28. schôdza

Ďakujem za slovo. Využívam to, že niektorí členovia vlády tuná sú. Vidím tuná pána ministra pôdohospodárstva Janka Mičovského. Tak kladiem mu otázku v duchu tom, toho, ako to tu zaznelo v Národnej rade. Sme tuná teraz preberali dva dni dozadu povinné členstvo v Slovenskej poľovníckej komore.
Pán minister, pýtam sa ťa, kedy predložíš do pléna Národnej rady návrh zákona, ktorý bude rušiť povinné členstvo v Slovenskej poľovníckej komore. Nebol si tuná, chýbal si, ja si pamätám, že roky dozadu si bol ty iniciátorom, ktorý si tu prišiel do pléna Národnej rady, z archívu to vieme si pozrieť, kedy si tento návrh zákona predložil. Myslím si, že nie je dobré a vhodné, aby všetci poľovníci, ktorí sú na Slovensku, boli povinne, povinne registrovaní v Slovenskej poľovníckej komore. Ak tá Slovenská poľovnícka komora, je taká vynikajúca myslím si, že nemusí sa obávať svojho zániku a myslím si, že to dobrovoľné členstvo a si v koalícii s liberálmi a mohli by to podporiť aj kolegovia. My tú petíciu, ktorá tu bola ako predložená, tak Národná rada, myslím si, že jednohlasne sme hlasovali za ňu. Lebo však áno, to poľovníctvo má svoje miesto tuná na Slovensku, ale okrem iného čakáme, aj že príde do pléna Národnej rady, a práve z ministerstva pôdohospodárstva, kedy sa tu predloží aj zákon o poľovníctve, ktorý konečne zmení tieto podmienky.
Chýbal si tu veľmi, pán minister. Ja som takto hovoril a položil som aj rečnícku otázku, kto lepšie ochráni svoje polia ako vlastníci. Veľakrát poľovníci sú tí, ktorí strieľajú trofejnú zver. Ale tuná sú prípady také, kedy sa sťažujú vlastníci poľnohospodárskej pôdy, kde majú zasiatu pšenicu, slnečnicu, kukuricu a tá divá zver, a to je zvlášť v takom podhorí na strednom Slovensku konkrétne, ja som spomínal Krupinu, obyčajného roľníka, drobného farmára, ktorému diviaky zožrali celú úrodu kukurice, celú úrodu kukurice. Ten hospodár, ten gazda tam bude nocovať celú noc, ale aby mal to poľovné právo, aby on mohol poľovať. Však on poľuje na vlastných pozemkoch. Ja som nehovoril tuná, ani nedehonestoval poľovníkov ako-takých. Jednoducho si to vážim. Ale tuná kolegovia hovorili, že máme tuná výnimky, ktorí robia zlú povesť. Ale pozrime sa do susedného Rakúska. Tuná takéto výnimky nie. Tu častokrát sa stáva to, že poľovník len vidí tú zver uprostred poľa a on na džípe strelí tam, ja neviem, diviaka alebo srnca a cez to pole či kukuričné, alebo žitné a ide tu zver vyťahovať a zničí pritom ako úrodu. Sú také prípady, hej. Samozrejme, robia zlé meno poľovníckemu cechu, ale tá moja pôvodná otázka je tá, že kedy predloží ministerstvo tuná návrh zákona, ktorým sa zruší povinné členstvo Slovenskej poľovníckej komore. Samozrejme, očakávame tu aj nový zákon o poľovníctve a tiež, kedy tu bude predložený, ktorý bude oveľa spravodlivejší a nie tieto reči, ktoré v rámci tej diskusie, ktoré tuná zazneli, o tých poľovníkoch a tie rôzne také, prepáčte mi, tie možno pohľady.
Ďakujem.

Pán poslanec, chcem vás len upozorniť, že máte povinnosť svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady a dostanete na ňu písomnú odpoveď. Ja sa teraz chcem spýtať, či niektorý z členov vlády nechce odpovedať na interpeláciu pána poslanca ihneď.
Nech sa páči, pán minister Mičovský.

