28. schôdza

Pani poslankyňa, spomínali ste ostatných poľovníkov, tak ja len chcem prečítať list, ktorý sme dostali poslanci od Asociácie poľovníckych organizácií Slovenska, poslanci.
V mene Asociácie poľovníckych organizácií Slovenska, Slovenského loveckého ochranného spolku Pribina, Združenia poľovníckych organizácií Hubert, Slovenského klubu sokoliarov, ale aj iných poľovníckych organizácií si vás v krátkosti dovoľujeme informovať o tom, prečo už niekoľko rokov požadujeme, aby Slovenská poľovnícka komora bola nepovinnou organizáciou pre tie subjekty, ktoré výkon práva poľovníctva vykonávajú nie ako profesiu, ale na báze dobrovoľnosti.
Hneď v úvode musím konštatovať, že sa za túto dobu nečinnosti a ignorácie vlády s cca 63-tisíc poľovníkov sa znova muselo poskladať, aby organizácie Slovenská poľovnícka komora získalo od svojich zákonom prinútených členov finančné prostriedky v sume za 2 600 000 eur, a to tým spôsobom, že SPK požaduje od poľovníckych organizácii (ďalej PO) platby za hektáre, bonitu pôdy v revíroch, na ktorých PO vykonáva výkon práva poľovníctva, hoci tieto už nájomné platia na základe nájomnej zmluvy s vlastníkom pôdy. Z uvedeného teda vyplýva, že SPK, ktorá je tu 10 rokov, nechce prísť o značné finančné prostriedky, a preto vedenie zorganizovalo aj petíciu pod Poľovníctvo má zmysel. Áno, poľovníctvo má na Slovensku už 100-ročnú históriu a skutočne má aj zmysel, avšak bez povinného členstva v SPK. Poľovníci totiž svojou činnosťou vykonávajú podaktorí už od detstva, a to na báze dobrovoľnosti. Asociácia poľovníckych organizácií Slovenska, Slovenský lovecký a ochranný spolok Pribina, Združenie poľovníckych organizácií Hubert, Slovenský klub sokoliarov a iné poľovnícke organizácie nie sú žiadnou malou skupinou ľudí, čo by chceli niečo ovládnuť, ako si predstavitelia Slovenskej poľovníckej komory vyjadrujú. Naše požiadavky sú jasne formulované v cieľoch a prioritách, ktoré vám v prílohe predkladám.
Ostatné organizácie... Ostatné organizácie chcú presne to isté, tie isté práva, ako zákonom si smeráci preniesli na Slovenskú poľovnícku komoru.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem kolegom za príspevky.
Kolega Suja, ja neviem, ja som vás počúvala a mala, mala som, nadobudla som dojem, že vy ste asi počúvali niekoho iného ako mňa, pretože ja som hovorila, že vítam otvorenie diskusie na tieto témy, ja som nehovorila to, že, že som za zrušenie povinného členstva. Tak neviem, vy ste asi počuli niečo iné, ale to je, ide o to, že ministerstvo pripravuje návrh zákona, ministerstvo nám ho predloží, a predpokladám teda, že bude predmetom diskusie, kde sa budeme môcť vyjadriť, ale v prvom rade teda to, čo som už avizovala, tak ten zámer je vrátiť špecializovanú štátnu správu a zrušiť vlastne túto správ... štátnu správu z pôsobnosti ministerstva vnútra, tak ako to bolo vytvorené, ale to už je potom otázka diskusie, či to bude ponechané na Slovenskú poľovnícku komoru, alebo to bude vykonávať špecializovaná štátna správa. Problém, teda resp. otázka financovania, a teda dávania peňazí za vystavenie napríklad poľovných lístkov je v tom, že v súčasnosti platíte Slovenskej poľovníckej komore, v prípade, že bude dobrovoľné členstvo, tak to budete platiť priamo štátu, čiže bude to príjmom štátneho rozpočtu. Ale opakujem, je to otázka diskusie.
Podľa môjho názoru sú oveľa vážnejšie problémy, čo sa týka zákona o poľovníctve, ako povinné a nepovinné členstvo v SPK.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som na záver chcel v prvom rade poďakovať organizátorom petície, pretože dnešná trojhodinová diskusia ukázala, že je to téma, o ktorej mali by sme diskutovať, dokonca musíme diskutovať, a súčasne je to taká príprava na diskusiu o novele zákona o poľovníctve, čo je, keď dnes sme rozprávali o tejto petícii 3 hodiny, tak môžme kľudne rátať, že keď sa bude schvaľovať zákon, tak to sú minimálne dva dni, určite budú dva dni. Ja som na základe toho poprosil pána generálneho riaditeľa Tomčíka v chvíli, keď bude mať už hotovú verziu po medzirezortnom pripomienkovom konaní, aby zorganizoval v priestoroch Národnej rady, máme tu veľkú kinosálu, možno aj celodennú diskusiu o tomto zákone, aby sa ešte niektoré rozporné veci doladili skôr, ako to príde do pléna, lebo už tie pozmeňováky sú dosť komplikované, a možno, možno sa pripraviť na to tak, že, aby ten zákon prešiel čo najhladšie.
Čo sa týka, čo sa týka povinného členstva, nepovinného členstva, ja súhlasím s pani poslankyňou Halgašovou, že pokiaľ sa zruší povinné členstvo, že SPK nepadne. Je, je to možné, nepadne, samozrejme, bude mať problémy s financovaním, ja tu mám takú jednoduchú analýzu od právnika z ministerstva pôdohospodárstva, ešte minulý rok, ktorý napísal, že tá, tá zisková časť, keď to nazvime, tak jednoducho, zisková časť je zhruba 60-tisíc do roka, to znamená, financovanie všetkých aktivít v Slovenskej poľovníckej komore bude ohrozené vtedy, keď výpadok členstva bude vyšší ako 6,8 %. Čiže reálne rátajme, že keď sa zruší povinné členstvo, ten výpadok bude určite vyšší. A teraz tie dopady, aké budú, máme v praxi, veď žijeme, tí, čo sa zaoberáme poľnohospodárstvom, tým žijeme každý deň a ja to často porovnávam k SPPK, tam SPPK nepadla, existuje, funguje, je takisto komora zriadená zo zákona, len je tu jedno, jedno veľké riziko, ktoré vidíme dnes u poľnohospodárov, že aj vďaka tomu, že to členstvo nie je povinné, tak vidíme, ako vyzerá naše poľnohospodárstvo, to je tiež dopad toho nepovinného členstva. A z druhej strany sa rozdelili slovenskí poľnohospodári na dve skupiny, na 3,5-tisíc členov SPPK, ktorí sú na tom podstatne finančne lepšie, predpokladám, že takto skončí aj poľovnícka komora, že ostane a bude v rukách asi trošku priebojnejších ľudí, a potom budú asi, asi je ten zbytok, čo sú dnes, tých 16-tisíc alebo 16,5-tisíc malých farmárov, a budeme zase zažívať také tie konflikty, ktoré zažívame dnes, čiže boj veľkí - malí, severní - východní a západní a južní a tak ďalej.
