32. schôdza

Ďakujem za slovo. Pani Cigániková, ja beriem argumenty aj keď sú proti mne, ale jedna vec vo vašej reči ma poriadne šokovala. No, pani Cigániková, toto som teda nečakal, ževraj tie ženy, čo im neurobili potrat, budú mať horší finančný kredit či skóre podľa nejakej štúdie, tak nejak ste to povedali. No vy ste dali do roviny, do jednej jedinej roviny, na jednu úroveň život božieho tvora s nejakou bankovou kartou či plnou peňaženkou od Louisa Vuittona za 260 eur.
A tie reči o zygote, plode, o štúdii kadejakej Kalifornskej univerzity, kde študovali napríklad aj herci zo seriálu Merlose Place a tam každý žil s každým. Tak tá univerzita keby zmizla, tak vôbec by sa nič nedialo. To sú slušne, veľmi slušne povedané len kecy, len a len kecy. Život pre mňa začína počatím. Boh existuje a ja nechápem, že slovenská žena môže byť nemilosrdnejšia ku životu ako sestra Kim Čong-una a tá žena je naozaj strašná, krutá a nemilosrdná. Volá sa Kim Jo-čong.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem. Ja len aby bolo všetkým jasné, že reagovať budem, ale až potom na záver, lebo je toho veľa. Ďakujem pekne, nechám priestor iným.

Ďakujem pekne.
Tak najprv pár slov, ktoré som si nachystal. Potom sa vyjadrím aj k iným. Už na tlačovke pred trištvrte rokom som povedal, že žena nemá dve srdcia, jedno tlčie dieťaťu. Som za slobodu žien rozhodovať o svojom tele, ale žena nemá dve srdcia, preto nemôžme rozhodovať o roztrhaní iného ľudského srdca, ktoré bije pod jej srdcom. To je hlavný dôvod, pre ktorý som sa rozhodol podať návrh zákona, ktorý odstráni aspoň tie najkrikľavejšie prípady ničenia tlčúcich živých ľudských sŕdc nenarodených detí.
Návrh zákona obsahuje aj výnimky, ktoré reflektujú na to, že aj ochrana života matky je pre nás rovnako dôležitá ako ochrana života dieťaťa, ale aj skutočnosť, že naša spoločnosť ešte nedozrela k presvedčeniu o ochrane každého ľudského života. Každá diskusia sa doteraz zvrhávala na raritné výnimky, ako je znásilnenie, hoci je aj asi každému jasné, že dieťa, dieťaťu nebije v hrudi zvieracie srdce a táto diskusia, veď je uzatvorená.
Očakávame, že médiá závery tejto poctivej vedeckej diskusie, o tom kedy vzniká človek, konečne prinesú spoločnosti. Svoj návrh som sa ako koaličný poslanec rozhodol predložiť po tom, ako som zistil, že naši kolegovia nepredložili zákon, ktorý chráni nenarodené deti pred bezdôvodným potratom, ale zamerali sa na podporu matky. Musíme byť však konzistentní, potrebujeme pomáhať matke, ale aj chrániť tlčúce srdce dieťaťa. Potrat matku zotročuje. Všetky dôsledky potratu znáša žena. Legálnosť potratu neposilňuje práva ženy, ale dáva moc mužovi nad ženou, aby mohol byť nezodpovedný a mohol legálne dotlačiť ženu k potratu. Z výskumov vieme veľmi dobre, že väčšina potrat nechce a je k nemu prinútená blízkym okolím či partnerom.
Nájdu sa aj takí, ktorí dokážu tvrdiť, že potraty sú indikátorom slobody krajiny. Rád by som im pripomenul, že sa nemôžu viac mýliť. Potraty ako prvý na svete legalizoval jeden z najväčších vrahov 20. storočia, ako som už spomínal, Vladimír Iľjič Lenin, ktorý je zodpovedný za milióny nenarodených ľudských životov. Ďalší v rade vrahov, ktorí sa pričinili o to, aby sa legalizovali potraty na ním obsiahnutom území, bol Adolf Hitler. Obeťou boli najmä nenarodené deti nás Slovanov alebo deti zdravotne postihnutých rodičov. Potraty boli a sú typické pre Čínu a jej politiku jedného dieťaťa, ktorá má k demokracii mimoriadne ďaleko. A aj v západných krajinách skôr išlo o rozhodnutia sudcovských elít ako o rozhodnutie demokratickej väčšiny v parlamente.
