27. schôdza

Pán poslanec Eduard Kočiš má faktickú poznámku, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Blcháč, vo vašom príspevku ste spomenul, ako toto programové vyhlásenie vlády je síce veľmi rozsiahle, ale na uskutočniteľnosť daného plánu je dosť úbohé. Ako odborník na samosprávu, ako dlhoročný primátor okresného mesta určite viete, čo k tomuto programovému vyhláseniu vlády povedal ZMOS a povedala Únia miest, miest Slovenska. Tieto dve zásadné inštitúcie sa veľmi ostro vyjadrili k tomuto programovému vyhláseniu vlády a k činnosti, ktoré, vlastne pribudli len kompetencie samosprávam, ale zároveň tam ubudli financie.
Čiže je veľmi jednoduché nasekať samosprávam X, Y, Z kompetencií a právomocí, ale skresať im financie, na ktorú uskutočniteľnosť položky vlastne tieto financie nedostanú. Vo vašom regióne je značná, značný cestovný ruch, značná sekcia cestovného ruchu a tieto inštitúcie, ktoré sa zaoberajú cestovným ruchom, je to gro problematiky, na ktoré ste poukázali vo svojom príspevku. Áno, je veľmi dôležité, ako ste poznamenal, vytiahnuť zo šuflíka plán, ako stráviť dovolenku na Slovensku, a takto vlastne regióny, ktoré žijú z cestovného ruchu, a tam vlastne aj to poškodené gastro nejakým spôsobom, či už naštartovať, ak sa vôbec to podarí, alebo doslova a do písmena zachrániť, nakoľko tieto dva segmenty nášho národného hospodárstva boli počas tejto situácie a nezvládnutého manažovania našou vládou značne postihnuté.
Takže k tomuto asi už len toľko, jednoducho programové vyhlásenie vlády absolútne nerešpektuje to, čím by sa vláda mala zaoberať.

Pán poslanec Peter Kmec, nech sa páči.

Vážený kolega Blcháč, správne si poznamenal a poukázal na dva sektory, ktoré boli jedny z najviac postihnutých počas koronakrízy. Sú v podstate najviac porazení, sú to samosprávy, poľnohospodári, ešte by som pridal aj umelcov a mali sme tu veľkú debatu okolo Plánu obnovy, ktorá, bohužiaľ, nedorazila do parlamentu. A zase tu máme výsledok, poľnohospodári - nula, samosprávy - nula, umelci - nula.
Vláda tým pádom úplne odignorovala výzvy tých najviac postihnutých a najviac porazených z koronakrízy a neobstojí argumentácia, že poľnohospodári si prídu na svoje počas čerpania fondov zo spoločnej poľnohospodárskej politiky, pretože slovenskí poľnohospodári stále dostávajú ešte iba 70 % z toho, čo dostávajú západní farmári. V čase krízy sa ešte viac oslabí ich konkurencieschopnosť, takže tento argument úplne neobstojí.
To isté neobstojí, že regióny dostanú eurodotácie. Európsky fond regionálneho rozvoja bude krátený na Slovensku kvôli tomu, že expremiér Matovič nevygonecioval dostatočný rozsah tohto fondu, dostatočný rozsah Kohézneho fondu a Fondu pre spravodlivú transformáciu. A z Regionálneho fondu sa budú musieť kvôli tomu presúvať zdroje do iných, do iných programov, takže je to, je to obrovský, obrovský nepomer k tomu, čo, čo máme, čo máme k dispozícii, a k tomu, čo dostávajú títo najviac postihnutí.
Takže, ak to zhrniem, táto vláda nevie negociovať, táto vláda nevie vládnuť a nevie implementovať.

Ďalšiu faktickú poznámku má pán poslanec Tomáš Taraba.

Ďakujem za slovo. V podstate existujú dvaja ministri v tejto vláde, ktorých zamestnanci vlastného rezortu nechcú, a to je pán Mičovský v rámci poľnohospodárstva a tu prísediaca pani Milanová v rámci kultúry. Im to ale nevadí, oni sú, zrejme majú naplnený detský sen, že sa stali ministrami, a budú tu sedieť, aj keď celý ich rezort je proti nim.
A to, čo je realita, že áno, Slovensko má neskutočne negatívnu bilanciu v poľnohospodárskych produktoch aj v potravinových, ale myslím si, pán Blcháč, že napriek tomu je cieľom Slovenska, jedna vec je, že aké potraviny jeme, ale nemyslím si, že by sa nedalo dosiahnuť sebestačnosť aj napriek tomu, že sme v Európskej únii, lebo pre nás je dôležité, aby, aby tie produkty a potraviny, ktoré, ktoré vyrábame, znížili naše negatívne saldo, pretože to je skoro 2 mld. euro každý rok, čo dovezieme na poľnohospodárskych produktoch. Je to každý jeden deň 900 kamiónov plodín a produktov, ktoré sme si v minulosti vedeli sami zabezpečiť, a ak slovenské, slovenské potraviny a poľnohospodárske produkty skončia v cudzine, tak nám to nemusí vadiť, ak znížia túto negatívnu platobnú bilanciu v oblasti poľnohospodárstva. A to by mal byť proste náš cieľ, treba na to aj využiť jednotný trh Európskej únie, ale to táto situácia, ktorá je dnes, že my 2 mld. a vyše 2 mld. každý jeden rok spotrebúvame na plodinách a potravinách, ktoré, kde sme boli niekedy ako-tak v základnom rámci sebestačnosti, je jednoducho neprijateľné.
A to, že minister Mičovský je úplne v pohode, vyrokuje jednu veľkú nulu pre slovenských poľnohospodárov, tak to je vyslovene vlastizrada, vlastizrada v oblasti poľnohospodárstva.

