28. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážení kolegovia, prv, kým začnem prednášať svoj prejav, chcem sa poďakovať každému jednému človeku, ktorý spolupracoval na tomto návrhu, pomohol mi s tým do finálneho konca; veľká vďaka.
Súčasťou dôvery ľudí v spravodlivosť a právny štát je aj naprávanie krívd z minulosti. Aj preto dnes rokujeme o návrhu zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom totalitného komunistického režimu. Nadväzujeme tak na prácu našich kolegov z minulého volebného obdobia – Jána Budaja, Eriky Jurinovej, Igora Matoviča či Janky Šipošovej.
Odobratie komunistických režimov... o, pardon. Obdobie komunistických režimov patrí medzi najtemnejšie obdobia novodobej histórie ľudstva. Jednou z hlavných charakteristík komunistických režimov v 20. storočí bola skutočnosť, že v masovom meradle porušovali základné ľudské práva a slobody a dokonca aj svoje vlastné zákony. Výnimkou nebolo ani Slovensko, kde vládol komunistický režim v rokoch 1948 až 1989. Výsledkom perzekúcií boli desaťtisíce nevinných obetí širokej škály zločinov, za ktoré bol zodpovedný totalitný režim.
Národná rada už v minulosti prijala zákon o protiprávnosti komunistického systému. Hneď v jeho prvom paragrafe je pre našu históriu a pamäť národa zachované, že komunistický režim – a dovoľte mi to zdôrazniť – konkrétni ľudia, teda tí, ktorí ho aktívne presadzovali, upierali občanom možnosť slobodne vyjadriť politickú vôľu. Systematicky a trvalo porušovali ľudské práva a slobody, pričom obzvlášť závažným spôsobom utláčali niektoré skupiny občanov na základe ich politických názorov, náboženského presvedčenia a príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Postavili vôľu a záujmy komunistickej strany a jej predstaviteľov nad zákony. Používali na perzekúciu občanov všetky mocenské nástroje vrátane popráv, vrážd a väznenia občanov vo väzniciach a táboroch nútených prác, brutálne metódy pri vyšetrovaní a v dobe väznenia vrátane fyzického mučenia, psychického mučenia a vystavovania neľudským útrapám. Zraňovali a usmrcovali ľudí pri pokusoch o útek do cudziny. Komunistický režim neváhal na dosiahnutie svojich cieľov páchať zločiny, umožňoval ich beztrestné páchanie a, opäť zdôrazním, čo je v zákone o protiprávnosti komunistického systému napísané, poskytoval neoprávnené výhody a ochranu tým, ktorí sa na zločinoch a perzekúciách podieľali.
Totalitný komunistický režim a tí, ktorí sa na jeho zločinoch a perzekúciách podieľali, majú iba na Slovensku na svedomí 71 168 ľudí odsúdených za politické delikty spolu, 8 240 ľudí poslaných do táborov nútených prác, 5 135 ľudí poslaných do pomocných technických práporov, 4 739 ľudí presídlených v rámci akcie B z väčších miest na vidiek, 112 gréckokatolíckych kňazov, ich manželiek a 486 detí, ktorých deportovali do českých krajov, 1 960 rehoľníčok a 880 rehoľníkov internovaných v sústreďovacích kláštoroch.
Kľúčovú rolu pri vyššie uvedených činoch zohrali vrcholní predstavitelia komunistickej štátnej moci, ktorí tieto činy nariaďovali, schvaľovali, riadili, kryli, tolerovali a niektorí len ignorovali. Ďalší ľudia v konkrétnych organizáciách, inštitúciách a zboroch, najmä tzv. Štátna bezpečnosť a niektoré ozbrojené zložky, činy smerujúce k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd vykonávali. Bezpečnostné zložky boli na tento účel vybavené rozsiahlym personálnym aparátom. Funkcionári, príslušníci a zamestnanci boli za služby, ktoré v prospech bezpečnostných zložiek odvádzali, odmeňovaní nadštandardne, a to nielen prostredníctvom nadpriemerných platových podmienok, ale aj vo forme oficiálnych či neoficiálnych spoločenských výhod pre nich samých, ako aj pre ich rodinných príslušníkov. Príkladom bola možnosť rýchlejšieho kariérneho postupu, privilegované zaobchádzanie v kontakte so štátnymi úradmi a podnikmi, možnosť cestovať do zahraničia na rozdiel od väčšiny ich spoluobčanov, možnosť študovať spoločensky prestížne univerzitné odbory pre ich deti, pre nich samotných a v neposlednom rade aj garancia vyšších starobných, respektíve výsluhových dôchodkov a príplatkov, ako aj nadpriemerných vdovských a vdoveckých dôchodkov pre ich rodinných príslušníkov. Tieto privilégiá, nadštandardné odmeňovanie a vyššie starobné, respektíve výsluhové dôchodky a príplatky, respektíve od nich odvodené nadpriemerné vdovské a vdovecké dôchodky, boli zamestnancom bezpečnostných zložiek a ich rodinným príslušníkom poskytované zo strany komunistického režimu práve a len preto, lebo činnosť bezpečnostných zložiek bola kľúčová pre udržanie totalitnej moci a režimu, v ktorom boli potláčané ľudské práva a slobody. Podobné privilégiá, výhody a nároky náležali tiež vrcholovým predstaviteľom komunistickej štátnej moci, vrcholovým straníckym funkcionárom a ich rodinným príslušníkom.
Vážené dámy, vážení páni, musíme to povedať nahlas a veľmi jasne. Všetky tieto privilégiá, nadštandardné odmeňovanie a z toho plynúce vyššie starobné, respektíve výsluhové dôchodky vrcholovým predstaviteľom komunistickej štátnej moci, funkcionárom, príslušníkom a zamestnancom bezpečnostných zložiek, ako aj nadpriemerné vdovské a vdovecké dôchodky ich rodinných príslušníkov odvodené od vyšších dôchodkov, respektíve výsluhových dôchodkov boli a sú z pohľadu spoločenskej, z pohľadu spoločnosti, ktorej najvyššou ašpiráciou je sloboda jednotlivca a vláda práva, nezaslúženými, nespravodlivými a nemorálnymi benefitmi ich príjemcov.
