32. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Dobrý deň. Ďakujem pekne za pozvanie, aj organizátorom za to, že zorganizovali túto akciu. Ja som asi trocha iný, budem hovoriť o princípoch, ktoré by som chcel, aby boli hlbšie zapracované do práce a fungovania Európskej únie.
Som presvedčený, že Únia je výborný projekt a že potrebuje aj reformy. Vybral som si z prieskumov taký, ktorý potvrdzuje samozrejme toto, čo hovorím ja. Je to prieskum eurobarometra, ktorý hovorí, že zhruba polovica respondentov chce Úniu, ktorá bude zreformovaná. Len štvrtina, ani nie celá chce, aby Únia fungovala tak ako doteraz. Viem, že Únie sa týka množstvo otázok a som presvedčený, že štyri princípy, o ktorých budem hovoriť, nám pomôžu lepšie odpovedať na väčšinu z nich. Je to transparentnosť, zrozumiteľnosť, analýzy najlepších praktík a hodnota za peniaze. Skoro vo všetkých môže byť Slovensko podľa môjho názoru inšpiráciou pre Európsku úniu. Ak sa touto cestou nepohneme, budeme rozhodovať na úrovni Únie o tých otázkach, o ktorých, ktoré som spomenul bez poznania reality, skôr na základe emócií, a to je často problém.
Prečo som si vybral transparentnosť? Moje skúsenosti ukazujú, že v tomto má Únia veľké rezervy a dokonca rezervy oproti Slovensku. Napríklad všimli sme si zverejňovanie zmlúv, že nie je ani zďaleka také intenzívne ako to slovenské. Kritizovali sme aj s tu prítomnými europoslancami nezverejnenie zmlúv o vakcínach. No teraz o tom Sputniku už až tak vysoko vyskakovať nemôžeme v tomto, ale tá kritika je stále na mieste. Podobne je to pri hlasovaniach napríklad. Možnože ste zachytili, že často tam hlasujeme rukou, pričom nie je celkom jasné ani, kto ako hlasoval, ani presný počet za, proti a ktorí sa zdržali. Výsledky hlasovaní sú zverejnené omnoho neskôr, než napríklad v Národnej rade. Tak isto vyjednávania medzi Európskym parlamentom a Radou, tzv. trialógy, nie sú dostatočne transparentné. Nevieme, kto ktoré návrhy pretláča. Materiály na rokovania Európskeho parlamentu sú zverejňované neskoro. Eurostat neposkytuje anonymizované mikrodáta verejnosti, ale len vedcom, aj to na žiadosť, a to je dôležitá vec, lebo tá spoločnosť, ak máte mikrodáta, tak si urobí rôzne závery, ktoré sú dôležité pre rozhodovanie, rozhodovanie v spoločnosti tak, aby aj verejnosť rozumela, mala prístup k dátam. Komisia dokonca viackrát nezverejnila objednanú a ukončenú štúdiu.
Ten ďalší bod je zrozumiteľnosť, resp. nízka zrozumiteľnosť legislatívy aj komunikácie inštitúcií Európskej únie. Keď som robil v parlamente s Alinom Baránikom aj s Ondrom Dostálom, sme hovorievali, že aj tá legislatíva, slovenská, nie je úplne, úplne zrozumiteľná, ale v Európskom parlamente je to podľa mňa ešte väčší problém. Vybral som nejaké príklady, povedzme päťstranové uznesenie o začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom. Má najprv 2 či 3 strany tzv. tých vereásov, technických poznámok, ktoré spoľahlivo odplašia každého normálneho občana od čítania, a potom je tam kúsok o tom, o čom vlastne to uznesenie je. Alebo tiež často sa používajú také tie svetové miery. To znamená veľký kus textu, ktorý nehovorí ozaj že nič, len všeobecné frázy. To potom vedie k tomu, že politici sa snažia komunikovať cez Facebook. Hľadajú, bajpasujú tento systém a hľadajú si cesty, ktoré proste nie sú štandardné, čo by ešte nebolo také zlé, ale nie sú ani seriózne, podložené analýzami dát.
Toto nie je len môj postreh. Vychádzam aj z analýzy pomerne vysoko postaveného zamestnanca Rady Jimma Klusa, ktorý vo svojej analýze uviedol, že v 80. rokoch táto komunikácia inštitúcií EÚ bola oveľa zrozumiteľnejšia. Doslova napísal: "každý odsek obsahoval message, nejaký odkaz, oznámil rozhodnutie alebo smerovanie, volal po nejakej akcii". Dnes väčšinu textu tvoria výrazy, ako vítame s veľkým zadosťučinením tieto kroky Rady alebo Komisie. Opakujem, týmto vytláčame diskusiu do periférie, do oblasti, kde je skôr škodlivá, ako prínosná.
Tretí bod sú analýzy najlepších praktík. Európska únia má 27 členských štátov, tie sú rôzne a rôzne sú v rôznych parametroch. Uvediem nejaké príklady, pričom budem tvrdiť, že tieto príklady sú obrovskou, mohli by byť obrovskou inšpiráciou jednak pre iné členské štáty a jednak aj pre samotnú komisiu, ktorá by keď harmonizuje, tak na ich základe by mohla. Napríklad výpadok na dani, na DPH. Keď si zoradíme podľa tohto výpadku jednotlivé členské štáty, tak ten najlepší štát má 50-krát nižší výpadok na DPH, než ten najhorší štát. Toto je priestor pre analýzu najlepších praktík preto, aby to komisia urobila a poskytla tieto informácie všetkým štátom tak, aby sa mohli inšpirovať.
Ďalším príkladom môžu byť napríklad investície domácností na kapitálových trhoch. Tam medzi tými najúspešnejšími a najmenej úspešnými je päťnásobok. To znamená, napríklad takí Estónci sú inak chránení, než Slováci na starobu. My máme problém s demografiou. Ani ten prvý pilier nás asi veľmi nezachráni, ale investície by nás zachránili. Tak čo je v tom? Prečo Estónci investujú a iné štáty a ľudia z iných štátov ani zďaleka tak ako oni? To má svoje príčiny a tie príčiny by Komisia mala analyzovať a poskytnúť informácie všetkým štátom tak, aby sa mohli zlepšiť čo najľahšie. To je, to je veľká nevyužitá šanca, že toto nerobíme ani z ďaleka poriadne.
Alebo index kvality online služieb štátu, aktuálna vec aj pre Slovensko. Tam sú tie rozdiely dvojnásobné. To znamená maximum toho indexu je 100 a niektoré štáty sú blízko neho. Spodok je 50.
Posledným príkladom tejto oblasti analýz je vyjadrenie pani podpredsedníčky Komisie, ktorá pred pár mesiacmi vyhlásila, že väčšina byrokracie v súvislosti s fondami Európskej únie má pôvod v členských štátoch. Uviedla, že štáty vytvárajú asi 80 % procesov čerpania finančných prostriedkov EÚ, zatiaľ čo len 20 % vychádza z usmernení Bruselu. Pýtal som sa na to rôznych inštitúcií listami a narazil som pritom na, na vyjadrenie skupiny na vysokej úrovni, ktorá povedala, že tieto pravidlá už dávno prekročili bod, keď ich prijímatelia alebo zainteresované orgány ešte dokázali pochopiť. Tam tiež potrebujeme analýzy príčin týchto problémov, aby sme s eurofondami narábali v Únii lepšie. Hodnota za peniaze, tú nemusím rozvádzať, všetci ju poznáme, tak isto tam môžeme slúžiť ako inšpirácia.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Pekný deň. (Potlesk.)
Rozpracované
Vystúpenia
11:40
Vystúpenie v rozprave 11:40
Miriam LexmannKonferencia o budúcnosti Európy je totiž jedinečnou príležitosťou a míľnikom na našej spoločnej ceste. V mojom prejave sa chcem venovať hlavne trom oblastiam. Naša...
Konferencia o budúcnosti Európy je totiž jedinečnou príležitosťou a míľnikom na našej spoločnej ceste. V mojom prejave sa chcem venovať hlavne trom oblastiam. Naša európska odpoveď na pandémiu, dodržiavanie základných zmlúv s dôrazom na princíp subsidiarity a principiálna európska zahraničná a bezpečnostná politika.
Po intenzívnych mesiacoch iste všetci s úľavou vnímame postupne sa otvárajúci spoločenský a ekonomický život. Zodpovedne a opatrne hľadíme do budúcnosti a pripravujeme sa na lepšie krízové zvládnutie dnes už, dúfajme, predvídateľných scenárov pandémie. Spoločne si kladieme otázky, či sme ako Európska únia reagovali dostatočne a efektívne. Píšeme významnú kapitolu vzájomnej európskej solidarity. Áno, dnes je nesporné, že ako Únia sme mohli reagovať koordinovane, skôr, ale aj účinnejšie. Podcenili sme sebestačnosť pri výrobe, zabezpečovaní zdravotníckeho materiálu či transparentnosť procesu zaobstarávania vakcín.
Som však presvedčená, že sme sa poučili a rovnaké chyby už neurobíme. Najbližším testom bude blížiace sa leto, ktoré preverí našu schopnosť efektívnej implementácie opatrení v rámci voľného pohybu. Považujem to za kľúčové z hľadiska dôvery občanov v inštitúcie, ktoré musia komunikovať včas a zrozumiteľne.
Sama som na to mnohokrát upozorňovala, je to totiž jeden z najlepších spôsobov, ako predchádzať šíreniu dezinformácií a hoaxom, ktoré útočia na ľudské poznanie zo všetkých strán. Bezprecedentnú európsku pomoc členským štátom vo forme plánu obnovy a odolnosti nesmieme prejesť. Toto významné gesto solidarity v sebe totiž ukrýva morálny hazard, ktorého by sme sa dopustili, ak by sme budúce generácie zadlžili v dôsledku dnešných nesprávnych rozhodnutí. Využitie plánu obnovy preto musí byť strategické a systémové a v synergii so štrukturálnymi fondami.
Človek a jeho dobro musí byť vždy v centre všetkých európskych politík. V súvislosti s nesmiernym technologickým pokrokom a digitalizáciou, ktoré pandémia umocnila, je dôležité, aby sme na pôde Únie urobili všetko pre to, aby tento pokrok slúžil človeku. Digitalizácia či narastajúci vplyv umelej inteligencie v našom každodennom živote nás nesmie dobehnúť a dehumanizovať. Odpoveďou je nielen vzdelávanie, ale aj účinná regulácia, ktorá bez ohrozenia ľudskej tvorivosti či podnikavosti bude v primárnom záujme ochraňovať našu slobodu a dôstojnosť.
Druhým kľúčovým bodom, na ktorý chcem v tejto rozprave upozorniť, je subsidiarita, jeden zo základných pilierov Európskej únie. Princíp, ktorý má svoj najhlbší koreň v sociálnej náuke katolíckej cirkvi s cieľom predchádzať svojvoľnému prenášaniu právomocí na vyššie spoločenské celky, chrániac prítomnosť, slobodu a dôstojnosť občanov a spoločnosti pred totalitou moci.
Subsidiarita podporuje optimálny vzťah medzi politickou reprezentáciou a občanmi tak, aby politika bola čo najbližšie k človeku a slúžila pre jeho dobro. Dnes garantuje funkčnosť Európskej únie a tvorí prvok demokratickej kontroly. Princíp subsidiarity bol a musí zostať absolútne kľúčovým základom, ktorý stráži poslanie a samotný zmysel Európskej únie.
V povojnovej Európe mala úloha vyššieho celku zjednocujúci a mierotvorný význam. V dnešnom globálnom svete vidíme význam Únie v spoločnom trhu či politikách, ktoré sa týkajú koordinovanej odpovede na mnohé geopolitické výzvy. No z povahy našich zmlúv jasne vyplýva, ktoré oblasti je žiaduce regulovať spoločne. Sme totiž kultúrne aj historicky rôznorodým celkom. Svedčí o tom i naše motto: Zjednotení v rozmanitosti. Preto je poľutovaniahodné, že práve v posledných rokoch sme svedkami opakovaného prekračovania tohto princípu zo strany európskych inštitúcií.
Zástancovia takýchto krokov argumentujú, že ak nejde o legislatívny návrh, európske inštitúcie musia mať slobodu sa takouto formou vyjadrovať k čomukoľvek. S tým sa však nedá súhlasiť, keďže z povahy týchto nelegislatívnych uznesení sa dá usúdiť, že v konečnom dôsledku vedú k legislatívnemu návrhu. Takéto uznesenia totiž citujú v rámci svojej judikatúry obidva európske súdy a tí majú jasný dosah na vnútroštátne právo. V tomto zmysle chápeme danú otázku aj na úrovni Slovenskej republiky. Fakt, že vyšší celok nemôže ani nelegislatívnym krokom zasahovať do právomocí nižšieho celku, potvrdil v roku 2003 aj Ústavný súd v rámci kompetenčného sporu medzi vládou a obcou Ľubica.
Práve tu sa dostávame k aktuálnej problematike, k správe Matić, ku ktorej ste včera prijali uznesenie. Vítam a oceňujem toto vaše zapojenie sa do aktívneho formovania európskej politiky a spolu s vami som presvedčená, že našou spoločnou je odpoveď je rešpektovanie národných kompetencií. V tomto duchu sa o to usilujem v mojom pôsobení ako europoslankyne. Považujem za dôležité, aby subsidiarita bola jednou z primárnych tém odbornej občianskej diskusie v rámci prebiehajúcej konferencie o budúcnosti Európy. Dovoľte mi na tomto mieste apelovať na premiéra Slovenskej republiky a predstaviteľov vlády, aby zároveň otvorili otázku striktného rešpektovania národných právomocí na patričných fórach. Ubezpečujem vás, že my v Kresťanskodemokratickom hnutí otázku dôsledného dodržiavania princípu subsidiarity už dlhodobo podporujeme na národnej i európskej úrovni.
Ohýbanie práva je jednoducho neprijateľné. V tomto čase potrebujú občania vidieť konkrétne európske riešenia pandemickej situácie a jej vážnych dôsledkov. Nárast nezamestnanosti, riziko prepadu do chudoby, ekonomické problémy či reštart našich podnikov a firiem. Dôveru v európske inštitúcie si získame zabezpečením efektívnych riešení každodenných problémov občanov namiesto zbytočných kompetenčných sporov. V opačnom prípade Únia potlačí to svojské a originálne, čo ponúkajú jednotlivci, rodiny, menšiny, spolky a členské štáty, ktoré prispievajú k spoločnému dobru nášho kontinentu a sveta, teda nebude konať v záujme spoločného dobra.
V tretej a poslednej časti môjho prejavu by som rada zmienila o principiálnej európskej zahraničnej a bezpečnostnej politike. Pandémia ešte viac podčiarkla dva rozhodujúce problémy. Tým prvým je fakt, že si nemôžme viac nahovárať, že ekonomickou spoluprácou s totalitnými režimami ich postupne meníme na slobodnejšie a demokratickejšie krajiny. Pravda je taká, že predstavitelia týchto režimov sa naučili využívať našu ekonomickú spoluprácu na samotné posilnenie vlastnej pozície a dokonca im to umožňuje priamo podkopávať základy našej demokracie, slobody a eskalovať cielené a globálne hybridné hrozby.
Druhým problémom je principiálne a konzistentné dodržiavanie európskych hodnôt v našich vzťahoch s tretími krajinami, k čomu nás zaväzujú európske zmluvy. Obchodná spolupráca nemôže mať za cieľ výlučne ekonomický benefit. Naopak je dôležité, aby tvorila súčasť nášho snaženia sa a zlepšenia ľudsko-právnej situácie vo svete. Musíme si uvedomiť, že realizácia zahraničnej politiky v súlade s našimi hodnotami nás neoslabí, ale práve naopak posilní, ako vnútorne, tak aj v našej vonkajšej činnosti. Naša vlastná história a skúsenosti to napokon potvrdzujú. Sloboda ide ruka v ruke so zodpovednosťou.
Vážení prítomní, na záver mi dovoľte pripomenúť slová, ktoré na tomto mieste odzneli z úst bývalého predsedu Národnej rady Pavla Hrušovského pri príležitosti 10. výročia vzniku Slovenskej republiky: "Budúcnosť bude natoľko naša, nakoľko pre nás bude dôležité formovanie a uchovanie vlastnej tváre. Práve to bude naša najdôležitejšia úloha v druhom desaťročí štátnosti a k tomu potrebujeme byť spravodliví, múdri a postupovať spoločne v základných otázkach. Len tak zachováme tvár našej krajiny a uchováme si identitu aj v Európskom spoločenstve." Predseda Hrušovský v tomto nadčasovom prejave detailne charakterizoval našu tvár. Sú v nej určite črty, ktoré môžu formovať budúcnosť Európskej únie, aby slúžila spoločnému dobru tak, ako jej to vštepili otcovia zakladatelia. Prijmime výzvu na pomoc tomuto dobru.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vážené poslankyne, vážení poslanci, dámy a páni, ctení kolegovia europoslanci, ďakujem predsedovi Národnej rady za pozitívnu odpoveď na našu žiadosť vystúpiť v tomto pléne. S potešením vnímam túto možnosť prihovoriť sa vám dnes a spoločne diskutovať o našej budúcnosti.
Konferencia o budúcnosti Európy je totiž jedinečnou príležitosťou a míľnikom na našej spoločnej ceste. V mojom prejave sa chcem venovať hlavne trom oblastiam. Naša európska odpoveď na pandémiu, dodržiavanie základných zmlúv s dôrazom na princíp subsidiarity a principiálna európska zahraničná a bezpečnostná politika.
Po intenzívnych mesiacoch iste všetci s úľavou vnímame postupne sa otvárajúci spoločenský a ekonomický život. Zodpovedne a opatrne hľadíme do budúcnosti a pripravujeme sa na lepšie krízové zvládnutie dnes už, dúfajme, predvídateľných scenárov pandémie. Spoločne si kladieme otázky, či sme ako Európska únia reagovali dostatočne a efektívne. Píšeme významnú kapitolu vzájomnej európskej solidarity. Áno, dnes je nesporné, že ako Únia sme mohli reagovať koordinovane, skôr, ale aj účinnejšie. Podcenili sme sebestačnosť pri výrobe, zabezpečovaní zdravotníckeho materiálu či transparentnosť procesu zaobstarávania vakcín.
Som však presvedčená, že sme sa poučili a rovnaké chyby už neurobíme. Najbližším testom bude blížiace sa leto, ktoré preverí našu schopnosť efektívnej implementácie opatrení v rámci voľného pohybu. Považujem to za kľúčové z hľadiska dôvery občanov v inštitúcie, ktoré musia komunikovať včas a zrozumiteľne.
Sama som na to mnohokrát upozorňovala, je to totiž jeden z najlepších spôsobov, ako predchádzať šíreniu dezinformácií a hoaxom, ktoré útočia na ľudské poznanie zo všetkých strán. Bezprecedentnú európsku pomoc členským štátom vo forme plánu obnovy a odolnosti nesmieme prejesť. Toto významné gesto solidarity v sebe totiž ukrýva morálny hazard, ktorého by sme sa dopustili, ak by sme budúce generácie zadlžili v dôsledku dnešných nesprávnych rozhodnutí. Využitie plánu obnovy preto musí byť strategické a systémové a v synergii so štrukturálnymi fondami.
Človek a jeho dobro musí byť vždy v centre všetkých európskych politík. V súvislosti s nesmiernym technologickým pokrokom a digitalizáciou, ktoré pandémia umocnila, je dôležité, aby sme na pôde Únie urobili všetko pre to, aby tento pokrok slúžil človeku. Digitalizácia či narastajúci vplyv umelej inteligencie v našom každodennom živote nás nesmie dobehnúť a dehumanizovať. Odpoveďou je nielen vzdelávanie, ale aj účinná regulácia, ktorá bez ohrozenia ľudskej tvorivosti či podnikavosti bude v primárnom záujme ochraňovať našu slobodu a dôstojnosť.
Druhým kľúčovým bodom, na ktorý chcem v tejto rozprave upozorniť, je subsidiarita, jeden zo základných pilierov Európskej únie. Princíp, ktorý má svoj najhlbší koreň v sociálnej náuke katolíckej cirkvi s cieľom predchádzať svojvoľnému prenášaniu právomocí na vyššie spoločenské celky, chrániac prítomnosť, slobodu a dôstojnosť občanov a spoločnosti pred totalitou moci.
Subsidiarita podporuje optimálny vzťah medzi politickou reprezentáciou a občanmi tak, aby politika bola čo najbližšie k človeku a slúžila pre jeho dobro. Dnes garantuje funkčnosť Európskej únie a tvorí prvok demokratickej kontroly. Princíp subsidiarity bol a musí zostať absolútne kľúčovým základom, ktorý stráži poslanie a samotný zmysel Európskej únie.
V povojnovej Európe mala úloha vyššieho celku zjednocujúci a mierotvorný význam. V dnešnom globálnom svete vidíme význam Únie v spoločnom trhu či politikách, ktoré sa týkajú koordinovanej odpovede na mnohé geopolitické výzvy. No z povahy našich zmlúv jasne vyplýva, ktoré oblasti je žiaduce regulovať spoločne. Sme totiž kultúrne aj historicky rôznorodým celkom. Svedčí o tom i naše motto: Zjednotení v rozmanitosti. Preto je poľutovaniahodné, že práve v posledných rokoch sme svedkami opakovaného prekračovania tohto princípu zo strany európskych inštitúcií.
