28. schôdza

Ďalšia s faktickou poznámkou pani poslankyňa Anna Remiášová.
Nech sa páči.

Monika, chcem sa ti poďakovať, že si aj za mňa vyslovila moje veľké ďakujem pani komisárke. Veľmi si vážim vašu prácu aj tvoju, Monika, aj vašu, pretože odvádzate pre ľudí, ktorí to najviac potrebujú všetko úsilie a so srdcom. Je mi veľmi ľúto, že predchádzajúca pani komisárka sa nemohla pochváliť takýmto výsledkom a práve v tom vidím veľký rozdiel. Takže ešte raz vám za všetky deti srdečne ďakujem.

A posledná faktická poznámka - pán poslanec Alojz Baránik.
Nech sa páči.

Ja sa len pridám s tým, že vám ďakujem, pani komisárka, za všetko dobré, čo robíte. Samozrejme, sledujem vás po celý čas, čo sem chodíte, a nezostáva len ďakovať za všetko dobré, čo robíte. Ďakujem.

Vyčerpali sme všetkých prihlásených do rozpravy, takže uzatváram týmto rozpravu. Chcem sa spýtať, či pani komisárka má záujem o záverečné slovo.
Nech sa vám páči, máte ho.

Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, táto naozaj významná chvíľa patrí všetkým ľuďom so zdravotným postihnutím. Naozaj si zaslúžia vašu podporu a pomoc a ja vám aj v ich mene veľmi ďakujem za to, že pri navrhovaní alebo pri schvaľovaní zákonov myslíte presne na túto skupinu ľudí, ktorí, ako sme my analyzovali v kapitole o plnení dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, sme analyzovali to, že sme začali už tú cestu, ale ešte máme veľkú cestu pred sebou. Že implementácia dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím nás ešte naozaj čaká a s ňou spojená nás čaká veľmi veľa práce. A my teda pri tých podnetoch hľadáme vždy cesty, kde by sme ešte mohli, mohli viacej pomôcť a hľadáme cesty preto, aby sa zmenili zákony a aby komisár pre osoby so zdravotným postihnutím alebo Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím vedel tu pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím poskytnúť širokospektrálne. Ja aj v tej kapitole o legislatíve som upozornila na to, že my sledujeme tú nevyhnutnosť pomoci v rôznych oblastiach, a preto aj navrhujeme, že uvoľnite nám tie vstupy do súdnych konaní, uvoľnite nám možnosť podľa trestného poriadku zastupovať a aj vstupovať do konaní týkajúcich sa ľudí so zdravotným postihnutím, nielen vtedy, keď ten človek je poškodený, čo teraz je možné, ale hlavne, keď je obvinený. A pretože ľudia práve so zdravotným postihnutím veľakrát sa stávajú subjektami toho trestného konania, lebo sa nevedia brániť, čiže tu treba naozaj veľmi citlivo zohľadňovať komunikáciu počas trestného konania, sledovať formu, akým spôsobom sú odovzdávané informácie, či sú dostatočné chránené.
Rovnako aj my tým, že tých našich klientov vedieme celým tým súdnym konaním, oni nás žiadajú, aby sme ich zastupovali aj pred Ústavným súdom, ale toto možné nie je. Tam proste my vždy narazíme na mantinel, tu nám končí pôsobnosť.
Takže veľmi pekne vás prosím, ak budete na to myslieť pri schvaľovaní zákonov. Myslím si, že tí ľudia so zdravotným postihnutím si zaslúžia, aby dostali širokospektrálnu pomoc.
