27. schôdza

Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, našou ambíciou aj takto asi pred rokom v programovom vyhlásení vlády bolo, aby naša kultúra bola životaschopná a sebavedomá, a to stále platí. Avšak je nutné povedať, že kultúra je jeden práve z tých rezortov, ktorý nápor pandémie naozaj položil na kolená a ten rok bol pre ňu nesmierne ťažký.
Obdobie, ktoré prichádza, už avizuje, že by sme mohli vidieť svetlo na konci tunela, ale stále si uvedomujeme, že situácia minimálne v kultúre tak skoro nebude ten takpovediac normál možno, na ktorý sme boli tie roky zvyknutí. Aj by sa ľahšie pracovalo, keby ministerstvo ako rezort bolo konsolidovanejšie, ale dedičstvo predkov zanechalo svoje neblahé účinky, a teda museli sme sa vysporiadať nieže s niekoľkými, ale s veľkým množstvom nedostatkov aj zároveň riešiť následky, ničivé následky pandémie.
Jedným z tých prvých krokov bolo napríklad vypovedanie nevýhodných zmlúv. Tu chcem povedať, že tá naša filozofia spočíva v tom, aby verejné obstarávania boli transparentné a aby boli nesené v duchu hodnoty za peniaze, pretože peniaze z ministerstva kultúry majú slúžiť kultúre a nie nejakým pofidérnym jednotlivcom, ktorí sa chcú aj na tomto rezorte obohacovať.
Počas celého roka sme urobili v rámci našich inštitúcií kontroly a audity. Kontroly boli vykonané v Univerzitnej knižnici v Bratislave, v Múzeu holokaustu v Seredi, v Národnom osvetovom centre, v RTVS, v Slovenskom centre dizajnu a aj na Pamiatkovom úrade.
Čo sa týka auditov, tu by som spomenula asi taký najvýraznejší, ktorý sa týkal fungovania Slovenského národného divadla a odhalil naozaj nesmierne množstvo pochybení, ktoré sa v tejto erbovej inštitúcii roky ako keby ťahali, neriešili a takpovediac explodovali práve v čase zúriacej pandémie. Ten audit odhalil vážne ekonomické nedostatky, nezrovnalosti v účtovníctve, porušovania Zákonníka práce, mohli by sme menovať a menovať ďalej, veď ktokoľvek chce, všetky výsledky našich kontrol a auditov aj v duchu nášho transparentného prístupu sú zverejnené na stránke ministerstva kultúry. Pán nový riaditeľ pred pár dňami predstavil ozdravný plán, ktorý považujem za dobrý základ toho, aby sa Slovenské národné divadlo po rokoch strádania vydalo naozaj tou správnou cestou.
Ďalšie audity sme zrealizovali aj v divadle Nová scéna či Ifjú Szivek.
Mnohí nám možno vyčítajú, že v rámci programového vyhlásenia sme nereagovali na situáciu súvisiacu s COVID-om. Ja stále si myslím, že programové vyhlásenie sa má pozerať do budúcnosti, ale chcela by som vám aj všetkým povedať ako ministerstvo kultúry aj v rámci toho COVID-u a nedostatku dát, nedostatku systémovosti, nedostatku akéhokoľvek nastavenia s kultúrnou obcou dosiahlo výsledky, ktoré už dnes, po roku, môžem považovať nie za malý zázrak, ale za doslova veľký zázrak. Snažili sme sa reagovať, ako najrýchlejšie sme vedeli, keď už vlastne v marci bolo jasné, že brány divadiel, koncertných sál, ale aj podujatia dostanú takpovediac stopku, a distribuovať peniaze ľuďom, ktorí ju bytostne potrebujú, pretože fungovali v rôznych pracovnoprávnych vzťahoch. A tu je veľmi dôležité povedať vec, na ktorej sa zhodneme nielen v rámci V4, ale v rámci celej Európskej únie, že kultúra je nesmierne špecifická svojou rozdrobenosťou a nehomogénnosťou pracovnoprávnych vzťahov, takže identifikácia jasnej a adresnej pomoci bolo asi, bol ten najväčší otáznik, s ktorým sa každý z nás ministrov nielen na Slovensku, tu, ale naozaj v rámci celej Európy, dovolím si tvrdiť aj vo svete, museli popasovať.
My sme v tejto veci urobili dve legislatívne úpravy. Nový dotačný zákon, ktorý nám ako ministerstvu pomohol poskytovať dotácie práve v súvislosti s mimoriadnou situáciou, a potom covidovú novelu, ktorá riešila zlepšenie podmienok pre organizátorov festivalov alebo teda kultúrnych podujatí. Doposiaľ sme subjektom pôsobiacim v kultúre alebo aj ľuďom pracujúcim v kultúre – či cez naše organizácie, alebo po rokovaniach s inými rezortmi, respektíve s pomocou, ktorú poskytujú iné rezorty – dokázali ľuďom poskytnúť pomoc vo výške 57 miliónov eur. To všetko sú peniaze vlastne nad rámec tých štandardných tokov v priebehu roka, ktoré sa do kultúry dostávajú.
