28. schôdza

Pán predkladateľ, môžete reagovať na faktické poznámky.

Pán poslanec Krúpa, hovorili ste o tom, že keby by sme vypustili ten článok o podriadenosti slovenských zákonov predpisom Európskej únie, tak že by sa Európska únia rozpadla, že je prirodzené, že také niečo v ústave máme, že jednoducho sa majú dohody dodržiavať a podobne. No ak by to bola pravda, to, čo hovoríte, tak potom mi vysvetlite, prečo teda tých deväť členských štátov Európskej únie, ktorých som menoval, ja ich vymenujem ešte raz: Maďarsko, Holandsko, Slovinsko, Belgicko, Chorvátsko, Španielsko, Rakúsko, Poľsko, Luxembursko, prečo oni nemajú vo svojich ústavách takéto niečo upravené, keď je to teda niečo samozrejmé, niečo, čo v našej ústave má byť. Prečo to majú... Teda prečo to tam nemajú? A keď to tam nemajú, tak potom už by Európska únia by nemala tiež dávno fungovať na základe tejto vašej logiky.
Pán poslanec Valášek, vy ste tam hovorili o tom, vy ste tu hovorili o tom, že tie čísla nejakým spôsobom nesedia. Ale keď teda najdôležitejším orgánom, ktorý prijíma legislatívu v Európskej únii, je Rada Európskej únie, a vo voľakých procedúrach sa už naozaj rozhoduje kvalifikovanou väčšinou, tá oblasť sa naďalej rozširuje, to právo veta už je čoraz menšie a menšie práve tou Lisabonskou zmluvou, tak pri týchto kvalifikovanom hlasovaní je náš hlas jeden z 27. Jeden z 27. A to je predsa menej ako 4 %. Čiže keď z 96 % rozhodujú o nás v rámci Európskej únii iné členské štáty, tak potom z tohto pohľadu je Európska únia cudzou mocou.

