lebo by sme ľahšie vedeli identifikovať prijímateľov pomoci v kultúrno-kreatívnom priemysle.
Samozrejme, veľmi nám záleží aj na zefektívnení našich inštitúcií. Zaviedli sme aj transparentné procesy výberových konaní, už do tejto chvíle máme asi štyroch nových riaditeľov, ktorí sa vyberali práve takýmto spôsobom. Súčasťou toho je aj verejné vypočutie, takže každý, kto chce, naozaj môže si pozrieť toho svojho kandidáta, môže sa k nemu vyjadriť, môže sa k nemu vyjadriť verejnosť, takže nič neskrývame.
Pracujeme aj na projekte Európskeho hlavného mesta kultúry, pretože napriek tomu, že táto udalosť je víziou budúcnosti, roku 2026, všetky prípravné práce, ktoré prebiehajú, sa musia uskutočniť práve teraz, či už prebehol ten základný výber miest, ktoré sa môžu v nasledujúcom období uchádzať o tento post, ale aj všetky administratívne náležitosti, ktoré s tým súvisia.
Spolupracujeme s ministerstvom investícií práve na eurofondoch, ktorých príprava je taktiež vlastne momentálne aktuálna, či už je to REACT, alebo nové programové obdobie. Cez REACT by sme chceli podporiť technické vybavenie kultúrnych inštitúcií a cez nové programové obdobie, tým, že je robené vlastne cez IÚS-y, cez regióny, nám záleží na tom, aby sme v každom regióne vedeli zrekonštruovať jednu významnú štátnu kultúrnu pamiatku, pretože tie naše štátne kultúrne pamiatky, to sú skutočne veľmi veľké investície, dlhodobo zanedbávané, takže tam naozaj bude veľmi dôležité, aby sa mohli zablysnúť zase v plnej kráse.
Ja by som vás chcela, dámy a páni, veľmi pekne poprosiť, aby ste podporili programové vyhlásenie vlády, ktoré naozaj má ambíciu podporovať tak zriaďovanú, ako aj nezriaďovanú kultúru a vytvoriť podmienky na to, aby nielen procesy všetky prebiehali transparentnejšie a efektívnejšie, ale zároveň aby sme všetci dávali na misku váh trošku aj hodnotu za peniaze, hoci viem, že v kultúre to znie tak paradoxne a mnohí to považujú za oxymoron, ale naozaj je pre nás veľmi dôležité nakladanie s peniazmi daňových poplatníkov. Takže ešte raz, chcela by som veľmi pekne poprosiť o podporu aj pre kultúru.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujeme, pani ministerka, na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Monika Kozelová, ako prvá.

Vážená pani ministerka, ja chápem, že v čase pandémie ministerstvo kultúry nebolo až tak veľmi sexy téma a rovnako ministerstvo samotné nebolo také "cool" ako iné ministerstvá, ako bolo zdravotníctvo, spravodlivosť či sociálne veci, tie boli na tom omnoho lepšie. Navyše, ak polovica kultúry nevie rozprávať, nemá totiž ústa, a tak naše kultúrne pamiatky opäť ostali bokom, ale chápem, lebo bolo treba pomáhať ľuďom v prvom rade.
Áno, nesmierne ma mrzí, že sa kultúra nedostala do plánu obnovy, ale uistenie, že o to viac sa na ňu bude pamätať pri eurofondoch, je pre mňa zásadné. Verím, že prišiel čas aj na riešenia zásadných problémov, ako je rekonštrukcia pamiatkového zákona, zásadný zákon o sponzoringu napríklad, ktorý je veľmi dôležitý, i vyňatie kultúrnych pamiatok spod stavebného zákona pod NKÚ, čo napríklad je pre mňa veľmi dôležité. A pred koncom tohto môjho vstupu, verím, že spolu s pani ministerkou Remišovou konečne teda nájdeme cestu aj pre pomoc a obnovu kaštieľa v Rusovciach, za to by som bola veľmi vďačná.
Na záver, na záver verím, že kultúra ako taká už konečne dostane a dostáva určite pevnú štruktúru, aby sme v prípade ďalšej katastrofy, ako je pandémia, mali dostatočné systémové páky pre pomoc. Za to chcem poďakovať, lebo jednoduché ani ľahké to nebolo, a chcem vás uistiť, že vzhľadom k tomuto ja určite za PVV zahlasujem.
Ďakujem.

Ďalšiu faktickú poznámku má pani poslankyňa Ľubica Laššáková. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani ministerka, budem reagovať, nebudem vám robiť zle, len zopár takých faktických vecí a budem rada, keď mi na niektoré otázky aj odpoviete. Povedali ste, že sme sa snažili reagovať čo najrýchlejšie, aby tá pomoc bola adresná a tak ďalej. Nebudem to komentovať, pretože sami umelci sa vyjadrujú, že tá pomoc bola pomalá a veľmi slabá. Zaregistrovala som kultúrny semafor, to je veľmi dobré, umelcov ste potešili, určite. Poskytli ste 57, myslím, miliónov na kultúru, to určite poteší takisto.
Čo ale nepoteší, tak je tá spomínaná veľká nula v pláne obnovy a odolnosti. To boli peniaze, ktoré mohli vlastne byť poskytnuté na ten reštart, ktorý teda verím, že príde po COVID-e. No, ja viem, že môžete argumentovať tým, že, myslím, 216 miliónov tam je schovaných v jednej podkapitole, ale takisto som si prečítala, že to sú peniaze, ktoré budú určené na obnovu verejných budov, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Beriem, pán minister Krajniak pred vami pred chvíľočkou povedal, že sto takýchto budov by malo byť zrekonštruovaných z týchto peňazí, ak ale vieme, že len rekonštrukcia Slovenského národného divadla za oných čias bola nacenená na sto miliónov, tak skúste mi, prosím, odpovedať na otázku, či už máte nejaký harmonogram, ktoré teda verejné historické budovy by to mali byť a zhruba s akým kapitálom sa tam investuje.
Ďakujem pekne. Počíta teda, s akým kapitálom sa tam počíta, pardon.

Poslednú faktickú poznámku má pán poslanec Peter Kmec.