28. schôdza

Ďakujem. Aby sme trošku popreli tézu, ktorú, zdá sa, že niektorí zastávajú, že čím hlasnejšia lož, tým hlbšie prenikne do mysle jeho alebo jej voličov, tak teraz by som rád čo najviac vecne reagoval na niektoré veci, ktoré tu boli spomenuté.
V prvom rade, ak je vyčítané tomuto návrhu to, že tam niečo chýba, sme v prvom čítaní, v druhom čítaní môžme doplniť aj tých, ktorí by tam prípadne mali byť a nie sú tam. Takže beriem to ako kritiku pre kritiku.
Pokiaľ hovoríme, že... alebo pokiaľ vy hovoríte, že týmto návrhom sa presadzuje kolektívna vina, no, nie je to pravda, pretože je to, je to precízne určené pre tých, ktorých si Komunistická strana Československa vybrala na určité úlohy. Komunistická strana Československa bola veľmi metodická v tomto, presne vedela, že ako sa v týchto veciach postupuje, a my teraz opačným spôsobom pôjdeme po týchto ľuďoch, ktorí boli týmito beštiálnymi, neľudskými ľuďmi postavení do roly, kde ničili životy slušných ľudí.
Pokiaľ ide o to, že pani kolegyňa Andrejuvová nevie, o čom hovorí, pretože je mladá, ja vám hovorím, že vie, o čom hovorí, a ja nie som mladý. A ja som sa narodil, keď môj otec bol v komunistickom žalári na Pankráci, Takže vy nehovorte tu, že to nebolo a že nevieme, o čom hovoríme. Vieme, len problém je ten, že vy ste deti komunistov alebo ste komunisti, a preto sa vás to dotýka. A to, že idete ruka v ruke s fašistami, pán Blaha, to je prirodzené, pretože komunisti a fašisti vždy boli ruka v ruke. A vy môžete stokrát hovoriť, že nie, ale bolo to tak a je to tak. Takže... a nevykladajte, že len vy ste vzdelaný, lebo vy ste prevzdelaný hlupák, to je známa vec. (Potlesk.)
Ja som primitívny šofér, pretože vaša modla pán Harabin povedal, že som šofér, ako keby niečo bolo zlé na tom, keď je niekto šofér. Ja neviem, čo ste vy za komunistu, keď opovrhujete šoférami. (Smiech a potlesk. Zaznievanie gongu.)
Bola, bolo tu, bolo tu povedané, okrem iných úplne nehoráznych somarín tu bolo povedané to, že nejaký slušný chudák, že tam strážil západnú hranicu. Len tak, si myslíte, že strážil západnú hranicu? Strieľal do chrbta tým, ktorí chceli, ktorí chceli ujsť z komunistického režimu? A pred kým ju strážil? Azda sa sem hrnuli zo Západu hordy nejakých ekonomických migrantov? Pred kým to strážil? Nie, strážili to pred tými, ktorí chceli z komunistického režimu ujsť, a strážili to tak, aby im mohli strieľať do chrbta alebo posielali na nich zúrivých psov. A povedať, že to boli nejakí chudáčkovia, ktorí strážili západnú hranicu, to je obrovské opovrhovanie tými, ktorých členovia rodín zahynuli na tých hraniciach pod guľkami týchto strážnikov, ktorých vy tu teraz obhajujete. A ja viem, o čom hovorím, lebo mne nad hlavou tie strážnické guľky lietali. Neviem, či vám, ale mne áno.
A pokiaľ ide o tvrdenia, opakované tvrdenia pani kolegyne Vaľovej, že my sme vláda akejsi tvrdej pomsty. Nie, my nie sme vláda tvrdej pomsty, my sme vláda, ktorá sa snaží vycentrovať to strašné bezprávie, ktoré 12 rokov mafiánskej strany SMER tu spôsobil. A to, že ste, ako SMER ste ruka v ruke s fašistami a s komunistami, to je úplne samozrejmé. To, že sa vám toto nepáči, je dôkazom toho, že vy pochádzate z komunistických pomerov, ide vám to proti srsti, pretože to hovorí o vašich predkoch, hovorí to o všetkom, o tom, o čom ste sa učili doma, keď ste sedeli niekedy so svojimi rodičmi a ktorí vám vyprávali o tom, že čo zlé všetko urobili, keď boli v práci. Čiže tu sa nejedná o žiadnu pomstu, tu sa o jedná o napravenie krívd, ktoré dodnes zažívame preto, lebo tí, ktorí páchali svinstvá za komunistického režimu, sa mali lepšie ako ich obete.
Ďakujem. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie evidujem osem faktických poznámok.
Ako prvý pán poslanec Ľuboš Blaha.

