27. schôdza

Ďalšiu faktickú poznámku a poslednú má pán poslanec Ján Ferenčák, nech sa páči.

Pán minister, nie zaťaženie starostov, alebo že zbieranie kuchynského odpadu zaťažuje starostov, ale nečinnosť ministerstva spôsobila to, že sme museli predložiť návrh zákona, oddialenie účinnosti. Európska únia to pripúšťala, žiaľ, ministerstvo a vy osobne ste sa zaťal a ste si trval na svojom, že nie.
Tieto zdroje, ktoré mali prísť do regiónov na vybudovanie kompostárne, ako povedal môj kolega, namiesto marca sme boli schvaľovaní v decembri, januári, februári tohto roka. To znamená, my sme tie kompostárne museli dávať teraz do výstavby, aby sme stihli vôbec koniec roka. My sme od vás žiadali len posunutie účinnosti. Nič vám v tom nebránilo, aby ste tie zdroje pre samosprávy ustrážili a uchránili, ale vy ste si povedal, že nie, že budete pokutovať a jednoducho to tak pôjde a radšej inšpektorom poviete, že nebudete dávať pokuty. No to je aký prístup?
Na druhej strane treba povedať, že keď už hovoríme o Envirofonde, napríklad o pomoci zberu kuchynského odpadu, tak prečo ste dal schváliť návrh zákona v novele, kde sa prerozdeľuje Envirofond len pre tých, čo už zbierajú kuchynské odpady, a nie pre tých, čo pripravujú sa a potrebujú do toho dať ďalšie peniaze, lebo všetky tie zdroje, ktoré samospráva na to vynaloží, musí premietnuť z vrecka občanov.
To znamená, teraz keď my potrebujeme chrániť, tak my musíme zvýšiť dane aj z pohľadu odpadov, aby sme mohli tieto vyhlášky poplniť, ktoré ste jednoducho nasilu a doslova chceli za každú cenu splniť. Takisto tie peniaze ste vyčlenili že tam, kde sa nachádzajú skládky, čiže tie peniaze, čo rozdeľujete týmto, ste zobrali tým, kde sú skládky. To znamená, že tie obce majú ešte väčšiu envirozáťaž a jednoducho budú mať menej peňazí.
A na druhej strane zatvárate skládky jednu za druhou, dovoľujete tuná spaľovať zahraničný odpad, ktorý sa tu vozí jednoducho, a my nemáme kde tieto odpady, kde ukladať, tak sa vyvážajú niekoľko stoviek kilometrov autami do skládiek, ktoré sú otvorené. Čiže to je aká ochrana životného prostredia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Na faktické poznámky bude reagovať pán minister životného prostredia Ján Budaj, nech sa páči.

Ďakujem pekne, budem reagovať len na pána Blcháča. Chcem vás teda upozorniť, alebo aj ostatných poslancov na celkom pekné svedectvo, tak vy ste vedeli od roku 2017, že zákon platí, požiadali ste si o podporu v roku 2019, po dvoch rokoch. Teda čo ste si dovtedy mysleli? No to, čo sa aj dialo, že jednoducho strana SMER a jej koalícia Európsku úniu iba klamala a zákon stále oddaľovala, preto ste, preto máte omeškanie a mnohí ostatní starostovia SMER-u, ktorí už vopred vedeli, že zákon sa uplatňovať nebude, že my len kamuflujeme pred Európskou úniou.
Zákon bol prvýkrát odobrený vo vláde dokonca už v roku 2004, ak ste v samospráve, mali ste dobre vedieť, že toto sú povinnosti, ktoré sa nedajú už v roku 2020 odďaľovať, a my sme urobili len to, že sme váš dlh, smerácky dlh dlhoročný museli už začať platiť, a to nielen dlh v odpadoch, ale v mnohých iných oblastiach.
