32. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Nechcem opäť teda nejakým spôsobom spochybňovať procedúru, ale žiadam, aby bolo to hlasovanie vyhlásené za zmätočné, pretože sme hlasovali a mali hlasovať o inom bode programu.
A podľa § 36 ods. 4 je jednoznačne napísané v zákone o rokovacom poriadku, že jednotlivé hlasovania nemožno prerušiť, počas neho predsedajúci nikomu nemôže udeliť slovo.
Čiže ani slovo pánovi poslancovi Kremskému nebolo možné udeliť a hlasovať o procedurálnom návrhu počas hlasovania iného bodu. (Potlesk.)

No keď už mám zapnutý mikrofón a nikto tam nesedí, ale aj tak idem. Tuná agentka LGBTI agendy a hlásateľka gender agendy si tu prišla poplačkať, keď jej niekto povie, že je predstaviteľkou tejto agendy. Vôbec tu nebolo na ňu povedané, že je nejaký buzerant alebo čo. Padli tu nejaké iné slová. Čiže to boli čisté klamstvá a zavádzanie z jej strany. (Ruch v sále.)
Ďalej sme tu mali možnosť počuť v rozprave, že my sme asi takí hlupáci, že my presne vieme, kedy začína život, a vy neviete. No nie, my to nehovoríme. Keby ste boli aspoň priemerne inteligentná, život začal pred niekoľkými miliónmi rokov. A čo sa týka aj vývoja ľudského jedinca. No naozaj my to tiež nevieme, kedy presne, v ktorom okamihu začína, kedy splynú pohlavné bunky, kedy začína zygota, morula, blastula, gastrula. Ale na rozdiel od vás, vy tu poviete, že vy presne viete, kedy začína ten 12. týždeň. Vy sa takto hrdíte, že presne do 12. týždňa tuná končí. Tak na jednej strane poviete, my nevieme kedy, ale na druhej strane vy tvrdíte, my presne vieme, kedy končí 12. týždeň. Tak vy sa vôbec počúvate, čo v tej rozprave tuná prednášate?!
A keď už ste taká hlásateľka tej gender agendy a dovolili ste si teda verejne nás tam osočiť, Kuffovcov... (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Páni poslanci, pani poslankyne, prosím, utíšte sa alebo odídite zo sály. Nevytvárajte skupinky. Narúšate faktickú poznámku pána poslanca.
Prosím, pánovi poslancovi Kuffovi vráťte čas, aby mohol dokončiť nerušene svoju faktickú poznámku.

Kuffa, Filip, poslanec NR SR
Poviem ešte jednu skutočnosť. Boli sme tu osočení, a to nielen Kuffovci, ale celkovo ľudia možnože takí konzervatívne zmýšľajúci, že my označujeme ženy za vrahyne, že žena, ktorá podstúpi potrat, je pre nás automaticky vrahyňa. No tak to si vyprosím.
Viete, čo povedala cirkev? Cirkev povedala, dobrovoľný a vedomý potrat je vražda nevinného. A často tieto ženy nejdú dobrovoľne na potrat, sú pritlačené okolnosťami a mnohokrát ani vedome nevedia naozaj. A to bolo práve predmetom a cieľom toho zákona, čo sme tu mali v septembri, kedy chceli ženy informovať, chceli im dať viac hodín na rozmyslenie toho všetkého, ale to ste im nedovolili. A keď ste tu taká schopná si poplačkať jak minule a idete tu nakladať v rozprave, kľudne si choďte poplačkať aj teraz niekde dozadu a som zvedavý v záverečnom slove, jaká ste vy hrdinka a agentka LBGTI agendy a gender agendy, lebo nie ste schopná sa ani postaviť v tvárou v tvár, a poviete, že v záverečnom slove nám naložíte.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Môj osobný názor je, že byť matkou je požehnanie. Muži sa nikdy nemôžu vcítiť do pozície matky. Muži nemajú čo predkladať zákony, čo sa týkajú nás žien, interrupcií. Žena má právo mať možnosť sa rozhodnúť. Nezakazovať, nenútiť, nevnucovať, neobmedzovať nás ženy.