Zástancovia takýchto krokov argumentujú, že ak nejde o legislatívny návrh, európske inštitúcie musia mať slobodu sa takouto formou vyjadrovať k čomukoľvek. S tým sa však nedá súhlasiť, keďže z povahy týchto nelegislatívnych uznesení sa dá usúdiť, že v konečnom dôsledku vedú k legislatívnemu návrhu. Takéto uznesenia totiž citujú v rámci svojej judikatúry obidva európske súdy a tí majú jasný dosah na vnútroštátne právo. V tomto zmysle chápeme danú otázku aj na úrovni Slovenskej republiky. Fakt, že vyšší celok nemôže ani nelegislatívnym krokom zasahovať do právomocí nižšieho celku, potvrdil v roku 2003 aj Ústavný súd v rámci kompetenčného sporu medzi vládou a obcou Ľubica.
Práve tu sa dostávame k aktuálnej problematike, k správe Matić, ku ktorej ste včera prijali uznesenie. Vítam a oceňujem toto vaše zapojenie sa do aktívneho formovania európskej politiky a spolu s vami som presvedčená, že našou spoločnou je odpoveď je rešpektovanie národných kompetencií. V tomto duchu sa o to usilujem v mojom pôsobení ako europoslankyne. Považujem za dôležité, aby subsidiarita bola jednou z primárnych tém odbornej občianskej diskusie v rámci prebiehajúcej konferencie o budúcnosti Európy. Dovoľte mi na tomto mieste apelovať na premiéra Slovenskej republiky a predstaviteľov vlády, aby zároveň otvorili otázku striktného rešpektovania národných právomocí na patričných fórach. Ubezpečujem vás, že my v Kresťanskodemokratickom hnutí otázku dôsledného dodržiavania princípu subsidiarity už dlhodobo podporujeme na národnej i európskej úrovni.
Ohýbanie práva je jednoducho neprijateľné. V tomto čase potrebujú občania vidieť konkrétne európske riešenia pandemickej situácie a jej vážnych dôsledkov. Nárast nezamestnanosti, riziko prepadu do chudoby, ekonomické problémy či reštart našich podnikov a firiem. Dôveru v európske inštitúcie si získame zabezpečením efektívnych riešení každodenných problémov občanov namiesto zbytočných kompetenčných sporov. V opačnom prípade Únia potlačí to svojské a originálne, čo ponúkajú jednotlivci, rodiny, menšiny, spolky a členské štáty, ktoré prispievajú k spoločnému dobru nášho kontinentu a sveta, teda nebude konať v záujme spoločného dobra.
V tretej a poslednej časti môjho prejavu by som rada zmienila o principiálnej európskej zahraničnej a bezpečnostnej politike. Pandémia ešte viac podčiarkla dva rozhodujúce problémy. Tým prvým je fakt, že si nemôžme viac nahovárať, že ekonomickou spoluprácou s totalitnými režimami ich postupne meníme na slobodnejšie a demokratickejšie krajiny. Pravda je taká, že predstavitelia týchto režimov sa naučili využívať našu ekonomickú spoluprácu na samotné posilnenie vlastnej pozície a dokonca im to umožňuje priamo podkopávať základy našej demokracie, slobody a eskalovať cielené a globálne hybridné hrozby.
Druhým problémom je principiálne a konzistentné dodržiavanie európskych hodnôt v našich vzťahoch s tretími krajinami, k čomu nás zaväzujú európske zmluvy. Obchodná spolupráca nemôže mať za cieľ výlučne ekonomický benefit. Naopak je dôležité, aby tvorila súčasť nášho snaženia sa a zlepšenia ľudsko-právnej situácie vo svete. Musíme si uvedomiť, že realizácia zahraničnej politiky v súlade s našimi hodnotami nás neoslabí, ale práve naopak posilní, ako vnútorne, tak aj v našej vonkajšej činnosti. Naša vlastná história a skúsenosti to napokon potvrdzujú. Sloboda ide ruka v ruke so zodpovednosťou.
Vážení prítomní, na záver mi dovoľte pripomenúť slová, ktoré na tomto mieste odzneli z úst bývalého predsedu Národnej rady Pavla Hrušovského pri príležitosti 10. výročia vzniku Slovenskej republiky: "Budúcnosť bude natoľko naša, nakoľko pre nás bude dôležité formovanie a uchovanie vlastnej tváre. Práve to bude naša najdôležitejšia úloha v druhom desaťročí štátnosti a k tomu potrebujeme byť spravodliví, múdri a postupovať spoločne v základných otázkach. Len tak zachováme tvár našej krajiny a uchováme si identitu aj v Európskom spoločenstve." Predseda Hrušovský v tomto nadčasovom prejave detailne charakterizoval našu tvár. Sú v nej určite črty, ktoré môžu formovať budúcnosť Európskej únie, aby slúžila spoločnému dobru tak, ako jej to vštepili otcovia zakladatelia. Prijmime výzvu na pomoc tomuto dobru.
Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované
11:45
Vystúpenie v rozprave 11:45
Vladimír BilčíkTo načasovanie nie je ideálne, lebo je to piatok už pred obedom, ale myslím si, že je veľmi symbolické, pretože práve dnes sa v Štrasburgu rozbieha prvá reálna plenárka Konferencie o budúcnosti Európy. Zajtra zasadáme prvýkrát, teším sa na to. Viacerí budeme pripojení online a teším sa aj na spoluprácu so všetkými, ktorí budú...
To načasovanie nie je ideálne, lebo je to piatok už pred obedom, ale myslím si, že je veľmi symbolické, pretože práve dnes sa v Štrasburgu rozbieha prvá reálna plenárka Konferencie o budúcnosti Európy. Zajtra zasadáme prvýkrát, teším sa na to. Viacerí budeme pripojení online a teším sa aj na spoluprácu so všetkými, ktorí budú zastupovať Slovensko na tejto Konferencii o budúcnosti Európy.
Vidím tu pani kolegyňu Pleštinskú, štyria poslanci Národnej rady budú aj hlasmi občanov, aj vašimi hlasmi v tejto konferencii. Ja sa veľmi teším na spoluprácu, čo znamená spoluprácu so zástupcom vlády Slovenskej republiky, pretože sám som sa za posledný rok podieľal na príprave pozície najväčšej politickej skupiny v Európskom parlamente Európskej ľudovej strany pre túto konferenciu. Intenzívne sme pracovali na tom, aby táto konferencia bola úspešná, aby naozaj oslovila každého, dala príležitosť každému, aby ten hlas občanov bolo počuť a aby sme si tú Európu urobili naozaj takú, akú ju chceme mať. A to sa mi zdá byť veľmi, veľmi dôležité práve v tomto čase, keď ideme z obdobia takého uzavretia sa, z obdobia pandémie, ktorá zďaleka nekončí, ale máme šancu si vydýchnuť a tá pandémia nás všetkých skúšala, skúšala nás aj v tom politickom európskom priestore a myslím si, že potrebujeme naozaj byť veľmi, veľmi odvážni počas tejto konferencie tak, aby nielen zaujala, ale hlavne priniesla myšlienky o tom, čo všetko musíme urobiť na to, aby Európa bola lepšia, silnejšia a hlavne slúžila nám všetkým, ľuďom na Slovensku. Pretože túto diskusiu tu máme aj vďaka tomu, že sme už sedemnásť rokov v Európskej únii, sme na prahu dospelosti.
Ono tých sedemnásť rokov v živote mladého človeka je taký ten vek, kedy sme tak trochu bezstarostní. Je veľmi ľahké byť kritický, vykríknuť. Ja som tiež včera sledoval tú diskusiu o Matićovej správe a myslím si, že vykríknuť je veľmi, veľmi jednoduchá vec, ale to, čo je oveľa zložitejšie v tej európskej politike, je tá každodenná robota, aby ten slovenský hlas naozaj bolo počuť.
A preto by som dnes uvítal vaše námety, návrhy, ale nielen dnes, v tých najbližších týždňoch, mesiacoch, pretože mám príležitosť byť vlastne jediným slovenským europoslancom práve na týchto plenárnych zasadnutiach Konferencie o európskej budúcnosti, o budúcnosti Európy, o budúcnosti Európskej únie a je dôležité, aby sme sa k tomu postavili nielen jedným, dvoma výkrikmi, ale robotou na tom, čo potrebujeme robiť, aby sme ten európsky hlas spevnili.
Povedzme si na rovinu, sme tu z rôznych politických spektier, ale ten príbeh Slovenska za posledných pár desaťročí je naozaj úspešným príbehom krajiny, ktorá sa významným spôsobom posunula práve vďaka tomu, že sme členmi Európskej únie, že sedíme v Europarlamente a že slovenský parlament je aj Európsky parlament, že vy všetci ste tu aj európski poslanci. Toto plénum má obrovskú silu, obrovskú silu, aby zaviazalo aj našu vládu, ale v spolupráci s inými parlamentmi robilo európsku politiku. Výbor pre európske záležitosti má dnes ústavou dané právomoci, ktoré sú z pohľadu parlamentarizmu v Európe naozaj zásadné. A ja sa teším na príležitosť, aby sme tieto právomoci aj v spolupráci s Európskym parlamentom čo najviac a najlepšie využívali. Zdá sa mi to extrémne dôležité hlavne v tomto čase, aby nebolo počuť len výkriky, ktoré síce sú politicky zaujímavé, ale trvajú jeden deň, ale aby sme mali dosah na pravidlá a právo v tej Európskej únii. Lebo to je to, čo tvoríme v Európskom parlamente a čo máme šancu tvoriť ako poslanci spoločne, naozaj spoločne v tom európskom priestore. A toto si myslím, že nám dáva tá príležitosť počas trvania Konferencie o budúcnosti Európy.
Konferencia o budúcnosti Európy bude priestorom na debatu a tá debata musí byť odvážna v zmysle toho, čo naozaj potrebujeme urobiť, aby sme urobili aj ten náš slovenský priestor európskejším a tým pádom aj z pohľadu toho európskeho projektu silnejším. Myslím si, že musíme spájať sily a teším sa na to, ako to budeme v tých najbližších týždňoch a mesiacoch robiť. Prečo vlastne túto konferenciu máme? Myslím si, že to je dôležité, aby sme si pripomenuli. Máme ju hlavne preto, lebo sme sa na nej dohodli v období, keď nás opúšťal jeden veľký dôležitý členský štát. Ten dôvod pre tú konferenciu je povedať si, čo vlastne robíme pre to, aby sme ten európsky projekt spevnili, aby sa brexit už nikdy neopakoval.
My sme sedemnásť rokov v Európskej únii, ale tých sedemnásť rokov je extrémne krehkých z pohľadu toho, že jeden členský štát, dôležitý členský štát nás opustil. Ten európsky projekt naozaj stojí a padá na členských štátoch a keď začnú odchádzať ďalší, tak máme problém všetci. Preto máme Konferenciu o budúcnosti Európy a preto si myslím, že počas tejto konferencie potrebujeme sa baviť o dvoch podstatných veciach. Jednak aké sú princípy, na ktorých stojíme, aké sú tie základné európske hodnoty, pretože sú pod paľbou každodennej politiky aj v členských štátoch. Fungujeme na základe nejakých princípov, ako je právny štát, ako je ústavnosť, ako je systém deľby moci, demokracia. A pokiaľ členské štáty dlhodobo spochybňujú tieto princípy, pokiaľ nerešpektujú rozhodnutia a pravidlá, na ktorých sa dohodneme, pokiaľ tu máme rozhodnutia aj európskych súdov, Súdneho dvora a tie sa nenapĺňajú, ignorujú sa zo strany členských štátov, celý ten projekt sa potenciálne rozpadá, pretože je založený na dôvere a tá dôvera je podkutá nielen politikou, ale hlavne tým spoločným právnym priestorom.
A preto sa mi zdá dôležité, aby sme si povedali, ako tie hodnoty vieme upevniť aj tu u nás na Slovenku, čo pre tie hodnoty vieme spraviť viacej v tom európskom priestore. Pandémia nás uzavrela do našich domovov, ale uzavrela aj naše demokratické inštitúcie, aj Európsky parlament bol zavretý niekoľko týždňov a aj slovenský parlament ako iné parlamenty nefungovali tak, ako by fungovať mali. A podľa mňa táto konferencia nám dala príležitosť, aby sme si povedali veľmi jasne, čo ideme spraviť pre to, aby demokracia aj v týchto náročných časoch, ktoré budú pokračovať, čaká nás podľa všetkého tretia vlna, mala šancu ísť ďalej tak, aby hlas každého bolo počuť jasne. A tu sa mi zdá, že jedna z tých vecí, na ktorú sa potrebujeme pozrieť veľmi, veľmi presne, je účinný boj s dezinformáciami a spôsob, ako vieme ten demokratický priestor, najmä online, využívať tak, aby sme vedeli napriek tomu, že máme rozdielne politické pozície komunikovať navzájom ako jedno spoločenstvo, ako demokratické spoločenstvo. A tá demokracia, a videli sme to v rozhodnutiach o brexite, je dnes v rukách nie často ľudí, ale v rukách sociálnych platforiem, ktoré potom podstatným spôsobom vplývajú na rozhodnutia, ktoré môžu podkopávať aj samotný európsky projekt. Čiže z môjho pohľadu jedna z tých priorít je, ako upevniť tie hodnoty v krízových časoch, ale ako upevniť vo vzťahu k novým digitálnym technológiám a verím, že toto bude dôležitá téma počas konferencie aj počas toho obdobia k smerom k ďalším európskym voľbám v roku 2024.
A druhá oblasť, ktorej sa chcem dotknúť, je oblasť a otázka prenosu právomocí. A to súvisí aj s brexitom, ale súvisí to aj s tou skúsenosťou pandémie. Pandémia nám ukázala, že ak chceme čeliť takým zásadným problémom, ako je pandémia, ktorá nepozná hranice, potrebujeme posilniť európsky projekt. Áno, kolegyňa Miriam Lexmann už hovorila, že sme mohli reagovať rýchlejšie, razantnejšie, ale faktom je, že Európska únia nemá množstvo z tých právomocí, ktoré potrebuje mať. Preto si myslím, že sa musíme baviť o tom, ako tie právomoci získať v oblasti ochrany zdravia, zdravotnej únie. Myslím si, že sa potrebujeme oveľa intenzívnejšie baviť o tom, ako vieme tak isto posilniť tú hospodársku odolnosť nás všetkých. Plán obnovy je obrovská príležitosť pre Slovensko, ale obrovský záväzok a hlavne ruka v ruke s ním ide aj prenos právomocí na tú európsku úroveň, pretože vďaka Európskej únii máme šancu pozviechať sa z pandémie.
A v neposlednom rade potrebujeme byť silnejší vo svete, za našimi hranicami. Pandémia nám ukázala, ako veľmi sme závislí od spolupráce s partnermi v tretích krajinách a ako títo partneri aj zneužívali a zneužívajú to obdobie tej pandémie, hlavne za našimi hranicami. Ak chce byť Európska únia silným globálnym hráčom, musí uspieť hlavne vo svojom susedstve, za našimi hranicami. Myslím si, že potrebuje dokončiť projekt rozšírenia Európskej únie na západnom Balkáne, potrebujeme byť oveľa silnejší, pevnejší a hodnotovo ukotvení v našom východnom susedstve, ale aj v južnom susedstve. Toto je spôsob, ako vieme z Európy urobiť úspešný projekt nielen z pohľadu Európanov, ale aj z pohľadu slovenských občanov, pretože Slovensko samotné nezmôže vo svete nič, ale v silnej Európe máme šancu byť silní aj my.
Ďakujem veľmi pekne a teším sa na vaše otázky a príspevky do tejto debaty. (Potlesk.)
Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za príležitosť vystúpiť v Národnej rade.
To načasovanie nie je ideálne, lebo je to piatok už pred obedom, ale myslím si, že je veľmi symbolické, pretože práve dnes sa v Štrasburgu rozbieha prvá reálna plenárka Konferencie o budúcnosti Európy. Zajtra zasadáme prvýkrát, teším sa na to. Viacerí budeme pripojení online a teším sa aj na spoluprácu so všetkými, ktorí budú zastupovať Slovensko na tejto Konferencii o budúcnosti Európy.
Vidím tu pani kolegyňu Pleštinskú, štyria poslanci Národnej rady budú aj hlasmi občanov, aj vašimi hlasmi v tejto konferencii. Ja sa veľmi teším na spoluprácu, čo znamená spoluprácu so zástupcom vlády Slovenskej republiky, pretože sám som sa za posledný rok podieľal na príprave pozície najväčšej politickej skupiny v Európskom parlamente Európskej ľudovej strany pre túto konferenciu. Intenzívne sme pracovali na tom, aby táto konferencia bola úspešná, aby naozaj oslovila každého, dala príležitosť každému, aby ten hlas občanov bolo počuť a aby sme si tú Európu urobili naozaj takú, akú ju chceme mať. A to sa mi zdá byť veľmi, veľmi dôležité práve v tomto čase, keď ideme z obdobia takého uzavretia sa, z obdobia pandémie, ktorá zďaleka nekončí, ale máme šancu si vydýchnuť a tá pandémia nás všetkých skúšala, skúšala nás aj v tom politickom európskom priestore a myslím si, že potrebujeme naozaj byť veľmi, veľmi odvážni počas tejto konferencie tak, aby nielen zaujala, ale hlavne priniesla myšlienky o tom, čo všetko musíme urobiť na to, aby Európa bola lepšia, silnejšia a hlavne slúžila nám všetkým, ľuďom na Slovensku. Pretože túto diskusiu tu máme aj vďaka tomu, že sme už sedemnásť rokov v Európskej únii, sme na prahu dospelosti.
Ono tých sedemnásť rokov v živote mladého človeka je taký ten vek, kedy sme tak trochu bezstarostní. Je veľmi ľahké byť kritický, vykríknuť. Ja som tiež včera sledoval tú diskusiu o Matićovej správe a myslím si, že vykríknuť je veľmi, veľmi jednoduchá vec, ale to, čo je oveľa zložitejšie v tej európskej politike, je tá každodenná robota, aby ten slovenský hlas naozaj bolo počuť.
A preto by som dnes uvítal vaše námety, návrhy, ale nielen dnes, v tých najbližších týždňoch, mesiacoch, pretože mám príležitosť byť vlastne jediným slovenským europoslancom práve na týchto plenárnych zasadnutiach Konferencie o európskej budúcnosti, o budúcnosti Európy, o budúcnosti Európskej únie a je dôležité, aby sme sa k tomu postavili nielen jedným, dvoma výkrikmi, ale robotou na tom, čo potrebujeme robiť, aby sme ten európsky hlas spevnili.
Povedzme si na rovinu, sme tu z rôznych politických spektier, ale ten príbeh Slovenska za posledných pár desaťročí je naozaj úspešným príbehom krajiny, ktorá sa významným spôsobom posunula práve vďaka tomu, že sme členmi Európskej únie, že sedíme v Europarlamente a že slovenský parlament je aj Európsky parlament, že vy všetci ste tu aj európski poslanci. Toto plénum má obrovskú silu, obrovskú silu, aby zaviazalo aj našu vládu, ale v spolupráci s inými parlamentmi robilo európsku politiku. Výbor pre európske záležitosti má dnes ústavou dané právomoci, ktoré sú z pohľadu parlamentarizmu v Európe naozaj zásadné. A ja sa teším na príležitosť, aby sme tieto právomoci aj v spolupráci s Európskym parlamentom čo najviac a najlepšie využívali. Zdá sa mi to extrémne dôležité hlavne v tomto čase, aby nebolo počuť len výkriky, ktoré síce sú politicky zaujímavé, ale trvajú jeden deň, ale aby sme mali dosah na pravidlá a právo v tej Európskej únii. Lebo to je to, čo tvoríme v Európskom parlamente a čo máme šancu tvoriť ako poslanci spoločne, naozaj spoločne v tom európskom priestore. A toto si myslím, že nám dáva tá príležitosť počas trvania Konferencie o budúcnosti Európy.
Konferencia o budúcnosti Európy bude priestorom na debatu a tá debata musí byť odvážna v zmysle toho, čo naozaj potrebujeme urobiť, aby sme urobili aj ten náš slovenský priestor európskejším a tým pádom aj z pohľadu toho európskeho projektu silnejším. Myslím si, že musíme spájať sily a teším sa na to, ako to budeme v tých najbližších týždňoch a mesiacoch robiť. Prečo vlastne túto konferenciu máme? Myslím si, že to je dôležité, aby sme si pripomenuli. Máme ju hlavne preto, lebo sme sa na nej dohodli v období, keď nás opúšťal jeden veľký dôležitý členský štát. Ten dôvod pre tú konferenciu je povedať si, čo vlastne robíme pre to, aby sme ten európsky projekt spevnili, aby sa brexit už nikdy neopakoval.
My sme sedemnásť rokov v Európskej únii, ale tých sedemnásť rokov je extrémne krehkých z pohľadu toho, že jeden členský štát, dôležitý členský štát nás opustil. Ten európsky projekt naozaj stojí a padá na členských štátoch a keď začnú odchádzať ďalší, tak máme problém všetci. Preto máme Konferenciu o budúcnosti Európy a preto si myslím, že počas tejto konferencie potrebujeme sa baviť o dvoch podstatných veciach. Jednak aké sú princípy, na ktorých stojíme, aké sú tie základné európske hodnoty, pretože sú pod paľbou každodennej politiky aj v členských štátoch. Fungujeme na základe nejakých princípov, ako je právny štát, ako je ústavnosť, ako je systém deľby moci, demokracia. A pokiaľ členské štáty dlhodobo spochybňujú tieto princípy, pokiaľ nerešpektujú rozhodnutia a pravidlá, na ktorých sa dohodneme, pokiaľ tu máme rozhodnutia aj európskych súdov, Súdneho dvora a tie sa nenapĺňajú, ignorujú sa zo strany členských štátov, celý ten projekt sa potenciálne rozpadá, pretože je založený na dôvere a tá dôvera je podkutá nielen politikou, ale hlavne tým spoločným právnym priestorom.
