28. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Nedá mi na to nezareagovať, čo povedal pán poslanec Šefčík. Ako za hlasovanie je zodpovedný spravodajca. Ako hádzať vinu, to je také typické pre poslanecký klub OĽANO a ich predstaviteľov, že hádžu vinu na iných. Zodpovednosť za hlasovanie nesie spravodajca. Spravodajca si má viesť a kontrolovať hlasovanie. Takže ja sa tu musím zastať členov výborov, že to nie je ich zodpovednosť, a hádzať takto vinu na nich, si myslím, že je nemiestne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Kremský, vo svojom vystúpení ste spomínali, že máte pocit, že tento zákon pôvodný z roku 2019 bol robený ako bič na obchodníkov, že obchodníci boli braní ako nejakí verejní nepriatelia. Osobne si to nemyslím a skúste sa stretnúť nielen s obchodníkmi, skúste sa stretnúť aj s tými výrobcami, aby vám povedali, aké mali problémy pred tým rokom 2019, a potom možno pochopíte, prečo tento zákon bol prijatý.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán kolega Kremský, súhlasím aj s mojím predrečníkom, ktorý dal na vás faktickú poznámku, s tým, že choďte sa fakt reálne prejsť medzi potravinárov a poľnohospodárov a výrobcov, ktorí dodávali do týchto reťazcov, a zistíte, aké mali neskutočné podmienky z hľadiska fungovania.
Chcel by som ešte k tej fakturácii. Európska komisia nám umožňuje robiť úhrady na základe dvoch, a to na základe fakturácie, teda na základe faktúry a na základe dodacieho listu. Toto nám umožňuje Európska komisia. Je to na členských štátoch Európskej únie, ako sa k tomu postavia a čo si vyberú. V pozmeňovacom návrhu, ktorý tu bol predložený, je úhrada faktúry, teda úhrada na základe vystavenej faktúry do 15 dní, napríklad pri tých pekároch. A my sme navrhovali a hovorili o tom, že aby sa to počítalo od dodania tovaru a následne do 15 dní faktúra, lebo je to zrejmé z praxe z minulosti ešte pred rokom 2019, keď toto neplatilo, obchodné reťazce tlačili jednotlivých dodávateľov, aby vystavovali faktúry minimálne raz mesačne. To znamená, že keď tam to dáme striktne, tak proste zase to budú tie reťazce obchádzať a tlačiť tých dodávateľov do takýchto nezmyslov. A pri tých pekároch je to úplne zrejmé, že v ten istý deň to dodá, v ten istý deň má ten reťazec z toho príjem a ten pekár dostane peniaze možnože až za mesiac.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, pozorne som vás počúval. Tento problém na Slovensku je naozaj veľmi dlhodobý. A tie spomínané hypermarkety, ktoré ste spomínali, respektíve tie obchodné reťazce, ktoré zo Slovenska odišli, myslím si, že nemáme veľmi za čím plakať, lebo aj tú konkurenciu, ktorú tu nastavili, áno, na jednej strane dá sa súhlasiť, že znížili sa výrazne ceny, ale zlikvidovali sme si v podstate drobnú sieť maloobchodu na Slovensku, ktorú sme tu mali. V čase pandémie ja som to vnímal ako veľmi negatívnu vec. Pozrite sa, na jednej strane zavreli sme kostoly, lebo nemôžme sa stretávať. Na druhej strane ľudia v hypermarketoch, plné, napchaté boli. Dovolím si povedať, že to bolo ďaleko rizikovejšie infekčné prostredie ako kdekoľvek inde. Keby títo ľudia sa rozptýlili v tých malých obchodíkoch, tak tí malí predajcovia si to vedia odsledovať. Ja neviem, keď by to bolo na štvorcové metre postavené, tak toľko tých zákazníkov do toho obchodíku si pustia. Toto som vnímal ako veľmi negatívnu vec.
