28. schôdza

No, skúsim trochu zmiernejšie, ak dovolíte. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, hneď v úvode by som zdôraznil, že na predloženú zmenu rozpočtu, novelu mám úplne iný názor ako pán minister Matovič. Zrejme pán Matovič si neuvedomuje, že nám dnes predkladá ďalší, áno, ďalší 3,5-miliardový deficit spolu s prijatým zákonom roka z 9. 12. 2020, to znamená spolu 11-miliardový deficit. Nie som si istý, že takto má hospodáriť dobrý hospodár a takto zaťažovať občanov Slovenska na 11-miliardový deficit za rok 2021. Takže ale poďme konkrétne.
Štátny rozpočet ako zákon roka je pre každú vládu prioritný, lebo vytvára, áno, vytvára základné finančné predpoklady na chod a rozvoj celej našej spoločnosti. Náš zákon roka sme prijali ešte 9. decembra 2020 s nebývalým vyše – áno, dobre počujete – 8-miliardovým schodkom, keď príjmy boli naplávané na 15,8 mld. eur a výdavky na 23,8 mld. eur.
Po rokoch postupnej konsolidácie verejných financií sa tohoročný 8-miliardový schodok javil ako obrovský balvan, ktorý vám v našom napredovaní bude veľmi dlho prekážať. Aj nám prekáža, lebo namiesto postupného znižovania zadlženosti štátu zo 48,5-percentného HDP sa táto zvyšuje na vyše 60-percentné HDP, podľa niektorých odhadov až na 65 % HDP. Prednedávnom ešte nepredstaviteľná skutočnosť.
Tu treba objektívne povedať, že i keď sme v decembri takýto návrh kritizovali, sčasti sme pochopili, že žijeme v zložitom pandemickom období uprostred celosvetovej krízy a že peniaze naviac budeme potrebovať na porazenie vírusu a na sanáciu a oživenie našej ekonomiky. Zároveň sme dúfali, že celých 8 mld. neminieme na pandémiu. Lenže odvtedy sa v slovenskej spoločnosti odohrali aj odohrávajú mnohé, áno, mnohé protirečivé, ťažko pochopiteľné a dostatočne nevysvetliteľné kroky a udalosti v politickej i finančnej oblasti.
Napriek tomu, že vláda mala prostredníctvom štedro navýšeného rozpočtu viac peňazí, odoprela veľkej skupine občanov aj to, čo pred voľbami súčasné koaličné strany sľubovali a za ktoré viacerí ich členovia aj hlasovali. Vieme, že to boli 13. dôchodky, minimálna mzda, príplatky za prácu v noci a cez sviatky, obedy pre žiakov zadarmo a mohol by som pokračovať ďalej. V politike začala štvorkoalícia uplatňovať metódy, aké sa predtým praktizovali len výnimočne.
V rozpore s platným zákonom o skrátenom legislatívnom konaní i v rozpore s rokovacím poriadkom koalícia začala v sérii prijímať týmto spôsobom zákony, i keď na to, dámy a páni, skutočný dôvod nebol. Opozičné návrhy neakceptovala a väčšinou hlasov všetky vlastné návrhy odsúhlasila. Niekedy aj protizákonným spôsobom, napríklad núdzový stav aj za účasti infikovaných poslancov. Pamätáme sa na tie dni.
Prečo tieto skutočnosti spomínam? Nuž preto, lebo aj dnes je v programe prijatý zákon v zrýchlenom konaní, i keď na to nie je dôvod. Ide pritom o zákon o navýšení štátneho rozpočtu, dámy a páni. To si uvedomme každý. V takomto úsilí vlády vidíme hneď dve pre mňa neprijateľné skutočnosti. Jednak nechápem, že prečo v takejto závažnej veci uplatňovať zrýchlené konanie bez širšej diskusie v prvom rade odbornej verejnosti a partnerských organizácií. A po druhé nepoznám, že na aký účel majú byť minuté peniaze vo výške, ako som už počul dnes, 3,5 mld. eur.
Ministerstvo financií zdôrazňuje, že v súčasnosti je výhodné požičiavať si, lebo peniaze na finančných trhoch sú lacné, s nízkym úrokom a keď si požičiame, budeme mať veľkú hotovosť, ktorú následne vieme využiť na riešenie akútnych problémov.
Ja sa pýtam, že na riešenie ktorých problémov, milé dámy, vážení páni. My dnes nevieme, že na čo sa majú tieto peniaze minúť. Ale nevie to ani pán minister hospodárstva, pán Sulík.
