28. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán Ferenčák, povedali ste v svojom príhovore, že skúsme aspoň raz vydať signál, že chceme niečo pre rodiny urobiť. Takže ja mám rád, keď sa pracuje systematicky. Toto, čo vy ste teraz navrhli, ako vaša strana, tak je nesystematický krok. Nebudem tu všetko vymenovávať, čo sme spravili a čo pripravujeme ešte robiť a čo budeme robiť, ale ja vám poviem, keď ste boli vo vláde, ja som chcel konkrétne na pána Pellegriniho ešte reagovať, ale on sa neprihlásil do rozpravy, len povedal úvodné slovo a zmizol.
Takže v roku 2018, keď zoberiem zvýšenie prídavku na dieťa a zvýšenie príplatku k prídavku na dieťa dohromady, tak ste to zdvihli o 23 centov. V roku 2019, keď to zoberiem dohromady, tak ste to zdvihli o 97 centov a v roku 2020 o 90 centov. A teraz tu idete niečo hovoriť vy? Keď máte zodpovednosť, tak sa chováte takto a keď nemáte zodpovednosť, ste v opozícii, tak neváhate 350-miliónovú sekeru zarúbať do štátneho rozpočtu. S kým ste prejednali ten zákon? S najväčším poslaneckým klubom viem, že nie. Na ministerstve financií ste neboli, len tak od buka niečo navrhnete.
Vy ste povedali, urobíme všetko pre to, aby sme túto situáciu zvládli, ako premiér a o týždeň nato, keď bolo 44 prípadov nakazených, ste povedali, každý si oddnes na Slovensku musí pomôcť, ako vie. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Chcem za seba povedať, že zahlasujem za tento návrh zákona, ale takisto som názoru, že do druhého čítania by mala byť dopracovaná adresnosť. A som aj názoru, že treba naozaj reagovať promptne, to je ten dôvod, prečo budem reagovať za.
Ale zároveň chcem dodať, že keď sme ako hnutie SME RODINA v minulom volebnom období ako opoziční poslanci predkladali návrhy zákonov, ktoré boli naozaj výborné, ktoré podporovali rodiny s deťmi, osamelé matky, tak musím povedať, že nikdy poslanci hnutia SMER, dneska strany HLAS, nikdy nepodporili naše dobré návrhy pre rodiny s deťmi a osamelé matky.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, otázka: Jednorazový príspevok alebo pravidelný mesačný príspevok? Rodiny už nebudú potrebovať mesačný príspevok alebo teda jednorazový príspevok po tom ďalšom mesiaci? Myslíte si, že ten jednorazový príspevok, ktorý je síce naviazaný na pandemickú situáciu, im výrazne v jej rodine pomôže? To si skutočne nemyslím. A už sa nechcem opakovať, ale radšej navrhnúť systematický, pravidelný mesačný rozpočet, prepáčte, mesačný príspevok pre rodiny, pretože ja za tie rodiny budem bojovať a budem za nimi stáť. Ja nie som proti rodinám, a to v žiadnom prípade. Opakujem, viem, ako tie mnohé rodiny, v skutočnosti mnohé sú, opakujem ešte raz, na hranici chudoby, ale nie som za to, aby to bol len jednorazový mesačný príspevok vo výške 300 euro, lebo to im nezachráni ich situáciu konkrétnu. To im skutočne nezachráni ich situáciu.
A ešte sa tu ohradzujete tými antigénovými testami. Vravíte, že kopec miliónov sa vynaložilo. Ja nie som síce ekonóm, ale jedno viem určite, ak by sme tie antigénové testy neaplikovali pravidelne, tak by sme nemali tie výsledky, aké máme. A vďakabohu, vďakabohu, dnes sa nám uvoľňujú opatrenia, otvárajú sa služby v prospech ľudí. Čiže ide nám o zdravie ľudí v prvom rade, čiže aj o rodiny.
Asi toľko, ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Ferenčák, no, keď si predstavujem ekonomicky populistický návrh, ako má vyzerať, no, tak vyzeral by presne takto. V podstate už aj pán kolega Šefčík povedal, aj viacerí ďalší poslanci, no, on trošku je, tá jednorazová paušálna platba, s ňou je taký dosť veľký problém v tom, že pre niektorých občanov to znamená povedzme 50 % mesačného rodinného príjmu alebo 30 a pre iných tri. Tak ja naozaj neviem, čo je na tom sociálnodemokratické, rozdeľujúce. To je ten jeden aspekt, že proste naozaj, že pre niektorých je to 30 %, pre niektorých tri.