Čiže to, že vám Envirofond peniaze pridelil, len ilustruje, že za našej vlády sa neprideľujú stranícky. Dostali ste milión a pomaly sa na to sťažujete. Takže verím, že spoločne si uvedomíme, že toto je úloha, kde sa nepozeráme - aspoň za našej vlády - na stranícku príslušnosť, a kde už nemôžme odkladať povinnosti, ktoré máme najmä voči našej prírode, voči našej pôde a voči občanom, ktorí potrebujú od samosprávy spoluprácu.
Na ministerstve všetci, ktorí naozaj sa pustili... (Prerušenie vystúpenia časomerom, ruch v sále a zaznievanie gongu.)

Páni poslanci, prosím, kľud v sále. Ďalším prihláseným rečníkom do rozpravy je pán Peter Kmec, pripraví sa pán poslanec Richard Takáč.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády a vážené dámy, vážení páni, pri schvaľovaní programového vyhlásenia prvej Matovičovej vlády som upozorňoval na niekoľko rizík, ktoré sa, žiaľ, počas roka naplnili, a výsledok dnes cítime jasne. Obavám sa, že tento štýl vládnutia bude pokračovať aj naďalej vzhľadom na dnes prejavené jasné náznaky arogancie moci a pošliapavania ústavných princípov. Dovoľte mi uviesť malú bilanciu za, čo sa udialo za tej posledný rok v oblasti zahraničnej politiky a európskych záležitostí.
V prvom rade musím skonštatovať, že sa nám rozpadol nielen celospoločenský, ale aj vnútrokoaličný konsenzus v oblasti zahraničnej politiky. Vďaka spanilým jazdám Igora Matoviča sa Slovensko stalo nečitateľným a nepredvídateľným partnerom z pohľadu zahraničia, ktoré nevie, ktorá zahraničnopolitická línia je teraz v platnosti. Nikto netuší, či platí Matovičova doktrína vytvárania strategickej osi Bratislava - Budapešť - Moskva, alebo bezpečnostná stratégia z dielne MZV, podľa ktorej sú strategickými partnermi USA - NATO - Európska únia, samozrejme, bez Vyšehradskej štvorky.
Došlo k poníženiu slovenskej diplomacie aj samotného Slovenska takým spôsobom, ktoré si bude Slovensko ešte dlho pamätať a nemá v dejinách obdobu. Návšteva Budapešti bez zastúpenia slovenských diplomatov je výkričníkom, ktorý bude nad Slovenskom visieť ešte dlhé roky. Slovensko stratilo vďaka nekoordinovaným výstupom dobré meno vo svete.
Igor Matovič svojím osobnostným vybavením a vystúpeniami, vystúpeniam na medzinárodných fórach a bilaterálnych návštevách šíril do celého sveta zdieľanú hanbu. Next time, one time, fiasko v Paríži, mohol by som pokračovať, ale všetci viete, o čom asi hovorím. Vnútrokoaličné politické spory sa stali vývozným artiklom do zahraničia a otravovali nimi zahraničných partnerov. V Paríži sa napríklad z úst vtedajšieho predsedu vlády dozvedeli, že vicepremiér Sulík je de facto masový vrah, a mohol by som zase pokračovať. Konflikt vo vnútri vlády medzi SaS a OĽANO paralyzoval zahraničnú politiku do takého rozmeru, ktorý vyústil až do nedôstojnej demisie ministra zahraničných vecí a následného pádu vlády. To však nie je všetko.
Na medzinárodnej scéne sa tieto zlyhania podpísali aj pri obstarávaní vakcín, ktorých je stále naďalej nedostatok, a rovnako pri koncipovaní Plánu obnovy. Kauza Sputnik v plnej nahote odhaľuje, aké škody sa dajú napáchať na medzinárodnej scéne a v zahraničnej politike. Je to smutný príklad toho, čo narobí amaterizmus, neprofesionalita a neohrabanosť v zahraničnej politike a ako zbytočne vieme poškodiť napríklad rusko-slovenské vzťahy. Utajená zmluva, ktorá bola zverejnená, ukazuje, že to môže mať dokonca aj trestnoprávne dohry hraničiace s prvkami vlastizrady.