Chcela by som sa ospravedlniť za pána Čepčeka a za pánov, ktorí sedia tam dole. To sú páni, ktorí sú z planéty B612.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pani kolegyňa Cigániková, sú to také dva protipóly. Jednoducho ten protipól konzervatívny, ktorý naráža na ten protipól ko... na ten protipól liberálny. Jednoducho asi sa nikdy nezhodneme v tejto téme, nakoľko je to pre nás príliš hodnotová otázka, teda pre nás poslancov, ktorí sme viac ako len konzervatívne naladení a tento svoj názor sa nebojíme a nehanbíme nahlas prejaviť a nahlas o ňom rozprávať. Ale zároveň ja nikdy nebudem urážať vás ako ženu a nikdy nebudem urážať váš názor, ktorý prezentujete.
Naozaj ten váš príspevok musím označiť za skutočne odborný, pretože ste citovala z viacerých publikácií, z viacerých zdrojov, aj keď ja s týmito zdrojmi a publikáciami zo zásady nesúhlasím a nikdy s nimi súhlasiť nemôžem. Jednoducho oceňujem to, že ste si dali naozaj veľkú námahu a pripravili ste sa do tohto boja, ktorý, myslím si, že na základe toho, že Slovensko je dostatočne konzervatívne, vy ako liberálna politička nemôžte nikdy vyhrať, takže hovorím, sú to hodnotové otázky, sú to otázky, ktoré tuná rozdeľujú spoločnosť, polarizujú spoločnosť, vyjadrujú sa k nej ženy, vyjadrujú k nej muži.
V konečnom dôsledku ja si však myslím, že každý jeden ľudský život je hodný ochrany už pred jeho počatím, takže teším sa na ďalšiu debatu, teda aj pred narodením (povedané so smiechom), nielen pred počatím. A je to jednoducho, je to jednoducho ťažká téma. No ale skúsime možno nájsť niekedy nejaký kompromis medzi tým liberálnym a medzi tým konzervatívnym spektrom spoločnosti. Tak snáď sa nám to niekedy nejakými spoločnými silami podarí, aj keď vy ste tvrdým zástancom a tvrdým odporcom akejkoľvek tejto našej agendy, takže asi toľko.
Ale ďakujem pekne za váš príspevok.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Janka Bittó Cigániková, vy čo dokážete vyplodiť, to už je naozaj na zamyslenie. Vykonávanie potratov v takom rozsahu a voľnosti, prístupnosti, ako je u nás, je až desivé. Je desivé, s akou ľahkosťou je umožnené na Slovensku pripraviť počaté nevinné deti o život. Je to nehumánne, strašné. Nielen na Slovensku, ale ani nikde na svete by takéto barbarstvo nemalo mať miesto. A ešte sa pritom dokážu niektorí tváriť humánne a naviac sa odvolávať na právo ženy.
Pod rúškom akože demokracie právo a sloboda zabíjať nemá s demokraciou nič spoločné. Naopak, z histórie vieme, že potraty začali v štáte s totalitným režimom, v sovietskom Rusku. A o pár rokov nato veľkým podporovateľom a vykonávateľov, vykonávateľom potratov bolo nacistické Nemecko pre určité skupiny ľudí. Toto napodiv niekomu podporovateľom potratov neprekáža. Môžete si to akokoľvek ospravedlňovať, zahmlievať, zľahčovať, ale ničím sa neospravedlníte ani nevyviníte. Zamyslite sa a vstúpte si už konečne do svedomia, koľkým deťom sa poprelo právo narodiť, a stále mnohí popierajú, a to vedome.
Potrat nie je nič iné ako vražda. Ja viem, že to znie kruto. Mnohí to neradi počúvať, ale je to vražda. Vy dokážete tvrdiť, že dieťa, ktoré podstupuje odporný proces potratu, ani nič necíti, podľa vás je možno nakoniec aj šťastné. Možno by ste to tvrdili, keby boli aj u nás povolené potraty, ako je to napríklad v nemenovanej krajine slobody, že aj v 9. mesiaci môže žena sa rozhodnúť a obrať dieťa so všetkými zmyslami vyvinuté... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Milá kolegynka, ja som tiež žena, ja som tiež matka, ja som si tiež prežila všetky tieto pocity, ja to viem pochopiť, a preto vám hovorím, nikdy v živote by som nedokázala za akýchkoľvek okolností zabiť počaté dieťa. Ja by som to dieťa nedokázala zabiť. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka je, nechápem, prečo tak stále agresívne a nepriateľsky vystupujete a furt nás chcete presvedčiť, jak sa my mýlime a jak sme my mimo. Proste je to never ending story. My sme presvedčení, že život aj nenarodeného dieťaťa treba chrániť a nikto nemá právo ho zabiť, a je to jedno, v ktorom je to týždni. Všetci sme boli embryá, všetci sme prešli prvým, druhým a tak ďalej, až po... až sme sa narodili. A keby sme neboli prešli týmito štádiami, neboli by sme ľudia. Proste taký je vývoj človeka. Toto treba rešpektovať. Ide o eticko-morálnu otázku. Keď, keď po narodení, ak zabitie človeka, či už úmyselné, alebo neúmyselné, nazývame vraždou, je to trestný čin, prečo to nie je pred narodením? Proste to je len iný, iné štádium vývoja človeka.