Ešte na záver pár slov k tej celkovej situácií pandémie. Naozaj pandémia nám priniesla určité zmeny, obrovské zmeny v sociálnych vzťahoch a hrozne veľa podnetov k nám prichádza presne, ako ste povedali, z toho rodinného prostredia, z toho rodinného prostredia, kde my nevieme vstúpiť. Obeťou sa stávajú deti, obeťou sa stávajú aj seniori a v tomto smere tá situácia sa veľmi zhoršila, čiže to súkromné prostredie my môžeme znova riešiť len takou nejakou inou okľukou cez iné orgány, o ktorých som teda už hovorila. Takže ja tomu verím, že dostaneme priestor na to, aby sme aj komunikovali s ministerstvom financií. Každoročne boxujeme o navýšenie rozpočtu, je to veľký problém a ľudia, ktorí tu pracujú na úrade, naozaj musím priznať, sú to vysoko profesionálni právnici a ostatní zamestnanci, ktorí nie sú ľudia a nie sú právnici tesne po škole, aby mohol niekto vykonávať túto prácu naozaj odborne, musí mať rozsiahle pracovné skúsenosti a my takýchto ľudí máme, ale problém je potom aj dlhodobo ich udržať. Takže inak kladiem na to veľké úsilie, verím, že sa mi to podarí aj s vašou pomocou a ďakujem vám ešte raz veľmi pekne za obrovské slová uznania a vďaky a ďakujem aj ja vám za podporu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pýtam sa, pani spravodajkyňa Hatráková, máte záujem. Nie. Ďakujem.
Čiže, prerušujem rokovanie o tomto bode. Obom vám ďakujem, vážená pani komisárka, pani spravodajkyňa.
Pristúpime k ďalšej

Správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2020.

Správa má parlamentnú tlač 465 a správa výborov 465a. Prosím predsedníčku Rady pre vysielanie a retransmisiu Martu Danielovú, aby správu uviedla.
Nech sa páči, pani predsedníčka, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne a páni poslanci, ďakujem za slovo. V podrobnej Správe o stave vysielania na Slovensku a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2020 je veľmi podrobný odpočet toho, aký je stav vysielania na Slovensku a ako si Rada pre vysielanie a retransmisiu plnila svoje zákonné kompetencie.
Veľmi stručne. Boli obdobné ako v roku 2019. Sústredili sme sa v našej činnosti na dve také ťažiskové oblasti, a to je udeľovanie televíznych a rozhlasových frekvencií a registrácia poskytovateľov retransmisie a regulácia obsahu z hľadiska dodržiavania zákona 308 a s ním súvisiacich predpisov. Ja sa ale sústredím na informáciu o tom, v čom bol ten minulý rok nie podobný s rokom 2019, ale iný v porovnaní s rokmi predchádzajúcimi.
K najzásadnejšej zmene došlo pri žiadostiach o prideľovanie rozhlasových frekvencií. Každoročne býva jarné a jesenné výberové konanie sprevádzané rôznymi pochybnosťami, pretože aj keď k vypočutiu žiadateľov dochádzalo za prítomnosti verejnosti v sídle Rady, samozrejme, bolo to v obmedzenom počte, predsa len cestovanie naprieč celou republikou neumožňovalo väčšine nielen žiadateľov sledovať tento proces za prítomnosti väčšiny vysielateľov, no a verejnosti už takmer vôbec nie. Rada síce má záznamy zo všetkých vypočutí a v rámci infozákona každý mohol o ne požiadať, predsa to len stále vyvolávalo rôzne dohady, podozrenia, pochybnosti.
V jarnom vypočutí, keď už sa začala pandémia, sa 24 žiadateľov uchádzalo cez online priestor o 34 voľných frekvencií, 18 sa pridelilo, 6 sa odročilo, ostatné boli presunuté do jesenného výberového konania, kde už bolo rekordných 67 voľných frekvencií a zaujímalo sa o ne 18 žiadateľov.
Jesenné výberové konanie však bolo kvôli pandémii prerušené a uskutočnilo sa až v marci tohto roku no, chvalabohu, už podľa nového zákona, ktorý vstúpil koncom minulého roka do platnosti od 1. decembra.