S ministerstvom financií sme vyrokovali viac ako desať miliónov eur pre takpovediac nezávislú alebo nezriaďovanú kultúru, ktoré sme poskytli trom verejnoprávnym fondom – Audiovizuálneho fondu, na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Našich 31 organizácií zriaďovaných dostalo takmer desať miliónov, ktoré mali slúžiť práve na sanovanie toho výpadku príjmov, ktorý bol spôsobený anticovidovými opatreniami.
Prvú našu pomoc, ktorú sme spustili v rámci ministerstva kultúry už v rámci našich prvých výziev, bola pomoc pre technický personál, pretože možno celý čas ako keby sa sústredila tá optika na umelcov a umelkyne, ale veľmi dôležitý a nepostrádateľný je technický personál, bez ktorých kultúrne podujatia by sa len veľmi ťažko organizovali. V rámci tejto našej výzvy sme rozdelili 900-tisíc eur a poskytli sme pomoc 270 ľuďom. Iniciovali sme v spolupráci s ministerstvom hospodárstva výzvu alebo, respektíve tú pomoc pre obchodné spoločnosti pôsobiace v kultúrno-kreatívnom priemysle. Tu si však dovolím povedať, že trošku ma mrzí, že ministerstvo hospodárstva nepočúvalo ľudí z praxe a nastavilo tú svoju výzvu na základe svojich podmienok, svojich požiadaviek, svojich princípov a my sme konfrontovaní s tým, že táto pomoc nie je dostatočná a nespĺňa tie základné požiadavky tých, ktorí by tú pomoc naozaj potrebovali.
Ďalšiu špeciálnu covidovú dotáciu sme spustili v marci a bola určená pre neziskové organizácie. Stretla sa naozaj s veľmi pozitívnym ohlasom práve od ľudí, ktorý pracujú v kultúre. Pomohli sme 300 subjektom a rozdelili sme viac ako 5,7 milióna eur.
V rámci tých našich dotačných výziev sa snažíme, aby boli postavené na štyroch základných pilieroch – na spravodlivom prerozdelení, adresnosti, rýchlosti a administratívnej jednoduchosti. Dnes sme práve avizovali spustenie novej výzvy, ktorá bude od pondelka k dispozícii. Je určená pre fyzické osoby, respektíve jednotlivcov, profesionálov a profesionálky v kultúre, kde si oprávnený žiadateľ musí splniť pár definovaných podmienok, mohol žiadať dotáciu vo výške buď 4-tisíc, alebo 6-tisíc eur.
Aby sme trošku urobili poriadok vo všetkých formách pomoci, ktoré ľudia z kultúrno-kreatívneho priemyslu môžu čerpať, vytvorili sme stránku pomahamekulture.sk, ktorá je pravidelne aktualizovaná, kde si ľudia môžu vyhľadať presne tú formu dotácie nielen na celonárodnej úrovni, ale aj na tých lokálnych úrovniach.
Pre mňa je veľmi dôležité povedať, že tá spolupráca, ktorú sme nadviazali s ľuďmi naprieč toho kultúrneho sektora, je nesmierne významná, možno bola roky podceňovaná, v každom prípade tá pandémia nám odhalila, že tá komunikácia musí byť intenzívnejšia a musí byť participatívnejšia, ako bola doteraz, lebo tí ľudia z praxe, ktorí v kultúre žijú, milujú ju, robia to, čo ich baví, vedia aj najlepšie, čo potrebujú. Lebo rozhodnutia, ktoré sú robené od okrúhleho stola, naozaj niekedy nevedia pomôcť tak, ako by sme si to želali.
Naďalej pokračujeme v implementácii výsledkov dokumentu Revízia výdavkov na kultúru s cieľom podporiť efektívnosť a zavádzanie výsledkových ukazovateľov v kultúrnej politike. V stredu teraz sme avizovali kultúrny semafor, ktorý je výsledkom štvormesačnej veľmi intenzívnej spolupráce medzi konzíliom odborníkov, Úradom verejného zdravotníctva a teda kultúrnou obcou, kde sme nastavili jasné podmienky a jasné pravidlá naviazané na veľký COVID automat, aby každý, kto chce organizovať kultúrne podujatie, vedel, v akých podmienkach a teda s akými podmienkami môže to svoje kultúrne podujatie realizovať.
Ešte, ešte nekončím. Veľmi dôležité je spomenúť, že sme naďalej pracovali aj na projektoch, ktoré už boli rozpracované, to znamená centralizovaná, decentralizovaná výzva pre kultúrno-kreatívny sektor. Podarilo sa nám napriek pandémii 73,4 milióna zazmluvniť pre kultúrno-kreatívne centrá. Tí, ktorí vedia, vedia, že to bola nesmierne dlhá odysea, a ja som naozaj veľmi rada, že sa nám to aj v tomto ťažkom roku podarilo. Pokračujeme v investičných projektoch Krásnej Hôrky, Slovenskej národnej galérie, spustili sme vysielanie počas COVID-u cez nášho návštevníka, to znamená, naše zriaďované organizácie dostali možnosť vysielať online pre divákov. Bol to veľký posun vpred, pretože celá digitalizácia, ktorá bola za roky urobená, mala svoje čierne diery, ktoré boli skutočne obrovské.