Čiže toto je tá vec, ktorú treba doriešiť, ale preto, preto podporujem tú myšlienku, o ktorej každý hovorí, máme nový zákon, pripravme tam všetky tie náležitosti, hlavne finančné, lebo keď si niekto myslí, že sa zruší komora a bude to lacnejšie, nebude to lacnejšie, určite to vieme, že nie, tie peniaze sa musia od dakade zobrať, hej, keď pôjdu štátu, pôjdu štátu, pôjdu nejakej, Slovenskému poľovníckemu zväzu, pôjdu tam, to je v podstate jedno a nebude sa platiť menej, to určite, že nie, akurát, že by to malo hlavu a pätu.
Čiže pokiaľ bude finálna verzia taká, že nebude povinné členstvo v komore, komora, samozrejme, ostane, tak určite bude potrebné to B, už nepamätám si, kto to spomínal, aby bol niekto, ktorý určité tie činnosti bude zastrešovať minimálne v polohe komunikácie s ústredným orgánom štátnej správy, čiže s ministerstvom pôdohospodárstva. Asi niečo také bude potrebné, pokiaľ sa nestane to, čo hovorila pani kolegyňa Halgašová, že sa, z ministerstva vnútra prejde špecializovaná štátna správa pod ministerstvo pôdohospodárstva, a vtedy by sa tu dalo urobiť už na regionálnej úrovni. Pokiaľ k tomu nedôjde, tak neviem si predstaviť, že by tisíc asi tristo organizácií zväzov a združení, ktoré sú v rámci poľovníctva, aby komunikovali s ministerstvom. To asi nepôjde a budú večné konflikty. Takže toto, toto by malo byť predmetom tej novely zákona. Ja si myslím, že je to ďaleko ťažší zákon ako Ústava Slovenskej republiky a bude to veľmi veselé, veľmi veselé.
A čo sa týka tej kontroly, ktorá je aj v tom návrhu uznesenia, myslím, že v zákone je to do konca mája alebo do konca júna, nepamätám si presne, sú povinní predložiť, takže je to v súlade so zákonom, a ja som veľmi rád, pokiaľ tie kontroly budú, kto neoprávnene nakladá s finančnými prostriedkami, patrí mu to, čo, čo by dostať mal. Takže toľko asi, toľko asi k tomu. A ma zaujala veľmi myšlienka pána Gyimesiho, už tu nie je, o tom výkupe mäsa. Ja si myslím, že by bola dobrá, dobrá iniciatíva, niečo také, nemusí to byť štátne, môže to byť súkromné, ale asi, asi bude potrebné a my sme to v minulosti mali, keď si pamätám, Zvolen, centrálne spracovať divinu pre Slovensko. A to by bola určite dobrá, dobrá myšlienka, lebo boli pokusy, boli pokusy s tou divinou v zime, v jeseni minulého roka a vieme, že to nedopadlo najlepšie, takže asi bude treba niečo centralizované, možno i podnikateľský subjekt, tu nie je podstatné, kto bude vlastník, aby tú divinu vykupoval, lebo je pravdou a je to potvrdené nutrične, lekármi, že to mäso je zdravé, určite zdravšie ako tie antibiotikové kurčatá.
Takže z mojej strany asi toľko, takže ja ešte raz ďakujem oganizátorom petície, všetkým diskutujúcim za vystúpenie a asi sa môžme spoločne tešiť na diskusiu k zákonu o poľovníctve.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predseda Karahuta, ďakujem veľmi pekne za tvoj prejav, kde si to zhrnul na konci, aj za to poďakovanie.
Áno, veľmi správne si podotkol, že či sa bude v komore, členstvo, alebo nebude, tí poľovníci budú niekomu platiť, takto je aspoň poriadok, budú niekomu platiť.
Veľmi som rád, že si podotkol aj ten výkup mäsa, o nutričných hodnotách sa nemusíme baviť, to je jednoznačne najlepšie, len nájsť najlepší spôsob, ako to mäso dostať k ľuďom, lebo zatiaľ sú len nejaké výkupy, ktoré to väčšinou vyvážajú do Talianska, aby to ostalo u nás.
A takisto tu zaznelo, ako som počul aj predtým, presne tu Jožko Pročko pomenoval tú presne oligarchickú skupinu z Nitry, ktorá chce, aby sa to rozložilo. On ich presne vymenoval, vážení kolegovia, len o to ide, o týchto ľudí, ktorých vymenoval Pročko.
A veľmi dobre si podotkol aj ten zákon o poľovníctve. Áno, to je ťažšie ako ústava, to je zákon a niekoľko dní sa tu zasekneme a dúfam, že bude tá možnosť sa k tomu vyjadriť v tej kinosále, aby sme to odstránili skôr, ako prídeme do tohto pléna, lebo sa tu zahrabeme na niekoľko dní a môže stadeto vyjsť taký paškvil, že budeme oči otvárať.
Takže asi všetko z mojej strany, ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcem oceniť, pán predseda výboru poľnohospodárskeho a pre životné prostredie, aj ten príklad, ktorý si použil.