Pán poslanec Ján Ferenčák, s faktickou poznámkou nech sa páči.

Kolegovi Jankovi chcem povedať, že vystihol základné veci, v čom je problém celého programového vyhlásenia vlády. Pripomína skôr taký plagiát diplomovej práce ako serióznu prácu, čo chce táto vláda spraviť, pretože ak niečo chcem seriózne spraviť, musím si to naplánovať, musím si stanoviť jednotlivé ciele, aby som aj dokázal ten svoj výsledok potom patrične ukázať. Po roku, to, čo povedal kolega, opačne, zo 121 strán máme 130. To znamená, vláda sa tak rozbehla, že vyvstali tak veľa úloh, že si to tam museli pridať, aby sa ten vlak zrýchlil. Ale keď sa pozreme do obsahu, zistíme, že je to opísané presne strana po strane a je tam pridaných ďalších pár všeobecných fráz.
A teraz možno konkrétne k samospráve. No samospráve sa pridali úlohy od testovania až po, jednoducho aby sme chránili celú situáciu, a ten výsledok bol jasný, 80 % ľudí verilo samospráve, 14 % vláde. Asi čím to bolo?
Dokonca sme si vypočuli rôzne nadávky či už od premiéra alebo sme si vypočuli v rámci samosprávy, že máme patriť pod nejaké ministerstvo, možno obrany alebo zdravotníctva, aby nás lepšie dokázali manažovať. To bol náš výsledok práce, ktorú sme si my vyslúžili, a namiesto toho, aby nám poďakovali, tak ste nás jednoducho hanili. Žiadali sme doplatiť dotáciou výpadky z daní, poskytli ste nám pôžičku. To isté sa stalo teraz, výpadky MHD, súkromníci dostali, mestá - požičiame vám. To znamená, aká vďaka, asi taká odplata, len to asi v tomto prípade neplatilo.
Predložili sme aj dobré návrhy zákonov či už zo strany HLAS-u, či už smerom k životnému prostrediu, alebo k dofinacovaniu. Nič jednoducho nebolo podporené. Tu sa čudujem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Faktickú poznámku má aj pán poslanec Jaroslav Karahuta.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem doplniť vystúpenie pána poslanca Blcháča v oblasti potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti, pretože to sú dva úplne rozdielne pojmy. My sme potravinovo bezpeční vzhľadom k tomu, že sme v Európskej únii a máme zabezpečený dostatočný prístup k potravinám.
Chcem upozorniť, že potravinová bezpečnosť je základné ľudské právo a snahou každého štátu je zabezpečiť potravinovú bezpečnosť cestou potravinovej sebestačnosti. To znamená vyrobiť toľko potravín, aby sme v produkcii túto potravinovú bezpečnosť vedeli v kritickej situácii vykryť sami.
Bohužiaľ, tá situácia je taká, aká je, musíme, musíme kriticky uznať, že za rok sa toho veľa neurobilo, aby sa to zmenilo, ale asi treba objektívne povedať, že poľnohospodárstvo a produkcia potravín boli stále v závoze, stačí, stačí údaj 2,3 mld. investičný dlh v rastlinnej vertikále, to znamená od pšenice až po rohlíky, po cestovinárske výrobky. Alebo iný údaj, keď si zoberieme využitie technologických kapacít v potravinárstve, tie sú na úrovni 70 až 90 %. To znamená, že my aj keby sme chceli vyrábať, tak nemáme kde vyrábať. To znamená, štát, náš štát musí investovať.
A to, že, to, že to bolo stále nejaké piate koleso u voza, svedčí napríklad štátna pomoc v roku 2019, ktorá bola 1 mil. eur, keď Rakúsko malo 430 mil. eur, takže to nie je otázka len tejto vlády, je to otázka posledných 17 rokov. A pokiaľ by sme sa chceli dostať aspoň ako-tak na úroveň priemeru Európskej únie, museli by sme vrátiť do roku 2004, čiže je to, je to chyba a výsledok všetkých vlád za posledných 17 rokov, odkedy sme vstúpili do Únie.
Ďakujem pekne.