Pýtam sa ďalej, že kde je toľkokrát spomínaná transparentnosť, kde je nevyhnutný dialóg a kde sú sľubované nové politické, kde je sľubovaná nová politická kultúra. Konštatujem, že netransparentný prístup je nezodpovedný a nebezpečný.
Vláda uplatňuje kabinetnú politiku. Častokrát porušuje všeobecne platné zásady činnosti verejnej moci. Tu si dovolím zacitovať politologickú poučku, podľa ktorej transparentnosť v politike znamená, že centrálna moc odbornej širokej verejnosti zrozumiteľne poskytuje všetky informácie o svojej stratégii. Samozrejme, k transparentnosti v politike ako hlavný atribút patrí aj výmena informácií s tými, ktorých sa zmeny týkajú. Toto všetko chýba a mnohé rozhodnutia sú v rozpore s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.
Je pravda, že v súčasnosti sú peniaze na finančných trhoch pomerne lacné, ale treba si dávať pozor, aby sa štát zbytočne nezadlžoval a aby sa štátny rozpočet nestal destabilizujúcim prvkom. Ak sa budeme ďalej zadlžovať, negatívne sa to odrazí na našom ratingu. Následne sa pre nás úvery zdražia, stratíme dôveru u našich investorov, bude rásť inflácia, ktorá je dnes 4,8 %, a bude rásť, dámy a páni, aj nezamestnanosť. Inflácia a zvýšená DPH budú zvyšovať ceny a doplatia na to, bohužiaľ, tí naši najslabší občania. Sú to tvrdé, ale platné ekonomické zákonitosti, a preto nie je seriózne prostredníctvom rozdávania peňazí získavať, áno, získavať politické body práve od tých ľudí, ktorých takýmto spôsobom, áno, ktorých takýmto spôsobom my poškodzujeme.
I keď koronakríza postupne ustupuje a naše hospodárstvo začína rásť, nezamestnanosť sa neznižuje, ale, naopak, rastie a podľa predpovedí sa do konca roka bude zvyšovať zo súčasných 6,8 % na 7,6 %. Tu si dovoľujem pripomenúť, že v menej rozvinutých regiónoch sú tieto čísla, dámy a páni, oveľa horšie. Napríklad v okrese Rimavská Sobota je nezamestnanosť, áno, dámy a páni, vyššia ako 20-percentná, ale nie sme sami. To sú aj susedné okresy na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja, či to je Poltár, Revúca, Lučenec, a mohol by som ísť aj na sever, severovýchod Slovenska. Tieto čísla sú dôkazom toho, že vláda nezvládla pomoc podnikateľom a živnostníkom, ktorým nepomáhala včas a dostatočne, i keď sľubovala naliať do slovenskej ekonomiky mesačne jednu miliardu eur.
Keďže dnes máme rozhodovať o ďalšom navýšení nášho dlhu, tak si povedzme aj to, že sa z navýšených prostriedkov chystá dvojaké, dámy a páni, dvojaké populistické rozdávanie. Najprv minister financií Igor Matovič pred tromi týždňami na tlačovej konferencii o daňovo-odvodovej reforme, z ktorej sme sa okrem toho, že v rámci prorodinnej politiky má zvýšiť príspevok na každé dieťa na 200 eur mesačne, dozvedeli, teda nedozvedeli, nedozvedeli nič iné. Toto navrhované zvýšenie zaťaží náš štátny rozpočet, dámy a páni, približne o 2,4 mld. eur ročne.
Ďalšie rozdávania chystá na základe rozhodnutia vlády, že v rámci popandemickej pomoci poskytne rodinám v hmotnej núdzi 333 eur jednorazovo na každé dieťa. Jedná sa o 46-tisíc detí, ktoré majú... (Poslanec si odkašľal.) Prepáčte, ale toto rúško, to je strašné!
Jedná sa o 46-tisíc detí, ktoré majú dostať podporu, podporu do leta. Po zmene niektorých zákonov by dostali pomoc aj rodiny, ktorých príjem nedosahuje dvojnásobok životného minima. Dokopy sa jedná o podporu 400-tisíc detí sumou 2,4 mld. eur. Sú to teda strašné čísla. Ale ako týmto deťom pomôžu na dynamickejšie sa začleňovanie do väčšinovej spoločnosti? (Rečníkovi sa zle dýchalo. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Chcete krátku prestávku, pán poslanec?

