28. schôdza

Ďakujem za slovo. Jozef, naozaj ďakujem ti, že si to povedal, pretože navýšiť v starom roku ešte o 8 mld. a teraz ďalších 3,4 mld., to bude naozaj musieť niekto zaplatiť. A mňa by len zaujímalo, že kedy to zaplatené bude, pretože to je pôžička na dlhé roky, ktorú bude treba splatiť aj s úrokmi a je to naozaj boj alebo beh na dlhú trať. A naozaj, keď sa takýto úver zobere, radšej sa malo z nejakých vecí ubrať, ako si spomenul tie banky, ktoré prišli o bankový odvod, ale, samozrejme, poplatky za vedenie účtov a iné služby už neznížili. Takisto bieloruská opozícia a tak ďalej a tak ďalej. Čiže keby sa na to lepšie pozrelo, tak naozaj to navyšovanie nemuselo byť.
A ja ti ešte veľmi raz pekne ďakujem, že bojuješ za občanov Rimavskej Soboty aj za celý Gemer, pretože chodieval som tam na súťaže ako malé dieťa a videl som, že je to naozaj nerozvinutý kraj, teda v tej dobe, teraz sa to naozaj pohlo ďalej a vidíme, že sa tam buduje. A dúfam, že aj do budúcna tá nezamestnanosť sa zmení a celý kraj pôjde ešte lepšie hore.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Šimko, chcete reagovať? Tak trojku stlačte, prosím.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, ďakujem za vypočutie. Ale snáď jednu takú informáciu, ono v tomto rúšku sa mne ťažko dýcha, pretože pred rokmi som mal priestrel pľúc, takže ja v tomto rúšku skutočne veľmi ťažko dýcham, ale verím tomu, že čoskoro tieto rúška dáme dole a v danom prípade budeme v podstate všetci v podstate hovoriť bez rúška.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Šimko bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Viskupič? Ste mali záujem tiež, dobre, takže ešte pán poslanec Viskupič, štyria. V poradí pán poslanec Suja, pán poslanec Kuffa, pán poslanec Kotleba a potom pán poslanec Viskupič.
Takže, nech sa páči, pán Suja, máte slovo.

(Minister financií vstal z miesta navrhovateľa, prešiel poza chrbát rečníka, niečo hovoriac.) Kľud, ja kľudne budem špinavec, mne to nevadí.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
A chcel by som... pardon, pán poslanec, ešte skôr, ako začnete rozprávať... (Minister financií sa postavil pred rečnícky pult.) ... chcel by som poslancom pripomenúť, že rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, čiže keď skončí posledný vystupujúci, tak budeme hlasovať. (Reakcia poslanca Suju na ministra financií: "Vy ste kresťan?") Pravdepodobne ešte dnes a potom by mali zasadnúť výbory. (Reakcia poslanca Suju na ministra financií: "Ste farizej!")
Pán poslanec Suja, nech sa páči, máte slovo. (Reakcia ministra financií: "Komu si povedal, že farizej?")

Suja, Miroslav, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. (Rečník oblial ministra financií vodou.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Jéjééj! (Výkriky z pléna. Spravodajca vstal zo svojho miesta, reagujúc na rečníka.)

Suja, Miroslav, poslanec NR SR
Takúto studenú sprchu dávate všetkým občanom Slovenskej republiky...

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prerušujem, prerušujem schôdzu.

Suja, Miroslav, poslanec NR SR
... takúto studenú sprchu dávate všetkým občanom Slovenskej republiky! Ste človek, ktorý vedie organizovanú...

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
(Povedané súbežne s rečníkom.) Vypnite mikrofón...

Suja, Miroslav, poslanec NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) ... zločineckú sku... (Rečníkovi vypli mikrofón.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Vypnite mikrofón pánovi poslancovi... (K rečníkovi pokračujúcemu v prejave prišiel poslanec Mazurek. Výkriky z pléna.) Vypnite mikrofón! (Odchod rečníka od rečníckeho pultu. Výkriky z pléna.)
Prerušujem schôdzu... (Výkriky z pléna.) Prerušujem schôdzu do 17.30 hod.

(Prestávka.)

