32. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Nebudem sa vyjadrovať k viacerým veciam, len jednu podčiarknem, Marek, z toho, čo si povedal, a som veľmi rada, že si opakovane zdôraznil, že zákon, ktorý sme predkladali, bol zákon o pomoci tehotným ženám.
Je to dôležité opakovať, pretože, bohužiaľ, viaceré médiá, mimovládne organizácie a aj niektorí naši kolegovia tendenčne donekonečna opakujú, že predkladáme zákon, ktorý zakazuje potraty. A ja skutočne vidím za tým zlý úmysel a to možno je len preto, aby, toto opakujú, aby podsunuli verejnosti, že nám nejde o to, aby sme pomohli tehotným ženám a rodinám, a tým nepriamo zachránili aj deti, ktoré by inak mohli byť potratené, ale že nám nejde o nič iné, len o to, aby sme potraty zakázali.
A ja si myslím, že v tejto dobe musíme urobiť všetko preto, aby sme počet potratov znížili a aby sme dali šancu čo najväčšiemu počtu počatých detí, aby sa mohli narodiť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

No, ďakujem, kolegovia, za vaše faktické poznámky, bolo ich veľa. Mám tu nejaké veci poznačené, ale nebudem jednotlivo rozoberať tie veci. Rád by som chcel len povedať, že po tých 30 rokoch ísť znova všetko alebo nič je podľa mňa chybná cesta z toho konzervatívneho pohľadu.
My by sme mali umenšovať zlo, ak sa to dá, umenšovať zlo. Čiže ja, ja si opakovane poviem, myslím, že keď prinesieme znova tento zákon, ktorý má nádej na úspech, tak ja dúfam, že prejde a že my umenšíme to zlo a že zachránime čo najväčší počet detí. Ja som takisto za život, ale hľadaj mi, hľadajme také spôsoby, ktoré sa dajú v tomto parlamente presadiť. Nebojujme tu mečmi, nožmi pomaly proti sebe, kričíme tu na seba, v tejto téme citlivej, veľmi citlivej, ale skúsme nájsť spoločnú reč. Však ja som to počul aj z iného tábora, že skúsme nájsť spoločnú reč a skúsme presadiť zlepšenie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, vážený predsedajúci, dovoľte mi niekoľko slov, reagovať aj to, čo tu v rámci rozpravy zaznelo.
Milan Potocký je mladý chlapec, tak beriem to tak, že áno, to je jeho pohľad, ale skús si položiť takúto otázku. V Trestnom zákone, keď odstránime trest za vraždu, bude tu menej vrážd? Ja si myslím, že v poslednom období, tak keď si ty hovoril, že tie potraty, hej, a či stúpajú alebo klesajú. Ak my odstránime trest za vraždu, nebude sa tu vraždiť? Však za posledné roky stúpa počet vrážd. Ako je to možné? A je to zakázané zákonom. A dovolím si povedať, nie také sladké rečičky, či zakázať, alebo nezakázať potraty. Samozrejme, že zakázať. Tak jak je zakázané zavraždiť človeka, tak je zakázané zavraždiť človeka ešte pred narodením. Každý má právo na život, aj to nenarodené dieťa a je hodné ochrany. Ústava Slovenskej republiky to aj hovorí: „Život je hodný ochrany pred narodením.“ Pán Baránik to trošku tak ináč hovorí, hej, ale myslím si, že ten citát je taký, ako som to povedal, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Netreba sa toho báť. Viete, potom, keď to budeme zaobalovať to všetko do takých sladkých rečičiek, jak my chceme pomáhať, aby sa narodilo viac detí, viete, čo ja chcem? Viete, čo chcem ja, kolega? Aby sa menej vraždilo detí nenarodených, ja toto chcem. A budeme za to bojovať. A ja vám tak pripomeniem trošku, tí, ktorí možno zle počítate a tuná Martina Čepčeka napádate, že každý pol roka sa tuná predkladá tento návrh zákona. No neni tomu tak. Naposledy to tu bolo v septembri, to je osem mesiacov, si to zrátajte, to nie je pol roka.
A potom k tomu hlasovaniu, že 38 hlasov bolo naposledy za, ale tuná kolega Šefčík sa potom opravil. Hej? Lebo to nie je tak pravda, lebo keď tu bol ten návrh zákona Aničky Záborskej, neprešlo to tesne, neprešlo to o jeden hlas. To si sa opravil potom, si sa opravil, ale najprv si hovoril, že 38 hlasmi. Nie a liberáli si to musia, Marek, zvyknúť tuná na to. Každý pol roka tu bude tento návrh zákona na ochranu života, každý pol roka, kým sa nepri... kým táto Národná rada neprijme tuná ochranu života nenarodených detí. Dobre si to zapamätajte, každý pol roka. Lebo jak sú stresovaní, jak je traumatizovaná tá spoločnosť. Prosím vás pekne, to sú aké bludy? Bývalý minister zdravotníctva ešte ako tuná poslanec Národnej rady, nebol som vtedy v tomto poslaneckom zbore, ale to sa nedalo počúvať. Viete, taký čajový návrh zákona na ochranu života, ktorý tu bol, ani ten neprešiel. Tak aký už má prejsť? To už máme podliezť pod tie lavice, čo tu má prejsť? Nič pre vás nie je dobré, nič nie je dostatočné! Čokoľvek chráni nenarodené deti, nie je dobré nič. Tak potom čo bude dobré? Však predložte ten návrh zákona.
