28. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, ja len dve krátke poznámky. Ďakujem a veľmi si vážim, že ste jasne a jednoznačne potvrdili, že teda neplánuje ministerstvo financií vôbec zvyšovať DPH, to je veľmi dobrá správa. Myslím pre celé Slovensko.
A len jednu vetu teda k zákonu o rozpočtovej zodpovednosti. Áno, strana SaS chce vlastne zafixovať veľkosť štátu na úrovni, ktorú sme dosiahli na konci roku 2019, to znamená po ôsmich rokoch kontinuálneho vládnutia sociálno-demokratickej vlády, teda ktorá má rada silný veľký štát.
Čiže my máme za to, že tých 40 % štátu je dosť, a preto to, o tom je daňová brzda, aby sa nezväčšovala veľkosť štátu. A už len posledná veta, a preto to chceme, pretože ak si má politik vybrať medzi tým, či zvýši dane, alebo zníži výdavky, bohužiaľ, celá história ukazuje, že politici si vždy vyberali tú možnosť zvyšovať dane. A to nie je to, čo pomáha krajine, ľuďom, jej konkurencieschopnosti a ďalšiemu vývoju.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ja oceňujem, že vy ste ocenili korektný, vecný a vysokoodborný prístup poslanca Martina Beluského. Myslím, že jeho prístup v odborných témach je vždy takýto, len nebol ako keby povšimnutý.
A chcela by som ešte upozorniť na jednu vec, že pán poslanec vám síce pochválil, ale na druhej strane aj vytkol nejaké veci, s ktorými teda nesúhlasí. Konkrétne vám aj navrhol, aby ste stiahli návrh o roz... návrh zákona o rozpočtovej zodpovednosti, a k tomu ste sa akosi nevyjadrili. (Reakcia z pléna.) Prosím? Áno a vôbec, aby ste to stiahli, aby prebehlo medzirezortné pripomienkovanie, aby sme to ešte zvážili, pretože práca kvapná, málo platná. Tak k tomu ste sa akosi nevyjadrili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Idem od konca, od pani poslankyne za ĽSNS, tak? Nemýlim sa? Samozrejme, nemám najmenší problém vzhľadom na to, že sa odsúva ten zákon o rozpočtovej zodpovednosti, aby sme sa na neho pozreli spolu a keď bude treba, aby šiel znova do medzirezortného pripomienkového konania. Najmenší problém s tým nemám. Naozaj by to mala byť vec, ktorá po prvé mala byť dávno prijatá a po druhé chráni Slovensko a bude chrániť Slovensko pred nezodpovednými vládcami, ktorí po nás prídu.
A je, si myslím, že naozaj v eminentnom záujme, aby sme tento zákon prijali. Ja z tohto pohľadu považujem naozaj za nezodpovedné, že zo strany SaS, keď takým, by som povedal, tým vydieraním a pretláčaním svojho nejakého ideologického pohľadu do tejto problematiky ohrozujú, by som povedal, prijatie samotného toho zákona. Lebo na konci to môže byť, že áno, my sme bojovali, bojovali, bojovali lebo, aby tam sme mali daňovú brzdu, a na konci jednoducho sa rozplynie nám pomedzi ruky ústavná väčšina, ktorá bola ochotná zahlasovať za prijatie tohto mimoriadne dôležitého zákona.
Pán poslanec Beluský ešte hovoril o tom teda, že áno, že on by očakával možno aktívnejší prístup zo strany ministerstva financií voči ministerstvu zdravotníctva v prípade testovania, nákladov na testovanie. Áno, stanovíme ministerstvu zdravotníctva limit, ktorý bude vlastne ako taký kontrolný limit nákladov na odhalenie jedného pozitívneho, či to bude pri PCR testoch, alebo antigénových, alebo akýchkoľvek iných testoch, ktoré sa do budúcna vymyslia. A aby teda mali tam tú brzdu, aby sa nám nestávali potom také úlety, že niekde môže to byť desiatky tisíc eur na odhalenie jedného pozitívneho.