Šimko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Alebo aspoň približne zmapovať, približne zmapovať, že koľko z týchto peňazí končí v rámci nákupu cigariet, alkoholu alebo v rukách úžerníkov. To sú tie peniaze, o ktorých som hovoril, tých 333 eur. Nech zodpovední zistia skutočne racionálne potreby na výchovu a na prilepšenie životnej úrovne, nech tieto údaje poskytnú vláde, ktorej nech navrhnú aj opatrenia. Trebárs nech prídu do okresu Rimavská Sobota, či už na Dúžavskú cestu, ľudovo povedané do Čierneho mesta, kde žije podľa evidencie obyvateľstva 1 156 Rómov, do Radnoviec alebo Hodejova a tak ďalej a nech zmapujú úroveň a spôsob života týchto ľudí. Na základe takej a podobnej činnosti treba rozhodovať o peniazoch; dvojnásobne to platí, keď hovoríme o úverových zdrojoch. Tak by to malo byť.
Spoločné peniaze sa majú dávať adresne a transparentne, aby boli prostriedkom posunu týchto detí na vyššiu úroveň. Som si skutočne vedomý, že je to zložitá, ťažká práca. Ale zisťovať veci len anketovou formou a mudrovať z klimatizovaných bratislavských kancelárií, to nie je, nie je to pravé. (Jeden z poslancov priniesol rečníkovi fľašku s vodou.) Ďakujem pekne. Treba prísť v každom prípade do terénu, dlhodobo skúmať a zisťovať podmienky a možnosti na takéto, pomáhať kontrolovať a zisťovať účinnosť. Takýto postup by mal pomôcť. Populizmus a helicopter money, ako dnes nazývame takéto dotácie, sa väčšinou minú, minú účinku.
Podobne ako mnohí ďalší kolegovia, ani ja nechápem, že predseda vlády ako predchádzajúci minister financií nezasiahne a nezastaví navyšovanie rozpočtu, teda ďalšie nezmyselné zadlžovanie. Musí totiž vedieť, že neohraničené navyšovanie výdavkov a branie ďalších úverov je vlastne rozvrat verejných financií, je to skutočne grécka cesta do ťažko riešených konsolidácií a v konečnom dôsledku je to cesta znižovania životnej úrovne značnej časti obyvateľstva v Slovenskej republike. (Jeden z poslancov nalial rečníkovi vodu z fľašky do pohára.)
Prežívame ťažké časy, preto musíme byť obozretní, musíme hospodáriť zodpovedne. To si musí uvedomiť každý poslanec Národnej rady. Zásah do štátneho rozpočtu musíme stokrát premyslieť, až po zrelých úvahách a nepriestrelných argumentoch v každom prípade rozhodnúť. Ak teda rozpočet považujeme za najdôležitejší zákon roka, tak jeho zmene má predchádzať diskusia. Musí sa zrodiť konsenzus, lebo akékoľvek, áno, dámy a páni, akékoľvek ďalšie zadlžovanie je veľmi nezodpovedné. Zadlžíme štát na tri generácie. Štát nemôže svojvoľne rozdávať, lebo hospodári len s tými prostriedkami, ktoré vyberie na daniach a poplatkoch a ktoré si požičia.
Bohužiaľ, nastali tu akési populistické preteky, že kto dá viac určitým skupinám obyvateľstva. Nie je to dobrá cesta, dámy a páni, lebo dlh raz bude musieť niekto splatiť, ale aj s úrokami. V kríze treba šetriť a treba vytvárať pracovné miesta aj pre menej alebo nekvalifikovaných ľudí. Ďalšie zadlžovanie je nezodpovedné. Je to cesta, je to cesta zarúbaná, po ktorej sa dlhé roky nedostaneme do cieľa.
V minulosti sa veľa diskutovalo o rozpočtovej zodpovednosti a 50-percentný dlh sa v každom prípade považoval za pomyselnú červenú čiaru. Dnes už predpokladáme, že dlh sa vyšplhá nad 60 %, a hovorí sa o 65 %. Máme stále platný zákon o dlhovej brzde, dámy a páni, ktorý je v súčasnosti kvôli COVID-u, áno, bohužiaľ, neúčinný. Koalícia hovorí o novom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Ja mám taký názor, a tento názor zdieľajú aj mnohí kolegovia poslanci, že súčasný zákon o dlhovej brzde je prísnejší od chystaného, len treba ho dôsledne, treba ho dôsledne dodržiavať. Populizmom, braním nových úverov a rozdávaním sa to skutočne nedá. Chystané navýšenie deficitu štátneho rozpočtu nie je podľa môjho názoru dostatočne vyargumentované. Peniaze na pomoc chudobným rodinám sa mali skôr hľadať cez úspory vo verejnej správe, vážené dámy, vážení páni. Mohli a mali sme ušetriť na nezmyselných plošných testovaniach, napríklad na MOM-kách. Však vieme veľmi dobre, o tom sa dneska hovorilo, istý štátny tajomník má pod kontrolou dvadsať MOM-iek. Mesačne zarába, dámy a páni, 600-tisíc eur. Je to strašné! Ďalej na navyšovaní výdavkov na zbrojenie. Na odpustení poplatkov pre banky, už som o tom dneska hovoril, teoreticky na, bankám sme odpustili vlaňajšieho roka 1 mld. eur. Potom ďalej sme na podporu bieloruskej opozície a mohol by som takto menovať i ďalej, ale toto sú témy na ďalšiu diskusiu.
