28. schôdza

Ďakujem pekne. Ďakujem za tieto reakcie.
Asi využijem túto poslednú, pán poslanec Faič, naozaj, keďže teda hlásime sa k tomu, že máme istú lesnícku spoločnú skúsenosť, tak poviem, že viete, ako rastie les. Pomaly a kým sa dopestuje, tak treba veľa pokory, veľa pozorovania a veľa múdrych zásahov. Nuž, možno aj kým zmeníme naše poľnohospodárske a potravinárske Slovensko, bude treba mať aj trpezlivosť a uznať aj straty, nejaký minister odíde, nejaký príde, ale ten cieľ je hodný toho, aby tá hora bola kvalitná. A ja som presvedčený, že k tomu práve spejeme. Takže nemám najmenšiu obavu z toho, že by sme nešli správnou cestou. Že to tak nevypadá a že oprávnene ako opozícia poukazujete na veci, ktoré možno by som na vašom mieste robil podobné niečo; niečo je fér, niečo menej, ale to už patrí do politického života.
Len tá jednoduchá otázka, ktorú ste dali, má svoju aj jednoduchú odpoveď. Áno, niektoré veci vypadajú tak, ako keby ste slúžili práve len nejakej skupine. A veľmi často počúvam, že som obklopený agrobarónmi a inými barónmi. Nuž, nie som. A keď hovoríme tak, ako mi to pripomenul váš kolega, že máme hovoriť o zákone o neprimeraných obchodných podmienkach, nuž, tak sa spytujem, čo v tomto zákone, v tejto novele 91/2019 je naozaj také, že by to svietilo, ako keby výstraha, že opäť aj táto vláda sa pridala k tým prechádzajúcim a chce nejakým spôsobom vnímať požiadavky tých najbohatších. Ja myslím, že, pán poslanec Faič, nič také tam nenájdeme. Je tam snaha len o poctivé hľadanie rovnováhy, tak ako som to zdôraznil, nájsť férový prístup. Ja som vďačný, že môžem prehovoriť za... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja musím v záverečnej reči reagovať, pretože za posledné týždne prebehlo slovenskou verejnosťou hrozne veľa dezinformácií, klamstiev, zavádzaní. Určité skupiny sa snažili možno aj nátlakovými akciami zmeniť niečo, čo sa aj tak zmeniť nepodarilo, pretože tento zákon, ktorý bol pripravený z dielne ministerstva a následne upravený pozmeňujúcim návrhom, je konsenzom viacerých ľudí, aj keď síce je spájaný s mojím menom. Ale na druhej strane budem úprimný, som rád, že aspoň trochu zase sa v médiách objavila téma poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Zase sa debatuje o niečom, čo sem-tam sa aj zabudne, a ľudia by si mali uvedomiť, že žijú z potravín a nie z blatníkov, nárazníkov a pneumatík.
Čo sa týka pozmeňováku, a na to musím reagovať. My sme, my sme v pozmeňováku niektoré veci upravili, ktoré sme považovali za nedôslednú, alebo nehovorím že za nedôslednú, ale možno jak chybnú transpozíciu, mali sme k tomu nejaký názor, že vo výsledku ten pozmeňovák bol konzultovaný aj s ministerstvom, takže nebola to nejaká svojvôľa poslancov. Ale sú tam také tri zásadné veci, ktoré sme považovali do toho vsunúť a tieto, o tie bojovať a tie aj tam ostali.
Prvá vec a najpodstatnejšia je to, že napriek tomu, že ministerstvo posudzovalo skupinu odberateľov ako združenie, tak združenia sme vylúčili z tohto zákona o nekalých obchodných praktikách. Na združenia sa to nevzťahuje, pretože združenia ja považujem to, čo je základom rozvoja vidieka v celej Európskej únii a pre mňa je to tak citlivá a dôležitá vec, že urobím všetko pre to, aby tie združenia sa rozvíjali. Mám skúsenosti zo zahraničia a viem, že pokiaľ podchytíme združenia, ten vidiek začne konečne žiť a aj vďaka združeniam môžme ich podporiť ešte ďalšími, ďalšími finančnými prostriedkami. Sú tam možnosti, podpora združenia priamo z bruselských peňazí, môže do toho štát vstupovať, proste je to forma, ktorá je jedinečná a pokiaľ si zničíme združenia, zabudnime na to, že na Slovensku budeme mať dostatok ovocia, zabudnime na to, že na Slovensku bude dostatok zeleniny.