Keď pán poslanec Kuffa hovoril, že teraz vyhodili sme niekde eurá zbytočne, tam, kde to nemuselo byť, pri testovaní. Akože jasné, bola to vojna, tie najhoršie obdobia, ktoré sme tu mali, a išlo o to odhaliť čo najviac ľudí, aby to následne nešírili ďalej. Odhalili sme antigénovým testovaním 400-tisíc ľudí, ktorí by to šírili ďalej, ďalej, ďalej.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, veľakrát počúvame aj zo strany opozície, prečo tým ľuďom nepomôžete, podporujete ich v tomto, dajte viacej peňazí tuto, tam dajte 300 euro, to bude stáť 300 mil. Dajte trináste dôchodky v plnej výške, to bude stáť 600 mil. Proste na jednej strane počúvame zo strany opozície: Dajte, dajte, nedali ste, musíte dať viac! A potom, keď sa vláda rozhodne, že ide dať: Ojojój, čo to robíte, veď vy idete zadlžovať Slovensko!
Tak si to, prosím, túto, túto schizofréniu raz a navždy nejako vyjasnime. Tak buď budeme dávať a potom, samozrejme, že ten štát tie peniaze niekde musí zobrať, alebo nebudeme dávať nikomu nič a potom sa môžeme pýšiť tým dôchodcom, môžeme tým rodinám povedať, boli sme zodpovední. Nemáte z čoho žiť, ale boli sme zodpovední, buďte radi, nezadlžili sme vás.
To znamená, že naozaj my musíme vybalancovať nejakú rovnováhu medzi tým, ako udržať nejaký sociálny zmier, ako udržať a podporiť v ťažkých časoch rodiny, matky s deťmi, dôchodcov a všetko ostatné, policajtov, vojakov, odchodné a tak ďalej. A vybalancovať to s tým, aby sme naozaj aj boli rozpočtovo zodpovední aj voči prostriedkom, financiám, ktoré, na ktoré sa vlastne celý, celý, celá krajina a celý štát vyzbiera.
Prečo teraz otvárame tento rozpočet? No preto, lebo my sme ľuďom niečo sľúbili. My sme ľuďom sľúbili, my sme došli do reštaurácie, urobili sme, naobjednávali sme si pekne plný stôl, všetko sme spapali, no, ale teraz prišiel účet. A teraz sa tvárim, hohohohó, teraz my nechceme platiť, lebo sme zodpovední. No, tak to asi úplne nejde.
Viete, musíme si uvedomiť jednu vec. Reštaurácie a cestovný ruch 37 mil., dotácie na nájomné 10 mil., záruky za úver 500 mil., dôchodcom, chorým, nezamestnaným 55 mil., vysokoškolské internáty, múzeá, letiská 100 mil., policajti odchodné. Povedzte policajtom, že nedáte odchodné, no choďte a postavte sa pred nich, poviem, že nedám, však sme vám sľúbili, máte na to nárok, len vám to nedáme.
Rezerva rozpočtu tam musí byť, samozrejme, covidové oddelenia 22 mil., pandemický rodičovský 15 mil., zvýšenie PN a OČR 15 mil., vakcíny 30 mil Pfizer, lieky na COVID 11 mil., SOS dotácie 20 mil., plán obnovy 148 mil. Takto môžem pokračovať, pokračovať, pokračovať. Teraz akurát je na stole prídavky na deti. Sme sľúbili 333 euro tým najnúdznejším, ale my sme aj v druhej fáze povedali, že to budú dostávať aj tie obyčajné rodiny. Možno do toho mediánu, tie, ktoré matky majú možno 600-eurové príjmy, 650-eurové príjmy a týmto tiež musíme dať. Aha, teraz ale z čoho? To znamená, že na jednej strane chceme pomáhať, tlačia nás všetci do toho, dajte im, pomôžte tým rodinám, a na druhej strane sa tunák ideme hrať na, na skrblíkov a ideme to tunák vykostiť, lebo nesmieme nikoho zadlžiť.