V Slovenskej republike na rozdiel od viacerých iných postkomunistických štátov zatiaľ nedošlo k vysporiadaniu sa s pretrvávajúcou spoločenskou nespravodlivosťou. Dôchodkové zabezpečenie bývalých vrcholových predstaviteľov komunistickej moci a ich aparátu v bezpečnostných zložkách je totiž aj v súčasnosti vysoko nadpriemerné, zatiaľ čo dôchodkové zabezpečenie osôb, ktorých komunistická moc a jej bezpečnostné zložky prenasledovali a obmedzovali na ich právach a slobodách, je typicky podpriemerné, až veľmi nízke. Táto spoločenská nespravodlivosť je pritom priamym následkom perzekúcie zo strany komunistickej moci a jej bezpečnostných zložiek. Prenasledované osoby boli totiž v dôsledku činov represívneho aparátu komunistického režimu často nútené vykonávať nekvalifikované, spoločensky zaznávané, a preto nízko ohodnotené práce a zamestnania. Museli stráviť časť svojho života v pracovných či iných sústreďovacích táboroch. Mnohí boli časť svojho života často viacero rokov uväznení vo väzniciach ako politickí väzni. Pritom to boli práve tieto osoby, prenasledovaní účastníci protikomunistického odboja, ktorí aktívne vystupovali proti zločineckému komunistickému režimu, bojovali za slobodu a rešpektovanie ľudských práv v našej krajine.
Vážení kolegovia, možno vás to prekvapí, ale dôchodkové zabezpečenie bývalých vrcholových predstaviteľov komunistickej moci a ich aparátu v bezpečnostných zložkách je nadpriemerné nielen v porovnaní s dôchodkami ich obetí, ale aj v porovnaní s dôchodkami bežných občanov Slovenskej republiky. Predložený návrh zákona preto vyjadruje naše presvedčenie, že neexistuje žiaden legitímny dôvod na to, aby takéto nadpriemerné dôchodkové zabezpečenie bolo založené službou v inštitúciách a organizáciách, ktoré boli základnou oporou represívneho a totalitného režimu.
Slobodná spoločnosť považuje za nespravodlivé a nemorálne, aby osoby, ktoré boli vrcholovými predstaviteľmi totalitnej komunistickej štátnej moci, a tí, ktorí tejto moci slúžili vo vymedzených organizáciách, boli aj naďalej za túto svoju činnosť v prospech totalitného režimu, ktorý potláčal slobodu a práva iných, privilegovaní formou poberania nadpriemerných dôchodkových dávok. Preto je cieľom a hlavným účelom predloženého návrhu zákona odobratie nezaslúžených benefitov poskytovaných v dôchodkovom zabezpečení bývalým vrcholovým predstaviteľom komunistickej moci a jej aparátu v bezpečnostných zložkách.
Zároveň má zákon slúžiť aj ako memento, že porušenie základných ľudských práv a slobôd zo strany akéhokoľvek režimu nebude tolerované a osoby, ktoré takýto režim podporujú, nebudú za svoju službu v prospech totalitného režimu žiadnym spôsobom privilegované.
Účelom tohto zákona nie je akt pomsty. Je ním nastolenie základnej spoločenskej spravodlivosti. Po dôkladnom štúdiu podobných zákonov, ktoré boli prijaté v iných postkomunistických krajinách a posudzované aj ich ústavnými súdmi, respektíve Európskym súdom pre ľudské práva, sme sa rozhodli navrhnúť odobratie nezaslúžených benefitov metódou nezapočítania rokov služby pre totalitný komunistický režim a jeho represívny aparát do dôchodkového zabezpečenia. Takýto zásah do dôchodkového zabezpečenia považujeme za primeraný a proporcionálny aj z pohľadu ústavy. Podľa nás je nespravodlivé, dokonca nemorálne, aby predstavitelia totalitnej moci a tí, ktorí jej slúžili pri potláčaní základných ľudských práv a slobôd, boli aj naďalej za svoju činnosť v prospech totalitného režimu privilegovaní. Dôchodkové zabezpečenie bývalých vrcholových predstaviteľov komunistickej moci a ich aparátu v bezpečnostných zložkách je nadpriemerné nielen v porovnaní s dôchodkami ich obetí, ale aj v porovnaní s priemernými dôchodkami občanov Slovenskej republiky. Odobratie nezaslúžených benefitov predstaviteľom totalitného komunistického režimu považujeme za legitímne.
Dovoľte mi zopakovať, návrh zákona vyjadruje naše presvedčenie, že je nespravodlivé, dokonca nemorálne, aby predstavitelia totalitnej moci a tí, ktorí jej pri potláčaní základných ľudských práv a slobôd slúžili, boli aj naďalej za svoju činnosť v prospech totalitného režimu privilegovaní. A áno, je to aj odkaz pre nás všetkých, že porušenie základných ľudských práv a slobôd zo strany akéhokoľvek režimu nebude tolerované a že osoby, ktoré by takýto režim aktívne podporovali, nebudú za svoju službu v prospech nedemokratického režimu žiadnym spôsobom privilegované. Zároveň má tento zákon slúžiť aj ako memento, že žiadne porušovanie základných ľudských práv a slobôd zo strany akéhokoľvek režimu a jej predstaviteľov nebude tolerované.
Vážené kolegyne a kolegovia, súčasťou dôvery ľudí v spravodlivosť a v právny štát je aj naprávanie krívd z minulosti. Preto vás prosím o podporu návrhu zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom totalitného komunistického režimu. Veľká vďaka. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Je mi troška ľúto, Anka, že nie je tu viac ľudí v sále, lebo ten potlesk mal byť búrlivejší podľa mňa po tvojom prejave. A to nielen za prejav.
