28. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja som nemal zastrčenú kartu, preto mi to trošku dlhšie trvalo... Pán Radovan Sloboda, úplne s vami súhlasím, tie zmluvy, ktoré sú podpísané z minulosti, sú naozaj veľakrát často problémové.
My, my sami sme hovorili, že tá zmluva, ktorú sme mali v meste Nitra, naozaj už nebola hodná tých, tých vecí, ktoré v meste potrebujeme, ale môžeme si aj pri forme novej legislatívy zobrať príklad z toho, akým spôsobom sme sa popasovali s verejným obstarávaním v Nitre. Ja som minulý týždeň podpísal kontrakt na, na poskytovanie mestskej hromadnej dopravy novým dopravcom a dokonca sa do tohto verejného obstarávania prihlásili traja, traja dodávatelia. Mali sme naozaj veľmi-veľmi kvalitne nastavenú súťaž, ktorá aj následne vyprodukovala cenu, ktorá zodpovedá službám, ktoré sme si objednali. Objednali sme si to najlepšie, čo sa dalo objednať práve v tomto čase, a áno, dá sa, dá sa takýmto spôsobom aj v iných samosprávach povedať, že toto je spôsob, akým by sa to dalo urobiť.
Treba povedať, že legislatívne to je veľmi komplikované, takže uvítame ako samosprávy akúkoľvek novelu v tomto smere. Vieme, vieme sa, vieme si pozdieľať to know how, ktoré tu máme. Treba povedať, že keď je tá zmluva dobre nastavená, to znamená, že či sú tam zádržné veci, alebo tam je jasne povedané, že kto je vlastníkom tých dát, tak sa to dá ošetriť, ale je dobré aj tým samosprávam možno dať barličku aj v tom samotnom legislatívnom koncepte, takže za mňa určite áno, dá sa to robiť aj teraz, ale určite budeme radi, keď sa tento proces zjednoduší a stransparentní.

Teraz s reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Sloboda.

Na kolegu Suju, máme skúsenosť z Banskobystrického kraja, kedy za župana Kotlebu, a myslím, že vtedy tam sedel v zastupiteľstve aj, aj pán kolega Suja, sa uzatvoril dodatok k zmluve o takýchto službách, ktorý dneska je na súde. Takže bolo by, toto je dôkazom toho, že ide o to, že ako sú dodatky napísané a kto ich uzatvára. A práve preto by bolo dobré vyčistiť tieto procesy aj v novom zákone. Ďakujem.

Tak teraz vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete záverečné slovo?
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja len chcem poďakovať za korektnú rozpravu a zároveň chcem požiadať, kolegovia, o podporu tohto, tejto novely zákona. Ďakujem.

Pán spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k rokovaniu o petícii občanov Slovenskej republiky s názvom Poľovníctvo má zmysel, za zachovanie organizovaného poľovníctva na Slovensku. Petícia je uverejnená ako tlač 527 a správa výboru ako tlač 527a.
Dávam teraz slovo spravodajcovi predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pánovi poslancovi Jaroslavovi Karahutovi a prosím ho, aby podal správu o prerokovaní petície vo výbore a predložil návrh na uznesenie Národnej rady.

