32. schôdza

Toto bol posledný príspevok vo všeobecnej rozprave, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ. Chce.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja len veľmi krátko. Ja nemám pochybnosť o tom, že tento zákon prejde do druhého čítania, ale v prípade, že by sa tak náhodou nestalo, tak ja chcem vyzvať koaličných poslancov aj pána poslanca Slobodu, aby nečakali na to, že príde nejaká kampaň, ktorú všetkými desiatimi podporia. Ale máte v rukách moc, máte v rukách verejné financie, máte možnosť rozhodovať, tak vás prosím a žiadam vás o to, aby ste urobili akýkoľvek krok, akýkoľvek krok. Či už to bude kampaň, či už to bude hocičo iné, ktoré budú smerovať k tomu, že pomôžeme zlepšiť stravovanie, či už detí, alebo vôbec ľudí, obyvateľov, ktorí žijú na Slovensku. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Chce zaujať stanovisko k rozprave pán spravodajca? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Jozefa Šimka a Stanislava Mizíka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona je pod tlačou 568. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 581.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Jozefovi Šimkovi, aby návrh ústavného zákona uviedol. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Jozefa Šimka a Stanislava Mizíka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 568.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, predkladám návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Jozefa Šimka a Stanislava Mizíka. Jedná sa o návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Dámy a páni, ja teda hneď pristúpim, prečo vlastne tento zákon teda predkladáme. S cieľom upevňovania demokratických princípov a tradícií na Slovensku prichádzame s návrhom ústavného zákona, ktorý prehĺbi demokratický systém štátneho zriadenia.
Každý demokratický štát musí disponovať legislatívnym prostredím, využitím ktorého dochádza k naplneniu skutočnej idey demokracie a nie len jej iluzórnej formy. Občania Slovenskej republiky čoraz viac pochybujú o reálnosti demokratického zriadenia v našom štáte. Pochybnosti vyplývajú zo sérií neúspešných všeľudových hlasovaní, teda nefunkčného systému referenda na Slovensku v spojitosti s chýbajúcim imperatívnym mandátom volených našich zástupcov.
Súčasná legislatíva upravujúca demokratické inštitúty je nastavená spôsobom neumožňujúcim ich reálne využitie.
Preto si tento legislatívny návrh dáva za cieľ zefektívniť inštitút referenda a presunúť tak moc v štáte do rúk jeho občanov.
Kvórum minimálnej účasti oprávnených voličov stanovenej na 50 % zo všetkých oprávnených voličov je nastavené spôsobom, ktorý odrádza občanov zúčastňovať sa referenda. Tým sa referendum samotné stáva takmer nerealizovateľným.
Nedemokratickým politikom ignorujúcim potreby a názory svojho národa sa tak na Slovensku vytvoril ideálny, zdôrazňujem, ideálny systém, kedy sa demokracia stáva iluzórnou a skutočne rozhodovacie právomoci nad osudom miliónov ľudí ostáva, ostávajú v rukách malej skupiny, v mnohých prípadoch nedisponujúcej žiadnym demokraticky získaným mandátom.
Zrušenie kvóra účasti 50 % všetkých oprávnených voličov zodpovedá skutočnosti, že ani vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, voľbách do Európskeho parlamentu, voľbách prezidenta Slovenskej republiky, voľbách do orgánov samosprávnych krajov a voľbách do orgánov samosprávy obcí neexistuje žiadne kvórum minimálnej účasti oprávnených voličov na to, aby boli výsledky týchto volieb platné.
Referendum je však pri súčasnej legislatíve z postavenia radových občanov nerealizovateľným inštitútom. Je potrebné v rámci snahy o zlepšení úrovne demokracie znížiť aj minimálny počet podpisov slovenských občanov, ktorý je nutný na samotné vyhlásenie referenda. V návrhu ústavného zákona je preto znížený minimálny počet podpisov od občanov Slovenska z 350-tisíc na 100-tisíc. Áno, náš návrh je znížiť z 350-tisíc na 100-tisíc, čím sa samotný inštitút referenda výrazným spôsobom priblíži skutočne k demokratickým krajinám, kde je referendum bežnou súčasťou fungovania samotného štátu.