Vraciam sa k aktuálnej téme. Konštatujem, že dobrý rozpočet je kľúčový pre vládu a nádej a šanca pre obyvateľov našej krajiny. Náš navýšený rozpočet nebude dobrý, lebo ním zadlžujeme aj budúce naše generácie. Rozpočet treba správne zužitkovať a nepremárniť na dostatočne nepremyslené a nevysvetlené a populistické rozdávanie. Rozpočet má byť aktívnym finančným nástrojom na plnenie tých úloh, ktoré spoločnosť posúvajú k vyšším cieľom. Tieto predpoklady pozmeňovací návrh nemá. Dámy a páni, to si môžme otvorene povedať, že nemá. Preto uznávajúc výrok svetového dramatika Arthura Millera, že výnimka potvrdzuje pravidlo a bankrot rozpočet, predkladaný návrh ja v žiadnom prípade nepodporím.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. A, pán poslanec Šimko, ďakujem za vystúpenie. Mám dve faktické poznámky.
Prvá vec, ktorú si spomínal, bola, že minulý rok mala vláda k dispozícii pomerne veľký balík peňazí, pretože tiež bola spravená zmena rozpočtu, boli tam navýšené výdavky a tento balík nebol vyčerpaný v plnej výške. Myslím, že nejaké tri miliardy eur sa nakoniec neminuli a práve teraz tie tri miliardy eur znovu do toho rozpočtu chceme naliať a možno to je tá škoda v tom zmysle, že kto skoro dáva, prvý dáva alebo kto skôr dáva, dvakrát dáva, pretože tie peniaze možno keby prišli oveľa skôr, tak by nás možno ten konečný efekt stál oveľa menej peňazí.
A druhá vec, ktorú si spomínal, na ktorú chcem reagovať, je, sú tie regionálne rozdiely. Ty v Rimavskej Sobote to poznáš veľmi dobre, keďže to je okres Rimavská Sobota, ktorý je asi najhoršie na tom z viacerých ukazovateľov. A práve to ma až zamrazilo, keď som čítal, že ministerka informatizácie, investícií a regionálneho rozvoja pani Remišová sa chystá presunúť z eurofondov jednu miliardu eur zo všetkých krajov a to chce dať do Bratislavského kraja. Lebo podľa nej asi už sú tie regionálne rozdiely vyrovnané, už je to všetko v poriadku, už nepotrebujeme dávať peniaze na rozvoj ostatných okresov, ostatných krajov, proste dáme to do Bratislavského kraja a vybavené. Jedna miliarda eur, asi to podľa nej nebude nikomu chýbať a všetci sme šťastní, spokojní.
Ďakujem.

Jožko Šimko, ty ako dlhoročný primátor ťažko skúšaného mesta Rimavská Sobota vo veľmi, naozaj ťažko skúšanom regióne si človek, ktorý hovorí z praxe, ktorý hovorí z toho, čo dennodenne žije, čo zažíva v kontakte s obyvateľmi mesta aj okresu, a preto to tvoje vystúpenie bolo úplne praktické a neobsahovalo nejaké pátosy, nejaké zbytočné výlevy alebo, alebo čokoľvek, čo jednoducho by bolo akýmkoľvek spôsobom od veci. Ty si jednoducho zhodnotil situáciu tak, ako je, ako ju pociťujú ľudia, v ktorých mene hovoríš aj tu v Národnej rade Slovenskej republiky.
No a my si musíme dnes skutočne, tak ako si aj ty povedal, úplne otvorene povedať, že táto súčasná vláda zadlžuje Slovensko takým rekordným tempom, že verejný dlh k 31. 12. 2020 presiahol 55 mld. eur. To sú tak vysoké čísla, že v podstate ani nemá význam sa už rozprávať o ich splácaní. Napriek tomu vláda už pomaly, ale isto cez rôzne mediálne výstupy pripravuje verejnosť na to, že bude potrebné dvíhať dane, že bude potrebné dvíhať dane. Čiže z tejto snahy aj z tohto bezbrehého zadlžovania my dnes jasne vidíme, že na jednej strane vláda bude rozdávať znova svojim a cez svojich, ale v konečnom dôsledku to budú všetci občania Slovenskej republiky, všetci daňoví poplatníci, ktorí tento nezodpovedný dlh budú musieť platiť tým, že im vláda zdvihne dane. A toto jednoducho žiadny súdny poslanec Národnej rady podporiť nemôže.
