27. schôdza

Pán poslanec Beluský, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, chcel by som naozaj uvítať to, že sme tu otvorili nové témy, hlavne tému tzv. energetickej chudoby, ktorá je celkom relatívne nový pojem. Vznikol viac-menej v čase, kedy sa začali energie nakupovať cez trhy, ktoré spôsobili podľa mňa enormné zvýšenie týchto cien. Aj na Slovensku, aj v iných krajinách Európy čím ďalej, tým viacej ľudí začína trpieť na to, že si nedokážu ani len dovoliť teplo vo svojich domovoch, a naozaj mnoho ľudí zomiera na to, že si nemôžu zo svojich finančných prostriedkov kúpiť alebo zaplatiť účty za teplo. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Veľa ľudí sa rozhoduje medzi tým, či si kúpi lieky, jedlo, či si zaplatí nájomné alebo či si zaplatí tieto základné veci.
A myslím si, že by bolo na mieste, a to teraz asi nie na úrovni Slovenskej republiky, ale možno na úrovni celej Európy uvažovať nad zmenou systému nakupovania energií alebo nejakou reguláciou zásahov štátov do týchto cien, pretože môže sa stať, že aj na Slovensku začne čím ďalej, tým viacej ľudí zomierať aj na energetickú chudobu.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Pleštinská, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pani kolegyňa Sulanová, som rada, že ste otvorili túto tému. Ochrane spotrebiteľa som sa venovala aj na pôde Európskeho parlamentu, som bola vo výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a ono skutočne, keď sa hovorí o právach spotrebiteľa, platí vo všeobecnosti príslovie náš zákazník, náš pán. Bohužiaľ, existuje mnoho predajcov, ktorí ochranu práv neustále porušujú a nerešpektujú. Porušujú tým zákony a pravidlá predaja na Slovensku. Spotrebiteľská výchova, Spotreba pre život je napríklad súťaž, ktorá sa organizuje v Starej Ľubovni, a v krajine lietajúceho mnícha Cypriána sa stretajú žiaci, učitelia a zástupcovia spotrebiteľských združení zo Slovenskej republiky a Českej republiky, aby tak slávnostne vyhodnocovali súťaž Spotrebiteľská výchova žiakov - Spotreba pre život, ktorú organizuje Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska s podporou Ministerstva školstva, vedy a športu Slovenskej republiky (pozn. red.: správne „Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky“) pre žiakov základných a stredných škôl.
Budem s vami, samozrejme, bojovať, aby sa aj táto téma dostala do možno pozornosti programového vyhlásenia vlády, a verím, že ju bude podporovať aj ministerstvo školstva.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pani poslankyňa, chcete reagovať? Nech sa páči.

Už len veľmi krátko. Svojim kolegom by som chcela povedať toľko, že tá oblasť je tak široká, ja som sa zmienila len skutočne o niektorých oblastiach, takže je to, keď to zoberieme, je to oblasť kultúry, oblasť športu, potraviny, obchody a tak ďalej, jak som spomenula, zasahuje to až do, do bankových domov, takže máme čo robiť.
Pani poslankyňa Pleštinská, som veľmi rada, že počujem, že teda sa realizuje vzdelávanie, že sa niečo v tejto oblasti robí, lebo ja si myslím, že ten finančný efekt, o sociálnom ani nehovoriac a tak ďalej, je obrovský, keď začneme. Ja vám poviem zo svojej praxi, že najväčšie problémy sú, že ľudia až prichádzajú o strechu nad hlavou, je to neznalosť, neznalosť zákona, neznalosť, že si neprečítajú zmluvu, nevedia, aké majú práva, nevedia o tom, že keď sú tam príliš malé písmená, zmluva je neplatná, pretože sú to neprijateľné podmienky zmluvné, ďalej nekalé obchodné praktiky, ktoré realizujú tzv. šmejdi. Ľudia o tom nevedia, nechajú sa oklamať, okradnúť až tak, niekedy to teda prichádza až do štádia, že prichádzajú o strechu nad hlavou. Takže vzdelávanie potrebujem za veľmi, považujem za veľmi dôležitú súčasť realizácie ochrany spotrebiteľa.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pán poslanec Podmanický, nech sa páči.