A tá druhá vec, ktorá tam tiež chýba, je to, že naozaj niektorí ľudia neutrpeli počas pandémie výpadkom príjmov, ľudia v štátnej správe naďalej dostávali svoj plat. Veľmi veľa ľudí pracovalo naďalej v priemysle s nejakými síce obmedzeniami, tam už nejaké výpadky boli, ale naozaj veľmi veľa ľudí malo stabilnú, stabilnú príjmovú položku, stabilný príjem a naozaj nevidím dôvod, prečo potom ísť touto cestou, že rozdávať nejakú jednu paušálnu platbu. Je to, je to čistý populizmus. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pochádzam z deviatich detí a ako otcovi viacerých detí je mi prvoradá, je mi prorodinná politika veľmi blízka a prvoradá. Určite si rodiny s deťmi zaslúžia omnoho väčšiu podporu, aby mohli dôstojne žiť a vychovávať svoje deti. Vy poslanci zo SMER-u, keď ste boli pri moci a pri vláde dvanásť rokov za dobrej ekonomickej situácie, ste o rodiny s deťmi nemali záujem. Príspevky na deti boli doslova almužna. Zrazu vám na rodinách a deťoch začína veľmi záležať, aby ste získali politické body. Kde ste boli dvanásť rokov? Mnohé rodiny ste priviedli k chudobe a nedostatku.
Skutočný záujem o rodiny s deťmi má prvýkrát súčasná vláda. Minister financií Igor Matovič sa o výraznom zvýšení pomoci rodinám s deťmi viackrát jasne a zrozumiteľne vyjadril a ja som si istý, že pomoc bude reálna, že nebude to len o prázdnych sľuboch.
Za váš návrh by som zahlasoval všetkými desiatimi, ale asi ho nepodporím. Ešte si do hlasovania toto veľmi dôsledne rozmyslím, že ako zahlasujem, lebo vám ide len o politické body a určite nie o úprimný záujem o rodiny a deti. Za dvanásť rokov vašej vlády ste rodinám veľmi ublížili a nechali ste mnohé rodiny živoriť. Vaša sociálna politika a postoj k rodinám bola necitlivá, arogantná a sebecká. Mnohé rodiny doslova prežívali vďaka pomoci dobrodincov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem všetkým kolegom, ktorí sa zapojili do diskusie. V prvom rade možno je veľmi jednoduché, som chcel poukázať na to v mojom príhovore, aby otázka adresnosti nebola zámienkou na odmietnutie rokovania, to znamená a to platí aj k pánovi Mazurekovi, pani Krištúfkovej a ďalším, to znamená, ak sa posunie, tak myslím si, že každý má príležitosť dať pozmeňujúci návrh a jednoducho sa venovať tejto problematike, ale zámer je podstata, aby jednoducho týmto rodinám tá pomoc išla.
Pánovi Šefčíkovi chcem povedať, že ako hovorí o tom čase, no, ale prešiel, prešiel rok a konkrétna pomoc stále nechodí. Tak ak máte návrh, jednoducho treba ho predložiť, ako pomáhať rodinám, a tým pádom nemusíme o tom tuná rozprávať, ale stále len sa o tom rozpráva.
To isté platí pánovi Herákovi, jednoducho platí základné pravidlo: Najrýchlejšia pomoc je najefektívnejšia a najlepšia, ono darmo sa o tom bude hovoriť rok, a tie rodiny stále budú čakať. To platí aj k pánovi Kuriakovi, Kazdovi.
A možno len, možno len také veľmi jednoduché, pozrite sa, bol návrh na pandemickú OČR, keby ste ju schválili, tak tie rodiny už pol roka mohli mať viac zdrojov na svoje, svoje prežitie. Tým, že ste to neschválili, ale stále hovoríte, s niečím prídeme, no tak s čím prídete? Jednoducho stále o tom hovoriť, to má aký zmysel? Je tu konkrétny návrh, ktorý hovorí o konkrétnej pomoci pre jednotlivé rodiny. Tak stále o čom rozprávať, že niečo bude, keď niečo tu je, ktoré aj reálne pomôže, ak nemáte iný návrh, tak stále o tom hovoriť asi nemá zmysel.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán spravodajca, pán predkladateľ, tento návrh zákona z dielne politickej strany HLAS vôbec nepovažujem ani za populistický, ani za nejakú ekonomickú skutkovú podstatu, ktorá by nejakým spôsobom mala príliš zaťažovať pokladnicu ministerstva financií. Práve naopak, každá jedna pomoc rodinám je dobrá pomoc a takáto pomoc by mala byť nie pranierovaná, nie osočovaná, nie dehonestovaná, ale, práve naopak, mala by byť vyzdvihovaná. Nepozerať vôbec na to, že ho predkladá politické zoskupenie, ktoré je v tejto rokovacej sále v radoch opozície, a pozerať sa na to treba ako na pomoc, ako na reálnu pomoc, ktorá môže zlepšiť daný stav, danú situáciu rodinám, ktoré naozaj boli touto pandémiou značne postihnuté.