Ja si pamätám, keď sa menilo povinné členstvo v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore na nepovinné, a ten dopad je presne taký, ako si ho pomenoval, poľnohospodárstvo nie je, samospráva poľnohospodárska nie je jednotná, a preto tie záujmy sa tam bijú jeden s druhým - a konečný výsledok, vieme, aký je. Ja by som preto chcel upozorniť na to, o čom tu celý čas rozprávame, práve na tých šesť bodov, ktorá, ktoré obsahuje petícia a jej požiadavky, hlavne na ten druhý, ktorý hovorí: „Poľovníctvo bude organizované,“ Teda aby sa v tom zákone pripravovanom natrvalo zabezpečili, zaručili najmä, a to teda ten bod dva: „Poľovníctvo bude organizované formou jednotnej poľovníckej samosprávy,“ a to by možno mal byť taký odkaz pre tú budúcu dvojdňovú debatu alebo aj pre ten seminár v kinosále, že to by sme mali mať na pamäti, aby sme, aby teda sa vytvorili také podmienky pre ďalší rozvoj poľovníctva na Slovensku, ktoré zaručia jeho optimálne fungovanie so všetkými faktormi, o ktorých sme hovorili.
Ďakujem pekne za to, že si to takto pomenoval.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní uviedla ako poverený člen skupiny poslancov návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona podpísalo 33 poslancov naprieč všetkými koaličnými stranami, okrem svojich kolegov z klubu OĽANO chcem poďakovať všetkým partnerským, teda všetkým kolegom z ostatných koaličných strán, rovnako ako všetkým 126 poslancom, ktorí posunuli tento zákon do druhého čítania. Pre túto silnú podporu cítim istú zodpovednosť za to, aby som vás teda v tejto rozprave v druhom čítaní informovala aj o vývoji pomerne intenzívnej diskusie medzi prvým a druhým čítaním, ktorá prebiehala na pôde ministerstva práce aj tu v parlamente, v sociálnom a v ústavnoprávnom výbore, ako aj na Legislatívnej rade vlády, kde sme sa snažili prebrať práve tie dogmatické a právne otázky fungovania návrhu zákona v praxi.
Svoje stanovisko k zákonu, samozrejme, zaujala aj vláda Slovenskej republiky a zo všetkých týchto diskusií vzišiel pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý som dnes doručila Národnej rade. Sú v ňom odzrkadlené pripomienky subjektov zúčastnených na tých diskusiách, ktoré som vnímala ako relevantné. O jeho obsahu budem ale detailnejšie hovoriť za chvíľu, keď teda ho budem prednášať v rozprave.
Čo sa týka teraz všeobecnosti, alebo teda toho samotného návrhu zákona, ten obsahuje dva novelizačné články. Dotýka sa viacerých ustanovení zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Jeho účinnosť sa navrhuje od 1. júna 2021 okrem článkov, okrem čl. 1 bodov 4 a 9, ktoré nadobúdajú účinnosť až 1. januára 2022. V rámci už avizovaného pozmeňujúceho návrhu sa táto účinnosť posúva na 1. júl 2021.
Dôvodová správa, ktorú nájdete k návrhu zákona, je podrobná a je opretá práve o konkrétne poznatky z praxe, podrobne v nich vysvetľujeme motívy aj dôvody a snažili sme sa ju teda napísať ako taký výkladový, presvedčivý text.
Základný cieľ návrhu zákona je zlepšenie postavenia prijímateľov sociálnych služieb, ktorým sa poskytuje pobytová forma starostlivosti. Ide napr. o osoby, ktoré majú ťažšie zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav, alebo o osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek. Zákon má posilniť ochranu základných ľudských práv týchto tzv. zraniteľných osôb. Na dosiahnutie základného cieľa sa preto v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách zavádzajú tieto zmeny:
Po prvé sa konštituuje základné právo prijímateľa sociálnej služby v zariadení sociálnej služby, určiť si dôverníka, ktorému musí poskytovateľ sociálnej služby oznamovať významné právne udalosti, to je bližšie špecifikované v čl. 1 bodu 3, 4, 5, 6 a 7 návrhu zákona. Rovnako sa zamedzuje konfliktu záujmov tým, že sa zakazuje, aby poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sa stal opatrovníkom dospelej osoby, teda prijímateľa sociálnej služby.
Zvyšuje sa tiež kontrola nad použitím telesného a netelesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby zasielaním zápisu každého obmedzenia dôverníkovi.
Takisto sa zvyšuje kontrola nad zákonnosťou výpovede zmluvy o poskytovaní sociálnej služby zo strany poskytovateľa sociálnej služby a zamedzuje sa tak zneužitiu vágne formulovaného výpovedného dôvodu.
A v neposlednom rade sa terminologicky upresňuje pojem dohľadu pri poskytovaní sociálnej služby.
Návrh zákona zároveň čiastočne prispeje k naplneniu jednotlivých téz programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, konkrétne je to téza, kde vláda sa zaväzuje podporiť starostlivosť o bezvládnych a chronicky chorých v domácom prostredí prostredníctvom agentúr domácej ošetrovateľskej služby a mobilných paliatívnych tímov.
Rovnako sa vláda zasadí a presadí reformu opatrovníckeho práva zameranú na osoby s hendikepom z dôvodu fyzického, alebo mentálneho poškodenia zdravia a na ochranu ich postavenia v právnych vzťahoch vrátane ochrany ich majetku.
Vláda tiež vytvorí podmienky na priblíženie zdravotnej starostlivosti k bezvládnym a dlhodobo chorým do ich známeho prostredia a bude podporovať rodinnú a komunitnú starostlivosť a sieťovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a posilní tiež sieť domovov ošetrovateľských služieb s kvalifikovanými sestrami a pracovníkmi v týchto domovoch. A vláda tiež hovorí, že sa zameria na reformu starostlivosti o duševné zdravie.
Návrh zákona prispieva k úplnej alebo čiastočnej implementácii aj medzinárodných záväzkov a odporúčaní v oblasti ľudských práv, osobitne z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý upravuje v čl.14 Slobodu a osobnú bezpečnosť a v čl. 15 ochranu pred mučením alebo krutým a neľudským zaobchádzaním, alebo trestaním.