(Po prestávke. Zaznievanie gongu.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najprv by som chcel povedať, že ako podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky a predsedajúci aktuálnej schôdze považujem za krajne neprijateľné prejavy akýchkoľvek fyzických útokov v pléne Národnej rady. Dávame istý príklad ľuďom, ktorí nás sledujú, a tento príklad považujem za neprijateľný. Toľko môj komentár k tomu.
A teraz niekoľko citátov zo zákona o rokovacom poriadku. Pán poslanec Suja, vykazujem vás z rokovacej sály, a to s odvolaním sa na § 32 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, podľa ktorého "predsedajúci vyzve zachovať poriadok poslanca, ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej sále prekročil hranice slušnosti alebo ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály až do skončenia rokovania v tom istom dni."
Ako viete, dnes som vás už raz napomenul. Podľa § 32 ods. 5 "ak poslanec opakovane narúša poriadok na schôdzi Národnej rady podľa tohto ustanovenia, predseda Národnej rady podá návrh na začatie disciplinárneho konania podľa § 135 písmeno e)."
§ 135 písmeno e) "Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady za
e) narušenie poriadku na schôdzi Národnej rady."
A ešte § 139 ods. 5: "Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec narušil poriadok na schôdzi Národnej rady, odporučí Národnej rade, aby mu uložila pokutu až do výšky 2-tisíc eur; ak poslanec opakovane naruší poriadok na schôdzi Národnej rady v čase do jedného roka od uloženia pokuty za narušenie poriadku na schôdzi Národnej rady, mandátový a imunitný výbor odporučí Národnej rade, aby mu uložila pokutu až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom za narušenie poriadku na schôdzi Národnej rady."
Prosím, pán poslanec, aby ste opustili sálu. (Reakcia z pléna. Poslanec Suja ostal sedieť na svojom mieste.) Pán poslanec Suja, môžte byť prítomný na hlasovaní, teraz nehlasujeme. (Poslanec Suja naďalej zotrval na svojom mieste.) V tom prípade prerušujem schôdzu do... prerušujem schôdzu.
Pán poslanec, nebudeme riešiť procedurálne návrhy.
Pán predseda Národnej rady, bude grémium? (Reakcia predsedu NR SR.) Takže zvolávame grémium, nech sa páči.

(Zasadanie poslaneckého grémia. Prestávka.)

(Po zasadaní poslaneckého grémia a po prestávke.)