A preto sa mi zdá dôležité, aby sme si povedali, ako tie hodnoty vieme upevniť aj tu u nás na Slovenku, čo pre tie hodnoty vieme spraviť viacej v tom európskom priestore. Pandémia nás uzavrela do našich domovov, ale uzavrela aj naše demokratické inštitúcie, aj Európsky parlament bol zavretý niekoľko týždňov a aj slovenský parlament ako iné parlamenty nefungovali tak, ako by fungovať mali. A podľa mňa táto konferencia nám dala príležitosť, aby sme si povedali veľmi jasne, čo ideme spraviť pre to, aby demokracia aj v týchto náročných časoch, ktoré budú pokračovať, čaká nás podľa všetkého tretia vlna, mala šancu ísť ďalej tak, aby hlas každého bolo počuť jasne. A tu sa mi zdá, že jedna z tých vecí, na ktorú sa potrebujeme pozrieť veľmi, veľmi presne, je účinný boj s dezinformáciami a spôsob, ako vieme ten demokratický priestor, najmä online, využívať tak, aby sme vedeli napriek tomu, že máme rozdielne politické pozície komunikovať navzájom ako jedno spoločenstvo, ako demokratické spoločenstvo. A tá demokracia, a videli sme to v rozhodnutiach o brexite, je dnes v rukách nie často ľudí, ale v rukách sociálnych platforiem, ktoré potom podstatným spôsobom vplývajú na rozhodnutia, ktoré môžu podkopávať aj samotný európsky projekt. Čiže z môjho pohľadu jedna z tých priorít je, ako upevniť tie hodnoty v krízových časoch, ale ako upevniť vo vzťahu k novým digitálnym technológiám a verím, že toto bude dôležitá téma počas konferencie aj počas toho obdobia k smerom k ďalším európskym voľbám v roku 2024.
A druhá oblasť, ktorej sa chcem dotknúť, je oblasť a otázka prenosu právomocí. A to súvisí aj s brexitom, ale súvisí to aj s tou skúsenosťou pandémie. Pandémia nám ukázala, že ak chceme čeliť takým zásadným problémom, ako je pandémia, ktorá nepozná hranice, potrebujeme posilniť európsky projekt. Áno, kolegyňa Miriam Lexmann už hovorila, že sme mohli reagovať rýchlejšie, razantnejšie, ale faktom je, že Európska únia nemá množstvo z tých právomocí, ktoré potrebuje mať. Preto si myslím, že sa musíme baviť o tom, ako tie právomoci získať v oblasti ochrany zdravia, zdravotnej únie. Myslím si, že sa potrebujeme oveľa intenzívnejšie baviť o tom, ako vieme tak isto posilniť tú hospodársku odolnosť nás všetkých. Plán obnovy je obrovská príležitosť pre Slovensko, ale obrovský záväzok a hlavne ruka v ruke s ním ide aj prenos právomocí na tú európsku úroveň, pretože vďaka Európskej únii máme šancu pozviechať sa z pandémie.
A v neposlednom rade potrebujeme byť silnejší vo svete, za našimi hranicami. Pandémia nám ukázala, ako veľmi sme závislí od spolupráce s partnermi v tretích krajinách a ako títo partneri aj zneužívali a zneužívajú to obdobie tej pandémie, hlavne za našimi hranicami. Ak chce byť Európska únia silným globálnym hráčom, musí uspieť hlavne vo svojom susedstve, za našimi hranicami. Myslím si, že potrebuje dokončiť projekt rozšírenia Európskej únie na západnom Balkáne, potrebujeme byť oveľa silnejší, pevnejší a hodnotovo ukotvení v našom východnom susedstve, ale aj v južnom susedstve. Toto je spôsob, ako vieme z Európy urobiť úspešný projekt nielen z pohľadu Európanov, ale aj z pohľadu slovenských občanov, pretože Slovensko samotné nezmôže vo svete nič, ale v silnej Európe máme šancu byť silní aj my.
Ďakujem veľmi pekne a teším sa na vaše otázky a príspevky do tejto debaty. (Potlesk.)
Rozpracované
11:55
Vystúpenie v rozprave 11:55
Eugen JurzycaSom presvedčený, že Únia je výborný projekt a že potrebuje aj reformy. Vybral som si z prieskumov taký, ktorý potvrdzuje samozrejme toto, čo hovorím ja. Je to prieskum eurobarometra, ktorý hovorí, že zhruba...
Som presvedčený, že Únia je výborný projekt a že potrebuje aj reformy. Vybral som si z prieskumov taký, ktorý potvrdzuje samozrejme toto, čo hovorím ja. Je to prieskum eurobarometra, ktorý hovorí, že zhruba polovica respondentov chce Úniu, ktorá bude zreformovaná. Len štvrtina, ani nie celá chce, aby Únia fungovala tak ako doteraz. Viem, že Únie sa týka množstvo otázok a som presvedčený, že štyri princípy, o ktorých budem hovoriť, nám pomôžu lepšie odpovedať na väčšinu z nich. Je to transparentnosť, zrozumiteľnosť, analýzy najlepších praktík a hodnota za peniaze. Skoro vo všetkých môže byť Slovensko podľa môjho názoru inšpiráciou pre Európsku úniu. Ak sa touto cestou nepohneme, budeme rozhodovať na úrovni Únie o tých otázkach, o ktorých, ktoré som spomenul bez poznania reality, skôr na základe emócií, a to je často problém.
Prečo som si vybral transparentnosť? Moje skúsenosti ukazujú, že v tomto má Únia veľké rezervy a dokonca rezervy oproti Slovensku. Napríklad všimli sme si zverejňovanie zmlúv, že nie je ani zďaleka také intenzívne ako to slovenské. Kritizovali sme aj s tu prítomnými europoslancami nezverejnenie zmlúv o vakcínach. No teraz o tom Sputniku už až tak vysoko vyskakovať nemôžeme v tomto, ale tá kritika je stále na mieste. Podobne je to pri hlasovaniach napríklad. Možnože ste zachytili, že často tam hlasujeme rukou, pričom nie je celkom jasné ani, kto ako hlasoval, ani presný počet za, proti a ktorí sa zdržali. Výsledky hlasovaní sú zverejnené omnoho neskôr, než napríklad v Národnej rade. Tak isto vyjednávania medzi Európskym parlamentom a Radou, tzv. trialógy, nie sú dostatočne transparentné. Nevieme, kto ktoré návrhy pretláča. Materiály na rokovania Európskeho parlamentu sú zverejňované neskoro. Eurostat neposkytuje anonymizované mikrodáta verejnosti, ale len vedcom, aj to na žiadosť, a to je dôležitá vec, lebo tá spoločnosť, ak máte mikrodáta, tak si urobí rôzne závery, ktoré sú dôležité pre rozhodovanie, rozhodovanie v spoločnosti tak, aby aj verejnosť rozumela, mala prístup k dátam. Komisia dokonca viackrát nezverejnila objednanú a ukončenú štúdiu.
Ten ďalší bod je zrozumiteľnosť, resp. nízka zrozumiteľnosť legislatívy aj komunikácie inštitúcií Európskej únie. Keď som robil v parlamente s Alinom Baránikom aj s Ondrom Dostálom, sme hovorievali, že aj tá legislatíva, slovenská, nie je úplne, úplne zrozumiteľná, ale v Európskom parlamente je to podľa mňa ešte väčší problém. Vybral som nejaké príklady, povedzme päťstranové uznesenie o začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom. Má najprv 2 či 3 strany tzv. tých vereásov, technických poznámok, ktoré spoľahlivo odplašia každého normálneho občana od čítania, a potom je tam kúsok o tom, o čom vlastne to uznesenie je. Alebo tiež často sa používajú také tie svetové miery. To znamená veľký kus textu, ktorý nehovorí ozaj že nič, len všeobecné frázy. To potom vedie k tomu, že politici sa snažia komunikovať cez Facebook. Hľadajú, bajpasujú tento systém a hľadajú si cesty, ktoré proste nie sú štandardné, čo by ešte nebolo také zlé, ale nie sú ani seriózne, podložené analýzami dát.
Toto nie je len môj postreh. Vychádzam aj z analýzy pomerne vysoko postaveného zamestnanca Rady Jimma Klusa, ktorý vo svojej analýze uviedol, že v 80. rokoch táto komunikácia inštitúcií EÚ bola oveľa zrozumiteľnejšia. Doslova napísal: "každý odsek obsahoval message, nejaký odkaz, oznámil rozhodnutie alebo smerovanie, volal po nejakej akcii". Dnes väčšinu textu tvoria výrazy, ako vítame s veľkým zadosťučinením tieto kroky Rady alebo Komisie. Opakujem, týmto vytláčame diskusiu do periférie, do oblasti, kde je skôr škodlivá, ako prínosná.
Tretí bod sú analýzy najlepších praktík. Európska únia má 27 členských štátov, tie sú rôzne a rôzne sú v rôznych parametroch. Uvediem nejaké príklady, pričom budem tvrdiť, že tieto príklady sú obrovskou, mohli by byť obrovskou inšpiráciou jednak pre iné členské štáty a jednak aj pre samotnú komisiu, ktorá by keď harmonizuje, tak na ich základe by mohla. Napríklad výpadok na dani, na DPH. Keď si zoradíme podľa tohto výpadku jednotlivé členské štáty, tak ten najlepší štát má 50-krát nižší výpadok na DPH, než ten najhorší štát. Toto je priestor pre analýzu najlepších praktík preto, aby to komisia urobila a poskytla tieto informácie všetkým štátom tak, aby sa mohli inšpirovať.
Ďalším príkladom môžu byť napríklad investície domácností na kapitálových trhoch. Tam medzi tými najúspešnejšími a najmenej úspešnými je päťnásobok. To znamená, napríklad takí Estónci sú inak chránení, než Slováci na starobu. My máme problém s demografiou. Ani ten prvý pilier nás asi veľmi nezachráni, ale investície by nás zachránili. Tak čo je v tom? Prečo Estónci investujú a iné štáty a ľudia z iných štátov ani zďaleka tak ako oni? To má svoje príčiny a tie príčiny by Komisia mala analyzovať a poskytnúť informácie všetkým štátom tak, aby sa mohli zlepšiť čo najľahšie. To je, to je veľká nevyužitá šanca, že toto nerobíme ani z ďaleka poriadne.
Alebo index kvality online služieb štátu, aktuálna vec aj pre Slovensko. Tam sú tie rozdiely dvojnásobné. To znamená maximum toho indexu je 100 a niektoré štáty sú blízko neho. Spodok je 50.
Posledným príkladom tejto oblasti analýz je vyjadrenie pani podpredsedníčky Komisie, ktorá pred pár mesiacmi vyhlásila, že väčšina byrokracie v súvislosti s fondami Európskej únie má pôvod v členských štátoch. Uviedla, že štáty vytvárajú asi 80 % procesov čerpania finančných prostriedkov EÚ, zatiaľ čo len 20 % vychádza z usmernení Bruselu. Pýtal som sa na to rôznych inštitúcií listami a narazil som pritom na, na vyjadrenie skupiny na vysokej úrovni, ktorá povedala, že tieto pravidlá už dávno prekročili bod, keď ich prijímatelia alebo zainteresované orgány ešte dokázali pochopiť. Tam tiež potrebujeme analýzy príčin týchto problémov, aby sme s eurofondami narábali v Únii lepšie. Hodnota za peniaze, tú nemusím rozvádzať, všetci ju poznáme, tak isto tam môžeme slúžiť ako inšpirácia.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Pekný deň. (Potlesk.)
Dobrý deň. Ďakujem pekne za pozvanie, aj organizátorom za to, že zorganizovali túto akciu. Ja som asi trocha iný, budem hovoriť o princípoch, ktoré by som chcel, aby boli hlbšie zapracované do práce a fungovania Európskej únie.
Som presvedčený, že Únia je výborný projekt a že potrebuje aj reformy. Vybral som si z prieskumov taký, ktorý potvrdzuje samozrejme toto, čo hovorím ja. Je to prieskum eurobarometra, ktorý hovorí, že zhruba polovica respondentov chce Úniu, ktorá bude zreformovaná. Len štvrtina, ani nie celá chce, aby Únia fungovala tak ako doteraz. Viem, že Únie sa týka množstvo otázok a som presvedčený, že štyri princípy, o ktorých budem hovoriť, nám pomôžu lepšie odpovedať na väčšinu z nich. Je to transparentnosť, zrozumiteľnosť, analýzy najlepších praktík a hodnota za peniaze. Skoro vo všetkých môže byť Slovensko podľa môjho názoru inšpiráciou pre Európsku úniu. Ak sa touto cestou nepohneme, budeme rozhodovať na úrovni Únie o tých otázkach, o ktorých, ktoré som spomenul bez poznania reality, skôr na základe emócií, a to je často problém.
Prečo som si vybral transparentnosť? Moje skúsenosti ukazujú, že v tomto má Únia veľké rezervy a dokonca rezervy oproti Slovensku. Napríklad všimli sme si zverejňovanie zmlúv, že nie je ani zďaleka také intenzívne ako to slovenské. Kritizovali sme aj s tu prítomnými europoslancami nezverejnenie zmlúv o vakcínach. No teraz o tom Sputniku už až tak vysoko vyskakovať nemôžeme v tomto, ale tá kritika je stále na mieste. Podobne je to pri hlasovaniach napríklad. Možnože ste zachytili, že často tam hlasujeme rukou, pričom nie je celkom jasné ani, kto ako hlasoval, ani presný počet za, proti a ktorí sa zdržali. Výsledky hlasovaní sú zverejnené omnoho neskôr, než napríklad v Národnej rade. Tak isto vyjednávania medzi Európskym parlamentom a Radou, tzv. trialógy, nie sú dostatočne transparentné. Nevieme, kto ktoré návrhy pretláča. Materiály na rokovania Európskeho parlamentu sú zverejňované neskoro. Eurostat neposkytuje anonymizované mikrodáta verejnosti, ale len vedcom, aj to na žiadosť, a to je dôležitá vec, lebo tá spoločnosť, ak máte mikrodáta, tak si urobí rôzne závery, ktoré sú dôležité pre rozhodovanie, rozhodovanie v spoločnosti tak, aby aj verejnosť rozumela, mala prístup k dátam. Komisia dokonca viackrát nezverejnila objednanú a ukončenú štúdiu.
Ten ďalší bod je zrozumiteľnosť, resp. nízka zrozumiteľnosť legislatívy aj komunikácie inštitúcií Európskej únie. Keď som robil v parlamente s Alinom Baránikom aj s Ondrom Dostálom, sme hovorievali, že aj tá legislatíva, slovenská, nie je úplne, úplne zrozumiteľná, ale v Európskom parlamente je to podľa mňa ešte väčší problém. Vybral som nejaké príklady, povedzme päťstranové uznesenie o začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom. Má najprv 2 či 3 strany tzv. tých vereásov, technických poznámok, ktoré spoľahlivo odplašia každého normálneho občana od čítania, a potom je tam kúsok o tom, o čom vlastne to uznesenie je. Alebo tiež často sa používajú také tie svetové miery. To znamená veľký kus textu, ktorý nehovorí ozaj že nič, len všeobecné frázy. To potom vedie k tomu, že politici sa snažia komunikovať cez Facebook. Hľadajú, bajpasujú tento systém a hľadajú si cesty, ktoré proste nie sú štandardné, čo by ešte nebolo také zlé, ale nie sú ani seriózne, podložené analýzami dát.
Toto nie je len môj postreh. Vychádzam aj z analýzy pomerne vysoko postaveného zamestnanca Rady Jimma Klusa, ktorý vo svojej analýze uviedol, že v 80. rokoch táto komunikácia inštitúcií EÚ bola oveľa zrozumiteľnejšia. Doslova napísal: "každý odsek obsahoval message, nejaký odkaz, oznámil rozhodnutie alebo smerovanie, volal po nejakej akcii". Dnes väčšinu textu tvoria výrazy, ako vítame s veľkým zadosťučinením tieto kroky Rady alebo Komisie. Opakujem, týmto vytláčame diskusiu do periférie, do oblasti, kde je skôr škodlivá, ako prínosná.
Tretí bod sú analýzy najlepších praktík. Európska únia má 27 členských štátov, tie sú rôzne a rôzne sú v rôznych parametroch. Uvediem nejaké príklady, pričom budem tvrdiť, že tieto príklady sú obrovskou, mohli by byť obrovskou inšpiráciou jednak pre iné členské štáty a jednak aj pre samotnú komisiu, ktorá by keď harmonizuje, tak na ich základe by mohla. Napríklad výpadok na dani, na DPH. Keď si zoradíme podľa tohto výpadku jednotlivé členské štáty, tak ten najlepší štát má 50-krát nižší výpadok na DPH, než ten najhorší štát. Toto je priestor pre analýzu najlepších praktík preto, aby to komisia urobila a poskytla tieto informácie všetkým štátom tak, aby sa mohli inšpirovať.
Ďalším príkladom môžu byť napríklad investície domácností na kapitálových trhoch. Tam medzi tými najúspešnejšími a najmenej úspešnými je päťnásobok. To znamená, napríklad takí Estónci sú inak chránení, než Slováci na starobu. My máme problém s demografiou. Ani ten prvý pilier nás asi veľmi nezachráni, ale investície by nás zachránili. Tak čo je v tom? Prečo Estónci investujú a iné štáty a ľudia z iných štátov ani zďaleka tak ako oni? To má svoje príčiny a tie príčiny by Komisia mala analyzovať a poskytnúť informácie všetkým štátom tak, aby sa mohli zlepšiť čo najľahšie. To je, to je veľká nevyužitá šanca, že toto nerobíme ani z ďaleka poriadne.
Alebo index kvality online služieb štátu, aktuálna vec aj pre Slovensko. Tam sú tie rozdiely dvojnásobné. To znamená maximum toho indexu je 100 a niektoré štáty sú blízko neho. Spodok je 50.
Posledným príkladom tejto oblasti analýz je vyjadrenie pani podpredsedníčky Komisie, ktorá pred pár mesiacmi vyhlásila, že väčšina byrokracie v súvislosti s fondami Európskej únie má pôvod v členských štátoch. Uviedla, že štáty vytvárajú asi 80 % procesov čerpania finančných prostriedkov EÚ, zatiaľ čo len 20 % vychádza z usmernení Bruselu. Pýtal som sa na to rôznych inštitúcií listami a narazil som pritom na, na vyjadrenie skupiny na vysokej úrovni, ktorá povedala, že tieto pravidlá už dávno prekročili bod, keď ich prijímatelia alebo zainteresované orgány ešte dokázali pochopiť. Tam tiež potrebujeme analýzy príčin týchto problémov, aby sme s eurofondami narábali v Únii lepšie. Hodnota za peniaze, tú nemusím rozvádzať, všetci ju poznáme, tak isto tam môžeme slúžiť ako inšpirácia.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Pekný deň. (Potlesk.)
Rozpracované
12:06
Vystúpenie v rozprave 12:06
Lucia Ďuriš NicholsonováPani Nicholsonová, vybavte mi, aby som zarábal 1 500 eur, minimálnu mzdu ako v Nemecku. Už konečne v tom Európskom parlamente urobte niečo aj pre obyčajných Slovákov. My...
Pani Nicholsonová, vybavte mi, aby som zarábal 1 500 eur, minimálnu mzdu ako v Nemecku. Už konečne v tom Európskom parlamente urobte niečo aj pre obyčajných Slovákov. My chceme zarábať ako Luxemburčania, tí majú najvyššiu minimálnu mzdu v Európskej únii, aj my chceme viac ako 2 000 eur zarábať na minimálnej mzde. V tieto dni dostávam veľmi veľa správ, ako sú tieto. Naozaj som nimi zasypaná, pretože naši občania si prečítali niekde v médiách, len tak okrajovo, že aktuálne v parlamente riešime práve smernicu o európskej minimálnej mzde a konkrétne sa tým zaoberáme vo výbore, ktorému predsedám, to znamená vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci. Tie očakávania, ktoré to v Slovákoch vzbudilo, sú obrovské, ale na druhej strane sú veľmi falošné. Akurát, že toto tým ľuďom niekto zabudol povedať.
Slováci ani po prijatí smernice nebudú zarábať 2 000 eur ako minimálnu mzdu. To vieme povedať už dnes, aj keď prakticky vo výbore dnes ešte len riešime report, to znamená správu k tejto smernici. Máme tam viac ako 900 pozmeňujúcich návrhov k tejto správe. To znamená, ešte nás čaká veľmi dlhá cesta k tomu, aby sme mali vlastne jasnú pozíciu Európskeho parlamentu, s ktorým potom pôjde Európsky parlament vyjednávať s Radou v rámci trialógov. Takže napriek tomu, že je predčasné hovoriť, ako vo finálnom znení bude vyzerať táto smernica, už dnes viem z tohto miesta odkázať občanom Slovenskej republiky, že určite po jej prijatí nebudú zarábať ani 1 500 eur ani 2 000 eur, pretože mzdy, dane a odvody sú výlučnou kompetenciou členských štátov.
