28. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážení kolegovia, prv, kým začnem prednášať svoj prejav, chcem sa poďakovať každému jednému človeku, ktorý spolupracoval na tomto návrhu, pomohol mi s tým do finálneho konca; veľká vďaka.
Súčasťou dôvery ľudí v spravodlivosť a právny štát je aj naprávanie krívd z minulosti. Aj preto dnes rokujeme o návrhu zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom totalitného komunistického režimu. Nadväzujeme tak na prácu našich kolegov z minulého volebného obdobia – Jána Budaja, Eriky Jurinovej, Igora Matoviča či Janky Šipošovej.
Odobratie komunistických režimov... o, pardon. Obdobie komunistických režimov patrí medzi najtemnejšie obdobia novodobej histórie ľudstva. Jednou z hlavných charakteristík komunistických režimov v 20. storočí bola skutočnosť, že v masovom meradle porušovali základné ľudské práva a slobody a dokonca aj svoje vlastné zákony. Výnimkou nebolo ani Slovensko, kde vládol komunistický režim v rokoch 1948 až 1989. Výsledkom perzekúcií boli desaťtisíce nevinných obetí širokej škály zločinov, za ktoré bol zodpovedný totalitný režim.
Národná rada už v minulosti prijala zákon o protiprávnosti komunistického systému. Hneď v jeho prvom paragrafe je pre našu históriu a pamäť národa zachované, že komunistický režim – a dovoľte mi to zdôrazniť – konkrétni ľudia, teda tí, ktorí ho aktívne presadzovali, upierali občanom možnosť slobodne vyjadriť politickú vôľu. Systematicky a trvalo porušovali ľudské práva a slobody, pričom obzvlášť závažným spôsobom utláčali niektoré skupiny občanov na základe ich politických názorov, náboženského presvedčenia a príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Postavili vôľu a záujmy komunistickej strany a jej predstaviteľov nad zákony. Používali na perzekúciu občanov všetky mocenské nástroje vrátane popráv, vrážd a väznenia občanov vo väzniciach a táboroch nútených prác, brutálne metódy pri vyšetrovaní a v dobe väznenia vrátane fyzického mučenia, psychického mučenia a vystavovania neľudským útrapám. Zraňovali a usmrcovali ľudí pri pokusoch o útek do cudziny. Komunistický režim neváhal na dosiahnutie svojich cieľov páchať zločiny, umožňoval ich beztrestné páchanie a, opäť zdôrazním, čo je v zákone o protiprávnosti komunistického systému napísané, poskytoval neoprávnené výhody a ochranu tým, ktorí sa na zločinoch a perzekúciách podieľali.
Totalitný komunistický režim a tí, ktorí sa na jeho zločinoch a perzekúciách podieľali, majú iba na Slovensku na svedomí 71 168 ľudí odsúdených za politické delikty spolu, 8 240 ľudí poslaných do táborov nútených prác, 5 135 ľudí poslaných do pomocných technických práporov, 4 739 ľudí presídlených v rámci akcie B z väčších miest na vidiek, 112 gréckokatolíckych kňazov, ich manželiek a 486 detí, ktorých deportovali do českých krajov, 1 960 rehoľníčok a 880 rehoľníkov internovaných v sústreďovacích kláštoroch.
