29. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán Ledecký, hovorili ste o strachu a nenávisti. Už som to viackrát povedal tu v tejto sále. Ja vám poviem, kto má strach. Ste to vy, vaša vláda má strach pred hnevom národa.
A nenávisť? Vaše oligarchistické médiá šíria nenávisť ku názorom, čo len trošku ochraňujúce národné záujmy. Ľudia sa už trestajú a sú ľudia, sú trestaní a súdení oponenti.
A čo sa týka Kisku, keby som nesedel, tak odpadnem. Všetky šialenosti Kisku sú verejne známe a vy o ňom začnete hovoriť. O kriminálnikovi. No bol raz jeden film, ten film sa volal "Bože, ako hlboko som klesla". Bol to erotický film. A vy ste sa vyzliekol celkom dohola. Teda myslenie ste odhalil úplne dohola.
Ďakujem za slovo.

Chcem poprosiť kolegov, aby nefotili a nenatáčali počas rokovania schôdze, mimo, keď nie sú prestávky.
S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Ledecký.

Ďakujem, pán podpredseda. Hovoril som o strachu a nenávisti vo vzťahu k odvolávaní (odvolávaniu, pozn. red.) pani ministerky. Keď trafíš klinec po hlavičke, tak ani inú reakciu nečakaj. Strach a nenávisť, že toho sa bojíte. Ďakujem.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Taraba.

