28. schôdza

Pán predseda, ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, ja sa nezastávam zločincov, vrahov a podobných ľudí, na ktorých je dôvod alebo ktorí sedia v base. Mne ide o to, že sú porušované ľudské práva ľudí, ktorí sú vo väzbe, a mesiace sa nekonajú žiadne úkony. Mesiace sa nevykonávajú žiadne úkony. A tak dochádza k týraniu, povedzme si na rovinu, k týraniu týchto ľudí.
Viete, viackrát tu zaznelo a viacerých z nás zaujímajú práva zvierat. Nemôžu byť na reťazi, jedna retiazka, obojok, nemôžu byť na reťazi. Zaujímajú nás práva zvierat. Zaujímali nás práva generála Lučanského? Keď ho viedli spútaného ako zviera? Ako zviera? Keby sme tak držali takých psov, predné končatiny, zadné končatiny medzi tým zviazané, všetci ochranári by sa zbláznili. Ale keď ide o ľudí, vážení kolegovia, ktorí sa nachádzajú vo väzbe, ale nie sú odsúdení, hľadí sa na nich ako na nevinných, tak nám to nevadí.
Preto som rád, že pani predkladateľka prišla s týmto zákonom, že je tu a že môžeme o ňom jednať. Misky váh, na jednej strane práva zvierat, ktoré sú oveľa vyššie ako práva ľudí, ktorí sú nevinní a sú vo väzbe, lebo vinní sú až odvtedy, keď ich právoplatne odsúdi súd, vážení kolegovia.
Viete, možno po referende bude veľa z vás radi alebo rado, že takýto zákon sa prijal. (Reakcia z pléna.) Áno, môžete reagovať faktickou, pán kolega, nech sa páči, ale u SaS-ky som si zvykol. Beriem vás už tak, že ste už takí, je to vo vašej DNA, neradi počúvate pravdu.
Na základe anonymov, anonymizovaných rozhodnutí vo väzobných veciach, ktoré som mal k dispozícii, som zistil, že vo viacerých rozhodnutiach súdov, a to či už prvostupňových alebo odvolacích tzv. krajských, rozhodovali súdy o sťažnostiach a odôvodňovali existenciu väzby príliš vágne. A to si povedzme na rovinu. Príliš vágne. Neurčito. Riadili sa teoretickými úvahami, dokonca až hypotetizovali pri svojich úvahách, len aby si vedeli odôvodniť, že sú dané dôvody na vzatie do väzby. A ja si myslím, že v demokratických krajinách, medzi ktoré sa riadi aj Slovensko alebo by sme chceli, aby sme tam boli, tak toto neni možné.
Som toho názoru, že pokiaľ má byť osoba vzatá do väzby, resp. ponechaná vo väzbe na základe rozhodnutia súdu, tak len na základe konkrétnych, a teda v čase rozhodovania existujúcich, skutočností, vážení kolegovia, ktorý takýto postup súdy odôvodňujú, pričom súd je zároveň povinný tieto konkrétne a už existujúce skutočnosti uviesť vo svojom rozhodnutí. Žiadne hypotetické úvahy. Konkrétne veci, kolegovia, kolegyne, lebo pri väzbe hovoríme, že ešte nejde o odsúdených ľudí.
Súdy vo veľa prípadoch nekriticky preberajú vágnu a hypotetickú argumentáciu prokurátorov, pokiaľ ide o návrh na vzatie do väzby. A ja si myslím, že to v 21. storočí nie je možné. Napríklad som mal možnosť v rámci jedného väzobného rozhodnutia sa oboznámiť s absurdnou argumentáciou súdu, budem citovať, ktorá vychádzala z argumentácie prokurátora, že: "Síce neni známy okruh svedkov a ani ďalších osôb, na ktoré by obvinený mohol čo len teoreticky pôsobiť, ale aj tak bol obvinený vzatý súdom do väzby z tzv. vlastnej opatrnosti."
To kde sme dospeli? Nevieme koho, nevieme kedy, nevieme ako, nevieme prečo, ale z opatrnosti. To ako, kolegovia, ktorí podnikajú, z opatrnosti nezaplatíte dépeháčku, mohli by ste nezaplatiť, tak z opatrnosti vás vezmeme do väzby. Ale to už je pritiahnuté za vlasy, ale, vážený kolegovia, z opatrnosti sa berú ľudia teraz do väzby? Je nemysliteľné, aby v demokratickej krajine boli do väzby brané osoby na základe neurčitých návrhov, resp. na akomsi teoretizovaní v demokratickej krajine.
Je potrebné si uvedomiť jednu vec, vážení kolegovia, že väzba je jeden z najväčších zásahov do osobnej slobody. Jeden z najväčších zásahov do osobnej slobody človeka, ktorá zasiahne nielen samotného obvineného, ale aj celú jeho rodinu, a ktorá má dopad na jeho ďalší život a na celé jeho okolie.
A ak má k takémuto zásahu, vážení kolegovia, zo strany štátu dôjsť, tak ja si myslím, že je na mieste, aby to bolo na základe jasných pravidiel a nie teoretizovania a hypotetických príkladov a možností. A ja si myslím, že v tomto mi musia dať za pravdu všetci.
Preto ešte raz na záver, ďakujem predkladateľke za tento návrh a verím, že bude podpora, aby sa dostal do druhého čítania, kde sa budeme môcť vyjadriť už podrobnejšie.
Ďakujem.