Ja vám niečo poviem. Táto vláda keď preberala moc, tak jasne došlo z ministerstva financií škrt mínus 10 %. A zoškrtali nám všetky ministerstvá. Čiže všetky ministerstvá išli o 10 %, sa znižovali počty zamestnancov, znižovali sa financie na chod týchto ministerstiev a naozaj sme ušetrili, neviem, pán minister, povedzte mi, vyše miliardy, nie? Alebo dve to bolo? Dosť. Nie, nie, nie, nie, myslím na, na 10 % z toho, myslím, že sme tam hľadali miliardu alebo koľko.
To znamená, že naozaj my sme boli zodpovední a skrátili sme si to, zúžili sme si to. Sme v situácii takej, že v minulom roku ľudia tomu nerozumejú. Môžeme tuná sa hrať, žonglovať s číslami a porovnávať úplne iné tabuľky s inými tabuľkami, porovnávať hrušky s jablkami. Skutočne môžeme takýmto spôsobom, v tom účtovníctve sa dá krásne čarovať. To je presne jak numerológia, áno? Tam môžete vypočítať, čokoľvek si zmyslíte, tak tam vzorec na to nájdete.
To znamená, že treba ľuďom povedať len jednu vec. Minulý rok mali sme určitý buffer, mali sme určitý vankúš na, na, na rozpočtovaný vankúš v prípade, že udrie silná druhá vlna. A my sme z toho vankúšu neminuli štyri miliardy. Štyri miliardy sme neminuli preto, lebo tá vlna neprišla v septembri, októbri, novembri, ale postihlo nás to, začalo to v decembri, ale hlavne nás to postihlo január, február, marec, apríl. Toto boli najťažšie mesiace, a tým pádom sa to prehodilo do tohto roku. My nepotrebujeme si teraz požičiavať ďalšie peniaze. Nepotrebujeme ísť teraz nejakým spôsobom tie peniaze zháňať, my ich máme. Ale potrebujeme to týmto spôsobom upratať, potrebujeme tento rozpočet otvoriť a potrebujeme nadotovať všetky tieto veci, ktoré sme už ľuďom sľúbili. A sme za to zodpovední a musíme tieto veci vyplatiť.
Ja si neviem predstaviť tieto dávky nedať. No choďte povedať policajtom, že im nedáte odchodné. Ja, ja alebo dôchodcom alebo chorým a nezamestnaným, no povedzte im to, že im, že sorry, ale budeme zodpovední. Takže nedostanete nič a umrite od hladu. Takže to asi by nebolo správne. Áno, som za to, že treba šetriť. Som za to. A teraz nenapadám sám seba, máte absolútnu pravdu, treba byť zodpovedný. Treba sa snažiť aj v tých štátnych firmách aj a spomeniem aj tie železnice. Áno, my sme sa na ministerstve dohodli, dohodli sme sa, že tam budú veľké reštrikcie, že sa tam bude, že tam bude veľmi veľa vecí riešiť úrad hodnota za peniaze. Že budeme robiť grafikony spoločne, aby sa neprekrývali aj vlakové, aj autobusové spoje. Budeme to všetko optimalizovať a zefektívňovať. Áno, len na základe toho sa budú ďalej uvoľňovať prostriedky na železnice. Takže tam bude obrovská kontrola teraz po novom. A urobí sa tam efektivita.