Nový zákon, nová situácia nám umožnila, aby nielen žiadatelia mohli seba navzájom sledovať, počuť, ale vôbec všetci vysielatelia a široká verejnosť prostredníctvom moderných technológií. Celé vypočutie aj rozhodovanie sa dialo prostredníctvom YouTube. Zmena zákona, v ktorú ľudia ani nedúfali, že by k nej mohlo dôjsť, samozrejme, vyvolala aj nespokojnosť, ale naozaj len ojedinele, medzi tými, ktorí by boli možno z rôznych dôvodov radšej prijali vypočutie a rozhodovanie bez prítomnosti verejnosti, tak ako po minulé roky za zatvorenými dverami, ale zákonom účinným od 1. decembra minulého roka sa takto mohol celý proces stransparentniť po prvýkrát vlastne od vzniku Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Po dlhých rokov tak mohli byť všetci svedkami toho, kto a s akou žiadosťou predstupuje pred Radu. S akým projektom sa uchádza o frekvencie, aký by mal byť ich prínos v éteri, aké má finančné krytie a garancie na zabezpečenie vysielania. Vypočutie vďaka zmene zákona, prinieslo do fungovania Rady od jej vzniku možno povedať revolučnú zmenu. Vypočutie cez YouTube malo 500 sledovateľov, čo v zasadačke by mohlo byť okolo 30 - 40. Žiadatelia boli pod verejnou kontrolou verejnosti, ale aj svojej konkurencie, takže aj oni sami ako žiadatelia by len ťažko mohli mystifikovať. A hoci zákon jednoznačne neprikazoval, že po ústnom vypočutí má byť aj verejné rozhodovanie členov, že má byť sprístupnené online. V ďalší deň rozhodovania predsa len všetci členovia rozhodli, že nebude stačiť len zvukový záznam, ktorý budeme na požiadanie poskytovať, ale pôjdeme naživo, že nemáme problém pred očami a ušami verejnosti hovoriť o dôvodoch, komu prideliť, komu nie, prečo áno, prečo nie. Bolo to prvýkrát takto na očiach verejnosti, nemali sme ani my členovia Rady skúsenosti, iba ak z tej zasadačky v úzkom kruhu, a predsa sme sa len rozhodli podstúpiť túto skúšku, ktorá aj nám členom Rady ukázala, ako a čo skvalitniť v našej rozhodovacej činnosti, ale najmä vysielatelia a široká verejnosť mohli posúdiť, ako také rozhodovanie vyzerá, aká je odborná pripravenosť členov Rady, akými argumentmi ich žiadatelia presvedčili, resp. prečo nepresvedčili a frekvenciu prípadne nepridelili, aké boli dôvody. Na čo sa kládol a bude klásť dôraz aj v budúcnosti a hlavne verejnosť mohla posúdiť, či mohol byť vopred niekto z členov Rady dohodnutý, nedohodnutý alebo niekým ovplyvnený, prípadne ako a v čom sa zhodli, resp. kedy a v čom sa názory mohli rozchádzať.
Keďže v minulosti boli rozhodovania neverejné, nejaké informácie vždy prenikli, to sa ťažko už dalo potom dodatočne zistiť od koho. Nikdy sa nikto nepriznal. Najhoršie bolo na tom to, že informácie boli skreslené, nepodložené, znevažujúce prácu niektorých členov Rady, ktorí rozhodli tak, ako ten-ktorý žiadateľ, ktorí nerozhodli tak, ako ten-ktorý žiadateľ očakával. Teda jedine takýto spôsob verejného vypočutia rozhodovania môže vyvrátiť pochybnosti o nejakých dohodách a všelijakých iných záujmoch pri prideľovaní frekvencií.
Vypočutia a rozhodovanie. Ide o jednu z najdôležitejších oblastí našej rozhodovacej činnosti, pretože rozhlasové frekvencie sú štátne, je to vlastne národné bohatstvo, a preto sa ich prideľovaniu musí venovať mimoriadna pozornosť, aby frekvencie naozaj slúžili len tomu účelu, na aký sú určené, a neboli predmetom rôznych iných úmyslov, záujmov. Proces, ktorý sa koncom roka naštartoval, teda už možno druhýkrát podčiarkujem znamená historickú zmenu a verím, že sa bude len skvalitňovať.