Rovnako sa prispeje k čiastočnému naplneniu Záverečných odporúčaní Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k východiskovej správe Slovenskej republiky. Tieto záverečné odporúčania vyplynuli z posudzovania východiskovej správy na svojom 242 zasadnutí, ktoré sa konalo v roku 2016 v Ženeve. Z tých zistení môžem len vybrať, kde Výbor OSN konštatuje, že je znepokojený legislatívou, ktorá umožňuje, aby osoby so zdravotným postihnutím pozbavené osobnej slo... boli pozbavené osobnej slobody na základe ich postihnutia. Výbor tiež konštatuje, že je znepokojený neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním a používaním fyzických a mechanických či chemických obmedzení a odporúča, aby zmluvný štát zabezpečil, aby legislatíva a politiky, ktoré sa týkajú ochrany osôb pred násilím, obsahovali osobitné odkazy na osoby so zdravotným postihnutím vrátane prístupného ohlasovania prípadov násilia a služieb na podporu obetí násilia.
Tak ako v niektorých mojich predchádzajúci legislatívnych iniciatívach aj v tomto návrhu zákona sa opieram o zistenia z každoročných práv pani komisárky pre zdravotne postihnutých. Aj v tej poslednej, ktorú sme pred asi týždňom brali na vedomie, upozorňuje napríklad o... na používanie obmedzovacích prostriedkov, na nevhodné obmedzovanie klientov, na povrchnú evidenciu obmedzovacích prostriedkov. Hovorí o zlom zaobchádzaní s klientami v DSS-kách, s ktorými sa stretla práve pri, pri svojich šetreniach, a tiež sa klienti v rámci podnetov sťažovali na to, lebo zdôverovali, že sa boja sťažovať, nakoľko nie sú chránení pred negatívnymi následkami podaných sťažností. To je teda len výber z tých hrozivých zistení pani komisárky.
Takže čo sa týka tých jednotlivých podstatných zmien v návrhu zákona, o niektorých budem hovoriť až v pozmeňujúcom návrhu, bolo, chcem aby to dnes zaznelo, keďže z pohľadu aplikácie práva je práve stenografický prepis v rozprave Národnej rady v určitej forme prameňom práva, a tak v budúcnosti súdy alebo účastníci súdneho konania vedia práve podľa prepisu našej debaty, našej rozpravy ozrejmiť úmysel zákonodarcu, takže v niektorých pasážach budem v tejto chvíli taká trošku príliš právnická a vecná.
Takže prvá podstatná zmena je zavedenie inštitútu dôverníka prijímateľa sociálnej služby. Zmenou zákona sa konštituuje základné právo prijímateľa sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb určiť si dôverníka, ktorému musí poskytovateľ služieb oznamovať významné právne udalosti v živote prijímateľa. Dôverník je fyzická osoba, ktorá s určením za dôverníka súhlasí a je spôsobilá na právne úkony. Výber dôverníka je plne v kompetencii prijímateľa sociálnej služby. Cieľom ustanovenia dôverníka je zabezpečiť prijímateľovi sociálnej služby flexibilitu a dôvernosť vzťahu. Inštitút dôverníka má za cieľ napomáhať prijímateľovi sociálnej služby dodržiavať jeho základné ľudské práva slobody a ľudskú dôstojnosť prijímateľa. Dôverník môže rovnako napomáhať k uplatneniu práva osobného kontaktu, telefonického kontaktu, písomného alebo elektronického kontaktu s osobou, ktorú si sám určí, najmä na účel ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, nadväzovania a udržiavania sociálnych väzieb s rodinou a s komunitou a udržiavania partnerských vzťahov.
Podmienkou vzniku postavenia dôverníka je určovací prejav vôle prijímateľovi sociálnej služby a súhlas dôverníka. Na súhlas a ani na určovací prejav vôle prijímateľa sociálnej služby sa nekladie formálna náležitosť. Takto to bolo v pôvodnom návrhu. Vo vzťahu k formalizácii však v rámci diskusie vzišlo odporúčanie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý predložil návrh stanoviska na rokovanie Legislatívnej rady vlády 4. mája 2021. Z tohto stanoviska vyplýva, že vzhľadom na potrebu minimálnej miery formalizácie právneho vzťahu medzi prijímateľom sociálnej služby a dôverníkom, ktorej dôvodom je jednoznačnosť identifikácie dôverníka zo strany poskytovateľa sociálnej služby pri zákonom ustanovených povinnostiach, sa navrhuje ustanoviť písomnú formu súhlasu fyzickej osoby s jej určením za dôverníka. V MPK požiadavku presadzovalo ministerstvo spravodlivosti, ako aj Žilinský samosprávny kraj a Košický samosprávny kraj a tejto pripomienke som vyhovela.
Minulý týždeň bolo na Markíze vo večerných správach, bola tomuto venovaná reportáž, kde pani Ghannamová z Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v Slovenskej republike kládla otázku, aký bude vzťah dôverníka k opatrovníkovi, či si nebudú navzájom zasahovať do kompetencií. Takže môžem z tohto miesta uistiť, že nebudú.
A teda, že prečo? Už v platnom znení zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách je postavenie kontaktnej osoby ukotvené v § 6 ods. 3 písm. a) tohto ustanovenia sa poslanecký návrh zákona a ani doplňujúci a pozmeňujúci návrh zákona nedotýka. Aj po prijatí poslaneckého návrhu zákona bude platiť právo prijímateľa sociálnej služby na ukotvenie podmienok na zabezpečenie osobného kontaktu, telefonického kontaktu, písomného kontaktu alebo elektronického kontaktu s osobou, ktorú si sám určí, najmä na účel ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Prijímateľ sociálnej služby bude môcť mať popri dôverníkovi mať stále kontaktnú osobu. Pôsobnosť dôverníka a kontaktnej osoby si neodporuje a ani sa neprelína. Dôverníkova funkcia je presne stanovená a dôverníkovi musí poskytovateľ sociálnych služieb oznamovať významné právne udalosti, čo je špecifikované v čl. I bodu 3, 4, 5, 6, 7 poslaneckého návrhu zákona.