Európska komisia preto len veľmi nesmelo prišla s návrhom smernice o európskej minimálnej mzde, pretože si je veľmi dobre vedomá toho, že sa pohybuje na veľmi tenkom ľade, pretože ak by zašla príliš ďaleko a chcela by napĺňať falošné očakávania ľudí, tak by jednoducho vstúpila do výlučných kompetencií členských štátov a toto si nemôže dovoliť. Preto prišla iba s návrhom, ktorý hovorí o vzorci, o premenných, o kritériách, ako by jednotlivé členské štáty mali vypočítavať minimálnu mzdu.
Je to výlučne na našej vláde, milí občania, aké mzdy vám vyrokujú vaši zástupcovia vo vláde spolu so sociálnymi partnermi. Takže ak chcete zarábať ako Nemci alebo ako Luxemburčania, s dôverou sa obráťte na ministra práce pána Krajniaka a na sociálnych partnerov, ale určite nie na europoslancov, pretože to, aké mzdy budete mať, je úplne nezávislé od toho, ako my sa v tom Európskom parlamente snažíme alebo nesnažíme.
Slovensko vstúpilo do Európskej únie pred 17 rokmi, nie? V roku 2004. A ani po takom dlhom čase, čo sme členmi Únie, čo míňame alebo teda nemíňame eurofondy, čo náš každodenný život ovplyvňuje to, akú smernicu alebo nariadenie prijímame na európskej úrovni, ani po takom dlhom čase naši občania nemajú ánung, vôbec netušia, aké je vlastne rozdelenie kompetencií medzi inštitúcie Európskej únie a medzi členské štáty, aký je vlastne vzťah Európskej únie vo vzťahu k jednotlivým členským štátom. Vôbec nevedia, aké je rozdelenie kompetencií medzi členské štáty a Európskej únie aspoň v tých veciach, ktoré ľudí naozaj trápia a zdá sa, že dnes je to na stole otázka č. 1, a to sú mzdy.
Zistiť od ľudí, aká má byť budúca Európska únia, je preto veľmi ťažká úloha, lebo drvivá väčšina občanov ani len nevie, aká je tá súčasná pozícia Európskej únie. Ako sa ich chceme pýtať, aby prišli s konkrétnymi návrhmi, ako má vyzerať Európska únia v budúcnosti, keď oni ani nevedia, ako funguje tá dnešná Európska únia? V informovaní občanov o Európskej únii si žiadna vláda od roku 2004 nesplnila svoju domácu úlohu. To, o čom vlastne je Európska únia, aké je jej postavenie voči členským štátom, čo môže ovplyvniť a čo už nemôže ovplyvniť, malo byť už 17 rokov v povinných učebných osnovách na našich základných školách. My sme pred rokmi už mali vlastne taký malý pilot, možno si niektorí na to spomínate, taký malý pilot rozhovorov s občanmi o tom, čo očakávajú od Európskej únie. Bolo to v roku 2007 a potom sa to zopakovalo na, na väčšej, na národnej úrovni a potom sa išlo do Bruselu na veľký bruselský summit, kde sa presne občanov pýtali, čo chcete od Európskej únie.
Presne si to pamätám, pretože som na tomto projekte spolupracovala s mimovládkou PDCS a bolo len vďaka týmto facilitátorom, ktorí sprevádzali občanov v týchto rozhovoroch, že sa to nakoniec podarilo, že sme mali nakoniec aspoň nejaké konkrétne výstupy. To, čo potrebujeme pre túto konferenciu, sú dobrí facilitátori, ktorí splnia domácu úlohu za všetky vlády Slovenskej republiky od toho roku 2004. Aj vtedy to bola pre nich veľmi ťažká úloha, pretože za minimálny rozpočet mali počas konferencie s občanmi nielen zistiť, aká je ich predstava o budúcej EÚ, ale hlavne ich museli najprv informovať o tom, aká je tá súčasná Európska únia, čo je to Rada, čo je to Európska komisia, aké majú kompetencie, čo je to Európsky parlament, aké má kompetencie Európsky parlament. Je úplne logické, že teraz je Konferencia o budúcnosti Európskej únie považovaná z úrovne EÚ za jeden veľmi dôležitý míľnik a zdá sa, teda všetci sa tak vyjadrujú vo svojich prejavoch, či je to von der Leyen alebo je to prezident Európskeho parlamentu David Sassoli, že naozaj do toho vkladajú veľké nádeje.
Zostali sme bez Veľkej Británie samozrejme, sme doráňaní pandémiou a zmietame sa v úplne najväčšej kríze, akú si mnohí z nás pamätáme. A je to naozaj otázka za milión, aká vlastne má byť tá budúca Európska únia? Máme harmonizovať zdravotníctvo, aby sme na rozdiel od tejto krízy dokázali pri tej ďalšej pandémii využívať nejaké štandardizované postupy liečby? Chceme to? Chcú to naši občania? Očakávajú toto od Európskej únie? Vstúpime preto do základných zmlúv? Budeme rozširovať kompetencie? Chceme väčšie kompetencie v Európe? Európsku úniu v školstve, aby sme sa už nemuseli hanbiť za to, ako dopadneme v rebríčkoch PISA? Chceme to? Bude to dobré?
Ako my už dnes môžeme čerpať z úžasného projektu Európskej únie, pretože nám dávajú na papieri aj v rámci európskeho semestru veľmi konkrétne odporúčania, ktoré by sme mali, mohli okamžite aplikovať. Ale my na Slovensku nie. My sme rezistentní, pretože my donekonečna budeme vymýšľať koleso. Nás uráža, že to koleso niekto už vonku vymyslel a že to koleso funguje, a že sú o tom dáta. Nás to uráža. Prečo by sme sa mali učiť od lepších? Budeme skúšať, nie? Tak ako so Sputnikom, tak ako s antigénnymi testami, budeme skúšať. Čo na tom, že to nakoniec nefunguje?
Ja veľmi, veľmi verím, že nakoniec sa stane proste zázrak a že sa v Konferencii o budúcnosti Európskej únie dopracujeme k veľmi konkrétnym odpovediam o našich, od našich občanov. Pevne verím, že tie samotné rozhovory nakoniec, aj keď viem, že je na to minimálne rozpočet vyčlenený, že to zveríme do rúk skúseným facilitátorom. Na úrovni vlády by sa ale mala spustiť kampaň za zvyšovanie povedomia ľudí o fungovaní Európskej únie a jej inštitúcií. A začať by bolo veľmi dobré a múdre pri smernici o európskej minimálne mzde, ktorá naozaj nespôsobí, že Slováci začnú od rána do večera zarábať ako Luxemburčania.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Dobrý deň. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi pekne ďakujem vám v rokovacej sále, ktorí ste zostali aj po hlasovaní, aby ste si nás vypočuli. Ja budem sa snažiť hovoriť krátko a budem to fokusovať naozaj na tú Konferenciu o budúcnosti Európskej únie.
Pani Nicholsonová, vybavte mi, aby som zarábal 1 500 eur, minimálnu mzdu ako v Nemecku. Už konečne v tom Európskom parlamente urobte niečo aj pre obyčajných Slovákov. My chceme zarábať ako Luxemburčania, tí majú najvyššiu minimálnu mzdu v Európskej únii, aj my chceme viac ako 2 000 eur zarábať na minimálnej mzde. V tieto dni dostávam veľmi veľa správ, ako sú tieto. Naozaj som nimi zasypaná, pretože naši občania si prečítali niekde v médiách, len tak okrajovo, že aktuálne v parlamente riešime práve smernicu o európskej minimálnej mzde a konkrétne sa tým zaoberáme vo výbore, ktorému predsedám, to znamená vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci. Tie očakávania, ktoré to v Slovákoch vzbudilo, sú obrovské, ale na druhej strane sú veľmi falošné. Akurát, že toto tým ľuďom niekto zabudol povedať.
Slováci ani po prijatí smernice nebudú zarábať 2 000 eur ako minimálnu mzdu. To vieme povedať už dnes, aj keď prakticky vo výbore dnes ešte len riešime report, to znamená správu k tejto smernici. Máme tam viac ako 900 pozmeňujúcich návrhov k tejto správe. To znamená, ešte nás čaká veľmi dlhá cesta k tomu, aby sme mali vlastne jasnú pozíciu Európskeho parlamentu, s ktorým potom pôjde Európsky parlament vyjednávať s Radou v rámci trialógov. Takže napriek tomu, že je predčasné hovoriť, ako vo finálnom znení bude vyzerať táto smernica, už dnes viem z tohto miesta odkázať občanom Slovenskej republiky, že určite po jej prijatí nebudú zarábať ani 1 500 eur ani 2 000 eur, pretože mzdy, dane a odvody sú výlučnou kompetenciou členských štátov.
Európska komisia preto len veľmi nesmelo prišla s návrhom smernice o európskej minimálnej mzde, pretože si je veľmi dobre vedomá toho, že sa pohybuje na veľmi tenkom ľade, pretože ak by zašla príliš ďaleko a chcela by napĺňať falošné očakávania ľudí, tak by jednoducho vstúpila do výlučných kompetencií členských štátov a toto si nemôže dovoliť. Preto prišla iba s návrhom, ktorý hovorí o vzorci, o premenných, o kritériách, ako by jednotlivé členské štáty mali vypočítavať minimálnu mzdu.
Je to výlučne na našej vláde, milí občania, aké mzdy vám vyrokujú vaši zástupcovia vo vláde spolu so sociálnymi partnermi. Takže ak chcete zarábať ako Nemci alebo ako Luxemburčania, s dôverou sa obráťte na ministra práce pána Krajniaka a na sociálnych partnerov, ale určite nie na europoslancov, pretože to, aké mzdy budete mať, je úplne nezávislé od toho, ako my sa v tom Európskom parlamente snažíme alebo nesnažíme.
Slovensko vstúpilo do Európskej únie pred 17 rokmi, nie? V roku 2004. A ani po takom dlhom čase, čo sme členmi Únie, čo míňame alebo teda nemíňame eurofondy, čo náš každodenný život ovplyvňuje to, akú smernicu alebo nariadenie prijímame na európskej úrovni, ani po takom dlhom čase naši občania nemajú ánung, vôbec netušia, aké je vlastne rozdelenie kompetencií medzi inštitúcie Európskej únie a medzi členské štáty, aký je vlastne vzťah Európskej únie vo vzťahu k jednotlivým členským štátom. Vôbec nevedia, aké je rozdelenie kompetencií medzi členské štáty a Európskej únie aspoň v tých veciach, ktoré ľudí naozaj trápia a zdá sa, že dnes je to na stole otázka č. 1, a to sú mzdy.
Zistiť od ľudí, aká má byť budúca Európska únia, je preto veľmi ťažká úloha, lebo drvivá väčšina občanov ani len nevie, aká je tá súčasná pozícia Európskej únie. Ako sa ich chceme pýtať, aby prišli s konkrétnymi návrhmi, ako má vyzerať Európska únia v budúcnosti, keď oni ani nevedia, ako funguje tá dnešná Európska únia? V informovaní občanov o Európskej únii si žiadna vláda od roku 2004 nesplnila svoju domácu úlohu. To, o čom vlastne je Európska únia, aké je jej postavenie voči členským štátom, čo môže ovplyvniť a čo už nemôže ovplyvniť, malo byť už 17 rokov v povinných učebných osnovách na našich základných školách. My sme pred rokmi už mali vlastne taký malý pilot, možno si niektorí na to spomínate, taký malý pilot rozhovorov s občanmi o tom, čo očakávajú od Európskej únie. Bolo to v roku 2007 a potom sa to zopakovalo na, na väčšej, na národnej úrovni a potom sa išlo do Bruselu na veľký bruselský summit, kde sa presne občanov pýtali, čo chcete od Európskej únie.
Presne si to pamätám, pretože som na tomto projekte spolupracovala s mimovládkou PDCS a bolo len vďaka týmto facilitátorom, ktorí sprevádzali občanov v týchto rozhovoroch, že sa to nakoniec podarilo, že sme mali nakoniec aspoň nejaké konkrétne výstupy. To, čo potrebujeme pre túto konferenciu, sú dobrí facilitátori, ktorí splnia domácu úlohu za všetky vlády Slovenskej republiky od toho roku 2004. Aj vtedy to bola pre nich veľmi ťažká úloha, pretože za minimálny rozpočet mali počas konferencie s občanmi nielen zistiť, aká je ich predstava o budúcej EÚ, ale hlavne ich museli najprv informovať o tom, aká je tá súčasná Európska únia, čo je to Rada, čo je to Európska komisia, aké majú kompetencie, čo je to Európsky parlament, aké má kompetencie Európsky parlament. Je úplne logické, že teraz je Konferencia o budúcnosti Európskej únie považovaná z úrovne EÚ za jeden veľmi dôležitý míľnik a zdá sa, teda všetci sa tak vyjadrujú vo svojich prejavoch, či je to von der Leyen alebo je to prezident Európskeho parlamentu David Sassoli, že naozaj do toho vkladajú veľké nádeje.
Zostali sme bez Veľkej Británie samozrejme, sme doráňaní pandémiou a zmietame sa v úplne najväčšej kríze, akú si mnohí z nás pamätáme. A je to naozaj otázka za milión, aká vlastne má byť tá budúca Európska únia? Máme harmonizovať zdravotníctvo, aby sme na rozdiel od tejto krízy dokázali pri tej ďalšej pandémii využívať nejaké štandardizované postupy liečby? Chceme to? Chcú to naši občania? Očakávajú toto od Európskej únie? Vstúpime preto do základných zmlúv? Budeme rozširovať kompetencie? Chceme väčšie kompetencie v Európe? Európsku úniu v školstve, aby sme sa už nemuseli hanbiť za to, ako dopadneme v rebríčkoch PISA? Chceme to? Bude to dobré?
Ako my už dnes môžeme čerpať z úžasného projektu Európskej únie, pretože nám dávajú na papieri aj v rámci európskeho semestru veľmi konkrétne odporúčania, ktoré by sme mali, mohli okamžite aplikovať. Ale my na Slovensku nie. My sme rezistentní, pretože my donekonečna budeme vymýšľať koleso. Nás uráža, že to koleso niekto už vonku vymyslel a že to koleso funguje, a že sú o tom dáta. Nás to uráža. Prečo by sme sa mali učiť od lepších? Budeme skúšať, nie? Tak ako so Sputnikom, tak ako s antigénnymi testami, budeme skúšať. Čo na tom, že to nakoniec nefunguje?
Ja veľmi, veľmi verím, že nakoniec sa stane proste zázrak a že sa v Konferencii o budúcnosti Európskej únie dopracujeme k veľmi konkrétnym odpovediam o našich, od našich občanov. Pevne verím, že tie samotné rozhovory nakoniec, aj keď viem, že je na to minimálne rozpočet vyčlenený, že to zveríme do rúk skúseným facilitátorom. Na úrovni vlády by sa ale mala spustiť kampaň za zvyšovanie povedomia ľudí o fungovaní Európskej únie a jej inštitúcií. A začať by bolo veľmi dobré a múdre pri smernici o európskej minimálne mzde, ktorá naozaj nespôsobí, že Slováci začnú od rána do večera zarábať ako Luxemburčania.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Rozpracované
12:15
Vystúpenie v rozprave 12:15
Ivan ŠtefanecDámy a páni, kolegyne a kolegovia, vážim si možnosť sa vám prihovoriť v tejto vzácnej snemovni, v ktorej som ja sám osobne strávil osem rokov a nie je to tak dávno, čo sme tu mali možnosť spolu hovoriť na tému fondu obnovy a odolnosti a mám silný pocit, že to bolo aj užitočné. Dnes sme ďalej a hovoríme v tomto dôležitom stále pandemickom čase o budúcnosti Slovenska, o budúcnosti našej Európskej únie.
Dámy a páni, kolegyne a kolegovia, vážim si možnosť sa vám prihovoriť v tejto vzácnej snemovni, v ktorej som ja sám osobne strávil osem rokov a nie je to tak dávno, čo sme tu mali možnosť spolu hovoriť na tému fondu obnovy a odolnosti a mám silný pocit, že to bolo aj užitočné. Dnes sme ďalej a hovoríme v tomto dôležitom stále pandemickom čase o budúcnosti Slovenska, o budúcnosti našej Európskej únie.
Myslím si, že tie základné otázky sú tri. Akú Európu chceme mať, akú má v nej hrať úlohu Slovensko a predovšetkým, ako zlepšiť podmienky pre život ľudí na Slovensku? Dovoľte mi zhrnúť také krátke poučenie len v troch bodoch zo súčasnej pandemickej situácie, ktorá, samozrejme, nie je ľahká, je novou situáciou pre nás všetkých.
To prvé poučenie je predovšetkým, že akúkoľvek krízu dokážeme prekonať lepšie spoločnými európskymi riešeniami. Ten už spomínaný spoločný európsky nákup vakcín je pekným príkladom. Na Slovensku v súčasnosti máme viac než 3,1 milióna použitých registrovaných vakcín zo spoločného európskeho nákupu. Oproti tomu na neregistrovanú vakcínu mimoeurópskeho nákupu máme v čakárni podľa posledných údajov 5 411 záujemcov. Občania teda jasne dali najavo svoj názor, inými slovami 99,9 % použitých vakcín na Slovensku je zabezpečených spoločným európskym postupom.
To druhé poučenie sa týka ekonomiky. Máme najhoršiu ekonomickú recesiu v Európe od 2. svetovej vojny a opäť ju prekonáme len spoločne. Z európskych prostriedkov máme vyčlenených na fond obnovy, na tento nový európsky Marshallov plán 750 miliárd, pre Slovensko 6 miliárd eur. Chcem na to opäť upozorniť, pretože ešte z minulého programovacieho obdobia máme nevyužitých viac než 8 miliárd. Na nové programovacie obdobie máme vyčlenených viac než 12 miliárd a spolu s fondom obnovy, s tým 6-miliardovým pre Slovensko, sú to obrovské prostriedky, ktoré doteraz Slovensko ešte nemalo šancu využiť. Potrebujeme, si myslím, zásadne zlepšiť verejné obstarávanie, zlepšiť tieto procesy a posilniť aj z hľadiska kvality ľudských zdrojov čerpanie európskych prostriedkov. Je to základná úloha pre všetkých, ktorí to myslia so Slovenskom dobre.
No a tretia oblasť, ktorá je zásadným poučením z pandémie, sa týka digitalizácie. Digitalizácia zmenila náš život, v pandémii sme sa všetci posunuli do digitálneho sveta, zmenili sa technologické postupy, zmenili sa postupy vo výučbe na školách a len aj práca v politike, či už online hlasovanie alebo naše komunikácie s občanmi alebo medzi politikmi cez webinare. Myslím si, že to zníženie nákladov a zvýšenie efektívnosti, čo nám digitalizácia priniesla, je dobrým poučením aj do budúcna a práve preto potrebujeme zlepšiť digitálnu infraštruktúru, investovať viac do digitálnych zručností a aj na európskej úrovni pripraviť pravidlá pre spoločný európsky digitálny trh. A to je aj oblasť, ktorej sa osobnej aj ja venujem. Potrebujeme tu zladiť pravidlá v tom online a offline svete a zabezpečiť nielen lepšiu ochranu dát, ale najmä pravidlá pre férovú súťaž.
V čom teda potrebujeme v Únii viac spolupracovať? Osobne som presvedčený, že musíme byť akcieschopnejší a rýchlejší v rozhodovaní, preto potrebujeme zefektívniť aj systém rozhodovania. V ekonomickej oblasti je potrebné dokončiť spoločný trh, osobitne v oblasti služieb. Potrebujeme odstrániť bariéry, ktoré na ňom ešte stále bránia tvorbe pracovných miest. A tí, ktorí tvoria najviac pracovných miest, sú malí podnikatelia, ktorí nám hovoria, že teraz majú, samozrejme, ťažké časy, viac než polovica nich v celej Únii čelí existenčným ťažkostiam, potrebujú zásadne zlepšiť prístup k finančným zdrojom, osobitne ku kapitálu, preto potrebujeme vybudovať spoločnú kapitálovú úniu.
Pre lepšie ceny energií potrebujeme dobudovať energetickú úniu. Pre lepšiu pripravenosť na krízové stavy potrebujeme viac spolupráce v oblasti zdravotníctva, teda nielen spoločné nákupy vakcín, ale aj kľúčových liekov a zdravotníckych pomôcok a samozrejme lepšiu informovanosť o lekároch a zdravotníckych kapacitách. Tu hovoríme o akejsi zdravotnej únii.
Pre bezpečnosť našich občanov potrebujeme obrannú úniu. Projektov spolupráce teda je viac, návrhov je viac a jednoduchá odpoveď na otázku, kde spolupracovať viac, je podľa mňa úplne jednoduchá: tam, kde to zlepší život občanom.
Spolupráca ale musí byť postavená na základoch, na ktorých je postavená aj naša Únia. A základným princípom, na ktorom je postavená, je princíp subsidiarity. A som rád, že už tu bol dnes v rozprave zvýraznený. Osobne si ho ctím a vždy si ho budem ctiť práve počas pôsobenia v Národnej rade, keď som bol predseda výboru pre európske záležitosti, svojho času som ako prvý verejný činiteľ uplatnil princíp subsidiarity voči európskej legislatíve viacnásobne. A zdôrazňujem ho aj dnes aj na pôde Európskeho parlamentu, aj dnes pri tejto vzácnej chvíli, kedy máme možnosť spolu rozprávať. Aktuálnym prípadom je už tiež spomínaná správa socialistického europoslanca Matića, ktorá je podľa môjho názoru pokusom spochybniť základné princípy, na ktorých je Únia postavená a ten princíp je princíp subsidiarity a suverenity členských štátov, v tomto prípade v otázkach rodinnej politiky. Je pravdou, že táto správa nemá legislatívnu váhu, no takéto správy oslabujú dôveru občanov v to, že Európa sa pridŕža svojich koreňov, a tie sú bezpochyby kresťanské.