Čo sa týka mlieka, ktoré ste spomínali, tuná na Slovensku. Pozrite sa, to nie je len mlieko, ale celkovo prvovýrobcovia ako takí, zvlášť v poľnohospodárstve veľmi ako trpia. Aj ten jeden liter mlieka prvovýrobcovia predávajú za oveľa nižšiu hodnotu, ktorú my si už ako spotrebitelia na konci ako toho reťazca kupujeme. Myslím si, že toto je veľmi vážna vec na Slovensku, ktorú treba riešiť.
Pozrite sa, ten zápach, ktorý sa tu dneska spomínal vo vzťahu aj k tej výrobe toho droždia a podobne. Choďte do susedného Rakúska, do Švajčiarska. Na tých dedinách, malých obciach hospodária priamo v centre poľnohospodári a nikomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za vaše faktické. Myslím si, že vychádzajú z toho, že, pán Puci, aj vy ste boli súčasťou toho tímu, ktorý teda pripravil takéto zmeny v zákonoch, a pre mňa je to deformácia, pre vás to je možno pomoc, ale myslím si, že pomoc by nemala byť taká, že škodí niekomu inému, a myslím si, že táto pomoc skôr uškodila tým slovenským výrobcom a hlavne slovenským spotrebiteľom, občanom.
Myslím si, že najviac tomu uškodila práve tá neusporiadaná a zdeformovaná politika podpory poľnohospodárov, keď sa vyplácali dotácie na všelijaké betónové plochy a letiská len preto, že niekto mal známeho na Poľnohospodárskej platobnej agentúre. Myslím si, že tí ľudia, ktorí dnes sedia vo vyšetrovacej väzbe, niektorých už aj prepustili, pretože sa priznali, že rozdeľovali si úplatky za dotácie, tí by o tom vedeli veľa rozprávať, ako sa takéto veci vybavovali aj u vás na Zemplíne, pán Puci, a vieme, že ľudia, ktorí, ktorí nemali kontakty na politikov bývalých vládnych strán, tak si veľmi ťažko tieto dotácie získavali. Takisto tam patrili talianski mafiáni, ktorí dostávali, ktorí proste pod pláštikom poľnohospodárskej výroby pašovali kokaín, dneska už sedia v talianskom väzení, a proste toto všetko vy ste podporovali. Takže myslím si, že treba sa zamyslieť nad tým, že prečo ste naozaj nepodporovali reálnych slovenských pestovateľov, reálnych slovenských výrobcov namiesto talianskych mafiánov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, je taká jedna zásada, že najviac si zapamätáme obyčajne, keď počúvame nejakého rečníka, to, čo sa povie na začiatku a potom na konci. Dovolím si teda využiť tieto dve také pasáže každého prejavu, lebo každý má začiatok aj koniec, aby som začal takým možno mierne odľahčeným tónom, ktorý je spojený s tým šoférom, ktorý sedí v aute v dlhej kolóne a nadáva na tú kolónu. A taký tichý hlas, keď hovorí on, aká je tá kolóna veľká, mu šepká: "Ale veď kolóna, to si vlastne ty!"
Takže ak teda tak dneska máme dosť často v našich rečiach zmienku o tom, aké sú tie reťazce zlé, ako nás oberajú o našu poľnohospodársku produkciu, ako ju znevažujú, ako dávajú prednosť tomu zahraničnému tovaru, tak vlastne tak trocha tie reťazce, vážení poslanci aj vážení občania, tie reťazce sme tak trocha my. My predsi chodíme do nich, robíme tam tie veľké rady, tlačíme sa tam. Nevravím, že to nemá svoju logiku, samozrejme, že má. Ale predsi len, ak by sme tak ozaj zásadne sa chceli správať, ako teraz ohnivo tu rečníme, nuž, možno by sme si mohli zrátať, koľkokrát sme navštívili tie reťazce a koľkokrát sme vyhľadali obchodík; uznávam, nie je ich tak veľa; aby sme podporili nie slovom, ale činom tú konkrétnu slovenskú produkciu. Lebo to je presne to, čo môže urobiť každý, kto sedí a má tú česť sedieť v tejto sieni zákonnosti a vlastne aj každý občan Slovenska. Je to funkčné, je to jednoduché a je to aj potrebné.