(Zaznievanie gongu.) Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej schôdzi.
Pani poslankyňa Horváthová, máte procedurálny návrh? Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ja sa len chcem poďakovať, že ste túto situáciu takto poriešili, a chcem ešte vyzvať aj pána Suju, aby sa ospravedlnil pánovi ministrovi, pretože si myslím, že na pôdu parlamentu takéto prejavy nepatria, obzvlášť, keď sú tu aj ženy a dámy. Mňa osobne sa to dotklo a verím, že aj iné poslankyne, ktoré tu sedia, a my, ja si neprajem, aby sa to tak, aby ste sa tu takto správali. Takže vás vyzývam týmto, aby ste sa ospravedlnili aj nám, ktorí ostatní tu sedíme a ktorí, ktorých sa to dotklo. Takže ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Podmanický, už asi na grémiu zaznelo, takže v rozprave teraz vystúpi pán poslanec Filip Kuffa.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v úvodnom slove pán minister financií Matovič túto rozpravu o štátnom rozpočte alebo tento návrh prirovnal v podstate k takému obrazu, že my všetci sme v reštaurácii, niečo sme si objednali a keď má prísť k tomu, aby sa platil ten účet, tak zrazu neni toho, kto by teda schvaľoval túto platbu za tieto účty. V rozprave viacero kolegov, ktorí boli, kritizovali tento návrh, niektorí dokonca aj predniesli konkrétne návrhy, že kde by sa dalo ušetriť, a ja v podstate som tu mal tiež jeden takýto návrh pre ministra Matoviča, kde by teda vedel ušetriť peniaze v štátnom rozpočte.
Začnem tak netradične, čo máte napísané v programovom vyhlásení vlády. Jeden z bodov tam je, že vláda SR "zabezpečí, aby nedochádzalo k prijímaniu všeobecne záväzných právnych predpisov bez ich náležitého prerokovania, osobitne s dotknutými subjektami a verejnosťou, a to najmä tým, že sa zasadí o to, aby sa neodôvodňovane neobchádzalo medzirezortné pripomienkové konanie". Nie, nejdem vám teraz vyčítať, že sme v zrýchlenom konaní, ale tento bod z programového vyhlásenia vlády spomínam preto, že sa k nemu ešte vrátim trochu neskôr v rozprave.
Ďalší z bodov, ktorý je: "Vláda SR zabezpečí jednotnú správu chránených území pod ministerstvom životného prostredia a zváži právnu subjektivitu správ národných parkov."
Tretí taký z bodov z rezortu životného prostredia, lebo v podstate tam mieri moja rozprava, že kde by ste teda vedeli ušetriť peniaze, hovorí o tom, že "v prípade obmedzenia hospodárenia v národných parkoch a iných chránených územiach budú súkromní vlastníci primerane odškodnení" a sprehľadníte v podstate ten systém toho odškodňovania a budete informovať ľudí o tom odškodňovaní. A ja hovorím, v rezorte životného prostredia, keby ste sa doňho pozreli, tak tam nájdete, si myslím, že výrazné kapacity, kde by ste teda vedeli ušetriť nejeden milión. Áno, dneska, keď tu hovoríme o 3,5 alebo o 3,8 mld. dlhu, môžme si povedať, že možno milión je málo, ale tá miliarda sa skladá práve z tých, keď to tak poviem v úvodzovkách, tých malých miliónov.
Nedávno v médiách zaznela alebo teda prebehla tá komunikácia medzi vašimi ministrami, ministrom Mičovským, ministrom Budajom, kedy v podstate minister Budaj napriek tomu, že minister Mičovský nesúhlasil s vyhláškou o ochrane prírody a krajiny, minister Budaj ju aj tak hodil a povedal, bude platiť. Minister Mičovský mu hovorí, ale veď nenič nám poľnohospodárstvo, ja ti kašlem na tú ochranu vlka, čo to tu ty prezentuješ, ale nerob mi škrty a výdaje rozpočtu na poľnohospodárov. Nie, vidíme, Budaj si v podstate vyhlášku aj tak postavil a presadil si svoje.
Dneska alebo teda na ten deň národných parkov minister Budaj zase vyhlásil, super, ideme spraviť taký krok, že v deviatich našich národných parkoch na Slovensku pozemky s tretím, štvrtým a piatym stupňom ochrany ideme presunúť pod správu štátnej ochrany prírody. Ono to tak vyzerá, že by sa to malo teraz rozdeliť, hej, že možno nejaká časť územia bude pod správou štátnych podnikov v gescii ministerstva pôdohospodárstva, ale zákon o ochrane prírody a krajiny nám v 19. paragrafe hovorí, že v národnom parku stupeň ochrany prírody začína od tretieho stupňa. Čiže to znamená, všetkých deväť národných parkov má v úmysle tento minister presunúť pod štátnu ochranu prírody, a teda pod ministerstvo životného prostredia. Ono, ja osobne si myslím, že keby aj všetky lesy boli pod strechou ministra životného prostredia, myslím si, že nebolo by to nič zlé. Tam ten problém v čom tkvie, tam je veľmi dôležité, kto je tým ministrom a ako pristupuje k lesom.
Dneska v podstate tie národné parky z môjho pohľadu, si myslím, že v minulosti boli vyhlásené pre niečo úplne iné, ako sa to snažíme dneska prezentovať, a existuje tu taký pojem bez zásahu alebo ničnerobenia. Taká veľmi jednoduchá matematika, vo všeobecnosti na území Slovenskej republiky viac ako polovica lesných pozemkov je teda v rukách neštátnych vlastníkov a tá pomyselná menšia polovica je v rukách štátu. Ak my teda vymýšľame nejaké obmedzenia, a teda vyhlasujeme chránené územia, ktoré sú na pozemkoch v správe štátu, tam si myslím, že by nemala sa platiť nejaká ujma v podstate za hospodárenie alebo teda za obmedzenie hospodárenia, tak, aby som bol presný, ale pri súkromných vlastníkoch, pán minister, my toto nemôžeme opomínať.
