28. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, v prvom rade poďakovať pani kolegyni Hajšelovej za predloženie tohto návrhu zákona, lebo veď vieme, že ak je to zákon, ktorý chráni ľudské práva, nie je nikdy, alebo prichádza vždy v ten správny čas, čiže nemožno hľadať priestor, kedy by mal prísť.
Nebudem sa vyjadrovať k právnej stránke návrhu, bolo tu povedané veľa aj dnes, aj už možno v médiách, ja tú tému vnímam predovšetkým ako psychológ, kde v rámci poradenského a terapeutického procesu prichádzam do kontaktu s ľuďmi, ktorí si touto skúsenosťou prešli. Ľudia, ktorí si touto skúsenosťou prešli ako nevinní, so všetkým, čo im to do života prinieslo, ako to ovplyvnilo ich vzťahy, ich duševné zdravie, ich fungovanie, ich osobnosť, ich vnímanie sveta.
Špecificky v prípade kolúznej väzby, kde právna úprava umožňuje obmedzenie alebo úplné eliminovanie kontaktov obvinenej osoby s najbližšími príbuznými. Netreba asi príliš veľkú dávku empatie na to, aby bolo jasné, že už spomínaný výkon, spôsob výkonu, dĺžka väzby a neodôvodnené prieťahy vo väzobných veciach majú devastačné účinky na psychický a fyzický stav obvineného.
O vplyve sociálnej deprivácie na osobnosť existuje mnoho štúdií. Všetky popisujú následky vo forme prežívania hlbokých negatívnych pocitov, strachu, smútku, hnevu až na hranici fyzickej bolesti. V kombinácii so spánkovou depriváciou, to je spánková nedostatočnosť alebo prerušovanie spánku, máme tak zarobené na nezvratné poškodenie osobnosti, pretože takýto chronický stav nepriaznivo ovplyvňuje mozog a kognitívne funkcie. Dokonca úmyselná deprivácia spánku sa používa celé storočia či už ako forma mučenia, alebo aj ako prostriedok výsluchu, kedy sa dokonca aj verilo, že je to spôsob, ako prísť k nejakému tenzu informácií.
V histórii kriminalistiky a forenznej psychológie nájdeme obdobia, kedy sa sa spánková deprivácia označovala za vylepšenú vyšetrovaciu techniku. Nechcem tu ctené plénum obťažovať nejakými ďalšími odbornými faktami, môžeme potom o nich hovoriť neskôr, ak bude záujem, ale v tejto chvíli je dôležité zdôrazniť, že návrh zákona je dobrý preto, lebo prípady exponovaných osôb, a je smutné, že, žiaľ, až exponovaných osôb, poukázali práve na devastačné pôsobenie tejto formy väzby na duševné zdravie, a to sa nemusíme baviť o tom, že nevieme nič o tých neexponovaných, o tých neznámych ľuďoch, ktorí už nemali silu sa brániť ani bojovať za spravodlivosť. Nevieme o nich, pretože neboli predmetom záujmu médií, nemali prominentných advokátov.
Netvrdím, že osoby si nezaslúžia trest, zaslúžia si spravodlivý trest, lenže, ako bolo spomínané, väzba nie je trest. Väzobné osoby, väzobne stíhané sú osoby, ktoré sú zatiaľ nevinné, a tieto osoby pre svoju subjektívnu nevinnosť pociťujú ťarchu každého dňa stráveného vo väzbe násobne ťažšie ako ľudia vo výkone väzby. Ale podmienky, v akých sú tieto osoby držané vo vyšetrovacej väzbe, by v 21. storočí mali byť dôstojné. Na pôde parlamentu civilizovanej a slobodnej krajiny táto veta znie naozaj zvláštne. Možno sme prekvapení, možno sme vedeli o tom, ako to funguje, len sme nemali čo urobiť. Možno sme to nevedeli, ale ak by sme aj náhodou patrili ku skupine, že nevieme, tak už spomínaný výbor CPT to kompetentným opakovane pripomenul, pri každej svojej návšteve krajín Rady Európy a Slovenska sa osobitne venuje podmienkam osôb vo väzbe.