Zmena zákona priniesla aj ďalší posun k transparentnosti, a to je verejná voľba nových členov Rady. Väčšine členov, piatim, sa buď končil mandát, alebo sa vzdali, alebo, bohužiaľ, jeden člen aj zomrel, takže muselo prísť k novej veľmi transparentnej voľbe prostredníctvom verejného vypočutia pred mediálnym výborom, ale tiež vďaka moderným technológiám aj za sledovania širokej verejnosti. Takýto prístup kládol veľký dôraz na odbornosť prihlásených kandidátov. Bolo to pre nich zaväzujúce, museli si naštudovať aktuálny zákon 308 a s ním súvisiace právne predpisy, oboznámiť sa s doterajšou činnosťou, aby vedeli, aký je rozdiel medzi Radou RTVS a Licenčnou radou, prísť aj s nejakou predstavou o svojom prístupe k skvalitneniu činnosti. No a v takejto transparentnosti vidím veľký význam už aj preto, že pôsobím v rade osem rokov a stretli sa tam za tie roky ľudia s rôznymi skúsenosťami, odbornosťou, rozhodovacími predpokladmi, ale aj s rôznou osobnou integritou.
Po nástupe nových členov sa prehĺbila aktivita členov, badať zodpovednejší prístup aj odvážnejší veci meniť, a to motivujúco pôsobí na nás všetkých. Hoci mnohé zmeny, čo sme uviedli za posledné mesiace do praxe, nemuselo sa čakať len na zmenu zákona, hoci tam išlo o hlavné zmeny, ale povedzme to ďalšie, čo sme v rámci transparentnosti začali robiť, to nič nebránilo členom Rady, aby sme uviedli do života aj v minulých rokoch. Zákon nám nezväzoval ruky úplne vo všetkom, ale väčšina členov Rady nemala chuť niečo meniť, nemala ani odvahu. Nápady teda boli, podpora nebola. Veríme, že naozaj sa veci pohýňajú dopredu.
A keďže sme teraz všetci členovia Rady pochopili, že cesty späť niet, nastavili sa, dúfam, nezvrátiteľné procesy, v transparentnosti sme išli už za tento krátky čas ďaleko nad rámec zákona. Využívam túto príležitosť na informovanie našich ďalších krokov, aby ste mohli sledovať lepšie našu prácu, akými krokmi sa naša činnosť priblížila nielen k vysielateľom, ale vôbec k verejnosti.
Všetky naše zasadania nahrávame tak ako doteraz, ale s rozdielom minulých rokov ich už aj zverejňujeme na našej webovej stránke www.rvr.sk v sekcii zasadania Rady. V minulosti sme záznamy poskytovali len tomu, kto o ne požiadal. Teraz si má možnosť každý vypočuť diskusiu a stanoviská členov k prerokúvaným bodom programu, kto z členov Rady, aké stanovisko zaujímal, na základe akého hlasovania bolo uznesenie prijaté buď opodstatnené, alebo začatie správneho konania, na konci ktorého mohla byť sankcia alebo zastavenie. Všetko je zase v zápisnici rokovania.
A nielen to, zverejňujeme navyše aj písomné podklady kancelárie, teda pracovné materiály, pretože samotný zvukový záznam nemusí dávať obraz, o čom všetkom sa rokovala, aký bol podnet, aké boli závery. Ale tento pracovný materiál s tým zvukom dáva obraz, ako sa prijímajú a na základe čoho rozhodnutia. Sú to materiály, ktoré sú vypracované odborníkmi z kancelárie. Môžu poslúžiť nielen sťažovateľom podrobnejšie sa oboznámiť so zdôvodnením, ale aj vysielateľom, širokej verejnosti a určite, keby si siahli a pozreli na tieto materiály, aj povedzme v médiách, pri zvyšovaní profesionality mladých novinárov, mohli by šéfredaktori, editori, vedúci vydania siahnuť ako po dobrej študijnej pomôcke. Čiže v tej edukatívnej výchove ideme podstate ďalej.