Na čom teraz, momentálne pracujeme, a nie je to teda jediná vec, lebo všetky ostatné sa nachádzajú práve v programovom vyhlásení vlády, je reforma umeleckých fondov, ktorú sme tiež už niekoľkokrát spomínali, lebo považujem za veľmi dôležité, aby sme mali vytvorený nástroj pre tých, ktorých pandémia možno zasiahne tak ako, alebo nemusí to byť pandémia, môže to byť akákoľvek mimoriadna situácia, aby bol k dispozícii balíček pre ľudí v kultúre pracujúcich, bol dosiahnuteľný, ľahko spracovateľný.
Pripravujeme aj veľké množstvo legislatívy, či už mediálny zákon, alebo, veľmi dôležitá vec, ktorá v kultúre chýbala, ale nie je jednoduché ju zadefinovať, a to si asi uvedomujeme všetci, štatút umelca. Je to záležitosť, ktorá by veľmi pomohla, keby už bola pripravená z minulých čias, lebo by sme ľahšie vedeli identifikovať prijímateľov pomoci v kultúrno-kreatívnom priemysle.
Samozrejme, veľmi nám záleží aj na zefektívnení našich inštitúcií. Zaviedli sme aj transparentné procesy výberových konaní, už do tejto chvíle máme asi štyroch nových riaditeľov, ktorí sa vyberali práve takýmto spôsobom. Súčasťou toho je aj verejné vypočutie, takže každý, kto chce, naozaj môže si pozrieť toho svojho kandidáta, môže sa k nemu vyjadriť, môže sa k nemu vyjadriť verejnosť, takže nič neskrývame.
Pracujeme aj na projekte Európskeho hlavného mesta kultúry, pretože napriek tomu, že táto udalosť je víziou budúcnosti, roku 2026, všetky prípravné práce, ktoré prebiehajú, sa musia uskutočniť práve teraz, či už prebehol ten základný výber miest, ktoré sa môžu v nasledujúcom období uchádzať o tento post, ale aj všetky administratívne náležitosti, ktoré s tým súvisia.
Spolupracujeme s ministerstvom investícií práve na eurofondoch, ktorých príprava je taktiež vlastne momentálne aktuálna, či už je to REACT, alebo nové programové obdobie. Cez REACT by sme chceli podporiť technické vybavenie kultúrnych inštitúcií a cez nové programové obdobie, tým, že je robené vlastne cez IÚS-y, cez regióny, nám záleží na tom, aby sme v každom regióne vedeli zrekonštruovať jednu významnú štátnu kultúrnu pamiatku, pretože tie naše štátne kultúrne pamiatky, to sú skutočne veľmi veľké investície, dlhodobo zanedbávané, takže tam naozaj bude veľmi dôležité, aby sa mohli zablysnúť zase v plnej kráse.
Ja by som vás chcela, dámy a páni, veľmi pekne poprosiť, aby ste podporili programové vyhlásenie vlády, ktoré naozaj má ambíciu podporovať tak zriaďovanú, ako aj nezriaďovanú kultúru a vytvoriť podmienky na to, aby nielen procesy všetky prebiehali transparentnejšie a efektívnejšie, ale zároveň aby sme všetci dávali na misku váh trošku aj hodnotu za peniaze, hoci viem, že v kultúre to znie tak paradoxne a mnohí to považujú za oxymoron, ale naozaj je pre nás veľmi dôležité nakladanie s peniazmi daňových poplatníkov. Takže ešte raz, chcela by som veľmi pekne poprosiť o podporu aj pre kultúru.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani ministerka, ja chápem, že v čase pandémie ministerstvo kultúry nebolo až tak veľmi sexy téma a rovnako ministerstvo samotné nebolo také "cool" ako iné ministerstvá, ako bolo zdravotníctvo, spravodlivosť či sociálne veci, tie boli na tom omnoho lepšie. Navyše, ak polovica kultúry nevie rozprávať, nemá totiž ústa, a tak naše kultúrne pamiatky opäť ostali bokom, ale chápem, lebo bolo treba pomáhať ľuďom v prvom rade.
Áno, nesmierne ma mrzí, že sa kultúra nedostala do plánu obnovy, ale uistenie, že o to viac sa na ňu bude pamätať pri eurofondoch, je pre mňa zásadné. Verím, že prišiel čas aj na riešenia zásadných problémov, ako je rekonštrukcia pamiatkového zákona, zásadný zákon o sponzoringu napríklad, ktorý je veľmi dôležitý, i vyňatie kultúrnych pamiatok spod stavebného zákona pod NKÚ, čo napríklad je pre mňa veľmi dôležité. A pred koncom tohto môjho vstupu, verím, že spolu s pani ministerkou Remišovou konečne teda nájdeme cestu aj pre pomoc a obnovu kaštieľa v Rusovciach, za to by som bola veľmi vďačná.
