27. schôdza

Ďakujem pekne. Ďakujem za poznámky aj za podporu.
Sputnik, vakcíny sú toho času majetkom Ruska, sú skladované v Imune Šarišské Michaľany, tak ako ostatné vakcíny, ktoré teda používame a ktoré vyžadujú chladiaci reťazec, to je Pfizer a Moderna. Zmluva, tak ako je teraz, bude ešte o nej diskusia, ale do tridsiateho alebo do konca mája plus-mínus, približne, ruská strana si vypýtala tridsaťdňovú lehotu na odskúšanie svojich teda šarží, tak aby sme potom mohli o tom diskutovať ďalej. Predpokladám, že pokiaľ bude všetko v poriadku, tak koniec mája bude tá doba, keď sa rozhodneme teda o jeho použití alebo nepoužití a o ďalšom osude aj tejto zmluvy a našich vzťahov, zmluvných teda, a prípadne nákupu ďalších látok alebo ukončenie zmluvy. Budem toto vedieť povedať kvalifikovane koncom mája, ale záleží to skôr od postoja ruskej strany.
Vrátenie režimu do normálu, deadline som stanovil na 1. jún. Podľa toho, ako sa bude vyvíjať situácia, pokiaľ bude tento trend, ktorý je teraz, pokračovať, 1. júna sa nemocnice vrátia do bežného režimu s tým, že už teraz podľa aktuálnej situácie v jednotlivých nemocniciach majú páni riaditelia pokyn, aby menšiu časť operatívy, tú najurgentnejšiu, ktorú museli niekoľkokrát odložiť, ja som to musel robiť za svojej kariéry tiež niekoľkokrát, spustili už teraz, tak aby pri priaznivej situácii sme presunuli pacientov s COVID-om tam, kde majú byť, to znamená infektologické oddelenia, a nechali si záložnú kapacitu na umelú pľúcnu ventiláciu, ale 1. 6. chceme spustiť bežnú medicínu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán premiér, dovoľte mi predstaviť časť programového vyhlásenia vlády, ktorá sa týka zahraničnej politiky, menovite kapitolu, ktorá nesie názov Spoľahlivý a zodpovedný partner v európskych a medzinárodných vzťahoch. Do veľkej miery ide o skôr aktualizované programové vyhlásenie vlády ako úplne nový materiál, tak som o tom hovoril aj vo výbore, preto verím, že text tohto dokumentu je vám dobre známy. Nepôjdem do detailov, ale skôr chcem upriamiť vašu pozornosť na tie veci, ktoré v zahraničnej politike považujem za dôležité.
Jednou z hlavných úloh a výziev zahraničnej politiky, ako je to uvedené hneď v úvode mojej kapitoly alebo našej kapitoly vládneho o zahraničnej politike, je aj naďalej posilnenie domáceho politického a spoločenského konsenzu v našom zahraničnopolitickom smerovaní a ukotvení v spoločenstve demokratických krajín. Ako dobre viete, mojou snahou je urobiť všetko pre to, aby si Slovensko zachovalo jasný geopolitický kompas. Želám si, aby sme nielen my politici, ale aj naši občania vedeli, kde naša krajina patrí nielen geograficky, ale aj hodnotovo, aké sú naše záujmy, záujmy Slovenskej republiky v medzinárodných vzťahoch.