Ale takto môžem pokračovať jeden za druhým bodom, prečo toto musíme otvoriť a prečo sa to musí dofinancovať. Nie je to populárne opatrenie. Samozrejme, že to nie je populárne opatrenie, ale musíme to urobiť, lebo my sme tento účet už, my sme si už v tej reštaurácii naobjednávali. Stôl bol plný, rozdali sme všetko, všetkých a teraz, teraz to treba vydotovať. My sme to už raz urobili a teraz toto je účet. A tým pádom, preto hnutie SME RODINA návrh pána ministra podporí všetkými sedemnástimi hlasmi. A poprosím vás, aj vás všetkých o podporu tohto rozpočtového opatrenia, preto lebo naozaj potrebujeme tie prostriedky na to, aby tento štát mohol fungovať, aby ľudia dostali peniaze, aby mohli podnikatelia fungovať, aby tam bolo vyplatených 500 mil. záruk za ich úvery a tak ďalej.
Takže je to veľmi dôležité. Áno, nie je to, nie je to, nie je to ľahké, je to ťažké aj v koalícii si proste tieto veci vyrokovať. Ale cez to všetko by som aj kolegov v SsS-ke poprosil, aby sa na to nepozerali len cez excelovú tabuľku, ale aby sa na to pozerali cez osudy ľudí v tejto krajine.
Ďakujem pekne.

Pán Kollár, vy ste nazvali túto deštrukciu, čo predvádza opozícia, schizofréniou. Ja by som to pomenoval inak. Ja by som to nazval sofistikovaný politický marketing na to, ako sa opäť dostať k peniazom a opäť rozdávať peniaze tak, ako chce Fico, tak, ako chce SMER. To, čo predvádzajú aj teraz, je naozaj, nechcem povedať neslušné slovo, lebo neslušné slovo je aj zlodejina, ale to, čo predvádzajú, je katastrofa. Čistá katastrofa! Pýtajú alebo dávajú návrh na 300 euro pre všetky deti, ale odkiaľ to, odkiaľ na to zobrať peniaze, nepovedia. A keď chceme dať peniaze my, tak povedia, že čo robíte? Kde na to zoberiete peniaze? Čokoľvek táto vládna koalícia urobí, čokoľvek, čokoľvek, tak to smerohlasácko... (rečník sa na krátku chvíľu odmlčal a povzdychol si) podnikateľské združenie, musím ťažko hľadať slová na ich kšefty, čo robili, to si človek, tak to všetko dehonestuje. Všetko to dehonestuje. A teraz v rozprave vystúpia odborníci, ktorí tu naozaj roky drancovali Slovensko, po mne bude vystupovať financmajster, ktorý je jedna čistá katastrofa, takže táto katastrofa, ktorá tu vládla dlhé roky, tak táto katastrofa... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prosím, on reaguje na pána. To, že vás spomína, to je v pohode.
Nech sa páči, pokračujte.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
No trafená hus zagágala, ako ste videli, a potvrdilo sa mi staré porekadlo: Keď označíš zlodeja, tak zlodej začne kričať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Čiže keď pán Pročko môže, tak keď ja som zlodej, tak on je absolútny hlupák, lebo nevie, o čom rozpráva tuto.
Musím povedať, pán predseda parlamentu, áno, táto téma nie je jednoduchá a išiel si absolútne po povrchu, absolútne bez toho, že by si absolútne vedel, o čom hovoríš. Ak vydržíš, pán predseda, tak ja sa v rozprave vyjadrím k tomu, ako ste strašne ušetrili, ako strašne ste šetrili. A budem hovoriť konkrétne čísla. A nezatracujme účtovníctvo. Účtovníctvo je verný obraz toho, čo sa tu deje. To nie je o tom, čo tu narozprávame, čo si niekto povie, ale ako sa to prejavuje v tých konkrétnych faktoch, konkrétnych číslach.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len trošku k pánovi, k vystúpeniu pána predsedu, posuňme tú metaforu o tom účte v reštaurácii ešte o jeden krok dopredu alebo späť. My sme na konci roku 2020, tak ako sme tu, schválili rozpočet na tento rok. Rozpočet bol prijímaný ako rozpočet, ktorý rátal s nejakou formou druhej vlny, veď sme mali prvú za sebou, dokonca mal v sebe ešte aj rezervu, tú už spomínanú 1,041 miliardy na silnejší, resp. dlhší priebeh druhej vlny koronakrízy. Čiže my keď používame túto metaforu, my musíme povedať, že do toho rozpočtu, do toho, do tej reštaurácie sme vstupovali už s nejakým rozpočtom, hej? Už niečo sme mali. Mali by sme teda vedieť, že čo sme si tam chceli ísť ďalej kupovať, a teda nemôžme hovoriť, že nás druhá vlna prekvapila.