Na záver, na záver verím, že kultúra ako taká už konečne dostane a dostáva určite pevnú štruktúru, aby sme v prípade ďalšej katastrofy, ako je pandémia, mali dostatočné systémové páky pre pomoc. Za to chcem poďakovať, lebo jednoduché ani ľahké to nebolo, a chcem vás uistiť, že vzhľadom k tomuto ja určite za PVV zahlasujem.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani ministerka, budem reagovať, nebudem vám robiť zle, len zopár takých faktických vecí a budem rada, keď mi na niektoré otázky aj odpoviete. Povedali ste, že sme sa snažili reagovať čo najrýchlejšie, aby tá pomoc bola adresná a tak ďalej. Nebudem to komentovať, pretože sami umelci sa vyjadrujú, že tá pomoc bola pomalá a veľmi slabá. Zaregistrovala som kultúrny semafor, to je veľmi dobré, umelcov ste potešili, určite. Poskytli ste 57, myslím, miliónov na kultúru, to určite poteší takisto.
Čo ale nepoteší, tak je tá spomínaná veľká nula v pláne obnovy a odolnosti. To boli peniaze, ktoré mohli vlastne byť poskytnuté na ten reštart, ktorý teda verím, že príde po COVID-e. No, ja viem, že môžete argumentovať tým, že, myslím, 216 miliónov tam je schovaných v jednej podkapitole, ale takisto som si prečítala, že to sú peniaze, ktoré budú určené na obnovu verejných budov, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Beriem, pán minister Krajniak pred vami pred chvíľočkou povedal, že sto takýchto budov by malo byť zrekonštruovaných z týchto peňazí, ak ale vieme, že len rekonštrukcia Slovenského národného divadla za oných čias bola nacenená na sto miliónov, tak skúste mi, prosím, odpovedať na otázku, či už máte nejaký harmonogram, ktoré teda verejné historické budovy by to mali byť a zhruba s akým kapitálom sa tam investuje.
Ďakujem pekne. Počíta teda, s akým kapitálom sa tam počíta, pardon.

Vážená pani ministerka, veľmi ma mrzí, že vláda a v osobe vás odignorovala odporúčanie rozhodnutia či už výboru pre kultúru Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčania mnohých európskych kultúrnych inštitúcií vrátane Európskeho parlamentu, výzvu, aby 2 % z plánu obnovy išli na fond, teda na, z plánu obnovy a odolnosti na kultúru, pretože bolo tam viacero štúdií a výpočtov, že kultúra bola jedna z najpostihnutejších oblastí a ako vieme, plán obnovy je z veľkej časti smerovaný aj na obnovu tých sektorov ekonomiky alebo spoločnosti, ktoré boli COVID-om najviac postihnuté. A mňa veľmi mrzí, že ste si nevedeli presadiť aspoň nejakú čiastku, tie dve percentá, to je 120 miliónov, aspoň keby ste jedno percento presadili, všetky ostatné členské krajiny nejakým spôsobom tú kultúru ošetrili.
Ako viete, minulý rok tá pomoc bola veľmi pomalá, nedostatočná, komplikovaná a v prípade umelcov, ktorí sú väčšinou jednoosobové buď eseročky, alebo živnostníci, samozrejme, pre nich, pre nich je veľmi ťažko sa dostávať k peniazom.
A taktiež neakceptujem tú vašu výtku voči ministerstvu hospodárstva, že kvôli nedostatočnému prístupu hospodárstva nebol podporený kreatívny priemysel, čo si myslím, že zase je veľmi komplikované pochopiť, prečo sa tam, na vládnej úrovni ste sa nevedeli dohodnúť. Tam jednoznačne sa ukazuje, že práva ruka nevie, čo robí ľavá, a prehadzujete si horúci zemiak. Takže mňa veľmi mrzí, že toto sa nepodarilo.
A to isté sa týka aj viacročného finančného rámca. Ja som zvedavý a rád by som počul vašu odpoveď, ako sa to objavilo v eurofondoch, pretože partnerská dohoda už odišla do Bruselu, či je to tam zakom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za všetky poznámky, ktoré z pléna zazneli.
Čo sa týka reakcie na Slovenské národné divadlo, tuším, a jeho rekonštrukciu, tak neviem presne, že či ide o stavbu Slovenského národného divadla toho, čo máme teraz nové, lebo stará budova sa ešte nerekonštruovala. A tam zas ja musím povedať, že už v tejto chvíli podľa mňa dávno mala byť hotová projektová dokumentácia na jeho rekonštrukciu, ale vedenie divadla z minulosti si nesplnilo svoju domácu úlohu. My momentálne máme starú budovu Slovenského národného divadla zaradenú práve v rámci partnerskej dohody novej, že by mohlo prísť k jej rekonštrukcii, ale keďže naozaj, ako spomenul aj pán poslanec, tak ešte síce odišla, ale ešte stále je tam priestor na diskusiu, nebudem toto hovoriť ako uzatvorenú vec. Naším cieľom je, aby sa budova Slovenského národného divadla rekonštruovala. Suma sto miliónov sa mi zdá byť ozaj veľmi prehnaná, to poviem tu. Ja len že to tu odznelo, netrúfam si to povedať, lebo nie som projektant ani architekt, ani reštaurátor, takže počkajme si potom na samotné nacenenie cez rôzne projekty a štúdie uskutočniteľnosti a všetky náležitosti, ktoré potom k tomu budú patriť.