Na predrečníka, predrečníka evidujem tri (povedané so smiechom) faktické poznámky. S prvým vystúpi pán poslanec Kočiš. Prepáčte, ospravedlňujem sa, trošku sa mi rozpadol... (Predsedajúci sa sklonil pod pracovný pult.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Suja, áno, musím podporiť a potvrdiť tvoje slová, nakoľko tento inštitút, inštitút kolúznej väzby, je veľmi často zneužívaný a osoby, ktoré sa do kolúznej väzby dostanú, tak ako si poznamenal, z opatrnosti, to je veľmi taký nonšalantný výraz - opatrnosť.
Opatrnosť si vieme vysvetliť rôznymi pojmami, ale aj rôznymi dojmami. Takže vyšetrovateľ, prokurátor a sudca nemá konať z opatrnosti, ale má konať na základe jasných a rukolapných faktov a dôkazov. O tom je celý systém práva, ktorý je, dovolím si povedať, ešte celkom relatívne slušne uplatňovaný na území Slovenskej republiky. Takže nie z opatrnosti, nie z podozrenia, nie z výpovedí kajúcnikov, nie z výmyslov nejakých chorobomyseľných ľudí a občanov, ale naozaj iba na základe práva, na základe holých faktov.
Právo je veľmi zaujímavá a špecifická veda, ktorá sa naozaj zaujíma iba faktami. Tuná nie je dôležité rozoberať, čo by sa stalo, ak by sa to stalo včera, alebo ak by sa to stalo, nedajbože, zajtra. Takže je to absolútne jedno.
Pani kolegyňa Hajšelová tento zákon má sprecizovaný, myslím si, že dostatočne dobre, kde naozaj sa chce baviť iba o faktoch a o tom, čo sa stane, keď sa to už stalo.
Ďakujem pekne.

S ďalšou faktickou poznámkou bude reagovať pán poslanec Ďurica.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem, pán predseda. Podporujem to, čo povedal môj kolega Suja, pretože treba si skutočne uvedomiť a myslím, že dnes už ani to netreba viackrát skloňovať, bolo to tu povedané. Tí ľudia sú v prvom rade nevinní, a tak sa na nich musí pozerať. Celá táto diskusia alebo celé naše pripomienky nesmerujú k tomu, aby sme sa zastávali zločincov, aby sme jednoducho zľahčovali ich zločiny a nejakým spôsobom to spochybňovali. Pokiaľ ten človek ale nie je právoplatne odsúdený a takýmto spôsobom, ktorým v konečnom dôsledku aj v nedávnej minulosti sa jasne, jasne preukázalo, že ten inštitút nie je nastavený správne, tak je mimoriadne dôležité, aby tu tá diskusia bola, aby sa v pléne Národnej rady urobili kroky, ktoré tento inštitút naozaj dostanú na správnu mieru, aby sa nestávali prípady, ktoré boli na Slovensku medializované, o ktorých Slovensko vie, vedelo, hovorilo, ktoré v podstate aj veľmi rozdelili spoločnosť na Slovensku. Ďakujem.

S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Baránik.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Ja tu budem reagovať len na pána kolegu Suju, potom budem možno viac hovoriť o tom návrhu zákona, ale pokiaľ ide o jeho vystúpenie, tak by som povedal, že okrem toho, že, samozrejme, keďže nie je odborník v tejto oblasti, tak sa vyznačuje vysokou mierou neodbornosti a všelijakých floskúl jeho vlastným, z ktorých najviac ma zaujala jeho drtivá obrana ľudských práv, čo, samozrejme, u poslanca, ktorý sa dostal do parlamentu na kandidátke fašistickej strany, je zaujímavý koncept. Som zvedavý, že či by sa podobne pozeral na ochranu základných ľudských práv aj v súvislosti s tými menšinami, ktoré s takou obľubou on a jeho súkmeňovci atakujú.
Čiže ja si myslím, že, samozrejme, tento návrh je na debatu a je možné o ňom hovoriť odborne, ale keď v jeho prospech hovoria také indivíduá, ako je pán kolega Suja, tak mu to určite neprospieva.

Na faktické bude reagovať pán poslanec Suja.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Viete, pán poslanec Alino Baránik, od človeka, ktorý nemá verejne problém pokrútiť ústavu, tieto vaše slová zaznievajú úsmevne. Podľa vás každý, čo má iný názor ako vy, by mal ísť do basy. A takýto človek mne ide niečo vyčítať? Na iného, na iné sa ani nezmôžete. A vy tu spomínate niečo o mojich súkmeňovcoch? Váš súkmeňovec uznáva Adolfa Hitlera, jeho NSDAP a dva a pol milióna členov.
A vy idete niečo hovoriť? To je váš súkmeňovec Matovič. Vaša ministerka kultúry tu verejne prezentuje fašistické názory. To je takisto váš súkmeňovec. Pán poslanec Alino Baránik, ale tam je to v poriadku, lebo tí sú vaši. Tí môžu hajlovať a povedať, čo len chcú. Ale ostatní sú automaticky pre vás ľudia s iným názorom a mali by sedieť v base. Človek ako vy by mal vyhľadať ústavnú liečbu a nie nám tu niečo kázať a moralizovať. Skúste sa pozrieť do vlastných radov, koho tam máte a potom moralizujte, pán Alino Baránik, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Evidujem troch prihlásených. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a prvý vystúpi pán poslanec Čepček.
Nech sa páči, máte slovo.