Uvedomujem si práve v tomto kontexte, ako dôležité je pri dosahovaní vnútropolitického konsenzu komunikácia s verejnosťou. Už v predchádzajúcom období sa snažíme na ministerstve zahraničných vecí posilniť strategickú komunikáciu, otvárame sa naozaj aj celospoločenskej diskusii o zahraničnej politike. To, aby sme ťahali za jeden koniec, je, samozrejme, dôležité, základným predpokladom na politickej úrovni. Teší ma preto, že dnes na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí som mal možnosť privítať troch najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky, s ktorými sme spoločne diskutovali o aktuálnych témach týkajúcich sa regionálnej spolupráce, ďalších tém, ale zároveň ma teší, že traja najvyšší ústavní činitelia prijali môj návrh, námet, aby sa k zahraničnej politike stretávali v pravidelných intervaloch. Myslím, že aj to dnešné stretnutie nám ukázalo užitočnosť takéhoto, takejto pravidelnej konzultácie.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vyzdvihnúť niekoľko momentov, o ktoré sa opiera programové vyhlásenie vlády, a úlohy, ktoré z neho vyplývajú pre zahraničnú službu Slovenskej republiky. Nie je tomu ani rok, čo som tu v pléne predstavil tzv. desatoro pre zahraničnú politiku, a som rád, že za uplynulé obdobie rezort diplomacie neostal iba pri slovách alebo pri sloganoch. Práve naopak, prešli sme si veľmi náročným obdobím najmä v oblasti konzulárnych služieb, ktoré sú spojené s bezprecedentným nasadením našej služby a pomocou občanom pri repatriáciách v kontexte pandémie. Dostali sme domov tisíce občanov z celého sveta na Slovensko v prvej polovici roka 2020. Bola to, dovoľte mi povedať, najväčšia krízová konzulárna operácia od vzniku Slovenskej republiky a preverili sme nastavenie systému krízového riadenia.
V oblasti zahraničnej politiky rovnako, keď sa trošku ohliadnem späť, považujem za úspech schválenie Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky tu v pléne 28. januára tohto roku. Po šestnástich rokoch máme aktuálny bezpečnostno-politický rámec, ktorý hovorí o tom, ako chceme dosiahnuť bezpečnosť našich občanov a štátu v nestabilnom svete plnom konfliktov. Tento dokument definuje životné záujmy Slovenska a pomenováva našich spojencov a partnerov, s ktorými ich budeme presadzovať. Teraz je ale pred nami úloha tieto záujmy dôsledne obhajovať a spojenectvá a partnerstvá napĺňať obsahom. Na toto úsilie plánujeme nadviazať prípravou strednodobej stratégie; chcem avizovať strednodobú stratégiu zahraničnej a európskej politiky, ktorú plánujeme predložiť aj v kontexte blížiaceho sa 30. výročia vzniku Slovenskej republiky.
Dôležitým momentom bolo oživenie a posilnenie regionálnej spolupráce vo viacerých formátoch – V4, Slavkovský formát, to je spolu s Českou republikou a s Rakúskom, ale aj C5, to je ďalší regionálny formát, ktorý vznikol počas krízy, do ktorého okrem nás patria ďalej Slovinsko, Rakúsko, Česká republika a Maďarsko. Podčiarkuje to naozaj význam susedských vzťahov, ktoré ja považujem za naozaj základ zahraničnej politiky. Lebo ak nemáme dobré susedské vzťahy, tak ťažko môžme hovoriť o obhajobe našich záujmov potom v širšom priestore.
V susedských vzťahoch, chcem to zdôrazniť, budeme vystupovať v duchu vzájomného rešpektu, spolupatričnosti a solidarity, ale zároveň so sebavedomím v prospech záujmov Slovenska. Hlavnými kritériami účasti v týchto regionálnych formátoch bude, aby zohľadňovali záujmy Slovenskej republiky a predstavovali prínos aj k spoločným európskym riešeniam.
Pokračovať budeme v upevňovaní proeurópskeho zamerania. Je v záujme Slovenska, aby EÚ bola silným hráčom na medzinárodnej scéne, čo predpoklad, čoho predpokladom je silná transatlantická spolupráca. Jedným dychom dodávam, keď hovoríme o proeurópskom, samozrejme, uznávam aj to, že ani Európska únia nie je bezchybná, tak ako všetci, či doma, v medzinárodných organizáciách, nič nie je ideálne, ale považujem ako Európsku úniu, tak aj NATO za piliere nášho geopolitického ukotvenia, pričom obidve tieto organizácie a osobitne NATO prechádza procesom reflexie.