Jednoducho pri výchove a zvyšovaní profesionality novinárov neostáva v redakciách veľa času na ich výchovy a toto je jeden z krokov, ktorým by sme mohli pomôcť aj ku kvalitnejšiemu spracovaniu komunikátov v médiách nami kontrolovaných, ale pomohlo by to hlavne tým mladým novinárom.
Pracujeme však na tom, aby sme pri tomto množstve informácií aj obsahovo a vizuálne skvalitnili náš web. Zatiaľ je to náš hlavný komunikačný kanál, robíme aj veľmi podrobné tlačové správy, z ktorých sa vysielateľ vie dozvedieť, akými podnetmi sme sa zaoberali. Väčšina je neopodstatnených, ale môže to byť signálom pre toho vysielateľa, že všimnúť si, na čo si ten poslucháč alebo divák citlivo reagoval. Máme sekciu Otázky a odpovede, lebo mnohé problémy a podnety sa nám opakujú, čiže ich tam zverejňujeme pre širokú verejnosť. Samozrejme, potrebujeme ešte veľa skvalitniť, sprehľadniť, sústrediť informácie a dať tomu aj náležitú medializáciu, aby verejnosť vedela, kde si môže dohľadať potrebné informácie.
Ďalšou takou veľmi významnou oblasťou je regulácia obsahu z hľadiska dodržiavania zákona 308 a s ním súvisiacich predpisov. Minulý rok, v porovnaní s tými predchádzajúcimi, bol iný aj v tejto oblasti a paradoxne, že napriek vážnej situácii v spoločnosti, keď väčšina ľudí bola odkázaná viac-menej na domáce prostredie, počet sťažností na programy klesol. Kým v roku 2019 ich bolo 623, v roku 2020 o 68 menej. Premiešalo sa ale poradie vysielateľov, lebo na niektoré programy prišlo aj 80, aj 90 sťažností. Takže to trošku premiešalo tú štatistiku. Mnohé sťažnosti boli vyhodnotené ako neopodstatnené. To neznamená, že boli bez pripomienok, ale rozhodovala väčšina. Mnohé boli aj mimo zákonných kompetencií Rady, napríklad sa nám objavuje dosť sťažností, že vysielateľ uprednostňuje v besedách iba niektoré politické strany. Dáva príležitosť stále jedným a tým istým politikom, v programoch nie je rovnomerné zastúpenie parlamentných politických strán a takmer žiadne zastúpenie mimoparlamentných strán. Tu si dovolím uviesť, že v zákonných kompetenciách Rady nie je hodnotenie dramaturgie vysielania. Tá je výlučne len na rozhodnutí vysielateľa, ktorý vysiela podľa § 15 slobodne a nezávisle. Čiže Rada, aj keď sa nám štatistiky a podklady môžu zdať veľmi vierohodné, ale koľkokrát prekračujú 45-dňovú zákonnú lehotu, kde už nemôžeme disponovať ani záznamami z vysielania, tak jednoducho my sa môžeme zaoberať výlučne vyznením konkrétneho komunikátu, na ktorý prišiel podnet do tých 45 dní po odvysielaniach. Aby som to možno spresnila, teda či obsah príspevku, relácie alebo celého programu bol v súlade so zákonom. Obsah bez ohľadu na to, kto v ňom a ako často účinkuje. Výlučne toto môže Rada skúmať a ostatné záležitosti si musí preskúmavať vysielateľ sám, prípadne prijať opatrenia, aby bolo transparentné. Možno aj v novom pripravovanom mediálnom zákone by sa mohli určiť nejaké percentuálne zastúpenia politických strán. Ale to už je na vás poslancoch.