Vylúčená je aj konkurencia s inštitútom opatrovníka, kde opatrovníkom je zákonný zástupca, to je § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dôverník nie je zákonný zástupca. Na dôverníka sa nevzťahuje princíp reprezentácie, ktorý je podľa dogmatiky občianskeho práva spätý s inštitútom reprezentácie. To, že je vylúčená aj konkurencia dôverníka s inštitútom opatrovníka, vyplýva aj z vety za bodkočiarkou v § 6 ods. 3 písmeno d), ktorá znie: „na určenie dôverníka sa nevyžaduje súhlas opatrovníka.“
Poslanecký návrh zákona a aj doplňujúci a pozmeňujúci návrh má za cieľ pôsobiť na rozhodovaciu činnosť opatrovníckych súdov. Z praxe je známe, že keď súdy rozhodujú o obmedzení spôsobilosti, teda obmedzení osoby v spôsobilosti na právne úkony pre oblasť zdravotnej a sociálnej starostlivosti o opatrovanca, súdy určia, že prejavy vôle v mene a na účet opatrovanca vykonáva opatrovník. To by mohlo viesť k situácii, že poskytovateľ sociálnej služby neuzná písomný prejav vôle o určení dôverníka. Poskytovateľ sociálnej služby bude tvrdiť, že podpis klienta je neplatný znak prejavu vôle pre nedostatok zastúpenia zákonným zástupcom. Poskytovateľ sociálnej služby nebude k určeniu dôverníka prihliadať.
Môže sa tiež stať, že opatrovník bude konať v zhode s poskytovateľom a budú sa chcieť vyššie uvedenou právnou interpretáciou akýmsi spôsobom zbaviť toho dôverníka, tak aby dôverník nemohol dostávať informácie, ktoré môže postúpiť opatrovníckemu súdu, ktorý rozhoduje z úradnej moci o každom podnete podľa Civilného mimosporového poriadku, kde čl. 5 ods. 1 znie: „Súd koná aj bez návrhu, na návrh prokurátora alebo na návrh účastníka konania.“ Podľa § 277 Civilného mimosporového poriadku súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka. Súd opatrovníka odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov. Prípadne by dôverník nemal k dispozícii informácie, ktoré by mohol postúpiť orgánom činným v trestnom konaní, aby tie posúdili, či pri použití prostriedkov obmedzenia prijímateľa sociálnej služby došlo k naplneniu skutkovej podstaty napríklad trestného činu obmedzovania osobnej slobody.
A druha podstatná zmena, to je riešenie konfliktu záujmov v prípade opatrovníctva, opatrovníctva klientov. Zmenou sa teda zak... za... zavádza zákonná diskvalifikácia, aby poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby bol ustanovený za opatrovníka podľa Občianskeho zákonníka a Civilného mimosporového poriadku. Cieľom navrhovanej normy je hmotnoprávne diskvalifikovať uvedené osoby z možnosti, aby ich všeobecné súdy SR, to je opatrovníctvo dospelých, ustanovili za opatrovníka.
Návrh zákona je lex specialis k ustanoveniu § 30, teda prvá alternatíva Občianskeho zákonníka. Ten návrh zákona explicitne špecifikuje stret záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného. Prax ukázala, že keď poskytovateľ sociálnej služby bol ustanovený za opatrovníka, opatrovnícky súd často nemal poznatky o strete záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného a nestihol včasne ochrániť záujem opatrovanca ustanovením osobitného zástupcu podľa § 30 Občianskeho zákonníka, preto je dôležité ukotviť túto zákonnú diskvalifikáciu, aby sa predchádzalo stretu záujmov.
Návrh zákona zároveň vyjadruje zákaz pre poskytovateľa sociálnej služby prevziať funkciu opatrovníka, resp. sa o ňu vôbec uchádzať. Hmotnoprávna diskvalifikácia platí len na situácie, keď poskytovateľ sociálnej služby, resp. jeho zamestnanec poskytuje aktuálne sociálnu službu opatrovancovi. Nejedná sa teda o absolútnu hmotnoprávnu diskvalifikáciu a zákon nevylučuje, aby napríklad zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby prevzal funkciu opatrovníka vo vzťahu k opatrovancovi, prijímateľovi sociálnej služby, a ktorý je klientom napríklad iného zariadenia. Tu však vznikla diskusia, či právne možno dané vykladať tak, ako to bolo navrhované, preto práve pozmeňujúcim návrhom dôjde k špecifikácii. V každom prípade by mal byť zákon nastavený tak, aby napríklad zamestnankyňa, ktorá vykonáva prácu v domove v sociálnych službách, sociálnych služieb v Bratislave, mohla byť opatrovancom prijímateľa sociálnej služby napríklad v DSS-ke v Malackách.
Hmotnoprávna diskvalifikácia však nemá vplyv na to, aby poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby poskytovali v zmysle § 55 zákona pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností opatrovníkovi, fyzickej osobe, ktorá má záujem vykonávať funkciu opatrovníka, alebo fyzickej osobe, ktorá si sama nedokáže uplatňovať právo a chrániť práva a právom chránené záujmy.
Čo sa týka akéhosi rozhodovania, že prečo sme išli teda touto cestou a hľadali tie, tie cesty tej diskvalifikácie. Prvý motív bol ten, že vyspelé právne kultúry západnej Európy danú diskvalifikáciu majú ukotvenú výslovne vo svojich právach. My to tak nemáme v našich právnych úpravách. Legislatívnou inšpiráciou teda pre dané ustanovenie je napríklad nemecká právna úprava, konkrétne ustanovenie § 1897 ods. 3 nemeckého Občianskeho zákonníka, ktoré rovnako diskvalifikuje z opatrovníctva zariadenia starostlivosti.
Oveľa podstatnejšou inšpiráciou však boli zistenia pani komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorá konštatovala, citujem, že súdy ustanovujú za opatrovníkov zariadenia sociálnych služieb. Toto konanie je v rozpore s právnou úpravou a účelom zákonného zastupovania. Opatrovníkom, teda zákonným zástupcom osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony má byť osoba nestranná, nezávislá, ktorá má konať v najlepšom záujme opatrovanca.