Čo sa týka plánu obnovy, tak áno, ja považujem stále aj 216 miliónov, ktoré je na, určené na obnovu historických budov, za veľmi dôležitý posun vpred a rovnako tak aj knižnice, ktoré budú k dispozícii študentom na školách, považujem ako veľmi dôležitú súčasť kultúry. My sme viedli s ministerstvom financií veľmi intenzívne diskusie a debaty, čo plán obnovy má spĺňať. Uvedomujem si, že Slovensko má... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené, vážení členovia parlamentu, dámy, páni, stojím tu pred vami ako nový jeden mini... nový minister vo vláde s veľkým rešpektom a s vedomím si zodpovednosti za nielen doriešenie pandémie COVID-u a jeho ďalšie manažovanie, ale aj za úlohy, ktoré sú spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a celým systémom zdravotníctva na Slovensku.
Začnem možno jedným príkladom z mojej dlhoročnej praxe v vojenskom zdravotníctve, ale to je v princípe jedno, či je to vojenské zdravotníctvo alebo iné. Celé roky som trávil veľkú časť pracovnej doby alebo aj mimopracovnej doby tým, že som vybavoval zdravotnú starostlivosť ľuďom, ktorí odišli z ambulancie alebo z nemocnice a bolo im povedané, nájdite si urológa, onkológa, vybavte si rezonanciu, cétečko, nejaký labák a tak ďalej. To skrátka by sa v zdravotníctve, ktoré je funkčné, nemalo stať. Ten manažment pacienta, ktorý do systému vojde – či už cestou praktického lekára pre dospelých, alebo na záchranke, alebo v nemocnici –, skrátka musí byť komplexný, tak aby ho previedol celým systémom čo najefektívnejšie, v patričnej kvalite a tak aby bol jasný aj výstup vyšetrení a jeho ďalší osud.
Takže v programovom vyhlásení vlády sú tri hlavné piliere, ktoré bude treba riešiť. A to je pacient, ako som spomenul, zdravotnícky pracovník a systém poskytovania zdravotnej starostlivosti ako taký, ktorý má viacero častí, počnúc poisťovňami, úradom pre dohľad a tak ďalej a tak ďalej. Pacient musí byť stredobodom pozornosti. Jeho manažment, kvalita liečby, nastavené štandardy, dôraz na prevenciu a starostlivosť aj teda po vyliečení v spolupráci aj s zložkami sociálneho systému bude mojou prioritou.
Plánujeme zaviesť štandardy v zdravotnej starostlivosti, na ktorých sa teda už pracuje, nie všetky sú prijaté, ale bude sa na nich pracovať ďalej. Musíme časovo aj geograficky zadefinovať, akú sieť zdravotníckych zariadení na akých úrovniach pacient potrebuje, tú sieť prípadne zhustiť alebo v niektorých miestach možno trochu popustiť, ale takisto k tomu musí byť nastavená primárna ambulantná starostlivosť, to znamená lekári všeobecní pre dospelých, pediatri, ďalej špecializovaná ambulantná starostlivosť a takisto záchranný systém, či už pozemný, alebo letecký.
Štát musí hrať silnú regulačnú úlohu v tom, ako ten systém bude nastavený a ako bude fungovať. Vieme, že v systéme sú aj poskytovatelia, ktorí sú neštátni, ale myslím si, že pri dobrom manažovaní všetkých subjektov, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť, s výraznou štátnou kontrolou môžme dosiahnuť to, čo sme si vytýčili.
Veľakrát sa tu dneska spomínal plán obnovy. Zdravotníctvo má v ňom vyčlenenú pomerne veľkú čiastku, za čo ďakujem svojim predchodcom a kolegom, ktorí sa na tom podieľali. Ale podmienkou, aby sme mohli z plánu obnovy a odolnosti čerpať, je prijatie reforiem, ktoré budú viesť k optimalizovanej sieti nemocníc, poskytovaniu primárnej starostlivosti, ako som spomínal, k reforme záchranných služieb, špecializovanej ambulantnej starostlivosti, a prijatie niektorých opatrení, ktoré budú jasne dávať Európskej únii najavo, že sme pripravení našu sieť zefektívniť, zoptimalizovať, patrične na ňu finančne prispievať a takisto ju regulovať a prispôsobovať potrebám pacientov.
