28. schôdza

Ďakujem za slovo. Ja sa chcem len krátko spýtať. Neni možné niektoré veci zahrnúť normálne do zmluvy a tým pádom, keď sa uzatvára, pred ako jeho podpisom, lebo hovorí, hovoril si, kolega, že potom je už vydaný napospas a nepo... a ne... alebo svojvôľu toho dopravcu, ale ak sa na začiatku zahrnie do zmluvy a podpíše sa, tak si myslím, že to je právne vymožiteľné a že nemôžeme hovoriť, že zmluvy sú neplatné, keď sa podpíšu. Ja si myslím, že to je len amaterizmus alebo možno úmysel na začiatku niektoré veci, ktoré dopravcovi až tak nevyhovujú, tam nedávať. Takže neviem, tie zmluvy, ja si myslím, že sú v poriadku, keď sa to tam dá, ale skús ma opraviť.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som nemal zastrčenú kartu, preto mi to trošku dlhšie trvalo... Pán Radovan Sloboda, úplne s vami súhlasím, tie zmluvy, ktoré sú podpísané z minulosti, sú naozaj veľakrát často problémové.
My, my sami sme hovorili, že tá zmluva, ktorú sme mali v meste Nitra, naozaj už nebola hodná tých, tých vecí, ktoré v meste potrebujeme, ale môžeme si aj pri forme novej legislatívy zobrať príklad z toho, akým spôsobom sme sa popasovali s verejným obstarávaním v Nitre. Ja som minulý týždeň podpísal kontrakt na, na poskytovanie mestskej hromadnej dopravy novým dopravcom a dokonca sa do tohto verejného obstarávania prihlásili traja, traja dodávatelia. Mali sme naozaj veľmi-veľmi kvalitne nastavenú súťaž, ktorá aj následne vyprodukovala cenu, ktorá zodpovedá službám, ktoré sme si objednali. Objednali sme si to najlepšie, čo sa dalo objednať práve v tomto čase, a áno, dá sa, dá sa takýmto spôsobom aj v iných samosprávach povedať, že toto je spôsob, akým by sa to dalo urobiť.
Treba povedať, že legislatívne to je veľmi komplikované, takže uvítame ako samosprávy akúkoľvek novelu v tomto smere. Vieme, vieme sa, vieme si pozdieľať to know how, ktoré tu máme. Treba povedať, že keď je tá zmluva dobre nastavená, to znamená, že či sú tam zádržné veci, alebo tam je jasne povedané, že kto je vlastníkom tých dát, tak sa to dá ošetriť, ale je dobré aj tým samosprávam možno dať barličku aj v tom samotnom legislatívnom koncepte, takže za mňa určite áno, dá sa to robiť aj teraz, ale určite budeme radi, keď sa tento proces zjednoduší a stransparentní.

Na kolegu Suju, máme skúsenosť z Banskobystrického kraja, kedy za župana Kotlebu, a myslím, že vtedy tam sedel v zastupiteľstve aj, aj pán kolega Suja, sa uzatvoril dodatok k zmluve o takýchto službách, ktorý dneska je na súde. Takže bolo by, toto je dôkazom toho, že ide o to, že ako sú dodatky napísané a kto ich uzatvára. A práve preto by bolo dobré vyčistiť tieto procesy aj v novom zákone. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja len chcem poďakovať za korektnú rozpravu a zároveň chcem požiadať, kolegovia, o podporu tohto, tejto novely zákona. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 539 z 29. apríla 2021 postúpil petíciu občanov Slovenskej republiky „Poľovníctvo má zmysel – za zachovanie organizovaného poľovníctva na Slovensku“ (tlač 527), na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v termíne do začiatku rokovania o tomto návrhu na schôdzi Národnej rady s tým, že podáva správu o výsledku prerokovania petície vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Do Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky bolo doručených spolu 14 725 petičných hárkov s udávaným počtom 137 241 podpisov občanov podporujúcich petíciu a zoznam 16 187 občanov, ktorí podporili petíciu elektronicky. Zo záznamov občanov podporujúcich petíciu svojím podpisom na 11 449 preverených petičných hárkoch z vyššie uvedeného celkového počtu je platných 107 332.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti petícia spĺňa ustanovenia § 133 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval petíciu za účasti zástupcov petičného výboru na svojej 36. schôdzi dňa 4. mája 2021. Výbor uznesením č. 113 zo 4. mája 2021 vzal na vedomie uvedenú petíciu. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie odporúča Národnej rade Slovenskej republiky petíciu občanov Slovenskej republiky „Poľovníctvo má zmysel – za zachovanie organizovaného poľovníctva na Slovensku“ vziať na vedomie.