Ale na tie reťazce, dovolím si tak trocha zaprorokovať, by som vedel povedať aj niečo krajšie, niečo v ich prospech. Lebo dnes tie reťazce dostali z každej strany zabrať a bude to paradox, že minister pôdohospodárstva, ktorý má hájiť, a ja si myslím, že je to úplne jasné, že aj musí hájiť záujmy poľnohospodárov, povie hneď v úvode niečo veľmi zase konkrétne a prospešné a respektíve niečo v ich prospech. Ja s radosťou vnímam, že v reťazcoch veľmi efektívne pribúda slovenský tovar. Naozaj to neviem kvantifikovať, to je ešte zavčasu, ale všímajte si to množstvo slovenských zástaviek, rôznych textov, možno nie celkom vždy presných, možno nie vždy reprezentatívnych, ale ony naozaj pribúdajú. Neviem, či sa môže robiť reklama z tohto miesta, nemôže, ale stačí sa pozreť do niektorých reťazcov, aké relatívne veľké množstvá kvalitného slovenského tovaru tam pribúdajú práve s tými slovenskými srdiečkami, kolieskami, letáčikmi. Je to reálny prejav toho, že tie reťazce, aby som sa tak trocha postavil prekvapivo na ich obranu, ony nehovoria, že nechcú slovenský tovar, že uprednostňujú ten zahraničný. Ony len hovoria, že potrebujú mať isté podmienky, a teraz vôbec nehovorím o tých negatívnych podmienkach, ale isté množstevné a kvalitatívne parametre, a ono to zafunguje.
Skúsili ste ovoňať slovenské jahody, ktorými sú zaplavené v týchto dňoch slovenské reťazce? Skúsili ste si kúpiť jahňacinu, ktorá je tak krásne povykladaná v takých efektívnych obaloch s tým zlatým jahňaťom? Skúste to, vážení poslanci, vážení občania, a urobíte niečo nesmierne dôležité, možno oveľa dôležitejšie, ako je zákon, ktorý predkladáme, na to, aby sme tie slová vzletné a krásne, kritické a rozšafné premenili na jeden obyčajný drobný čin. Úplne jedno, či to bude zo SMER-u, zo stredu alebo z OĽANO, alebo to bude niekto v okolí Uliča, alebo to bude v Bratislave. Ja viem, nie je to jednoduché, ale je to funkčné.
Dovoľte, aby som teraz povedal niečo na konto tých rozhovorov, ktoré sa tu už pretraktovali a ktoré boli naozaj veľmi zložité. Viete, neboli vždy úplne férové, neboli vždy úplne jasné, lebo mnohokrát som sa stretol s tým, že to, čo platilo dneska, zajtra bolo verejne popreté. Napriek tomu, že stretnutia boli reprezentatívne, napriek tomu, že tam boli naozaj reči aj zápalisté, niekedy aj trošinka neprimerané, ale určite každý hájil svoje. To viete, niekedy sa veľmi ťažko pracuje pri takomto zákone s takýmto kolokviom, ktoré dokáže sem-tam veľmi prekvapivo zmeniť svoju rétoriku a povedať niečo úplne iné, ako povedal ešte včera. Dobre, možno je to politika, možno to patrí k presadzovaniu záujmov. To je len na vysvetlenie k tomu, že nebolo jednoduché obhájiť taký text zákona, ktorý by vyhovoval čo najviac.
A ja úprimne ďakujem všetkým obchodníkom, veľkým dodávateľom, producentom, komorám za to, že bojovali za tie svoje záujmy, a môžem povedať len úplne jednoznačne, že sme možno neurobili ten najlepší návrh, aký by sa patrilo urobiť, ale môžem zároveň v tej istej vete povedať, že sme urobili všetko pre to, aby takým najlepším bol. Ak sa nepodarilo, samozrejme, zodpovedá minister, tomu sa nebránim. Len ten košatý strom jednaní má naozaj veľa vetiev a veľakrát sa strácate v tej húštine.