Jožko, v mene všetkých tých ľudí aj obyvateľov okresu Rimavská Sobota ti ďakujem za tvoje vystúpenie.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Šimko, s vypätím síl ako primátor mesta Rimavskej Soboty si vystúpil s faktami, ale nestál si Matovičovi ani za to, aby si ťa zo slušnosti alebo z úcty k tvojmu veku a skúsenostiam vypočul. Toto je tá slušnosť, vážení kolegovia, keď vidíte kolegu, ktorý má už svoj vek, ide vystúpiť, ťažko sa mu dýcha, tak tu ten veľký Igor Matovič, ten etalón čistoty a slušnosti, nemá tú slušnosť ani si ho slušne vypočuť, ale radšej bude otočený chrbtom alebo skrývať sa niekde v pléne! Toto vedie tento štát, túto krajinu, Slovenskú republiku, slovenských občanov?! Nie! On vedie akurát tak zločineckú skupinu a vy mu v tom pomáhate. Budete spoluzodpovední!

Ďakujem za slovo. Jozef, naozaj ďakujem ti, že si to povedal, pretože navýšiť v starom roku ešte o 8 mld. a teraz ďalších 3,4 mld., to bude naozaj musieť niekto zaplatiť. A mňa by len zaujímalo, že kedy to zaplatené bude, pretože to je pôžička na dlhé roky, ktorú bude treba splatiť aj s úrokmi a je to naozaj boj alebo beh na dlhú trať. A naozaj, keď sa takýto úver zobere, radšej sa malo z nejakých vecí ubrať, ako si spomenul tie banky, ktoré prišli o bankový odvod, ale, samozrejme, poplatky za vedenie účtov a iné služby už neznížili. Takisto bieloruská opozícia a tak ďalej a tak ďalej. Čiže keby sa na to lepšie pozrelo, tak naozaj to navyšovanie nemuselo byť.
A ja ti ešte veľmi raz pekne ďakujem, že bojuješ za občanov Rimavskej Soboty aj za celý Gemer, pretože chodieval som tam na súťaže ako malé dieťa a videl som, že je to naozaj nerozvinutý kraj, teda v tej dobe, teraz sa to naozaj pohlo ďalej a vidíme, že sa tam buduje. A dúfam, že aj do budúcna tá nezamestnanosť sa zmení a celý kraj pôjde ešte lepšie hore.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, ďakujem za vypočutie. Ale snáď jednu takú informáciu, ono v tomto rúšku sa mne ťažko dýcha, pretože pred rokmi som mal priestrel pľúc, takže ja v tomto rúšku skutočne veľmi ťažko dýcham, ale verím tomu, že čoskoro tieto rúška dáme dole a v danom prípade budeme v podstate všetci v podstate hovoriť bez rúška.
Ďakujem pekne.

(Minister financií vstal z miesta navrhovateľa, prešiel poza chrbát rečníka, niečo hovoriac.) Kľud, ja kľudne budem špinavec, mne to nevadí.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
A chcel by som... pardon, pán poslanec, ešte skôr, ako začnete rozprávať... (Minister financií sa postavil pred rečnícky pult.) ... chcel by som poslancom pripomenúť, že rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, čiže keď skončí posledný vystupujúci, tak budeme hlasovať. (Reakcia poslanca Suju na ministra financií: "Vy ste kresťan?") Pravdepodobne ešte dnes a potom by mali zasadnúť výbory. (Reakcia poslanca Suju na ministra financií: "Ste farizej!")
Pán poslanec Suja, nech sa páči, máte slovo. (Reakcia ministra financií: "Komu si povedal, že farizej?")

Suja, Miroslav, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. (Rečník oblial ministra financií vodou.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Jéjééj! (Výkriky z pléna. Spravodajca vstal zo svojho miesta, reagujúc na rečníka.)

Suja, Miroslav, poslanec NR SR
Takúto studenú sprchu dávate všetkým občanom Slovenskej republiky...

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prerušujem, prerušujem schôdzu.

Suja, Miroslav, poslanec NR SR
... takúto studenú sprchu dávate všetkým občanom Slovenskej republiky! Ste človek, ktorý vedie organizovanú...

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
(Povedané súbežne s rečníkom.) Vypnite mikrofón...

