32. schôdza

Ďakujeme, pán poslanec.
Ďalším vystupujúcim je pán Eugen Jurzyca.

Dobrý deň. Ďakujem pekne za pozvanie, aj organizátorom za to, že zorganizovali túto akciu. Ja som asi trocha iný, budem hovoriť o princípoch, ktoré by som chcel, aby boli hlbšie zapracované do práce a fungovania Európskej únie.
Som presvedčený, že Únia je výborný projekt a že potrebuje aj reformy. Vybral som si z prieskumov taký, ktorý potvrdzuje samozrejme toto, čo hovorím ja. Je to prieskum eurobarometra, ktorý hovorí, že zhruba polovica respondentov chce Úniu, ktorá bude zreformovaná. Len štvrtina, ani nie celá chce, aby Únia fungovala tak ako doteraz. Viem, že Únie sa týka množstvo otázok a som presvedčený, že štyri princípy, o ktorých budem hovoriť, nám pomôžu lepšie odpovedať na väčšinu z nich. Je to transparentnosť, zrozumiteľnosť, analýzy najlepších praktík a hodnota za peniaze. Skoro vo všetkých môže byť Slovensko podľa môjho názoru inšpiráciou pre Európsku úniu. Ak sa touto cestou nepohneme, budeme rozhodovať na úrovni Únie o tých otázkach, o ktorých, ktoré som spomenul bez poznania reality, skôr na základe emócií, a to je často problém.
Prečo som si vybral transparentnosť? Moje skúsenosti ukazujú, že v tomto má Únia veľké rezervy a dokonca rezervy oproti Slovensku. Napríklad všimli sme si zverejňovanie zmlúv, že nie je ani zďaleka také intenzívne ako to slovenské. Kritizovali sme aj s tu prítomnými europoslancami nezverejnenie zmlúv o vakcínach. No teraz o tom Sputniku už až tak vysoko vyskakovať nemôžeme v tomto, ale tá kritika je stále na mieste. Podobne je to pri hlasovaniach napríklad. Možnože ste zachytili, že často tam hlasujeme rukou, pričom nie je celkom jasné ani, kto ako hlasoval, ani presný počet za, proti a ktorí sa zdržali. Výsledky hlasovaní sú zverejnené omnoho neskôr, než napríklad v Národnej rade. Tak isto vyjednávania medzi Európskym parlamentom a Radou, tzv. trialógy, nie sú dostatočne transparentné. Nevieme, kto ktoré návrhy pretláča. Materiály na rokovania Európskeho parlamentu sú zverejňované neskoro. Eurostat neposkytuje anonymizované mikrodáta verejnosti, ale len vedcom, aj to na žiadosť, a to je dôležitá vec, lebo tá spoločnosť, ak máte mikrodáta, tak si urobí rôzne závery, ktoré sú dôležité pre rozhodovanie, rozhodovanie v spoločnosti tak, aby aj verejnosť rozumela, mala prístup k dátam. Komisia dokonca viackrát nezverejnila objednanú a ukončenú štúdiu.
Ten ďalší bod je zrozumiteľnosť, resp. nízka zrozumiteľnosť legislatívy aj komunikácie inštitúcií Európskej únie. Keď som robil v parlamente s Alinom Baránikom aj s Ondrom Dostálom, sme hovorievali, že aj tá legislatíva, slovenská, nie je úplne, úplne zrozumiteľná, ale v Európskom parlamente je to podľa mňa ešte väčší problém. Vybral som nejaké príklady, povedzme päťstranové uznesenie o začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom. Má najprv 2 či 3 strany tzv. tých vereásov, technických poznámok, ktoré spoľahlivo odplašia každého normálneho občana od čítania, a potom je tam kúsok o tom, o čom vlastne to uznesenie je. Alebo tiež často sa používajú také tie svetové miery. To znamená veľký kus textu, ktorý nehovorí ozaj že nič, len všeobecné frázy. To potom vedie k tomu, že politici sa snažia komunikovať cez Facebook. Hľadajú, bajpasujú tento systém a hľadajú si cesty, ktoré proste nie sú štandardné, čo by ešte nebolo také zlé, ale nie sú ani seriózne, podložené analýzami dát.