Ja si myslím a... pcha, myslím, som o tom presvedčený, že boj za dobro, spravodlivosť, za naprávanie krívd je tým najťažším bojom vôbec aj v politike. A ja ti chcem touto faktickou poznámkou poďakovať za to, že za to nebojuješ mesiac ani dva mesiace, ale vieme, koľko je za tým obrovskej roboty a aké ty si vynaložila úsilie, aby si mohla takto vystúpiť a predložiť tento zákon. Čiže klobúk dolu, ja budem sa snažiť ešte prihlásiť, myslím, že pôjde, do ústnej rozpravy a ešte tam poviem viac, ale chcem veľmi oceniť tvoju snahu, tvoju iniciatívu. Super, podporujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Začnem tak, že fakt je jeden neodškriepiteľný, komunistický režim zabil na svete a má viac obetí ako druhá svetová vojna. To je neodškriepiteľný fakt. Tento komunistický režim, ktorý vládol aj u nás, má na svedomí v podstate stratu generácie. Títo ľudia prišli o česť, prišli o budúcnosť a vidíme, že aj dodnes máme s čím bojovať, že tí ľudia boli oklamaní, vovedení v omyl s celou tou propagandou 40 rokov, ktorá sa tu dodnes stále vylieva, táto špina, a ľudia sú, stále sa nájdu ľudia, ktorí v to veria, a nájdu sa ľudia, ktorí to aj podporujú u nás. Bohužiaľ, sme mali smolu, že sme sa s týmto nedokázali vysporiadať pred tridsiatimi rokmi a táto komunistická špina sa tu zažrala hlboko do našej spoločnosti a nevieme sa jej doteraz zbaviť.
Ja ti ďakujem, Anička, za tento návrh zákona, ďakujem ti, síce prichádza o 30 rokov neskôr, ako mal, ale aspoň prišiel a je čas konečne naprávať krivdy, ktoré tu boli napáchané na nás všetkých.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, mňa by zaujímalo, koľko je takých žijúcich osôb, koľko je takýchto poberateľov týchto vdovských, vdoveckých a výsluhových dôchodkov, keď sa tu už bavíme o nejakom, nejakom zatiaľ ešte nezregulovanom počte, čiže toto by ma zaujímalo. A v akých výškach sú vlastne tie rozdiely medzi týmito občanmi, ktorí, ktorí boli takto tuná označení, a medzi občanmi, ktorí poberali nejaké iné pracovné pozície.
Nastoliť spravodlivosť po tridsiatich rokoch od pádu socialistického zriadenia mi príde také už, neviem, hranie sa s veľmi hlbokou minulosťou. Netvrdím, že je to nejakým spôsobom nejaký výstrel do tmy, alebo nie je to nejaký výstrel mimo terču, no, len mi to príde nejakým spôsobom dosť už pomimo tejto doby.
Tvrdíte, že tento zákon nie je aktom pomsty voči ľuďom, ktorí žili v danom období. Ľudia to vnímajú hocijako. Jedni to berú tak, ako ste to odprezentovali vy, že naozaj sa nechcete mstiť, naozaj nechcete týchto ľudí perzekvovať, ale do mailov mi prišli aj práve opačné tieto veci. Čiže hovorím, sú to také dva protipóly, ktoré asi vždy budú medzi sebou nejakým spôsobom zápasiť.
Porušovanie základných ľudských práv a slobôd, ja si myslím, že každý jeden režim, každé jedno zriadenie porušuje základné ľudské práva aj slobody, tak ako to bolo po roku ´89, tak ako to bolo trochu neskôr a myslím si, že aj teraz sa podobné veci dejú. Čiže nemusíte so mnou súhlasiť, ale toto je môj názor, že aj v tejto dobe sa vlastne ľudské práva a slobody porušujú.
Zverstvá, ktoré boli napáchané na rehoľníkoch a na kňazoch, samozrejme, v 50., 60. rokoch, hlboko to odsudzujem a vždy to odsudzovať budem, pretože sa to týkalo aj priamo mojej rodiny, ale nemôžem odsudzovať ľudí, ktorí v tomto období žili a pracovali. No, ale skúsme niečo s týmto zákonom spraviť spoločne.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci.
Milá Anička, chcela by som sa ti poďakovať za tvoju iniciatívu, ale hlavne za odvahu urobiť poriadok a odoberať privilégiá a nezaslúžené benefity predstaviteľom totalitnej moci. Veľmi si vážim, že môžem byť jedna z navrhovateľov tohto návrhu zákona. Poznám veľa príbehov ľudí, ktorí trpeli, boli vyšetrovaní a zomreli, prišli o majetok, prišli o všetko. Mnohí hovoria, že už je neskoro, lebo predstavitelia totalitnej moci už nežijú. Nebolo však možné tento návrh zákona prijať za celých 30 rokov po Nežnej revolúcii. Ty napĺňaš princípy Nežnej revolúcie z roku 1989. Možno je neskoro, ale radšej neskoro ako nikdy. Anička, ďakujem.

Pani kolegyňa, či sa vám to páči alebo nie, toto nie je spravodlivosť, ale jedna primitívna živočíšna pomsta na úrovni afrických Hutuov, ktorí povraždili 800-tisíc Tutsiov, aby, len aby sa pomstili, len aby robili zle. A toto teraz idete páchať vy a sa tu oháňate takými krásnymi slovami, ako je spravodlivosť.
Ja budem parafrázovať kolegu, ktorý tu niečo hovoril, ja to poviem inak. Je neodškriepiteľným faktom, že kapitalizmus zabil viac ľudí v dejinách než komunizmus a fašizmus dokopy, viac. A budeme teraz z našich ideologických pozícií, vy máte iné, ja mám iné, teraz trestať vždy tie iné vlády, iné režimy, iné systémy? Predstavme si situáciu, vaša vláda – a ja som o tom presvedčený a myslím si, že viacerí kolegovia v SMER-e a v dnešnej opozícii – môže za to, že zomrelo 11 800 ľudí na Slovensku. Ja som o tom presvedčený. Predstavte si, že prídeme k moci a že povieme, že tým, že ste takéto niečo spáchali, tak vám tie štyri roky, ktoré teraz vládnete, nebudeme zarátavať do dôchodku. Predstavte si to, lebo toto teraz robíte, že my vás takto obviníme a zoberieme vám vaše sociálne práva a budeme z vás robiť zločincov. Toto teraz presne robíte. Robíte to ľuďom, ktorí žili v bývalom režime, ktorí nemuseli byť zlí, jednoducho buď niečomu verili, alebo možno len boli obyčajnými úradníkmi, normálne si plnili svoje pracovné povinnosti, a vy im teraz idete siahnuť, starým ľuďom, seniorom, tým, ktorých by sme si mali vážiť, tým idete siahnuť na tie posledné peniaze, čo majú? Toto považujete za spravodlivosť? Toto je tá spravodlivosť, tým, ktorí sa nemôžu brániť, takýmto spôsobom zoberiete všetko, čo majú? A bez toho, že by ste im dokázali vinu, že niečo spravili, lebo žiaden súd nenavrhujete, tak im dávate prezumpciu viny, ja o tom ešte budem rozprávať.