Plán obnovy zase ukazuje, že ak zanedbáte verejnú diskusiu s verejnosťou, výsledkom je dokument, ktorý síce formálne spĺňa kritériá Bruselu, ale mu chýba odraz reality a potrieb slovenského života. Navyše Plán obnovy nepodporil na hlasovaní vlády podpredseda vlády Sulík alebo minister Mičovský. To je smutný výpočet dosiahnutých zahraničnopolitických prehmatov počas jedného roka prvej Matovičovej vlády, ktoré nebude jednoduché naprávať. Poďme však k samotnému programového vyhláseniu vlády, ktoré inak sám dezignovaný predseda vlády dehonestoval slovami, že preňho je dôležitejší Plán obnovy ako programové vyhlásenie. Týmto vyjadrením sa nezmazateľne zapísal do histórie Slovenska, pretože takto sa nesprával k svojmu vlastnému programovému dokumentu žiaden predseda vlády. V princípe teda vieme, že rokujeme o niečom úplne zbytočnom, pretože to podstatné sa pošle bez vedomia parlamentu do Bruselu, čo je zlá správa pre celé Slovensko, ktoré stále čelí nielen zdravotnej, ale aj ekonomickej kríze. A tu zájdem trochu do detailov v rámci programového vyhlásenia vlády.
Ak hovoríme o ekonomickej kríze, musím poznamenať, že aj po roku vládnutia cítiť absenciu pokroku pri vládnej podpore proexportných ambícií slovenského podnikateľského sektora. Trápiaci sa podnikatelia by práve teraz potrebovali pomocnú ruku štátu pri umiestňovaní svojich produktov na svetových trhoch. To sa stále nedeje. Medzi hlavné dôvody nedostatočnej vládnej podpory patrí predovšetkým veľká rozdrobenosť kompetencií, expertízy a financií v tejto oblasti, absencia projektového riadenia na, na rezorte zahraničia, ako aj užšie prepojenie politickej, ekonomickej a rozvojovej diplomacie v zahraničnej službe. Jedinou cestou je centralizácia kompetencií a silné líderstvo ministerstva zahraničia.
Pokračovala fragmentácia aj v európskej agende, ktorá bola rozdelená medzi tri hlavné centrá moci, expremiéra Matoviča, podpredsedníčku vlády Remišovú a ministra zahraničia Korčoka. Aj tu sme však boli svedkami sporu medzi OĽANO a SaS. Expremiérovi robil tzv. šerpu štátny tajomník Klus a viackrát sa stalo, že šerpa sa nedostal do delegácie predsedu vlády počas jeho ciest do Bruselu. Som rád, že pri nástupe nového predsedu vlády bude pozícia šerpu presunutá z rezortu zahraničia na úrad vlády, pretože šerpa by mal byť najbližší odborný, ale aj stranícky spolupracovník premiéra, ktorý by mal sedieť na úrade vlády a zastrešovať jeho komunikáciu nielen po odbornej európskej úrovne, ale aj voči európskej politickej frakcii, ku ktorej sa OĽANO hlási.
Aby sme mohli aktívne presadzovať naše národné záujmy v Európskej únii, potrebujeme premiéra so silným odborným, politickým a personálnym prepojením na Brusel. Bez silného politického výtlaku na najvyššej úrovni budeme hrať v Bruseli stále iba druhé husle. A to sa za posledný rok, bohužiaľ, neudialo, takého premiéra sme nemali.