Teda aj v prístupe k sťažnostiam a podnetom verejnosti sme stransparentnili svoju činnosť. Ešte raz pripomeniem, že všetky analýzy, na základe ktorých sa rozhoduje, zverejňujeme na našom webe. V odpovediach sťažovateľom upozorňujeme na možnosť, kde všade si môžu podkladové materiály preštudovať, pretože odpoveď, nech by bola akokoľvek stručná, má, povedzme, jednu stranu, ale analýzy niekedy majú 10 až 30 až 40 strán. Takže to je veľký podnet pre toho sťažovateľa, aby sa dočítal, dohľadal a dopátral stanoviska, ktoré rozhodlo o jeho sťažnosti.
Tak som spomenula, že zverejňovanie odborných analýz má teda význam v tom zlepšovaní, v edukatívnej činnosti, po ktorej sa roky volalo verejnosťou. Dúfam, že sa to odrazí aj v znížení počtu žiadosti v rámci infozákona. To je ďalšia veľká kapitola, väčšia ešte ako všetky podnety, ktoré preberáme na Rade. Dúfame, že teda touto transparentnosťou a sprístupnením všetkých podkladov odpadne množstvo administratívy.
Len pre ilustráciu vám poviem, že vlani bolo vybavených v rámci infozákona 155 žiadostí, 32 rôznych žiadostí o informácie z médií a 550 rôznych podaní v rámci všeobecnej agendy, ktoré nenapĺňali charakter sťažností, čiže sa vôbec nedostali na rokovanie Rady, ale odborníci z kancelárie poskytovali právnu pomoc a právnu radu.
Ďalšou významnou zmenou, ktorú priniesol už nie nový zákon, pandémia nešťastná, to bol prechod do online priestoru. Všetky naše zasadania od marca minulé roka uskutočňujeme cez aplikáciu ZOOM, vlastne sme sa ako členovia Rady v novom zložení ešte ani nestretli, ani nerokovali, len sa vidíme a počujeme. No a nemôžem nespomenúť našu pomoc, ktorú sme hneď po vzniku pandémie poskytli po konzultácii s ministerstvom kultúry a zástupcami Asociácie rozhlasových a televíznych vysielateľov, začali sme teda hľadať spôsoby, ako zmierniť dopad pandémie na nami regulovanú mediálnu oblasť. Všetci vieme, pokiaľ poznáme situáciu v médiách, takisto nemohli v redakciách byť, nielenže klesali príjmy z reklamného trhu, ale bol obmedzený prístup k vysielaniu, k výrobe materiálov. Snažili sme sa pomôcť a sami vysielatelia povedali, že by im pomohlo odpustenie administratívnej záťaže vysielateľov, dosť každý mesiac podľa zákona nám museli dodávať rôzne štatistiky. My sme už od vzniku pandémie trvali len na nevyhnutných povinnostiach súvisiacich s majetkovými prevodmi, aby nedochádzalo k situácii, že sa frekvencie budú využívať nezákonným spôsobom. Všetky dočasné zmeny, ktoré sa predtým museli prerokovať na Rade a museli sa písomne zdokladovať, stačilo nahlasovať mailom. Nebolo kvôli nim treba meniť licenčné podmienky.
Ďalšou takou zmenou bolo, že sme nežiadali len vo výnimočných prípadoch o záznamy, čo sme mohli, všetko sme si sťahovali z vlastného technického zariadenia, pretože ku každému podnetu musíme mať zvukový záznam. Nie všetkých vysielateľov môžeme monitorovať. Takže tam, kde sa to nedalo neboli možnosti, sme vyžadovali technické záznamy. Všetko si teda zabez... väčšinou zabezpečujeme z vlastných technických zariadení. Je to nesmierna úspora pre samotných vysielateľov. Ale napokon aj nám, že môžeme rýchlejšie pripraviť podklady na rozhodovanie Rady. Prakticky žiadna korešpondencia cez poštu, kuriérov, žiadne dodávanie komunikátov, žiadna pošta v materiáli na rokovanie Rady, absolútne. Takže nielen čas, ale aj peniaze. No a, samozrejme, pracovníci kancelárie sú nonstop k dispozícii vysielateľom a poskytujú telefonické a mailové vysvetlenia najmä o výklad rôznych právnych ustanovení.