Príjemné neskoré popoludnie. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, na začiatok svojho vystúpenia musím skonštatovať, že troška ma opustil ten optimizmus po mojom procedurálnom návrhu, keď prišli do sály viacerí ministri na čele s predsedom vlády pánom Hegerom. Dnes je tu, alebo teraz o 23.00 hod. večer je tu prítomný len pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny (reakcia z pléna), no tak ale nie sú v sále a parlament by mal byť interaktívny, ale nebudem robiť ani žiadne pauzy, ani prerušenia, ani, len chcem pripomenúť, že ja chápem, že keď o 23.00 hod. večer rokujeme, tak už aj tí členovia vlády majú právo si sadnúť, dať si nejaký čaj, nejakú vodu, len ty si možno, pán minister, spomínaš, aké ste robili vy v parlamente haló, keď sa večer rokovalo, a rozprávali ste o noci dlhých nožov, o pošliapavaní demokracie, o týraní opozície. Ja takéto slová používať nebudem, ale možno je to taký príklad toho, že niekedy treba vážiť slová, lebo nikdy neviete, kedy sa budú dotýkať vás. Takže to len na úvod.
Ja by som sa chcel dotknúť len jednej z mnohých pasáží, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády. Táto pasáž sa týka nového stavebného zákona. Ja si pamätám ix pokusov v minulosti prísť s novým stavebným zákonom a môžem povedať, že s ani jedným som nebol spokojný, keď som si prečítal tie návrhy. A keď sme boli vtedy vo vláde, sám som sa usiloval radšej neprijať žiaden nový stavebný zákon, ako prijať tie navrhované stavebné zákony. To, čo pripravuje pán podpredseda Holý, je však opäť len ďalšia verzia tých predchádzajúcich pokusov podľa tých medializovaných informácií.
V programovom vyhlásení vlády hovoríte, že prioritou vlády bude aj za účasti odbornej verejnosti pripraviť a predložiť do Národnej rady na schválenie nové stavebné predpisy zodpovedajúce potrebám 21. storočia, no za účasti odbornej verejnosti. Ja mám však, ja mám však pocit, že sa deje presný opak. Niežeby sa rokovalo s odbornou verejnosťou, niežeby sa rokovalo so starostami a primátormi. A prečo so starostami a primátormi? Lebo posledných 20 rokov sú stavebnými úradmi obce a mestá. To znamená, s kým iným sa má rozprávať, ak nie so starostami a primátormi, ktorí 20 rokov realizujú stavebnú agendu? Niektorí úspešnejšie, niektorí neúspešnejšie, ale sú to obce a mestá, ktoré vykonávajú reálne stavebnú agendu. Čiže tí starostovia a primátori majú čo rozprávať do nového stavebného zákona.
Ja mám však pocit, že nový stavebný zákon sa pripravuje pod pokrievkou, na verejnosť prenikajú len kusé informácie, jednoducho tých informácií je nedostatok, nevieme presne, čo sa pripravuje, a obávam sa, že tak ako to začalo byť zvykom, budeme sa môcť k tomu vyjadrovať zasa len na poslednú chvíľu a v podstate prijmeme zlý, zlý stavebný zákon.
Keď si prečítam, z programového vyhlásenia môžeme dedukovať, teda čo majú byť hlavné princípy toho stavebného zákona. Konkrétne v programovom vyhlásení vlády sa hovorí, že zreteľ v tom stavebnom zákone bude zjednodušenie a urýchlenie výstavby.
No chcem sa spýtať, akým spôsobom chcete zjednodušiť stavebný zákon. To znamená, že na stavebné povolenie nebude potrebný dokladať napríklad list vlastníctva? Alebo nebude treba dokladať pripomienky správcov sietí? Alebo aký dokument z toho stavebného konania, povedzme rokujeme o rodinných domoch, aký dokument sa vyhodí? Čo sa teda nebude dokladať? Zatiaľ všetky dokumenty ktoré má stavebník prekladať, majú určitý zmysel. Dokladá sa projektová dokumentácia, to hádam nevypustíme zo stavebného konania. Dokladajú sa vyjadrenia správcov sietí. No však to je životne nutné, aby ten stavebník povedal, kde sa bude napájať na vodu, kde sa bude napájať na plyn, kde sa bude napájať na elektriku. Správca siete dáva stanovisko, či je dostatočná kapacita tej inžinierskej siete. Toto chceme vypustiť? Alebo chceme vypustiť účastníkov konania, susedov? Viete si predstaviť, čo sa bude diať, keď to takýmto spôsobom zjednodušíme?
My budeme mať pocit, že sme zjednodušili stavebné konanie, ale zahltíme si súdy a v neposlednom rade si tak zvýšime horúcu atmosféru v tých svojich obciach a mestách, že to bude katastrofa. Takže kde to chceme zjednodušovať? Veď je dobré, keď sa tí susedia vyjadria k tomu, že teda sused ide stavať rodinný dom, bude takýto vysoký, toľkoto bude od pozemku. Nie je to dobré? Však to sú, to sú veci, ktoré majú zastabilizovať ten budúci vývoj a tí ľudia budú možno žiť vedľa seba 20-30-40, možno 50 rokov, a práve ten stavebný zákon má pomôcť tomu, aby tam nevznikali konflikty. Keď sa to vyrieši na začiatku, môže to byť normálne, slušné susedské spolunažívanie dlhé roky.