Keď sa bavíme ešte o pacientovi, budem klásť veľký dôraz na jednu vec, a to je prevencia. Každé ochorenie, ktoré zachytíme pred tým, ako vznikne, je stále lacnejšie na liečbu, ako keď sa plne rozvinie a dôjde do horších a ťažších štádií. Takže znovu spúšťame, ja chápem, že počas COVID-u zdravotníctvo bolo vysoko zaťažené a doteraz je, ale so zlepšovaním sa situácie musíme znovu rozbehnúť programy, ktoré tu už bežali, za čo tiež ďakujem svojim predchodcom, a to je hlavne onkologický, ktorý teda je pomerne často príčinou úmrtia obyvateľstva. Takže sústredíme sa na prevenciu, nastavíme systém tak, aby preventívne prehliadky boli tak dobre hodnotené pre všeobecných lekárov, aby sami vyhľadávali pacientov, aby sami s nimi komunikovali. Musíme tomu, samozrejme, urobiť aj nejakú kampaň, musíme k tomu urobiť edukáciu pacientov. Takže prevencia bude mojím, jedným z mojich primárnych cieľov.
Ďalšia vec, ktorá súvisí s pacientom, je starostlivosť o dlhodobo chorých. Niekoľkokrát už tu bežali rôzne reformy a rôzne stratifikácie nemocníc a pod rôznymi názvami tieto procesy, ale ich spoločný cieľ je jeden – zníženie počtu možno akútnych lôžok, ich efektívnejšie využitie a na druhej strane musíme výrazne zvýšiť počty lôžok pre dlhodobo chorých, počty lôžok pre paliatívnu starostlivosť, počty lôžok pre ľudí po infarktoch, cievnych, mozgových príhodách, po úrazoch, tak aby sa nezapĺňali lôžka v nemocniciach a mohli sme ich využiť pre tých pacientov, ktorí to potrebujú, a tak aby sme aj tým ľuďom, ktorí ten pobyt v nemocnici potrebujú dlhší, nastavili a urobili podmienky také, ktoré budú vhodné na ich liečbu, na ich dĺžku pobytu v nemocnici alebo v týchto zariadeniach, tak aby nebol limitovaný poisťovňami, aby nebol limitovaný nejakými ďalšími obmedzeniami. Súčasne sa uvoľní, uvoľnia ruky aj príbuzným týchto pacientov, ktorí častokrát musia čerpať dovolenky, prípadne opustiť zamestnanie preto, aby sa mohli o týchto pacientov starať.
Zdravotnícki pracovníci, ďalšia veľmi dôležitá kapitola alebo časť zdravotníckeho systému. V súčasnej situácii, ktorá plne odhalila to, že počet zdravotníckych pracovníkov je na hrane kritickej únosnosti, to znamená lekárov hlavne v urgentných odboroch, sestier s patričnými špecializáciami, ďalší pomocný personál, ktorý chýbal v nemocniciach, plne odhalil to, že skôr alebo neskôr sa budeme veľmi musieť vážnym spôsobom zaoberať personálnou otázkou v zdravotníctve. Táto je ďalšia urgentná vec, ktorú treba riešiť. Nejde iba o zvýšenie počtu študentov, rozšírenie siete škôl, ktoré pripravujú zdravotnícky personál, ide najmä o jeho motiváciu.
Motivácia môže byť dvojaká. Jedna je finančná, hovoríme o sestrách, kde sľubujeme 110 % priemernej mzdy v hospodárstve. Ale tá druhá a tá hlavná motivácia je podľa mňa pekné pracovné, príjemné pracovné prostredie, používanie moderných liečebných metód, jasné pravidlá, ktoré budú určovať štandardy liečebných, terapeutických a diagnostických postupov, systém, ktorý nebude nútiť personál pracovať nadčasy vo veľkej miere, ktorý skrátka im dá aj možnosť oddychu, relaxácie, načerpania nových síl.
Pokiaľ sa bavíme o zdravotníckom personáli a jeho ďalšej motivácii, nesmieme zabudnúť ani na možnosť odborného rastu, vzdelávania, umožnenia absolvovania špecializácií v čo možno najkratšom čase bez zbytočných prieťahov a takisto možnosť na moderných pracoviskách podieľať sa na vedeckých a výskumných programoch.
Plán obnovy hovorí takisto o stavbe, rekonštrukcii a modernizácii nemocníc. Znovu opakujem, tento plán je však podmienený tým, že najprv tú sieť musíme optimalizovať a reštrukturalizovať. Áno, sú pripravené projekty, hovorí sa o niekoľkých nemocniciach. Určite budeme pripravení tieto procesy naštartovať tak, aby sme sa tých nových nemocníc v krátkej dobe mohli dočkať.
Dôležitou vecou je takisto urgentná zdravotná starostlivosť. Znovu otázka personálu a otázka vhodného umiestnenia jednotlivých typov ambulancií zdravotnej záchrannej služby a prípadne leteckej záchrannej služby. Znovu hovoríme o rozšírení počtu záchranárov, o zvýšení ich počtov študijných odborov jednotlivých na jednotlivých školách, pretože indikácie máme, že skrátka tých záchranárov je málo, boli vysoko preťažení a chcú možno niektorí systém opustiť.