Veľmi často ste tu spomínali fond obnovy. Nech to zaznie úplne úprimne aj z tohto miesta: Áno, neuspel som. Nie my sme neuspeli, nie ministerstvo, nie oni, minister Mičovský neuspel. Je to fakt, nikdy som ho netajil a aj tu v sieni zákonnosti ho nieže priznávam, vy ho poznáte, ale úprimne hovorím, že je to tak. Viete, ale je také jedno pravidlo, jedna taká zásada, ktorú asi tiež dobre poznáte, že cieľ je dôležitý, ale ešte dôležitejšia v našich životoch je cesta k nemu. A ja musím povedať s hrdosťou, nie na seba, ale na mojich kolegov, ktorí od júla minulého roku, keď sa parametre fondu obnovy stali známymi a keď sme vedeli, že do apríla 2021 musíme predložiť najlepší z najlepších, tak ako to dokážeme, návrh na podiel z fondu obnovy pre pôdohospodárstvo, že sme na tom tvrdo pracovali. Na tej ceste sa vystriedali mnohí pracovníci z ministerstva pôdohospodárstva a verte, že ani o jednom neviem, že by fixloval, že by na tej ceste sa ulieval alebo že by tú cestu nejakým spôsobom podcenil.
Tie návrhy, ktoré sme robili, tá cesta k tomu cieľu bola poctivá a dovolím si ešte raz z tohto miesta všetkým, ktorí pracovali tie mesiace na fonde obnovy, vytvárali alternatívy a poukazovali na nesmiernu dôležitosť nie tak pre pôdohospodárstvo, lebo to naozaj my máme šesť miliárd k dispozícii, často to bolo pripomínané, pre krajinu. Cítili sme obrovskú možnosť pri týchto prostriedkoch, ktoré prišli do istej miery nečakane pre celú Európsku úniu aj pre Slovensko, že máme možnosť urobiť to, čo bolo dlhé roky zanedbané. Preto sme hovorili o biodiverzite, preto sme hovorili o krajinných prvkoch, preto sme hovorili o ochrane krajiny pred rôznymi vplyvmi, lebo druhotne to všetko vplýva na kvalitu produkcie, lebo ak chceme mať kvalitnú produkciu, musíme mať kvalitnú zem, ak chceme mať kvalitnú zem, tak ju nesmie odviať vietor ani odplaviť povodeň.
Takže áno, fond obnovy je nulový a je to teda moja zodpovednosť, že som to nedotiahol do takého konca, ako bolo potrebné. Často mi to pripomínate a vôbec sa s vami v tejto veci nesporím, lebo fakty sú faktami a treba vedieť priznať v živote aj prehry. Ja len tvrdím, že tá cesta k tomu cieľu bola poctivá.
No, ale často sa tu spomína a ja som aj za to vďačný, čo všetko sa udialo v minulosti. Veľmi radi opakujete, hlavne kolegovia zo SMER-u, že už s tým prestaňte. A máte pravdu, treba s tým prestať, akurát tie miliardy, ktoré natiekli alebo mali natiecť do nášho pôdohospodárstva, naozaj netiekli tam, kde mali, a keby tam boli tiekli, tak možno dnes táto diskusia o tomto zákone by bola skoro zbytočná, lebo to naozaj neboli okrajové úniky, to bol hlboký úpadok a ten úpadok, a na to budem vždycky hrdý, a preto aj hovorím, že budem vždy hrdý na to, že som bol súčasťou Matovičovej vlády. Áno, sme rôzni, ale tak ako vnímam dneska koalíciu, a hlavne svojich kolegov z OĽANO, môžem porovnávať a povedať, že nevidím do nikoho, nikto nemáme röntgenové oči, ale hráme fér. Tu nie sú tie prvky, ktoré keď som vyčítal pánovi Ficovi, keď som mu hovoril 1. júla 2009, ako sa štátny podnik Lesy Slovenskej republiky mal okradnúť o dve miliardy korún, vtedy boli ešte koruny. Všetko bolo v poriadku. A mohli by sme teraz pokračovať v tejto rétorike a našli by sme veľa tých vecí, ktoré si myslím, že nikdy táto vláda neurobí, lebo jednoducho to nemá naozaj vo svojom vnútri.
