28. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľa.
Ja teraz dávam slovo spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Petre Hajšelovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor, a určila lehotu na jeho prerokovanie v gestorskom výbore.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval dňa 28. apríla 2021 a odporúčal ho Národnej rade schváliť.
Časť IV správy obsahuje jeden pozmeňujúci návrh, gestorský výbor ho odporúča schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru zo dňa 30. apríla 2021. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výboru a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu.
Ja teraz otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Prihlásený ako jednotlivý rečník, pán poslanec Boris Susko
Ešte predtým sa však prihlásil pán navrhovateľ. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovolím si informovať, že počas celého tohto procesu schvaľovacieho, ktorý prechádzal aj výbormi, teda bol schválený aj ústavnoprávnym výborom, boli aj ďalšie rokovania a dodatočne prišli aj ďalšie pripomienky zo strany Generálnej prokuratúry a ministerstva spravodlivosti, ako aj z legislatívy Národnej rady, ktoré boli aj potom zapracované a schválené legislatívnou radou vlády a dnes aj vládou Slovenskej republiky a s tým, že došlo teda k pozmeňujúcemu návrhu. Ak dovolíte, tak vám ho teraz prečítam.
Ja sa ospravedlňujem, ale je to zákon o šikane a toto je vyslovene ako šikanovanie, keď vám ho budem celý čítať, ale dopredu sa ospravedlňujem.
Čiže pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Krúpu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
1. Čl. I znie:
"Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z... áno, musím to celé prečítať ... zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č... preboha, 2009, 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z... (Zaznievanie gongu. Rečník sa obrátil k predsedajúcemu. Vstup predsedajúceho.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec,...

Krúpa, Juraj, poslanec NR SR
(Rečník ukázal smerom k predsedajúcemu svoje podklady.) Takto to je...

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
... dovolím si vás upozorniť, vy keď čítate ten pozmeňujúci návrh, vy nemôžete tam rozprávať "preboha" a takéto veci, lebo to tam nie je, takže musíte to fakt prečítať tak doslova, ako to je, lebo tým pádom by sme, by bola námietka, nemohli by sme o tom... (reakcia z pléna), o tom hlasovať, takže presne tak, ako to tam je napísané.

Krúpa, Juraj, poslanec NR SR
Áno...

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Takže tie vsuvky vaše, že "musím to prečítať" a "preboha"...

Krúpa, Juraj, poslanec NR SR
(Povedané smerom k predsedajúcemu.) Ja sa ospravedlňujem, pán Laurenčík, vydržte to so mnou, prosím vás...
(Reakcia spravodajcu: "Zavolajte, nech vás prídu vystriedať.")

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Ja to vydržím, len to musíte prečítať ešte raz.

Krúpa, Juraj, poslanec NR SR
No a teraz ste ma prerušili, tak idem odznova.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Áno, ešte raz a bez... (Rečník skočil predsedajúcemu do reči.)

Krúpa, Juraj, poslanec NR SR
Dobre...

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
... a bez iných vecí.

Krúpa, Juraj, poslanec NR SR
Dobre, tak idem odznova, ja vám tú radosť urobím, pán koaličný partner!

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Ďakujem.