Uznesením č. 115 ma výbor poveril informovať Národnú radu o výsledku prerokovania petície vo výbore a predložiť návrh na uznesenie Národnej rade, ktorý tvorí prílohu správy výboru.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som len v krátkosti zhrnul, neviem, do akej miery ste si, kolegyne, kolegovia, prešli túto petíciu, o čo vlastne v tej petícii ide. A nebudem teraz, samozrejme, čítať celé znenie petície, ale tých podstatných je šesť bodov.
Ten prvý bod je – poľovníctvo bude zamerané na zachovanie, ochranu a optimálne využívanie zveri ako prírodného bohatstva. S tým sa asi všetci zhodneme, tam asi nebude žiaden problém.
Druhý bod. Poľovníctvo bude organizované formou jednotnej poľovníckej samosprávy. Tento bod je asi ten sporný, to je ten sporný, ktorý vlastne vyvolal, vyvolal v spoločnosti rôzne názory na túto organizovanosť poľovníkov, pretože je skupina, skupina poľovníkov, ktorá aj prostredníctvom niektorých poslancov Národnej rady sa snaží predložiť formou poslaneckého návrhu zákon o ukončení povinného členstva, na druhej strane je skupina poľovníkov, ktorá tvrdí, a touto petíciou to chceli preukázať, že to organizované členstvo má zmysel.
Tretí bod je efektívne financovanie poľovníctva bez nároku na verejné financie daňových poplatníkov. V tom sa asi zhodneme všetci, poľovníctvo je voľnočasová aktivita a nemali by byť zaťažení nákladmi na správu poľovní... na poľovníckych organizácií štátny rozpočet.
Štvrtým bodom je – výkon práva poľovníctva a poľovných revírov musí byť dlhodobý a stabilný a zabezpečovaný predovšetkým prostredníctvom dostatočného počtu odborne zdatných poľovníkov znalých miestnych pomerov, v ktorých sa poľovný revír nachádza. Ja si myslím, že v tomto bode sa takisto asi zhodneme.
Tu je veľmi dôležitý piaty bod. Bude efektívne fungovať poľovná stráž v boji proti environmentálnej trestnej činnosti. Vieme, že tá environmentálna trestná činnosť je stále trošku zaznávaná, braná ako nie až také veľké zlo, ale ja som rád, že konečne aj to environmentálne hľadisko sa berie do úvahy, mali sme tu veľa vystúpení aj ministra Budaja, ktorý rozprával množstvo prípadov o environmentálnej trestnej činnosti, aj ja by som osobne bol rád, pokiaľ by takáto environmentálna stráž fungovala, ktorá by chránila našu prírodu. A teraz to najpodstatnejšie, pre mňa najpodstatnejšie, a čo si myslím, že je najpodstatnejšie aj v poľovnícko... v zákone o poľovníctve, je zosúla... zosúladiť legislatívu agrorezortu a envirorezortu.
Tu sa stala taká zaujímavá vec, že zákon o poľovníctve aj tie novely, teraz ktoré sa... boli predkladané na rokovanie koaličnej rady, riešili stále iba, iba povinné členstvo v komore. Ja mám obavy z toho, že aj tá novela zákona alebo nový zákon o poľovníctve, lebo to je úplne nový zákon, ktorý sa chystá už niekoľko rokov, a pôvodne mal byť predložený do konca minulého roku – a máme máj a stále ho ešte na svete nemáme, by mal práve riešiť to najpodstatnejšie a to je ochrana, ochrana poľnohospodárov pred škodami spôsobenými lesný... lesnou zverou. Pokiaľ zúžime našu pozornosť na povinné členstvo a ujde nám táto skutočnosť, tak vlastne stále budú nám v prírode sa pohybovať dve skupiny ľudí alebo občanov, poľnohospodárov, ktorí budú nadávať na poľovníkov, a poľovníci, ktorí budú nadávať na poľnohospodárov. Toto je veľmi dôležitý moment, ktorý by sme mali práve tým novým zákonom o poľovníctve vyriešiť.