Pán kolega, keby existovala jednotka primitivizmu, tak sa to volá jeden Baránik. To, čo ste tu vy predviedli, teda tá spŕška nezmyslov a urážok, za prvé si to vyprosujem, ale za druhé musím povedať, že neberem to osobne, pretože ja vám vlastne fandím. Vy ste naozaj mali pravdu v tom, že ste pracovali ako šofér, ste súčasťou proletariátu a myslím si, že je úlohou ľavicových politikov, ako som ja, obhajovať aj takých ľudí, ako ste vy.
Len viete, keď vy chcete nadávať na ľudí v bývalom režime, čo tak začať samým sebou? Vy ste vyštudovali právo za socializmu a potom ste pracovali ako podnikový právnik v socialistickom závode Rašelinové závody v Bratislave v rokoch ´77 až ´82. Čiže vy ste bol vlastne jeden z pracovníkov socializmu, vy ste pracovali pre socializmus. Vy sa pýtate, kto nútil tam tých profesionálnych vojakov, aby strážili hranicu? A kto nútil vás? Kto nútil vás robiť socialistického právnika? Kto nútil vás, aby ste si vyštudovali právo za socializmu? Vy ste päť rokov slúžili tomu zlému komunizmu! A, pán kolega, nechcete sa náhodou vzdať svojho dôchodku za tieto roky, keď už chcete byť konzistentný?
Ja som naozaj veľmi pobúrený vaším primitivizmom, lebo môžme mať expresívne vyjadrovania, ale nadávať tu iným ľuďom do hlupákov, najmä keď ste tak slabo vzdelaný a tak primitívny, ako ste vy, je to, je to veľmi smutné. Ale nadávať našej strane do mafiánov, ako nebol to náhodou váš predseda, vašej strany, ktorý chodil na raňajky s mafiánom, ktorý údajne zavraždil Jána Kuciaka? No bol. Kto už má bližšie k mafii, ako ste vy, pán kolega Baránik, kto? Vy ste tu ten nevzdelaný hlupák.
Ďakujem.

Pán Eduard Kočiš, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Pán kolega Baránik, ten, kto vyštudoval za minulého režimu, či už strednú školu, alebo vysokú školu k tomu, ktorú mu dovolil vyštudovať ten zlý, oplzlý a katastrofálne neľudský režim, kto dostal byt v tomto strašnom režime, kto mal zadarmo zdravotnú starostlivosť, tak takýto človek naozaj môže nadávať na tento zlý, opovrhovaniahodný režim.
Spomínal ste, že Komunistická strana Československa postupovala výrazne metodicky, ale vy tú metodiku ste pomaly priam okopírovali. Jednoducho chcete sa mstiť ľuďom, ktorí žili, pracovali a tvorili nejaké hodnoty, či už s nimi súhlasili, alebo nesúhlasili, v minulom zriadení. Vy ste to obrátili úplne naopak a obhajujete neobhájiteľné.
Ja nie som vôbec dieťa komunistov a už vôbec nie som dieťa fašistov, to si naozaj vyprosím, pretože splietate také bludy, že sa to naozaj nedá počúvať. Každý režim, ktorý mal nastavené nejaké svoje priority, konal dobro, konal zlo. My históriu naozaj nezmeníme, my sa naozaj musíme dívať dopredu. A keď neustále budeme tuná vyťahovať tieto historické dogmy, nepohneme sa z miesta, len jednoducho rozvrátime spoločnosť zase na dva tábory a myslím, že táto spoločnosť je už dostatočne rozvrátená.
Spomínal ste, že vám lietali nad hlavou guľky. No, ja jednoducho musím len k tomu povedať, že vám patrí minimálne čestné uznanie za vaše zásluhy. Vy ste sa asi takto snažil rozvrátiť tento zlý režim, ktorý vám strašne ubližoval.
Čiže, pán Baránik, zamyslite sa nad sebou, čo rozprávate, čo zmýšľate, čo ste tuná odprezentoval, lebo naozaj každý režim nemôžme povedať, že bol dobrý, že bol úžasný, ale zároveň nadávať na to, v čom ste žili, považujem za veľmi, veľmi neetické a neslušné.

Pán predseda výboru Milan Vetrák.

