28. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Takáč, budem hovoriť za seba, tak ja, poznáme sa, dobre vieš, že ja som určite za domáce pestovanie a domácu produkciu, myslím, že o tom nemusíme viesť polemiku. A k samotnej, samotnej, samotnému zákonu a transpozícii smernice, budem úprimný, ja by som bol za stopercentnú transpozíciu. Lenže potom ako by to vyzeralo. Mali by sme 8, a nie 45 nekalých praktík, a mali by sme 30 dní na rýchlokaziace sa tovary a 60 dní na trvanlivé tovary. To asi nechceme, to by asi bola situácia podstatne horšia.
Preto tie, tá príprava celej tej novely, respektíve pozmeňovacieho návrhu bola náročná, trvala dlho. Ja uznám, že dlho. Nebolo to jednoduché, boli to často nepríjemné rokovania. Každý z nás má nejakú predstavu, ale ten cieľ bol taký, aby sme urobili normálne právny stav v súlade so situáciou, ktorá je v Slovenskej republike. Tie problémy, ktoré sú z hľadiska predaja slovenských výrobkov, a môj názor je taký, že nie sú spôsobené tým, že by zámerne tie obchody – a to je či Jednota, alebo nejaké iné zahraničné siete – zámerne kupovali zvonku. Nie. My máme potravinárske podniky vo veľmi nízkej ekonomickej sile. Ozaj sú slabé, ich postavenie je tak slabé, že vlastne nevedia si prebojovať to lepšie postavenie. A čaká nás to za chvíľočku aj v iných segmentoch. Za chvíľočku budeme naháňať tak vajíčka, však vieme o tom, že to bude, že je to o tri roky, o tri roky je to tu.
A čo sa týka splatnosti, áno, Európska únia dáva dve možnosti. Buď je, buď sa rýchlejšie platí po dobe splatnosti, alebo podľa dodávky, podľa dodávky potraviny. Sú dve možnosti. Čo je skôr, to sa uplatňuje. Ale nikde nie je fakturácia na dodací list. Jedine keď je to ako dodací list vystavený na dodávateľa, a to si neviem predstaviť, že by niekto vystavoval faktúru za dodávateľa, to nie je možné.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Takáč, vo svojej rozprave si naozaj spomenul to, akým, s akými problémami a s akými ťažkosťami sa boria naši pekári, cukrári, cestovinári, celkový potravinársky segment a ako sa ich náklady na samotnú produkciu, na samotnú tvorbu neustále zvyšujú, či už je to zvyšovanie ceny základných surovín, alebo či je to celkové zvyšovanie ceny práce. Áno, a takýmto spôsobom sa stávajú naši prvovýrobcovia nekonkurencieschopnými, nakoľko základnú cenu potraviny si nedokážu preniesť do nejakej svojej marže, kde naozaj sa hýbu na centových hodnotách a niektorí len na režijných nákladoch.
Zisk týchto našich prvovýrobcov je naozaj minimálny, ale zisk obchodných reťazcov je enormný. Tak ako si to vo svojej záverečnej reči spomenul, je to naozaj pravda. Ten, kto to nechce vidieť, si len dáva nejaké naozaj veľmi ružové okuliare, že snáď to nie je na tom Slovensku ešte také, také hrozivé alebo strašné. Ale, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je to takto.
Potravinová sebestačnosť je naozaj na tak maličkom území, ako je Slovenská republika, úplná potravinová sebestačnosť je naozaj utópiou. To nedokážeme nikdy zrealizovať, ale vieme pomôcť našim prvovýrobcom, našim prvoproducentom a vieme takto znížiť pomer dovezených potravín zo zahraničia, ktoré si naozaj vieme a dokážeme dopestovať doma. Veď my naozaj nemusíme dovážať cibuľu z Maďarska, cesnak a zemiaky z Poľska a mnohé iné potraviny, či už je to ovocie alebo zelenina, kde sme boli dlhé roky za čias socializmu totálne sebestační a aj tiež sme tieto kvalitné potraviny vyvážali. Čiže naozaj skúsme týchto našich prvovýrobcov podporiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán Takáč, ja osobne som skeptik. Osobne si myslím, že nikým nevolená Európska únia a aj celá Európska únia svojimi požiadavkami a nariadeniami nezabráni tomu, čo sa deje. Napríklad dumpingovým cenám. Celá tá transpozícia je len cirkus. Však celá Európska komisia, Európska únia je založená na tom, že najsilnejší hráči potrebujú trhy. Sú to nemilosrdní predátori. Toto, čo sa deje, už nie je voľný pohyb tovarov a služieb, na čom vznikol predchodca Európskej únie. Teraz je to moloch, nemilosrdný moloch, ktorý si vždy nájde poslušných otrockých pritakávačov, v krajinách, ktoré sú de facto a de iure ovládané.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda výboru, neviem, či som sa zle vyjadril, ale ja som mal na mysli prevzatie z hľadiska tej transpozície, tých osem bodov, nie všetkých tých 45, lebo si uvedomujem tie skutočnosti, ktoré sa tam nachádzajú.