CPT v dvadsiatej šiestej správe v bode 52 konštatuje, že miera samovrážd obvinených pri vyšetrovacej väzbe je niekoľkonásobne vyššia ako u odsúdených. Je to tak preto, lebo neistota a ponižovanie, ktoré v situácii väzby ľudia prežívajú alebo v situácii toho obmedzenia slobody, vyvolávajú tak zahlcujúce pocity úzkosti, paniky, hlbokého smútku, ktorý spôsobuje depresiu a až existenciálne takú stratu zmyslu života. A subjektívne je toto prežívanie ešte náročnejšie ako prežívanie obmedzenia slobody vo výkone trestu, pretože tam k tvorbe toho obranného mechanizmu, aby to človek zvládol, do veľkej miery prispieva sociálny kontakt a prijatie tej situácie, že sa to tomu človeku stalo. To ľudia vo väzbe nemajú alebo tak to neprežívajú.
Pripomeniem teda len, že vo vzťahu k Slovensku, výbor v dňoch 19. až 28. marca 2018, keď tu vykonal návštevu, konštatuje, citujem: "Vývoj počtu väznených osôb v Slovenskej republike ukazuje, že napriek modernej palete alternatívnych trestov a technických možnostiach jej kontroly formou elektronického monitorovania nedochádza k viditeľnejšej zmene indexu väzenskej populácie. Tento stav ovplyvňuje komplex viacerých faktorov a snahou Slovenskej republiky by preto malo byť na základe poznatkov aplikačnej praxe aj naďalej eliminovať hmotnoprávne a procesné prekážky ukladania alternatívnych trestov a posilňovať dôveru orgánov aplikujúcich právo v alternatívne tresty." A ďalej citát: "Väzenské zariadenia k bodu č. 32 CPT vyzýva slovenské orgány, aby pokračovali v snahe znížiť stav väzenskej populácie udržateľným spôsobom v súlade s príslušnými odporúčania Výboru ministrov Rady Európy. Slovenská republika rešpektuje odporúčania Výboru ministrov Rady Európy a vo vykonávacej časti trestného konania sa snaží o postupnú harmonizáciu vnútroštátnej správy, poprípade internej úpravy orgánov aplikujúcich právo s jednotlivými odporúčaniami," to je z roku 2018.
Takže pre všetky tieto dôvody návrh zákona, pani kolegyňa, v prvom čítaní podporím.
Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami evidujem sedem poslancov. Prvý vystúpi pán poslanec Čepček.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, veľmi pekný príhovor. Veľmi si vážim, že si išla na to aj z tejto stránky, ktorú niektorí z nás nepoznáme dopodrobna. Zarážala ma tá spánková deprivácia a tie formy. Keď sa zamyslím nad tým, že takto utýraný alebo človek vo väzbe sa dostane na slobodu, tak netrpí len on sám, ale aj jeho rodina. Tak v tomto prípade nie je to len o tom jednotlivcovi, ktorý je vo väzbe, ale o celej jeho rodine, ktorá trpí jeho depriváciou. Ďakujem.