Označovať potraty za indikátor demokracie je drzé grázlovstvo. Tlčúce srdce dieťaťa potrebuje byť naplnené láskou a nie roztrhané na márne kúsky a odhodené ako biologický odpad. Potrat nie je a nikdy nebol riešenie. Žijeme v 21. storočí a nemôžme pripustiť takéto nakladanie s dieťaťom. Nikto z nás nedostal právo zabíjať. Ja chcem poďakovať aj pani poslankyni Drábikovej za svedectvo a ja podobne mám svedectvo, keď dnes už 14-ročný syn by vďaka genetikom nežil a bola to trpká skúsenosť, keď mi volala manželka z genetiky a povedala mi, že genetici ju prehovárali, aby si dala dieťa preč a s plačom mi do telefónu povedala: Čo mám robiť? Ja som jej odpovedal: Povedz im, že ty ho vychováš, aké bude. Takže manželka sa rozhodla pre život, teda rozhodli sme sa pre život, náš syn je teraz 14-ročný. Je odo mňa vyšší, ešte nemal dvojku na vysvedčení, keď to mám tak povedať. Hrá na klavír a pred týždňom získal tretie miesto v biologickej olympiáde celoslovenskej. To znamená, ja mám vážne pohnútky na to, aby som takýto zákon presadil. Lebo ako je známe, do dvanásteho týždňa to nie je, je to bezdôvodné. To znamená, do dvanásteho týždňa netreba uviesť žiadne dôvody. Reprodukčné práva žien, poznáme aj reprodukčné práva mužov. A kde zostali medzinárodné uzákonené základné ľudské práva dieťaťa? Jeho právo na holý život. A kde zostala naša ústava, ktorá chráni život dieťaťa už pred narodením? Takže ja som za to, aby sme pomáhali matkám, ale nemôžme postaviť pomoc matkám nad ochranu bezbranných, nevinných detí. Preto v návrhu zákona navrhujem právo dvoch nezávislých posudkov a v tom zákone sú len tie nakrikľavejšie prípady, kedy je možné vykonať umelý potrat.
Ešte by som rád spomenul slovíčko, ktoré sa tu opakuje často, a to je prerušenie umelého tehotenstva, čo mi príde dosť scestné, lebo v tehotenstve sa pokračovať nedá, ako sme si všimli, takže to nie je prerušenie, ale je to ukončenie. A, žiaľ, ale ako vidno spoločnosť sa zahráva so slovíčkami, takže práve preto sa používa prerušenie a nie ukončenie, aby zmietli aj naše ženy, naše matky, našich občanov, ktorí však to je len prerušenie, To nie je prerušenie, to je ukončenie. Ukončenie, to je nezvratný proces. A tento nezvratný proces si treba uvedomiť, že to je jediný lekársky úkon, ktorým je cieľom usmrtiť ľudský život, jedinečný ľudský život. Preto jedinečný, lebo to dieťa od šestnásteho dňa má bijúce srdce, to dieťa má vlastné DNA, vlastnú genetickú výbavu a to dieťa, ako je vo filme Nemý výkrik, sa bráni tomu, aby bolo násilne odstránené. Takže vôbec sa nebavíme o tom, že to nie je ľudský život a že to nie je dieťa. To, kedy začína ľudský život, to sme sa, žiaľ, nedozvedeli, ale ten ľudský život podľa mňa začína od počatia, a tak ako som povedal, na šestnásty deň už bije srdce dieťaťa, to znamená ťažko povedať.
Kolegyne, kolegovia, ja vás chcem poprosiť o to, aby ste podporili návrh zákona. Nikdy nebol vhodnejší čas na to, aby návrh zákona prešiel ako práve teraz. Ako som už uviedol v štatistikách, tento rok prišlo na COVID o život 12 502 ľudí, dospelých ľudí, a viac ako 6 000 bezbranných nevinných detí. To znamená, 19-tisíc ľudí bolo, prišlo o život v našej krajine a ako je nám známe všetkým, a to sa zhodneme aj liberáli, aj konzervatívci, že naša spoločnosť potrebuje mať deti, lebo tieto deti nám chýbajú v každej jednej rodine. Tieto deti nám budú, aj čo sa týka ekonomiky, do budúcnosti chýbať.
Takže ja vás ešte raz prosím o podporu návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Čepček, ja chcem zdôrazniť dve výborné myšlienky vo vašom prejave. A síce že práve legálny potrat dáva tú moc okoliu tej ženy, ktorá sa rozhoduje, aby ju nútilo k tomu samotnému potratu. Pretože ak by táto možnosť nebola, tak jednoducho to okolie v tomto smere na tú ženu nemôže vplývať a tiež dáva mužovi, otcovi toho dieťaťa možnosť uprednostniť svoje egoistické nezodpovedné správanie a núti tú ženu, aby išla zabiť ich dieťa. Keby táto možnosť legálna nebola, tak takéto modely správania jednoducho nie sú.