Toto je taká bohapustá pomsta, že, pani kolegynka, ja byť na vašom mieste, by som sa veľmi, veľmi hanbil.

Ďakujem za slovo. Anka, ja ti ďakujem, že si nabrala odvahu riešiť túto citlivú tému. Komunistom, eštebákom sa za ich skutky, prenasledovanie, týranie ľudí nič vážne nestalo. Za svoje zločiny nebola voči nim vyvodená žiadna zodpovednosť. Mnohí z nich po roku 1989 prezliekli kabáty, z červených komunistov sa zrazu stali kapitalistickí demokrati. Mnohí z nich sa stali váženými, ctihodnými ľuďmi či podnikateľmi. Komunistickí funkcionári si žili na vysokej úrovni za socializmu, ale aj po roku ´89 a je tomu až doteraz. Túto nespravodlivosť treba čo najskôr ukončiť a je najvyšší čas im siahnuť na ich nadpriemerné benefity. Nezaslúžia si ich za ničenie životov obrovského množstva nevinných ľudí, ktorí si veľa vytrpeli a mnohí prišli o zdravie a aj o životy.
Tento návrh zákona určite podporím. A, Anka, ešte raz ti ďakujem a aj všetkým, ktorí sa na tvorbe tohto zákona podieľali. Eštebáci a trýznitelia týraných ľudí by sa mali minimálne obetiam a pozostalým ospravedlniť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som sa chcela poďakovať všetkým kolegom poslancom, ktorí podpísali ten návrh zákona zo všetkých štyroch koaličných strán. Vážim si tú podporu a teším sa, že nám ide o jedno, vyrovnanie sa s minulosťou, aby tí, ktorí požívajú nezaslúžené benefity, im boli v zásade znížené.
Kolega sa pýtal na počet ľudí. Ten počet ľudí by sa, odhadujeme, že by sa mal týkať sedemtisíc bývalých vrcholových predstaviteľov tej komunistickej moci, príslušníkov a rovnako aj bezpečnostného aparátu, rodinných príslušníkov.
A myslím si, že, pán Blaha, hlboko sa mýlite.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pani predkladateľka hovorila o morálke, tak ja začnem o morálke.
Považujem za vrcholne nemorálne, že v čase, kedy na Slovensku zomrelo 11 800 ľudí kvôli vám, kvôli tomu, ako ste zbabrali pandémiu, vy tu teraz idete riešiť takéto veci. To je výsmech ľuďom. Oni potrebujú štátnu pomoc, oni potrebujú riešenie ekonomickej pomoci, živnostníkom, cestovnému ruchu, gastru. Potrebujeme riešiť zdravotníctvo, ivermektín, ľuďom pomáhať, a vy tu teraz idete riešiť odoberanie dôchodkov seniorom. Lebo toto nie je nič iné. Toto je ďalší útok na seniorov. Toto je opäť prejav vašej nenávisti voči staršej generácii. Tým najbezbrannejším idete brať to posledné, čo majú. Toto ste vy, fantastické! A vyhovárate sa teraz na ŠtB, na čokoľvek, toto je čistá výhovorka. Vy jednoducho idete brať starším ľuďom.
Pani kolegynka, ja tu nechcem premeniť dnešnú rozpravu na to, aby tu bola historická dišputa o tom, aký bol bývalý režim, aký nebol. Ja som vždy hovoril, že sa tam robili chyby a za tie chyby aj komunisti napokon zaplatili. Ale treba si uvedomiť jednu vec. Za prvé, neviete, že ten bývalý režim sa nevolá komunizmus ani samotní komunisti mu tak nehovorili. Hovorili mu socializmus alebo reálny socializmus, oni sami si nedovolili tú svoju veľkú utópiu tej beztriednej spoločnosti, kde budú naplnené potreby všetkých, čo je definične komunizmus, si nedovolili povedať, že to naplnili, lebo je to nezmysel. Ale vy tomu hovoríte komunistický režim, čím len ukazujete, aká ste nevzdelaná.
Ale ďalšia vec, čo je veľmi dôležité. Toto nie je diskusia o ŠtB. Viete, vy to ponúkate spôsobom, že poďme trestať tých zlých eštebákov, ktorí teraz robili zle tým našim kamarátom, mamám, otcom. Pokiaľ nejakí eštebáci robili zle, tak ich majú súdy odsúdiť a majú ísť za to do basy. Ja budem všetkými desiatimi za. Pokiaľ niekto urobil niekomu zle. Samozrejme, takých eštebákov, ako bol povedzme Budaj, by som okamžite zatváral, váš kolega, mimochodom. A toho nejdete zatvárať? To nechcete od neho, aby sa ospravedlnil? To bol ten eštebák najznámejší na Slovensku, pán domovník. Alebo budeme teraz brať dôchodok aj vášmu... vy ste z ktorej strany? OĽANO, aha, pardon, tak nie vášmu, ale kolegovci, vášmu bývalému predsedovi Kiskovi, ktorý bol funkcionárom zväzáckym? Alebo pánovi Kukanovi? Bol komunistický diplomat.