Pri mojej monitorovacej činnosti zariadení poskytujúcich celoročné sociálne služby som zistila rôzne zneužívanie funkcie opatrovníka zariadeniami, a to či už išlo o verejných, alebo neverejných poskytovateľov. Zistené boli napríklad pochybenia, kde zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb podpísali zariadenia sami so sebou na jednej strane ako poskytovateľ, na druhej strane ako súdom ustanovený opatrovník klienta.
V snahe získať finančné prostriedky pre fungovanie zariadenia sa rozšírila prax zariadení uzatvárať v mene klientov napr. poistné zmluvy, životné poistky a zmluvy na zabezpečenie prostriedkov na úhradu nákladov spojených s poslednou rozlúčkou s tým klientom, v ktorých zariadenia uvádzajú samých seba ako príjemcov plnení, klientov nevedú tým pádom k samostatnosti a o všetkom rozhoduje zariadenie, aj keď nejde o právne úkony, a nedochádza k vyúčtovaniu finančných prostriedkov. Kontrola opatrovníkov súdmi je veľmi slabá. Slabú kontrolu niektoré zariadenia práve využívajú na vytváranie neopodstatnených poplatkov nad rámec zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb.
A čo sa týka tretej podstatnej zmeny, to je ochrana klientov pred nezákonným použitím prostriedkov obmedzenia. Zmenou sa má zväčšiť rozsah informovania o použití prostriedkov obmedzenia prijímateľa sociálnej služby a zároveň sa rozširuje zoznam adresátov o dôverníka. Dôverník má podľa návrhu dostať informáciu o tom, aké obmedzenie bolo voči prijímateľovi sociálnej služby použité. Rozsah týchto údajov už dnes, teda podľa platného práva sa zapisuje do registra telesných a netelesných obmedzení.
Návrh zákona nerozširuje tento rozsah údajov, prináša ale možnosť dôverníkovi oboznámiť sa so situáciou prijímateľa a prípadne použiť právne nástroje s cieľom napomôcť prijímateľovi sociálnej služby dodržiavať jeho základné ľudské práva a slobody a ľudskú dôstojnosť v súvislosti s použitím prostriedkov obmedzenia prijímateľa. Okrem dôverníka údaje v širšom rozsahu sa oznámia aj zákonnému zástupcovi prijímateľa sociálnej služby a súdom ustanovenému opatrovníkovi. Opäť legislatívnou inšpiráciou pre dané ustanovenia bola rakúska právna úprava.
Čo sa týka štvrtej podstatnej zmeny, to je ochrana klientov pred nezákonným ukončením pobytovej služby. Prax ukázala, že prijímateľ sociálnej služby je často bytostne odkázaný na pobytovú sociálnu službu. Zvyšujúci sa počet osôb odkázaných na pobytovú sociálnu službu, prirodzene, so sebou prináša aj akýsi trhový tlak na uvoľnenie miest, preto návrh zákona v tomto vnáša pravidlá pre férovosť zmluvných vzťahov.
Návrh má upevniť postavenie prijímateľa sociálnej služby v prípade, že by sa voči nemu uplatnil niektorý z výpovedných dôvodov. Právna úpravu zmlúv § 74 zákona je kogentnej povahy a výpovedné dôvody sú taxatívne stanovené, to je § 74 ods. 14 zákona. Písomná výpoveď zmluvy je teda významný jednostranný právny úkon, ktorý smeruje k zániku zmluvného vzťahu, ale smeruje k zániku zmluvného vzťahu, na ktorý je prijímateľ bytostne odkázaný.
Ďalej sa v návrhu zákona určuje povinnosť písomnú výpoveď doručiť aj dôverníkovi a súdom ustanovenému opatrovníkovi do vlastných rúk. Daná zmena má za cieľ zlepšiť postavenie prijímateľa sociálnej služby v tom, že prijímateľ bude môcť včasne konzultovať význam výpovede a v prípade... a poprípade sa poradiť o možnosti brániť sa voči takémuto útoku, alebo teda účinku výpovede.
Rovnako ako zmeny navrhnuté v bode 6 aj zmeny v bode 7 reagujú na odkázanosť a význam prijímateľa na pobytovú sociálnu službu. Zmeny reagujú na prax, že poskytovateľ sociálnej služby sa snažil využiť vágnosť výpovedného dôvodu, čo je hrubé porušovanie dobrých mravov. Z tohto dôvodu sa navrhuje ako hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede potreba doručiť písomné upozornenie na možnosť výpovede. Až v prípade, že sa prijímateľ sociálnej služby napriek upozorneniu neupustí od hrubého porušovania dobrých mravov, možno uplatniť tento výpovedný dôvod. Cieľom je, aby prijímateľ sociálnej služby v písomnosti bol presne oboznámený s tým, aké konkrétne správanie prijímateľa v ponímaní poskytovateľa napĺňa skutkovú podstatu správania, ktorým sa hrubo porušujú dobré mravy.
Navrhovaný koncept nie je právnemu poriadku cudzí. Podobné ustanovenie obsahuje aj § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý pri výpovedi nájmu bytu ukladá, že dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.
Tu tiež ešte môžme použiť jeden príklad, na ktorom možno ukázať, prečo je táto predmetná zmena dôležitá. Pani komisárka Stavrovská v správe o činnosti za rok 2020 uvádza, že neverejný poskytovateľ sociálnej služby v zariadení pre seniorov ukončil svojej klientke zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, tá mala zo zariadenia odísť, avšak v posledný deň výpovednej doby nemala zabezpečené adekvátne bývanie ani sociálnu službu. Fórum pre pomoc starším, to je národná sieť, postúpilo podnet zachytený na ich telefonickej linke zriadenej pre pomoc seniorom.
Podľa informácií uvedených v podnete ukončil neverejný poskytovateľ sociálnej služby v zariadení pre seniorov svojej klientke zmluvu o poskytovaní sociálnej služby z dôvodu hrubého porušovania dobrých mravov, čím malo prísť k narušeniu občianskeho spolužitia v zariadení. Klientka mala zo zariadenia odísť v ten istý deň, v ktorom bol postúpený podnet pani komisárke. Bezodkladne po doručení podnetu pani komisárka telefonicky kontaktovala riaditeľa zariadenia s upozornením na nesprávne stanovenú výpovednú lehotu. Zároveň osobne riaditeľa upozornila aj na zákonnú povinnosť pobytového zariadenia sociálnych služieb v prípade vypovedania zmluvy vytvoriť v spolupráci s obcou alebo vyšším územným celkom pre klientku nevyhnutné podmienky na zabezpečenie jej základných životných potrieb. Riaditeľ zariadenia tie výhrady akceptoval a k ukončeniu poskytovania sociálnej služby nakoniec neprišlo a situáciu riešil v spolupráci so zdravotníckym upozornením... so zdravotníckym (povedané so smiechom) zariadením. Smutné je, že až na základe upozornenia.