Dneska rezort životného prostredia ide cestou šetrenia, ale to je v podstate podvod na vlastníkoch, lebo oni využívajú práve tú neznalosť, že tú náhradu z titulu obmedzenia hospodárenia, ktorú si môžu žiadať, oni v podstate to niektorí žiadajú a je to tak komplikovaný systém, že to musia robiť skrz právnické kancelárie. A preto môj návrh, kde by ste vedeli ušetriť peniaze v tomto rezorte životného prostredia, je takýto. Najprv vypracovať kritériá pre vyhlasovanie území, chránených území a národných parkov, následne vykonať ich inventúru a opodstatnenosť súčasných národných parkov, ktorých dneska máme deväť, a následne to by bola úloha uskutočniť nové vyhlásenie národných parkov, ktoré by boli teda podchytené zákonmi Národnej rady Slovenskej republiky, ale čo by bolo dôležité, pýtať si súhlas vlastníkov s vyhlásením chránených území.
Dneska sa baví rezort životného prostredia len teda o národných parkoch, ktorých máme deväť, ale tých chránených území, keby sme si zobrali a ktoré teda majú nejaké obmedzenia na vlastníkov, je v podstate ďaleko, ďaleko viac. Kolegovia lesníci, keď to počítali, tak povedali 60 % lesných pozemkov dneska spadá do nejakej kategórie chránených území. A už jak som to povedal, je to skoro fifty-fifty, štát verzus nevlastní, a my za tú polovicu by sme naozaj, keď sme teda spravodlivý štát, by sme mali platiť tie náhrady.
A viete, čo je na tom najlepšie? V podstate, keď si zoberete, keby ste bol hospodár a ja vám poviem, vy nemôžte hospodáriť, ale ja tú stratu vám zaplatím, vy by ste boli rád, lebo nič by ste nerobili a dostali by ste peniaze. Ale nefunguje to, nefunguje to. A tých vlastníkov aj keď som sa pýtal, oni povedali: Viete čo, veľa tých spoločenstvenných útvarov, veľa tých urbárov, veľa vlastníkov. On vám povie: Ja radšej nechcem byť v chránenom území, dovoľte nám hospodáriť, nebudeme žiadať ujmu, my budeme hospodáriť aj prírode blízkym hospodárením, to znamená, že nebude tu teraz nejaký obraz krajiny, že nám tu teraz zmizne príroda alebo čo, ale v podstate vyjmite nás z tých chránených území a dovoľte nám normálne hospodáriť, sedliackym rozumom, tak, aby sa krajina zachovala. Hneď by ste mali v rezorte niekoľko miliónov.
Ja som dával otázku, keď tu rezonovala tá pokuta v jaloveckom urbári, že 7-tisíc euro, spýtal som sa: Ale povedzte mi, koľko ste im dali náhradu za to, že oni sú v chránenom parku, v národnom parku, a teda nemôžu hospodáriť? Vtedy inžinier Majko zo Správy TANAP-u mi povedal: Za štrnásť rokov sme vyplatili 18,5 milióna. Na rok to vychádza asi 1,3 alebo 1,5 mil. euro, teda tieto náhrady škody, čo ale vy neviete, to je len časť tých nárokov, ktoré si žiadajú. Viete, keby sme to dali vyčísliť, a ináč pracujeme na tom, aby sa to teda vyčíslilo, koľko nás dneska stojí ochrana prírody.
Viete, v minulosti mali sme tu v podstate, Slovensko je krásna krajina, v minulosti bolo a tie zákony neboli tak prísne nastavené, nebolo toľko obmedzení a vidíte, tá príroda sa zachovala do dnešných dní. Tí ľudia hospodárili a vedeli to zachovať, oni si vedeli ceniť tie územia, správali sa k tomu a naozaj tam, kde sa nedalo hospodáriť a kde videli teda, že je nejaké cenné územie, oni v podstate z vlastnej iniciatívy si to chránili. Aj dneska sú teda mnohé chránené územia teda vyhlásené na základe teda návrhu tých súkromných vlastníkov. Čiže ten krok naozaj vykonať aktualizáciu a revíziu sieti chránených území na Slovensku, výsledkom tejto revízie by mal byť nový zoznam chránených území, v ktorom každé chránené územie bude vytvorené iba so súhlasom vlastníka, lesníci kolegovia by ma doplnili, že aj so súhlasom správcu, čo ja teda nemám s tým problém súhlasiť, lebo správca, teda štátny podnik, to sú väčšinou nominanti vlády. Vidíte, minister Mičovský keď prišiel, tak v podstate v rezorte si poupratoval a má tam svojich ľudí, čiže keby bol záujem teda na štátnych pozemkoch vyhlásiť nejaké chránené územie, myslím si, že tam by k nejakým veľkým diskusiám alebo teda k nejakým priekom nemalo dochádzať, keby sa teda aj ten správca tých pozemkov k tomu teda dal.
Minister Budaj takisto, vidím, že už nemám veľa času, ale avizoval, že napríklad peniaze, a to sú teda európske peniaze, čo majú prísť, že on teda využije na výkup pozemkov v chránených územiach. Ja som tu vyzval ľudí, hovorím, prosím vás, nepredávajte to. Príde potom taký blázon minister, ako je Sulík, a on povie: Štát je zlý vlastník! On to predá preč, on to predá zahraničiu, však to sme, nedávno sme mali možnosť vidieť proste tú východoslovenskú energetiku. Štát je zlý vlastník, proste predávame podiel a hotovo.
Toto, pán minister, keď si nedáte na to pozor, možnože dneska nie, lebo pán minister Budaj, si myslím, že by nebol taký, že by toto zahraničiu predal, o tom nepochybujem. Ale po ňom kto príde, tam bude veľký problém a otázka, že čo sa s tým bude diať ďalej.
Ďakujem.