A túto vládu, túto koalíciu aj tieto problémy, ktoré dopadajú na pôdohospodárstvo, tie ste vyrobili, vážení kolegovia z tejto strany, nevravím, že vy osobne, ale veľmi ste sa na tom podieľali a to história nezabudne. Tieto reči sa budú viesť, ako sa patrí hovoriť v parlamente, ale historici budú spravodliví alebo história bude spravodlivá a bude si pamätať hlavne to dôležité, že tu prišli ľudia, ktorí aj v pôdohospodárstve, aj na ministerstve, za ktoré zodpovedám, hrajú fér. Ja naozaj na tých ľudí som hrdý a naozaj si myslím, aj keď do nikoho nevidím, že tá partia, ktorá dneska na ministerstve pôdohospodárstva pod tým mizerným Mičovským je, je dobrou partiou a vie, čo chce dosiahnuť, a myslím si, že je veľká šanca, aby to aj dosiahla.
A aby som od tých roztratených miliárd prešiel aj k tým konkrétnym, nebude to jednoduché, lebo vy ste nám zanechali veľmi zlé dedičstvo aj v podobe vybavenosti. PPA-čka je malý pekelný stroj, kde sú výborní ľudia, ale tiež sa boria s množstvom starostí. Teraz v máji potravinárstvo bolo často spomínané, ide výzva 330 miliónov, ešte raz 330 miliónov pre investície do potravinárstva a poľnohospodárstva. Ja vám garantujem, že pôjdu do potravinárstva, poľnohospodárstva, nepôjdu ani na letiská, ani na bazény, ani na rozšafné penzióny. Iste to neni čiastka, ktorá by zachránila slovenské pôdohospodárstvo, len prosím, aby sme vnímali aj pri tomto zákone daný fakt, že tu sa hrá fér. A opäť je to cesta k prosperujúcemu Slovensku, je to cesta k bohatému Slovensku, ktoré bude mať vlastné potraviny.
Táto vládna loď bude mať aj súdené dohrať svoju volebnú epochu do tej štvorročnice alebo trojročnice, keď chceme ju rozdeliť. Určite nedotiahne všetky veci do konca, ale vytvára sa tu míľnik, za ktorý sa už nikdy nevrátime. To môžem potvrdiť na základe nie svojho pocitu, ale na základe poznania ľudí, ktorí dnes zodpovedajú za túto krajinu s obrovskou vlnou kritiky. Áno, aj zaslúženej, ale opäť by som vnímal na váhe spravodlivosti historickej, čo robia to podstatné, alebo budeme čítať facebooky, alebo budeme zamýšľať sa nad tým, že sú tu ľudia, ktorí spojili s čestnou budúcnosťou tejto krajiny kus svojho života. Takže tie milióny, ktoré idú teraz aj do potravinárstva, budú opäť, a to si píšte, určite to vytiahnete podrobené paľbe kritiky. Viete, koľko bude nespokojných? Alebo koľko je? Malý, veľký, stredný, začínajúci, tí, čo dostávali, tí, čo nedostávali, tí, čo chcú niečo veľké, tí, čo chcú niečo malé...
Nedá sa vyhovieť všetkým, a preto veľmi často hovorím tú škaredú vetu, ktorú mi potravinári, ale aj poľnohospodári nevedia odpustiť, že nie som tu prioritne pre nich, aby som rozmýšľal, koho potešiť, že sme tu pre krajinu, aby sme vytvorili symbiózu ľudí, ktorí tú krajinu vedia spravovať, ktorí ju vedia obhospodarovať, ktorí nám vedia vyrobiť potraviny. To je cieľ. Nemôžete hľadať pre každého jedného dobrú odpoveď, aby bol spokojný. Musíme nájsť maximálnu symbiózu možností, ktoré máme obrovské. Áno, v rezorte pôdohospodárstva aj bez fondu obnovy. Využiť ich bude veľké umenie, a preto som zdôrazňoval, že okolo mňa sú ľudia, ktorí vedia ako na to. Možno nemajú také veľké skúsenosti, ako mali tí predchádzajúci, ale majú veľkú chuť. A ja som vždy veril, že veľká chuť niečo urobiť a dokázať je viacej, ako o tom krásne rozprávať. A nevravím, že som z tých ľudí, ktorí niečo dokážu a dokázali, ale veľmi si vážim, že mám takých ľudí okolo seba.