Takže čo chceme vypustiť? Čo chceme, ako to chceme zjednodušiť? Ja si neviem predstaviť, akú vec chceme vypustiť. Dobre, máme na Slovensku stavebné úrady, ktoré sú šikanózne. Tak namiesto toho, aby sme riešili, že niektoré stavebné úrady robia naschvály, tak my ideme s dieťaťom vyliať aj vaničku a ideme, ideme od piky zmeniť celú filozofiu stavebného zákona, ktorá bude v konečnom dôsledku horšia? Čiže nie cesta zjednodušovania je vždy a za každú cenu tá správna cesta.
No ale hovorím, ja tu hypoteticky rozprávam, lebo ja som nevidel tú právnu normu. Rozpráva sa o nej, všeličo počúvame a ja som ju nevidel, no tak sa pýtam, že v čom bude to zjednodušenie. Počuli sme dokonca, že to budú vybavovať nejakí podnikatelia, nejakí projektanti alebo niekto iný, ktorý bude mať firmu a ten bude vybavovať stavebné povolenie. Ja mám veľký problém aj s tým, že sa táto kompetencia odoberá obciam.
Opäť, máme na Slovensku obce, ktoré to nechcú vykonávať alebo to vykonávajú zle, v poriadku, riešme tie obce. Ak má niektorá obec v porovnaní s inými obcami ix alebo veľké percento napríklad odvolaní, no tak je zrejme problém v tom konkrétnom stavebnom úrade. Keď má iná obec, ktorá vydá ročne, ja neviem, 100 stavebných povolení, a má jedno odvolanie, no tak znamená, že ten stavebný úrad je kvalitný oproti obci, kde má povedzme zo 100 stavebných povolení 20 odvolaní. Riešme konkrétne prípady. Je to výkon štátnej agendy, tak štát má právo do toho vstupovať, ale neberme túto kompetenciu tým obciam, ktoré ju chcú vykonávať a ktoré ju vykonávajú dobre. Tie obce, ktoré ju nechcú vykonávať, napríklad malé obce, nech majú možnosť odovzdať tú agendu buď štátu, alebo mestu v sídle okresu. Skrátka tým, ktorí to vykonávajú dobre a ktorí to chcú vykonávať.
A ešte jednu vec si uvedomme. Dnes výkon stavebnej agendy je vo svojej, v svojom filozofickom základe nastavený správne, lebo príslušný starosta obce alebo primátor mesta a priori nechce poškodzovať svojich obyvateľom enormným predlžovaním stavebného konania. A priori chce vyjsť v ústrety tým ľuďom, hľadá spôsob, ako im pomôcť, lebo tí ľudia ho volia. Ale ak bude vykonávať stavebnú agendu úradník z okresu vzdialený 20-30 km, veď už len miestne konanie sa bude odkladať na dobu, kedy si to on spojí s niektorými inými obcami, aby tam prišiel, do tej obce, vykonal miestne zisťovanie, miestnu obhliadku. Bude to úradník, ktorého ľudia, na ktorého tí dotyční ľudia nebudú mať žiaden vplyv. Jemu to bude lauter jedno, keď ten človek, ten stavebník nepodá, nepredloží všetky požadované doklady, no tak nevydá stavebné povolenie. Nebude hľadať cestu, ako hľadajú mnohí starostovia a primátori, ako hľadajú mnohé stavebné úrady v sídlach a obciach miest.
Čiže ja sa obávam, že tá štátna správa alebo výkon štátnej správy sa enormne sťaží, enormne skomplikuje a zneprístupní pre ľudí. A v konečnom dôsledku to vybavovanie stavebného povolenia na rodinný dom môže byť komplikovanejšie, dlhšie a zložitejšie.
Čiže ja odporúčam dobre sa zamyslieť aj nad tým, či ideme túto kompetenciu obciam a mestám brať. Máte v kapitole, už neviem v ktorej, ale niekde v programovom vyhlásení som to čítal, že vo vzťahu k samospráve, k územnej samospráve budete posilňovať ich rozhodovaciu právomoc. V jednej časti hovoríte, že budete posilňovať rozhodovaciu právomoc územnej samosprávy na základe princípu subsidiarity, a na druhom mieste hovoríte, že to budete obciam a mestám brať.