Kľúčovú rolu pri vyššie uvedených činoch zohrali vrcholní predstavitelia komunistickej štátnej moci, ktorí tieto činy nariaďovali, schvaľovali, riadili, kryli, tolerovali a niektorí len ignorovali. Ďalší ľudia v konkrétnych organizáciách, inštitúciách a zboroch, najmä tzv. Štátna bezpečnosť a niektoré ozbrojené zložky, činy smerujúce k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd vykonávali. Bezpečnostné zložky boli na tento účel vybavené rozsiahlym personálnym aparátom. Funkcionári, príslušníci a zamestnanci boli za služby, ktoré v prospech bezpečnostných zložiek odvádzali, odmeňovaní nadštandardne, a to nielen prostredníctvom nadpriemerných platových podmienok, ale aj vo forme oficiálnych či neoficiálnych spoločenských výhod pre nich samých, ako aj pre ich rodinných príslušníkov. Príkladom bola možnosť rýchlejšieho kariérneho postupu, privilegované zaobchádzanie v kontakte so štátnymi úradmi a podnikmi, možnosť cestovať do zahraničia na rozdiel od väčšiny ich spoluobčanov, možnosť študovať spoločensky prestížne univerzitné odbory pre ich deti, pre nich samotných a v neposlednom rade aj garancia vyšších starobných, respektíve výsluhových dôchodkov a príplatkov, ako aj nadpriemerných vdovských a vdoveckých dôchodkov pre ich rodinných príslušníkov. Tieto privilégiá, nadštandardné odmeňovanie a vyššie starobné, respektíve výsluhové dôchodky a príplatky, respektíve od nich odvodené nadpriemerné vdovské a vdovecké dôchodky, boli zamestnancom bezpečnostných zložiek a ich rodinným príslušníkom poskytované zo strany komunistického režimu práve a len preto, lebo činnosť bezpečnostných zložiek bola kľúčová pre udržanie totalitnej moci a režimu, v ktorom boli potláčané ľudské práva a slobody. Podobné privilégiá, výhody a nároky náležali tiež vrcholovým predstaviteľom komunistickej štátnej moci, vrcholovým straníckym funkcionárom a ich rodinným príslušníkom.
Vážené dámy, vážení páni, musíme to povedať nahlas a veľmi jasne. Všetky tieto privilégiá, nadštandardné odmeňovanie a z toho plynúce vyššie starobné, respektíve výsluhové dôchodky vrcholovým predstaviteľom komunistickej štátnej moci, funkcionárom, príslušníkom a zamestnancom bezpečnostných zložiek, ako aj nadpriemerné vdovské a vdovecké dôchodky ich rodinných príslušníkov odvodené od vyšších dôchodkov, respektíve výsluhových dôchodkov boli a sú z pohľadu spoločenskej, z pohľadu spoločnosti, ktorej najvyššou ašpiráciou je sloboda jednotlivca a vláda práva, nezaslúženými, nespravodlivými a nemorálnymi benefitmi ich príjemcov.
V Slovenskej republike na rozdiel od viacerých iných postkomunistických štátov zatiaľ nedošlo k vysporiadaniu sa s pretrvávajúcou spoločenskou nespravodlivosťou. Dôchodkové zabezpečenie bývalých vrcholových predstaviteľov komunistickej moci a ich aparátu v bezpečnostných zložkách je totiž aj v súčasnosti vysoko nadpriemerné, zatiaľ čo dôchodkové zabezpečenie osôb, ktorých komunistická moc a jej bezpečnostné zložky prenasledovali a obmedzovali na ich právach a slobodách, je typicky podpriemerné, až veľmi nízke. Táto spoločenská nespravodlivosť je pritom priamym následkom perzekúcie zo strany komunistickej moci a jej bezpečnostných zložiek. Prenasledované osoby boli totiž v dôsledku činov represívneho aparátu komunistického režimu často nútené vykonávať nekvalifikované, spoločensky zaznávané, a preto nízko ohodnotené práce a zamestnania. Museli stráviť časť svojho života v pracovných či iných sústreďovacích táboroch. Mnohí boli časť svojho života často viacero rokov uväznení vo väzniciach ako politickí väzni. Pritom to boli práve tieto osoby, prenasledovaní účastníci protikomunistického odboja, ktorí aktívne vystupovali proti zločineckému komunistickému režimu, bojovali za slobodu a rešpektovanie ľudských práv v našej krajine.
Vážení kolegovia, možno vás to prekvapí, ale dôchodkové zabezpečenie bývalých vrcholových predstaviteľov komunistickej moci a ich aparátu v bezpečnostných zložkách je nadpriemerné nielen v porovnaní s dôchodkami ich obetí, ale aj v porovnaní s dôchodkami bežných občanov Slovenskej republiky. Predložený návrh zákona preto vyjadruje naše presvedčenie, že neexistuje žiaden legitímny dôvod na to, aby takéto nadpriemerné dôchodkové zabezpečenie bolo založené službou v inštitúciách a organizáciách, ktoré boli základnou oporou represívneho a totalitného režimu.