V kontexte tohto príbehu pani komisárka dôrazne upozorňuje na neprípustnosť postupu, kedy je ako hrubé porušovanie dobrých mravov vyhodnotené také správanie sa klienta, ktoré je ovplyvnené jeho nepriaznivým zdravotným stavom, a v otázke doručovania kópie listín dôverníkom tak vznikla diskusia, ktoré, ktorej zmeny som akceptovala v pozmeňujúcom návrhu, a tie teda reflektujú aj na diskusiu členov Legislatívnej rady vlády, kde boli obdobné požiadavky, zazneli aj v pripomienkach subjektov, ktoré, ktoré uplatnili pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového konania k odporúčania ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.
A hoci je z právnej úpravy občianskeho práva a z dogmatiky vedy občianskeho práva zjavné, že jednostranný právny úkon adresovaný spôsobuje právne účinky len voči zmluvnej strane, t. j. voči prijímateľovi sociálnej služby, dôjdením do sféry dispozície adresáta v oboch bodoch sa zvýrazňuje, že dôverníkovi sa doručuje do vlastných rúk kópia upozornenia na možnosť výpovede a kópia výpovede s uvedeným, s uvedením dôvodu tej výpovede.
Pre plynutie výpovednej doby je rozhodujúcou právnou skutočnosťou doručenie výpovede, resp. upozornenia zmluvnej strane, a nie teda tomu dôverníkovi.
A poslednou zmenou je terminologické spresnenie slova nepretržitý dohľad, kde na základe poznatkov gestora zákona, teda ministerstva práce bolo odporučené predkladateľom návrhu zákona vykonať terminologické spresnenie slova nepretržitý dohľad v prílohe č. 3 a 4 zákona. Podľa poznatkov a názoru gestora problematické je to, že používanie týchto slov nie je správne, a to odporuje štandardnému chápaniu právneho konceptu náležitého dohľadu podľa § 422 Občianskeho zákonníka.
Ďakujem vám za pozornosť. Teraz neviem, či môžem predniesť k tomu pozmeňujúci návrh.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 645 z 18. marca 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú dva pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 a 2 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 102 z 3. mája 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Ja by som len odôvodnila ten pozmeňujúci návrh, resp. možnože prečítala znenie toho návrhu.
Doplňujúci a pozmeňujúci návrh, návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 v bode 1 § 6 ods. 3 písm. d) znie:
na určenie opatrovníka...
„d) na určenie dôverníka; dôverníkom sa môže stať fyzická osoba, ktorá s určením za dôverníka písomne súhlasí a je spôsobilá na právne úkony; na určenie dôverníka sa nevyžaduje súhlas opatrovníka.
Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie:
„15) § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka.“
2. V čl. 1 sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
„2. § 6 sa dopĺňa ods. 6, ktorý znie:
(6) Prijímateľom sociálnej služby je povinný poskytovateľ pri... „poskytovateľovi sociálnej služby bezodkladne
a) po určení dôverníka oznámiť osobné údaje dôverníka v rozsahu: meno, priezvisko a titul, adresa trvalého alebo prechodného pobytu, rodné číslo, ak je pridelené, a dátum narodenia a telefónne číslo a elektronická adresa,
b) po určení dôverníka doručiť kópiu písomného súhlasu fyzickej osoby s určením za dôverníka,
c) oznámiť zmeny údajov a skutočností uvedených v písmenách a) a b).“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne do článku o účinnosti.
3. V čl. I bode 2 § 8 ods.10 znie:
„(10) Poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby nemôže byt' ustanovený za opatrovníka prijímateľa sociálnej služby v zariadení, v ktorom prijímateľovi sociálnej služby poskytuje sociálnu službu. Obmedzenie podľa prvej vety neplatí, ak štatutárny orgán poskytovateľa sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby je blízka osoba
a) prijímateľa sociálnej služby.“
4. V čl. 1, bode 4 § 10 ods. 6 úvodnej vete sa vypúšťa slovo „najneskôr“ a slovo „kalendárnych“ a v písm. b) sa čiarka za slovom „služby“ nahrádza slovom „a“.
5. V čl. 1 v bode 5 § 10 ods. 7 sa slová „prijímateľa sociálnej služby alebo“ nahrádzajú slovami „prijímateľa sociálnej služby a“.
6. V čl. 1 sa za bod 5 vkladajú nové body 6 a 7, ktoré znejú:
„6. V § 55 ods. 1 sa nad slovom „opatrovníkovi“ odkaz nahrádza odkazom.
Poznámka pod čiarou k odkazu 28 sa vypúšťa.
7. V § 55 ods. 2 sa nad slovom „opatrovníka“ odkaz „28)“ nahrádza odkazom „15)“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne do článku o účinnosti.
7. V čl. 1, bode 6 § 74 ods. 15 znie:
Pri jednostrannom vypovedaní zmluvy podľa ods. 14 je poskytovateľ sociálnej služby povinný doručiť do vlastných rúk
a) písomnú výpoveď s uvedením dôvodu výpovede
1. prijímateľovi sociálnej služby,
2. zákonnému zástupcovi prijímateľa sociálnej služby,
3. opatrovníkovi ustanovenému prijímateľovi sociálnej služby súdom,
b) kópiu výpovede s uvedením dôvodu výpovede dôverníkovi.“
8. V čl. 1 bod 7 znie:
V § 74 sa za ods. 15 vkladá nový ods. 16, ktorý znie:
Poskytovateľ sociálnej služby môže jednostranne vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby z dôvodu podľa ods. 14 písm. a) po doručení
a) písomného upozornenia na možnosť výpovede z tohto dôvodu do vlastných rúk
1. prijímateľovi sociálnej služby,
2. zákonnému zástupcovi prijímateľa sociálnej služby,
3. opatrovníkovi ustanovenému prijímateľovi sociálnej služby súdom,
b) kópie písomného upozornenia na možnosť výpovede z tohto dôvodu do vlastných rúk dôverníkovi.“
„Doterajšie odseky 16 až 20 sa označujú ako odseky 17 až 21.“
9. V čl. 1 sa za bod 7 vkladajú nové body 8 až 12, ktoré znejú:
„8. V § 94c ods. 1 sa vypúšťa písmeno e).