Osobne som hlboko presvedčený, že v téme rodiny sa Národná rada vyjadrila veľmi jasne, máme ústavný zákon o ochrane rodiny, svojho času som hrdý na to, že som mohol k tomu sám prispieť a týmto zákonom, touto, týmto ústavným zákonom sa treba aj riadiť a treba ho rešpektovať. Nespochybňujem, že existujú aj iné formy spolužitia dospelých ľudí, ale rodina, tak ako je definovaná v našej ústave, si zasluhuje pozornosť zo strany štátu, verejných činiteľov i spoločnosti. A osobitne tá, ktorá je z objektívnych príčin nie úplná alebo sa dostala do ťažkostí.
Dámy a páni, akú teda chceme mať Európu? Podľa mňa takú, ktorá bude Úniou slobodných štátov a kde bude rešpektovaný ich názor a takú, kde budú dodržiavané pravidlá, na ktorých je Únia postavená. Akú v nej má hrať úlohu Slovensko? Predovšetkým aktívnu. Denno-denne musíme presadzovať naše záujmy spoločne s vami a musíme prispievať ku rozvoju našej krajiny a nášho unikátneho mierového európskeho projektu. Čím budeme aktívnejší, tým môžeme vytvoriť aj lepšie podmienky pre našich občanov, aby sme presadzovali aj ich názory a námety.
No a v neposlednom rade ako zlepšiť podmienky pre život ľudí na Slovensku? Určite len dodržiavaním pravidiel a užšou európskou spoluprácou v oblastiach, ktoré prinášajú úžitok našim občanom, a to už je spomínaná zdravotná únia, energetická únia, kapitálová únia alebo trebárs bezpečnostná, menová únia, ktorá už celkom funguje, ale tiež sa dá tam mnohé zlepšiť, alebo aj jednoduché dokončenie spoločného trhu. Zo všetkých týchto projektov budú profitovať ľudia. Zároveň musíme rešpektovať princíp subsidiarity, osobitne v kultúrno-etickej oblasti a v oblasti rodinného práva.
Dámy a páni, Konferencia o budúcnosti Európy nie sú len formalizované stretnutia. Občania sa môžu vyjadriť už dnes aj online formou a je na každom z nás, ako k nej pristúpime, k tejto konferencii, a ako budeme aktívni. Ja sám som včera zorganizoval jednu konferenciu v ekonomickej oblasti na tému Budúcnosť Európy a myslím si, že bola veľmi užitočná. Každý takýto námet, či už príde zo strany europoslancov alebo vás poslancov Národnej rady, je vítaný a teším sa na túto diskusiu. Verím, že na rozvoji našej Únie budeme spolupracovať a osobne sa na ďalší rok v rámci Konferencie o budúcnosti Európy veľmi teším.
Ďakujem veľmi pekne, pekný deň. (Potlesk.)
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dámy a páni, kolegyne a kolegovia, vážim si možnosť sa vám prihovoriť v tejto vzácnej snemovni, v ktorej som ja sám osobne strávil osem rokov a nie je to tak dávno, čo sme tu mali možnosť spolu hovoriť na tému fondu obnovy a odolnosti a mám silný pocit, že to bolo aj užitočné. Dnes sme ďalej a hovoríme v tomto dôležitom stále pandemickom čase o budúcnosti Slovenska, o budúcnosti našej Európskej únie.
Myslím si, že tie základné otázky sú tri. Akú Európu chceme mať, akú má v nej hrať úlohu Slovensko a predovšetkým, ako zlepšiť podmienky pre život ľudí na Slovensku? Dovoľte mi zhrnúť také krátke poučenie len v troch bodoch zo súčasnej pandemickej situácie, ktorá, samozrejme, nie je ľahká, je novou situáciou pre nás všetkých.
To prvé poučenie je predovšetkým, že akúkoľvek krízu dokážeme prekonať lepšie spoločnými európskymi riešeniami. Ten už spomínaný spoločný európsky nákup vakcín je pekným príkladom. Na Slovensku v súčasnosti máme viac než 3,1 milióna použitých registrovaných vakcín zo spoločného európskeho nákupu. Oproti tomu na neregistrovanú vakcínu mimoeurópskeho nákupu máme v čakárni podľa posledných údajov 5 411 záujemcov. Občania teda jasne dali najavo svoj názor, inými slovami 99,9 % použitých vakcín na Slovensku je zabezpečených spoločným európskym postupom.
To druhé poučenie sa týka ekonomiky. Máme najhoršiu ekonomickú recesiu v Európe od 2. svetovej vojny a opäť ju prekonáme len spoločne. Z európskych prostriedkov máme vyčlenených na fond obnovy, na tento nový európsky Marshallov plán 750 miliárd, pre Slovensko 6 miliárd eur. Chcem na to opäť upozorniť, pretože ešte z minulého programovacieho obdobia máme nevyužitých viac než 8 miliárd. Na nové programovacie obdobie máme vyčlenených viac než 12 miliárd a spolu s fondom obnovy, s tým 6-miliardovým pre Slovensko, sú to obrovské prostriedky, ktoré doteraz Slovensko ešte nemalo šancu využiť. Potrebujeme, si myslím, zásadne zlepšiť verejné obstarávanie, zlepšiť tieto procesy a posilniť aj z hľadiska kvality ľudských zdrojov čerpanie európskych prostriedkov. Je to základná úloha pre všetkých, ktorí to myslia so Slovenskom dobre.
No a tretia oblasť, ktorá je zásadným poučením z pandémie, sa týka digitalizácie. Digitalizácia zmenila náš život, v pandémii sme sa všetci posunuli do digitálneho sveta, zmenili sa technologické postupy, zmenili sa postupy vo výučbe na školách a len aj práca v politike, či už online hlasovanie alebo naše komunikácie s občanmi alebo medzi politikmi cez webinare. Myslím si, že to zníženie nákladov a zvýšenie efektívnosti, čo nám digitalizácia priniesla, je dobrým poučením aj do budúcna a práve preto potrebujeme zlepšiť digitálnu infraštruktúru, investovať viac do digitálnych zručností a aj na európskej úrovni pripraviť pravidlá pre spoločný európsky digitálny trh. A to je aj oblasť, ktorej sa osobnej aj ja venujem. Potrebujeme tu zladiť pravidlá v tom online a offline svete a zabezpečiť nielen lepšiu ochranu dát, ale najmä pravidlá pre férovú súťaž.
V čom teda potrebujeme v Únii viac spolupracovať? Osobne som presvedčený, že musíme byť akcieschopnejší a rýchlejší v rozhodovaní, preto potrebujeme zefektívniť aj systém rozhodovania. V ekonomickej oblasti je potrebné dokončiť spoločný trh, osobitne v oblasti služieb. Potrebujeme odstrániť bariéry, ktoré na ňom ešte stále bránia tvorbe pracovných miest. A tí, ktorí tvoria najviac pracovných miest, sú malí podnikatelia, ktorí nám hovoria, že teraz majú, samozrejme, ťažké časy, viac než polovica nich v celej Únii čelí existenčným ťažkostiam, potrebujú zásadne zlepšiť prístup k finančným zdrojom, osobitne ku kapitálu, preto potrebujeme vybudovať spoločnú kapitálovú úniu.
Pre lepšie ceny energií potrebujeme dobudovať energetickú úniu. Pre lepšiu pripravenosť na krízové stavy potrebujeme viac spolupráce v oblasti zdravotníctva, teda nielen spoločné nákupy vakcín, ale aj kľúčových liekov a zdravotníckych pomôcok a samozrejme lepšiu informovanosť o lekároch a zdravotníckych kapacitách. Tu hovoríme o akejsi zdravotnej únii.
Pre bezpečnosť našich občanov potrebujeme obrannú úniu. Projektov spolupráce teda je viac, návrhov je viac a jednoduchá odpoveď na otázku, kde spolupracovať viac, je podľa mňa úplne jednoduchá: tam, kde to zlepší život občanom.
Spolupráca ale musí byť postavená na základoch, na ktorých je postavená aj naša Únia. A základným princípom, na ktorom je postavená, je princíp subsidiarity. A som rád, že už tu bol dnes v rozprave zvýraznený. Osobne si ho ctím a vždy si ho budem ctiť práve počas pôsobenia v Národnej rade, keď som bol predseda výboru pre európske záležitosti, svojho času som ako prvý verejný činiteľ uplatnil princíp subsidiarity voči európskej legislatíve viacnásobne. A zdôrazňujem ho aj dnes aj na pôde Európskeho parlamentu, aj dnes pri tejto vzácnej chvíli, kedy máme možnosť spolu rozprávať. Aktuálnym prípadom je už tiež spomínaná správa socialistického europoslanca Matića, ktorá je podľa môjho názoru pokusom spochybniť základné princípy, na ktorých je Únia postavená a ten princíp je princíp subsidiarity a suverenity členských štátov, v tomto prípade v otázkach rodinnej politiky. Je pravdou, že táto správa nemá legislatívnu váhu, no takéto správy oslabujú dôveru občanov v to, že Európa sa pridŕža svojich koreňov, a tie sú bezpochyby kresťanské.
Osobne som hlboko presvedčený, že v téme rodiny sa Národná rada vyjadrila veľmi jasne, máme ústavný zákon o ochrane rodiny, svojho času som hrdý na to, že som mohol k tomu sám prispieť a týmto zákonom, touto, týmto ústavným zákonom sa treba aj riadiť a treba ho rešpektovať. Nespochybňujem, že existujú aj iné formy spolužitia dospelých ľudí, ale rodina, tak ako je definovaná v našej ústave, si zasluhuje pozornosť zo strany štátu, verejných činiteľov i spoločnosti. A osobitne tá, ktorá je z objektívnych príčin nie úplná alebo sa dostala do ťažkostí.
Dámy a páni, akú teda chceme mať Európu? Podľa mňa takú, ktorá bude Úniou slobodných štátov a kde bude rešpektovaný ich názor a takú, kde budú dodržiavané pravidlá, na ktorých je Únia postavená. Akú v nej má hrať úlohu Slovensko? Predovšetkým aktívnu. Denno-denne musíme presadzovať naše záujmy spoločne s vami a musíme prispievať ku rozvoju našej krajiny a nášho unikátneho mierového európskeho projektu. Čím budeme aktívnejší, tým môžeme vytvoriť aj lepšie podmienky pre našich občanov, aby sme presadzovali aj ich názory a námety.
No a v neposlednom rade ako zlepšiť podmienky pre život ľudí na Slovensku? Určite len dodržiavaním pravidiel a užšou európskou spoluprácou v oblastiach, ktoré prinášajú úžitok našim občanom, a to už je spomínaná zdravotná únia, energetická únia, kapitálová únia alebo trebárs bezpečnostná, menová únia, ktorá už celkom funguje, ale tiež sa dá tam mnohé zlepšiť, alebo aj jednoduché dokončenie spoločného trhu. Zo všetkých týchto projektov budú profitovať ľudia. Zároveň musíme rešpektovať princíp subsidiarity, osobitne v kultúrno-etickej oblasti a v oblasti rodinného práva.
Dámy a páni, Konferencia o budúcnosti Európy nie sú len formalizované stretnutia. Občania sa môžu vyjadriť už dnes aj online formou a je na každom z nás, ako k nej pristúpime, k tejto konferencii, a ako budeme aktívni. Ja sám som včera zorganizoval jednu konferenciu v ekonomickej oblasti na tému Budúcnosť Európy a myslím si, že bola veľmi užitočná. Každý takýto námet, či už príde zo strany europoslancov alebo vás poslancov Národnej rady, je vítaný a teším sa na túto diskusiu. Verím, že na rozvoji našej Únie budeme spolupracovať a osobne sa na ďalší rok v rámci Konferencie o budúcnosti Európy veľmi teším.
Ďakujem veľmi pekne, pekný deň. (Potlesk.)
Rozpracované
12:25
Vystúpenie v rozprave 12:25
Peter PollákVážené kolegyne, kolegovia, poslankyne, poslanci, som naozaj úprimne rád, že aj v slovenskom zákonodarnom zbore máme dnes príležitosť diskutovať o budúcnosti v Európe, pretože v Európskom parlamente o tom už dlhšiu dobu intenzívne v podstate diskutujeme a príkladom toho je aj zajtrajšia konferencia v Štrasburgu, o ktorej teda už dnes bolo teda povedané.
Častokrát sme svedkami toho, že ľudia sa...
Vážené kolegyne, kolegovia, poslankyne, poslanci, som naozaj úprimne rád, že aj v slovenskom zákonodarnom zbore máme dnes príležitosť diskutovať o budúcnosti v Európe, pretože v Európskom parlamente o tom už dlhšiu dobu intenzívne v podstate diskutujeme a príkladom toho je aj zajtrajšia konferencia v Štrasburgu, o ktorej teda už dnes bolo teda povedané.
Častokrát sme svedkami toho, že ľudia sa sťažujú, že politici niečo vymyslia a potom teda bez toho, aby sa opýtali bežných ľudí, aký majú na to názor a častokrát v podstate aj tie stratégie, plány v podstate tvoria politici bez toho, aby sa ľudí opýtali, čo vlastne je potrebné urobiť v tej-ktorej veci. A preto som naozaj úprimne rád, že budúca Európa nebude vychádzať len z plánov uzavretej skupiny politikov alebo ľudí, ktorí sa uzavreli v nejakej miestnosti a niečo vymysleli, a bez toho, aby sa opýtali, samozrejme, ľudí, pretože budúcnosť Európy máme v rukách my všetci, ktorýkoľvek obyvateľ z ktorejkoľvek krajiny Európskej únie, pretože má možnosť v podstate zúčastniť sa tejto diskusie a prostredníctvom rôznych diskusných fór, platforiem má možnosť teda vyjadriť sa k tejto veci. Táto diskusia o budúcnosti v Európe musí byť vnímaná ako príležitosť pre lepšiu budúcnosť detí v Európskej únii.
Dámy a páni, krok, ktorý, ktorý sme spravili pred sedemnástimi rokmi, a to je vstup teda Slovenska do Európskej únie, bol správnym krokom. Napriek tomu, že častokrát boli eurofondy vnímané v podstate ako prostriedok ku korupcii, dnes je dôvera Slovákov v Európsku úniu najvyššia za posledných desať rokov podľa Eurobarometra. Nedôvera bola zaiste zapríčinená aj samotným, samotnými európskymi inštitúciami, no priznajme si, že veľká časť nedôvery, nedôvery v európske inštitúcie bola spôsobená aj samotnými politickými reprezentantmi našej krajiny. Všetci sa musíme poučiť z vlastných chýb, aj európske inštitúcie sa musia poučiť z vlastných chýb.
Pandémia covidu-19 preverila súčinnosť a pripravenosť Únie, jej schopnosti zvládnuť najväčšiu krízu v dejinách od druhej svetovej vojny. Priznajme si, že sa urobilo strašne veľa chýb, tak na európskej, ako aj na národnej úrovni. Nikto v Európe totižto nemal žiadnu skúsenosť s pandémiou bez, s pandémiou takéhoto rozmeru. Skúsenosti však, ktoré sme krvopotne vlastne získali, preto musíme využiť pre náš vlastný spoločný úspech. Myslieť si, že máme pandémiu za sebou, je totižto veľmi naivné. Ukázalo sa, že napriek chybám, ktoré sa stali napríklad pri zaobstaraní vakcín pre obyvateľov Európskej únie či pri nekoordinácii jednotlivých protiepidemiologických opatrení v členských krajinách, sa vie Európska únia poučiť z vlastných chýb. Covid-pas je toho príkladom. Podarilo sa nám ho schváliť na poslednom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu a tak prispieť k bezpečnému presunu ľudí z jednej krajiny do druhej prostredníctvom covid-pasu, ktorý bude bezplatný, dostupný pre každého a kontrolovateľný v ktorejkoľvek krajine Európskej únie.
Pandémia zanechala obrovské hospodárske a ekonomické, samozrejme, škody. Aj z tohto dôvodu Európska únia podala členským krajinám pomocnú ruku v podobe plánu obnovy. Samozrejme každá krajina potrebuje túto pomoc, v každej krajine totižto kleslo HDP za rok 2020 výrazným spôsobom. Aj na Slovensku vlastne HDP kleslo o 5,2 %. Je to obrovský prepad a túto hospodársku krízu môžu odvrátiť len investície a reformy, ktoré, povedzme si pravdu, by na Slovensku sme bez plánu obnovy nedokázali v podstate nijakým spôsobom zvládnuť.
Každé jedno euro však, ktoré príde k nám, musíme investovať hospodárne, zmysluplne, cielene, efektívne a transparentne. Európske peniaze totižto nepatria vyvoleným skupinám či oligarchom. Musia ísť do regiónov, ktoré to najviac potrebujú. Musíme ich investovať do ľudí, do reforiem v prospech našej budúcnosti. Dnes má Slovensko prostredníctvom plánu obnovy unikátnu príležitosť, ktorá už viackrát nemusí prísť.
Dámy a páni, máme príležitosť urobiť zo Slovenska moderný fungujúci štát, ktorý bude slúžiť naozaj občanom. Dnes si môžeme sami určiť vlastné priority, sami môžeme urobiť veľa dobrých vecí v prospech budúcnosti Slovenska. Budúcnosť Slovenska je budúcnosťou aj Európy. Preto vás všetkých vyzývam, aby ste dávali pozor na európske zdroje, ktoré prichádzajú. Eurofondy nemôžu slúžiť oligarchom a mafiánom, eurofondy musia slúžiť ľuďom.
Doposiaľ mala Európa, povedzme si pravdu, so Slovenskom veľmi zlé skúsenosti. Pripomeniem pochybné agrodotácie na betónové plochy či dokonca na letisko. Podľa OLAF-u za rok 2014 až 2018 bol každý piaty projekt podvodný, prípadne v ňom boli nezrovnalosti. Slovensko musí byť, musí kvôli nezákonným praktikám v agrosektore dokonca vrátiť niekoľko miliónov eur naspäť do európskeho rozpočtu. A som rád, že nová vláda priniesla nádej a samozrejme sa to očakáva od Slovenska a veríme, že tu to očakávanie aj Európskej únie, európskych inštitúcií od Slovenska v podstate, ktoré, ktoré máme, aj Slovensko naplní.
Európa, ale aj Slovensko môže mať budúcnosť, len ak bude postavená na pilieroch spravodlivosti. Akékoľvek zlyhanie na národnej, ale aj ako aj na európskej úrovni je dnes po pandémii, samozrejme, neprípustné.
Hovorí sa, že príležitosť robí zlodeja. To, čo posilňuje korupciu, je nemať jasne zadefinované ciele, nemať merateľné ukazovatele, nemať efektívne kontrolné mechanizmy, nemôžme sa uspokojiť so štatistickými ukazovateľmi obzvlášť dnes v čase pandémie, kedy je ekonomika Slovenska, ale aj Európy na kolenách. Dnes už nestačia len stratégie alebo plány, potrebujeme hmatateľné výsledky.
Na Slovensku, ako aj v celej Európe sme minuli miliardy eur, napriek tomu tu žijú ľudia v chudobe, bez práce, bez vzdelania, bez prístupu k zdravotnej starostlivosti, niektorí dokonca bez pitnej vody či kanalizácie, čiže bez budúcnosti, a to aj napriek tomu, že sme minuli aj na Slovensku miliardy eur. Ako je možné, že vo vyspelej ambicióznej Európe, ale aj na Slovensku stále opúšťajú vzdelávacie systémy deti bez toho, aby mali prístup ku kvalitnému vzdelaniu? Ako je možné, že vo vyspelej ambicióznej Európe, ale aj na Slovensku, kde chýbajú ľudia na pracovnom trhu, máme milióny ľudí bez práce? Ako je možné, že v Európe, ktorá má ambície byť lídrom v digitalizácii, žijú ľudia, ktorí pijú vodu stále z potoka?
Politici musia mať na pamäti nie svojich kamarátov či oligarchov, musia vychádzať z vlastným potrieb, teda musia vychádzať z potrieb občanov a nie z bezduchých plánov, ktoré nastavili ľudia z kancelárie vzdialených od reality. Ak chceme dosiahnuť, aby Slovensko bolo vyspelé, musíme začať riešiť aj problémy najslabších, to vrátane aj chudobných Rómov.
Dámy a páni, buď sa nám podarí efektívne využiť pomoc a príležitosť, ktorá sa nám ponúka, alebo môžeme čeliť následkom nepredstaviteľných rozmerov. V celej Európe sa po pandémii covidu-19 začína masovo šíriť pandémia populizmu, extrémizmu a nenávisti. Mnohí i uverili dezinformáciám, klamstvám a hoaxom. Práve preto musíme postaviť našu budúcnosť, budúcnosť Európy na vzdelávaní. Len vzdelaní ľudia môžu odolávať takýmto neduhom. Ak chceme dosiahnuť úspech v budúcnosti, musíme byť svetovým lídrom v digitalizácii či v zelených technológiách. Tieto ciele však nedosiahneme bez toho, aby sme dali všetkým ľuďom bez rozdielu kvalitné vzdelanie a následne šancu uplatniť sa na pracovnom trhu. Nezabudnime, že každé dieťa, aj to najchudobnejšie dieťa z osady musí mať reálnu šancu naplniť svoje sny. Každé dieťa má právo na svoju budúcnosť.