Tým to nekončí. Ja som zažil združenia chovateľov ošípaných v Poľsku, videl som združenia spracovateľov, pestovateľov obilia, spracovateľov múky, produkcie pekárenských výrobkov, v Belgicku sa to ide až pomaly po hotové výrobky. Čiže toto je tá správna cesta, preto som rád a ďakujem, že sme sa na tých združeniach dohodli a tieto tam zaradené nebudú.
Zákaz predaja pod cenu ministerstvo pochopilo, že ho treba vylúčiť, my sme, sa nám podarilo presadiť to, že zákaz predaja pod cenu ostáva, pretože to je najväčšia podľa mňa nekalá praktika, ktorú môže silný, ktorý má peniaze alebo chce niekoho zničiť. V regióne stačí, že v maloobchodnej predajni dáte chlieb, mlieko, maslo, čo je indikátorom a nejakou tou, hlavným, hlavným motívom nakupovať, dáte pod nákupnú cenu a znížite všetko okolo seba, čo aj nechcete, či už predajcov, alebo obchodníkov.
Tretia vec je zavedenie povinnosti faktúry. Myslím, že sa zhodneme na tom, že sme v roku 2021, už nie sme v roku 1991, kedy sme písali faktúry ručne. Sme v roku 2021, kedy svet funguje na elektronických faktúrach a obídenie povinností faktúry znamená okrádať štát. Čiže na jednej strane sú tu návrhy dávať deťom, čo absolútne súhlasím, rodinám, podporovať ich a na druhej strane chceme tento štát okrádať tým, že neodvedieme DPH z tejto faktúry? Je to solidárne voči tým ľuďom? Alebo zase zvýšime nejaký iný poplatok, aby sme tie zdroje získali? A tí čestní faktúru vystavia. Zaujímavé, že nevystavia väčšinou faktúru tí, ktorí majú iné úmysly ako úmysly čestné.
Takže to sú tri hlavné piliere, ja som rád, že sa podarili presadiť.
Veľká diskusia bola a obviňovali aj mňa, že som sa zasadil o zrušenie generálnej klauzuly. Nie je to pravda. Generálna klauzula ako univerzálny nástroj na riešenie nekalých praktík tam zostal. Takisto ostal logistický bonus.
Vylúčenie ekonomických oprávnených nákladov je nevykonateľná praktika, to bol čiste politický ťah, pretože na základe zákona o hospodárskej súťaži, na základe obchodného tajomstva, keby ja som vám poskytol moje oprávnené náklady, ja im pošlem mailom a pošlem tam kontrolu, vy zaplatíte 10 % z ročného obratu. Je to neoprávnené, to je tá nekalá praktika. 10 % z ročného obratu.
Ale, vážení kolegovia, ja chcem povedať ešte k tomu niečo iné. My tu riešime nejaký zákon, ten zákon nie je problém. Ten zákon je dôsledok. Pokiaľ by sme mali silných poľnohospodárov a silných potravinárov, tak by sme mali len tých deväť nekalých praktík, ako prikazuje smernica európskej, Európskeho parlamentu. Ten skutočný problém je niekde úplne inde.
Prvým zásadným problémom, sme 17 rokov v Európskej únii, 17 rokov slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo nemá funkčnú koncepciu pôdohospodárstva. Od roku 2004 nemáme žiadnu koncepciu. A pokiaľ sa vytvorili, ja nehovorím, že bola zlá, všetky ostali v šuflíkoch na Dobrovičovej 12. Ani jedna koncepcia od roku 2004 sa v tomto štáte nerealizovala, bol to len nejaký zdrap papiera, ktorý sa schválil na Úrade vlády a tak to pokračovalo ďalej. Teraz sa pripravuje nová koncepcia, pokiaľ mám informácie, a to bude ten dokument, ktorý potom môžme hodnotiť.
Druhá vec, všetci, všetci nadávate na hypermarkety a supermarkety. Tak iba pár čísiel. Prvé, prvý obchodný reťazec Tesco bol postavený v roku 1999. Tento rok sa neotvoril žiaden hypermarket, minulý rok sa neotvoril žiadny hypermarket, my máme 600 hypermarketov. Ja sa pýtam, kto dovolil výstavbu týchto marketov? Hádam, hádam nie táto vládna koalícia alebo ja, alebo tu pán minister Mičovský? Čiže tých, ktorí povolili tie markety, sa treba opýtať, prečo ste umožnili takú obrovskú tržnú silu týmto obchodným systémom? Jasné, že sa zvýšila kultúra predaja, ja s tým súhlasím, ale určite bola namieste miera regulácie zachovania regionálneho predaja a predaja v rámci marketov.