Ďakujem za slovo. Ctené plénum, som veľmi rád, že sme ráno mohli vidieť celú vládu pokope, pretože, myslím, bolo to prvýkrát, kedy počas rokovania tohto parlamentu sa tu objavil taký veľký počet ministrov. Takže z tohto pohľadu je to určite úspech pani ministerky, že prejavila taký obrovský záujem o ňu celá vláda, aby ju ako keby prišli podporiť. Lenže teraz som išiel cez hlavný vchod a tam dávali rozhovor niektorí poslanci za OĽANO, ktorí povedali, že ešte ministerka ich nepresvedčila, že ju budú dnes volať na klub. A z tohto pohľadu, ak počúvam všetky tie reči obhajoby, tak mi úplne nie je jasné, že či teda súčasťou toho problému nejakej, justičného problému, sú, sú aj poslanci teda OĽANO, pretože chápem to tak, že akákoľvek kritika na adresu pani ministerky sa automaticky tak jednoducho dať do polohy, že, áno, ona je stelesnením spravodlivosti a ona je stelesnením všetkého toho, čo v reforme justície na Slovensku predstavuje.
Nerozumiem úplne tomu preto, lebo pani ministerka bola súčasťou smeráckej vlády, to znamená, že ak problém s justíciou nastolil SMER, no tak potom nerozumiem, ako sa vôbec dokáže niekto vyviniť z toho, že on ako štátny tajomník zodpovedný za justíciu v smeráckej vláde na tom nenesie žiadnu mieru viny.
Ale to, čo je úplne podstatné, že povedali ste, že nemali by sme ukazovať slabosť, tak ja si myslím, že hlavný prvok slabosti je to, keď pani ministerka v rámci reči obhajoby svojej začne citovať nejaké, nejaké dotácie pre deti, pre hluchonemé deti, ktorým dala 23-tisíc euro, ale už nespomenie všetky tie márnivé projekty, tú Teplú vlnu za 50-tisíc, za 43-tisíc projekt Sexistický kix, ďalšie peniaze išli na, citujem, na monitorovanie LGBTI ľudí, čo, čo pre mňa znie úplne že príšerne, keď niekto vôbec priklepne peniaze, navyše v čase, kedy za 650 mil. euro sme rozhádzali peniaze, ľudia sú konfrontovaní s otázkami, že sa idú zvyšovať dane, aby vôbec boli peniaze na navyšovanie nejakej prorodinnej politiky, a úplne v pohode, úplne v pohode niekto podporuje takéto projekty.
Takže keď ich chce podporovať, ja absolútne nerozumiem, prečo hrdo, a teda, tak ako bolo povedané, s odvahou sa nepostaví pani ministerka a neprizná sa k týmto projektom, že nám ich sem nepríde vysvetliť, ale miesto toho tu spomína nejaké projekty o hluchonemých deťoch. Tak práve ten projekt o hluchonemých deťoch tam bol daný iba preto, aby prekryl práve tieto ostatné projekty.
To, že to nepovie ministerka, tomu viem porozumieť, ale že to nepovie pani Remišová pri obhajobe, že prečo vláda stojí za ministerkou, tak tomu už vcelku nerozumiem. Ale rovnako ju potom nerozumiem, ako by dokázal niekto z OĽANA podporiť a vyjadriť dôveru predstaviteľke vlády, ktorá tu rozhadzuje takéto nehorázne peniaze v čase najväčšej finančnej krízy na Slovensku na takéto nezmysly.
Druhá vec, ktorá určite má dnes úplne že prekvapila alebo šokovala, pretože pani ministerka sa priamo alebo aj ústami tých podporovateľov zo strany ZA ĽUDÍ zosobnila vlastne s tým, že akou formou na Slovensku sú ľudia vlastne zatýkaní alebo držaní vo väzbe, bolo to brané, vlastne že to je jej osobný úspech. Niekoľkokrát tu bolo povedané, že vlastne ona je garanciou tohto procesu, to znamená, ak by ona nebola na funkcii ministerky, ako keby strana ZA ĽUDÍ tam nominovala už niekoho, kto by v tom nepokračoval, čomu nerozumiem ani politicky. Pretože ja si myslím, že keď raz strana ZA ĽUDÍ má ministerstvo spravodlivosti, nemá najmenší problém si tam nominovať rovnako s rovnakými parametrami človeka, tak preto je to skôr také vyjadrenie nedôvery voči strane ZA ĽUDÍ, ako keby oni tu priznávali, že, že nedokážu namiesto nej nájsť nejakú náhradu.
Ale tá druhá logika, ktorá je úplne že príšerná, že ona ako politička sa vlastne prihlásila dnes v plnej miere k tomu, ako keby celý tento proces riadila. Ja si myslím, že ak niečo doposiaľ najviac prihralo práve tomu SMER-u, ktorý kritizuje tieto procesy, tak to bol práve dnešný deň. Pretože vy ste sa úplne v plne miere prihlásili k tomu, že toto sa deje na základe nejakých politických procesov, čo je pre mňa teda veľkým poznaním tohto dňa. A v poriadku, veď treba, ak to považuje za úspech, za svoj osobný úspech, treba to iba evidovať a treba dúfať, že to je všetko v súlade so zákonom.
Druhá vec, ktorá zostáva pred v podstate koalíciou, je vlastne rozhodnúť sa, že do akej miery sú ochotní, nazvem to, konzervatívci v tej vláde Eduarda Hegera stáť za ľuďmi, ktorí nevedia absolútne sa prihlásiť k vlastnému ani v podstate programovému vyhláseniu vlády, pretože, pretože doteraz sa plní iba program ministerky Kolíkovej, neplní sa program ostatných parametrov. Nevidíme žiadne nejaké prorodinné aktivity, nevidíme nič, to znamená, každý tu len ustupuje jednému členovi vlády, čo sme aj videli na tom celom, na tej celej plejáde ministrov, ktorí tu boli.
Pamätáme si, že keď sme minulý týždeň pri rokovaní o programovom vyhlásení vlády žiadali, aby vôbec sem prišiel jeden minister, tak pani ministerka kultúry nám pomaly vynadala, že čo by sme chceli, veď oni budujú republiku.
No a dneska, keď ich tu bolo, myslím, 12, tak každý si mohol vidieť, že tuná sa jedná o niečo úplne iné, ako je vyslovenie proste podpory. To je o tom, že pár členov tejto vlády tu točí ako keby chvost celým psom a teraz je úplne vylúčené, aby v tejto podobe dokázala táto konštelácia fungovať tak, ako je ďalej.
To znamená, vyzývam všetkých občanov Slovenskej republiky, aby si všimli tú kompletnú aroganciu, ktorá tu zastáva, tu sa nebaví o žiadnych argumentoch a zámerne ja vôbec sa nevenujem nejakým firmám, pretože táto vec, si myslím, že bola riešená inými mojimi predrečníkmi. To, čo ja riešim ako primárny bod, že ministerka Kolíková je podľa mňa asi jediný člen tejto vlády, ktorý má problém s elementárnymi demokratickými procesmi. A to práve preto, že na Slovensku bolo vyzbieraných 600-tisíc podpisov ľudí, ktorí chcú predčasné voľby, čo je, či s tým niekto súhlasí, alebo nesúhlasí, to je úplne druhá vec. Sú to podpisy občanov Slovenskej republiky, ktorí sú majiteľmi tohto, tohto štátu a v podstate oni určujú, kto bude ich zástupcami a na akú dlhú dobu. Jediná ministerka Kolíková sa postavila a povedala, že to je protiprávny akt.
To znamená, ak máme 30 rokov po revolúcii niekoho vo vláde, ktorý považuje otázku referenda za protiprávny akt, tak je to veľmi závažná vec a je to na zamyslenie sa pre všetkých, ktorí aj tu napochodovali ráno na vyslovenie tej podpory. Pretože, pretože napľuť takto ľuďom do tváre, že 600-tisíc ľudí, ktorí v čase pandémie, kedy nemohli chodiť po námestiach, kedy sa nemohla absolútne žiadnym spôsobom robiť podpisová akcia, tí ľudia si vytlačili hárky, poslali ich, naozaj tie politické strany nemuseli robiť de facto nič, len otvárať ten P. O. Box a odniesť to. A to, že my máme aj ministerku spravodlivosti, ktorá úplne odkáže občanom, že, viete čo, vy máte len jedno právo, a to je nás voliť, vy nemáte žiadne právo nás odvolávať, vy nás musíte trpieť všetky 4 roky. No tak to si myslím, že je obrovský, obrovská neznalosť nielen, nielen práva, ale je to predovšetkým obrovský odkaz všetkým občanom, že kde je ich miesto.
A práve preto jediným vyslovením nedôvery je nielen vysloviť ju dnes pani Kolíkovej, ale predovšetkým je zúčastniť sa referenda a aby toto bolo referendum mohlo byť platné, to bude ten najsilnejší odkaz.
A práve preto sme predložili do Národnej rady ústavný zákon, ktorý jednoznačne pani Kolíkovej odkáže, že tá zmena ústavy, ktorú urobila na konci roka, kedy povedala, že je správne, aby Ústavný súd nemohol vykladať ústavné zákony, čím iba chcela obmedziť právomoci Ústavného súdu brániť demokraciu na Slovensku, takže jednoducho bude prijatý ústavný zákon, kde bude každý poslanec môcť ukázať, že, áno, súhlasí s tým, že občan Slovenskej republiky má nielen právo voliť, ale má aj právo odvolávať a vtedy sa ani Ústavný súd nebude mať k čomu vyjadrovať.
Takže, dámy a páni, bez ohľadu na to, ako sa koalícia dnes rozhodne, ako sa poprípade do večera ešte povydierate, odkaz je úplne jasný, ministerka Kolíková by nemala byť na svojej funkcii nie preto, ja neriešim žiadne jej firmy, ja riešim to, že odkázala občanom Slovenskej republiky, že sú jedny veľké nuly, ktoré nemajú žiadne práva vstupovať do politického procesu v období medzi dvomi voľbami. A to je dôvod, pre ktorý ja a všetci moji kolegovia budeme hlasovať za jej odvolanie.
Ďakujem pekne.