Dámy a páni, sme kontinent, ktorý má bohatú históriu s rozvinutou kultúrou, ktorá vychádza z kresťanstva. Práve preto budúcnosť Európy, ako aj Slovenska musí byť ambiciózna. Majme však na pamäti, že ambiciózni musia byť predovšetkým ľudia, pre ktorých musíme robiť všetko pre to, aby svoje ambície raz mohli naplniť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, poslankyne, poslanci, som naozaj úprimne rád, že aj v slovenskom zákonodarnom zbore máme dnes príležitosť diskutovať o budúcnosti v Európe, pretože v Európskom parlamente o tom už dlhšiu dobu intenzívne v podstate diskutujeme a príkladom toho je aj zajtrajšia konferencia v Štrasburgu, o ktorej teda už dnes bolo teda povedané.
Častokrát sme svedkami toho, že ľudia sa sťažujú, že politici niečo vymyslia a potom teda bez toho, aby sa opýtali bežných ľudí, aký majú na to názor a častokrát v podstate aj tie stratégie, plány v podstate tvoria politici bez toho, aby sa ľudí opýtali, čo vlastne je potrebné urobiť v tej-ktorej veci. A preto som naozaj úprimne rád, že budúca Európa nebude vychádzať len z plánov uzavretej skupiny politikov alebo ľudí, ktorí sa uzavreli v nejakej miestnosti a niečo vymysleli, a bez toho, aby sa opýtali, samozrejme, ľudí, pretože budúcnosť Európy máme v rukách my všetci, ktorýkoľvek obyvateľ z ktorejkoľvek krajiny Európskej únie, pretože má možnosť v podstate zúčastniť sa tejto diskusie a prostredníctvom rôznych diskusných fór, platforiem má možnosť teda vyjadriť sa k tejto veci. Táto diskusia o budúcnosti v Európe musí byť vnímaná ako príležitosť pre lepšiu budúcnosť detí v Európskej únii.
Dámy a páni, krok, ktorý, ktorý sme spravili pred sedemnástimi rokmi, a to je vstup teda Slovenska do Európskej únie, bol správnym krokom. Napriek tomu, že častokrát boli eurofondy vnímané v podstate ako prostriedok ku korupcii, dnes je dôvera Slovákov v Európsku úniu najvyššia za posledných desať rokov podľa Eurobarometra. Nedôvera bola zaiste zapríčinená aj samotným, samotnými európskymi inštitúciami, no priznajme si, že veľká časť nedôvery, nedôvery v európske inštitúcie bola spôsobená aj samotnými politickými reprezentantmi našej krajiny. Všetci sa musíme poučiť z vlastných chýb, aj európske inštitúcie sa musia poučiť z vlastných chýb.
Pandémia covidu-19 preverila súčinnosť a pripravenosť Únie, jej schopnosti zvládnuť najväčšiu krízu v dejinách od druhej svetovej vojny. Priznajme si, že sa urobilo strašne veľa chýb, tak na európskej, ako aj na národnej úrovni. Nikto v Európe totižto nemal žiadnu skúsenosť s pandémiou bez, s pandémiou takéhoto rozmeru. Skúsenosti však, ktoré sme krvopotne vlastne získali, preto musíme využiť pre náš vlastný spoločný úspech. Myslieť si, že máme pandémiu za sebou, je totižto veľmi naivné. Ukázalo sa, že napriek chybám, ktoré sa stali napríklad pri zaobstaraní vakcín pre obyvateľov Európskej únie či pri nekoordinácii jednotlivých protiepidemiologických opatrení v členských krajinách, sa vie Európska únia poučiť z vlastných chýb. Covid-pas je toho príkladom. Podarilo sa nám ho schváliť na poslednom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu a tak prispieť k bezpečnému presunu ľudí z jednej krajiny do druhej prostredníctvom covid-pasu, ktorý bude bezplatný, dostupný pre každého a kontrolovateľný v ktorejkoľvek krajine Európskej únie.
Pandémia zanechala obrovské hospodárske a ekonomické, samozrejme, škody. Aj z tohto dôvodu Európska únia podala členským krajinám pomocnú ruku v podobe plánu obnovy. Samozrejme každá krajina potrebuje túto pomoc, v každej krajine totižto kleslo HDP za rok 2020 výrazným spôsobom. Aj na Slovensku vlastne HDP kleslo o 5,2 %. Je to obrovský prepad a túto hospodársku krízu môžu odvrátiť len investície a reformy, ktoré, povedzme si pravdu, by na Slovensku sme bez plánu obnovy nedokázali v podstate nijakým spôsobom zvládnuť.
Každé jedno euro však, ktoré príde k nám, musíme investovať hospodárne, zmysluplne, cielene, efektívne a transparentne. Európske peniaze totižto nepatria vyvoleným skupinám či oligarchom. Musia ísť do regiónov, ktoré to najviac potrebujú. Musíme ich investovať do ľudí, do reforiem v prospech našej budúcnosti. Dnes má Slovensko prostredníctvom plánu obnovy unikátnu príležitosť, ktorá už viackrát nemusí prísť.
Dámy a páni, máme príležitosť urobiť zo Slovenska moderný fungujúci štát, ktorý bude slúžiť naozaj občanom. Dnes si môžeme sami určiť vlastné priority, sami môžeme urobiť veľa dobrých vecí v prospech budúcnosti Slovenska. Budúcnosť Slovenska je budúcnosťou aj Európy. Preto vás všetkých vyzývam, aby ste dávali pozor na európske zdroje, ktoré prichádzajú. Eurofondy nemôžu slúžiť oligarchom a mafiánom, eurofondy musia slúžiť ľuďom.
Doposiaľ mala Európa, povedzme si pravdu, so Slovenskom veľmi zlé skúsenosti. Pripomeniem pochybné agrodotácie na betónové plochy či dokonca na letisko. Podľa OLAF-u za rok 2014 až 2018 bol každý piaty projekt podvodný, prípadne v ňom boli nezrovnalosti. Slovensko musí byť, musí kvôli nezákonným praktikám v agrosektore dokonca vrátiť niekoľko miliónov eur naspäť do európskeho rozpočtu. A som rád, že nová vláda priniesla nádej a samozrejme sa to očakáva od Slovenska a veríme, že tu to očakávanie aj Európskej únie, európskych inštitúcií od Slovenska v podstate, ktoré, ktoré máme, aj Slovensko naplní.
Európa, ale aj Slovensko môže mať budúcnosť, len ak bude postavená na pilieroch spravodlivosti. Akékoľvek zlyhanie na národnej, ale aj ako aj na európskej úrovni je dnes po pandémii, samozrejme, neprípustné.
Hovorí sa, že príležitosť robí zlodeja. To, čo posilňuje korupciu, je nemať jasne zadefinované ciele, nemať merateľné ukazovatele, nemať efektívne kontrolné mechanizmy, nemôžme sa uspokojiť so štatistickými ukazovateľmi obzvlášť dnes v čase pandémie, kedy je ekonomika Slovenska, ale aj Európy na kolenách. Dnes už nestačia len stratégie alebo plány, potrebujeme hmatateľné výsledky.
Na Slovensku, ako aj v celej Európe sme minuli miliardy eur, napriek tomu tu žijú ľudia v chudobe, bez práce, bez vzdelania, bez prístupu k zdravotnej starostlivosti, niektorí dokonca bez pitnej vody či kanalizácie, čiže bez budúcnosti, a to aj napriek tomu, že sme minuli aj na Slovensku miliardy eur. Ako je možné, že vo vyspelej ambicióznej Európe, ale aj na Slovensku stále opúšťajú vzdelávacie systémy deti bez toho, aby mali prístup ku kvalitnému vzdelaniu? Ako je možné, že vo vyspelej ambicióznej Európe, ale aj na Slovensku, kde chýbajú ľudia na pracovnom trhu, máme milióny ľudí bez práce? Ako je možné, že v Európe, ktorá má ambície byť lídrom v digitalizácii, žijú ľudia, ktorí pijú vodu stále z potoka?
Politici musia mať na pamäti nie svojich kamarátov či oligarchov, musia vychádzať z vlastným potrieb, teda musia vychádzať z potrieb občanov a nie z bezduchých plánov, ktoré nastavili ľudia z kancelárie vzdialených od reality. Ak chceme dosiahnuť, aby Slovensko bolo vyspelé, musíme začať riešiť aj problémy najslabších, to vrátane aj chudobných Rómov.
Dámy a páni, buď sa nám podarí efektívne využiť pomoc a príležitosť, ktorá sa nám ponúka, alebo môžeme čeliť následkom nepredstaviteľných rozmerov. V celej Európe sa po pandémii covidu-19 začína masovo šíriť pandémia populizmu, extrémizmu a nenávisti. Mnohí i uverili dezinformáciám, klamstvám a hoaxom. Práve preto musíme postaviť našu budúcnosť, budúcnosť Európy na vzdelávaní. Len vzdelaní ľudia môžu odolávať takýmto neduhom. Ak chceme dosiahnuť úspech v budúcnosti, musíme byť svetovým lídrom v digitalizácii či v zelených technológiách. Tieto ciele však nedosiahneme bez toho, aby sme dali všetkým ľuďom bez rozdielu kvalitné vzdelanie a následne šancu uplatniť sa na pracovnom trhu. Nezabudnime, že každé dieťa, aj to najchudobnejšie dieťa z osady musí mať reálnu šancu naplniť svoje sny. Každé dieťa má právo na svoju budúcnosť.
Dámy a páni, sme kontinent, ktorý má bohatú históriu s rozvinutou kultúrou, ktorá vychádza z kresťanstva. Práve preto budúcnosť Európy, ako aj Slovenska musí byť ambiciózna. Majme však na pamäti, že ambiciózni musia byť predovšetkým ľudia, pre ktorých musíme robiť všetko pre to, aby svoje ambície raz mohli naplniť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
12:34
Vystúpenie v rozprave 12:34
Martin HojsíkVážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Konferencia o budúcnosti Európy je šanca, ktorá sa vyskytuje raz za generáciu a európsky projekt aj vďaka nej môžeme posunúť dopredu. Ale môžeme ho posunúť dopredu len spôsobom zdola nahor. Už na jar 2022 bude pred nami zásadná otázka, že či tie závery z konferencie budú vyžadovať zmenu európskej politiky alebo dokonca základných zmlúv o fungovaní Únie. Ja verím a...
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Konferencia o budúcnosti Európy je šanca, ktorá sa vyskytuje raz za generáciu a európsky projekt aj vďaka nej môžeme posunúť dopredu. Ale môžeme ho posunúť dopredu len spôsobom zdola nahor. Už na jar 2022 bude pred nami zásadná otázka, že či tie závery z konferencie budú vyžadovať zmenu európskej politiky alebo dokonca základných zmlúv o fungovaní Únie. Ja verím a dúfam, že áno. Ale táto konferencia je ohrozená. Jednou z tých, jedným z tých ohrozených je jej nezaujímavosť pre občanov. Ona sa môže stať iba takým formalistickým vykecávaním sa, s prepáčením, na oficiálnych fórach. Môžeme sa vyhýbať citlivým témam, môžeme sa sústrediť na procedurálne otázky a takpovediac odplašiť ľudí, urobiť to pre nich niečím, čo bude nezáživné, čoho sa naozaj nikto nebude chcieť zúčastniť. A tomu sa musíme vyhnúť, musíme riešiť naozaj tie zásadné veci pre všetky Európanky a Európanov.
Druhým rizikom je snaha o sabotáž Konferencie o budúcnosti Európy. Áno, počujete správne, o sabotáž. Nielen žijeme v čase hybridnej vojny, ktorú reálne v súčasnosti cítime aj tu na Slovensku, ale máme, priznajme si to rovno, aj problémy v rámci Únie s niektorými členskými štátmi, ktoré nedodržujú základné pravidlá právneho štátu. Kde je sloboda médií obmedzená, kde je ohrozené súdnictvo a áno, hovorím o štáte na sever a o štáte na juhu od nás. Sú to štáty, kde je ohrozená samotná liberálna demokracia. Preto bude veľmi dôležité, aby sme v rámci Konferencie o budúcnosti Európy zapojili čo najviac občanov, aby naozaj občianska spoločnosť bola tou, ktorá v nej bude mať hlavné slovo a aby my politici a političky sme hlavne počúvali s pokorou.
Túto príležitosť musíme súčasne využiť už na to, aby sme pokročili v inštitucionálnych reformách, aby Európa, to ako sa povestne hovorí, bola bližšie k ľuďom, aby ten, ten mandát, ktorý máme my v Európskom parlamente, bol posilnený. Nie pre nás, ale preto, že sme jediní priamo volení zástupcovia občanov na európskej úrovni, aby bola omnoho transparentnejšia Rada, aby sme vedeli, ako hlasujú naši ministri a ministerky na európskej úrovni.
My progresívci sme presvedčení, že diskusia o budúcnosti Európy by nemala byť, nesmie byť piár cvičením, vzťahmi s verejnosťou, ale musí zahrnúť všetky príspevky občanov zo všetkých úrovní. Nie je to len o tom, aby vy, vážené poslankyne a poslanci, ste mali pri nej hlas, ale aby aj poslanci a občania v poslednej najzadnejšej obci na Slovensku boli pri tejto diskusii počuť, pretože iba tak bude Konferencia o budúcnosti Európy viesť k efektívnejšej, k demokratickejšej Európe s pozitívnym dopadom na životy nás všetkých.
Nemenej dôležité bude aj to, že o čom bude konferencia, čo budú tie dôležité otázky a pre mňa to najdôležitejšie sú hodnoty. Hodnoty liberálnej demokracie ľudských práv, pretože Európska únia podobne ako Slovenská republika je priestorom slobody, ktorý sa neviaže na žiadne náboženstvo. V našej krajine musí byť sloboda, rovnosť a bratstvo. Sloboda milovať, rovnosť pred zákonom, a to znamená, že áno, aj mama, aj dieťa môže mať aj dve mamy a práva, ľudské práva vrátane tých reprodukčných. Európska únia podľa mňa musí stáť za ochranou liberálnych hodnôt, ako doma, tak v zahraničí. Musí byť pri tom akcieschopnejšia, musíme vedieť predchádzať rasizmu, xenofóbii, homofóbii, transfóbii, antisemitizmu a islamofóbii a byť krásni vo svojej rozmanitosti.
Európska únia musí byť ale podľa mňa aj väčšia. Máme časti, na ktoré, o ktorých stále hovoríme, že ich potrebujeme dostať do Európskej únie, o ktorých hovoríme, že sú súčasťou Európy, ale nie sú v Únii a špeciálne sa jedná, áno, o západný Balkán. A preto je dôležité, aby súčasťou Konferencie o budúcnosti Európy bolo aj počúvanie hlasov z tejto časti Európy. Ale to neznamená, že máme podporovať miestnych diktátorov. Musíme tlačiť na demokratizáciu, liberalizáciu a posilnenie slobody slova aj v týchto krajinách.
Jedna z najväčších výziev, ktorej čelíme, ak nie najväčšia, podľa mňa najväčšia výzva je naozaj klimatická a environmentálna kríza. Tá ohrozuje podľa vedcov základné prežitie civilizácie ako takej, pretože my žijeme na dlh. Keď ste tu mali vy závažné diskusie o navýšení deficitu v rozpočte, o navýšení rozpočtu na tento rok, tak tu zaznievali hlasy, že desaťpercentný deficit rozpočtu je veľmi veľa.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, skutočný deficit, ktorý táto krajina má, je 270 %. Áno, 270 %, pretože už 13. mája sme minuli zdroje, ktoré nám planéta na tento rok poskytuje, a žijeme na dlh. Je neuveriteľné, že toto číslo ešte nie je na titulných stránkach novín. Potrebujeme sa zmestiť do limitov, ktoré nám dáva planéta, ako Slovensko, ako Európa, ako celý svet a preto som presvedčený, že bude nesmierne dôležité, aby v rámci Konferencie o budúcnosti Európy jednou z kľúčových tém bola ochrana klímy a životného prostredia. Pritom však nesmieme zabúdať na účasť občanov aj v tejto oblasti. Potrebujeme zabezpečiť, aby občania vedeli, ako ministri hlasujú napríklad o povoľovaní nebezpečných pesticídov na európskej úrovni. A divili by ste sa, kto tomu bráni, nie je to parlament európsky, nie je to Európska komisia, sú to vlády členských štátov vrátane tej slovenskej. Bol by som veľmi rád, keby aj z Národnej rady zaznel hlas na to, aby bola Európska rada omnoho demokratickejšia. Aby bola Európska rada ochotná zverejňovať pozície jednotlivých členských štátov, aby občania vedeli, kde je slovenská vláda, kde jej predstavitelia stoja vo všetkých otázkach, ktoré sa prerokúvajú na Rade, pretože Rada má rovnako veľký, ak nie ešte dôležitejší hlas pri riešení európskych otázok, ako parlament. Budúcnosť Európy je v rukách Európanov a Európaniek. Verím, že ich budeme v nasledovnom období starostlivo počúvať a že ich hlas vypočujeme.
Ďakujem. (Potlesk.)
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Konferencia o budúcnosti Európy je šanca, ktorá sa vyskytuje raz za generáciu a európsky projekt aj vďaka nej môžeme posunúť dopredu. Ale môžeme ho posunúť dopredu len spôsobom zdola nahor. Už na jar 2022 bude pred nami zásadná otázka, že či tie závery z konferencie budú vyžadovať zmenu európskej politiky alebo dokonca základných zmlúv o fungovaní Únie. Ja verím a dúfam, že áno. Ale táto konferencia je ohrozená. Jednou z tých, jedným z tých ohrozených je jej nezaujímavosť pre občanov. Ona sa môže stať iba takým formalistickým vykecávaním sa, s prepáčením, na oficiálnych fórach. Môžeme sa vyhýbať citlivým témam, môžeme sa sústrediť na procedurálne otázky a takpovediac odplašiť ľudí, urobiť to pre nich niečím, čo bude nezáživné, čoho sa naozaj nikto nebude chcieť zúčastniť. A tomu sa musíme vyhnúť, musíme riešiť naozaj tie zásadné veci pre všetky Európanky a Európanov.
Druhým rizikom je snaha o sabotáž Konferencie o budúcnosti Európy. Áno, počujete správne, o sabotáž. Nielen žijeme v čase hybridnej vojny, ktorú reálne v súčasnosti cítime aj tu na Slovensku, ale máme, priznajme si to rovno, aj problémy v rámci Únie s niektorými členskými štátmi, ktoré nedodržujú základné pravidlá právneho štátu. Kde je sloboda médií obmedzená, kde je ohrozené súdnictvo a áno, hovorím o štáte na sever a o štáte na juhu od nás. Sú to štáty, kde je ohrozená samotná liberálna demokracia. Preto bude veľmi dôležité, aby sme v rámci Konferencie o budúcnosti Európy zapojili čo najviac občanov, aby naozaj občianska spoločnosť bola tou, ktorá v nej bude mať hlavné slovo a aby my politici a političky sme hlavne počúvali s pokorou.
Túto príležitosť musíme súčasne využiť už na to, aby sme pokročili v inštitucionálnych reformách, aby Európa, to ako sa povestne hovorí, bola bližšie k ľuďom, aby ten, ten mandát, ktorý máme my v Európskom parlamente, bol posilnený. Nie pre nás, ale preto, že sme jediní priamo volení zástupcovia občanov na európskej úrovni, aby bola omnoho transparentnejšia Rada, aby sme vedeli, ako hlasujú naši ministri a ministerky na európskej úrovni.
My progresívci sme presvedčení, že diskusia o budúcnosti Európy by nemala byť, nesmie byť piár cvičením, vzťahmi s verejnosťou, ale musí zahrnúť všetky príspevky občanov zo všetkých úrovní. Nie je to len o tom, aby vy, vážené poslankyne a poslanci, ste mali pri nej hlas, ale aby aj poslanci a občania v poslednej najzadnejšej obci na Slovensku boli pri tejto diskusii počuť, pretože iba tak bude Konferencia o budúcnosti Európy viesť k efektívnejšej, k demokratickejšej Európe s pozitívnym dopadom na životy nás všetkých.
Nemenej dôležité bude aj to, že o čom bude konferencia, čo budú tie dôležité otázky a pre mňa to najdôležitejšie sú hodnoty. Hodnoty liberálnej demokracie ľudských práv, pretože Európska únia podobne ako Slovenská republika je priestorom slobody, ktorý sa neviaže na žiadne náboženstvo. V našej krajine musí byť sloboda, rovnosť a bratstvo. Sloboda milovať, rovnosť pred zákonom, a to znamená, že áno, aj mama, aj dieťa môže mať aj dve mamy a práva, ľudské práva vrátane tých reprodukčných. Európska únia podľa mňa musí stáť za ochranou liberálnych hodnôt, ako doma, tak v zahraničí. Musí byť pri tom akcieschopnejšia, musíme vedieť predchádzať rasizmu, xenofóbii, homofóbii, transfóbii, antisemitizmu a islamofóbii a byť krásni vo svojej rozmanitosti.
Európska únia musí byť ale podľa mňa aj väčšia. Máme časti, na ktoré, o ktorých stále hovoríme, že ich potrebujeme dostať do Európskej únie, o ktorých hovoríme, že sú súčasťou Európy, ale nie sú v Únii a špeciálne sa jedná, áno, o západný Balkán. A preto je dôležité, aby súčasťou Konferencie o budúcnosti Európy bolo aj počúvanie hlasov z tejto časti Európy. Ale to neznamená, že máme podporovať miestnych diktátorov. Musíme tlačiť na demokratizáciu, liberalizáciu a posilnenie slobody slova aj v týchto krajinách.