Viete, vy chcete teraz trestať bežných policajtov, bežných spravodajcov, bežných vojakov, ktorí len plnili pokyn. No, však aj pán Kukan povie, že iba plnil pokyny. No, tak ale jemu nezoberieme dôchodok. Prečo nie? Však bol súčasťou diplomacie Československej socialistickej republiky, komunistický diplomat. No, zobrať mu všetko, zavrieť! Zavrieť Kisku, zavrieť Kukana, zavrieť Budaja! Toto je výsledok vášho zákona, prepáčte. A ešte aj Dostála. Pardon, že tu nie je. Ondrej Dostál, veľký zväzák, ktorý vypisoval zväzácke články o tom, aký je socializmus úžasný. Aj jeho pôjdeme stíhať, aj jemu zoberieme dôchodok, za tie roky, ktoré žil v tom bývalom režime? To si nezaslúži dôchodok?
Takýmto spôsobom nefungujme, prosím. Ako nechajme tieto diskusie na historikov.
Ja vám poviem jedno, ja keď som videl ten váš zákon, ten váš návrh zákona, mňa oblial studený pot. Nie preto, že by sa teraz išlo riešiť bývalý režim, však poďme o tom diskutovať. Ale preto, že tu je prvýkrát od roku 1953 späť Josif Vissarionovič Stalin, princíp kolektívnej viny. To tu odvtedy nebolo! Princíp kolektívnej... Pani kolegynka, nikto ešte nemal tú odvahu oprášiť Stalina tak ako vy. Môžem vám hovoriť pani Stalinová? Lebo vy ste sem priniesli naspäť princíp kolektívnej viny. To si nedovolil nikto.
Pamätáte si tie 30. roky, o ktorých sa v historických knižkách píše, kde boli celé rodiny posielané do pracovných táborov len preto, že mal niekto iný triedny pôvod alebo iný názor. Ale vy teraz robíte to isté tým ľuďom, ktorí pracovali v polícii, pracovali vo vojenských útvaroch, pracovali v rozviedke, kontrarozviedke, plnili si svoje bežné úlohy. Oni to neboli všetko ideologicky presvedčení komunisti, ktorí teraz chceli ubližovať ľuďom, oni robili normálne veci ako dneska robí SIS-ka. Hľadali defraudantov, robili si bežné úlohy. To isté aj keď tam píšete o ústrednom výbore komunistickej strany, ono tam boli mnohokrát ľudia, ktorí verili niečo, že budujú na tom Slovensku alebo v Československu, že sa snažia pomáhať. To neboli všetci zločinci, ktorí chceli len ubližovať.
Vy to máte strašne zjednodušené, vy to máte jako v stredoveku, že buď teda si ten kresťan, alebo ťa musíme upáliť, lebo si bosorka. Takýmto spôsobom nemôžete fungovať v 21. storočí, preboha! Preboha! Takýmto križiackym spôsobom riešiť civilizačné a historické otázky, je to primitívne, je to neuveriteľne primitívne. Ja neviem, aké máte vzdelanie, ale obávam sa, že ste ho nemali dostať, lebo dokazujete svoju absolútnu nezrelosť.
Hovoril som o tom, že útočíte na seniorov. A ja, dovoľte, aby som využil túto príležitosť a poďakoval sa našim mamám a otcom, našim starým mamám a starým otcom, ktorí tu vybudovali na Slovensku všetko. A im teraz idete brať ich dôchodky? Za tie roky, čo tu pracovali a budovali, čo ste spravili vy pre Slovensko, pani kolegyňka, okrem toho, že chcete brať seniorom to, čo majú nárok? Čo ste spravili pre Slovensko vy? Akurát šírite nenávisť a zlobu a kašlete na to, že tu zomrelo 11 800 ľudí. Vy neurobíte nič pre Slovensko, ale idete trestať tých, tie naše staré mamy a starých otcov, ktorí tu niečo vykonali pre tú našu vlasť.
A opakujem, to nie je otázka nejakého eštebáka, ktorý robil zle. A ak robil zle, odsúdiť, ale to musí urobiť súd a nie parlament, nie vy ani nie inkvizičný tribunál, ktorý idete vytvoriť z Ústavu pamäti národa. To kde sme? To už na Slovensku nefungujú princípy právneho štátu, tu už nefungujú súdy? Bude súdiť Ústav pamäti národa?
Je toto útok na seniorov, ale zároveň útok, a je mi to veľmi ľúto, na ľudí, ktorí si zaslúžia úctu. Policajti, vojaci, spravodajci. No, zaslúžia si úctu. Ja dostávam listy, úplne vydesené listy od dnešných policajtov: A kde máme právnu istotu, že teraz nepríde o niekoľko rokov nejaký iný režim, iný systém alebo nejaká iná vláda a povie, že my sme robili zle? A nám budú brať dôchodky, nám budú brať výsluhové dôchodky, nás budú trestať za to, že si plníme svoju robotu alebo svoju úlohu. Čo oni môžu za to, že ich nadriadený im dá takýto pokyn? No keby odmietli, tak idú akurát tak sedieť. Ako si môžu vybrať? To nie je otázka slobody výberu v týchto pozíciách, v týchto povolaniach. Oni musia plniť pokyny. A vy týchto ľudí idete úplne nemilosrdne trestať.
Viacero princípov právneho štátu vo svojom návrhu porušujete a môj kolega Boris Susko ako právnik o tom bude hovoriť, ja len naznačím. No, v prvom rade veď tu vy zavádzate prezumpciu viny. Tak za normálnych okolností je každý človek nevinný, pokiaľ ho súd neodsúdi. Poznáme to, že? Aj vy by ste to mali poznať, aj keď naozaj mám obavy o vaše vzdelanie. Princíp prezumpcie neviny sa tomu hovorí. Predpokladáme nevinu, až kým ťa neodsúdia. No a v tomto prípade nejaký, nejaký orgán – Ústav pamäti národa – bez akejkoľvek súdnej právomoci rozhodne o niekom, že tento človek tam pôsobil v tých štátnych zložkách, no, tak mu zoberieme dôchodok. A on sa teraz musí vyviňovať. Čiže máme obrátený princíp. Princíp prezumpcie viny. Nejaký orgánik, nejaký historický ústav, lebo to je vlastne orgán, Ústav pamäti národa nemá súdnu moc, si takýmto spôsobom rozhodne a ty sa musíš chodiť vyviňovať, jak v tom stredoveku. Ty si bosorka a vyviň sa z toho, že nie si. Ukáž, dokáž nám to, že nie si bosorka. Úplne jak v stredoveku a upáliť a zobrať.