Čo sa týka tých našich reťazcov a zvyšovania potravinovej sebestačnosti, respektívne predaja slovenských produktov v reťazcoch. Samozrejme, je to problém s tým, že náš nejaký chovateľ, pestovateľ, výrobca na Slovensku proste to možnože dochová a dopestuje za tú istú cenu ako ten Nemec, Francúz, ale, samozrejme, dobre vieme, že ich krajina to dotuje, tým pádom tá cena predajná v konečnom dôsledku je omnoho nižšia. A tu nás čakajú veľké výzvy a tie veľké výzvy sú, bohužiaľ, jedna veľká premrhaná výzva je plán obnovy a odolnosti, kde sme pre slovenských poľnohospodárov a potravinárov získali jednu veľkú nulu. A máme tu druhú výzvu, ktorá je, a to je spoločná poľnohospodárska politika. A tuto pokiaľ spoločne nenastavíme tento systém do budúcnosti tak, aby sme, aby sme viacej podporovali produkciu a nielen výmeru a nastaví sa tento systém, tak tu budeme ďalších dvadsať rokov fungovať tak ako doteraz.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, no, predloženým návrhom zákona je potrebné, ako už bolo spomenuté, transponovať do slovenského právneho poriadku európsku smernicu.
Otvorili sme týmto však veľmi náročnú tému, pri ktorej na seba narážajú rôzne pohľady na situáciu v celej potravinovej vertikále. Na stole máme zásadný právny predpis. Z pohľadu dodávateľsko-odberateľských vzťahov v potravinách ako obchodníkom, tak aj dodávateľom ide najmä o peniaze a je našou úlohou nájsť v tomto systéme rovnováhu, ktorá by nepoškodila ani jednu zo strán.
Novela zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami vznikla na mnohohodinových diskusiách. A získať kompromis bolo mimoriadne ťažké najmä preto, lebo zblížiť rôzne stanoviská dodávateľov, odberateľov k tak zásadným otázkam, ako sú splatnosť faktúr, logistický bonus alebo predajné akcie, je prakticky nemožné. A akokoľvek by sme chceli diskutovať výlučne v odbornej rovine, na konci dňa bolo potrebné prijať kompromisné politické rozhodnutie.
Zákon prijímame, ale je potrebné nezabúdať na slabších a v tomto prípade sú to určite dodávatelia, výrobcovia potravín. Naši potravinári v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch stále ťahajú za kratší koniec. Nemôžeme si nič nahovárať. Čelia ohromnej konkurencii zo zahraničia, ktorá vďaka štátnym podporám a vyšším dotáciám môže podliezať cenami. A dopredu vieme, že akékoľvek úľavy v prospech obchodu túto situáciu ešte zhoršia. Tržby a zisky najväčších priemyselných podnikov, ako napríklad Volkswagen, sú porovnateľné s tržbami a ziskami obchodných reťazcov. Kontinuálne im rastú a sú teda v rebríčku top 10 našich najväčších priemyselných podnikov a máme možnosť sa o tom presvedčiť aj z dostupných štatistických údajov.
Obchodné reťazce sa preto ľahšie vysporiadavajú s rastúcimi nákladmi, ako sú to dodávatelia potravín. Denne dostávam množstvo podnetov od dodávateľov aj odberateľov a našim potravinárom neustále stúpajú náklady, či už je to v súvislosti s pandémiou, alebo je to v dôsledku rastu cien surovín, obalových materiálov, alebo, ako spomenul kolega, dramatických zvýšenia, dramatického zvýšenia cien práce alebo nákladov na odpady napríklad z dôvodu zavedenia regulovaných cien na zberové spoločnosti. A tieto náklady sa musia aspoň čiastočne premietnuť do predajných cien, pretože inak to nejde. Matematika nepustí. Problém je, že narážajú na odpor obchodníkov, ktorí teda nechcú zvyšovať ceny pre svojich odberateľov, na pultoch to už je iná vec. A akokoľvek sa obchod môže tváriť, že chce predávať slovenské potraviny, nižšia cena je rozhodujúca, a preto častokrát uprednostnia zahraničných dodávateľov. Nikto sa nemôže čudovať, že peniaze sú vždy na prvom mieste, a preto mi ostáva aspoň apelovať na to, aby domáci, domácich dodávateľov nenechávali pred svojimi dverami, ale aby ich pozvali na svoje pulty.