Jedna z najväčších výziev, ktorej čelíme, ak nie najväčšia, podľa mňa najväčšia výzva je naozaj klimatická a environmentálna kríza. Tá ohrozuje podľa vedcov základné prežitie civilizácie ako takej, pretože my žijeme na dlh. Keď ste tu mali vy závažné diskusie o navýšení deficitu v rozpočte, o navýšení rozpočtu na tento rok, tak tu zaznievali hlasy, že desaťpercentný deficit rozpočtu je veľmi veľa.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, skutočný deficit, ktorý táto krajina má, je 270 %. Áno, 270 %, pretože už 13. mája sme minuli zdroje, ktoré nám planéta na tento rok poskytuje, a žijeme na dlh. Je neuveriteľné, že toto číslo ešte nie je na titulných stránkach novín. Potrebujeme sa zmestiť do limitov, ktoré nám dáva planéta, ako Slovensko, ako Európa, ako celý svet a preto som presvedčený, že bude nesmierne dôležité, aby v rámci Konferencie o budúcnosti Európy jednou z kľúčových tém bola ochrana klímy a životného prostredia. Pritom však nesmieme zabúdať na účasť občanov aj v tejto oblasti. Potrebujeme zabezpečiť, aby občania vedeli, ako ministri hlasujú napríklad o povoľovaní nebezpečných pesticídov na európskej úrovni. A divili by ste sa, kto tomu bráni, nie je to parlament európsky, nie je to Európska komisia, sú to vlády členských štátov vrátane tej slovenskej. Bol by som veľmi rád, keby aj z Národnej rady zaznel hlas na to, aby bola Európska rada omnoho demokratickejšia. Aby bola Európska rada ochotná zverejňovať pozície jednotlivých členských štátov, aby občania vedeli, kde je slovenská vláda, kde jej predstavitelia stoja vo všetkých otázkach, ktoré sa prerokúvajú na Rade, pretože Rada má rovnako veľký, ak nie ešte dôležitejší hlas pri riešení európskych otázok, ako parlament. Budúcnosť Európy je v rukách Európanov a Európaniek. Verím, že ich budeme v nasledovnom období starostlivo počúvať a že ich hlas vypočujeme.
Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované
12:43
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12:43
Zita PleštinskáRovnako ako všetci europoslanci v tomto volebnom období, ja som bola historicky prvou poslankyňou slovenskej štrnástky poslancov za Slovenskú republiku v období...
Rovnako ako všetci europoslanci v tomto volebnom období, ja som bola historicky prvou poslankyňou slovenskej štrnástky poslancov za Slovenskú republiku v období 2004 – 2009. Bola to eufória, bola to obrovská radosť, že sme súčasťou európskeho projektu, ktorý je garanciou našej bezpečnosti. Veď mier tu máme 76 rokov, to nie je samozrejmosť. To je obrovský dar.
Boli sme skvelý kolektív aj napriek tomu, že sme boli z iných alebo z rôznych frakcií. Spomeniem tu dvoch mojich kolegov – Milan Gaľa, Árpád Duka-Zólyomi, ktorí nás predišli do večnosti. Boli to skvelí kolegovia na pôde Európskeho parlamentu. Som veľmi vďačná, že vy europoslanci prichádzate na náš výbor pre európske záležitosti a môžeme spolu tvoriť európsku politiku. Môžeme, no alebo zapájať sa môžete aj online do našej diskusie. Ďakujem, je to pre mňa veľkým povzbudením.
Európska politika je postavená na troch pilieroch a z nich je subsidiarita najdôležitejším pilierom. Národný parlament prijal uznesením k správe poslanca Matić o situácii v oblasti sexuálneho reprodukčného zdravia a práv v Európskej únii v rámci zdravia žien svoju, svoje uznesenie. Vyjadril svoju vôľu, že v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky bude dbať na dodržiavanie princípu subsidiarity a rešpektovanie našich národných záujmov, a to vrátane kultúrno-etických otázok.
V Európskom parlamente bola v roku 2013 odmietnutá správa Eddie Destella, ktorú europoslanci odmietli práve na základe tohto princípu subsidiarity. Verím, že rovnako aj vy, milí kolegovia, poslanci Európskeho parlamentu, sa postavíte proti tejto správe socialistického poslanca Matić a budete rešpektovať uznesenie nás poslancov národného parlamentu Slovenskej republiky.
Chcela by som vás poprosiť aj o pomoc pri čerpaní EŠIF, európskych štrukturálnych fondov. Žijem na slovensko-poľskej hranici a s obdivom sledujem, ako naši susedia Poliaci využívajú európske peniaze. Celý systém čerpania EŠIF je jednoduchší, prístupnejší, bezbariérový, hlavne pre malé obce. Naši úradníci sa vyhovárajú na Brusel: on, zlý Brusel, vytvoril takúto legislatívu, nedá sa, nemôžeme.
Sme už v treťom programovacom období a priznám sa, trápime sa, hoci peniaze máme, nečerpáme, príkladom sú napríklad miestne akčné skupiny. Máme 1 600 projektov podaných a dva roky nič, nič, malé obce čakajú a my stále mlčíme a nerobíme.
Prosím vás, milí poslanci Európskeho parlamentu, pomôžte nám odstraňovať bariéry, administratívne prekážky, aby sme rovnako mohli čerpať štrukturálne fondy tak, ako to robia naši susedia v Poľsku, v Česku. Pomôžte nám nájsť príčinu strachu úradníkov, ktorí neustále vytvárajú administratívne prekážky, lebo Brusel. Veď keď to dokážu Portugalci, Česi, prečo my Slováci vajatáme?
Rok 2020, 2021 bol náročný, náročnejší ako ostatné, bol covidový. Som vďačná, že ja som COVID nedostala, no veľa mojich priateľov, moji blízki nás predišli do večnosti. Všetci sme sa poučili, veď po vojne je každý generál. Ja však, je, tento rok je, alebo toto obdobie je pre nás veľkým poučením a obrovskou výzvou, ako zvíťaziť v boji s neviditeľným zákerným nepriateľom. Aj tam vidím teda obrovskú pomoc Európskej únie a myslím si, že by mala byť aktívnejšia, oveľa aktívnejšia, a verím, že covid-pasy, ktoré ste schválili, nám pomôžu nejakým spôsobom cestovať aj do zahraničia a budeme žiť normálnym životom.
Veľmi pekne ďakujem, že ste tu medzi nami, a teším sa na vašu spoluprácu aj v našom výbore pre európske záležitosti.
Ďakujem.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
18.6.2021 o 12:43 hod.
Ing. arch.
Zita Pleštinská
Videokanál poslanca
Vážení naši europoslanci, veľmi sa teším, že dnes ste medzi nami. Európska politika nie je politika Bruselu, európska politika je politika nás všetkých, my ju tvoríme, je na nás, aká bude. Keď budeme aktívni, jej priami spolutvorcovia, politika bude nám blízka, nám pochopiteľná.
Rovnako ako všetci europoslanci v tomto volebnom období, ja som bola historicky prvou poslankyňou slovenskej štrnástky poslancov za Slovenskú republiku v období 2004 – 2009. Bola to eufória, bola to obrovská radosť, že sme súčasťou európskeho projektu, ktorý je garanciou našej bezpečnosti. Veď mier tu máme 76 rokov, to nie je samozrejmosť. To je obrovský dar.
Boli sme skvelý kolektív aj napriek tomu, že sme boli z iných alebo z rôznych frakcií. Spomeniem tu dvoch mojich kolegov – Milan Gaľa, Árpád Duka-Zólyomi, ktorí nás predišli do večnosti. Boli to skvelí kolegovia na pôde Európskeho parlamentu. Som veľmi vďačná, že vy europoslanci prichádzate na náš výbor pre európske záležitosti a môžeme spolu tvoriť európsku politiku. Môžeme, no alebo zapájať sa môžete aj online do našej diskusie. Ďakujem, je to pre mňa veľkým povzbudením.
Európska politika je postavená na troch pilieroch a z nich je subsidiarita najdôležitejším pilierom. Národný parlament prijal uznesením k správe poslanca Matić o situácii v oblasti sexuálneho reprodukčného zdravia a práv v Európskej únii v rámci zdravia žien svoju, svoje uznesenie. Vyjadril svoju vôľu, že v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky bude dbať na dodržiavanie princípu subsidiarity a rešpektovanie našich národných záujmov, a to vrátane kultúrno-etických otázok.
V Európskom parlamente bola v roku 2013 odmietnutá správa Eddie Destella, ktorú europoslanci odmietli práve na základe tohto princípu subsidiarity. Verím, že rovnako aj vy, milí kolegovia, poslanci Európskeho parlamentu, sa postavíte proti tejto správe socialistického poslanca Matić a budete rešpektovať uznesenie nás poslancov národného parlamentu Slovenskej republiky.
Chcela by som vás poprosiť aj o pomoc pri čerpaní EŠIF, európskych štrukturálnych fondov. Žijem na slovensko-poľskej hranici a s obdivom sledujem, ako naši susedia Poliaci využívajú európske peniaze. Celý systém čerpania EŠIF je jednoduchší, prístupnejší, bezbariérový, hlavne pre malé obce. Naši úradníci sa vyhovárajú na Brusel: on, zlý Brusel, vytvoril takúto legislatívu, nedá sa, nemôžeme.
Sme už v treťom programovacom období a priznám sa, trápime sa, hoci peniaze máme, nečerpáme, príkladom sú napríklad miestne akčné skupiny. Máme 1 600 projektov podaných a dva roky nič, nič, malé obce čakajú a my stále mlčíme a nerobíme.
Prosím vás, milí poslanci Európskeho parlamentu, pomôžte nám odstraňovať bariéry, administratívne prekážky, aby sme rovnako mohli čerpať štrukturálne fondy tak, ako to robia naši susedia v Poľsku, v Česku. Pomôžte nám nájsť príčinu strachu úradníkov, ktorí neustále vytvárajú administratívne prekážky, lebo Brusel. Veď keď to dokážu Portugalci, Česi, prečo my Slováci vajatáme?
Rok 2020, 2021 bol náročný, náročnejší ako ostatné, bol covidový. Som vďačná, že ja som COVID nedostala, no veľa mojich priateľov, moji blízki nás predišli do večnosti. Všetci sme sa poučili, veď po vojne je každý generál. Ja však, je, tento rok je, alebo toto obdobie je pre nás veľkým poučením a obrovskou výzvou, ako zvíťaziť v boji s neviditeľným zákerným nepriateľom. Aj tam vidím teda obrovskú pomoc Európskej únie a myslím si, že by mala byť aktívnejšia, oveľa aktívnejšia, a verím, že covid-pasy, ktoré ste schválili, nám pomôžu nejakým spôsobom cestovať aj do zahraničia a budeme žiť normálnym životom.
Veľmi pekne ďakujem, že ste tu medzi nami, a teším sa na vašu spoluprácu aj v našom výbore pre európske záležitosti.
Ďakujem.
Rozpracované
12:48
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12:48
Peter KmecMusím skonštatovať, že ste dokonca predbehli aj vládu Slovenskej republiky, ktorá sa zatiaľ neodhodlala predstúpiť pred poslancov a...
Musím skonštatovať, že ste dokonca predbehli aj vládu Slovenskej republiky, ktorá sa zatiaľ neodhodlala predstúpiť pred poslancov a prezentovať svoju predstavu o diskusii ku Konferencii o budúcnosti v Európe, pretože ja si myslím, že toto je veľmi kritický bod, keď musíme ťahať za jeden koniec. A tie plány vlády boli ambiciózne ihneď od začiatku. Čakalo sa, že bude úvodná konferencia v Banskej Bystrici 9. mája. Vláda sa obmedzila na vyhlásenie ústavných činiteľov zase bez účasti zástupcov Európskej komisie alebo nášho europoslanca, takže musíme trošku viac pridať na tej našej národnej úrovni.
Z môjho pohľadu aktívna účasť politických strán v teréne je veľmi dôležitá, pretože jedna vec, keď ide minister do regiónov, vystupuje na prednáškach, na stredných alebo vysokých školách a je to také vykopávanie otvorených dverí, by som povedal, ale je veľký rozdiel, keď politické strany pracujú so svojimi podporovateľmi, voličmi, aby ich motivovali do väčšej angažovanosti k európskym záležitostiam, a sú to veľmi široké, široké témy, viaceré z nich aj z tej sociálnej oblasti spomenula pani europoslankyňa. Takže ja si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme, aby sme si nastavili tú komunikačnú stratégiu spoločne. V pléne sedia predovšetkým politické strany, ktoré sú proeurópske, takže 70, 80 % obyvateľov aj podporovateľov, v podstate zástupcov tu poslancov, si myslím, je proeurópsky orientovaných, takže treba len pracovať s nimi a je to aj veľmi dôležité, aby sme túto Konferenciu o budúcnosti Európy využili aj na mobilizáciu elektorátu do ďalších eurovolieb, pretože Slovensko v tomto výrazne zaostáva. A tu je, tu je veľmi dôležité, aby sme už začali rozmýšľať aj o tom, aby sme voličov namobilizovali do volieb v roku 2024.
Ja by som spomenul len dva také dôležité rozmery v rámci diskusie o Konferencii o budúcnosti Európy, a to je vonkajší a vnútorný rozmer diskusie. Ten vonkajší, ako vidíme aj z nedávnych udalostí, ktoré sa dejú na geopolitickej mape, predovšetkým chcem sa dotknúť toho predvčerajšieho summitu USA - Rusko. Tam zjave vidíme, že Európska únia sa sama stavia do pozície druhotriednej mocnosti, necháva rozhodovať o geopolitických trendoch tých ostatných a aj ten rešpekt iných mocností voči Európskej únie je jednoznačný. Bolo to vidno na návšteve vysokého predstaviteľa Borrella v Moskve, ale tak isto to je aj vidno pri, pri tom, ako sa napríklad oficiálny Washington, alebo oficiálny Londýn stavajú k diplomatickému štatútu európskej delegácie v týchto hlavných mestách.
Takže tu si musíme urobiť jednoznačný poriadok v našich domácich radoch a ponúkajú sa rôzne, rôzne možnosti, ako nastaviť nové svetlé vládnutie. Dokonca Európska únia je vyzývaná, aby vstúpila do klubu mocnosti ako jeden, jeden celok, ako subjekt medzinárodného práva, ako je to napríklad v článku amerických politológov Charlesa Kupchana a Richarda Haassa, ktorí navrhujú vytvorenie nového modelu vládnutia a ktoré by bolo zložené zo šiestich mocností, vrátane Európskej únie, v ktorej by mali byť Spojné štáty, Rusko, Čína, Japonsko a India. Takže Európska únia je vyzývaná, aby dvihla moc zo zeme, ale zatiaľ sa to nedeje a ja si myslím, že veľmi dôležitou súčasťou diskusií o Konferencii o budúcnosti Európy by mala byť diskusia o strategickej autonómii Európskej únie, aby sme si vedeli vygenerovať či už budúcnosť našej európskej armády a asertívnejšej zahraničnej politiky do budúcnosti.
Chcel by som sa taktiež dotknúť vnútorného rozmeru diskusie, a to je vlastne ako v tom krátkodobom a strednodobom výhľade, ako reagovať na krízu, ktorá sa nás dotkla vo forme koronakrízy. Ja si myslím, že z finančnej krízy sme vyšli posilnení, a to očakávam, že sa udeje aj v tom strednodobom horizonte v súvislosti s diskusiou o koronakríze. Ja si myslím, že panuje všeobecný konsenzus, že v oblasti zdravotníckej únie a spoločného krízového manažmentu vieme posunúť tie kompetencie Európskej únie ďalej, takže tu, tu si myslím, že tie minimálne očakávania by sa, by sa mali naplniť, aby sme sa zase posunuli minimálne v takých, v takých oblastiach, ako je budovanie kapacít na spôsob federálnej agentúry pre krízové situácie, ako ju vidíme v Spojených štátoch, takže týmto smerom by sme sa mali pohybovať.
A oveľa ťažšia bude debata o presune určitých kompetencií, čo sa týka posilňovania Únie ako, ako povedzme toho subjektu medzinárodného práva, ale hlavne posilňovania domácich kompetencií, pretože sme už veľmi ďaleko a ja si myslím, že cesty späť už niet, pretože keď si to všetko spočítame, máme spoločnú menu, ústavu, vlajku, hymnu, súdnu, teraz už aj vyšetrovaciu, moc, blížiaci sa výber európskych daní, tvoriacu sa zahraničnú bezpečnostnú politiku, takže ten vlak sa už rozbehol tak, že keby sme začali, začali kráčať dozadu, tak si myslím, že tie dôsledky by boli veľmi, veľmi katastrofické. Takže tam sa budeme musieť pozrieť a sadnúť si k tomu, ako, ako ďalej, ďalej posilňovať túto európsku identitu. A tu si myslím, že chýba nám jeden veľmi dôležitý prvok, a to je spoločný jazyk. Pretože ak chceme budovať Úniu zospodu, nemôže sa stať, že radový Slovák sa nevie porozprávať s radovým Francúzom o, spoločným jazykom, o tom, akú, akú Úniu by si predstavoval. Takže Európania sa môžu stať Európanmi iba jedným spoločným jazykom.
Paradoxne, brexitom sa nám vlastne dostal na stôl neutrálny jazyk, čím je angličtina. Takže nemusíme sa baviť o tom, že teda či to má byť nemecká únia alebo francúzska únia. Takže cesta je možno budovanie európskych škôl bilingválnych s tým teda, že polovica výuky by mohla byť v angličtine, polovica v národných jazykoch. Takže ale to je na debatu v rámci konferencie.
Nakoniec by som chcel zdôrazniť veľmi dôležitý aspekt, ktorému chce strana HLAS - sociálna demokracia pripisovať veľmi dôležitý dôraz, a to je sociálny rozmer budovania budúcej Únie, ale aj transformácie počas digitálnej a zelenej agendy, pretože ako vieme, máme veľmi prísne nastavené míľniky na zelenú a digitálnu transformáciu, ale tie sociálne dopady, ktoré budú, budú zjavne viditeľné na obyvateľstvo, sú iba vo forme odporúčaní európskeho piliera sociálnych práv a nie je tam vymáhateľnosť.
Takže ja by som apeloval na vás, europoslancov, aby ste venovali tejto agende dôležitú pozornosť, pretože zoberme si len príklad. Konkrétne veci vidíme už, na ceste nám behajú zelené, zelené ŠPZ-ky, ktoré si vie dovoliť tak horných 10 % Slovákov, pretože tie ceny elektrických automobilov sú dvojnásobné. Neexistuje druhotný trh predaja týchto automobilov, takže 80 % ľudí sa k týmto, k týmto výdobytkom transformácie nebude vedieť niekoľko rokov dostať. A ako vieme, tie benzínové a dieselové motory tu budú určitý čas. A cena benzínu bude stúpať, pretože dotácie na budovanie nových ropných polí budú už zakázane, minimálne na úrovni Európskej únie, pôjde to aj do sveta. Takže budú sa nám tu roztvárať nožnice tých, ktorí si budú môcť dovoliť tie prvky zelenej transformácie, a tých, ktorí si to nebudú môcť dovoliť. Takže ten sociálny rozmer je veľmi dôležitý a na ten by som apeloval.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
18.6.2021 o 12:48 hod.
JUDr.
Peter Kmec
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci. V prvom rade by som chcel poďakovať všetkým našim europoslancom za veľmi konštruktívnu spoluprácu v rámci výboru pre európske záležitosti, ako už bolo spomenuté kolegyňou Pleštinskou, a samozrejme aj za túto iniciatívu a prísť do pléna a viesť túto veľmi dôležitú diskusiu.
Musím skonštatovať, že ste dokonca predbehli aj vládu Slovenskej republiky, ktorá sa zatiaľ neodhodlala predstúpiť pred poslancov a prezentovať svoju predstavu o diskusii ku Konferencii o budúcnosti v Európe, pretože ja si myslím, že toto je veľmi kritický bod, keď musíme ťahať za jeden koniec. A tie plány vlády boli ambiciózne ihneď od začiatku. Čakalo sa, že bude úvodná konferencia v Banskej Bystrici 9. mája. Vláda sa obmedzila na vyhlásenie ústavných činiteľov zase bez účasti zástupcov Európskej komisie alebo nášho europoslanca, takže musíme trošku viac pridať na tej našej národnej úrovni.
Z môjho pohľadu aktívna účasť politických strán v teréne je veľmi dôležitá, pretože jedna vec, keď ide minister do regiónov, vystupuje na prednáškach, na stredných alebo vysokých školách a je to také vykopávanie otvorených dverí, by som povedal, ale je veľký rozdiel, keď politické strany pracujú so svojimi podporovateľmi, voličmi, aby ich motivovali do väčšej angažovanosti k európskym záležitostiam, a sú to veľmi široké, široké témy, viaceré z nich aj z tej sociálnej oblasti spomenula pani europoslankyňa. Takže ja si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme, aby sme si nastavili tú komunikačnú stratégiu spoločne. V pléne sedia predovšetkým politické strany, ktoré sú proeurópske, takže 70, 80 % obyvateľov aj podporovateľov, v podstate zástupcov tu poslancov, si myslím, je proeurópsky orientovaných, takže treba len pracovať s nimi a je to aj veľmi dôležité, aby sme túto Konferenciu o budúcnosti Európy využili aj na mobilizáciu elektorátu do ďalších eurovolieb, pretože Slovensko v tomto výrazne zaostáva. A tu je, tu je veľmi dôležité, aby sme už začali rozmýšľať aj o tom, aby sme voličov namobilizovali do volieb v roku 2024.