Ako pravdivé slová sú, že teda áno, bola silnejšia, bola možno ani nie dlhšia, ale teda spôsobila väčšie škody, ako sme čakali. A tieto škody treba riešiť. No ale pri rokovaniach o rozpočte sme napríklad aj prišli na to, že tie železnice potrebujú peniaze, no ale potrebujú ich preto, že mali rozpočtovaný len polrok, hej? Pričom my sme ten rozpočet 2021 robili na celý rok. Tak potom toto ale treba povedať, že dofinancovanie železníc, no, možno je potrebné, pravda, rok má celý rok, nielen pol roka, ale to nie je COVID. Tak len aby sme rozprávali veci, ako reálne sú.
Ďakujem, ďakujem.

Vážený pán predseda Kollár, ja neviem, kde ste vy prišli na to, že druhá vlna začala až v januári, to isté už povedal aj minister Krajniak pred pár dňami, tak neviem, či vy ste odborníci na pandémiu, alebo máme tu skutočných odborníkov, lebo v septembri sa začala druhá vlna a v septembri sa začali vymýšľať všetky rôzne opatrenia aj vrátane už čiastočných lockdownov, aj vrátane tej nezmyselnej atómovej zbrane pána Matoviča a podobne, takže tam sa už reagovalo na druhú vlnu. A to, čo sa stalo v januári, bolo len dôsledkom zlých rozhodnutí a fatálnych rozhodnutí vlády. Takže druhá vlna sa začala už na jeseň a vtedy tí ľudia od vás potrebovali pomoc. A nehovorím to ja, ale medzinárodné zdroje, Medzinárodný menový fond, ale aj domáce zdroje, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Národná banka Slovenska, že tá finančná pomoc bola jedna z najslabších v Európskej únii.
Len jeden príklad za všetky, my strana HLAS - sociálna demokracia sme navrhovali zvýšenie pandemickej OČR ešte v septembri, zmietli ste to, vládna koalícia, zo stola a potom ste s tým víťazoslávne prišli v apríli, aj to len na jeden mesiac. A ľudia tak prišli v priemere o 500 eur.
Takže to, čo my kritizujeme, nie je to, že sa navyšujú nejaké výdavky, ktoré je potrebné minúť v tomto roku aj na sociálne účely, samozrejme, nikdy by sme to nekritizovali a nejde teda z našej strany o žiadnu schizofréniu, pretože my len hovoríme, že vy jednoducho neviete tie výdavky míňať alebo to tým ľuďom nedávate napriek tomu, že tá druhá vlna bola, resp. ich míňate na také sprostosti, ako 500 alebo pol miliardy na antigénové testy. Takže v tomto je podstata aspoň kritiky strany HLAS - sociálna demokracia.

Ďakujem za slovo. Áno, tá pandémia, to sme zachytili. Preto po prázdninách v podstate malo takú nábehovú krivku postupne, ale keď som pozorne počúval pána predsedu, hovoril také vyvrcholenie - január, február, marec, s čím sa stotožňujem, lebo naozaj toto sme mali veľký problém ako v týchto mesiacoch a naozaj to stúpalo aj to úmrtie, aj, aj tých infikovaných pacientov.