My v tejto miestnosti sme tu najmä na to, aby sme vytvárali také zákony, ktoré pomôžu slovenským výrobcom potravín, tak aby boli konkurencieschopnými, aby sa vedeli dostať na pulty obchodov. V opačnom prípade sa budú lacné potraviny na pulty našich obchodov dovážať z cudziny a nielenže tým budeme poskytovať prácu ľuďom v zahraničí a vytvárať tam pridanú hodnotu, ale na pulty sa dostanú potraviny, ktorých pôvod nebudeme, nevieme ani skontrolovať. A tomuto by sme sa mali zo všetkých síl vyhnúť či už dnes, alebo v budúcnosti.
Ešte na margo tej potravinovej sebestačnosti. Na záver by som povedala, že ani možno nejde o to, dosiahnuť potravinovú sebestačnosť, ale z môjho pohľadu je trestuhodné, aby sme vyvážali poľnohospodárske suroviny von do zahraničia a na Slovensko dovážali tieto suroviny spracované na potraviny alebo teda ani nie tieto suroviny, ale nevieme, aké suroviny spracované na potraviny. A preto som presvedčená o tom, že je potrebné vyrovnať investičný dlh potravinárskeho priemyslu, tak aby bol konkurencieschopný zahraničným potravinárom, aby dokázal spracovávať suroviny a pre mňa za mňa aj keď sú dovezené zo zahraničia, aj vytvárať pridanú hodnotu, ale nosievať ich na pulty. A keď aj v zahraničí, pretože ja som presvedčená, že dopekané výrobky, ak by vyrábali slovenskí výrobcovia, nech ich vyvážajú do zahraničia, ale slovenskí občania si zaslúžia čerstvý chlieb.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Halgašová, skúste mi povedať, vy v SaS čo ste konkrétne urobili, aby sa táto situácia zlepšila? Povedzme pri tých pekároch. Povedzte mi aspoň jeden konkrétny krok, čo ste presadili vo vláde, aby sa zlepšila, poviem príklad, produkcia potravín domácich výrobcov u pekárov. Jeden jediný skúste mi povedať.
Hovoríte, že naši producenti trpia. Ale vďaka komu trpia, pani poslankyňa? Vďaka nám opozičným poslancom alebo vďaka vám, že nenapĺňate programové vyhlásenie vlády? Hovorili ste, že nedostali štátnu podporu, že, dotácie ako tí zahraniční, že nedostali z fondu obnovy nič. Ale, pani poslankyňa, vďaka komu to nedostali? Vďaka komu nedostali z fondu obnovy nič? No vďaka našej vláde a najneschopnejšiemu ministrovi, akého v histórii Slovensko malo, pánovi Mičovskému. Čo vy ako v SaS-ke ste urobili, aby sa, toto nebolo?
A hovoríte, že lacnejšie, že cena robí. Pre SaS-ku je všetko cena. Viete prečo? Lebo zahraničné vlády dotujú výrobcov potravín, dotujú pôdohospodárov, preto majú nižšiu cenu, ako sú výrobné náklady, aby mohli zničiť slovenských výrobcov, výrobcov potravín a poľnohospodárov. Tak ako ste vy pomohli našim, aby sa tomuto dokázali brániť, aby aj naši mali nižšie ceny? Vy v SaS-ke, hej? Pritom sú možnosti, ako sa to dá. Sú možnosti. Nie je možné, aby sa sem vozilo trvanlivé mlieko za takú nízku cenu. Nie je možné, aby sa sem vozilo maslo za takú nízku cenu bez toho, že by ich niekto nedotoval.
Tak keď nechcete dať peniaze poľnohospodárom, tak dám na hranice kontroly a hygiena bude kontrolovať každý kamión, každý sklad, kde to je a každé myšie hovno, zavriem na tridsať dní celý sklad a celú prevádzku a keď nebudú tridsať dní predávať, tak si uvedomia, že radšej budú predávať slovenské potraviny, ako majú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vďaka za slovo. Pani kolegyňa, súhlasím, že musíme hľadať kompromis, ale vždy musíme podporovať domácich, lokálnych producentov a prvovýrobcov. To je jednoducho holý fakt. Takto macošsky sa nespráva asi ani žiadna krajina v Európskej únii, ako sa správa Slovensko k svojim prvovýrobcom a prvoproducentom. Keď si pozrieme tabuľky, ktoré sú zverejňované v popredných štatistických časopisoch, tak prvovýrobcovia v zahraničí, západná Európa, tak tí sa majú ako v raji.