Krúpa, Juraj, poslanec NR SR
1. Čl. I znie:
"Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 189/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 38/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 420/2019 Z. z., zákona č. 474/2019 Z. z., zákona č. 288/2020 Z. z. a zákona č. 312/2020 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 127 ods. 5 sa za slová „nebezpečného prenasledovania podľa § 360a" vkladá čiarka a slová "nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b".
2. Za § 360a sa vkladá § 360b, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 360b
Nebezpečné elektronické obťažovanie
(1) Kto úmyselne prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, počítačového systému alebo počítačovej siete podstatným spôsobom zhorší kvalitu života iného tým, že
a) ho dlhodobo ponižuje, zastrašuje, neoprávnene koná v jeho mene alebo dlhodobo inak obťažuje, alebo
b) neoprávnene zverejní alebo sprístupní tretej osobe obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam jeho prejavu osobnej povahy získaný s jeho súhlasom, spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť alebo privodiť mu inú vážnu ujmu na právach, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) na chránenej osobe alebo
b) z osobitného motívu.
(3) Odňatím slobody na dva až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním značnú škodu,
b) s úmyslom získať pre seba alebo iného značný prospech, alebo
c) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený."."
Odôvodnenie: Predložený pozmeňujúci návrh je reakciou na pripomienky, ktoré vzišli v procese medzirezortného pripomienkového konania vrátane pripomienok vyslovených v predkladacej správe Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a pripomienok odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Zmeny zahŕňajú nasledujúce zapracované pripomienky:
Do ustanovenia § 127 ods. 5 sa na základe pripomienky odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky dopĺňa výslovné uvedenie novonavrhovanej skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania za účelom rozšírenia pojmu blízkej osoby tak, aby sa týmto pojmom rozumel aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.
Na základe pripomienky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa navrhuje upresniť názov skutkovej podstaty trestného činu na nebezpečné elektronické obťažovanie. Na základe pripomienky v predkladacej správe Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sa v znení skutkovej podstaty § 360b ods. 1 v písm. a) navrhuje nahradiť termín "znevažuje" termínom "ponižuje" a doplniť pojmový znak "značnou mierou" v písm. b).
Pozmeňujúci návrh sa v otázke výšky hornej hranice sadzby trestu odňatia slobody za tento čin prikláňa k názoru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a nereflektuje preto navrhované zníženie tejto hornej hranice na jeden rok, ako to navrhlo ministerstvo spravodlivosti. Pozmeňujúci návrh sa pridržiava názoru predkladateľov, že táto skutková podstata trestného činu si vyžiada prísnejší postih než iné skutkové podstaty súvisiace s ochranou práv a slobôd jednotlivcov. Súvisiace prepojenie s Trestným poriadkom nemožno vo svetle judikatúry citovanej Generálnou prokuratúrou riešiť priamym zásahom a doplnením odkazu na túto skutkovú podstatu v Trestnom poriadku. Zároveň sa pozmeňujúci návrh pridržiava stanoviska predkladateľov aj Generálnej prokuratúry v tom, že osobitná skutková podstata je nevyhnutná, pričom odlíšenie od iných skutkových podstát, na ktoré upozorňuje Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, je v texte paragrafového znenia, ako aj dôvodovej správy dostatočne zrejmé.
Z pripomienok Generálnej prokuratúry tiež pozmeňujúci návrh preberá formulačnú zmenu v § 360b ods. 1 písm. b) z "inej" osoby na "tretiu" osobu a doplnenie upresnenia, že pri vážnej ujme ide o ujmu na právach.
V odseku 3 pozmeňujúci návrh predstavuje kompromis medzi pripomienkami ministerstva spravodlivosti a Generálnej prokuratúry. Navrhuje sa vypustiť ustanovenia o spôsobení ťažkej ujmy na zdraví a smrti, ktoré sa nahrádzajú spôsobením značnej škody a konaním v úmysle získania značného prospechu. Podľa návrhu Generálnej prokuratúry sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby v ods. 3 z piatich až na šesť rokov. Z pôvodného návrhu predkladateľov sa v ods. 3 navrhuje ponechať ustanovenie o recidíve.
To je všetko. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku. Ešte by som vás teda... zbytočne sa na mňa hneváte, ale keby som vás nebol upozornil a bola by zajtra námietka k tomu, tak by sme to museli čítať odznova. Tak ako sme urobili chybu v predchádzajúcom bode, keď predniesla pozmeňujúci návrh predkladateľka, ktorá nebola podpísaná pod návrhom. Takže neberte to z mojej strany ako nič voči vám osobné. Tak to hovorí rokovací poriadok.
Ďalší písomne prihlásený je pán poslanec Boris Susko. Týmto mu odovzdávam slovo. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, skôr ako začnem, ešte by som sa chcel vyjadriť k procedúre, pretože sa tu, ale to teraz nielen na pána predkladateľa chcem reagovať, ale stáva sa to tu už pravidlom častejšie v jednotlivých vystúpeniach a pri predkladaní pozmeňujúcich návrhov, že sa nedodržiava zákon o rokovacom poriadku, ktorý po poslednej alebo ostatnej novelizácii hovorí, že pozmeňujúci návrh sa má najskôr odôvodniť a potom sa už len prečíta a skončí. A po skončení, prečítaní pozmeňujúceho návrhu by sa už nemalo nič rozprávať k nemu. A ja len teda, že tak hovorí rokovací poriadok.
Ale poďme teda k tomuto návrhu zákona ako takému. Musím povedať, že obsahovo teda nie som proti tým formuláciám, ktoré v tom zákone, ktoré v tom zákone sú, a proti tej konštrukcii ako takej, ale všeobecne som proti tomu, aby sa takýmto spôsobom a takéto konania zavádzali do Trestného poriadku ako trestný čin a takéto spoločenské vzťahy sa takýmto spôsobom čím ďalej, tým viac kriminalizovali. Trestný zákon alebo trestné právo by v rámci systému právneho poriadku Slovenskej republiky mali pôsobiť tzv. ultimeráciou, čo znamená, že by sa mali využívať až ako posledná možnosť, keď v zásade už nie je iná možnosť, keď zlyhali všetky ostatné prostriedky právnej ochrany a keď si spoločnosť uvedomuje, že takéto konanie je tak spoločensky nebezpečné, že nepostačujú iné spôsoby právnej ochrany na to, aby sa dosiahol stanovený, stanovený cieľ. Pri trestnom práve je to v zásade vzťah štát kontra páchateľ, kde páchateľ je potrestaný, ale v zásade obeť takéhoto konania je až na druhej koľaji a tak či tak si musí uplatňovať svoje práva v občianskoprávnom konaní.
V tejto súvislosti by som chcel povedať, že tu sú tieto konania, ktoré sa tu snažíme, snažia teda predkladatelia riešiť, sú konania, ktoré smerujú k porušeniu ochrany súkromia, k ochrane osobnosti fyzických osôb. A domnievam sa, že tieto vzťahy by sa mali riešiť v prvom rade prostriedkami občianskoprávnej ochrany. Možno zamyslieť sa nad tým, že ako zlepšiť prostriedky občianskoprávnej ochrany, ako zlepšiť aplikáciu tejto občianskoprávnej ochrany prostredníctvom občianskoprávnych procesov a súdu. Zamyslieť sa nad tým, že či by sme nemali riešiť situáciu tak, aby súdy priznávali možno vyššie primerané zadosťučinenie osobám, ktoré boli obeťami takýchto konaní, či už vo vyjadrení finančnom, alebo inom. Ale nie riešiť to tak, že budeme tieto, takéto konania alebo akékoľvek iné konania za každú cenu sa snažiť len kriminalizovať. Myslím si, že takýto spôsob, že akékoľvek takéto konania čím ďalej, tým viac budeme stále kriminalizovať, tak sa dostaneme za chvíľu do stavu, že akékoľvek konanie už bude trestným činom. A myslím si, že toto nie je účel, že tu my chceme chrániť práve obete takýchto, takýchto skutkov. A tie obete neochránime tým, že to budeme definovať v Trestnom zákone ako trestný čin.
Myslím si, že ďaleko lepšie by bolo, keby sa predkladatelia zamysleli nad tým, ako zlepšiť tú občianskoprávnu ochranu obetí práve takýchto konaní, hoc ide alebo išlo by o porušenie práva, tak podľa mňa sú ďaleko efektívnejšie iné nástroje na to, aby sme riešili tieto vzťahy ako ich kriminalizácia, ako vytváranie nových a nových skutkových podstát trestných činov. Toľko z mojej strany.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku.
Pán poslanec Juraj Krúpa, nech sa páči.