Dobré popoludnie, ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Kuffa, ďakujem aj za túto interpeláciu, ktorá určite je zaujímavá už len z toho pohľadu, že vieme, že poľovníctvo je predmetom pomerne ostrého záujmu veľkej časti spoločnosti, nielen tých 60-tisíc poľovníkov, ale úplne oprávnene aj množstva ľudí, ktorí majú vzťah k prírode a ktorí chápu, že poľovníctvo je prirodzenou súčasťou správy krajiny. Samozrejme, za podmienky, tak ako pri všetkých zásahoch do krajiny, že sa vykonáva korektne v súlade s tradíciami, morálkou, zákonmi a istou občianskou zodpovednosťou.
Zákon o zrušení povinného členstva v Slovenskej poľovníckej komore, ktorý si zmienil, resp. kde smerovala hlavne tvoja úvodná časť interpelácie, určite takýto nebude, to vieme. Je to otázka, ktorá bude spojená so zákonom o poľovníctve, ktorý predkladá ministerstvo tohto roku do procesu legislatívneho s tým, že v tejto chvíli sa nachádza v internom pripomienkovom konaní. Priznám sa, že už v obnovenom, lebo niekoľkokrát zasadali pracovné skupiny, poradcovský zbor, ktorý mal množstvo pripomienok, množstvo variant, a myslím si, že tieto vyústili do návrhu, ktorý určite bude ešte veľmi ostro posudzovaný a predpokladám, že aj menený. Ale mám za to, že tie veci, ktoré si spomenul, tie hlavné záležitosti budú v ňom riešené koncepčne, veľmi jasne a myslím, že aj pomerne, nechcem povedať radikálne, ale s jasným cielením po výsledku, lebo naozaj si povedal správne, pán poslanec, že hlavný problém, ktorý dnes máme, ktorý budeme riešiť zákonom o poľovníctve, sú extrémne vysoké škody zverou.
Nikdy v histórii Slovenska takéto škody neboli a spôsob, ktorý teraz nebudem popisovať, lebo ani by to nebolo vhodné, aby som v tejto chvíli hovoril detaily, ale určite je správne, keď zdôrazním, že oblasť škôd zverou spôsobovaných na poľnohospodárskych a lesných kultúrach je prioritou tohto návrhu. Nie jedinou. Je tam aj množstvo ďalších aspektov, ktoré sú spojené s istým oprávneným nárokom vlastníkov pozemkov mať právo výkonu poľovníctva kvôli tomu, že logicky predpokladáme, že človek, ktorý má vlastníctvo lesnej alebo poľnohospodárskej pôdy a zároveň má aj oprávnenie vykonávať právo poľovníctva, bude mať prirodzený záujem na tom, aby zver nepoškodzovala jeho kultúry či už lesné, alebo poľnohospodárske.
Práve tu sme videli pomerne veľký rozpor v doterajšom aplikačnom procese, keď množstvo poľovníkov nemalo vzťah k samotnému pozemku, resp. kultúra na nich a prejavovalo sa, nechcem hovoriť v akom veľkom percentuálnom podiele poľovníkov, určite nie zďaleka všetci boli takí, ale istá časť, nie celkom zanedbateľná uprednostňovala možno trofeje, možno istú takú výsadnú spoločnosť, ktorá pozostávala z pár poľovníkov a mali problém prijať ďalších. Takže toto budú všetko veci, ktoré budú takými nosnými piliermi tohto zákona.
A aby som zodpovedal dôsledne otázku, tak celý proces by mal byť ukončený tohto roku tak, aby zákon sa dostal sem do siene zákonnosti v závere tohto roka. Predpokladám, že proces to bude ešte zaujímavý.
Už teraz vás môžem pozvať všetkých záujemcov z radov poslaneckého zboru Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj verejnosti. My určite usporiadame k tomuto zákonu ešte aj v priestoroch zasadačky Národnej rady stretnutia, kde by sme ďalej pokračovali ešte v niektorých precizovaniach, ale v tejto chvíli zákon je v takom stupni rozpracovania, že môžme vysloviť nádej, že aj keď bude pripomienok veľa, ale v tomto roku by mal byť platný v jeho závere.
Pán podpredseda, ďakujem, skončil som.

Ďakujem vám, pán minister. Chcem vás zároveň požiadať, aby ste pánovi poslancovi podľa rokovacieho poriadku svoju odpoveď na interpeláciu dali aj písomne, a to v stanovenej lehote do 30 dní. Samozrejme, keď vám on dá písomne tú interpeláciu.