Podporou domácich ošetrovateľských služieb chceme zaistiť to, aby sa starostlivosť, kvalifikovaná zdravotná starostlivosť dostala bližšie k pacientovi. Pre pacienta, ktorý potrebuje dlhodobú zdravotnú starostlivosť a nevyžaduje nemocničný, teda pobyt v nemocnici alebo v podobných zariadeniach, je potrebné tú zdravotnú starostlivosť priblížiť k nemu domov, čo je najprirodzenejšie prostredie každého človeka. Takže určite budeme podporovať agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti.
Dotkneme sa aj marginalizovaných komunít. Dobre vieme, aké sú, aký je zdravotný stav v týchto oblastiach, akým spôsobom sú tam dodržiavané hygienické a iné štandardy a aké zdravotné komplikácie z toho vyplývajú, samozrejme, až do štatistiky priemerného veku dožitia v týchto komunitách. Celá tá sieť všeobecných lekárov pre dospelých by mala reflektovať aj tieto odlišnosti so zameraním sa na zvýšený edukačný vplyv, hygienický dozor a, znovu opakujem, výrazné preventívne opatrenia.
So zdravotníckym systémom úzko súvisia aj ďalšie témy. Vzniká agentúra tzv. HTA, Health technology assessment, ktorá kvalifikovaným spôsobom kontroluje efektivitu prijímaných opatrení, efektivitu najmodernejších druhov liečby a dáva návrhy na ich zavedenie, prípadné zavedenie v Slovenskej republike. Toto považujem za veľmi významný, veľmi významný krok, ktorý sa už začal realizovať. V ďalšom období bude táto agentúra plne samostatná a nezávislá. Jej výstupy už v súčasnosti sú vysoko relevantné a veľmi rýchlym spôsobom nám dávajú možnosti rozhodnúť sa, či daný postup liečby, daný liek alebo daná technológia v zdravotníctve je vhodná, menej vhodná alebo nevhodná, či ju podporíme alebo nie.
Lieková politika. Budem podporovať, samozrejme, najmodernejšiu liečbu, ale takisto širšie použitie generických a biosimilárnych liekov. Je to takisto výstup zo záverov tejto agentúry, o ktorej som hovoril predtým. Zavedieme a rozšírime centrálne nákupy najpoužívanejších a vysoko nákladových liekov, zdravotníckych pomôcok, technológií a podobne, tak aby v úzkej spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze tie, efektivita týchto nákupov bola čo najvyššia pre štát a ostalo viac peňazí pre reálne poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Na záver možno chvíľu o vede a výskume. Veda a výskum v zdravotníctve, iste mi dáte za pravdu, je esenciálnou časťou štandardnej práce lekárov na klinických pracoviskách vyššieho typu. V súčasnosti tento stav, ktorý je v týchto oblastiach, nie je pre mňa úplne uspokojujúci. Vidím malú spoluprácu medzi klinikami, medzi odbornými pracoviskami napríklad Slovenskej akadémie vied. Ďalej takisto malý objem finančných prostriedkov na to určených z rozpočtu v kapitole ministerstva zdravotníctva, malý počet navrhovaných grantov a programov v tejto oblasti; má to súvis s tým, samozrejme, nízkym rozpočtovým krytím. Takže toto bude takisto jedna z ciest, ako možno zvýšiť atraktivitu zdravotníckych povolaní, či už v kategórii lekár, sestra, alebo iných. A takisto motivovať mladých lekárov k tomu, aby ostali na Slovensku s tým, že sa budú môcť podieľať na kvalitných vedeckých a výskumných projektoch.
Ja vám ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, držím palce pri nástupe do tejto horúcej stoličky a chcel by som sa v tejto súvislosti spýtať na horúcu tému Sputnik, pretože má to viacero rozmerov. Na kauze Sputnik sa rozpadla predchádzajúca vláda Igora Matoviča. Bol dokonca narušený celospoločenský konsenzus v zahraničnej politike, pretože Igor Matovič nám tu začal vytvárať nejakú os Bratislava – Budapešť – Moskva. Takisto sme sa dozvedeli z existujúcej zverejnenej zmluvy, že nám hrozia významné národohospodárske škody, ak sa nepodarí dotiahnuť dovoz Sputnika na Slovensko, pretože stále nám tieto vakcíny visia na skladoch v Šarišských Michaľanoch, ruská strana si zobrala nejaké dávky na ďalšie posudzovanie. Ten certifikačný proces bol tiež veľmi, veľmi komplikovaný a veľmi chaotický.
Takže rád by som počul váš názor na to, kedy sa občania, tí, ktorí budú mať záujem, sa budú môcť začať očkovať touto látkou, pretože stále tu máme skupinu obyvateľstva, ktorá uprednostňuje Sputnik pred ostatnými vakcínami. A potom, ako budete riešiť tieto právne následky tej zmluvy, ktorá bola jednoznačne chaoticky a nevýhodne uzavretá?