Ďakujem pekne za slovo. No, v prvom rade asi aj v reakcii na pána poslanca Baránika, ono sa to tu tak mixuje aj v iných príspevkoch, ktoré som mal možnosť počuť dnes k tomuto bodu, že nie každý režim je označený za nedemokratický, tým asi treba začať. Čiže je rozdiel medzi režimom napríklad fašistickým, komunistickým alebo režimom, ktorý tu máme posledné desaťročia. V tom je aj základ toho, že prečo voči tým, ktorí výrazne napomáhali nedemokratickému režimu, je možné uplatňovať aj tvrdšie sankcie ako voči tým, ktorí fungujú v demokratickom režime. Čiže tie rôzne porovnávania sú, absolútne nie sú namieste s terajším, s terajšou vládou alebo akoukoľvek inou vládou po osemdesiatom deviatom.
Ak sa tu hovorilo o kolektívnej vine, veď my nie sme nakoniec prvý štát, ktorý voči týmto príslušníkom zavádza určité sankcie. Je pravda, že sme to mali alebo že sa to malo urobiť hneď po revolúcii, lebo vtedy to dávalo väčší zmysel, ale sú aj štáty, ktoré to urobili o niečo neskôr. Riešilo sa to aj na Európskom súde pre ľudské práva. Ja som tu nebol od začiatku, snáď to už niekto spomenul, a tento súd pripustil aj možnosť uplatňovania kolektívnej viny. Za určitých podmienok to pripustil. A otázka je, či tento zákon tie podmienky štrasburského súdu spĺňa alebo nie, ale nie je pravda, že by to bolo absolútne vylúčené.
A pokiaľ ide o to, že tam niektoré osoby chýbajú, otázka je, či aj oni mali tie bonusy v prípade napríklad výsluhových dôchodkov. Ale áno, aj ja som dostal list, že by sme mali riešiť sudcov, prokurátorov, a teda ako to bolo nazvané, bacharov, ale tam platí to, čo povedal pán poslanec Baránik, sme v prvom čítaní a budeme veľmi radi, ak vy sami prídete s týmito vylepšeniami, keď sa ich tak zastávate, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Jana Vaľová.

Ďakujem pekne. Ja by som naprieč pléna chcela povedať, že vždycky platí stará múdrosť "kto seje vietor, zožne búrku". Vážení, vy takú búrku zožnete od mladých ľudí, od mladej generácie, len treba čas. Chcem vám povedať jedno, že nežili sme v komunizme, ale v socializme, aby bolo jasné. A reagujem preto, pán Baránik, že ste teda ma vyzvali, že sme žili v komunistických rodinách.
Môj otec v šesťdesiatom druhom alebo treťom, presne si to nepamätám, vystúpil z komunistickej strany, ako jeden asi z množstva 300 robotníkov sa postavil na schôdzi a vystúpil z komunistickej strany, lebo s nimi nesúhlasil. Ale poviem, že v rodine som mala aj ľudí, ktorí boli v komunistickej strane, ktorí platili členské známky, tak ako teraz u vás v OĽANO vám mnohí uverili a zrazu z 23 % máte len, neviem, koľko máte teraz percent, a možno tiež boli členmi alebo chceli byť vašimi členmi a odstúpili, pretože ľudia sa vyvíjajú a nemôžme všetkých hádzať do jedného koša. Ale aj tak si vážim socializmus, pretože mnohé mladé rodiny vďaka socializmu majú byty a podobne. Skoro všetci.
Vy rozprávate, že na hraniciach treba odsúdiť tých, ktorí strieľali, keď niekto išiel cez hranice. Čo teraz, môžme odkázať rovno tým, ktorí boli pred Prezidentským palácom a striekali do ľudí vodné delá a strieľali projektily a tam poranili dieťa, že, vážení, nerobte to, lebo vám zobereme dôchodky? Čo bránili títo ľudia? Dostali príkaz. Čo bránili? Slobodu slova, aby na vás niečo nepovedali? Čo bránili? Takže povedzme si, nesúďme veci, ja neviem, čo bránili, ja ich ani neodsudzujem, tých policajtov, lebo ja som tam nebola a neviem to ani posúdiť, nie som na to ani odborne zdatná. Ale vy ste odborne zdatný na to, aby ste posudzovali všetko, všetko proste, aby ste si urobili nejaký systém a mechanizmus na zastrašovanie ľudí. Povedzte si to, aby ste niekomu dali kolektívnu vinu a potom niektorí úradníci tu rozhodovali o bytí a nebytí, o živote, neživote, o živorení dôchodcov.
Viete čo, ja vám poviem, že ja som fakt z takej zmiešanej rodiny, však ja vám poviem, že ani manžel nemohol ísť na pilotské skúšky, lebo sme mali v zahraničí rodinu, ale o tom nebudem rozprávať. Tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Miroslav Suja, ďalší s faktickou poznámkou.