Slobodná spoločnosť považuje za nespravodlivé a nemorálne, aby osoby, ktoré boli vrcholovými predstaviteľmi totalitnej komunistickej štátnej moci, a tí, ktorí tejto moci slúžili vo vymedzených organizáciách, boli aj naďalej za túto svoju činnosť v prospech totalitného režimu, ktorý potláčal slobodu a práva iných, privilegovaní formou poberania nadpriemerných dôchodkových dávok. Preto je cieľom a hlavným účelom predloženého návrhu zákona odobratie nezaslúžených benefitov poskytovaných v dôchodkovom zabezpečení bývalým vrcholovým predstaviteľom komunistickej moci a jej aparátu v bezpečnostných zložkách.
Zároveň má zákon slúžiť aj ako memento, že porušenie základných ľudských práv a slobôd zo strany akéhokoľvek režimu nebude tolerované a osoby, ktoré takýto režim podporujú, nebudú za svoju službu v prospech totalitného režimu žiadnym spôsobom privilegované.
Účelom tohto zákona nie je akt pomsty. Je ním nastolenie základnej spoločenskej spravodlivosti. Po dôkladnom štúdiu podobných zákonov, ktoré boli prijaté v iných postkomunistických krajinách a posudzované aj ich ústavnými súdmi, respektíve Európskym súdom pre ľudské práva, sme sa rozhodli navrhnúť odobratie nezaslúžených benefitov metódou nezapočítania rokov služby pre totalitný komunistický režim a jeho represívny aparát do dôchodkového zabezpečenia. Takýto zásah do dôchodkového zabezpečenia považujeme za primeraný a proporcionálny aj z pohľadu ústavy. Podľa nás je nespravodlivé, dokonca nemorálne, aby predstavitelia totalitnej moci a tí, ktorí jej slúžili pri potláčaní základných ľudských práv a slobôd, boli aj naďalej za svoju činnosť v prospech totalitného režimu privilegovaní. Dôchodkové zabezpečenie bývalých vrcholových predstaviteľov komunistickej moci a ich aparátu v bezpečnostných zložkách je nadpriemerné nielen v porovnaní s dôchodkami ich obetí, ale aj v porovnaní s priemernými dôchodkami občanov Slovenskej republiky. Odobratie nezaslúžených benefitov predstaviteľom totalitného komunistického režimu považujeme za legitímne.
Dovoľte mi zopakovať, návrh zákona vyjadruje naše presvedčenie, že je nespravodlivé, dokonca nemorálne, aby predstavitelia totalitnej moci a tí, ktorí jej pri potláčaní základných ľudských práv a slobôd slúžili, boli aj naďalej za svoju činnosť v prospech totalitného režimu privilegovaní. A áno, je to aj odkaz pre nás všetkých, že porušenie základných ľudských práv a slobôd zo strany akéhokoľvek režimu nebude tolerované a že osoby, ktoré by takýto režim aktívne podporovali, nebudú za svoju službu v prospech nedemokratického režimu žiadnym spôsobom privilegované. Zároveň má tento zákon slúžiť aj ako memento, že žiadne porušovanie základných ľudských práv a slobôd zo strany akéhokoľvek režimu a jej predstaviteľov nebude tolerované.
Vážené kolegyne a kolegovia, súčasťou dôvery ľudí v spravodlivosť a v právny štát je aj naprávanie krívd z minulosti. Preto vás prosím o podporu návrhu zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom totalitného komunistického režimu. Veľká vďaka. (Potlesk.)

Šesť faktických poznámok na vystúpenie pani poslankyne. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Šefčík.

Ďakujem za slovo. Je mi troška ľúto, Anka, že nie je tu viac ľudí v sále, lebo ten potlesk mal byť búrlivejší podľa mňa po tvojom prejave. A to nielen za prejav.
Ja si myslím a... pcha, myslím, som o tom presvedčený, že boj za dobro, spravodlivosť, za naprávanie krívd je tým najťažším bojom vôbec aj v politike. A ja ti chcem touto faktickou poznámkou poďakovať za to, že za to nebojuješ mesiac ani dva mesiace, ale vieme, koľko je za tým obrovskej roboty a aké ty si vynaložila úsilie, aby si mohla takto vystúpiť a predložiť tento zákon. Čiže klobúk dolu, ja budem sa snažiť ešte prihlásiť, myslím, že pôjde, do ústnej rozpravy a ešte tam poviem viac, ale chcem veľmi oceniť tvoju snahu, tvoju iniciatívu. Super, podporujem.