Teraz vyhlasujem v tejto chvíli tento bod programu za skončený.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní siedmeho dňa 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 533. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 547.
Teraz poprosím pána poslanca Ondreja Dostála, aby návrh zákona uviedol.
Pán poslanec, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 533.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácie a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Ondrej Dostál, Ján Benčík, Petra Hajšelová, Jana Bittó Cigániková, Juraj Šeliga, Milan Vetrák a Miloš Svrček.
Cieľom návrhu zákona je legislatívne upraviť možnosť prijímania niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie nielen vo výnimočnom stave a v núdzovom stave, ale aj v mimoriadnej situácii.
Návrh zákona nebude mať priamy vplyv na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné miesta a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, podnikateľské prostredie ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Viac o obsahu poviem potom v rámci rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Ja teraz dám slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Radovanovi Kazdovi.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/2011 o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 o civilnej ochrane obyvateľstva, tlač 533.
Návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu. Ja otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa. Do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci. Ako prvý pán predkladateľ, pán poslanec Ondrej Dostál.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážená kolegyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol, a teda trošku bližšie odôvodnil návrh novely zákona o hospodárskej mobilizácii.
Ide o návrh, ktorý umožní zrušiť núdzový stav bez toho, aby sa to nejako negatívne dotklo opatrení hospodárskej mobilizácie, ktoré sú realizované v rámci boja proti pandémii. Už dávnejšie sa vedie diskusia o tom, aby sa prijala nejaká legislatívna úprava, ktorá by umožnila realizovať tieto opatrenia aj mimo rámca núdzového stavu, na ktoré, na ktorý sú dnes tieto opatrenia, teda niektoré z týchto opatrení, naviazané. Hovorilo sa o tom, že by mohol byť schválený pandemický zákon, ale teda prijatie pandemického zákona je vec, ktorá si vyžaduje väčšiu diskusiu, pretože malo by ísť o nejaké systematické upravenie vzťahov, rozhodovacích procesov, opatrení a ich limitov v rámci pandémie, ktoré by nanovo usporiadalo opatrenia a kompetencie jednotlivých orgánov, aby to malo zmysel, aby to malo hlavu a pätu. A takáto vec, samozrejme, si vyžaduje dlhšiu prípravu a potom aj normálny legislatívny proces, nie skrátený legislatívny proces.
Novelu, s ktorou prichádza skupina poslancov zo štyroch koaličných strán, líši od uvažovaného alebo zamýšľaného pandemického zákona to, že ide o pomerne jednoduchú legislatívnu úpravu, ktorá sa týka zákona o hospodárskej mobilizácii, a teda jej podstatou je to, že opatrenia, ktoré sú dosiaľ naviazané na núdzový stav, budú po novom naviazané aj na mimoriadnu situáciu.
Núdzový stav predstavuje výrazný zásah do základných práv a slobôd. Na Slovensku bol opakovane vyhlásený s účinnosťou od 1. októbra, a teda súvisle trvá už viac ako sedem mesiacov. Novelou ústavného zákona č. 414/2020 s účinnosťou od 29. decembra 2020 došlo k zmene úpravy núdzového stavu obsiahnutej v ústavnom zákone č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v tom zmysle, že s predĺžením núdzového stavu musí vysloviť súhlas Národná rada Slovenskej republiky.
Národná rada na základe tejto právnej úpravy doposiaľ už trikrát vyslovovala súhlas s predĺžením núdzového stavu a vláda obvykle odôvodňovala potrebu predĺžiť núdzový stav aj tým, že je nutné realizovať opatrenia hospodárskej mobilizácie, resp. ich zachovať.
Ďalšími dôvodmi, ktoré boli uvádzané, boli obmedzenia mobility prostredníctvom zákazu vychádzania a zákazu zhromažďovania. Tieto opatrenia, ale nie sú opatreniami hospodárskej mobilizácie a sú a naďalej zostanú viazané na núdzový stav. Analýzou Právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorú spracovala právnička Slávka Henčeková, poslanecká asistentka nášho kolegu Jána Benčíka, bolo zistené, že opatrenia v súvislosti s bojom proti pandémii COVID-19 sú obvykle viazané nielen na núdzový stav, ale aj na mimoriadnu situáciu.