Suja, Miroslav, poslanec NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) ... zločineckú sku... (Rečníkovi vypli mikrofón.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Vypnite mikrofón pánovi poslancovi... (K rečníkovi pokračujúcemu v prejave prišiel poslanec Mazurek. Výkriky z pléna.) Vypnite mikrofón! (Odchod rečníka od rečníckeho pultu. Výkriky z pléna.)
Prerušujem schôdzu... (Výkriky z pléna.) Prerušujem schôdzu do 17.30 hod.

(Prestávka.)

(Po prestávke. Zaznievanie gongu.)

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ja sa len chcem poďakovať, že ste túto situáciu takto poriešili, a chcem ešte vyzvať aj pána Suju, aby sa ospravedlnil pánovi ministrovi, pretože si myslím, že na pôdu parlamentu takéto prejavy nepatria, obzvlášť, keď sú tu aj ženy a dámy. Mňa osobne sa to dotklo a verím, že aj iné poslankyne, ktoré tu sedia, a my, ja si neprajem, aby sa to tak, aby ste sa tu takto správali. Takže vás vyzývam týmto, aby ste sa ospravedlnili aj nám, ktorí ostatní tu sedíme a ktorí, ktorých sa to dotklo. Takže ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v úvodnom slove pán minister financií Matovič túto rozpravu o štátnom rozpočte alebo tento návrh prirovnal v podstate k takému obrazu, že my všetci sme v reštaurácii, niečo sme si objednali a keď má prísť k tomu, aby sa platil ten účet, tak zrazu neni toho, kto by teda schvaľoval túto platbu za tieto účty. V rozprave viacero kolegov, ktorí boli, kritizovali tento návrh, niektorí dokonca aj predniesli konkrétne návrhy, že kde by sa dalo ušetriť, a ja v podstate som tu mal tiež jeden takýto návrh pre ministra Matoviča, kde by teda vedel ušetriť peniaze v štátnom rozpočte.
Začnem tak netradične, čo máte napísané v programovom vyhlásení vlády. Jeden z bodov tam je, že vláda SR "zabezpečí, aby nedochádzalo k prijímaniu všeobecne záväzných právnych predpisov bez ich náležitého prerokovania, osobitne s dotknutými subjektami a verejnosťou, a to najmä tým, že sa zasadí o to, aby sa neodôvodňovane neobchádzalo medzirezortné pripomienkové konanie". Nie, nejdem vám teraz vyčítať, že sme v zrýchlenom konaní, ale tento bod z programového vyhlásenia vlády spomínam preto, že sa k nemu ešte vrátim trochu neskôr v rozprave.
Ďalší z bodov, ktorý je: "Vláda SR zabezpečí jednotnú správu chránených území pod ministerstvom životného prostredia a zváži právnu subjektivitu správ národných parkov."
Tretí taký z bodov z rezortu životného prostredia, lebo v podstate tam mieri moja rozprava, že kde by ste teda vedeli ušetriť peniaze, hovorí o tom, že "v prípade obmedzenia hospodárenia v národných parkoch a iných chránených územiach budú súkromní vlastníci primerane odškodnení" a sprehľadníte v podstate ten systém toho odškodňovania a budete informovať ľudí o tom odškodňovaní. A ja hovorím, v rezorte životného prostredia, keby ste sa doňho pozreli, tak tam nájdete, si myslím, že výrazné kapacity, kde by ste teda vedeli ušetriť nejeden milión. Áno, dneska, keď tu hovoríme o 3,5 alebo o 3,8 mld. dlhu, môžme si povedať, že možno milión je málo, ale tá miliarda sa skladá práve z tých, keď to tak poviem v úvodzovkách, tých malých miliónov.
Nedávno v médiách zaznela alebo teda prebehla tá komunikácia medzi vašimi ministrami, ministrom Mičovským, ministrom Budajom, kedy v podstate minister Budaj napriek tomu, že minister Mičovský nesúhlasil s vyhláškou o ochrane prírody a krajiny, minister Budaj ju aj tak hodil a povedal, bude platiť. Minister Mičovský mu hovorí, ale veď nenič nám poľnohospodárstvo, ja ti kašlem na tú ochranu vlka, čo to tu ty prezentuješ, ale nerob mi škrty a výdaje rozpočtu na poľnohospodárov. Nie, vidíme, Budaj si v podstate vyhlášku aj tak postavil a presadil si svoje.