Ja by som spomenul len dva také dôležité rozmery v rámci diskusie o Konferencii o budúcnosti Európy, a to je vonkajší a vnútorný rozmer diskusie. Ten vonkajší, ako vidíme aj z nedávnych udalostí, ktoré sa dejú na geopolitickej mape, predovšetkým chcem sa dotknúť toho predvčerajšieho summitu USA - Rusko. Tam zjave vidíme, že Európska únia sa sama stavia do pozície druhotriednej mocnosti, necháva rozhodovať o geopolitických trendoch tých ostatných a aj ten rešpekt iných mocností voči Európskej únie je jednoznačný. Bolo to vidno na návšteve vysokého predstaviteľa Borrella v Moskve, ale tak isto to je aj vidno pri, pri tom, ako sa napríklad oficiálny Washington, alebo oficiálny Londýn stavajú k diplomatickému štatútu európskej delegácie v týchto hlavných mestách.
Takže tu si musíme urobiť jednoznačný poriadok v našich domácich radoch a ponúkajú sa rôzne, rôzne možnosti, ako nastaviť nové svetlé vládnutie. Dokonca Európska únia je vyzývaná, aby vstúpila do klubu mocnosti ako jeden, jeden celok, ako subjekt medzinárodného práva, ako je to napríklad v článku amerických politológov Charlesa Kupchana a Richarda Haassa, ktorí navrhujú vytvorenie nového modelu vládnutia a ktoré by bolo zložené zo šiestich mocností, vrátane Európskej únie, v ktorej by mali byť Spojné štáty, Rusko, Čína, Japonsko a India. Takže Európska únia je vyzývaná, aby dvihla moc zo zeme, ale zatiaľ sa to nedeje a ja si myslím, že veľmi dôležitou súčasťou diskusií o Konferencii o budúcnosti Európy by mala byť diskusia o strategickej autonómii Európskej únie, aby sme si vedeli vygenerovať či už budúcnosť našej európskej armády a asertívnejšej zahraničnej politiky do budúcnosti.
Chcel by som sa taktiež dotknúť vnútorného rozmeru diskusie, a to je vlastne ako v tom krátkodobom a strednodobom výhľade, ako reagovať na krízu, ktorá sa nás dotkla vo forme koronakrízy. Ja si myslím, že z finančnej krízy sme vyšli posilnení, a to očakávam, že sa udeje aj v tom strednodobom horizonte v súvislosti s diskusiou o koronakríze. Ja si myslím, že panuje všeobecný konsenzus, že v oblasti zdravotníckej únie a spoločného krízového manažmentu vieme posunúť tie kompetencie Európskej únie ďalej, takže tu, tu si myslím, že tie minimálne očakávania by sa, by sa mali naplniť, aby sme sa zase posunuli minimálne v takých, v takých oblastiach, ako je budovanie kapacít na spôsob federálnej agentúry pre krízové situácie, ako ju vidíme v Spojených štátoch, takže týmto smerom by sme sa mali pohybovať.
A oveľa ťažšia bude debata o presune určitých kompetencií, čo sa týka posilňovania Únie ako, ako povedzme toho subjektu medzinárodného práva, ale hlavne posilňovania domácich kompetencií, pretože sme už veľmi ďaleko a ja si myslím, že cesty späť už niet, pretože keď si to všetko spočítame, máme spoločnú menu, ústavu, vlajku, hymnu, súdnu, teraz už aj vyšetrovaciu, moc, blížiaci sa výber európskych daní, tvoriacu sa zahraničnú bezpečnostnú politiku, takže ten vlak sa už rozbehol tak, že keby sme začali, začali kráčať dozadu, tak si myslím, že tie dôsledky by boli veľmi, veľmi katastrofické. Takže tam sa budeme musieť pozrieť a sadnúť si k tomu, ako, ako ďalej, ďalej posilňovať túto európsku identitu. A tu si myslím, že chýba nám jeden veľmi dôležitý prvok, a to je spoločný jazyk. Pretože ak chceme budovať Úniu zospodu, nemôže sa stať, že radový Slovák sa nevie porozprávať s radovým Francúzom o, spoločným jazykom, o tom, akú, akú Úniu by si predstavoval. Takže Európania sa môžu stať Európanmi iba jedným spoločným jazykom.
Paradoxne, brexitom sa nám vlastne dostal na stôl neutrálny jazyk, čím je angličtina. Takže nemusíme sa baviť o tom, že teda či to má byť nemecká únia alebo francúzska únia. Takže cesta je možno budovanie európskych škôl bilingválnych s tým teda, že polovica výuky by mohla byť v angličtine, polovica v národných jazykoch. Takže ale to je na debatu v rámci konferencie.
Nakoniec by som chcel zdôrazniť veľmi dôležitý aspekt, ktorému chce strana HLAS - sociálna demokracia pripisovať veľmi dôležitý dôraz, a to je sociálny rozmer budovania budúcej Únie, ale aj transformácie počas digitálnej a zelenej agendy, pretože ako vieme, máme veľmi prísne nastavené míľniky na zelenú a digitálnu transformáciu, ale tie sociálne dopady, ktoré budú, budú zjavne viditeľné na obyvateľstvo, sú iba vo forme odporúčaní európskeho piliera sociálnych práv a nie je tam vymáhateľnosť.
Takže ja by som apeloval na vás, europoslancov, aby ste venovali tejto agende dôležitú pozornosť, pretože zoberme si len príklad. Konkrétne veci vidíme už, na ceste nám behajú zelené, zelené ŠPZ-ky, ktoré si vie dovoliť tak horných 10 % Slovákov, pretože tie ceny elektrických automobilov sú dvojnásobné. Neexistuje druhotný trh predaja týchto automobilov, takže 80 % ľudí sa k týmto, k týmto výdobytkom transformácie nebude vedieť niekoľko rokov dostať. A ako vieme, tie benzínové a dieselové motory tu budú určitý čas. A cena benzínu bude stúpať, pretože dotácie na budovanie nových ropných polí budú už zakázane, minimálne na úrovni Európskej únie, pôjde to aj do sveta. Takže budú sa nám tu roztvárať nožnice tých, ktorí si budú môcť dovoliť tie prvky zelenej transformácie, a tých, ktorí si to nebudú môcť dovoliť. Takže ten sociálny rozmer je veľmi dôležitý a na ten by som apeloval.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
12:58
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12:58
Tomáš ValášekDve poznámky. Pôvodne som plánoval iba jednu. Ale neodpustím si aj tú prvú, a hovorím to s plným vedomím, že sa nechcem vrátiť k tým kultúrnym vojnám a prestrelkám, ktoré tu prebehli či včera, či k pôvodnej diskusii k uzneseniu pani poslankyni Záborskej. Ale keďže to už otvorili iní, poviem to. A to, čo poviem, poviem so všetkou úctou k pani poslankyni Lexmann či k pánovi europoslancovi Štefancovi, ktorých si nesmierne vážim za ich prácu, či je to na slobode a demokracii, čo sa deje vo východnej Európe, či je to na otázkach hoaxov a iných, s ktorými máme v týchto veciach častú spoluprácu.
Ale cítim z toho argumentu o subsidiarite, poviem to otvorene, takú neúprimnosť. Neúprimnosť preto, lebo to nesedí logicky. Európsky parlament je politickou inštitúciou. Ste volení priamo ľuďmi, logicky sa budete vyjadrovať k politicky citlivým veciam. Nepovažujem to za nič nezvyčajného. Navyše platí to, čo povedal môj kolega v Progresívnom Slovensku Michal Šimečka, ktorý s nami nemohol byť zo zdravotných a rodinných príčin, že tá rezolúcia, ktorú sme včera schváleným uznesením skritizovali, nič nenariaďuje, ani nemá právo nariaďovať. Nič. V úvode, v preambule jasne konštatuje, že subsidiarita musí, aj bola dodržaná. A jediné, čo odporúča, jediné, čo robí, dáva nám odporúčania.
Za týchto okolností poprieť a hlasovať proti nej a dať si ten čas, že schválime osobitné uznesenie Národnej rady, ktorými kritizujeme, a tváriť sa, že to o subsidiarite jednoducho neprejde tým testom logiky, úprimne by ma zaujímalo, a tu privítam vašu odpoveď, že či by sa rovnako vehementne postavili tí ľudia, ktorí sa za to včerajšie uznesenie, schválené tu, postavili aj za uznesenie, ktoré by kritizovalo rozhodnutie národnej, pardon, rozhodnutie Európskeho parlamentu, ak by sa tá škála posunula smerom ku konzervativizmu. Inými slovami, ak by aj politicky to uznesenie Európskeho parlamentu išlo úplne opačným smerom.
Neotváram to preto, že chcem polemizovať alebo hádať sa. To sme fakt robili včera dosť. Otváram to preto, lebo keďže sa teraz bavíme o tých témach, tak sa o nich bavme otvorene. A nie pod zásterkou subsidiarity. Ja vítam úprimnosť pána europoslanca Štefanca, ktorý nakoniec povedal otvorene, a fakt si to vážim, že toto je o tom, či sa Európska únia má vrátiť ku kresťanským hodnotám alebo nie. A presne na to si dovoľujem reagovať, lebo o tomto tá diskusia je. A dovolím si zareagovať so znepokojením, úprimne, nad tými slovami. Samozrejme, že Európska únia je z veľkej časti postavená na kresťanských hodnotách, ale postaviť to na báze exkluzivity je, úprimne povedané, cesta do pekla. Európska únia funguje dobre a môže fungovať iba, ak sa v nej budú cítiť rovnako dobre slovenskí konzervatívni kresťania, socialisti na ľavom brehu Seiny niekde v Paríži, bavorskí sociálni kresťania, či proste dánsky liberáli. Iba ak bude vedieť byť Európska únia domovom pre nás všetkých, ktorá si nebude kádrovať, že vy ste menej európski, lebo ste málo konzervatívni, vy ste príliš európski, lebo ste príliš liberálni. Iba taká Európska únia má budúcnosť.
A mňa úprimne mrzí, že sa to v takej veľkej časti politického spektra na Slovensku u nás rozmýšľa v takýchto exkluzívnych vymedzeniach, že buď ste takí alebo takí. A podotýkam tiež, že to oslabuje vplyv Slovenska na európskej pôde, pretože ak sme ako krajina vnímaní ako súčasť nejakého bloku, ktorého hlavnými prioritami je návrat v tejto exkluzívnej forme kresťanskej identity Európskej únie, plus, samozrejme, opozícia voči migrácii, no tak samozrejme, že to oslabuje našu schopnosť presadiť iné nápady, ktoré sú úprimne pre našu budúcnosť či ekonomickú, či, ako spomenul pán kolega Martin Hojsík, ekologickú budúcnosť oveľa dôležitejšie. A oslabujeme sa tým, že sme vnímaní len ako krajiny, ktoré otvárajú kľúčovo tieto dve hlavné témy. Toľko k tej téme. Opäť privítam vašu reakciu.
Ešte jeden postreh, pán predsedajúci, k tomu, prečo tu vlastne sme, budúcnosť Európskej únie a k tej samotnej konferencii. Taký jeden postreh. Nakoniec už tu odznel na výbore pre európske záležitosti. Je aj v inštrukciách, aj v postoji slovenskej vlády naznačený. Ale chcem, aby odznel explicitne, pretože s ním hlboko súhlasím. Áno, som za diskusiu o budúcnosti Európy, pretože máme skutočne štrukturálne problémy, ktoré väčšinou práve takéto podujatia konventného typu rieši. Najlepšie máme s tým skúsenosti, či z Lisabonskej zmluvy, či z iných predošlých konverzácii. Nenechajme sa však pritom v tej diskusii uniesť len víziami. Nezabúdajme na tie nedokončené ponaučenia z tých predošlých kríz, či to bola ekonomická kríza, takmer kolaps eura v roku 2010 - 2011, či to bola následne potom, samozrejme, migračná kríza z roku 2015, či to je, samozrejme, tá nedávna kríza stále pretrvávajúca. Ešte stále sme zďaleka nedokončili to, čo sme si v už v tom roku 2010, v roku 2015, a aj v minulom a v tomto roku povedali, že musíme dokončiť. Ešte stále nemáme poctivo nastavené bankové garancie pre pôžičky alebo banky v iných členských krajinách EÚ. Ja tomu rozumiem, že je to citlivá téma, ale každý ekonóm sa zhodne, že proste bez nejakej poctivejšej formy bankovej garancie, kde si vieme vzájomne aj garantovať vklady, asi ako banková alebo menová únia nemáme celkom šancu v budúcnosti. Ešte stále nemáme, toto viete vy najlepšie, vy to riešite, vy to máte na pretrase v Európskom parlamente oveľa častejšie ako my tu, ešte stále nemáme dohodu v rámci tej dvadsať sedmičky na poctivých pravidlách hry o migrácii. A vy viete lepšie ako ja, ako hlboko sme zasekaní v tých rozdieloch medzi južanmi, stredoeurópanmi a inými. Ale samozrejme to nemôže byť nedôvodom na nejakú dohodu. Pretože ak sa stane, že sa nám vráti to, čo sa stalo v roku 2015, takéto, také to viditeľné zlyhanie, tak potom nás, samozrejme, voliči vytrestajú za to, že čo sme tých predošlých päť rokov, šesť rokov neurobili. Jednoduchá pointa opäť. Áno, pracujme na budúcnosti Európy, ale nie za cenu toho, že zabudneme na to, čo sme si ešte už pred dekádou zadefinovali, že musíme urobiť a stále sme nedokončili.
Vďaka.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
18.6.2021 o 12:58 hod.
M. A.
Tomáš Valášek
Videokanál poslanca
Veľká vďaka, pán predsedajúci. A poďakovanie patrí tiež prítomným europoslancom za tú iniciatívu. Možno škoda, že sa stretáme v piatok poobede, lebo to prakticky garantuje, že budete hovoriť k poloprázdnej sále. A budúcnosť Európskej únie je príliš vážna téma na to, aby to išlo tak trošku do stratena. Takže možno také zamyslenie, že či tie diskusie budeme robiť ďalej, čo pevne verím, že áno, aby sme nastavili možno trochu lepšie aj ten formát a čas.
Dve poznámky. Pôvodne som plánoval iba jednu. Ale neodpustím si aj tú prvú, a hovorím to s plným vedomím, že sa nechcem vrátiť k tým kultúrnym vojnám a prestrelkám, ktoré tu prebehli či včera, či k pôvodnej diskusii k uzneseniu pani poslankyni Záborskej. Ale keďže to už otvorili iní, poviem to. A to, čo poviem, poviem so všetkou úctou k pani poslankyni Lexmann či k pánovi europoslancovi Štefancovi, ktorých si nesmierne vážim za ich prácu, či je to na slobode a demokracii, čo sa deje vo východnej Európe, či je to na otázkach hoaxov a iných, s ktorými máme v týchto veciach častú spoluprácu.
Ale cítim z toho argumentu o subsidiarite, poviem to otvorene, takú neúprimnosť. Neúprimnosť preto, lebo to nesedí logicky. Európsky parlament je politickou inštitúciou. Ste volení priamo ľuďmi, logicky sa budete vyjadrovať k politicky citlivým veciam. Nepovažujem to za nič nezvyčajného. Navyše platí to, čo povedal môj kolega v Progresívnom Slovensku Michal Šimečka, ktorý s nami nemohol byť zo zdravotných a rodinných príčin, že tá rezolúcia, ktorú sme včera schváleným uznesením skritizovali, nič nenariaďuje, ani nemá právo nariaďovať. Nič. V úvode, v preambule jasne konštatuje, že subsidiarita musí, aj bola dodržaná. A jediné, čo odporúča, jediné, čo robí, dáva nám odporúčania.
Za týchto okolností poprieť a hlasovať proti nej a dať si ten čas, že schválime osobitné uznesenie Národnej rady, ktorými kritizujeme, a tváriť sa, že to o subsidiarite jednoducho neprejde tým testom logiky, úprimne by ma zaujímalo, a tu privítam vašu odpoveď, že či by sa rovnako vehementne postavili tí ľudia, ktorí sa za to včerajšie uznesenie, schválené tu, postavili aj za uznesenie, ktoré by kritizovalo rozhodnutie národnej, pardon, rozhodnutie Európskeho parlamentu, ak by sa tá škála posunula smerom ku konzervativizmu. Inými slovami, ak by aj politicky to uznesenie Európskeho parlamentu išlo úplne opačným smerom.
Neotváram to preto, že chcem polemizovať alebo hádať sa. To sme fakt robili včera dosť. Otváram to preto, lebo keďže sa teraz bavíme o tých témach, tak sa o nich bavme otvorene. A nie pod zásterkou subsidiarity. Ja vítam úprimnosť pána europoslanca Štefanca, ktorý nakoniec povedal otvorene, a fakt si to vážim, že toto je o tom, či sa Európska únia má vrátiť ku kresťanským hodnotám alebo nie. A presne na to si dovoľujem reagovať, lebo o tomto tá diskusia je. A dovolím si zareagovať so znepokojením, úprimne, nad tými slovami. Samozrejme, že Európska únia je z veľkej časti postavená na kresťanských hodnotách, ale postaviť to na báze exkluzivity je, úprimne povedané, cesta do pekla. Európska únia funguje dobre a môže fungovať iba, ak sa v nej budú cítiť rovnako dobre slovenskí konzervatívni kresťania, socialisti na ľavom brehu Seiny niekde v Paríži, bavorskí sociálni kresťania, či proste dánsky liberáli. Iba ak bude vedieť byť Európska únia domovom pre nás všetkých, ktorá si nebude kádrovať, že vy ste menej európski, lebo ste málo konzervatívni, vy ste príliš európski, lebo ste príliš liberálni. Iba taká Európska únia má budúcnosť.
A mňa úprimne mrzí, že sa to v takej veľkej časti politického spektra na Slovensku u nás rozmýšľa v takýchto exkluzívnych vymedzeniach, že buď ste takí alebo takí. A podotýkam tiež, že to oslabuje vplyv Slovenska na európskej pôde, pretože ak sme ako krajina vnímaní ako súčasť nejakého bloku, ktorého hlavnými prioritami je návrat v tejto exkluzívnej forme kresťanskej identity Európskej únie, plus, samozrejme, opozícia voči migrácii, no tak samozrejme, že to oslabuje našu schopnosť presadiť iné nápady, ktoré sú úprimne pre našu budúcnosť či ekonomickú, či, ako spomenul pán kolega Martin Hojsík, ekologickú budúcnosť oveľa dôležitejšie. A oslabujeme sa tým, že sme vnímaní len ako krajiny, ktoré otvárajú kľúčovo tieto dve hlavné témy. Toľko k tej téme. Opäť privítam vašu reakciu.
Ešte jeden postreh, pán predsedajúci, k tomu, prečo tu vlastne sme, budúcnosť Európskej únie a k tej samotnej konferencii. Taký jeden postreh. Nakoniec už tu odznel na výbore pre európske záležitosti. Je aj v inštrukciách, aj v postoji slovenskej vlády naznačený. Ale chcem, aby odznel explicitne, pretože s ním hlboko súhlasím. Áno, som za diskusiu o budúcnosti Európy, pretože máme skutočne štrukturálne problémy, ktoré väčšinou práve takéto podujatia konventného typu rieši. Najlepšie máme s tým skúsenosti, či z Lisabonskej zmluvy, či z iných predošlých konverzácii. Nenechajme sa však pritom v tej diskusii uniesť len víziami. Nezabúdajme na tie nedokončené ponaučenia z tých predošlých kríz, či to bola ekonomická kríza, takmer kolaps eura v roku 2010 - 2011, či to bola následne potom, samozrejme, migračná kríza z roku 2015, či to je, samozrejme, tá nedávna kríza stále pretrvávajúca. Ešte stále sme zďaleka nedokončili to, čo sme si v už v tom roku 2010, v roku 2015, a aj v minulom a v tomto roku povedali, že musíme dokončiť. Ešte stále nemáme poctivo nastavené bankové garancie pre pôžičky alebo banky v iných členských krajinách EÚ. Ja tomu rozumiem, že je to citlivá téma, ale každý ekonóm sa zhodne, že proste bez nejakej poctivejšej formy bankovej garancie, kde si vieme vzájomne aj garantovať vklady, asi ako banková alebo menová únia nemáme celkom šancu v budúcnosti. Ešte stále nemáme, toto viete vy najlepšie, vy to riešite, vy to máte na pretrase v Európskom parlamente oveľa častejšie ako my tu, ešte stále nemáme dohodu v rámci tej dvadsať sedmičky na poctivých pravidlách hry o migrácii. A vy viete lepšie ako ja, ako hlboko sme zasekaní v tých rozdieloch medzi južanmi, stredoeurópanmi a inými. Ale samozrejme to nemôže byť nedôvodom na nejakú dohodu. Pretože ak sa stane, že sa nám vráti to, čo sa stalo v roku 2015, takéto, také to viditeľné zlyhanie, tak potom nás, samozrejme, voliči vytrestajú za to, že čo sme tých predošlých päť rokov, šesť rokov neurobili. Jednoduchá pointa opäť. Áno, pracujme na budúcnosti Európy, ale nie za cenu toho, že zabudneme na to, čo sme si ešte už pred dekádou zadefinovali, že musíme urobiť a stále sme nedokončili.
Vďaka.
Rozpracované