Ďalší, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Martin Beluský, pripraví sa pán poslanec Stanislav Mizík.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na úvod, aby som povedal, že tento návrh zákona bez ohľadu na to, ako sa na to pozeráte, je aj bez ohľadu na to, či ste zástancom nášho členstva v Európskej únii alebo či ste odprorcavia, či ste odporcovia nášho členstva v Európskej únii, tento návrh zákona je absolútne apolitický. Nemá absolútne nič spoločné s tým, či má Slovenská republika zostať, alebo vystúpiť z Európskej únie.
Tento náš návrh zákona je v prvom rade o tom, že to ustanovenie čl. 7 ods. 2, ktoré hovorí o tom, že právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je v našej ústave absolútne nadbytočný. A v budúcnosti by mohla vzniknúť situácia, z ktorej by sme asi veľmi ťažko mohli vykorčuľovať, pretože na tom zrejme zákonodarci nemysleli. Ja sa to pokúsim vysvetliť vo svojom príspevku.
Európska dohoda o pridružení uzavretá medzi Slovenskou republikou a Európskymi spoločenstvami a jej členskými štátmi bola podpísaná dňa 4. októbra 1993 a po skončení ratifikačného procesu v členských štátoch Spoločenstva nadobudla platnosť 1. februára 1995. V zmysle dohody sa malo konať zbližovanie existujúcich a budúcich právnych predpisov Slovenskej republiky a zabezpečovanie postupnej kompatibility alebo zlučiteľnosti slovenského práva s právom Spoločenstiev. Z týchto dôvodov bol neskôr do Ústavy Slovenskej republiky zakomponované nové znenie čl. 7 ods. 2, ktoré aj v súčasnosti znie, prečítam ho celé: „Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právnych záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.“
Takáto novela Ústavy Slovenskej republiky je, úplne podriadila Slovenskú republiky právu Európskej únie, čím sa dostala do rozporu s čl. I ods. 1, ktorý znie: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ Pojem zvrchovanosť, ktorá ako prvá definuje Slovenskú republiku, znamená, že moc pochádza od ovládaných, nie od vládcov. Zvrchovanosť ľudu vychádza z ideí, že všetka zákonitá moc pochádza od ľudí, ktorým sa vládne, a nie z nejakého božského či iného externého zdroja. To znamená, že ak má byť Slovenská republika zvrchovaný štát, tak moc musí pochádzať od občanov Slovenskej republiky, ktorí si volia svojich zástupcov do najvyššieho zákonodarného zboru, to znamená do Národnej rady Slovenskej republiky, a volia si v priamych voľbách prezidenta Slovenskej republiky, ktorý potom na základe volieb menuje vládu Slovenskej republiky.
Čl. VII ods. 2 pritom hovorí, že právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, teda pred zákonmi, ktoré prijala Národná rada Slovenskej republiky ako občanmi zvolený zákonodarný orgán. Orgán, ktorý dostal od občanov moc na prijímanie zákonov. Občania Slovenskej republiky si nevolia svojich zástupcov do Európskej komisie, ktorá má v Európskej únie aj legislatívnu právomoc, a do Európskeho parlamentu, kde sedí v súčasnosti 705 poslancov, má Slovenská republika minimálne zastúpenie, teda v súčasnosti iba 14 poslancov. Niet preto pochybností, že čl. VII ods. 2 je v rozpore s čl. I ods. 1, ktorý Slovenskú republiku definuje ako zvrchovaný, demokratický a právny štát. Tento článok je v rozpore aj s akoukoľvek snahou občanov Slovenskej republiky, ktorí by chceli referendom vystúpiť z Európskej únie.
Predstavme si scenár, že občania Slovenskej republiky vyzbierajú 350-tisíc podpisov na vyhlásenie referenda. Prezident alebo prezidentka Slovenskej republiky referendum vyhlási a občania by sa v potrebnej väčšine vyjadrili, že nechcú, aby Slovenská republika zotrvala v Európskej únii, tak ako sa to v konečnom dôsledku stalo aj vo Veľkej Británii. Výsledok tohto referenda by sa vyhlásil ako zákon a vláda Slovenskej republiky spolu s Národnou radou Slovenskej republiky by museli urobiť potrebné kroky k naplneniu tejto požiadavky, ako je napr. aktivácia čl. 50 Zmluvy o Európskej únii. Avšak na novelizáciu ústavy, kde by sa musel neskôr tento sporný článok odstrániť, je potrebná ústavná väčšina v Národnej rade Slovenskej republiky, to znamená minimálne 90 hlasov. Ak by sa však nenašla potrebná väčšina v parlamente, mohlo by dôjsť k situácii, kedy Slovenská republika vystupuje, resp. vystúpi z Európskej únie, no napriek tomu má v európskej, no napriek tomu má v Ústave Slovenskej republiky zadefinované podriadenie sa nariadeniam Európskej únie. To by bol precedens, na ktorého vyriešenie by bol potrebný široký politický konsenzus, a ten by sa mohol hľadať naozaj veľmi ťažko. To by predlžovalo nezmyselný stav a z toho by mohlo vychádzať množstvo ďalších problémov.
Nielen kvôli tomuto je potrebné takéto ustanovenie čl. VII ods. 2 odstrániť, nielen kvôli tomu, že by raz mohla Slovenská republika z Európskej únie vystúpiť, ale najmä kvôli tomu, že je, je tento článok v Ústave Slovenskej republiky absolútne zbytočný a nadbytočný. Veď pôvodné znenie čl. VII ods. 2 bolo, že Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou alebo na jej základe preniesť časť svojich zvrchovaných práv na medzinárodnú organizáciu, ktorej je členom, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva a ak takáto medzinárodná organizácia vydáva právne záväzné akty, sú tieto priamo záväzné a majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Takéto pôvodné ustanovenie bolo úplne dostačujúce na to, aby Slovenská republika mohla počas svojho členstva prijímať nariadenia Európskej únie, a zároveň, keby z Európskej únie vystúpila, nebolo by potrebné novelizovať Ústavu Slovenskej republiky.
My navrhujeme, aby sa táto veta o podriadenosti voči Európskej únie za našej ústavy odstránila a tým sa navrátila vážnosť Slovenskej republiky, aby sa začali potrebné kroky k návratu zvrchovanosti Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem tri faktické poznámky.
Ako prvá, pani poslankyňa Zita Pleštinská, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegovia tu už vysvetlili ten postup a ja len zopakujem, že každý európsky právny predpis je založený na konkrétnom článku zmluvy, ktorý sa označuje ako aj právny základ predpisu. Tým je určený legislatívny postup, ktorý sa musí použiť. Zmluva stanovuje rozhodujúci proces vrátane návrhov Komisie, následných čítaní v Rade a Parlamente a stanovisko poradných orgánov. Takisto stanovuje prípady, kedy sa na prijatie právneho predpisu v Rade vyžaduje jednomyseľnosť a kedy stačí kvalifikovaná väčšina.
Veľká väčšina právnych predpisov Európskej únie sa prijíma v rámci riadneho legislatívneho postupu. V tomto postupe majú zákonodarnú právomoc Parlament a Rada. Je možná ešte aj účasť občanov prostredníctvom európskej iniciatívy občanov, kedy môže jeden milión občanov Európskej únie pochádzajúcich aspoň z jednej štvrtiny krajín EÚ vyzvať Komisiu na predloženie legislatívneho návrhu týkajúceho sa konkrétnej záležitosti. Komisia dôkladne preskúma všetky iniciatívy, ktoré patria do rámca jej právomoci a ktoré podporil 1mil., 1 mil. občanov. V parlamente sa uskutočňuje vypočutie týkajúce sa danej iniciatívy. Takéto iniciatívy môžu preto ovplyvniť prácu inštitúcií Európskej únie, ako aj verejnú diskusiu.
Ďakujem pekne.

