28. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Baránik Alojz alebo Alino, teraz neviem, ako je to presne. Vecne z vašich úst... viete, to je počuť, ja neviem, či sa mám smiať alebo plakať. Je to také úsmevné, vecne, keď poviete vy. Vy poviete, že obete komunistov sa mali vždy horšie. Ktoré obete sa nemajú vždy horšie? Podľa mňa každé obete sa majú horšie. Tak vecne, hej? Tak len obete komunistov sa mali horšie, obete iných sa nemajú podľa tejto vašej logiky.
Ja by som pochopil tie výčitky poslancom, ktorí sedia aj za mnou, hej, z vašej strany. Ale nerozumiem jednej veci, pán poslanec Baránik, Alojz alebo Alino. Viete, kedy o tom môžte hovoriť? Keď vy dáte návrh na odvolanie Budaja, keď vy dáte návrh na odvolanie Budaja, s ktorým tu ruka v ruke chodíte, tak potom môžte vyčítať niekomu, že ruka v ruke chodí s tým alebo s tým alebo sa spája. Lebo také pokrytectvo, aké ste teraz predviedli, to je vrchol. Vám tu Budaj nevadí, budete s ním tu ruka v ruke chodiť, dobre, že sa s ním nebozkávate, s eštebákom prašivým. To vám nevadí? Ale že tu niekto ruka v ruke spolupracuje, to vám vadí. Ja žasnem, čo vy dokážete povedať. V tých reláciách v televízii to som si už zvykol, to je strašné.
A idete vykrikovať, že my sme nepocítili? U nás nebol z komunistov nikto. Ja som nešiel do školy kvôli tomu, že otec nebol v komunistickej strane, a keby... v siedmej triede som si nemohol ani prihlášku dať. Keby v osemdesiatom deviatom nepadli, tak ani nevyštudujem. Tak z vašej strany táto výčitka na mňa? Môžte sa hanbiť!

Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Marek Kotleba.

Ďakujem za slovo. Pán Baránik, podľa mňa je veľmi nešťastné to brať kolektívne alebo celoplošne, lebo ako ste spomínali, áno, na tej západnej hranici možno niekto tam strieľal zo samopalu na protivníkov, ale zoberme si aj to, že napríklad nejaký člen Verejnej bezpečnosti možno niekde v Detve, ktorý má ku každým hraniciam veľmi ďaleko, riešil krádeže spoluobčanov a zožieral sa tam s nimi, ja neviem, dvadsať rokov a tento bude v tom istom koši ako ten, čo strieľal možno na tej hranici. Čiže je to nešťastné riešenie, treba to naozaj upraviť a treba oddeliť a odčleniť, tí, ktorí naozaj spáchali nejaké zločiny, a tí, ktorí boli iba zamestnanci a vykonávali si svoju prácu ako každý iný. Čiže na toto sa naozaj treba pozrieť a oddeliť tie ozajstné zločiny proti nejakému, tí, čo boli zamestnaní. A naozaj, po druhé je nešťastné, že o tom bude rozhodovať nejaký úrad a nie súd.
Ďakujem.

Pán predseda Boris Susko.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Baránik, povedali ste, že pri tomto návrhu zákona nejde o zavedenie kolektívnej viny. No, ja by som sa teda chcel spýtať, že ak priamo zo zákona sa vyčlení nejaká skupina obyvateľov Slovenskej republiky, ktorá na základe zamestnania je zaradená do nejakej skupiny, ktorej potom bude vykonaný nejaký trest kolektívny tým, že sa im nezapočítajú nejaké roky do dôchodkového zabezpečenia, že čo iné to je ako kolektívna vina, ako kolektívny trest. A ja si myslím, že v modernej demokratickej spoločnosti takýmto spôsobom zavádzať kolektívnu vinu a kolektívny trest je naozaj, naozaj neprípustné.
Ďakujem.

Ďalší, pán poslanec Dušan Jarjabek.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Baránik alebo drahí kolegovia vôbec, tento zákon je zlý z jedného dôvodu, že zavádza v spoločnosti kádrovanie. Nové kádrovanie, ktoré s podobným spôsobom sa riešili v 50. rokoch. Kulaci, načítajte si to, dnes sú ich potomkovia ctihodní podnikatelia. A proste to je čosi, čo, to kádrovanie, to je vždy zlé, preto lebo je to klasická akcia a reakcia.
Pán poslanec Baránik povedal vetu, že Komunistická strana Československa si vybrala ľudí na určité úlohy. Viete, kádrovanie vždy nebolo dobré, nebude a ja čakám, pán poslanec Baránik, kedy začnete hovoriť o umelcoch, ktorí boli najväčšími propagátormi socialistického režimu, hlavne činoherci a hlavne zaslúžilí umelci, ktorých musela schváliť Komunistická strana Slovenska každej základnej organizácie. Kto robil väčšiu propagáciu socialistickému zdravotníctvu ako Nemocnica na okraji mesta a všetci tí, ktorí tam hrali? Kto robil väčšiu propagáciu socializmu ako 30 prípadov majora Zemana? A všetci tam hrali, aj slovenskí herci tam hrali. Veď to je nezmysel, takýmto spôsobom sa stavať k týmto veciam, to je absolútny nezmysel!
Veď toto celé, čo tým, čo tým dosiahnete? Vy si možno uľavíte, lebo ste prežili isté veci, ktoré možno nikto z nás by prežiť nechcel, ale veď vaše subjektivizmy vy nemôžete tuná predstavovať ako istú objektívnu pravdu. Veď platili v každom režime nejaké zákony a keď sa niekto tých, tým zákonom spreneveril, bol trestaný takisto ako teraz. Čo keď tí potomkovia budú súdiť ďalší práve vás za vaše postoje a tiež vás zaškatuľkujú niekde, ja neviem, na základe istých kritérií, ktoré v tejto chvíli nepoznám? Veď to je bláznovstvo, prísť s takýmto návrhom zákona! Nehnevajte sa, to je úplne zlé a choré!

Pán poslanec Baránik, môžete reagovať na faktické poznámky.

Tak teraz mám nevýhodu, že bolo príliš veľa faktických a budem môcť len skratkovite reagovať.
To, že sa kolegovi Blahovi zdá, že stretnutie sa s mafiánom Kočnerom pred dvanástimi rokmi či kedy, jedenástimi, že je najväčší problém, to pochopíte, pán kolega, vtedy, keď sa dostanú na rad ľudia od vás, tých začne riešiť polícia konečne, tak potom pochopíte, že to vôbec nie je problém. Vydržte, dostanem, bude, bude, vaša túžba bude splnená.
Pokiaľ ide o to, že čo povedal napríklad pán kolega Susko. Tu sa nejedná o vykonanie kolektívnej, nejakého kolektívneho trestu, tu sa jedná o odobratie neoprávnenej výhody. To je výhoda, ktorá je morálne odsúdeniahodná, ktorá nie je v súlade s základnými morálnymi princípmi spoločnosti, ktorú tu chceme mať my. Keď prídete k moci opäť vy, potom to môžete celé prevrátiť.
Pán Suja, v mojej rodine nebol žiaden komunista nikde, čiže ja si nenechám dávať lekcie od niekoho, kto preto, že môže tvrdiť, že u nich v rodine nikto komunista nebol, sa z neho stal fašista následne. To si môžete strčiť za klobúk.
Pokiaľ povedal pán kolega Jarjabek, že každý režim mal svoje zákony. Áno, ale bol to nedemokratický režim a jeho zákony teraz neuznávame.

Tak teraz dávam slovo pánovi poslancovi Petrovi Osuskému, ktorý je prihlásený ústne do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.