Pán poslanec Štefan Kuffa s faktickou poznámkou.

Samotná väzba nie je len najväčším negatívnym zásahom do práv človeka, ale negatívne zasahuje aj do práv ľudskej dôstojnosti a jeho rodinných príslušníkov. To sa dotýka celej rodiny, najviac ak sú to manželia či už manželky, alebo manžela a deti, traumatizovaná je celá rodina.
Áno, je to pekný pohľad ako cez tú psychológiu, to nie je len, že sú psychicky poznačení samotní tí ľudia, ktorí sú vo väzbe, navyše máme sa na nich dívať ako na nevinných, ale, samozrejme, pozrite sa spoločnosť, aká je. Mávneme rukou, ale veď to je basman.
Ťažko sa vracia späť česť človeka, pošpiniť to vieme veľmi ľahko. Tu to krásne vidíme na týchto prípadoch. Prečo my sa nedívame na týchto ľudí, ktorí sú v kolúznej väzbe, že sú nevinní, ale my už sme zalomili ruku nad nimi a je nám to jedno, či sú tam 3 mesiace, alebo dokonca kolegyňa, ktorá tu hovorí, 48 až 60 mesiacov, päť rokov vo väzbe.
Ako môžu normálne vyjsť títo ľudia odtiaľ. Keď ste 23 hodín pri umelom svetle, neviete ani či prší, alebo slnko svieti a na hodinu vás pustia. Keby sme takto týrali zvieratká, no to by bol ten parlament plný tuná.
Ale že náš kolega, ktorý tu vystúpil ako riaditeľ SIS-ky pred nejakým časom, a mal nejaký honor a spoločenský status, nič som nepočul, že našej kolegyni prepadli kukláči byt, nič som nepočul, veľmi málo, veľmi málo. To by tu malo dunieť tuná v tej Národnej rade. Je to naša kolegyňa, sú to naši kolegovia. V rámci kolegiality sa máme vzájomne zastať týchto ľudí a nie ešte poukazovať na nich prstom a ignorovať toto všetko.
Prepáčte, ale ja som z toho veľmi pohoršený, to, čo sa v našej krajine stalo, a nechcem, aby sa tu už nikdy zopakovalo.

Pán poslanec Eduard Kočiš.

Vďaka za slovo, pán podpredseda. Pani kolegyňa, môžem vás naozaj uistiť, že vy svojím žiadnym prejavom naozaj nikoho neobťažujete, pretože vaše príspevky sú vždy fundované, vždy vysoko odborné a ja vás veľmi rád počúvam. Čiže naozaj nemusíte sa už nikdy ospravedlňovať.
Z psychologického, ako aj zo sociologického hľadiska je človek ako tvor spoločenský, takže to, že nemôže vykonávať svoju prirodzenú spoločenskú funkciu v takomto prostredí, je značne deprimujúce, značne obmedzujúce a vy ako psychologička naozaj viete, že na takomto jedincovi, môže byť akokoľvek silný, zanechá takáto väzba alebo takýto stav značné psychické stopy, značné psychické poruchy a je veľmi jednoduché zo strany vyšetrovateľa alebo zo strany orgánov činných v trestnom konaní niekoho obviniť, niekoho uväzniť, ale je potom veľmi ťažké zo strany psychológov, sociológov takého človeka naprávať, keď sa prejaví, že v tejto kolúznej väzbe alebo v inej väzbe bol neprávom. Oni to budú možno nazývať, že bolo omylom, pretože sme mali dôvodné podozrenie, ale nahrádzať si pojmy dôvod a omyl, sú dve zásadné a dve veľmi rozličné veci. Čiže v kolúznej väzbe by mal byť naozaj človek, u ktorého je dôvodné podozrenie, že buď môže na slobode nejakým spôsobom ovplyvňovať svedkov, musím byť na to, samozrejme, relatívny a rukolapný dôkaz, buď môže odísť, vycestovať do zahraničia, tiež na to musí byť jasný dôkaz, alebo môže ovplyvňovať súd alebo súdy, tiež s jasným dôkazom. Nie s domnienkou, nie s nejakým jedna babka povedala alebo jedna teta počula.
Takže ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou pán poslanec Dušan Galis.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, kolúzna väzba je prakticky týranie toho-ktorého človeka. Chcem povedať, že je to nepochopiteľné, že v dnešnej dobe človek, ktorý je v kolúznej väzbe, prakticky je tam zavretý, má hodinu za 24 hodín voľno a myslím si, aj keď sa vyšetruje, že tam ide s putami, ako neviem proste, je to také dosť ponižujúce podľa môjho názoru.
Najhoršie na tom je asi to, že ťažko to musí znášať predovšetkým jeho rodina, manželka, deti. Predsa ak tie deti chodia do školy a dozvedia sa, že bol zavretý otec toho-ktorého dieťaťa, viem si predstaviť, jak sa vysmievajú, aké sú škodoradostné a tak ďalej. Tak preto som aj veľmi rád, že, pani poslankyňa, tento zákon dávate a, samozrejme, že ho podporím a som hlboko presvedčený o tom, že aj väčšina našich poslancov ho podporia.

Ďalší s faktickou poznámkou poslanec Ľuboš Krajčír.