Princíp prezumpcie neviny. Ja som presvedčený, že ten zákon, ktorý pôjde stopercentne na Ústavný súd, o tom vás ubezpečujem vopred, zamietnu, okamžite zamietnu. Lebo nemôžete porušiť princíp prezumpcie neviny.
Ďalšia vec, nemôžete narušiť vy ústrednú právomoc súdnej moci na to, aby rozhodovala o týchto veciach. Vy tam zavádzate Ústav pamäti národa, ktorému dávate de facto súdnu moc. Opäť ďalšie porušenie princípu právneho štátu.
Ďalšia vec, vy ohrozujete dôchodky ľudí. To sú sociálne práva. Takisto je to zabezpečené ústavou a garantované ústavou, že ľudia majú sociálne práva vrátane na dôchodok v starobe. A vy im to idete zobrať, arbitrárne. Si poviete, že na základe tohto kritéria. Tým porušujete aj rovnosť pred zákonom. Retroaktívne, to znamená, že vy poviete, že mne sa zrazu nepáči, že vy ste teraz dostávali nejaký dôchodok, a my vám to zrazu zoberieme na základe toho, čo bolo v minulosti. To je retroaktivita. To vám Ústavný súd okamžite zmetie.
Ďalšia vec, aká je, aká je právna istota na Slovensku a v našom právnom štáte, pokiaľ teraz ľudia, policajti, opakujem, spravodajcovia, vojaci budú musieť rozmýšľať, čo ak teraz príde znova nejaká vláda a povie, že sa im nepáčil ten systém, v ktorom sme my slúžili, povedzme za Matoviča a Hegera, je to veľmi pravdepodobné, komu by sa to páčilo, no a zoberú nám dôchodky, alebo nebudeme tie roky zarátavať. Tak toto bude odteraz témou, končí právny štát na Slovensku. Tu si môže každý robiť, čo len chce, a zobrať si dôchodok, komu chce, ako chce. No ja pôjdem o tri roky zobrať dôchodok vašej, váženej pani Andrejuvovej a pánovi Matovičovi, lebo poviem že môžu za smrť 12-tisíc ľudí. A takto budeme fungovať. No to je tam infantilné.
Ja naozaj nerozumiem, teraz bez akejkoľvek ideologickej tejto, lebo to, že sa diali zlé veci za bývalého režimu, a to, že tí ľudia majú byť potrestaní a mali byť odsúdení normálnym súdom, to úplne beriem. Pokiaľ spravili nejaké zločiny, každý má byť odsúdený. Ale toto je taký primitívny, živočíšny druh pomsty, že ja tomuto naozaj nerozumiem ako ta... Ešte dokonca, keby ešte tých starčekov chcete rúbať pred možno už častokrát smrteľnou posteľou, čo ja považujem za úbohý cynizmus, ešte aj tie vdovy. Preboha, čo tá vdova mohla za to, že ten človek robil dajme tomu niekde na policajnom útvare, a teda písal nejaké správy a chránil povedzme štátny majetok niekde na vrátnici? Teraz mu zoberieme dôchodok a teraz tej vdove zoberieme vdovské. No, to, to gratulujem, to je taký akt humanizmu, naozaj úžasné!
Dovoľte, keďže ste úplne ignorovali pripomienkové konanie, keďže ste išli cez tento poslanecký návrh, a je to tiež prejav istej zbabelosti, aby som vám prečítal stanoviská dotknutých organizácií, ktoré sa k vám nemohli dostať. Začnem Asociáciou policajtov vo výslužbe, Zväzom vojakov Slovenskej republiky, Klubom generálov Slovenskej republiky a Asociáciou bývalých spravodajských dôstojníkov, ktorí vydali spoločné stanovisko, je to veľmi dlhé. Toľko pripomienok, čo oni majú k vášmu návrhu, to by ste si naozaj mali naštudovať. Ja prečítam niekoľko.
Váš návrh podľa týchto stavovských organizácií, ktoré zahŕňajú ale veľký, ale veľký počet ľudí, porušujete viaceré princípy právneho štátu, najmä princíp právnej istoty, predvídateľnosti práva, rovnosti a súdnej ochrany. Uplatňujete princíp kolektívnej viny, to som vám už vysvetlil. Opomínate a obchádzate iné orgány a osoby, ktoré sa na činnostiach uvedených v návrhu zákona nielen podieľali, ale ich aj vykonávali, a to prokuratúru, súdy a väzenstvo.
To je inak tiež fantastické! Tak bežného policajtíka budete teraz naháňať, ale súdy, ktoré rozhodovali a povedzme posielali do väzenia tých, ktorých považujete za prenasledovaných, tak tých necháte tak, tí sú okej, hej? A keď vo väzení mu robili zle, tak ten väzenský bachar, ten nedostane trest, tomu nezoberieme dôchodok, ale tomu policajtíkovi áno. Fantastické!
Ďalej píšu: Postihuje aj osoby, ktoré činnosti vymenované v návrhu zákona nevykonávali ani sa na nich nepodieľali. A to som vám spomínal. Skúste si naštudovať prácu bežného policajta, bežného rozviedčika, bežného spravodajcu. Však viete dobre, že fungujú aj dnes. To nie je jako naozaj nejaký ideologický aparátčik, to nie je tak, že dneska, keď máte bežného, priemerného agenta SIS, že to je teraz nejaký rytier kapitalizmu a liberalizmu, ktorý teraz bojuje proti zlým, ja neviem, jak to nazývajú dneska, extrémistom. To nie je tak. Však oni fungovali za normálnu činnosť, oni normálne strážili sklady, strážili vojenské sklady, snažili sa bojovať proti hospodárskej trestnej činnosti a podobne. Veď za toto ich idete trestať, to je ten zločin proti ľudskosti? To nemyslíme vážne, naozaj.