Všetci tam chodíme nielen preto, že sa nám tam páči, ale tam chodiť musíme, lebo nemáme kde inde nakupovať potraviny. Pritom slovenských, slovenských obchodov, Coop, ktorý má 2-tisíc, a ostatných je asi 1 500. Bohužiaľ, tí nemajú takú, takú silnú silu ako tie zahraničné markety. Preto neostáva nám nič iné, my musíme vychádzať zo stavu, v ktorom sa nachádza Slovenská republika, a my nemôžme teraz robiť to, že budeme hrať falošné divadlo a na nich nadávať. My, bohužiaľ, musíme urobiť všetko pre to, aby sme využili ich tržnú silu, aby sme využili ten priestor, tie pulty týchto marketov, či už slovenských, alebo v zahraničí, ja ich nerozlišujem, na to, aby sme tie slovenské výrobky dostali k našim zákazníkom. Iná cesta momentálne neni, my sme to nespôsobili.
Ten najväčší problém, ktorý je, kvôli čomu dnes oprávnene a oprávnene kričia, nadávajú, sú zlí a píšu, robia tlačovky naši poľnohospodári a potravinári, je obrovský investičný dlh. To je najväčší problém. Iba rastlinná vertikála zrátala, že investičný dlh v rastlinnej vertikále od pšenice až po pekárenský výrobok na pulte je 2,3 miliardy. Tu dnes padli potravinári 500 miliónov, čiže rátajme okolo 3 až 4 miliardy je investičný dlh. Pri tom zhruba 5 miliárd eur, možno 10 miliárd eur, lebo išlo aj na priame platby niečo, išli do nejakých zvláštnych investícií. To je ten problém, naši potravinári nemajú tú ekonomickú silu, aby boli partnerom, aby ten market, ktorý je tu, prišiel za nimi a poprosil ho, dodávaj mi, prosím ťa, máš vynikajúce výrobky, v dobrých cenách. Nie, situácia je opačná, pretože oni dnes v podstate ani nemajú za čo sa rozvíjať.
Nezabudnite, že už niekoľko rokov beží informácia, minimálne dva roky alebo tri, začala bežať informácia, že v roku 2025 nám končí klietkový chov vajec. Pýtam sa, reagoval niekto na to? Včera som bol s pánom Molnárom, reagoval niekto na to pred dvomi-tromi rokmi, že oni potrebujú za štyri roky alebo za tri roky ukončiť investície v hodnote 50, 60 miliónov eur? Uvedomuje si niekto, že pokiaľ týmto hydinárom, ktorí sú podvyživení, pokiaľ nedáme peniaze, tak v roku 2025 podiel slovenských vajec bude 40 % maximum? Možno 30. Uvedomuje si niekto, tých 60 % nahradia poľské vajcia? To sú tie dopady toho investičného dlhu a nezodpovedného prístupu k poľnohospodárom a potravinárom. Z jednoduchého dôvodu, poľnohospodár a potravinár bol stále občan druhej a tretej kategórie. Je to hanba pre všetkých, ktorí toto dopustili, aj pre nás, samozrejme, možno mali sme spraviť viac, ale toto sa musí zmeniť. Všetci alebo väčšina z nás cestuje po svete a vie, že keď príde niekde sedliak do krčmy, tak mu kupujú a niežeby on prosil na to, aby mu niekto kúpil.
A viete, čo je výsledok? A prečo tá situácia a tie ekonomicky oprávnené náklady sú také, aké sú? Včera mi hovoril pán Molnár, že keď kolíše trh s vajcami, tak vajcia predávajú do Rakúska za jeden-dva centy. A ja sa ho pýtam, pán Molnár, a koľko máme sušiek vajec na Slovensku? No, nemáme. A keby bola tá suška vajec tu a ja som začínal svoj život po strednej škole v hydinárskom závode, my sme tam sušku mali, to bol rok ´80, strašne dávno, tak tým pádom tie vajcia nejdú za jeden cent. Azda si nemyslíte, že Rakúšan mu dá 5 centov? No nedá mu.