(Rokovanie o petícii občanov Slovenskej republiky „Poľovníctvo má zmysel – za zachovanie organizovaného poľovníctva na Slovensku“, tlač 527.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 539 z 29. apríla 2021 postúpil petíciu občanov Slovenskej republiky „Poľovníctvo má zmysel – za zachovanie organizovaného poľovníctva na Slovensku“ (tlač 527), na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v termíne do začiatku rokovania o tomto návrhu na schôdzi Národnej rady s tým, že podáva správu o výsledku prerokovania petície vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Do Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky bolo doručených spolu 14 725 petičných hárkov s udávaným počtom 137 241 podpisov občanov podporujúcich petíciu a zoznam 16 187 občanov, ktorí podporili petíciu elektronicky. Zo záznamov občanov podporujúcich petíciu svojím podpisom na 11 449 preverených petičných hárkoch z vyššie uvedeného celkového počtu je platných 107 332.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti petícia spĺňa ustanovenia § 133 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval petíciu za účasti zástupcov petičného výboru na svojej 36. schôdzi dňa 4. mája 2021. Výbor uznesením č. 113 zo 4. mája 2021 vzal na vedomie uvedenú petíciu. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie odporúča Národnej rade Slovenskej republiky petíciu občanov Slovenskej republiky „Poľovníctvo má zmysel – za zachovanie organizovaného poľovníctva na Slovensku“ vziať na vedomie.
Uznesením č. 115 ma výbor poveril informovať Národnú radu o výsledku prerokovania petície vo výbore a predložiť návrh na uznesenie Národnej rade, ktorý tvorí prílohu správy výboru.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu, do ktorej som dostal päť písomných prihlášok, a to od pána poslanca Suju, pani poslankyne Šutekovej, pani poslankyne Sakovej, pána poslanca Puciho a pána poslanca Takáča.
Ale ako prvý má slovo pán predseda výboru pre pôdohospodárstvo Jaroslav Karahuta.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som len v krátkosti zhrnul, neviem, do akej miery ste si, kolegyne, kolegovia, prešli túto petíciu, o čo vlastne v tej petícii ide. A nebudem teraz, samozrejme, čítať celé znenie petície, ale tých podstatných je šesť bodov.
Ten prvý bod je – poľovníctvo bude zamerané na zachovanie, ochranu a optimálne využívanie zveri ako prírodného bohatstva. S tým sa asi všetci zhodneme, tam asi nebude žiaden problém.
Druhý bod. Poľovníctvo bude organizované formou jednotnej poľovníckej samosprávy. Tento bod je asi ten sporný, to je ten sporný, ktorý vlastne vyvolal, vyvolal v spoločnosti rôzne názory na túto organizovanosť poľovníkov, pretože je skupina, skupina poľovníkov, ktorá aj prostredníctvom niektorých poslancov Národnej rady sa snaží predložiť formou poslaneckého návrhu zákon o ukončení povinného členstva, na druhej strane je skupina poľovníkov, ktorá tvrdí, a touto petíciou to chceli preukázať, že to organizované členstvo má zmysel.
Tretí bod je efektívne financovanie poľovníctva bez nároku na verejné financie daňových poplatníkov. V tom sa asi zhodneme všetci, poľovníctvo je voľnočasová aktivita a nemali by byť zaťažení nákladmi na správu poľovní... na poľovníckych organizácií štátny rozpočet.
Štvrtým bodom je – výkon práva poľovníctva a poľovných revírov musí byť dlhodobý a stabilný a zabezpečovaný predovšetkým prostredníctvom dostatočného počtu odborne zdatných poľovníkov znalých miestnych pomerov, v ktorých sa poľovný revír nachádza. Ja si myslím, že v tomto bode sa takisto asi zhodneme.
Tu je veľmi dôležitý piaty bod. Bude efektívne fungovať poľovná stráž v boji proti environmentálnej trestnej činnosti. Vieme, že tá environmentálna trestná činnosť je stále trošku zaznávaná, braná ako nie až také veľké zlo, ale ja som rád, že konečne aj to environmentálne hľadisko sa berie do úvahy, mali sme tu veľa vystúpení aj ministra Budaja, ktorý rozprával množstvo prípadov o environmentálnej trestnej činnosti, aj ja by som osobne bol rád, pokiaľ by takáto environmentálna stráž fungovala, ktorá by chránila našu prírodu. A teraz to najpodstatnejšie, pre mňa najpodstatnejšie, a čo si myslím, že je najpodstatnejšie aj v poľovnícko... v zákone o poľovníctve, je zosúla... zosúladiť legislatívu agrorezortu a envirorezortu.