Potom, ako tieto stavovské organizácie píšu, navrhujete sanovať finančné prostriedky získané úsporou z poistených odvodov, z osobitných účtov ministerstiev na iné než príslušným zákonom ustanovené účely. Toto vám vyčítajú.
A na záver upozorňujú všetky štátne orgány a poslancov Národnej rady, že návrh predloženého zákona obchádza riadny legislatívny proces, čo je takisto podľa môjho názoru nebetyčná drzosť a zbabelosť. Vynechávate z tohto procesu konštruktívnu kritiku a diskusiu nielen odbornej, ale aj ostatnej verejnosti a v prípade schválenia tohto návrhu spochybňujete demokratický a právny štát.
Toto je celé stanovisko. Verím tomu, že sa k nemu dostanete. Mali by ste mať psiu povinnosť ako poslankyňa, ktorá takého niečo navrhuje, sa s týmito ľuďmi rozprávať.
Ďalšie stanovisko. Je to stanovisko veteránov Vojenskej spravodajskej služby. Píšu, a dobre počúvajte! Príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky a bezpečnostných zložiek štátu boli a aj v súčasnej dobe sú v prvej línii boja za zabezpečenie záujmov štátu, ochrany životov jeho obyvateľov a ich majetku. Návrhom predmetného zákona, okrem iného, je vyslaný negatívny signál právnej neistoty a retroaktivity profesionálnym vojakom, policajtom a ostatným príslušníkom, ktorí sú v súčasnej dobe zaradení v bezpečnostných a spravodajských zložkách štátu. Plne rešpektujeme rozhorčenie nad udalosťami a neprávosťami, ktoré sa udiali v 50. rokoch minulého storočia. V nadväznosti na udalosti z obdobia 50. rokov je potrebné odpovedať na zásadnú otázku. Koľkí z týchto bývalých príslušníkov ŠtB sú dodnes nažive a poberajú výsluhové dôchodky? Pravdepodobne nie je taký ani jeden, pretože po zverejnení výsledkov práce niekoľkých komisií, ktoré boli vládnucou garnitúrou zriadené v 50. a v 60. rokoch, boli príslušníci ŠtB, ktorí sa podieľali na neprávostiach páchaných komunistickým režimom v 50. rokoch, už dávno prepustení zo služobného pomeru.
Ďalej píšu: Kategoricky odmietame obvinenia založené na princípe kolektívnej viny, pani kolegyňka, opakujte si to, kolektívna vina, to je Stalin, to je to, čo dneska robíte. Miera osobnej zodpovednosti za činy je na konkrétnom posúdení každého jednotlivého príslušníka spravodajskej a bezpečnostnej komunity. A musia tak urobiť orgány k tomu v štáte zriadené, a to sú súdy, na základe dôkladného prešetrenia daného skutku.
Ešte raz, to, čo hovoria kolegovia, to, čo má robiť v právnom štáte súd, robíte vy na základe kolektívnej viny. Stalin je späť, Stalin je späť vďaka vám. Gratulujem!
A teraz vám prečítam niečo, čo vás mimoriadne pobaví. Ja som sa smial hodnú chvíľu. Status Arpáda Soltésza, to je liberálny kaviarenský aktivista, novinár, ktorý ale z duše nenávidí komunistov, z duše nenávidí mňa, z duše nenávidí ľavicu, z duše nenávidí všetko, čo je mi blízke. Napriek tomu takú kritiku, ako spustil na tento váš návrh, to sa ešte, som ešte nečítal. Ja vám to asi odcitujem a prosím, keď už neberiete vážne teda ľavičiarov, lebo teda si myslíte, že všetci musíme obhajovať komunistické zločiny, či ako tomu hovoríte, čo je chorý nezmysel, lebo my sme to vždy odsudzovali, že sa diali neprávosti, a tie odsudzujeme, tak tu si vypočujte hlas vášho pravicového súdruha. Citujem: "Zákon, ktorý plošne ,dá po krížoch eštebákom´, citujem Matoviča, nemá absolútne nič spoločné so spravodlivosťou. Je to pomsta zbabelcov, ktorá prichádza v čase a forme, ktoré sú bez rizika pre pomstiteľov. Zobrať väčšinu dôchodku starcom nad hrobom je už vcelku bezpečné. Jedným zo základných atribútov spravodlivosti je, že prichádza včas, a ďalším, že je cielená. Iste, ŠtB bola tajná polícia totalitného režimu, no zároveň plnila aj funkciu rozviedky a kontrarozviedky. Presne tie isté úlohy ako dnešná SIS. Nie každý, kto slúžil v Štátnej bezpečnosti a ďalších zložkách, ktorých príslušníkom chcú siahnuť na dôchodky, likvidoval životy ideologicky závadových spoluobčanov. Keď sme sa chceli vyrovnať s minulosťou a potrestať ľudí, ktorí prenasledovali nevinných, mali sme tak učiniť okamžite po roku ´89 v riadnych súdnych procesoch. Lenže to ešte mala pomaly každá rodina svojho komunistu alebo eštebáka, vo svojich dôsledkoch by to napokon bolo bývalo veľmi nepopulárne. Dnes, keď dávno neexistujú dôkazy a svedkovia, ak ešte vôbec žijú, si už nepamätajú, je to prakticky nemožné." To hovorí Arpád Soltész.
Citujem: "Toto je však autentický mentálny svet Igora Matoviča. Spravodlivosť ho nezaujíma, chce sa pomstiť, komu sa len dá, ako to len pôjde. Ale pomsta je pre primitívov a nenávistných fanatikov. Jej ukotvenie v zákonoch štátu je začiatkom konca demokracie," pani kolegyňka. Opäť, toto vám musel až Arpád Soltész povedať, že sa tu rodí nový Stalin a volá sa pani Andrejuvová. Je to veľmi, veľmi smutné.