My si myslíme, že je to zločin, je to zabitie, a preto predkladáme tento návrh, aby sme eliminovali len časť tých potratov, hlavne u nezodpovedných mladých dievčat, ktoré si povedali no a čo, no tak idem raz s jedným, raz s druhým, lebo tam je sloboda ženy. Ona sa rozhodne, či ide vykonať určitý akt, a musí si byť vedomá, že po tom akte sú aj následky, môžu byť následky. Tak vtedy sa ona slobodne rozhodne, ale už keď mal, keď v sebe nosí počatý život, už tam končí jej sloboda, lebo tam začína právo na život iného človeka.
A toto sú tie veci, ktorými sa my nezhodneme. Preto my budeme tento návrh dávať, sme za tým, stojíme si za tým a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Baránik, pán poslanec Žiak, pán poslanec Stančík, veľmi pekne ďakujem za to, že ste si ma v tejto búrke hejtu zastali, padne to dobre.
Pani poslankyňa Tabák, pani poslankyňa Sulanová, ďakujem veľmi pekne, že bolo počuť aj ženské názory, a dokonca si vážim aj to, že teda rôzne, že sme videli to spektrum, a je to pochopiteľné.
Pán poslanec Kočiš, veľmi pekne ďakujem, že napriek tomu, že sme úplne inde hodnotovo, názorovo, tak ste mali jeden veľmi slušný príspevok. Ďakujem.
A všetci ostatní páni, prosím vás pekne, vy si uvedomujete, že ste reagovali na článok, ktorý som prečítala, článok Matúša Ritomského z roku 2014, pretože to ešte stále platí, lebo tie argumenty sú stále rovnaké, že som nič iné neurobila, len som prečítala článok Matúša Ritomského, ktorý teda pojednáva o práci biológa Scotta Gilberta, ktorý nám ukázal rôzne pohľady na to, kedy začína život. Nič iné som neurobila, len som vám teda prečítala, ako všelijak sa dá pozerať na začiatok života, a poprosila vás o pochopenie, že nielen ten váš pohľad existuje, pretože my, my sme... my máme iný a jednoducho je tu rôzne spektrum spoločnosti, ktoré má, a každé má teda iný pohľad na ten začiatok.
Chcela som vám úprimne ukázať, že to nie je o zle a dobre, a prosila som vás o pochopenie, aby ste ma nevnímali ako zlo. Skúste si prejsť, pozrieť svoje faktické poznámky. Skúste si pozrieť tie osobné urážky. Ani jeden z vás ostatných nereagoval k veci. Všetci ste reagovali na mňa osobnými urážkami.
Páni, to vy máte byť to dobro? Naozaj? (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení poslanci, kolegyne, kolegovia, mrzí ma táto debata. Nie kvôli téme, ale kvôli tým útokom a urážkam, ktoré sa tu hrnú z jednej aj z druhej strany. Vôbec nemám záujem teraz špekulovať o tom z právneho hľadiska, kedy začína život, alebo z biologického hľadiska, kedy začína život, ja jednoznačne stojím na tej strane, že si ctím a vážim život a chcel by som ho chrániť a chcem ho chrániť od počatia až po prirodzenú smrť. No ale chcel by som zareagovať aj na to, v akej situácii sa momentálne nachádzame.
Sú tu zákony, ktoré sa predkladajú len preto, aby sa predkladali. Vyskúšali sme si to, už sme za to raz hlasovali, za podobné zákony. A mali podporu asi, ja neviem, nepamätám si presne, ale 38 hlasov. Čiže to nie je ani tretina parlamentu. Takéto podobné zákony momentálne v takomto zložení parlamentu iba vyvolávajú vášne a zrejme nemajú šancu prejsť. A s tým sa momentálne v našej spoločnosti chcel som povedať, že treba zmieriť, no nemali by sme sa s tým zmieriť, ale tak to je.