Prečo, prečo zeleninári stavajú bioplynky na mrkvu a na zeleninu, ktorá je mierne poškodená a nezodpovedá štandardu predaja mrkvy? Lebo nemáme mraziarne. Prečo kupujeme Slovakia Chips vyrobené v Čechách? Prečo nevyrábame na Slovensku hranolky?
A to je to, čo nám chýba, že ten, nazvime ho, tovar druhej a tretej kategórie, nie z hľadiska kvality, ale z hľadiska tvaru, ide do odpadu, do kompostu a ten by mohol byť hranolky, mrazené výrobky, konzervované výrobky, my radšej vyhodíme. To je ten katalyzátor, ktorý znižuje oprávnené náklady. Znížiť straty a zlepšiť výnosy.
O výrobno-odbytových združeniach som hovoril. To je základ základov. Mňa veľmi mrzí, že na Slovensku nie je podporovaná ani jedna odbytovka, ani jedna. To, že sú vytvorené... Poliaci od 12. júna dávajú 10 % odbytovkám z obratu, dlhodobo funguje 4,6 Brusel, 4,6 štát, to je 9,2 %. Nefunguje to. A tým vlastne, že sme prešli to obdobie, to nešťastné obdobie rezortu druhej a tretej kategórie a ako som už predtým spomínal, máme poľnohospodárov, ktorí hľadajú predaj, to je jedno komu, máme potravinárov, kto nakupuje neviem komu, potom máme vyhlášku alebo smernicu alebo je to v zákone, myslím, 152, kde musia byť umiestnené, 50 % výrobkov musí byť v letákoch. Dámy a páni, v tých salámach je 10 % slovenského mäsa! Čie mäso predávame v tých šunkách, v tých salámach? No nie naše. My sa tvárime, že máme tie vlajočky tam, ale tam je cudzí výrobok. To nie je náš. Chýba nám samozrejmá hrdosť na slovenské výrobky a tá sa buduje strašne dlho.
Na záver dve veci. Peniaze, tých 11 miliárd, ktoré sa dali na poľnohospodárstvo, bohužiaľ, išli nesprávnym smerom. A pokiaľ si neuvedomíme, že majú ísť na produkciu, aj na produkciu surovín, pozor, aj na produkciu surovín, pretože tie suroviny aj tá pšenica môžu byť a majú byť a musia byť surovinou pre výrobu potravín. Že my sme urobili veľké lány a predávame väčšinu surovín do zahraničia preto, aby tí poľnohospodári prežili. Nenadávajme na nich! Oni nemajú inú šancu, ako robiť to, čo robia, lebo chcú prežiť. Ja som si rátal potravinovú sebestačnosť na Slovensku na počet chvostov a pier a tak ďalej, my v podstate by sme nemali čo predávať.
A teraz úplne na záver. Chcem vás poprosiť, máme do októbra päť mesiacov, päť mesiacov a pred nami je obrovská úloha, ktorá sa buď zvládne, alebo sa nezvládne. Tá úloha sa volá intervenčná stratégia, strategický plán a koncepcia rozvoja pôdohospodárstva a potravinárstva do roku 2035. Potom, prosím, hodnoťte. Buď tá koncepcia sa zvládla a poprosím aspoň povedať ďakujem, alebo sa nezvládla a potom oprávnene kritizujte. Pretože keď toto sa nezvládne, najbližšia možnosť zmeniť poľnohospodárstvo bude v roku 2030, možno 2028, možno, ale osem rokov tu budeme trieť biedu. A ak toto zvládneme, tak z vidieka sa stane konečne miesto pre život. Po dlhých, dlhých rokoch nebude mať migráciu, ale budú tam sa vracať ľudia naspäť a ak toto zvládneme, ja verím tomu, že áno, tak z vidieka sa stane miesto, ktoré zabezpečí, splní svoje nielen ekonomické, ale aj spoločenské, sociálne, klimatické a environmentálne funkcie.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Termín hlasovania aby bol zajtra o jedenástej hodine.

Dobrý večer, pán predsedajúci. Veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v druhom čítaní sa opäť dostávame k zákonu, ktorý má dorovnať materskú pre vojačky, policajtky a ďalšie ženy v rámci ozbrojených síl, kde tá materská podľa vymeriavacieho základu je nižšia ako u civilných povolaní, a to konkrétne podľa vymeriavacieho základu 5 %, ale de facto v číslach je to 100 eur a viac, preto sa snažíme touto novelou zákona túto nerovnosť odstrániť.