A teraz, čo sa týka, čo sa týka samotného členstva. Ja som mal, ja som mal k týmto, k tým krátkym poslaneckým návrhom zásadné výhrady z jednoduchého dôvodu. Tie poslanecké návrhy, tak ako boli predložené, riešili iba jednu vec a to je povinné členstvo. Treba si uvedomiť závažné skutočnosti. Na Slovensku je 63-tisíc poľovníkov. To znamená 63-tisíc ozbrojených občanov Slovenskej republiky. Keď si zoberieme v priemere má každý 3 zbrane, môžme rozprávať o 200-tisíc kusov strelných zbraní, nebezpečných strelných zbraní. A tam by som bol veľmi opatrný z hľadiska legislatívy, pretože je to najväčšia armáda Slovenskej republiky. Keď to porovnáme s rezortom obrany, tam máme ozbrojených 18 500 vojakov, na ministerstve vnútra máme ozbrojených 22-tisíc policajtov, predpokladáme, že každý má 1 zbraň. Čiže máme 40 000 ozbrojených občanov, sú tam aj ženy, samozrejme, v porovnaní so 63 000 ozbrojených poľovníkov, je to o 58 % viac, čiže o 23 000 ľudí viac, ako je na ministerstve obrany a ministerstve vnútra, preto sa chcem stavať k týmto otázkam veľmi zodpovedne, nebral by som to ako politickú agendu, lebo to je veľmi nebezpečné, sa zahrávať so strelnými zbraňami ako s politickou agendou.
A pokiaľ by aj došlo k tomu, že nový zákon o poľovníctve bude riešiť nepovinné členstvo, je tu otázka politického rozhodnutia, resp. schválenia Národnou radou, tak musíme brať do úvahy ďalšie dôležité skutočnosti, na ktoré som upozorňoval aj skupinu, neviem, či ich nazvať rebelujúcich, alebo tú skupinu, ktorá je proti povinnému členstvu, že to nie je len o poľovníctve a o povinnom členstve, ale je to aj o prenesenom výkone štátnej správy, ktoré momentálne Slovenská poľovnícka komora vykonáva.
Tých prenesených výkonov štátnej správy je, podľa § 42 je 13 a veľmi dôležitý bod je § 77 a to sú disciplinárne priestupky. Pokiaľ by sme zo dňa na deň zrušili povinné členstvo, tá komora sa rozpadne, to je úplne prirodzene, nikto nebude platiť peniaze tam, kde nemusí, nakoniec máme cez, cez 1 000 poľovníckych organizácií, samospráv a združení, takže členstvo, vlastne komora zanikne. Kto bude vykonávať tieto činnosti? Tie stoja zhruba asi 2,6 mil. eur. A zas je na politickom rozhodnutí. Necháme to platiť štát? A čo na to ostatní ľudia, čo na to ostatní ľudia? Čo na to ostatní občania mínus 63 000? Budú s tým stotožnení?
Preto, preto otázku, som rád, že táto petícia prišla do pléna, treba sa o nej rozprávať, predpokladám, že ich názory budú rôzne, avšak musíme byť k tejto otázke veľmi zodpovední a nerobme z toho politickú agendu, ale, opakujem, riešime 63 000 ozbrojených občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, ďakujem za tvoj prejav, že si to tak zhrnul, povedal to na rovinu, dá sa povedať, polopatisticky. Áno, členstvo v komore... Alebo nie v komore, to je jediná otázka, ktorá, si myslím, že nás rozdeľuje, ale je na nás, ako sa k tomu postavíme politicky, a ja si myslím, že Jaro to zdôvodnil veľmi presne, ja sa k tomu ešte viac vyjadrím v rozprave, keď poukázal, koľko presne ozbrojených ľudí komora zastrešuje, organizuje a sú pod kontrolou a na toto by sme mali brať zreteľ. Hlavne keď to štát nestojí ani euro a hlavne keď sa schvaľuje zákon, že komora teraz musí presne a do detailu poukázať, ako narába s financiami, na čo ich použila, kde ich dala, to znamená, že teraz sa vyhovárať, že je tam neprehľadné financovanie, už nie je namieste.
Mne sa tiež osobne niektoré veci v komore nepáčia. Ale tie plusy z mojej strany prevýšili tie mínusy, preto podporím túto petíciu a podporím, samozrejme, a súhlasím s mojím predrečníkom, predsedom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, s poslancom Karahutom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, musím povedať, že celkom dobré zhrnutie dôvodov, prečo komora áno, chcel by som sa vrátiť k jednej, k jednému bodu tvojho vystúpenia a to sú škody spôsobované zverou.