Pripomenúť chcem nadchádzajúci 9. máj, Deň Európy, nakedy je plánové oficiálne celoeurópske otvorenie Konferencie o budúcnosti Európy v Štrasburgu, ktorá je odpoveď, odpoveďou, pripomínam, na bratislavskú deklaráciu a plán z roku 2016. Potrebujeme naozaj sa pozrieť spolu, ale predovšetkým s občanmi Slovenskej republiky na to, ako Európska únia funguje. Chceme sa pýtať našich spoluobčanov, aké majú očakávania, kde chcú, aby Európska únia prinášala viac výsledkov. A môj rezort pripravuje takúto celospoločenskú diskusiu, s ktorou nechceme zostať v Bratislave, v hlavnom meste, ale chceme prejsť doslova celé Slovensko. A ja pozývam každého, kto, každého poslanca, pani poslankyňu, ktorá má záujem, zúčastnite sa na tom s nami. Budem veľmi rád aj ja, keď prídem s vami do vašich regiónov, miest a budeme môcť diskutovať o Európskej únii priamo s našimi občanmi.
Dôležitou oblasťou zahraničnej politiky je naďalej silný ľudskoprávny rozmer. Od tohto sa odvíjali naše postoje k rôznym otázkam, kedy sme konštatovali porušovanie ľudských práv vo svete vrátane teda našich jednoznačných postojov k dianiu v Bielorusku. Chcem zdôrazniť, že hlboko verím v to, že principiálny postoj v otázke ľudských práv, princípov právneho štátu, slobody a demokracie ostane súčasťou našej zahraničnej politiky.
Boj proti pandémii, samozrejme, leží to na pleciach predovšetkým mojich kolegov, ktorí sa tejto otázke venujú doma, ale, samozrejme, že to má význam v medzinárodných vzťahoch a v tejto súvislosti rastie význam rozvojovej spolupráce, humanitárnej pomoci. Preukázali sme solidaritu voči tým, ktorí sú nám blízki, ktorí potrebovali pomôcť. Reagovali sme v rámci možností, v rámci našich možností sme poskytli cielenú intervenciu proti pandémii niektorým štátom.
Zároveň sme si vedomí výzvy, ktorú predstavuje podfinancovanie slovenskej rozvojovej spolupráce, ktorá má podľa medzinárodných štandardov dosiahnuť úroveň 0,33 %. Slovensko poskytuje humanita... pardon, rozvojovú spoluprácu vo výške jednej tretiny z tohto 0,33, čiže len 0,11 % HDP.
Okrem toho, okrem teda rozvojovej spolupráce naša ekonomická diplomacia aj v zložitých pandemických časoch sa snaží hľadať inovatívne formy spolupráce so slovenskými a zahraničnými partnermi. Chcem povedať, že teda dúfam, že pandémia nám čoskoro umožní to, na čom mne veľmi záleží, aby diplomacia pomáhala aj hospodárskemu rastu, pracovným miestam na Slovensku. My ich priamo nevytvoríme, ale môžme otvárať dvere po svete a budeme to robiť, budeme to robiť veľmi dôrazne, žiadať naše veľvyslankyne, veľvyslancov, aby naozaj hovorili po svete s partnermi priamo z biznisu s cieľom dostať na Slovensko ďalšie investície, spolupracovať, lebo aj tu vidím úlohu, úlohu diplomacie.
V neposlednom rade pandémia preverila aj ďalšie nástroje zahraničnej politiky, akými sú krajanská politika či kultúrna diplomacia. Veľká časť musela prejsť do virtuálneho online priestoru. Naozaj sme sa pohybovali vo veľmi improvizovaných podmienkach, ale aj toto obdobie sme využili na koncepčnú prácu a verím, že pripravovaná koncepcia štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, ako aj nová rezortná koncepcia postupu v oblasti prezentácie umenia a kultúry dajú základ pre rozvoj týchto politík, verím teda, už čoskoro v postpandemickom období.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, myslím, že naše úlohy v oblasti zahraničnej politike a ciele sú zreteľné. V programovom vyhlásení vlády sa píše o mieste Slovenska vo svete, našom a o tom, že naše politické, politické smerovanie, ukotvenie vo svete je slobodnou a správnou voľbou z roku 1989. Myslím si, že je dôležité stále si to pripomínať a práve od toho sa odvíja aj naše uvažovanie o medzinárodných vzťahoch. To znamená o medzinárodnom poriadku založenom na medzinárodných, medzinárodnom, na pravidlách, na multilaterálnej spolupráci a hodnotách, princípoch, ktoré sú pre našu zahraničnú politiku dôležité. Hlavné zásady a princípy zostávajú nezmenené, tak ako to bolo v predchádzajúcom programovom vyhlásení vlády, boli aktualizované časti, ktoré vyplynuli z domáceho a medzinárodného diania vrátane už spomínanej globálnej pandémie.