Toto nie je len môj postreh. Vychádzam aj z analýzy pomerne vysoko postaveného zamestnanca Rady Jimma Klusa, ktorý vo svojej analýze uviedol, že v 80. rokoch táto komunikácia inštitúcií EÚ bola oveľa zrozumiteľnejšia. Doslova napísal: "každý odsek obsahoval message, nejaký odkaz, oznámil rozhodnutie alebo smerovanie, volal po nejakej akcii". Dnes väčšinu textu tvoria výrazy, ako vítame s veľkým zadosťučinením tieto kroky Rady alebo Komisie. Opakujem, týmto vytláčame diskusiu do periférie, do oblasti, kde je skôr škodlivá, ako prínosná.
Tretí bod sú analýzy najlepších praktík. Európska únia má 27 členských štátov, tie sú rôzne a rôzne sú v rôznych parametroch. Uvediem nejaké príklady, pričom budem tvrdiť, že tieto príklady sú obrovskou, mohli by byť obrovskou inšpiráciou jednak pre iné členské štáty a jednak aj pre samotnú komisiu, ktorá by keď harmonizuje, tak na ich základe by mohla. Napríklad výpadok na dani, na DPH. Keď si zoradíme podľa tohto výpadku jednotlivé členské štáty, tak ten najlepší štát má 50-krát nižší výpadok na DPH, než ten najhorší štát. Toto je priestor pre analýzu najlepších praktík preto, aby to komisia urobila a poskytla tieto informácie všetkým štátom tak, aby sa mohli inšpirovať.
Ďalším príkladom môžu byť napríklad investície domácností na kapitálových trhoch. Tam medzi tými najúspešnejšími a najmenej úspešnými je päťnásobok. To znamená, napríklad takí Estónci sú inak chránení, než Slováci na starobu. My máme problém s demografiou. Ani ten prvý pilier nás asi veľmi nezachráni, ale investície by nás zachránili. Tak čo je v tom? Prečo Estónci investujú a iné štáty a ľudia z iných štátov ani zďaleka tak ako oni? To má svoje príčiny a tie príčiny by Komisia mala analyzovať a poskytnúť informácie všetkým štátom tak, aby sa mohli zlepšiť čo najľahšie. To je, to je veľká nevyužitá šanca, že toto nerobíme ani z ďaleka poriadne.
Alebo index kvality online služieb štátu, aktuálna vec aj pre Slovensko. Tam sú tie rozdiely dvojnásobné. To znamená maximum toho indexu je 100 a niektoré štáty sú blízko neho. Spodok je 50.
Posledným príkladom tejto oblasti analýz je vyjadrenie pani podpredsedníčky Komisie, ktorá pred pár mesiacmi vyhlásila, že väčšina byrokracie v súvislosti s fondami Európskej únie má pôvod v členských štátoch. Uviedla, že štáty vytvárajú asi 80 % procesov čerpania finančných prostriedkov EÚ, zatiaľ čo len 20 % vychádza z usmernení Bruselu. Pýtal som sa na to rôznych inštitúcií listami a narazil som pritom na, na vyjadrenie skupiny na vysokej úrovni, ktorá povedala, že tieto pravidlá už dávno prekročili bod, keď ich prijímatelia alebo zainteresované orgány ešte dokázali pochopiť. Tam tiež potrebujeme analýzy príčin týchto problémov, aby sme s eurofondami narábali v Únii lepšie. Hodnota za peniaze, tú nemusím rozvádzať, všetci ju poznáme, tak isto tam môžeme slúžiť ako inšpirácia.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Pekný deň. (Potlesk.)

Ďakujeme, pán poslanec.
V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.

Dobrý deň. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi pekne ďakujem vám v rokovacej sále, ktorí ste zostali aj po hlasovaní, aby ste si nás vypočuli. Ja budem sa snažiť hovoriť krátko a budem to fokusovať naozaj na tú Konferenciu o budúcnosti Európskej únie.