Ja preto oceňujem snahu Anky Záborskej, ktorá prišla s tým, že poďme na to z opačnej strany. Dali sme sa dohromady viacerí ľudia, hlavne Anka pripravila so svojím tímom zákon, ktorý tu bol v Národnej rade, a chceli sme to spraviť pozitívne, že ak to nejde z tej druhej strany zákazmi, viem, že keď niekomu niečo zakazujeme, tak to nie je úplne príjemné, tak chceli sme to spraviť z tej druhej strany, pozitívne, že pomôžme, aby sa tých detičiek čo najviac narodilo.
Ja si myslím, že v našej spoločnosti momentálne v takej situácii, v akej sa nachádzame, je toto najlepší prístup. A ukázalo sa to aj hlasovaním v pléne. Všetci si to hlasovanie pamätáme. Áno, pamätáme si na vyťahovanie kariet, na všelijaké obštrukcie, ja som bol spravodajcom toho zákona a vieme, aké to bolo zložité, zložité hlasovanie, ale pamätáme si aj na to, že, že to neprešlo o jeden hlas. Keby jeden poslanec hlasoval opačne v tomto pléne vtedy z tých, čo sa nachádzali v pléne, tak ten zákon prejde. A nechcem tu opakovať veci z toho zákona, ale ten zákon mal cieľ pomôcť tehotným ženám.
A chcem vyzdvihnúť spoluprácu v OĽANO, kedy sme mali o tom dlhé, dlhé diskusie, pretože všetci vieme, že v našom klube sú konzervatívnejšie ladení poslanci aj tí liberálnejší, a dokázali sme spolu diskutovať. Normálne. Nehádali sme sa. Nešli sme si po krku - v úvodzovkách - tak, ako je to dnes alebo včera v pléne, či už z jednej, alebo z druhej strany. A hľadali sme kompromis.
A ja som tu dnes počul od pána Schlosára, myslím... Alebo od pána Kočiša? Od pána Kočiša, že, že... Čo ste to povedali? Že snáď niekedy nájdeme nejaký kompromis a niečo presadíme. Áno, na tomto poli sa od 80. rokov, sme sa od 80. rokov nepohli. A my by sme boli veľmi radi, keby sme sa pohli aspoň o kúsok. Aspoň o kúsok.
Takže myslím si, že, že ten pozitívny prístup nás posúva o veľmi veľký kus, pretože my môžme nastaviť zákony, tie politiky, a máme to aj v programovom vyhlásení vlády, tak, aby sa rodiny rozhodovali mať deti, a nie ich nemať. A mať aj rodiny s viacerými deťmi, aj keď už mám dve-tri deti, môžem mať aj viac. Ale musia, musí štát na to vytvoriť vhodné podmienky.
Takže ja si myslím, že týmto prístupom sa dá, sa dajú zachrániť, nechcem povedať presný počet, lebo to nevieme, ale množstvo detí, množstvo. (Reakcia z pléna.) Nemusíte mi skákať do reči, pani Cigániková.
Viete, čo sa stalo po tom hlasovaní, ktoré tu bolo také vyostrené? Nemyslím teraz za zákon Anky Záborskej, ale za tie, ktoré prišli z opozičných poslaneckých lavíc. Povedal to včera môj kolega Milan Potocký. Presne to trafil. Niektorým nadávali, verejnosť nadávala, že sú fašisti, iným nadávali, že sú vrahovia. Proste útočíme na seba plní nenávisti, zloby, a áno, znova zopakujem, aj v tomto parlamente kvôli tejto téme, z jednej, z druhej strany. My sa nemáme navzájom presviedčať, lebo vidíme, že z jednej strany a z druhej strany, to je, ako keby sme boli za kamennými múrmi. Máme o tom diskutovať. Ja si myslím, že tá diskusia tu je. Ale nie takým spôsobom, útočiť na seba, biť sa tu doslova. Ak budú predkladané takéto zákony, tak stále to bude o tom istom, jedni s fašisti, jedni sú vrahovia detí a neviem čo všetko.