No a poďme ešte niektoré konkrétnosti. Pozreť sa aj na to, že sa tu tak trocha spomínali niektoré komodity, zemiaky. To som si len tak povedal, tá klasická slovenská potravina, ktorá nám tak chýba, je všade v tých našich obchodoch len kdesi zo sveta. Robíme úplne konkrétne kroky pre budúcu spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá sa len teraz nastavuje. Zatiaľ tá naša loď ide podľa pravidiel, tak ako sme ich zdedili, až od roku ´23 budeme mať plnú zodpovednosť za jej smerovanie. Viete, to poľnohospodárstvo si predstavte ako obrovský krížnik alebo skôr lietadlovú loď, ktorá musí robiť manéver, musí prejsť veľký kus mora rozbúreného, aby ten manéver bol dotiahnutý do finále. Takže to neni prosenie o čas, to je poukazovanie na nevyhnutnosť času, ktorý potrebujeme na tento manéver, a či sa vydarí, nuž, žiadny kapitán nevie, či naozaj, len by mal byť presvedčený, že robí všetko pre to, aby sa vydaril.
Spomínali sa tu niektoré konkrétnosti a ja som rád, že sa tu jasne pomenovala jedna z vecí, ktorá práve v tejto novele zaznieva, a to je konečné vyriešenie aj mojej osobnej dilemy, čo s tými faktúrami. Nevedel som sa logicky, nie som síce špecialista účtovník, zmieriť s tým, že máme tú požiadavku a tá požiadavka zaznievala aj na našom ministerstve, je to fakt, požiadavku na to, že stačí dodací list na to, aby sa preplácali dodané produkty. Som vďačný, vidím v tom teda hlavný jeden z bodov, lebo sú tu aj detaily, ktoré sa dobrusovali a ktoré nebudem ani sa o nich zmieňovať, a že konečne sme našli takú primeranú a celkom vyváženú cestu k tomu, ako platiť za tovar. Ako platiť spôsobom, že do desiatich dní tá faktúra musí byť, dodací list nestačí a po faktúre ostáva 20 dní na jej preplatenie. Konečne jasné, zrozumiteľné a vyvážené riešenie.
Bol problém aj s pekármi, boli tam dokonca aj osobné motívy, boli tam aj debaty o tom kde, komu a prečo. Sme si vedomí toho, že pekári ako dodávatelia relatívne výnimočného výrobku alebo vybraného produktu, ako je to tuším pomenované v zákone, majú nárok na isté zohľadnenie svojej každodennej rannej produkcie, ktorú už ráno o šiestej, o siedmej nachádzame v obchodoch, a práve preto som rád, že sa vyriešila aj istým spôsobom. Tiež to bola vec kompromisu, ale ja si myslím, že dobrého kompromisu. V politike kompromisy sú nevyhnutné, že dostávajú možnosť po 15 dňoch odo dňa faktúry, keď ju dodajú právoplatnú, mať zaplatené. To znamená, nie 30 ako ostatní summa summarum dní, ale polovicu z toho, pätnásť.
Mohli by sme rozprávať o ekonomických oprávnených nákladoch, až som prekvapený, že neboli predmetom nejakej vášnivejšej diskusie, lebo práve túto vec sme vypustili v prospech obchodníkov. Opäť budem vypadať možno tak mierne divný, že to zdôrazňujem, lebo mi poviete, že no tak to tým obchodníkom zase ten Mičovský alebo to ministerstvo vyhovelo. Viete, musíme dávať prednosť a zvažovať vždy to, čo je logické, nie to, čo za každú cenu máme znásilniť, aby sme niečo dosiahli. Tie ekonomicky oprávnené náklady, ich odchod z tohto zákona bol nielen požadovaný tým infringementom, keď už mám použiť toto nádherné slovenské slovo, ale bol požadovaný logikou veci. Takže opäť, nie hra pre veľkých, nie hra, aby sme sa s nejakými agro- a obchodobarónmi spojili, ale hra pre spravodlivosť a rozumné nájdenie kompromisov, ktoré potrebujú tak dodávatelia, ako aj odberatelia.