Takže ja stále nechápem a stále nerozumiem, že na Slovensku budeme rozprávať, že nemôžme podporovať slovenských prvovýrobcov na úkor zahraničných, pretože európska legislatíva to neumožňuje, európska legislatíva to zakazuje, ale v zahraničí sa to deje. Tam je holý fakt. Tam keď pôjdete do supermarketu alebo drobného obchodíka, je tam 90 % potravín z danej domovskej krajiny a 10 % je dovoz. Tak ja nerozumiem, že tou cenou dokáže domáci prvovýrobca, prvoproducent prebiť zahraničných dovozcov, a na Slovensku sa to nedá. Neexistuje, aby sme kvalitné maslo, ktoré tuná kupujeme za 1,5 eur, keď je v akcii, naozaj kvalitné slovenské, nedokázali mať na trhu ako kvalitný prvovýrobok, ale kdesi, blud, z Francúzska tuná dovážame v akcii za 99 centov. Ja sa chcem spýtať, môže tam byť deklarované, že je tam 82 % tuku, ale akého tuku v skutočnosti? To jednoducho nie je reálne.
Kolega Suja tu správne spomínal mlieko. Áno, tučnota mlieka sa tiež asi meria v západných krajinách ináč ako na Slovensku, pretože si nedokážem predstaviť, aby mliekareň z Hriňovej alebo mliekareň Sabi v Sabinove nedokázala byť konkurencieschopná francúzskym mliekarňam. To je podľa mňa blud.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, prosím vás, povedzte mi, o akom konsenze vy tu hovoríte? Včera bola tlačová konferencia výrobcov potravín, ktorí všetci tvrdili, že sú proti tejto vládnej novele zákona. Nikto z nich ju nepodporil. Vyzývali ministra, vyzývali vládu, aby sa novela týkala výhradne transpozície smernice, ničoho iného navyše. A vy dnes vo svojom vystúpení hovoríte o tom, že je to konsenzus. Konsenzus medzi kým?

Ja iba v krátkosti. Je pravdou to, že my zažívame na Slovensku vďaka tomu, že potravinárstvo a poľnohospodárstvo bol rezort druhej až tretej kategórie, poľnohospodári boli ako keby menejcenní ľudia za posledné roky, je to pravda, je to skutočnosť, čiže my nenájdeme na Slovensku hrdého sedliaka, ktorý príde do krčmy a kupujú mu pol deci, a nájdeme sedliaka, ktorý ťažko vytiahne pár drobných a radšej si kúpi niečo z obchodu, pretože to pol deci v krčme je veľmi drahé.
A ten problém, nebudem teraz rozoberať ekonomickú stránku, ale nejaká spolupatričnosť je v tom, že my na ministerstve pôdohospodárstva máme ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo potravinárstva. Čiže máme poľnohospodárov, ktorí predávajú bez ohľadu na národnú hrdosť, alebo hocijako to ináč nazveme, svoje suroviny, kto dá viac, často aj bez dokladu, len aby získal peniaze, poznáme, ako funguje systém predaja surovín, a na druhej strane potravinári bez ohľadu na to, aby mali čo najvyšší podiel slovenských surovín, nakupujú tam, kde je najlacnejšie, a často aj bez toho, že by nejak ich moc trápila, trápila, a to sa nechcem nikoho dotknúť, úprimne, kvalita týchto surovín. Čiže my toto potrebujeme urobiť, prepojiť poľnohospodárov a potravinárov. Tak ako to funguje v iných štátoch.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani kolegyňa, potravinová sebestačnosť, to asi každý z nás sa tu zhodne, že nebude nikdy na sto percent, to si všetci uvedomujeme. Tu treba zadefinovať základné komodity, v ktorých chceme byť sebestační, a treba na to vyčleniť finančné prostriedky, podporu a celé zameranie ministerstva pôdohospodárstva.
V prvom rade, a to súhlasím aj s kolegami, ktorí to tu povedali, treba podporovať našich výrobcov, pestovateľov, chovateľov a následne aj spracovateľov u nás na Slovensku a, samozrejme, tým sa podporí aj zamestnanosť v regióne, podporí sa ekonomika. Ja viem, že u vás v SaS-ke vy máte na to taký, taký, by som povedal, taký európsky liberálny pohľad, že však keď nie u nás, tak dovezieme z iných členských štátov.
A ten konsenzus, ktorý ste spomínali, tak však my vieme, však to je konsenzus koaličných politických strán, to neni konsenzus všetkých dotknutých organizácií, ktoré majú čo do toho povedať.
A keď ste hovorili o tých financiách, ktoré by mali ísť a tak ďalej, toto vyčítam okrem OĽANO teda všetkým trom koaličným politickým stranám, ktoré nevetovali v rámci plánu obnovy a odolnosti jedno veľké nula eur pre poľnohospodárov a potravinárov na Slovensku.
Ďakujem.