Dneska alebo teda na ten deň národných parkov minister Budaj zase vyhlásil, super, ideme spraviť taký krok, že v deviatich našich národných parkoch na Slovensku pozemky s tretím, štvrtým a piatym stupňom ochrany ideme presunúť pod správu štátnej ochrany prírody. Ono to tak vyzerá, že by sa to malo teraz rozdeliť, hej, že možno nejaká časť územia bude pod správou štátnych podnikov v gescii ministerstva pôdohospodárstva, ale zákon o ochrane prírody a krajiny nám v 19. paragrafe hovorí, že v národnom parku stupeň ochrany prírody začína od tretieho stupňa. Čiže to znamená, všetkých deväť národných parkov má v úmysle tento minister presunúť pod štátnu ochranu prírody, a teda pod ministerstvo životného prostredia. Ono, ja osobne si myslím, že keby aj všetky lesy boli pod strechou ministra životného prostredia, myslím si, že nebolo by to nič zlé. Tam ten problém v čom tkvie, tam je veľmi dôležité, kto je tým ministrom a ako pristupuje k lesom.
Dneska v podstate tie národné parky z môjho pohľadu, si myslím, že v minulosti boli vyhlásené pre niečo úplne iné, ako sa to snažíme dneska prezentovať, a existuje tu taký pojem bez zásahu alebo ničnerobenia. Taká veľmi jednoduchá matematika, vo všeobecnosti na území Slovenskej republiky viac ako polovica lesných pozemkov je teda v rukách neštátnych vlastníkov a tá pomyselná menšia polovica je v rukách štátu. Ak my teda vymýšľame nejaké obmedzenia, a teda vyhlasujeme chránené územia, ktoré sú na pozemkoch v správe štátu, tam si myslím, že by nemala sa platiť nejaká ujma v podstate za hospodárenie alebo teda za obmedzenie hospodárenia, tak, aby som bol presný, ale pri súkromných vlastníkoch, pán minister, my toto nemôžeme opomínať.
Dneska rezort životného prostredia ide cestou šetrenia, ale to je v podstate podvod na vlastníkoch, lebo oni využívajú práve tú neznalosť, že tú náhradu z titulu obmedzenia hospodárenia, ktorú si môžu žiadať, oni v podstate to niektorí žiadajú a je to tak komplikovaný systém, že to musia robiť skrz právnické kancelárie. A preto môj návrh, kde by ste vedeli ušetriť peniaze v tomto rezorte životného prostredia, je takýto. Najprv vypracovať kritériá pre vyhlasovanie území, chránených území a národných parkov, následne vykonať ich inventúru a opodstatnenosť súčasných národných parkov, ktorých dneska máme deväť, a následne to by bola úloha uskutočniť nové vyhlásenie národných parkov, ktoré by boli teda podchytené zákonmi Národnej rady Slovenskej republiky, ale čo by bolo dôležité, pýtať si súhlas vlastníkov s vyhlásením chránených území.
Dneska sa baví rezort životného prostredia len teda o národných parkoch, ktorých máme deväť, ale tých chránených území, keby sme si zobrali a ktoré teda majú nejaké obmedzenia na vlastníkov, je v podstate ďaleko, ďaleko viac. Kolegovia lesníci, keď to počítali, tak povedali 60 % lesných pozemkov dneska spadá do nejakej kategórie chránených území. A už jak som to povedal, je to skoro fifty-fifty, štát verzus nevlastní, a my za tú polovicu by sme naozaj, keď sme teda spravodlivý štát, by sme mali platiť tie náhrady.
A viete, čo je na tom najlepšie? V podstate, keď si zoberete, keby ste bol hospodár a ja vám poviem, vy nemôžte hospodáriť, ale ja tú stratu vám zaplatím, vy by ste boli rád, lebo nič by ste nerobili a dostali by ste peniaze. Ale nefunguje to, nefunguje to. A tých vlastníkov aj keď som sa pýtal, oni povedali: Viete čo, veľa tých spoločenstvenných útvarov, veľa tých urbárov, veľa vlastníkov. On vám povie: Ja radšej nechcem byť v chránenom území, dovoľte nám hospodáriť, nebudeme žiadať ujmu, my budeme hospodáriť aj prírode blízkym hospodárením, to znamená, že nebude tu teraz nejaký obraz krajiny, že nám tu teraz zmizne príroda alebo čo, ale v podstate vyjmite nás z tých chránených území a dovoľte nám normálne hospodáriť, sedliackym rozumom, tak, aby sa krajina zachovala. Hneď by ste mali v rezorte niekoľko miliónov.
Ja som dával otázku, keď tu rezonovala tá pokuta v jaloveckom urbári, že 7-tisíc euro, spýtal som sa: Ale povedzte mi, koľko ste im dali náhradu za to, že oni sú v chránenom parku, v národnom parku, a teda nemôžu hospodáriť? Vtedy inžinier Majko zo Správy TANAP-u mi povedal: Za štrnásť rokov sme vyplatili 18,5 milióna. Na rok to vychádza asi 1,3 alebo 1,5 mil. euro, teda tieto náhrady škody, čo ale vy neviete, to je len časť tých nárokov, ktoré si žiadajú. Viete, keby sme to dali vyčísliť, a ináč pracujeme na tom, aby sa to teda vyčíslilo, koľko nás dneska stojí ochrana prírody.