Pán poslanec Juraj Krúpa s faktickou poznámkou.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Začnem tak, že fakt je jeden neodškriepiteľný, komunistický režim zabil na svete a má viac obetí ako druhá svetová vojna. To je neodškriepiteľný fakt. Tento komunistický režim, ktorý vládol aj u nás, má na svedomí v podstate stratu generácie. Títo ľudia prišli o česť, prišli o budúcnosť a vidíme, že aj dodnes máme s čím bojovať, že tí ľudia boli oklamaní, vovedení v omyl s celou tou propagandou 40 rokov, ktorá sa tu dodnes stále vylieva, táto špina, a ľudia sú, stále sa nájdu ľudia, ktorí v to veria, a nájdu sa ľudia, ktorí to aj podporujú u nás. Bohužiaľ, sme mali smolu, že sme sa s týmto nedokázali vysporiadať pred tridsiatimi rokmi a táto komunistická špina sa tu zažrala hlboko do našej spoločnosti a nevieme sa jej doteraz zbaviť.
Ja ti ďakujem, Anička, za tento návrh zákona, ďakujem ti, síce prichádza o 30 rokov neskôr, ako mal, ale aspoň prišiel a je čas konečne naprávať krivdy, ktoré tu boli napáchané na nás všetkých.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Eduard Kočiš.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, mňa by zaujímalo, koľko je takých žijúcich osôb, koľko je takýchto poberateľov týchto vdovských, vdoveckých a výsluhových dôchodkov, keď sa tu už bavíme o nejakom, nejakom zatiaľ ešte nezregulovanom počte, čiže toto by ma zaujímalo. A v akých výškach sú vlastne tie rozdiely medzi týmito občanmi, ktorí, ktorí boli takto tuná označení, a medzi občanmi, ktorí poberali nejaké iné pracovné pozície.
Nastoliť spravodlivosť po tridsiatich rokoch od pádu socialistického zriadenia mi príde také už, neviem, hranie sa s veľmi hlbokou minulosťou. Netvrdím, že je to nejakým spôsobom nejaký výstrel do tmy, alebo nie je to nejaký výstrel mimo terču, no, len mi to príde nejakým spôsobom dosť už pomimo tejto doby.
Tvrdíte, že tento zákon nie je aktom pomsty voči ľuďom, ktorí žili v danom období. Ľudia to vnímajú hocijako. Jedni to berú tak, ako ste to odprezentovali vy, že naozaj sa nechcete mstiť, naozaj nechcete týchto ľudí perzekvovať, ale do mailov mi prišli aj práve opačné tieto veci. Čiže hovorím, sú to také dva protipóly, ktoré asi vždy budú medzi sebou nejakým spôsobom zápasiť.
Porušovanie základných ľudských práv a slobôd, ja si myslím, že každý jeden režim, každé jedno zriadenie porušuje základné ľudské práva aj slobody, tak ako to bolo po roku ´89, tak ako to bolo trochu neskôr a myslím si, že aj teraz sa podobné veci dejú. Čiže nemusíte so mnou súhlasiť, ale toto je môj názor, že aj v tejto dobe sa vlastne ľudské práva a slobody porušujú.
Zverstvá, ktoré boli napáchané na rehoľníkoch a na kňazoch, samozrejme, v 50., 60. rokoch, hlboko to odsudzujem a vždy to odsudzovať budem, pretože sa to týkalo aj priamo mojej rodiny, ale nemôžem odsudzovať ľudí, ktorí v tomto období žili a pracovali. No, ale skúsme niečo s týmto zákonom spraviť spoločne.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Zita Pleštinská.

Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci.
Milá Anička, chcela by som sa ti poďakovať za tvoju iniciatívu, ale hlavne za odvahu urobiť poriadok a odoberať privilégiá a nezaslúžené benefity predstaviteľom totalitnej moci. Veľmi si vážim, že môžem byť jedna z navrhovateľov tohto návrhu zákona. Poznám veľa príbehov ľudí, ktorí trpeli, boli vyšetrovaní a zomreli, prišli o majetok, prišli o všetko. Mnohí hovoria, že už je neskoro, lebo predstavitelia totalitnej moci už nežijú. Nebolo však možné tento návrh zákona prijať za celých 30 rokov po Nežnej revolúcii. Ty napĺňaš princípy Nežnej revolúcie z roku 1989. Možno je neskoro, ale radšej neskoro ako nikdy. Anička, ďakujem.

Pán poslanec Ľuboš Blaha.