Viac by som povedala v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá, pán predsedajúci.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som vám ako určený spravodajca predniesol túto spoločnú správu.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady SR Vladimíry Marcinkovej, Juraja Krúpu a Petry Krištúfkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením číslo 621 zo 16. marca 2021 pridelila návrh poslancov Národnej rady na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne, sociálne veci a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet takisto schváliť, výbor pre sociálne veci rovnež schváliť a výbor pre obranu a bezpečnosť takisto návrh zákona schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť. Gestorský výbor... (Rečník sa obrátil na predsedajúceho.) Myslím, že toto už asi nemám čítať či mám? Ale áno.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Nejaký problém?

Krúpa, Juraj, poslanec NR SR
Nie. Čítam si to, ale v pohode.
Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov, vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.
Spoločná správa výborov Národnej rady k návrhu poslancov v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 64 na svojej 27. schôdzi.
Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne opätovne, pán predsedajúci. V máji 2017, presne pred štyroma rokmi, sa zvyšovala materská zo 70 % na 75 % vymeriavacieho základu. Na vojačky, policajtky a hasičky sa vtedy zabudlo, lebo ich materskú upravuje osobitný zákon.
Zopakujem to ešte raz. Civilným zamestnankyniam sa zvýšila materská pred štyroma rokmi, čomu sa veľmi teším, ale ženám v armáde, Policajnom zbore, Záchrannom a hasičskom zbore, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe, Národnom bezpečnostnom úrade a v Zbore väzenskej a justičnej stráže sa materská nezvýšila. Štyri roky sa nenašiel nikto, nikto v politike, kto by sa za tieto ženy politicky pobil!
Veľmi si vážim, že sa tieto ženy na mňa s dôverou obrátili a že sa mi s pomocou predsedu branno-bezpečnostného výboru pána Krúpu a rovnako s pomocou pani poslankyne Krištúfkovej podarilo presvedčiť koalíciu a priniesť novelu, ktorá túto nerovnosť odstráni. Toto navýšenie sa hneď po nadobudnutí účinnosti dotkne vyše 650 žien, ktoré sú aktuálne na materskej, a teoreticky môže pomôcť až odhadom šesťtisíc ženám a, samozrejme, aj mužom zamestnaným v ozbrojených zložkách, ktorí na materskú, respektíve rodičovskú pôjdu v budúcnosti.
Nebavíme sa o malých peniazoch, ale prinajmenšom o sto eurách mesačne, o ktoré tieto ženy od roku 2017 prichádzali. Náš pôvodný zámer bol dorovnať 70 % na 75 % vymeriavacieho základu. Avšak vymeriavací základ sa pri civilných povolaniach a pri týchto povolaniach, ktoré som vymenovala, líši. Pri civilných povolaniach ide o hrubý príjem, zatiaľ čo pri vojačkách, policajtkách a ženách v uniformách, ďalších ženách v uniformách, ktoré som vymenovala, hovoríme o čistom príjme. Preto prichádzame s pozmeňujúcim návrhom, ktorý navrhuje upraviť výšku materského na 100 % čistého denného služobného platu. Takáto výška bude viac zodpovedať reálnej výške materského vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, teda u civilného zamestnanectva, pretože tak ako som už povedala, materské podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení sa vypočítava z hrubého príjmu, kdežto pri týchto zamestnaniach je to z čistého príjmu.
Je fér povedať, že aj v opozícii sa našli ľudia, konkrétne pán Saloň, ktorí podobnú myšlienku presadzovali, a preto verím, že nebudeme v tejto veci bojovať, ale všetci spoločne naprieč politickým spektrom sa postavíme za policajtky, za hasičky, za vojačky a tak ako to bolo pri prvom čítaní, aj v druhom čítaní jednohlasne zahlasujeme za takýto návrh.
Teraz prečítam pozmeňujúci návrh. Jeho znenie je: Pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Juraja Krúpu a Petry Krištúfkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, hovoríme o tlači 444.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Juraja Krúpu a Petry Krištúfkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 444), sa mení takto:
1. V čl. I sa slová "vo výške 75 % čistého denného služobného platu ustanoveného v § 12" nahrádzajú slovami "vo výške 100 % čistého denného služobného platu ustanoveného v § 12, najviac vo výške 75 % maximálneho denného vymeriavacieho základu na určenie nemocenskej dávky podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení".