Ja vnímam z tohto pohľadu z opozičných poslaneckých lavíc nie úplne úprimnú snahu pomôcť, pretože keď si spomíname na to, na ten Ankin zákon, keď, ktorý neprešiel o jeden hlas, tak tam boli také veci, že, že pomýlili sme sa. Tí, ktorí teraz útočia, ja neviem, pani Cigániková alebo SaS-ka, a na druhej strane tak vyťahovali karty, spojili sa. A včera v pléne odznelo, že prečo to spravili. Prečo nechceli použiť, prečo nechceli, pardon, podporiť tento zákon. A ja to tu mám poznačené. Výhovorka znela, že umožňoval reklamu na potratové kliniky. A že pretože to tam bolo, tak ste to nechceli podporiť. Lenže ja viem a overoval som si to znova, že pravda je takáto. Ten zákon neumožňoval reklamu na potratové kliniky, keby tam bolo, že potratová klinika, tak taká reklama neexistuje, nemohla by byť. Ale zákon umožňoval reklamu na zdravotnícke zariadenia a tie zdravotnícke, reklamu na zdravotnícke zariadenie, radili sme sa s právnikmi, nemožno zakázať. Nebola by tam reklama na, na zákroky, toto neumožňovalo. Tento zákon to neumožňoval. Neviem, či došlo k nedorozumeniu, ale včera zaznela takáto výhovorka. A keď toto má byť ten kameň úrazu, kvôli ktorému ste to nepodporili, tak znova zopakujem, je to iba výhovorka.
K záveru môjho vystúpenia ešte spomeniem, že, že čo je lepšie. My tu budeme štyri roky dajme tomu - aj vy v opozícii, aj my v koalícii -, a keď to beriem zo svojho pohľadu konzervatívneho alebo konzervatívnejšie ladeného poslanca, tak pre mňa je lepšie za tie štyri roky si povedať, že takto a takto sme to posunuli. Schválili sme 200 eur - alebo 240 približne to vychádza - tehotenský príspevok. V tomto sme sa posunuli a ja si myslím, že aj toto zachráni niektoré deti. A budú sa môcť narodiť.
A spravme ďalšie také kroky a na konci volebného obdobia si budeme môcť povedať, takto sme sa posunuli, toto sme spravili. Ale v tomto prípade ja cítim len snahu predkladať, tvrdohlavo predkladať každý polrok tieto zákony bez ohľadu na to, či prejdú, alebo neprejdú. Alebo tak to poviem, že vieme, že neprejdú, máme, zdá sa, že neprejdú, a aj tak ich predložíme, donekonečna. Iba traumatizujeme týmto spoločnosť. Poďme zachraňovať deti tým pozitívnym spôsobom, pretože na to tu vôľa a priestor je. Ukázalo sa to, to hlasovanie neprešlo o jeden hlas a my chceme podať takýto zákon znova a ja verím, že prejde. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

Ďakujem. Pán kolega, chválim vás za toto vystúpenie a je to dôkazom toho, že rozumní ľudia na obidvoch stranách tohto ideového sporu sa môžu dohodnúť. Obávam sa však, že problém je v tom, ako je formovaný tento parlament.
Ako tu už bolo povedané viackrát predtým, bohužiaľ, je to tak, že sú tu ľudia, ktorí sa na kandidátke, kde sa nehovorilo o tom, že toto bude ich jediná téma, dostali do parlamentu, a teraz v skutočnosti je to ich jediná téma. A nie sú riadení pravdou a prospechom pre všetkých, ale jednou ideou, ktorá jednoducho je nesúladná s realitou. A, bohužiaľ, my sa s tým musíme nejako vyrovnať. Nie... neexistuje, že títo ľudia len preto, že odmietajú počúvať argumenty pravdy, budú formovať túto spoločnosť. Táto spoločnosť nechce hovoriť o tejto téme. Je to téma, ktorá je vymyslená len pre presadenie jednej ideovej línie alebo, pokiaľ ide o fašistov a neonacistov tu napravo odo mňa, tak je to len za účelom rozdeľovania spoločnosti, pretože tieto indivíduá, samozrejme, ťažia z toho, keď spoločnosť je rozvrátená, aby oni sa dostali k moci a mohli realizovať svoje pochybné kšefty.

Ďakujem. Pán poslanec, na jednej strane chránime život, o tom je tento zákon alebo tieto dva zákony, a na druhej strane pomáhame ženám a to bol zákon pani poslankyne Záborskej.
Takže treba si uvedomiť, že týmto zákonom chránime život. A tieto témy treba otvárať.
Keby sme sa postavili iba k zákonu, ktorý finančne pomáha deťom, tak sa treba pozrieť na Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko a okolité krajiny, kde je tá životná úroveň ďaleko vyššia ako u nás, a spýtajme sa, koľko majú detí. Koľko majú detí? Jedno? Alebo psa? Ak majú dve deti alebo tri deti, tak to sú už raritné prípady v tých krajinách.
Takže na jednej strane chráňme život, o tom sú tieto zákony, a na druhej strane pomáhajme matkám. Toto nikto nespochybňuje.
Ďakujem.