Druhá výborná myšlienka, pán poslanec, vo vašom prejave. Také dotknutie sa tých práv mužov a žien. Vieme veľmi dobre, že liberáli veľmi operujú tým, že rovnosť príležitosti a zachádza to až do takých tých niekedy úchylností, že transgender vymyslené veci, že muž sa môže preoperovať na ženu a naopak. Proste vymyslené veci. No ale kolegyňka Cigániková hovorila aj vy ste to v tej reakcii spomínali, že muži nútia niekedy tie ženy ísť na potrat alebo že tým, ako sa správajú, tak ich donútia ísť na potrat. Ale čo v prípade... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predseda, veľmi pekne ďakujem, ale čo v prípade, keď nastane opačná situácia. Keď žena otehotnie, muž jednoznačne chce to dieťa, chce sa oňho starať, chce sa starať aj o tú ženu, ale žena napríklad pod vplyvom tejto zhubnej liberálnej agendy povie, že nie, že ona si nechce kariéru ničiť, že ona teraz proste dieťa nechce a že ona na ten potrat pôjde. Veď muž ako otec toho dieťaťa nemá absolútne žiadne možnosti v súčasnom nastavení legislatívy, ako žene zabrániť dať zabiť to dieťa. Nad týmto sa treba tiež zamyslieť, keď už hovoríte, drahí liberáli, o tom, že ako je to s tou rovnosťou práv a rovnosťou príležitostí. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Čepček, je to dobré, že ste nám objasnili vašu motiváciu alebo jednu z vašich motivácií na opakované predkladanie tohto zákona. Keď ste hovorili o vašom, o vašom synovi, že je vydarený, že vyzerá, že je veľmi nadaný, nadaný mladý človek, ktorý má budúcnosť. Nemyslím to vôbec nejak sarkasticky, chráňboh. Gratulujem vám a verte tomu, že viem, o čom hovorím. Viem, že vychovať dieťa alebo deti nie je žiadna maličkosť k tomu, aby boli úspešné, aby boli sebavedomé v tomto ťažkom svete. Chcel som ale sa vrátiť k tomu, že, bohužiaľ, je to tak, že ja nevidím na vašej snahe nič, čo by pomáhalo tento problém riešiť naozaj. Vy v podstate zákonom to chcete navrhnúť, aby brutálnou silou sa vyriešili problémy ženy, lebo to je problém ženy v prvom rade a bolo by oveľa uveriteľnejšie, keby ste spolu s týmto vaším návrhom zákona predkladali návrhy, ktoré smerujú k tomu, ako zlepšiť postavenie žien tak, aby chceli mať viacej detí. Aby chceli chodiť nie na potrat, ale aby chodili na školenia, aby si zlepšili svoj život, aby vedeli si svoj život s ďalším dieťaťom predstaviť. Ja som od vás, prepáčte, ale žiaden takýto návrh nevidel. Bolo by to oveľa lepšie, keby ste to dal napríklad aj do toho istého návrhu, aby ste si zobrali nejakú inšpiráciu niekde zo severských krajín, kde tieto problémy sú riešené oveľa lepšie. Čakáme na to.

Ďakujem za slovo. No zaujímavo ste to zhodnotili. Skutočne genetici, tak ako všetci my ľudia, môžme sa mýliť a potom to naše rozhodnutie môže byť katastrofálne. Ja si myslím, že mali by sme meniť filozofiu myslenia ľudí, aby sme začali vnímať deti ako skutočné bohatstvo našej spoločnosti. Ja nemám právo hodnotiť druhých ľudí ani za ich rozhodnutie. Akceptujem to. Tá spoločnosť ešte možno nedozrela do takéhoto stavu, ale myslím, že budúce generácie zhodnotia naše postoje k tejto problematike a uvidíme do budúcna.
Máme obrovské množstvo bezdetných párov, ktoré čakajú na deti, a my povieme, že nám tie deti netreba a podobne. Čiže týmto štýlom asi treba postupovať a na druhej strane, keď hovoríme o podpore týchto potratov, je zvláštne, že naša spoločnosť stále vyžaduje takú extrémnu starostlivosť, maximálnu ochranu starých pacientov, pacientov polymorbídnych, v terminálnych štádiách ochorení, infaustné stavy. Tam sa vieme týchto ľudí zastať a snažíme si ich udržovať pri živote za každú cenu, za obrovské finančné prostriedky a na druhej strane túto problematiku nechávame len tak.
Ďakujem.

Martin, toto je asi jediný zákon z komunistickej legislatívy, ktorú SaS obhajuje. V podstate sú najväčší protežanti tejto komunistickej legislatívy, ale ja som v každom prípade rád za každý návrh, ktorý tu je. Tie návrhy sa budú dávať až do momentu, kedy sa ten equilibrium nepreklopí, tak ako to bolo v podstate počas vojny. To ako keby niekto povedal, no na čo bola táto bitka, keď sme ju prehrali, na čo bola tamtá bitka? Jednoducho to je séria krokov, ktoré proste idú.