Odborné podujatia pokračovali aj v tomto online priestore za celý minulý rok. Kým predtým bolo treba do zahraničia často cestovať alebo stretávať sa, zabezpečovať zasadačky, materiály, čiže náročné na organizáciu práce. Zahraničné aktivity sa v minulom roku tiež preniesli výlučne do online priestoru. Tematicky sme sa venovali problematike dezinformácií v súvislosti s pozíciou Rady v rámci ERGA, kde predsedáme pracovnej skupine, venujeme sa aj transpozícii revidovanej Smernice o audiovizuálnych mediálnych službách a tiež novým legislatívnym návrhom Európskej komisie, konkrétne Aktu o digitálnych službách a Európskemu akčnému plánu pre demokraciu. Od marca som takýchto online podujatí do konca decembra napočítala v našej správe 75.
Teda moderné technológie nám umožnili nielen promptne diskutovať o aktuálnych problémoch, ale získavať do diskusií aj renomované osobnosti a umožniť tento obsah sledovanie širokej verejnosti. Boli dokonca podujatia, ktorých sa cez rôzne aplikácie mohlo zúčastniť až takmer 100 účastníkov. Všetky mali veľmi pozitívne ohlasy. Ak by som tak stručne na záver povedala, že máme všetci za sebou ťažké časy, dúfajme, že áno, ale tie preverili nielen všetkých vysielateľov, ktorých sme možno aj našimi opatreniami trošku sme im pomohli prežiť a zvládnuť najťažší rok, ale za pomoci ministerstva kultúry, asociácií, financií a najmä vás, poslancov, sme mohli v Rade mohli nastúpiť na novú cestu, najmä v rozhodovacej činnosti, ktorá je jednou z priorít. Je to hlavný nástroj, ako zvýšiť dôveryhodnosť Rady v očiach širokej verejnosti.
Rok 2020 nám aj v Rade pre vysielanie a retransmisiu ukázal, že aj ťažké časy môžu byť niekedy prínosom pre tých, ktorí nielen niečo chcú, vedia, ale najmä môžu mnohé zmeniť. Čiastkové zmeny v zákone nás posunuli dopredu a verím, že aj pripravovaný nový mediálny zákon prinesie ďalšie pozitíva pre mediálny priestor.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, sústredila som sa len na určitú časť v činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu, konkrétne na tú, ktorá priniesla v minulom roku zmenou zákona zásadné zmeny a posunula, a teda aj vďaka vám poslancom, tento verejnosťou sledovaný štátny orgán ešte k väčšej transparentnosti.
Ďakujem vám za pozornosť a príjemný víkend. (Potlesk.)

Ďakujem aj ja, pani predsedníčka. Poprosím vás, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. A teraz udeľujem slovo predsedovi výboru pre kultúru a médiá pánovi Kristiánovi Čekovskému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov.
Nech sa páči, pán predseda.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu výboru pre kultúru a médiá o prerokovaní správy o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2020, tlač 465a, vo výbore.
Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2020 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 493 z 31. marca 2021 na prerokovanie výboru pre kultúru a médiá. Súčasne poveril výbor predložiť informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. Výbor pre kultúru a médiá prerokoval Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2020 a odporučil ju Národnej rade uznesením č. 102 z 5. mája 2021 schváliť.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade:
1) schváliť Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2020,
2) vysloviť súhlas, aby predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu Marta Danielová správu uviedla a mohla vystúpiť v rozprave na schôdzi v Národnej rade.
Súčasne ma výbor určil za spravodajcu výboru a poveril ma, aby som informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania vo výbore prerokovaná informácia k správe bola schválená uznesením gestorského výboru č. 103 zo dňa 5. mája 2021. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.