Viete, v minulosti mali sme tu v podstate, Slovensko je krásna krajina, v minulosti bolo a tie zákony neboli tak prísne nastavené, nebolo toľko obmedzení a vidíte, tá príroda sa zachovala do dnešných dní. Tí ľudia hospodárili a vedeli to zachovať, oni si vedeli ceniť tie územia, správali sa k tomu a naozaj tam, kde sa nedalo hospodáriť a kde videli teda, že je nejaké cenné územie, oni v podstate z vlastnej iniciatívy si to chránili. Aj dneska sú teda mnohé chránené územia teda vyhlásené na základe teda návrhu tých súkromných vlastníkov. Čiže ten krok naozaj vykonať aktualizáciu a revíziu sieti chránených území na Slovensku, výsledkom tejto revízie by mal byť nový zoznam chránených území, v ktorom každé chránené územie bude vytvorené iba so súhlasom vlastníka, lesníci kolegovia by ma doplnili, že aj so súhlasom správcu, čo ja teda nemám s tým problém súhlasiť, lebo správca, teda štátny podnik, to sú väčšinou nominanti vlády. Vidíte, minister Mičovský keď prišiel, tak v podstate v rezorte si poupratoval a má tam svojich ľudí, čiže keby bol záujem teda na štátnych pozemkoch vyhlásiť nejaké chránené územie, myslím si, že tam by k nejakým veľkým diskusiám alebo teda k nejakým priekom nemalo dochádzať, keby sa teda aj ten správca tých pozemkov k tomu teda dal.
Minister Budaj takisto, vidím, že už nemám veľa času, ale avizoval, že napríklad peniaze, a to sú teda európske peniaze, čo majú prísť, že on teda využije na výkup pozemkov v chránených územiach. Ja som tu vyzval ľudí, hovorím, prosím vás, nepredávajte to. Príde potom taký blázon minister, ako je Sulík, a on povie: Štát je zlý vlastník! On to predá preč, on to predá zahraničiu, však to sme, nedávno sme mali možnosť vidieť proste tú východoslovenskú energetiku. Štát je zlý vlastník, proste predávame podiel a hotovo.
Toto, pán minister, keď si nedáte na to pozor, možnože dneska nie, lebo pán minister Budaj, si myslím, že by nebol taký, že by toto zahraničiu predal, o tom nepochybujem. Ale po ňom kto príde, tam bude veľký problém a otázka, že čo sa s tým bude diať ďalej.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja k tomu úvodu sa tak vrátim. Žiaľ, musím povedať, že poľnohospodári stále ešte dnes aktuálne sú kdesi úplne na chvoste. Je mi to ľúto, že tak závažný rezort, ako je ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, tak zaostáva. Nie náhodou má v tom názve ešte "a rozvoja vidieka". Slovensko je agrárnou krajinou a na perifériách miest v podstate tí ľudia, to sú jedinečné pracovné príležitosti pre mnohé rodiny. Skúste sa, vážení kolegovia, zamyslieť nad tým a máme tu aj pána premiéra v súčasnosti v pozícii ministra financií, Igor, zamysli sa nad tým! Vytvárajte rodinné farmy! Rodinné farmy, to sú tak jedinečné príležitosti. Keď rodina vytvorí, ja neviem, poviem, tri alebo päť pracovných miest, koľko je to pracovných miest na Slovensku? Veď naši ľudia chodia robiť sluhov a slúžky a poskokov do zahraničia stále, do západnej Európy. Veď konečne to zastavme!
Mám málo času a chcem sa ešte dostať ako k tým chráneným územiam a národným parkom. Teraz budete možno pohoršení, čo vám poviem. Naša slovenská krajina je tak malá, že pre celé územie Slovenskej republiky jeden jediný národný park stačí. Jeden jediný. A viete ktorý? Neni to vôbec TANAP ani PIENAP, ani Nízke Tatry, ale aby to bola Veľká Fatra. A nech hospodária tí ľudia. Ja si pamätám starých rodičov, hospodárili v lese. Ja toho roku nemal som veľa času, stále sme mali zasadnutie, vysadil som toho roku iba 450 stromčekov. Sadil som to pre koho? Pre budúcu generáciu, lebo tie stromčeky mali 40 cm a niektoré mali menej, 30 cm. A vlastníci sú tí, ktorí najlepšie sa postarajú o to životné prostredie.