Dovoľte mi veľmi stručne v zostávajúcom čase prejsť hlavnými časťami programového vyhlásenia vlády. Potvrdzujem ešte raz naše členstvo v EÚ, v NATO ako niečo, čo považujem za dôležité naozaj z hľadiska toho, kde patríme, ale má to praktický význam, lebo je to o prosperite a je to, samozrejme, o tom, ako garantovať bezpečnosť a obranu našej krajiny. Žijeme vo svete, ktorý je poznačený vysokou mierou nestability, nepredvídateľnosti, a preto je v našom záujme, aby medzinárodné prostredie bolo predvídateľné, aby sa riadilo medzinárodným právom, ako som už spomínal. Toto je obzvlášť dôležité pre malé krajiny, ako je Slovensko, aby medzinárodné vzťahy boli poznamenané silou práva a nie právom sily.
Medzi základné kritériá, ako som už spomínal, ochrana ľudských práv, dobré susedské vzťahy, vzťahy s našimi partnermi v EÚ a spojencami v Severoatlantickej aliancii, osobitne programové vyhlásenie vlády vyzdvihuje nadštandardné vzťahy s Českom, poukazuje na osvedčenú spoluprácu s Poľskom, Maďarskom, Rakúskom a tradičnými partnermi v rámci EÚ a v Aliancii. Hovoríme, že budeme, a to chcem tiež spomenúť, aktívne podporovať transformáciu a európsku perspektívu Ukrajiny, je to náš najbližší sused. Dovolím si povedať, že to, ako sa nám podarí spoločne zabezpečiť suverenitu a nezávislosť Ukrajiny, do výraznej miery ovplyvní bezpečnosť v celej Európe, preto aj z tohto miesta v programovom vyhlásení vlády opakujem, že neakceptujeme porušenie teritoriálnej integrity Ukrajiny.
Z regionálnej spolupráce, tak je to aj v novom programovom vyhlásení vlády, potvrdzujeme, že budeme pokračovať v spolupráci v rámci Vyšehradskej štvorky. Hlavným kritériom nášho pôsobenia, citujem, "je podpora presadzovania záujmov Slovenskej republiky a to, aby V4 prispievala k spoločným riešeniam v rámci EÚ". K tejto téme bolo aj za ten rok už veľa povedané, k V4, chcem vás ubezpečiť, že Slovensko neodchádza, pokračuje vo V4. Práve naopak, budeme v tomto regionálnom zoskupení vystupovať aktívnejšie, ešte sebavedomejšie v prospech našich slovenských záujmov.
Z regiónov sa programové vyhlásenie vlády odvoláva na, alebo potvrdzuje prioritu nášho zamerania na krajiny západného Balkánu, Východného partnerstva, to je susedstvo v pravom slova zmysle. To znamená, je naším záujmom, aby tu bola stabilita, aby tu bolo proeurópske smerovanie týchto krajín a, samozrejme, slovenská diplomacia im bude pomáhať pri transformácii.
Citujem: "Nespochybniteľným pilierom našej bezpečnosti a obrany zostáva členstvo v NATO a silná transatlantická väzba." Áno, je to základná premisa pri uvažovaní o našej bezpečnosti. Myslím si, že nemá alternatívu jednak z hľadiska, z hľadiska toho, že nič lepšie ako spoločná obrana v rámci Aliancie nie je pre Slovensko ako demokratickú krajinu a, samozrejme, nič nie je dostupnejšie ani ekonomicky, aby sme takúto mieru bezpečnosti a obrany boli dosť schopní dosiahnuť individuálne.
Slovenská republika, chcem povedať, alebo teda programové vyhlásenie poukazuje na rastúcu závažnosť problému porušovania slobody myslenia, svedomia a náboženstva vo svete. Ešte minulý rok sme sa pripojili k deklarácii k Medzinárodnej aliancii na podporu náboženskej slobody spolu s ďalšími členskými štátmi Európskej únie, a teda pripojili sme sa ku krajinám odsudzujúcim násilie proti osobám z dôvodu náboženského vyznania, obmedzovania práva byť bez náboženského vyznania alebo odmietajúcim diskrimináciu osôb z dôvodu náboženstva.