Na konci dňa aj v Spojených štátoch amerických je vidieť, jak sa jeden štát za druhým preklápajú. Keby sme si tu čítali ich americkú legislatívu, škoda, že kolega Baránik odišiel, pretože to by bolo teda zaujímavé čítanie, ako sa to vyvíja tam. Takže ja som absolútne rád za každý jeden hlas, ktorý tu vždy zaznie na ochranu našej spoločnosti, našej budúcnosti národa, pretože národ, kde sa nerodia deti, to je ako les, v ktorom prestanú rásť stromy, tak jednoducho v istom momente z toho vznikne púšť. To je úplná logická vec a keď vidíme, v akom poddimenzovanom stave začína byť naša demografická úroveň, tak myslím si, že to aj z tohto pohľadu je dôležitá téma.
No a najmä nad toto všetko, kto obhajuje práva detí na život, absolútne v ničom nejde proti matke ani proti otcovi a keď niekto tento pocit má, že treba v čo najväčšej miere podať zo strany štátu pomocnú ruku, tak o to väčšmi si myslím, že v tom nájdeme zhodu aj s predstaviteľmi SaS. Veď tam nie je žiaden problém, aby bola čo najsilnejšia ochrana všetkých práv, ktoré tu sú. Ale konštatovať, že aké to je zlé, to nie je dôvod.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len počúvajúc túto diskusiu premýšľam, že čo tu ešte nezaznelo, lebo kopec biologických poznatkov, psychologických záverov, hodnotových postojov. Dokonca sme mali spirituálne okienko, tak trochu tabuliek, faktov, záverov štúdií, osobné skúsenosti, svedectvá, ale, žiaľ, hlavne kopec demagógie a, bohužiaľ, z obidvoch strán, ale na to sme si asi tu už parlamente pri takýchto diskusiách zvykli. Lenže ono to celé málokedy bolí tak veľmi ako zrovna pri tejto téme. A pri tejto téme preto, lebo sa nás to všetkých týka. Všetci sme boli zygotou, embryom, neskôr zázrakom, dnes sme hádam osobnosťami. Mnohí, žiaľ, s bolestivými skúsenosťami a sme plní emócií, pretože hovoríme o hlboko intímnej téme, ale možno by bolo fajn si uvedomiť, že ako zákonodarcovia máme v tejto téme limitné možnosti vplyvu. Pretože jediné, čo tie ženy alebo aj muži, ako bolo spomínané, v takejto situácii potrebujú, je pomoc a ak ju nedostanú od štátu, tak si pomôžu sami, pretože sme v 21. storočí a tých možností je veľmi veľa.
Takže keďže sme na pôde parlamentu, tak skúsme riešiť to, čo riešiť vieme a hlavne dbajme na to, aby to, čo z tejto pôdy vzíde, bolo fakt nápomocné, realizovateľné, také že skutočné.
Takže, prosím, venujme sa radšej pomoci, podpore tých rodín, mám, otcov a predovšetkým detí.
Ďakujem pekne.

Aby sme sa mohli venovať podpore otcov a mám, tak najprv tí otcovia a mamy musia mať tie deti. A priorita je to, aby sme tie deti chránili a našou povinnosťou je, poslancov Národnej rady, aby sme sa celou silou o to pričinili. Lebo ty, keď sa nenarodíš, Martin, tebe už sú zbytočné ostatné práva. Najzákladnejším ľudským právom je právo na život a ak ja budem uzurpovať toto právo a nebudeš mať to právo narodiť sa, žiadne ostatné práva ani ústavy ti nepomôžu, sú k ničomu.
Tak ako to aj zaznelo v rámci tej rozpravy. Áno, aj v našej spoločnosti je opačný problém, ako možno doposiaľ sme bojovali proti plodnosti žien cez antikoncepciu a podobné tieto záležitosti. Dnes kopec mladých párov má problém práve počať dieťa a mať to dieťa. To znamená, to chcem povedať a nadviazať aj na tie detské domovy, že veľakrát je takým požehnaním a šťastím pre mladé manželské páry, keď majú možnosť si adoptovať dieťa. To, čo som mal možnosť rozprávať sa s mladými manželmi, ktorí si túto adopciu vybavovali cez ti detské domovy, bolo to veľmi, veľmi zložité a zložitý proces, kým sa k takémuto dieťaťu dostali. Aby sme nedehonestovali ľudský život a nenarodené dieťa len na kus, nejaký zhluk nejakých buniek. To neni tak a chcem, Martin, povedať, že to slovíčko možno ti tak ušlo, že podľa mňa ľudský život začína počatím. To nie je podľa teba, ale to je podľa odborníkov, podľa lekárov aj embryológie. To sú základné elementárne veci, ktoré sa učia na medicíne medici. Ľudský život začína počatím.