Nuž, tých poznámok som si urobil tu viacero, ale aby bola možnosť... aha, iba dve faktické poznámky, ja reku bude tu ešte tvrdá výmena, preto som sa prihlásil do tejto rozpravy. Takže ja nezdržujem, lebo mám aj ja povinnosti teraz ešte pomerne veľké, takže pokúsim sa radšej počúvať to, čo zaznie vo faktických, a budem verný tomu, čo som povedal na úvod, že si to ľudia teraz zapamätajú, keď sa to povie na úvod aj na záver.
Vážení občania Slovenska, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, máme všetci jedinečnú možnosť pomôcť slovenskému potravinárstvu a pôdohospodárstvu. Naozaj to, čo produkujeme, nie je zanedbateľné a nie je toho málo a vonia to, chutí to a je to zdravé. Poprosím vás, skúste týmto jednoduchým spôsobom pomôcť nám, ministerstvu, ktoré je zodpovedné za to, aby to fungovalo. Som presvedčený, že je to jedna z ciest, ktorá je viac efektívna, ako sa môžme ktokoľvek z nás domnievať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážený pán minister, tak ako vy ste bol milý na nás, budem aj ja milý na vás. Nevenujem sa tejto problematike až tak priamo, ale neni mi poľnohospodárstvo cudzie, keďže pochádzam z regiónu, ktorý má bohatú históriu na poľnohospodárstvo a môj otec je taký zanietený poľnohospodár, že bude mať 77 rokov a stále je riaditeľom poľnohospodárskej potravinárskej komory v Starej Ľubovni, hoci len na polovičný úväzok, ale mám pocit, že už je problém nájsť človeka, ktorý by to chcel robiť v tejto dobe. Som možno to dieťa šťasteny z tej generácie, ktoré ešte naživo videlo kravu, ktoré pozná vôňu maštaľného hnoja, ktorý chodil cez prázdniny pásť kravy, ktorý chodil hrabať seno, čiže ktorý presne vie o tom, o čom hovoríte vy, o tej vôni a chuti domácich potravín.
Len ma trošku mrzela jedna vec na začiatku vášho vystúpenia, že ste chválil potravinové reťazce veľké, že tam narastá počet slovenských výrobkov. Len je veľká škoda, že ste nespomenuli aj tie menšie obchodíky, tie regionálne obchodíky, ktoré sa tiež snažia tú našu domácu produkciu predávať, čiže treba si aj na nich spomenúť, lebo keby sme začali hovoriť o tých vlajočkách a srdiečkach a o tom, čo sa objavuje v tých letákoch v tých veľkých hypermarketoch, tak sám dobre viete, že ja ako laik len z počutia čo poznám, že keď je pravda to, čo sa hovorí, že ešte aj miesto v regáli si musíte zaplatiť a ešte miesto, ešte aj tú zľavu v tom letáku, ak ju tam chcete mať, tak ešte dokonca aj to niečo stojí; ak to neni pravda, tak sa ospravedlňujem; tak si myslím, že tomu sa treba venovať.
A fakt súhlasím s vami, čo ste povedali na záver. Vážme si to naše poľnohospodárstvo a pomáhajme tým našim poľnohospodárom!

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pán minister, ja som chcel začať tým, že som vám chcel pripomenúť, že ste vystupovali vlastne k zákonu 91/2019 o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, ale v šestnástej minúte svojho príhovoru ste sa začali tomu venovať. Ten začiatok vášho vystúpenia, ale viac-menej vždy to vaše vystúpenie je také, že fakt som si reálne zavrel oči a počul som ten potôčik, tie vtáčiky a ten lesík a tak ďalej, ale nevenovali ste sa fakt reálne vystúpeniu k tomu, čomu ste sa mali venovať, pán minister.