Čo sa týka riadenia eurofondov na novozriadenom ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, treba skonštatovať, že pretrval silný rezortizmus práve v časoch, keď bolo potrebné európske zdroje flexibilne presúvať z jednotlivých operačných programov na boj proti koronakríze. Tu sa ukazuje, že chýba systém nadrezertného riadenia, ku ktorému sme vyzývali, ktoré ani doteraz nebolo legislatívne upravené v kompetenčnom zákone. Tiež ma mrzí, že ministerka Remišová sa viac venuje minulosti ako aktuálnemu čerpaniu eurofondov. Dôkazom toho je fakt, že od vzniku Matovičovej vlády nebola, nebola vyhlásená ani jedna výzva. To sa, myslím, stalo prvýkrát, prvýkrát v histórii Slovenska a jeho členstve v Európskej únii. Takto nám zbytočne stoja nevyčerpané zdroje z predchádzajúcej finančnej perspektívy.
V oblasti bezpečnostnej politiky by som chcel zdôrazniť, že nám pri predložení bezpečnostnej a obrannej stratégie chýbal tretí dôležitý dokument, a to je vojenská stratégia. Príslušný materiál bol prerokovaný na vláde Slovenskej republiky ešte v roku 2017, tak ako aj ostat... predchádzajúce dokumenty, tie sa nedostali do Národnej rady, ale v prípade schvaľovania pod súčasnou vládou tento dokument, ktorý sa nazýva Vojenská doktrína alebo stratégia sa nedostal ani na rokovanie vlády. Pre vojakov je však Vojenská stratégia veľmi dôležitý dokument pre plánovací proces. Musia ho rozpracovať do príslušných doktrín, operačných dokumentov, výcviku a postupov. Až na základe týchto dokumentov je zrejmé, aké úlohy pri obrane Slovenska bude potrebné plniť, akú výzbroj je na to potrebné obstarať a akú taktiku precvičovať.
V oblasti obrannej politiky oceňujem odhodlanie zapájať slovenské výrobné kapacity do medzinárodných ozbrojených síl. Výdaje, ktorá naša krajina poskytuje na svoju obranu, musia okrem dôrazu na kvalitu vybavenia ozbrojených síl zohľadňovať aj požiadavku ich prioritného smerovania do nákupu výzbroje, ktoré sú schopné na najvyššej možnej úrovni technickej vyspelosti poskytovať slovenské podniky. Pokiaľ nemôžu byť slovenské podniky samostatnými dodávateľmi najmodernejších obranných systémov, musíme sa usilovať o maximálne využitie nášho priemyslu ako ich subdodávateľov.
Podiel slovenského priemyslu na modernizácii našich ozbrojených síl musí byť zdrojom tvorby nových pracovných miest, zdrojom umožňujúcim ďalšie investície našich podnikov do vývoja a výskumu a ďalšieho rozvoja výrobných technológií. Investície štátu do obrany musia prinášať aj profity zvyšujúce kvalifikáciu našej pracovnej sily, schopnosť uplatniť náš vedecko-technický a výskumný potenciál. Tieto profity sa potom zákonite musia odraziť aj v schopnosti priemyselných podnikov prispievať k nášmu ekonomickému rastu.
Drasticky rastúci schodok verejných financií kvôli druhotným ekonomickým efektom a neefektivite tejto vlády bude do budúcna vytvárať tlak aj na rozpočet ministerstva obrany. To by malo byť pripravené prehodnotiť najdrahšie projekty, ktoré sú určené pre zahraničných dodávateľov a ktoré viac peňazí zo slovenskej ekonomiky odnesú, než jej prinesú. V tejto dobe je zásadné, aby boli prednostne zadávané zákazky slovenskému obrannému priemyslu na výzbroj a techniku, ktorú domáce podniky vyvíjajú a vyrábajú a ktoré je schopné, ktoré sú schopné úspešne exportovať.
Ešte jedna poznámka k rezortu obrany. V súvislosti s pandémiu sa vláda snaží postaviť rezort obrany do pozície hlavného lídra v oblasti civilného krízového manažmentu. Rezort obrany má pritom zo zákona plniť iné úlohy. V takýchto situáciách, ako je boj proti COVID, má hlavne asistenčné úlohy, nemá suplovať povinnosť iných rezortov a zakrývať tým ich neschopnosť. Vláda sa vlastne snaží zodpovednosť, ťažisko väčšiny záchranných a ochranných funkcií a riadenie činnosti krízového manažmentu presúvať z úradu vlády, rezortov vnútra a zdravotníctva na rezort obrany. Toto je neprípustné, nelogické a nedáva to dobrý signál obyvateľstvu.