Doterajšie písmená f) až j) sa označujú ako písmená e) až i).
9. V § 94c sa odsek 1 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:
„j) plnenie povinností voči dôverníkovi podľa § 10 ods. 6 a § 74 ods. 15 a 16.“
10. V § 94c sa odsek 2 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
„i) dôverníkovi.“
11. V § 94c sa odsek 2 dopĺňa písmenom l), ktoré znie:
„l) dôverníkovi.“
12. V § 94c ods. 3 písm. e) sa za slová „písm. f)“ vkladajú slová „a)“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne do článku o účinnosti.
Body 8 a 11 nadobudnú účinnosť 1. januára 2022, čo sa premietne do článku o účinnosti.
10. V čl. I body 8 a 9 znejú:
„8. V § 101 písm. a) piatom bode sa slová „až 19“ nahrádzajú slovami „až 20“.
9. V § 101 písm. e) sa slová „až 19“ nahrádzajú slovami „až 20“.
Bod 8 nadobúda účinnosť 1. januára 2022 a bod 9 nadobúda účinnosť 1. júla 2021, čo sa premietne do článku o účinnosti.
11. V čl. I bod 10 znie:
10. Za § 110 sa vkladá § 110a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 110a Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2021.
Ustanovenie § 8 ods. 10 sa nevzťahuje na poskytovateľa sociálnej služby alebo zamestnanca poskytovateľa sociálnej služby, ktorý bol ustanovený za opatrovníka pred 1. júlom 2021. Ak je súdom ustanovený opatrovník prijímateľa sociálnej služby poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby, poskytovateľ sociálnej služby je povinný o použití prostriedkov obmedzenia prijímateľa sociálnej služby informovať bezodkladne blízku osobu prijímateľa sociálnej služby.“
12. V Čl. II sa slovo „júna“ nahrádza slovom „júla“.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, veľká vďaka za vyčerpávajúci prednes. Naozaj si to veľmi vážim. Stále zisťujeme, aký je náš sociálny systém nedokonalý, koľko je v ňom nášľapných mín, koľko je v ňom prekážok, koľko je v ňom záludností, záhadností, ale naozaj klobúk dole pred tým spôsobom vašej práce, akým ste sa vlastne do tohto zákona pustili, takže mne ako človeku, ktorý sa pohybuje 20 rokov v sociálnych službách, tak je to viac ako milé počúvať takéto veci.
A čo sa týka podpory vášho zákona, tak za poslancov zo skupiny hnutie REPUBLIKA, budete mať vždy našu podporu.
Pozícia dôverníka pre osoby so znevýhodnením je viac ako dôležitým orgánom a vo vašom pozmeňujúcom návrhu zákona je to veľmi pekne zakomponované a veľmi pekne vyhradené. Čiže aj tá vaša poznámka, čo sa týka pani Ghannamovej ako predsedníčky tej Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb, či tam nebude dochádzať k nejakému konfliktu medzi opatrovníkom a dôverníkom, takisto s vami súhlasím, v žiadnom prípade tam nemôže dochádzať k žiadnym, k žiadnym pochybeniam alebo k žiadnym konfliktom, je to veľmi pekne vyšpecifikované a vymedzené. Dôverník je v podstate morálne zodpovedná a zdatná osoba, ktorú si poskytovateľ sociálnej, teda poberateľ sociálnej služby vyberie sám, dobrovoľne, čiže tam sa o týchto veciach naozaj baviť nemusíme.
No ale čo ma zarazilo, je to, ako ste povedala, že ten hyenizmus v domovoch sociálnych služieb alebo v domovov dôchodcov, ktorí ešte naozaj dokážu vyťahať a vyciciať peniaze zo svojho v podstate klienta tým, že mu spravia poistnú zmluvu alebo zmluvu, ktorá sa týka pohrebných služieb, tak to, to už, tu už hraničí všetko akože úplne bez zdravého rozumu. Takže veľmi pekne ďakujem, že ste sa aj týmto zaoberali a určite to podporíme.

Pani kolegyňa Hatráková, ja som naozaj rada, že som mohla participovať na tomto návrhu zákona ako spolupredkladateľka. Osobitne chcem teda oceniť aj to, že sme nejakým spôsobom vyslali aj signál aj pani komisárke Stavrovskej, že jej správy reálne čítame, načúvame jej odporúčania, ktoré sa potom snažíme premietnuť do legislatívnych zmien. Je naozaj potrebné reagovať na konkrétne prípady, kde sa nám ukazujú nedostatky.
Mne je táto téma blízka, a to najmä po medializovaných prípadoch, kde sa nám ukázalo, že dochádzalo k nevhodnému správaniu sa k poberateľom sociálnych služieb, a to zo strany personálu. Čiže, čiže to zlé zaobchádzanie voči občanom, ktorí sú najviac zraniteľnými, ktorými sú jednoznačne ťažko zdravotne postihnutí ľudia, ľudia s nepriaznivým zdravotným stavom, ako aj naši seniori.
Táto reakcia teda aj z mojej strany bola aj na to, čo bolo medializované alebo čo sa udialo aj v zariadení pre seniorov v Prievidzi, kde teda kontrolu vykonala aj pani komisárka Stavrovská, aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, a teda zistili sa tam podobné nedostatky, pričom zlé zaobchádzanie so seniormi už nie je nejakou takou raritou, ale závažným spoločenským problémom, ktorý má najmä zdravotné a sociálne dopady, a ja preto vítam túto iniciatívu a túto úpravu, ktorá má moju absolútnu podporu.
Ďakujem.