Pani Nicholsonová, vybavte mi, aby som zarábal 1 500 eur, minimálnu mzdu ako v Nemecku. Už konečne v tom Európskom parlamente urobte niečo aj pre obyčajných Slovákov. My chceme zarábať ako Luxemburčania, tí majú najvyššiu minimálnu mzdu v Európskej únii, aj my chceme viac ako 2 000 eur zarábať na minimálnej mzde. V tieto dni dostávam veľmi veľa správ, ako sú tieto. Naozaj som nimi zasypaná, pretože naši občania si prečítali niekde v médiách, len tak okrajovo, že aktuálne v parlamente riešime práve smernicu o európskej minimálnej mzde a konkrétne sa tým zaoberáme vo výbore, ktorému predsedám, to znamená vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci. Tie očakávania, ktoré to v Slovákoch vzbudilo, sú obrovské, ale na druhej strane sú veľmi falošné. Akurát, že toto tým ľuďom niekto zabudol povedať.
Slováci ani po prijatí smernice nebudú zarábať 2 000 eur ako minimálnu mzdu. To vieme povedať už dnes, aj keď prakticky vo výbore dnes ešte len riešime report, to znamená správu k tejto smernici. Máme tam viac ako 900 pozmeňujúcich návrhov k tejto správe. To znamená, ešte nás čaká veľmi dlhá cesta k tomu, aby sme mali vlastne jasnú pozíciu Európskeho parlamentu, s ktorým potom pôjde Európsky parlament vyjednávať s Radou v rámci trialógov. Takže napriek tomu, že je predčasné hovoriť, ako vo finálnom znení bude vyzerať táto smernica, už dnes viem z tohto miesta odkázať občanom Slovenskej republiky, že určite po jej prijatí nebudú zarábať ani 1 500 eur ani 2 000 eur, pretože mzdy, dane a odvody sú výlučnou kompetenciou členských štátov.
Európska komisia preto len veľmi nesmelo prišla s návrhom smernice o európskej minimálnej mzde, pretože si je veľmi dobre vedomá toho, že sa pohybuje na veľmi tenkom ľade, pretože ak by zašla príliš ďaleko a chcela by napĺňať falošné očakávania ľudí, tak by jednoducho vstúpila do výlučných kompetencií členských štátov a toto si nemôže dovoliť. Preto prišla iba s návrhom, ktorý hovorí o vzorci, o premenných, o kritériách, ako by jednotlivé členské štáty mali vypočítavať minimálnu mzdu.
Je to výlučne na našej vláde, milí občania, aké mzdy vám vyrokujú vaši zástupcovia vo vláde spolu so sociálnymi partnermi. Takže ak chcete zarábať ako Nemci alebo ako Luxemburčania, s dôverou sa obráťte na ministra práce pána Krajniaka a na sociálnych partnerov, ale určite nie na europoslancov, pretože to, aké mzdy budete mať, je úplne nezávislé od toho, ako my sa v tom Európskom parlamente snažíme alebo nesnažíme.
Slovensko vstúpilo do Európskej únie pred 17 rokmi, nie? V roku 2004. A ani po takom dlhom čase, čo sme členmi Únie, čo míňame alebo teda nemíňame eurofondy, čo náš každodenný život ovplyvňuje to, akú smernicu alebo nariadenie prijímame na európskej úrovni, ani po takom dlhom čase naši občania nemajú ánung, vôbec netušia, aké je vlastne rozdelenie kompetencií medzi inštitúcie Európskej únie a medzi členské štáty, aký je vlastne vzťah Európskej únie vo vzťahu k jednotlivým členským štátom. Vôbec nevedia, aké je rozdelenie kompetencií medzi členské štáty a Európskej únie aspoň v tých veciach, ktoré ľudí naozaj trápia a zdá sa, že dnes je to na stole otázka č. 1, a to sú mzdy.
Zistiť od ľudí, aká má byť budúca Európska únia, je preto veľmi ťažká úloha, lebo drvivá väčšina občanov ani len nevie, aká je tá súčasná pozícia Európskej únie. Ako sa ich chceme pýtať, aby prišli s konkrétnymi návrhmi, ako má vyzerať Európska únia v budúcnosti, keď oni ani nevedia, ako funguje tá dnešná Európska únia? V informovaní občanov o Európskej únii si žiadna vláda od roku 2004 nesplnila svoju domácu úlohu. To, o čom vlastne je Európska únia, aké je jej postavenie voči členským štátom, čo môže ovplyvniť a čo už nemôže ovplyvniť, malo byť už 17 rokov v povinných učebných osnovách na našich základných školách. My sme pred rokmi už mali vlastne taký malý pilot, možno si niektorí na to spomínate, taký malý pilot rozhovorov s občanmi o tom, čo očakávajú od Európskej únie. Bolo to v roku 2007 a potom sa to zopakovalo na, na väčšej, na národnej úrovni a potom sa išlo do Bruselu na veľký bruselský summit, kde sa presne občanov pýtali, čo chcete od Európskej únie.