Dve faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca.
Ako prvý pán poslanec Benčík.

Ďakujem pekne za slovo. Pán Taraba, keď sa zasa zapájate do odvolávania pani ministerky a máte na jej adresu pomerne dosť výčitiek, tak sa vás chcem opýtať na to, čo pravdy na informáciách, ktoré kedysi napísal nejaký denník S: Miliónové dlhy, firmy bez tržieb a obchodný partner, ktorý mal blízko k mafii. Tomáš Taraba figuruje v desiatke firiem a jeho spoločníkom v nich je bývalý pracovník Slovenskej informačnej služby Peter Košč, ktorý sa údajne stretáva s bosom mafiánskej skupiny sýkorovcov Róbertom Lališom. Pokiaľ viem, po tomto pánovi Petrovi Koščovi je momentálne vyhlásené celoštátne pátranie. Čo máte s ním spoločné ešte?

209.

Ja len veľmi rýchlo. Pán poslanec Taraba, ty si povedal, že strany, politické strany otvárali referendové hárky, ale my veľmi dobre vieme, že, alebo teda bolo veľmi silno prezentované, že toto referendum malo byť apolitické, a tým pádom si to aj verejne priznal, však aj mimo toho tie strany sa s vami hlásili k tomu, že je to ich iniciatíva, a teda nezdá sa mi, že referendum by mala byť občianska povinnosť a nie vyvíjaná politickou stranou. To len toľko k tomu.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Taraba.