Ale, samozrejme, nedá mi, aby som nepoukázal aj na túto vec, lebo však súvisí aj so zdravím nášho obyvateľstva. Možno ste niektorí zachytili, ale v susednom Poľsku je pandémia rakoviny. U nás robil voľakto tú štatistiku? Ešte bývalý, predchádzajúci pán minister zdravotníctva Krajčí, ja som sa ho pýtal, že, pán minister, ako prebiehajú preventívne prehliadky, plánované operácie, všetky tieto veci? Nedostal som dodnes tú odpoveď. Ale tu bola zanedbaná základná, elementárna zdravotná starostlivosť. Ja som zvedavý, s akým negatívnym dopadom. To nie sú len, pán predseda, reštaurácie a prevádzky a podniky. Sú, ale mnohým my už, pán predseda, dovolím si povedať, nedokážeme ani pomôcť. Prečo? Z jednoduchého, triviálneho dôvodu. Preto lebo jednoducho, prepáčte, poviem takto, nie zanikli, ale to priliehavejšie, zakapali, skončili a to už ani nijaká finančná pomoc nepomôže, lebo tieto prevádzky jednoducho nie sú schopné fungovať ďalej.
Čo mi veľmi vadí a stále zabúdame na personál v zdravotníctve. To sú lekári a zdravotné sestry. To nie sú len ich platy. Samozrejme aj to, lebo je to veľmi dôležité, ale to je aj to personálne obsadenie, ale aj materiálno-technické vybavenie. Tuná počúvam o Rázsochách, že Rázsochy jednoducho zbúrali sa, je to rároha rozostavaná už niekoľko rokov ako dozadu, teraz je zlikvidovaná a nemá sa ani dobudovať. Na zdravotníctvo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pán poslanec Kuffa, máte pravdu, že najviac ľudí na Slovensku umiera nie na COVID, ale na srdcovo-cievne choroby, na onkologické a onkologickí pacienti. To máte absolútnu pravdu. Do 40 %, neviem, koľko je teraz aktuálne číslo, ale myslím, že do 40 % máme odvrátiteľné úmrtia a je to pozostatok zlého zdravotníctva po minulých vládach. A môžem konštatovať, že sme jedni z najhorších v Európskej únii na odvrátiteľné úmrtia. A máte aj pravdu aj v tom, že polovička z tých dvadsiatich, z tých 40 %, teda 20 % je prevencia. Pokiaľ by sme mali lepšiu prevenciu, tak vieme 20 %, čiže 50 % odvrátiteľných úmrtí zachrániť. Druhých 50 % je zlá diagnostika, zlá liečba, prípadne zlé podmienky v nemocniciach a tak ďalej alebo chyba lekára. To znamená, že v tomto absolútne s tým s vami súhlasím, že na toto by sme sa mali tiež pozrieť. Teraz sme sa veľmi fokusovali na COVID, ale najväčší problém máme, ako hovoríte, onkopacienti a srdcovo-cievne.
A, pán poslanec Erik Tomáš, ja neviem, dúfam, že žijete na Slovensku a že ste neboli len na dovolenke, lebo naozaj keby ste tu fungovali, tak viete, že v septembri ešte pandémia nebola. Samozrejme, že sa tá nábehová krivka rozbiehala, ale ak by ste sa stretli s nejakou objektivitou niekedy, tak by ste nám naozaj museli dať za pravdu všetkým, že vrcholilo to, začalo to vrcholiť v decembri a vrchol bol niekedy február. Tak tie čísla boli najhoršie - február, marec a potom to začalo klesať. Však vtedy sme boli v jednu malú chvíľu úplne na špičke v najťažšom postihu COVID-u na počet, myslím, že stotisíc obyvateľov sme mali najviac úmrtí a tak ďalej. Takže nie, nehovorili ste v tomto pravdu. Keby ste boli objektívny, tak nám to dáte za pravdu, že to išlo až v decembri.
Ďakujem.