Tak ako povedal môj kolega z hnutia REPUBLIKA MiIan Mazurek, my sa v našom hnutí na tento zákon pozeráme, netvrdím, že dvojako, ale pozeráme sa aj na adresnosť týchto finančných prostriedkov a hlavne sa pozeráme na to, aké rodiny boli touto pandemickou situáciou najmä postihnuté. Je úplne iné, ak by sa tieto finančné prostriedky adresovali rodine, kde naozaj obaja rodičia sú pracujúci, naozaj im táto pandemická situácia umožnila vykonávať svoje povolanie aj prostredníctvom núdzového stavu, aj na základe toho, že neboli obmedzovaní nejakým spôsobom vo svojom výkone povolania. A je rozdiel, ak sa tieto prostriedky použijú pre rodinu, ktorá je, ktorá naozaj buď matka, alebo otec, alebo obaja rodičia museli odísť na tú pandemickú óčeerku, tak pri tejto príležitosti je táto pomoc viac ako adekvátna a viac ako adresná.
Čiže, tak ako tuná bolo povedané z lavíc kolegov z opozície, ale aj z koalície, adresnosť tohto zákona je veľmi dôležitá a za hnutie REPUBLIKA môžem povedať, že naozaj tento zákon veľmi radi všetkými piatimi hlasmi, ktoré tuná v pléne Národnej rady Slovenskej republiky máme, posunieme do druhého čítania, ale tam budeme žiadať nejakú nápravu alebo nejaké zabezpečenie adresnosti, aby rodičia, ktorí sa naozaj na základe pandemickej ťažkej situácie stali z ničoho nič domácimi učiteľmi, museli nakúpiť prostriedky na výchovu v tomto kyberpriestore, čo stálo nemalé finančné prostriedky, a táto adresná pomoc týmto rodičom je určite adekvátna a určite dobrá.
Na druhej strane, rodičia, ktorých sa táto celá situácia absolútne žiadnym prípadom nedotkla, pretože naďalej si žili svojím spôsobom života, to znamená, ani pred pandémiou, ani počas pandémie nevykonávali nejaké zamestnanie, nevykonávali pracovný pomer a príde mi tento jednorazový príspevok pre tieto rodiny úplne nie korektný a príde mi to tak, že vlastne rodiny, ktoré boli najviac postihnuté, to znamená rodič, matka, otec museli zostať doma, museli sa o to dieťa intenzívnejšie starať, intenzívne pristupovať k jeho vzdelaniu, to znamená, tieto rodiny si tento príspevok viac ako zaslúžia. Ale hovorím, zase na druhej strane rodiny, kde tá výučba počas pandémie nebola takým spôsobom adresovaná alebo adekvátna, tak hovorím, tam naozaj nedošlo k žiadnemu ani obmedzeniu nejakého príjmu alebo k nejakému navýšeniu nejakých, k navýšeniu v podstate nejakých finančných prostriedkov, ktorými tieto rodiny museli zabezpečiť či už nákupom nejakej počítačovej techniky, alebo zabezpečením internetového pripojenia. Je to, je to také, hovorím, je to tento zákon veľmi ošemetný.
Čiže, ale hovorím, v druhom čítaní sa o ňom určite budeme vedieť baviť viac, odbornejšie, komplexnejšie, pretože je veľký rozdiel, ak sa dieťa preukázateľne vzdelávalo cez výučbový portál EduPage. Hovorím, ten rodič musel zakúpiť či už notebook, alebo počítač, alebo nejaký tablet, stabilné pripojenie na internet. Hovorím, všetky tieto položky stoja každú rodinu značné množstvo peňazí a je rozdiel, ak nejaká skupina obyvateľstva, ktorá sa vzdelávala spôsobom, že v pondelok prišla nejaká asistentka, rozdala deťom pracovné listy a o dva týždne ich pozbierala. Ja hovorím, tak takéto rodiny určite nemali nejaké náklady zvýšené, teda nemali náklady žiadne.
Takže hovorím, táto adresnosť je veľmi dôležitá, pretože je to veľmi dvojsečná zbraň. A dostávame často do mailov rôzne podnety od občanov, ktorí naozaj sa nepozerajú ani na farbu pleti, ani odkiaľ to dieťa pochádza, ale jednoducho už sa cítia byť týmto návrhom zákona určitým spôsobom diskriminovaní, pretože rodina, ktorá náklady mala, a rodina, ktorá náklady žiadne nemala, dostane ten istý balík peňazí. Samozrejme, niekde je ten počet detí vyšší, takže bola by to ohromná suma, a tak, správne, ako to poznamenal kolega Mazurek, v určitých skupinách obyvateľstva, keby takáto jednorazová suma prišla, či už na účet, alebo poštovou poukážkou, takýmto našim spoluobčanom, tak dovolím si povedať, že ľudia, ktorí žijú v týchto, v týchto obciach, mestách, kde sa takáto vzorka populácie nachádza, tak zažili by nezažité a videli by nevídané.
Takže, ešte raz zopakujem, podporíme tento návrh zákona, aby prešiel do druhého čítania. Myslím, že nemal by mať problém, aby bol prerokovaný v druhom čítaní, ale naozaj skúsme sa pobaviť o adresnosti a aby sme naozaj niekomu nepridali, niekomu neubrali a nebol ten zákon viac na škodu ako na osoh.
Ďakujem pekne.