Sme členom medzinárodnej aliancie pre slobodu médií, v rámci tejto koalície sme sa v početných prípadoch pripájali k spoločným verejným vyhláseniam.
V centre pozornosti vlády, tak ako som v úvode povedal, pomoc občanom, chceme naozaj sa pozrieť na to, ako sme zvládali pomoc našim občanom v minulom roku v dôsledku krízy, ale musíme si urobiť naozaj interný audit krízového manažmentu.
Na čo by som ešte veľmi rád upriamil pozornosť ja osobne, je prezentácia alebo teda oblasť kultúry. Chcel by som z nej urobiť naozaj silný nástroj prezentácie Slovenska v zahraničí. Veľmi mi na tom záleží, lebo rozpoznateľnosť Slovenska ako malej krajiny v obrovskej konkurencii, informačného pretlaku a tak ďalej, teda rozpoznateľnosť je stále nízka relatívne a aj zo svojej teda skúsenosti viem, keď som pôsobil ako veľvyslanec trikrát, že naozaj kultúra zanecháva veľmi hlbokú stopu, veľmi pozitívnu stopu o Slovensku, a preto urobím všetko pre to, aby sme mohli byť našou kultúrou prítomní vo svete. Chcem na to vyčleniť aj prostriedky, ktorých, samozrejme, nikdy nebude dosť, ale budem o toto usilovať.
Veľká pasáž je venovaná európskej politike vrátane už spomínanej začínajúcej konferencie o budúcnosti, budúcnosti Európskej únie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, toto sú hlavné momenty, ktoré som chcel vám predniesť pri predstavení časti, ktorá sa týka zahraničnej politiky Slovenskej republiky a predstáv vlády, ktorá predkladá pred vás programové vyhlásenie vlády. Chcem sa poďakovať za spoluprácu, ktorú sme mali doteraz. Chcem vás pozvať k takejto spolupráci do budúcnosti aj vo vedomí toho, že máme odlišné názory na viaceré otázky. Ale, prosím, tak ako aj dnes traja ústavní, najvyšší ústavní činitelia povedali, že toto je oblasť, ktorá sa týka bytostných záujmov Slovenskej republiky, môžme doma byť rozhádaní, môžme sa kritizovať, ale nebuďme, prosím, rozdelení pred svetom, lebo toto nám, toto nám nepomáha. A mojou, to je posledné ubezpečenie, mojou jedinou, jediným kritériom toho, čo robím v zahraničnej politike, je záujem Slovenskej republiky a slovenských občanov. Takže s týmto vás prosím o podporu k predloženému programovému vyhláseniu vlády.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vo výbore pre európske záležitosti vaša pani štátna tajomníčka Ingrid Brocková veľmi podrobne predstavila časť PVV v oblasti zahraničnej a európskej politiky, kde sme ju mohli spolu diskutovať. Súhlasím s vami, že je veľmi dôležité, aby sme v zahraničnej politike ťahali za jeden povraz. Chcela by som oceniť váš výber žien do diplomatických misií na naše zastupiteľské úrady. Vybrali ste skúsené veľvyslankyne, ktoré budú zodpovedne reprezentovať našu krajinu. Je dôležité, aby sa európska politika stala našou domácou politikou. Verím, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí tu zohrá dôležitú úlohu. Rovnako verím, že sa vám podarí zvýšiť aj počet Slovákov v európskych inštitúciách.
Možno taká otázočka: Aká je situácia s COVID pasom?
Teším sa na spoluprácu nášho výboru pre európske záležitosti s ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí, s vami aj s vašimi štátnymi tajomníkmi Ingrid Brockovou a Martinom Klusom. Želám vám veľa úspechov a pevné zdravie.