Vzhľadom na navrhované úpravy, ktoré v konečnom dôsledku docielia výrazný posun k reálne funkčnému inštitútu referenda, je však potrebné zaviesť v ústave nové ochranné prvky s cieľom zabrániť rôznym iredentickým snahám zo strany protislovensky naladených jednotlivcov a, samozrejme, aj hnutie. Preto navrhujeme rozšíriť okruh tém, pri ktorých je referendum neumožnené v otázku zmeny štátnych hraníc, postavenie orgánov štátnej moci, jednotnosť a nedeliteľnosť územia našej Slovenskej republiky.
Sme presvedčení, že týmito legislatívnymi úpravami docielime posun Slovenska smerom k väčšej demokracii, k všeobecnej slobode a skutočnej vláde ľudu, ktorá je dnes len iluzórnym, áno, iluzórnym javom.
Rovnako však pomôžeme obmedziť extrémizmus štandardných politikov prejavujúcich sa v bezbrehom rozkrádaní štátneho majetku, ignorovanie vôle občanov a potlačovanie ich práv.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Ja teraz dám slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Borisovi Suskovi. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 14. septembra 2021.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť Ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Ja otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku. Za klub Ľudová strana Naše Slovensko sa prihlásil pán poslanec Stanislav Mizík, ktorému teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči.

96.
Vážené kolegyne a kolegovia, Ľudová strana Naše Slovensko predkladá do Národnej rady Slovenskej republiky návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky 460/1992 Z. z. Tento návrh má jeden jediný cieľ. Je ním upevnenie demokratických princípov, sfunkčnenie inštitútu referenda.
Každý demokratický štát má určité legislatívne prostredie. Nie však vždy dochádza naozaj k naplneniu naozajstnej idey demokracie. Áno, nie vždy a vo všetkých prípadoch. Niekedy je to iba obyčajná ilúzia.
Jedným z prípadov je rokmi prejavená a overená situácia, keď sa uskutočnila séria neúspešných všeľudových hlasovaní. Ukázal sa tu nefunkčný systém referenda v Slovenskej republike. Súčasná legislatíva, ktorá upravuje demokratické inštitúty, je nastavená tak, že neumožňuje v praxi reálne využitie referenda. Náš legislatívny návrh, ako som už povedal, má len jeden jediný cieľ, a to je upevnenie demokratických princípov, to je zefektívnenie inštitútu referenda. Jedine tak sa presunie moc v štáte do rúk jeho občanov.
Minimálna účasť, to je 50 % zo všetkých oprávnených voličov, je systémom, ako odrádzať občanov zúčastniť sa referenda. Takto je referendum prakticky nerealizovateľné. Tu je tzv. demokracia iba akýsi optický klam, akási ilúzia.
Najhoršie je, že môže prísť k situáciám, že rozhodovanie o osudoch miliónov ľudí môže mať v rukách malá skupina ľudí, ktorí ani nemusia mať žiaden mandát získaný vo voľbách. Áno, je to tak. Stačí im, keď z pozadia ovládajú figúrky v politických stranách, ktorých sponzorovali, financovali a dostali vďaka médiám, ktoré majú v rukách do zákonodarného zboru. Tieto nesú svoj názov oligarchovia.
Referendum je jediná možnosť v určitých prípadoch zlomiť ich moc, keď sa im, bohužiaľ, podarilo rafinovane ovládnuť politické strany a cez nich presadzovať svoje záujmy. Referendum je tiež jediná možnosť vyjadriť vôľu voličov napríklad v prípade, keby sa nejaká vláda, hoci legálne zvolená, zhanobila svoje sľuby, či spreneverila sa svojim predvolebným sľubom.
Zrušiť kvórum 50% je úplne logické aj vzhľadom na to, že vo voľbách či do samosprávy, či do Národnej rady, či do Európskeho parlamentu, nie je žiadne kvórum.
Príklad? Trošku absurdný, prichytený za vlasy, ale je úplne reálny. Za starostu aj vo veľmi veľkej obci stačí napríklad na zvolenie hlas kandidáta s jeho ženou, úplne v pohode. Čo povedať o voľbách do VÚC-iek, EÚ parlamentu. Koľko percent tam stačí na zvolenie? A platí to? No platí to. Poslanci takto zvolení vykonávajú svoj mandát. Súčasne je potrebné aj znížiť minimálny počet podpisov žiadajúcich referendum z 350-tisíc na 100-tisíc. A tak aj takto sa inštitút referenda priblíži ku skutočnej demokracii.