Druhá vec je tá, že hovoríte o vašej priamej zodpovednosti aj pri tejto novelizácii tohto zákona a povedali ste, že keď to nebude fungovať, tak vyvodíte zodpovednosť. Ja vám len chcem povedať ešte dve veci, že ste poďakovali zamestnancom, ktorí od júla na vašom rezorte pracovali na pláne obnovy a odolnosti. Bohužiaľ, realita je taká, že tie ich hodiny boli nezmyselne na to vynaložené, lebo z plánu obnovy a odolnosti máme jednu veľkú nulu. A ja si myslím, že tak ako ste povedali, že vy by ste zobrali tú zodpovednosť, lebo tú zodpovednosť máte za to, že tento zákon, tak keď sa schváli tak, ako je teraz navrhnutý, nebude fungovať, tak podľa mňa by ste mali byť chlap a mali by ste vyvodiť zodpovednosť aj za ten plán obnovy a odolnosti, za tú jednu veľkú nulu, lebo vy stále vystúpite, ako keby sa nič nestalo, nič sa neudialo, ale tak veľká premrhaná šanca pre slovenských poľnohospodárov a potravinárov v pláne obnovy si, myslím si, že našej generácii do budúcnosti budú veľmi, veľmi vyčítať.

Ďakujem pekne. Pán minister, bohužiaľ, za rok vo funkcii ministra pôdohospodárstva ste nepochopili, koho máte zastupovať. Minister pôdohospodárstva zastupuje poľnohospodárov a potravinárov, nie obchodníkov. Tých má zastupovať minister hospodárstva, respektíve možno pán Kremský ako predseda výboru, ako aj vidno ako spolupredkladateľ tohto pozmeňujúceho návrhu, že ten sa aspoň postaral trochu o obchodníkov. Vy by ste sa mali starať hlavne o výrobcov a o poľnohospodárov, a nie chváliť tu obchodné reťazce a obchodníkov.
A čo sa týka samotnej novely. Mám pocit, že tá smernica mala byť transponovaná do 1. mája 2021. Dnes je 12. mája. Vyzerá to tak, že sme asi ako jediná členská krajina Európskej únie smernicu netransponovali a to i napriek tomu, že sme s touto smernicou začali ako prví a že sme vyzvali Európsku úniu na jej transpozíciu. A toto, pán minister, je vaša hanba a hanba tejto vládnej koalície! Za toto môžte vy! A dôvod, prečo je to tak, je tento paškvil (rečník nadvihol hárok papiera), ktorý sme hodinu pred dnešným rokovaním dostali do ruky a ktorý evidentne ešte viacej znevýhodní našich, slovenských výrobcov potravín. Klobúk dole, toto sa málokomu podarí!

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán minister, na úvod chcem oceniť, že ste vystúpili v rozprave. By som povedal také nekonvenčné, obyčajne to ministri nerobia, aby dali možnosť vystupovať, reagovať na rozpravu. Ďalej ale už to nebude také na ocenenie.
Ja si pamätám, keď ste obhajovali programové vyhlásenie vlády, kde ste na moju veľkú radosť povedali, ako budete bojovať za slovenských poľnohospodárov, potravinárov, voči všetkým ostatným, pretože to vytvára krajinu, produkcia a, samozrejme, predaná produkcia.
K vývoju obchodných vzťahov a obchodných reťazcov. Budem súhlasiť s vami, že reťazce priniesli novú kultúru predaja, úplné nové podmienky, čo treba oceniť, to nemôžme povedať, že to tak nie je. Ale od samého začiatku mali také postavenie, ktoré im dovolilo zneužívať svoju ekonomickú silu. Ona bola zadefinovaná v prvých zákonoch, ktoré boli prijaté o obchodných reťazcoch, boli dva, ktoré sa vyvinuli potom do tých neprimeraných obchodných podmienok pri novom zákone, ktorý bol.
Ja mám takú otázku na vás, pán minister, považujem vás za čestného človeka, nakoniec sa ako lesníci poznáme už roky. Ako si vysvetľujete to, že sa vždy nájde istá skupina politikov a ľudí, ktorá obhajuje obchodné reťazce, využíva všetky argumenty, ktoré ony prinesú a tú našu slovenskú pospolitosť celú poľnohospodársku a potravinársku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)