Vážený pán minister, blahoželám k staronovej funkcii. Musím však skonštatovať, že stalo sa prvýkrát v histórii Slovenska, keď sa vláda rozpadla na zahraničnopolitickej téme. A bolo to veľmi, veľmi nešťastné, pretože už sme boli v minulosti svedkami, že často aj koaliční poslanci na pôde parlamentu vyjadrovali niekedy iné názory na geopolitické smerovanie krajiny alebo zahraničnopolitické priority, ale nezažili sme takýto intenzívny boj v rámci vládnej koalície v oblasti, ktorá by sa, naopak, mala budovať v zmysle budovania celospoločenského konsenzu, ktorý si niekoľkokrát spomenul. Takže ja si myslím, že tvojou prvoradou úlohou bude nie posilňovanie celospoločenského konsenzu, ale obnovenie vnútrokoaličného konsenzu v zahraničnej politike, pretože ten je, ten je veľmi silne naštrbený a ako vidíme po, už po nástupe novej dezignovanej vlády, niektoré signály sa začínajú objavovať, že novovymenovaný minister financií bude v tejto konfrontačnej politike pokračovať.
Rád som si vypočul tvoje hodnotenie aktívnejšieho zapájania sa do Visegrádskej štvorky, pretože v bezpečnostnej stratégii mi táto politika Slovenskej republiky chýbala. Takže v tomto, si myslím, že napriek tomu, aj keď niektoré časti slovenskej spoločnosti nesúhlasia s tým, kto je dnes pri moci či už v Budapešti, alebo vo Varšave, ale ten regionálny rozmer je veľmi dôležitý a vieme si presadzovať oveľa efektívnejšie naše pozície.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, skutočne sa veľmi teším z toho, čo hovoríte o kultúre. Váš vzťah ku kultúre je všeobecne známy, o tom si my dvaja nemusíme nič hovoriť. Teším sa z toho, že opäť budú využité inštitúcie, hlavne ako to sú tie veľké výmeny, hlavne medzi tou českou a slovenskou stranou, ktoré vždy boli či už na úrovni národných divadiel, alebo na úrovni, ja neviem, bystrickej opery, jej veci, jej cesty do Japonska a následne teda isté benefity, samozrejme, z týchto ciest v zahraničí a nadobudnuté nové vzťahy. To sú všetko veci, ktoré poznáte takisto aj vy, aj ja, a teším sa, že k týmto veciam by mohlo prísť k istému návratu.
Ja by som sa chcel spýtať ohľadne ale teraz inej veci vzhľadom na teda tie pokrčené vzťahy s Ruskou federáciou, ktoré máme, či je z hľadiska ministerstva zahraničných vecí nejaká jasná vidina toho, keby sa náhodou stalo, že teda ruská strana nejakým spôsobom bude robiť odvetné akcie v zmysle, v zmysle nejakých teda ekonomických sankcií, či konzultujete tieto veci s ministrami inými, napríklad s ministrom hospodárstva, a proste či Slovenská republika je pripravená na odvetné akcie eventuálne, ktoré by z hľadiska teda ekonomického mohli z Ruskej federácie prísť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Zajtra sa zrejme bez veľkého halasu priblíži 17. výročie vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Keď som vstupoval pred 27 rokmi prvýkrát do nejakej politickej strany v živote, tak to bola éra, keď sa nad nami vznášal pamätný výrok: "Keď nás nechcú na Západe, obrátime sa na Východ." Jeho autorom bol, samozrejme, Vladimír Mečiar. Treba povedať, že keď sme prevzali v ´98. Mečiarom zdevastovanú krajinu, tak nádej, že sa nám podarí vstúpiť zároveň s troma okolitými členmi dnešnej Visegrádskej štvorky do Európskej únie zároveň s nimi, bola takmer utópiou. Stal sa zázrak a stali sme sa členmi.
Ja som veľmi rád, že dlhodobá línia ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí sa špeciálne i v týchto neľahkých časoch pevne drží v našej bezalternatívnej existenčnej záležitosti, ako je členstvo v Európskej únii a v NATO. A všetka česť i predchádzajúcemu ministrovi zahraničia, ktorý v rámci možností robil, čo sa dalo, tak musím povedať, že som veľmi rád, že tak pevné odhodlanie držať sa maxím našej zahraničnej politiky a zahraničnopolitickej orientácie, akú reprezentuje ministerstvo zahraničných vecí s Ivanom Korčokom, ma napĺňa istotou, že s nami nepohnú a neobrátime sa nikam inam.