Ďakujem vám veľmi pekne. Pán poslanec Susko. ja vám rozumiem. Chápem, že sa snažíte proste trestnoprávny kódex vnímať ako taký nejaký ucelený celok, do ktorého nerád, ste nerád, keď sa takýmto spôsobom zasahuje a vznikajú nejaké nové skutkové pods... nejaké skutkové... činy. Problém je ten, v podstate sú dve roviny, takto ako ja to vnímam.
Prvá je, že áno, je tu možnosť občianskoprávnych sporov, ale dobre vieme, že tieto občianskoprávne spory sú veľmi náročné, dlho to trvá aj ešte v procese aj reformy súdnictva, ktoré tu máme, dobre vieme, že niekedy je to až neúmerné a zároveň tá ťarcha spočíva v podstate na tom, ktorý je poškodený. To znamená, že ten musí začať občianskoprávny spor, musí doniesť dôkazy a musí to celé vlastne zvládnuť, zafinancovať a dokázať, že mu bolo naozaj krivdené. A toto tá, ten dôkaz je a to celé trvá, naozaj trvá proces. A práve v prípade šikany tu máme veľa takých, ktorí sa k tomu nepriznajú a jednoducho to trpia ďalej. Čiže touto chceme, týmto, touto cestou chceme vlastne povzbudiť aj tých, ktorí sú takto v anonymite, aby sa bránili.
Druhá je, že keď už sa bavíme o nejakých nových trestných skutkoch, viete, ono ten kybernetický priestor sa stále vyvíja a stále sa budú vyvíjať a budú aj nové nejaké trestné skutky, ktoré budú vychádzať aj z nových technológií, z vývoja, ktorý tu máme v spoločnosti a tak ďalej, čiže tomu sa nevyhneme. Preto aj nemôžme ignorovať toto ako trestný skutok.
Ďakujem veľmi pekne.

Na faktickú poznámku zareaguje pán poslanec Boris Susko. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Krúpa, ako je to pravda, čo ste povedali, že tie súdy trvajú dlho. Napriek tomu ja tvrdím a nieže tvrdím, ale je to tak, že tie obete takýchto konaní budú tak či tak musieť požiadať a dať návrh na súd na občianskoprávnu ochranu. Tým, že sa odsúdi páchateľ, ten, samotná tá obeť ako nič nezíska z hľadiska nejakého zadosťučinenia alebo odškodnenia. Čiže tak či tak bude musieť prebehnúť občianskoprávne konanie, kde si bude musieť uplatňovať tie svoje nároky. Čiže preto hovorím, že tá kriminalizácia takýchto konaní v zásade pre tých poškodených nič nerieši.
A skôr by som očakával, že by ste sa zamysleli na tom, ako zefektívniť občianskoprávne súdne konanie tak, aby sa títo poškodení skôr domohli svojich práv a naozaj aby im bola zabezpečená primeraná, primerané zadosťučinenie alebo primerané odškodnenie. Vieme dnes, že súdy veľmi nerady priznávajú odškodnenie napríklad vo vysokých finančných hodnotách. A toto je skôr na to zamyslieť sa, ako zefektívniť a ako nastaviť ten proces tak, aby súdy naozaj v takýchto prípadoch odškodňovali tých poškodených v takej výške, aby to bolo pre tých poškodených spravodlivé a aby to aj bolo odstrašujúce, pretože podľa môjho názoru samotná kriminalizácia tento problém vôbec nerieši.
Ďakujem.