Poznámka pod čiarou k odkazu znie: § 55 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
2. V čl. II sa slová "1. júna" nahrádzajú slovami "1. júla".
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a prosím vás, aby ste túto zmenu naozaj v prospech žien v uniformách a v prospech dorovnania materskej zvýšili. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, predkladatelia, v prvom rade sa vám chcem, možno to bude také nezvyčajné vystúpenie z mojej strany ako opozičného politika, ale sa vám chcem poďakovať za veľmi korektný prístup z vašej strany, jedného aj druhého, pretože tak ako v prvom čítaní som vyslovil podporu tomuto návrhu zákona, pretože ten dobrý úmysel tam bol a ten dobrý úmysel sa, verím tomu, že aj naplní a, tak ako povedala predo mnou pani poslankyňa, že naprieč celým politickým spektrom, pretože bola veľmi dobrá myšlienka tohto zákona, ale možno ako hovoria bratia Češi, že chybička se vloudila a nie celkom sa domyslelo to, že pri civilnom je to 75 % z hrubého, pri policajtoch je to 75 z čistého, čo by vo finále zase znamenalo nejaký rozdiel 25 %. A preto vlastne takisto medzi prvým a druhým čítaním chodili viaceré, viaceré emaily od policajtiek, kde žiadali vlastne o takúto podporu, kde aj konfederácia odborových zväzov cez... odborový zväz polície cez konfederáciu odborových zväzov dával pripomienky.
Ja som s takýmto pozmeňovákom, respektíve s takouto myšlienkou na výbore prišiel, ale po korektnej debate aj s pánom predsedom výboru, kde sme si to povedali, vysvetlili, počkali sme si na stanovisko vlády, že aké bude to stanovisko vlády, s čím prídu oni vlastne, a na základe toho vlastne dochádza k tomu, že sa zo 75 % bude navyšovať s týmto pozmeňujúcim návrhom na 100 %, plus je tam ešte, bolo doplnené to zastropovanie, tak ako je to v civilnom sektore, čo môj pôvodný pozmeňovací návrh neobsahoval.
A teraz možno bude taká jedna, taká zaujímavá paralela zo včerajška, neviem, pri ktorom bode rokovania to bolo, že sa objavili dva pozmeňujúce návrhy, jeden bol horší a jeden bol lepší a prešiel hlasovaním ten horší. Tak my vám dnes ukážeme, že ako by to mohlo fungovať medzi koalíciou a opozíciou, ak sú dva podobné návrhy a jeden je lepší a jeden je horší. Ja uznávam, že ich návrh je lepší, pozmeňujúci návrh je lepší ako môj, a preto ja svoj pozmeňujúci návrh v rozprave ani neprečítam, a teda o ňom sa vôbec hlasovať nebude. A tak môžem aj zagarantovať, že určite podporíme váš návrh či už pozmeňujúceho návrhu, alebo samotného zákona.
Takže ešte raz ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ja by som sa chcela poďakovať pánovi poslancovi Saloňovi naozaj za veľmi korektnú diskusiu, ktorá prebehla medzi opozíciou a koalíciou v tejto veci, a možno, tak ako povedal pán Saloň, by to mohlo byť inšpiráciou, aby sme sa aj v budúcnosti pri rôznych výmenách názorov a naozaj riešeniach vecí pre ľudí držali diskusie vo vecnej rovine a v tom najlepšom možnom riešení, než púšťali emócie, ktoré niekedy prevažujú tieto diskusie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Takto, taktiež sa chcem poďakovať sa za tento férový prístup pána poslanca Saloňa. Veľmi si to vážim, máme naozaj konštruktívny, konštruktívny prístup aj konštruktívnu spoluprácu aj na výbore, takisto aj v týchto otázkach. Cením si, ako sme o tom mohli diskutovať, ako sme pri tomto návrhu v podstate mohli s týmto spôsobom aj nejak hľadať určité kompromisy alebo ciele, ktoré sme si stanovili. Ja vám ďakujem veľmi pekne. Teší ma, že sme sa takto zhodli a že máme takto širokú podporu.

Len veľmi úsmevne, keďže tu nebol nikto z opozičných poslancov a mal som potlesk, tak to sa bude ťažko vysvetľovať. Ďakujem. (Povedané so smiechom. Smiech v pléne.)