Treba povedať pre všetkých, hlavne pre laikov, ktorí sa poľovníctvu nevenujú, že za škody spôsobené zverou komora ako taká nemôže, lebo v priamej kompetencii schvaľovania plánov lovov a chovu a následná kontrola týchto, dodržiavania týchto plánov je v priamej kompetencii ministerstva prostredníctvom ich pracovníkov na jednotlivých okresných úradoch. Pokiaľ chceme komore vytýkať to, že máme premnoženú raticovú zver na Slovensku, tak dajme do pripravovaného zákona prenesený výkon štátnej správy vo forme schvaľovania plánov lovov a chovov a následne kontroly a tým pádom potom môžme toto aj tej Slovenskej poľovníckej komore vytýkať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Karahuta, veľmi pekne ste zhrnul, prečo má poľovníctvo na Slovensku nielen podľa tejto petície, ale prečo má poľovníctvo na Slovensku zmysel ako také.
Naozaj je to veľmi organizovaná skupina občanov Slovenskej republiky, poznamenal ste, že ide o 63 000 poľovníkov a poľovníčok, ktoré naozaj sa o zver vo svojich revíroch príkladne starajú, a je mi jasné, že touto petíciou boli, chceli... alebo chceli títo poľovníci vyvrátiť nejaké tlaky, ktoré sú na samotnú poľovnú komoru, ktorá naozaj pôsobí celoslovensky od tých najmenších organizácií v okresoch alebo v nejakých miestnych revíroch až po nejaké obrovské revíry, ktoré sú na území Slovenskej republiky, a veľmi dobre poznámku pripomenul aj pán kolega Puci, ale vy ste to tiež zhrnul vo svojej rozprave, že problémom je značná škodovosť na hospodárskych plodinách, ktoré táto vysoká alebo raticová zver spôsobuje, a nie je veľmi dobre došetrené alebo došetrené, akým spôsobom by mali byť títo poľnohospodári, ktorí naozaj niekedy až s krvavými očami na tých poľovníkov pozerajú, že akým spôsobom budú odškodňovaní.
Mne je úplne jasné, že dotyčná poľovná organizácia nemôže za to, že zver, ktorá sa voľne pohybuje, spasie nejaké jariny alebo oziminy, ale títo poľnohospodári na to majú, samozrejme, iný názor, ale každopádne musíme hľadať nejakú zlatú strednú cestu, akým spôsobom aj týchto poľnohospodárov odškodniť, ale zároveň nepostihovať alebo nedávať za vinu všetko poľovníckym organizáciám a poľovníckym združeniam.
Čiže ja naozaj vítam túto petíciu poľovného združenia a na záver dodám, áno, poľovníctvo na Slovensku má naozaj zmysel.

Ďakujem za slovo. Ja som to rozprával na výbore, zopakujem to tu teraz znova. Petícia Poľovníctvo má zmysel - za zachovanie organizovaného poľovníctva na Slovensku, no nikto neútočí na to, že by malo zaniknúť organizované poľovníctvo na Slovensku, to je také žonglovanie s pojmami, hovoril som to aj predstaviteľom petície, čo boli na výbore, hovorím to aj teraz.
Vtedy som poukázal na tých 6 bodov, ktoré si, pán predseda, aj ty spomínal v svojej rozprave, tam z tých 6 tie 3 to je 1, 5, 6, tam si myslím, že z fleku sa vieme všetci zhodnúť, a čo som vravel už aj na výbore, ten kameň úrazu je bod 2, či povinné členstvo, alebo nepovinné členstvo, a ty si potom spomínal ešte aj bod 3, že efektívne financovanie poľovníctva bez nároku na verejné financie daňových poplatníkov. Viacerí tu hovoria, že nás to dneska nič nestojí, no ja sa pýtam, jak je možné potom, že v centrálnom registri zmlúv sú zverejnené dotácie, alebo teda finančné objemy peňazí, ktoré sú pre Slovenskú poľovnícku komoru. Tak čo si my tu teraz falošne na... nahovoríme, že to v podstate štát a daňových poplatníkov nič nestojí, tak nech potom ministerstvo poľnohospodárstva zruší dotácie pre komoru, keď chceme, aby to bolo na nule.
Strelné zbrane. Strelné zbrane a kontrolu strelných zbraní, však to nepatrí do kompetencie Slovenskej poľovníckej komory, to predsa patrí pod ministerstvo vnútra. Každý, kto má zbrojný preukaz, kto má zbrane, musí sa ísť registrovať na policajný útvar, ten mu vydá zbrojný preukaz, musí absolvovať skúšky a tak ďalej. S tým Slovenská poľovnícka komora nemá nič dokopy, čiže tváriť sa tu o nejakej kontrole, že mať teda pod kontrolou skupinu ozbrojených občanov, je scestné, a práve kvôli tomu si myslím, že by to malo prejsť naspäť pod okresné úrady, teda pod pozemkové odbory. Ja v rozprave poviem ešte viac, lebo už mi končí čas.
Ďakujem zatiaľ.