Ďalšia v poradí, pani poslankyňa Magdaléna Sulanová, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Beluský perfektne vysvetlil, o čo vlastne ide. Ja si myslím, že, nie som si teda istá, či poslanci koaliční pochopili náš zámer. Tu nejde vôbec o vystúpenie z Európskej únie, tu ide len o odstránenie rozporu v ústave. My sme mali pôvodne ten čl. I, ktorý hovorí o zvrchovanosti Slovenskej republiky, na druhej strane sa tam dodatočne schválil čl. VII, ktorý hovorí o tom, ak sú, že rozhodnutia Európskej únie sú nadradené , resp. zákony Európskej únie sú nadradené slovenským.
Ja chcem podotknúť, že my chceme len odstrániť, tento návrh teda chce odstrániť tento rozpor. A zároveň by sme sa v budúcnosti chceli vyhnúť rôznym komplikáciám, ktoré v podstate sú neriešiteľné, resp. sú veľmi ťažko riešiteľné. Takže treba to takto chápať. Ide tu len o odstránenie tohto rozporu, nehovoriac o tom, že skutočne buď chceme byť zvrchovaní, áno alebo nie, aj napriek tomu, že ostávame v Európskej únii. A pritom, ako spomenul poslanec Schlosár, 9 či 11 štátov je, nemá takýto článok v ústave. Čiže to nebolo povinné. Zdá sa mi, že to bola akási nadpráca poslancov, ktorí schválili takýto článok v ústave.
Ďakujem.

Posledný s faktickou poznámkou, Marek Kotleba, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Martin, ďakujem ti za veľmi dobrý analytický rozbor problému a takisto sa chcem k tomu pripojiť, že niektoré štáty Európskej únie to nemajú, my to máme. Je to pre nás, myslím si, z môjho pohľadu naozaj nevýhodné, lebo tie podniky, tie fabriky a tí výrobcovia sú obmedzovaní týmito nariadeniami Európskej únie a nemôžeme s tým nič robiť.
Slováci nemôžu vyvážať na východ, ale Francúzi, Nemci a iné veľké štáty Európskej únie vyvážajú cez sprostredkovateľov úplne bez problémov. Ak by sme to urobili na Slovensku, dostaneme také strašné pokuty, že by ich tí ľudia v živote už ani nesplatili.
Ďakujem pekne.