Dám vám príklad z iných štátov. My máme 350-tisíc podpisov. Príklad – Maďarsko, v Maďarsku stačí 200-tisíc podpisov a Maďarov je dvakrát viac ako občanov Slovenskej republiky. V Poľsku je potrebné 500-tisíc podpisov a Poliakov je sedemkrát viac ako Slovákov či občanov, všetkých občanov Slovenskej republiky. Keby napríklad Poliaci išli podľa nás, museli by vyzbierať milióny a milióny podpisov na uskutočnenie referenda.
A teraz trošku historické okienko. Také isté a tiež vo svojej podstate obdobné návrhy tu v tomto parlamente už boli. Čuduj sa svete. Nie tak vo veľmi dávnej minulosti bol podaný takýto návrh dvakrát zo strany OĽANO a dvakrát tiež zo strany OĽANO, keď chceli znížiť kvórum na 25%. Igor Matovič sa vyjadril, bohužiaľ, sme neboli úspešní.
No ja ako jeden z predkladateľov v tomto volebnom období mu odkazujem, teraz už môžete byť úspešní. Môžete prispieť k úspešným referendám.
Teraz vám dám jeden citát: „Myslím si, že dnes sfunkčníme referendum, myslíme si, že 50-percentné kvórum, to je 2,2 mil. ľudí, systematicky zabíja chuť ísť k referendu. Existencia 50-percentného voličského kvóra je zlomyseľnosť politických strán urobiť z ľudí ovce.“ No tento citát nie je môj. Citoval som Igora Matoviča z brífingu.
Ďalšia snaha, ktorá tu bola, 25. marec 2019 strana SME RODINA, Boris Kollár, navrhuje, aby sa znížila podmienka nadpolovičnej účasti oprávnených voličov na platnosť celoštátneho referenda s tým, že bude postačovať účasť najmenej 30% oprávnených voličov. Toľko historické okienko. Navrhované úpravy reálne sfunkčnia inštitút referenda. Je však potrebné zaviesť v ústave nové ochranné prvky s cieľom zabrániť iredentistickým snahám, ako hovoril môj predrečník.
Navrhujeme neumožniť referendum v prípade zmeny štátnych hraníc, postavenia orgánu v štátnej moci, jednotnosť a nedeliteľnosť územia Slovenskej republiky. Ľudia môžu rozhodovať prostredníctvom svojich volebných, volených zástupcov alebo priamo. Priamo znamená referendom. Tak túto druhú možnosť urobme možnou, naozaj možnou a funkčnou.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem štyri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ako prvý vystúpi pán poslanec Rastislav Schlosár.

Všetci dobre vieme, že referendum, tak ako je nastavené, nemôžeme si predtým zatvárať oči, naozaj nie je absolútne funkčné. Je len na papieri na to, aby ľudia na Slovensku mali akési zdanie demokracie, že tu môžu o niečom rozhodovať. V skutočnosti, čo sa týka referenda, tak v podstate o ničom rozhodovať reálne nemôžu.
Preto jediná cesta ako z tohto vyjsť, ako ľuďom dopriať viacej demokracie je posilniť tento inštitút. A v tomto by sme si mali zobrať príklad napríklad zo Švajčiarska. Tam sa hlasuje v referendách štyrikrát ročne, pričom samotní Švajčiari majú možnosť v priemere sa vyjadriť možno k nejakým pätnástim federálnym zákonom, ktoré teda švajčiarsky parlament schváli, tak oni majú možnosť sa v referende vyjadriť, či tie zákony budú platiť, alebo nebudú platiť.
A, samozrejme, tak ako navrhujeme my, nemajú tam žiadne kvórum na to, aby bolo referendum platné a na to, aby vôbec mohlo prebehnúť im stačí 50-tisíc podpisov.
No a potom je druhý typ referend vo Švajčiarsku tzv. populárne iniciatívy, kde ľudia navrhujú sami nejaké zákony, ktoré chcú, aby vo Švajčiarsku platili. Tam je to obdobné, zasa žiadne kvórum, ten počet podpisov je vyšší, je tam 100-tisíc, ale stále je to na úrovni teda toho, čo navrhujeme aj my.
Toto je napríklad cesta ako sfunkčniť referendum. Jednoducho dajme ľuďom možnosť, aby sa vyjadrovali k verejným veciam, aby rozhodovali o tom, čo sa dotýka ich životov. A to nie len raz za štyri roky, keď sú parlamentné voľby.