Presne si to pamätám, pretože som na tomto projekte spolupracovala s mimovládkou PDCS a bolo len vďaka týmto facilitátorom, ktorí sprevádzali občanov v týchto rozhovoroch, že sa to nakoniec podarilo, že sme mali nakoniec aspoň nejaké konkrétne výstupy. To, čo potrebujeme pre túto konferenciu, sú dobrí facilitátori, ktorí splnia domácu úlohu za všetky vlády Slovenskej republiky od toho roku 2004. Aj vtedy to bola pre nich veľmi ťažká úloha, pretože za minimálny rozpočet mali počas konferencie s občanmi nielen zistiť, aká je ich predstava o budúcej EÚ, ale hlavne ich museli najprv informovať o tom, aká je tá súčasná Európska únia, čo je to Rada, čo je to Európska komisia, aké majú kompetencie, čo je to Európsky parlament, aké má kompetencie Európsky parlament. Je úplne logické, že teraz je Konferencia o budúcnosti Európskej únie považovaná z úrovne EÚ za jeden veľmi dôležitý míľnik a zdá sa, teda všetci sa tak vyjadrujú vo svojich prejavoch, či je to von der Leyen alebo je to prezident Európskeho parlamentu David Sassoli, že naozaj do toho vkladajú veľké nádeje.
Zostali sme bez Veľkej Británie samozrejme, sme doráňaní pandémiou a zmietame sa v úplne najväčšej kríze, akú si mnohí z nás pamätáme. A je to naozaj otázka za milión, aká vlastne má byť tá budúca Európska únia? Máme harmonizovať zdravotníctvo, aby sme na rozdiel od tejto krízy dokázali pri tej ďalšej pandémii využívať nejaké štandardizované postupy liečby? Chceme to? Chcú to naši občania? Očakávajú toto od Európskej únie? Vstúpime preto do základných zmlúv? Budeme rozširovať kompetencie? Chceme väčšie kompetencie v Európe? Európsku úniu v školstve, aby sme sa už nemuseli hanbiť za to, ako dopadneme v rebríčkoch PISA? Chceme to? Bude to dobré?
Ako my už dnes môžeme čerpať z úžasného projektu Európskej únie, pretože nám dávajú na papieri aj v rámci európskeho semestru veľmi konkrétne odporúčania, ktoré by sme mali, mohli okamžite aplikovať. Ale my na Slovensku nie. My sme rezistentní, pretože my donekonečna budeme vymýšľať koleso. Nás uráža, že to koleso niekto už vonku vymyslel a že to koleso funguje, a že sú o tom dáta. Nás to uráža. Prečo by sme sa mali učiť od lepších? Budeme skúšať, nie? Tak ako so Sputnikom, tak ako s antigénnymi testami, budeme skúšať. Čo na tom, že to nakoniec nefunguje?
Ja veľmi, veľmi verím, že nakoniec sa stane proste zázrak a že sa v Konferencii o budúcnosti Európskej únie dopracujeme k veľmi konkrétnym odpovediam o našich, od našich občanov. Pevne verím, že tie samotné rozhovory nakoniec, aj keď viem, že je na to minimálne rozpočet vyčlenený, že to zveríme do rúk skúseným facilitátorom. Na úrovni vlády by sa ale mala spustiť kampaň za zvyšovanie povedomia ľudí o fungovaní Európskej únie a jej inštitúcií. A začať by bolo veľmi dobré a múdre pri smernici o európskej minimálne mzde, ktorá naozaj nespôsobí, že Slováci začnú od rána do večera zarábať ako Luxemburčania.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujeme, pani poslankyňa.
V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Ivan Štefanec.