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, chcela by som oceniť vašu odvahu zobrať si práve tento náročný rezort zdravotníctva v čase najhoršej globálnej pandémie COVID-19. Vo vakcinácii chcem oceniť možnosť prihlásiť sa do čakárne už 16 plus, pretože pokladám vakcináciu za svetielko na konci tunela. Vítam, že vašou prioritou bude pacient a bude stredobodom vašej pozornosti.
Je tu aj prosba. Pätnásť percent obyvateľov Slovenska sa chce zaočkovať vakcínou Sputnik V. V ich mene vás prosím, aby ste po úspešnom otestovaní vakcíny v Maďarsku začali očkovať čo najskôr. Prajem vám v boji s COVID-19 veľa úspešných rozhodnutí pre záchranu ľudských životov.
Rovnako sa chcem poďakovať lekárom, sestrám a záchranárom za ich zodpovednú prácu, za ochranu pacientov, ľudských životov. Verím, že aj oni budú vašou prioritou.
Pán minister, dôverujem vám, že úlohy v PVV naplníte odbornosťou lekára a rozhodnosťou generála. K tomu vám prajem veľa zdravia a veľa sily.

Ďakujem veľmi pekne. Dá sa povedať, že nás občanov a ľudí na Slovensku sa dotýka každý rezort, ale rezort zdravotníctva je naozaj jeden z tých, ktorý patrí k tým najdôležitejším, pretože má zabezpečovať zdravie občanov a aj vláda Slovenskej republiky si dala za úlohu urobiť maximum pre to, aby sa dokázala čo najlepšie postarať o zdravie svojich občanov. Táto pandémia nám vlastne odhalila všetky tie nedostatky, ktoré tu boli za tie roky, čo sa nazhromaždili a aj preto programové vyhlásenie vlády, ktoré tu je, dá sa povedať, že má možno aj takú najrozsiahlejšiu časť v celom programovom vyhlásení určite zaslúžene, tak má tam viacero tém.
Pán minister začal s tou oblasťou zdravotných pracovníkov. Ja som konkrétne z Martina a my sme tam mali kedysi aj strednú zdravotnú školu, kde sa učili, teda študovali budúce sestričky. Táto škola už, samozrejme, skončila a dnes narážame na to, že zdravotné sestry nám sú čoraz staršie a nemáme ich. Takže, ale kráti sa mi čas, tak veľmi rýchlo. Oceňujem tú otázku tej prevencie, pretože naozaj tam je to veľmi potrebné, ale k tomu treba pripojiť aj ministerstvo školstva, aby bola tam aj určitá taká prevencia už odmalička.
A teším sa z toho, že v programovom vyhlásení sa nachádza aj martinská nová nemocnica, a dúfam teda, že dôjde k jej realizácii, pretože Martin je určite v rámci Slovenska veľmi známy tým, že má tam lekársku fakultu, je tam biomedicínske centrum, je tam Biotika Martin, to znamená, že Martin naozaj si zaslúži novú nemocnicu. Samozrejme, som rád, že sú tam aj nemocnica v Bratislave a ďalšie, ďalšie nemocnice, tie menšie v tých regiónoch. Takže dúfam, že sa to podarí, a teším sa na to, že sa táto časť v budúcnosti zlepší.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister zdravotníctva, ja chcem sa pripojiť tiež k tým všetkým, ktorí vám držia palce. Neviem, či k tejto funkcii je hodné gratulovať (povedané s pobavením), lebo je to teda horúce kreslo a na to skutočne treba ako v prvom rade veľké schopnosti a veľké nervy. Držím vám palce, aby vám to, samozrejme, všetko vyšlo, preto lebo je to absolútne nadstranícke ministerstvo a pozerajú sa na vás všetci občania Slovenskej republiky s istou nádejou.
Ja by som sa chcel spýtať ako teda človek, ktorý nie je z tejto oblasti, ako vy vidíte to vrátenie sa nemocníc do toho pôvodného režimu, v ktorom ony boli pred pandémiou. Mám na mysli isté časové horizonty, ktoré vy zo svojej funkcie a teda odbornosti môžete istým spôsobom predpokladať.
A druhá otázka, samozrejme, by smerovala k Sputniku, ako už o tom hovorili teda moji kolegovia a moji predrečníci niektorí. Ja by som sa chcel spýtať vzhľadom na tie informácie, ktoré presiakli, je vlastne ten, tie vakcíny Sputniku, ktoré my máme na našom území, sú naše alebo nie sú naše, alebo vlastne ako to je? Lebo ony boli zaplatené a ruská strana vrátila finančné prostriedky, respektíve ich neprijala alebo tam boli problémy s tou dobou splatnosti, alebo ja už si to presne nepamätám, ako to bolo. Proste či ten Sputnik vlastne, ktorý je u nás na našom území, z ktorého teraz odišli isté vzorky, je náš alebo nie je náš? Či proste je vo vlastníctve Slovenskej republiky, či tá zmluva, ktorá bola teraz zverejnená, vlastne je aj nejakým spôsobom možne vykonateľná, alebo je to len v tejto chvíli už len zmluva a post teda a vlastne tie vakcíny samostatné nie sú naše.
Ďakujem pekne.