Táto úprava je obsiahnutá napríklad v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zákone č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane, zákone č. 311/2001 Zákonník práce, v zákone o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, v zákone o elektronických komunikáciách či v zákone o verejnom obstarávaní. Čiže nie iba, nie iba jeden zákon, nie iba dva zákony, ale viacero zákonov, pričom v týchto zákonoch neexistuje viazanosť iba na núdzový stav, ale aj na mimoriadnu situáciu.
Mimoriadna situácia bola vyhlásená na Slovensku 12. marca 2020, teda na začiatku pandémie a trvá odvtedy nepretržite. Je pravdepodobné, že pandémia len tak rýchlo nezmizne a viaceré opatrenia, ktoré sa prijímali, bude potrebné realizovať aj naďalej.
Podľa aktuálne platného nariadenia vlády č. 269/2020 Z. z. sa v súčasnosti realizujú mnohé opatrenia hospodárskej mobilizácie, napríklad organizácia výroby a organizácia služieb, použitie štátnych hmotných rezerv, pracovná povinnosť a podobne. Vláda ako štátny orgán v prvom rade zodpovedný za riadenie boja proti pandémii a prijímanie opatrení trvá opakovane pri predlžovaní núdzového stavu na tom, že opatrenia hospodárskej mobilizácie sú na jej zvládnutie nevyhnutné. Nami predkladaný návrh zákona umožňuje väčšinu z opatrení hospodárskej mobilizácie zachovať aj v prípade, že by núdzový stav skončil, čo možno predpokladať už v priebehu najbližších dní. Postačujúca pre pokračovanie týchto opatrení by po novom bola mimoriadna situácia. Z toho dôvodu sa navrhuje v príslušných ustanoveniach zákona o hospodárskej mobilizácii, ktoré sú zatiaľ viazané na núdzový stav alebo výnimočný stav, doplniť aj viazanosť na mimoriadnu situáciu.
Výnimkou z doteraz realizovaných opatrení hospodárskej mobilizácie je pracovná povinnosť. Tá bude aj naďalej viazaná aspoň na núdzový stav, teda nebude ju možné nariaďovať počas mimoriadnej situácie. Taktiež sa navrhuje zachovať realizáciu organizácie dodávok životne dôležitých tovarov a ich predaja s využitím mimoriadnych regulačných opatrení, ochrany životne dôležitých zdrojov a ochrane, ochrane objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov aspoň v núdzovom stave, teda nie v mimoriadnej situácii.
Mimoriadna situácia je už v súčasnosti súčasťou zákona o hospodárskej mobilizácii a je obsiahnutá v pojme krízovej situácii, ktorý je vymedzený v § 1 zákona o hospodárskej mobilizácii prostredníctvom odkazov na článok 1 ods. 2 až 4 ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu a núdzového stavu a na § 2 písm. a) zákona č. 387 o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.
Ten odkaz na článok I ods. 2 ústavného zákona o bezpečnosti štátu vymedzuje základné úlohy verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Podľa toho odkazu na zákon o riadení štátu mimo vojny a vojnového stavu zasa sa hovorí, že na účely zákona sa krízovou situáciou mimo vojny a vojnového stavu rozumie obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená a narušená bezpečnosť štátu, a ústavné orgány môžu po splnení podmienok stanovených v ústavnom zákone alebo v osobitnom zákona na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadnu situáciu. Je tam odkaz na vymedzenie mimoriadnej situácie v zákone o civilnej ochrane obyvateľstva.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že krízovou situáciou sa na účely zákona o hospodárskej mobilizácii už dnes rozumie okrem obdobia vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu aj obdobie mimoriadnej situácie a keď sa v zákone používa pojem krízová situácia, tak zahŕňa týchto päť stavov alebo situácií.
Schválenie nami predkladaného návrhu zákona vytvorí predpoklady pre skoršie skončenie núdzového stavu, lebo vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie prestane byť viazané na jeho trvanie. Zároveň bude možné teraz a aj do budúcna realizovať opatrenia hospodárskej mobilizácie aj mimo núdzový stav a nebude preto nutné len kvôli opatreniam hospodárskej mobilizácie vyhlasovanie núdzového stavu, ktorý predstavuje vážnejší zásah do základných práv a slobôd než mimoriadna situácia.
Dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Faktickú poznámku má pani poslankyňa Anna Zemanová.
Nech sa páči.