Dúfam, že nás čochvíľka nezačnete posielať aj do gulagov. Ja vám pripomeniem, ako to urobili Nemci po druhej svetovej vojne. A teda Nemci, nacisti mali na svedomí koľko, 32 miliónov Slovanov, ďalších 6 miliónov Židov a ďalšie milióny ľudí a zverstvá, ktoré páchali, nebudem opakovať. A teraz tí Nemci sa vracali domov z tých frontov a z tých koncentračných táborov, kde robili tých bacharov, a si predstavte, že niekoľkých potrestali, niekoľkým dali pokuty a väčšina z nich skončila v štátnej správe Nemeckej spolkovej republiky. Jeden sa stal dokonca prezidentom, bývalý nacista. Potom mnohí z nich potom fungovali v NATO, no ak ešte žijú, tak dodnes fungujú. Toto bolo riešenie nemeckého nacistického zverstva, kde zomrelo desiatky miliónov ľudí, nás Slovanov. A teraz si to premietnite do porovnania. Áno, aj za bývalého režimu sa možno robili nejaké veci, ale určite nie, čo že v miliónoch, ani v stovkách, koľko ste ich narátali sama? A vôbec, že obete, to skôr boli ľudia, ktorí boli posielaní do rôznych nápravných zariadení, čo je, samozrejme, zlé. Ale teraz toto ani nemôžte porovnávať, ani zo srandy. A vy teraz chcete týmto ľuďom brať dôchodky, kdežto nacisti si veselo behali po NATO a nacisti si veselo behali po nemeckej štátnej správe v rámci Spolkovej republiky Nemecko a všetci im tlieskali, akí sú úžasní, a dôchodky mali najväčšie na svete. Tak zoberte si, aká to je nespravodlivosť.
A zoberte si aj to, že ako sa riešil problém bývalého režimu v iných krajinách. Zoberte si Maďarsko. Viete, kto tam navrhol trestanie tohto typu bývalých teda funkcionárov štátu za bývalého režimu? Jobbik. Jobbik, no, väčšinou to býva extrémna pravica, fašisti, mimochodom. Takže vy teraz robíte niečo, čo bežne robia fašisti. Toto je typická fašistická agenda. Takýmto hlúpym spôsobom si využívať taký ten živelný antikomunizmus na to, aby sme trestali seniorov. Úbohé a trápne.
Ja vás, pani kolegyňka, chcem ubezpečiť, že tento váš zákon, tento váš návrh, ak prejde, stopercentne pôjde na Ústavný súd, lebo je popretím všetkého. A teraz opakujem, neriešme tu historické, ideologické spory, ono je popretím absolútne všetkého, všetkých princípov právneho štátu.
A chcel by som aj podotknúť, že v prípade, že to bude schválené a že tým ľuďom budú zobraté dôchodky, my im ich vrátime. Tento zákon zrušíme, keď sa vrátime k moci. Zrušíme ich, lebo je nespravodlivý, a vrátime a vyplatíme a doplatíme im všetko, čo im vy zoberiete. Ja mám iba jedinú obavu, aby sa toho dožili. Bavíme sa o senioroch. Naozaj zraniteľných ľuďoch, ktorí dneska potrebujú pomoc štátu a nie ešte, aby ste ich trestali. Vdovy, ktoré nikomu nič zlé nespravili, napríklad. To je, to je hyenizmus. Naozaj hyenizmus.
Takže dovoľte ešte na záver, aby som týmto ľuďom poďakoval. A nie, nemám na mysli eštebákov, ktorí majú byť odsúdení súdmi. Mám na mysli tých bežných ľudí, ktorí robili a možno niečomu aj verili v bývalom režime v štátnych orgánoch. Snažili sa pomáhať a budovať. A aj vybudovali všetko, čo na Slovensku máme. A áno, chránili vlasť a za to si zaslúžia trest od svojich vnukov, lebo si tu proste pani kolegynka pomýlila 21. storočie so storočím dvadsiatym, kedy sa využíval princíp kolektívnej viny a kedy Hutuovia vraždili státisíce Tutsiov.
Pani kolegynka, ďakujem za takýto úžasný prejav hutuovského myslenia. Ja som dúfal, že sa už Stalin nikdy nevráti.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Blaha, súhlasím, že ak neboli v 90. rokoch odsúdení čelní predstavitelia komunistickej strany, tak je mi dosť také nie veľmi pochopiteľné alebo veľmi tomu nerozumiem, prečo ideme teraz týmto vaším predloženým návrhom zákona trestať príslušníkov silových zložiek alebo armády Československej socialistickej republiky, ktorí boli naozaj iba jednoduchými pešiakmi a v podstate iba vykonávateľmi svojho povolania alebo zamestnania.
Počas vášho prejavu som si naštudoval zhruba ten vek tých ľudí, ktorých sa to týka. Ten vek je medzi 80 a 90 rokmi podľa relevantných informácií, ktoré som si zatiaľ dohľadal, ale hovorím, mal som na to veľmi krátky čas. Možnože sa mýlim, ale takýto priemerný vek mi vyšiel.
Ak neboli títo pracovníci Štátnej bezpečnosti odsúdení či vyhlásení za vojnových zločincov, podľa mňa nie je naozaj žiaden dôvod na takéto činy voči týmto buď vdovcom, vdoviciam alebo ich príbuzným. Siahnuť na dôchodok, áno, možno, ale naozaj iba v prípade, ak boli právoplatne odsúdení za trestný čin voči republike. Ale toto ten zákon naozaj, vami predkladaný zákon nerieši. Čiže neexistuje naozaj veľmi relevantný dôvod im tieto dôchodky znižovať alebo im zobrať. Táto, toto sa má podľa mňa posudzovať naozaj veľmi individuálne a nie riešiť paušálne, povedal by som, až diskriminačným zákonom.
Je to tak, že minulosť v podstate nezmeníme a budeme iba jatriť nejaké staré rany. Čiže skúsme žiť prítomnosťou a spoločne nejako projektujme nejakú rozumnú budúcnosť. A v bývalom režime v podstate každý, každá jedna rodina mala jedného komunistu a jedného politického väzňa. Čiže takto roztrieštime a rozvrátime vlastne rodiny.