Z uvedeného vyplýva, že podpora programového vyhlásenia druhej Matovičovej vlády neprichádza opäť do úvahy. Jediné východisko z pohľadu HLAS - sociálna demokracia vidím v úspešnom referende.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem sedem faktických poznámok.
Nech sa páči ako prvý, pán Miroslav Suja.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Kmec, pýtate sa, ktorá obranná stratégia alebo ktoré smerovanie je vlastne, či to Matovičove, alebo to, čo je v obrannej stratégii, alebo ktoré sme tu schvaľovali.
Ale, pán poslanec, ste inteligentný človek, isto ste si všimol, že tam nie je žiadny rozdiel, lebo to Matovičove je len pred voľbami, keď oklame ľudí. A na druhý deň po voľbách stojí jeho auto pred ambasádou USA. A jeho ospravedlnenie je, že tam nebol sám, že tam bol nejaký poslanec z nejakej opozičnej strany. Matovičove smerovanie na východ je vtedy, keď viac ako 80 % ľudí nedôveruje vláde, a vie, že viac ako 80 % ľudí je za dobré vzťahy s Ruskou federáciou, tak vtedy je jeho smerovanie na Moskvu. Ináč absolútne nie je to len hra, hra Igora Matoviča.
A že je to tak, tak to vidíme aj dneska, keď minister Naď hovoril, že tí, čo z nás tu hovoria, že mali by sme byť neutrálni alebo mali mať dobré vzťahy s každou stranou, tak nemajú pravdu, lebo také krajiny nedokážu vo svete prežiť. A potom neviem, ako dokáže prežiť Rakúsko, Fínsko, Írsko, Švédsko, Švajčiarsko, ja neviem, taká Kostarika, Japonsko, San Marino, Malta, Lichtenštajnsko. Tieto, zomreli tieto štáty? Lebo tie nie sú v NATO!
Tak počúvame tu bludy od čisto prozápadne orientovanej vlády, ktorá neháji záujmy Slovákov, že chce mať dobré vzťahy s každým, aj s Ruskou federáciou. Ja nevravím, že teraz mám byť hlboko vopchatý v priazni Ruskej federácii, ale že máme mať dobré vzťahy. A toto, znova takúto hru hrá Igor Matovič.
Takže tam neni rozdiel, že ktorá stratégia je. Stratégia je jasne daná u tejto vlády, len Igor Matovič to znova hrá na ľudí a klame ich.

Pán poslanec Blcháč, s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Peťo Kmec, ty si veľmi skúsený diplomat a tá prvá úvodná veta, ja ju zopakujem, som si ju zapísal, je geniálna, že štýl politiky Igora Matoviča sa bude prejavovať aj naďalej. Ja sa s tým musím stotožniť, lebo minimálne dnes od 14.00 hod. sa prejavuje tou aroganciou členov vlády, ktoré tu nesedeli. Museli sme dokonca do pol dru... do pol tretej čakať. A prejavuje sa aj v tom, že na jednej strane tu cítime už pri tom prvom programovom vyhlásení vlády aj teraz výzvy na poďme spolu, je to náš spoločný problém, na druhej strane hneď je, hneď je označkovávanie za niečo.
Uvedomujeme si, že po dlhej vládnej kríze, ktorá trvala viac než mesiac, sa teraz bavíme o niečom, čo sme sa tu nemuseli vôbec zabávať, nemuseli sme míňať čas, pretože tu máme druhé programové vyhlásenie tej istej vlády, to isté programové vyhlásenie, dokonca ešte aj dlhšie, ako bolo predtým.
A naozaj už teraz sa treba asi tešiť na nejaké nové programové vyhlásenie novej vlády, ktorá príde po úspešnom referende.
Ďakujem.