Tu sa stala taká zaujímavá vec, že zákon o poľovníctve aj tie novely, teraz ktoré sa... boli predkladané na rokovanie koaličnej rady, riešili stále iba, iba povinné členstvo v komore. Ja mám obavy z toho, že aj tá novela zákona alebo nový zákon o poľovníctve, lebo to je úplne nový zákon, ktorý sa chystá už niekoľko rokov, a pôvodne mal byť predložený do konca minulého roku – a máme máj a stále ho ešte na svete nemáme, by mal práve riešiť to najpodstatnejšie a to je ochrana, ochrana poľnohospodárov pred škodami spôsobenými lesný... lesnou zverou. Pokiaľ zúžime našu pozornosť na povinné členstvo a ujde nám táto skutočnosť, tak vlastne stále budú nám v prírode sa pohybovať dve skupiny ľudí alebo občanov, poľnohospodárov, ktorí budú nadávať na poľovníkov, a poľovníci, ktorí budú nadávať na poľnohospodárov. Toto je veľmi dôležitý moment, ktorý by sme mali práve tým novým zákonom o poľovníctve vyriešiť.
A teraz, čo sa týka, čo sa týka samotného členstva. Ja som mal, ja som mal k týmto, k tým krátkym poslaneckým návrhom zásadné výhrady z jednoduchého dôvodu. Tie poslanecké návrhy, tak ako boli predložené, riešili iba jednu vec a to je povinné členstvo. Treba si uvedomiť závažné skutočnosti. Na Slovensku je 63-tisíc poľovníkov. To znamená 63-tisíc ozbrojených občanov Slovenskej republiky. Keď si zoberieme v priemere má každý 3 zbrane, môžme rozprávať o 200-tisíc kusov strelných zbraní, nebezpečných strelných zbraní. A tam by som bol veľmi opatrný z hľadiska legislatívy, pretože je to najväčšia armáda Slovenskej republiky. Keď to porovnáme s rezortom obrany, tam máme ozbrojených 18 500 vojakov, na ministerstve vnútra máme ozbrojených 22-tisíc policajtov, predpokladáme, že každý má 1 zbraň. Čiže máme 40 000 ozbrojených občanov, sú tam aj ženy, samozrejme, v porovnaní so 63 000 ozbrojených poľovníkov, je to o 58 % viac, čiže o 23 000 ľudí viac, ako je na ministerstve obrany a ministerstve vnútra, preto sa chcem stavať k týmto otázkam veľmi zodpovedne, nebral by som to ako politickú agendu, lebo to je veľmi nebezpečné, sa zahrávať so strelnými zbraňami ako s politickou agendou.
A pokiaľ by aj došlo k tomu, že nový zákon o poľovníctve bude riešiť nepovinné členstvo, je tu otázka politického rozhodnutia, resp. schválenia Národnou radou, tak musíme brať do úvahy ďalšie dôležité skutočnosti, na ktoré som upozorňoval aj skupinu, neviem, či ich nazvať rebelujúcich, alebo tú skupinu, ktorá je proti povinnému členstvu, že to nie je len o poľovníctve a o povinnom členstve, ale je to aj o prenesenom výkone štátnej správy, ktoré momentálne Slovenská poľovnícka komora vykonáva.
Tých prenesených výkonov štátnej správy je, podľa § 42 je 13 a veľmi dôležitý bod je § 77 a to sú disciplinárne priestupky. Pokiaľ by sme zo dňa na deň zrušili povinné členstvo, tá komora sa rozpadne, to je úplne prirodzene, nikto nebude platiť peniaze tam, kde nemusí, nakoniec máme cez, cez 1 000 poľovníckych organizácií, samospráv a združení, takže členstvo, vlastne komora zanikne. Kto bude vykonávať tieto činnosti? Tie stoja zhruba asi 2,6 mil. eur. A zas je na politickom rozhodnutí. Necháme to platiť štát? A čo na to ostatní ľudia, čo na to ostatní ľudia? Čo na to ostatní občania mínus 63 000? Budú s tým stotožnení?
Preto, preto otázku, som rád, že táto petícia prišla do pléna, treba sa o nej rozprávať, predpokladám, že ich názory budú rôzne, avšak musíme byť k tejto otázke veľmi zodpovední a nerobme z toho politickú agendu, ale, opakujem, riešime 63 000 ozbrojených občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.

Štyri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Karahutu. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.
Pán poslanec Suja, ako prvý.