28. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Musím povedať, že trošku ma mrzí, že takýto návrh prijímame a predkladáme pred skoro prázdnou sálou. Tí, ktorí sa zúčastnili na strane spojeneckých vojsk v boji proti fašizmu, v boji proti utláčaní ľudských práv, tých by sme tu mali oslavovať minimálne, minimálne naozaj plnou sálou.
Ja považujem takýto návrh na jednorazový príspevok za veľmi fajn a on je svojím spôsobom symbolický, ale mnohokrát je to práve o symboloch. To, že sme sa zúčas... to, že sme sa vedome, naši starí rodičia sa vedome zúčastnili odboja proti fašizmu, to, že sa nebáli postaviť na stranu spojeneckých vojsk, to, že bojovali za našu slobodu, to, že jednoducho boli na správnej strane, si zaslúži zas a znova pripomínať. My sme naozaj veľmi rešpektovaní, či sú to letci v Anglicku, alebo dalo by sa menovať, menovať mnoho. Koniec koncov to vyvrcholilo aj jednou z najvýznamnejších udalostí novodobých dejín, a to je Slovenské národné povstanie.
Ja veľmi ďakujem kolegom, ktorí tento zákon pripravili, ktorí na toto mysleli a ktorí jednoducho majú v sebe toľko, že aj takýmto symbolickým jednorazovým príspevkom si uctia ľudí. Títo, my nemôžeme zabúdať na tieto naše novodobé dejiny. Práve v dnešnej dobe my musíme stále viac a viac pripomínať ich odkaz a možno aj takýmito symbolmi tento odkaz zdôrazňovať.
Veľmi pekne ďakujem predkladateľom a veľmi pekne ďakujem za vypočutie.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Miroslav Suja. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, áno, súhlasím, že ide o symboliku a symbolika je veľakrát veľmi dôležitá. A takto sa môžme vracať do minulosti skoro v každej ére, bližšej, minulej. Ja neviem, môžme mať tu ľudí, čo sme mali v 68., keď prišli Rusi, môžme takto mať ľudí, ktorí zahynuli pri bombardovaní Cvernovky na konci vojny, aj tí by si to možno zaslúžili, tiež ich je len pár, aj to možno by bolo symbolické, vážení kolegovia. Ale áno, tak ste si vybrali určitú skupinu ľudí, súhlasím s tým, je lepšie niekoho ako nič. Ale si myslím, že keď som povedal aj tieto dve kategórie ďalšie, myslím, že môžu sa cítiť ukrivdení, alebo ich potomkovia. Lebo takisto za to nemohli, bojovali takisto ako kopu v obciach, pri Povstaní ľudia trpeli, aj keď neboli partizáni, ale trpeli okupáciou Nemecka. Je ťažko vybrať len niekoho.
Dobre, ak ideme symbolicky a že budeme s tým pokračovať, ja som za, súhlasím s týmto návrhom, len si myslím, že mohol byť trošku širší. Tých účastníkov neni až tak veľa aj z tých minimálne dvoch kategórií, čo som povedal, a nezaťažilo by to rozpočet. Možno by to bolo menej ľudí, ako ste vy povedal. Skúste aj na tým porozmýšľať.
Ďakujem.

Ďalšiu faktickú poznámku má pán poslanec Ján Blcháč. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán kolega Matin Borguľa, že si zdôraznil ten význam tohto návrhu. A, samozrejme, že je to niečo, čo je potrebné a možnože je to aj symbolické v tomto čase, pretože koncom tomto týždňa budeme si opäť pripomínať výročie, budeme opäť chodiť k pamätníkom a pomníkom na časy oslobodzovania. A tak myslím si, že aj to vystihuje to, že je to aj časovo aktuálny návrh zákona. A myslím si, že tie vdovy, ktoré, alebo tí pozostalí, ktorí ešte dodnes môžu sa hrdiť výkonmi a účinkovaním svojich príbuzných práve v časoch oslobodzovania, my v Liptovskom Mikuláši to poznáme veľmi dobre, pretože v roku 1945 práve najväčšie, najväčšie boje na území Slovenska boli v Liptovskom Mikuláši, o čom svedčí aj veľký pamätník, ktorý bude mať tohto roku 60 rokov jeho otvorenia. A usilujeme sa tiež o to, aby sa toto miesto, kde pravidelne každých päť rokov sa konajú aj celoštátne oslavy víťazstva nad fašizmom a dňa oslobodenia, aby sa tento areál tohto pamätníka na Háji-Nicovô stal zároveň aj národným vojnovým cintorínom.
Takže určite takáto iniciatíva je dobrá a ďakujeme, že ste ju predložili.

Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Martin Borguľa. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Budem reagovať na jednu faktickú poznámku a to je poznámka pána Suju.
A ja vôbec s vami nesúhlasím, že treba vyberať z ďalších a ďalších a ďalších. Špeciálne, a mrzí ma, že dehonestujete protifašistický odboj. Špeciálne druhá svetová vojna je s počtom obetí najväčší konflikt v histórii. My sme, naši starí rodičia boli takí odvážni a postavili sa na stranu spojeneckých vojsk, aj keď určite to nebolo v ten moment populárne. Určite to bolo riskantné, ale urobili to. Boli na tej správnej strane, na strane, ktorá bojovala za ľudské práva. Na strane, ktorá bojovala proti vyvražďovaniu, proti holokaustu a tak ďalej. Jednoducho tento odkaz, aby sa už viac podobné zverstvá, ako sa diali počas druhej svetovej vojny, neopakovali, musíme zas a znova pripomínať v prvom rade. Ale rovnako, a tiež poviem v prvom rade, musíme pripomínať odvahu našich starých rodičov. Je tu Zväz protifašistických bojovníkov, kde sú títo ľudia združení. Zas a znova a nielen na deň výročia Slovenského národného povstania musíme hovoriť aj takýmito symbolmi, že boli tu odvážni ľudia, naši starí rodičia, ktorí sa postavili na tú správnu stranu a bojovali za to, že my dneska sedíme slobodní aj v tejto sále bez šrámu na našej histórii. Boj proti fašizmu jednoznačne je pre mňa jedna z najväčších a najvýznamnejších udalostí novodobých dejín či už Československa, alebo Slovenska.
Čiže, prosím, pán Suja, nedehonestujte boj proti fašizmu.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)

Páni poslanci, toto si môžete vydiskutovať niekde inde.
Do rozpravy sa hlási pán navrhovateľ, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja budem veľmi stručný. Nás čaká ešte možno aj rozprava potom pri druhom čítaní.
Ja sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Borguľovi za jeho vystúpenie. Veľmi si to vážim. Áno, je smutné, že pri takejto príležitosti a pri takomto zákone, ktorý v podstate má takto symbolicky ohodnotiť našich hrdinov, je tu taký malý záujem, ale to už, bohužiaľ, je to tak bežné, pokiaľ nejde o vybičované emócie, tak parlament nemá záujem. Každopádne si ceníme všetky tie faktické poznámky, ktoré tu zazneli. Ja len na dovysvetlenie dve veci.
Prvá, toto rozhodnutie padlo ešte počas práve osláv 75. výročia v Banskej Bystrici, takto, keď tam sedeli títo veteráni, veteránky, a teda aj vdovy, tieto, títo starci a starenky, tak sa rozhodlo, že nájde sa nejaký spôsob, ako ich nejak symbolicky ohodnotiť a dať im proste, dať im aj nejakú finančnú odmenu a povedať, myslíme na vás, sme pri vás stále. Bohužiaľ, to trvalo strašne dlho, hej, že to bolo, si zoberte rozhodnutie v roku 2019, vláda predošlá prišla k tomu rozhodnutiu až 19. februára, teda týždeň pred voľbami 2020, čiže teraz sa to až podarilo zrealizovať, ale sme radi, že sa to podarilo zrealizovať.
A druhá vec je, tuto máme také tie, tie, tú naučenú premisu historickú, ktorú do nás liali 40 rokov, že SNP bolo komunistické povstanie, partizáni boli komunisti a podobné veci. No to nie je tak, to vôbec nie je tak. Toto boli ľudia, ktorí naozaj boli odvážni a postavili sa, zobrali zbrane do rúk a išli bojovať za správnu vec. Naozaj išli bojovať proti okupantom, proti tyranii, proti všetkým týmto zlým veciam, s ktorými v podstate ešte aj dnes bojujeme. A ja vám poviem na rovinu, to sa nebavíme len o nejakých našich vojakoch alebo teda týchto veteránoch, ktorí bojovali na západnom fronte, že ich zatvárali. Viete, koľko pozatvárali týchto rôznych partizánov?
Ja to viem veľmi dobre, pretože moja rodina pochádza z Javoriny a tam ich bolo strašne veľa. Tá brigáda Uhera alebo koho, polovičku z nich pozatvárali komunisti, hej? Nemali s komunistami nič spoločné. To si len komunisti privlastnili. Preto je veľmi dôležité sa na to pozerať trošku z iného pohľadu. Práve tá tragédia, ktorá bola, a to sme videli veľmi dobre v ´45., v ´46., ako pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy prezliekli uniformy a stali sa z nich Ľudové milície. Čiže, a toto, títo bojovníci to boli tí ľudia, ktorí mali charakter a ktorí bojovali.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, pán poslanec Miroslav Suja.