Ja som tu v tejto Národnej rade prišiel aj preto, lebo chcem chrániť nenarodené deti. Vražda nenarodeného človeka je vrcholne nespravodlivá, vrcholne nespravodlivá, vražda nevinného, to je ťažký zločin, to je ťažký zločin. A tu budeme sladko rozprávať, že to nie je vražda. A čo je to? Čo je to? Viete, nám sa to ľahko rozpráva, lebo my sme sa už narodili, ale to je ten egoizmus dnešného človeka, že len ja a po mne spúšť a potopa. To je úplne strašné.
Príklad taký tuná uvediem zo života, Bernard Nathanson bol americký lekár. To, mnohí ho poznáte. Tí, ktorí ho nepoznáte, trošku to priblížim. Bol to človek, ktorý vo svojom živote zavraždil, sám to hovorí, 15-tisíc nenarodených detí, ale to až do chvíle takej, kým tá technika nepostúpila ďalej a cez tie mikrokamery nafilmovali potrat, ktorý on realizoval. Keď sa na to pozerali, je aj názov filmu Nemý výkrik, keď sa na to pozeral a on sám keď to videl, preto sa to nazvalo nemým výkrikom, pretože to dieťatko, ktoré malo byť zavraždené, uhýbalo. Uhýbalo pred tým lekárom, ktorý ho chcel jednoducho z tela matky vyrvať. Prosím vás pekne, to je aký cynizmus?! Ako prebiehajú tie potraty? Veď to tuná, keď takto rozprávame, no to je úplne strašné. Zdvihnite ruku, kto by tu chcel zomrieť smrťou asi takou, najprv ti odrhnem ruku, alebo len prst ti najprv odtrhnem, potom ti odtrhnem nohu, potom ťa, ja neviem, prepichnem alebo jako, potom ti odtrhnem hlavu. Veď v tom cynizme sme zašli tak ďaleko, a to, že je legalizovaný potrat, a ja spomeniem tie krajiny, nebudem sa tuná ja takto.
Čína je tou krajinou, ktorá má v podstate, a to prehodnocuje súčasná Čína, prehodnocuje to, to bola teória jedného člo... človeka, jedno dieťa a dosť, a keby aj nebolo aj to, tak to by bolo ešte lepšie. Ale čo sa stalo? Samozrejme, tí Číňania, ktorí sa rozhodli teda aspoň jedno dieťa, že by mali, no dievčatá mali šancu sa narodiť, lebo každý chcel chlapca, a to sa takto vraždilo. Dnes v súčasnej dobe Čína má obrovský problém s tým, lenže nielen s tým, lebo teraz už vlastne tá politika sa mení a uvedomujú si takú vec, že kto sa bude o tých ľudí v starobe starať? Veď nemá sa kto o tých ľudí potom postarať.
Prosím vás pekne, tuná taký reťazový zákon, o psov sa tuná budeme baviť? To tie psy sa budú o nás starať? My sme Národná rada, ktorí reprezentujeme tuná ľudí predovšetkým, a nie nejaké zvieratá. Zviera má mať svoj poriadok. Ale keď my to takto budeme zrovnávať tuná, človeka so zvieraťom, a to sú tie nebezpečné slová, ktoré tuná takto ako padajú.
Rímske právo, som to spomínal, ale to spomeniem jednoducho, aj to tu padlo, pred 2-ticíc rokmi bolo to tak zadefinované, že jednoducho človek ešte pred narodením bol schopný dediť. To znamená, dieťa, ktoré ešte sa nenarodilo, ešte pred narodením, tak teda ak by tí dediči ako zomreli, ktorí boli ako ďalší, tak v tom rímske... rímskom práve to bolo tak, že, že toto nenarodené dieťa takto brali vážne.
Prišla tu pani Cigániková, sedí tu vedľa mňa, tak poviem to takto. Pani Cigániková, viete, vám sa skoro dolámal jazyk, tak neobdivujem tú vašu čítanku, ktorú ste tuná čítali, a jaké štatistiky a čo všetko, postavte sa tu a rozprávajte z voleja takto, keď ste taká majsterka. Keď vy ste taká predsedníčka zdravotníckeho výboru, to meno, ktoré ste nevedeli vysloviť, Pierre Teilhard De Chardin. A ja vám poviem aj, kto to bol. Vy to asi neviete, lebo to sa vám skoro tam jazyk dolámal na tom. Bol to filozof, jezuita, to bol katolícky kňaz. Pochádzal z aristokratickej rodiny, bol antropológ, geológ a bol takisto pri objave jávskeho človeka. Bol to veľmi vzdelaný muž, Francúz. A keď to neviete, tak prosím vás pekne, to, to jak taký generátor tuná, Milan Mazurek to tak dobre rozpráva, že aspoň si to tak pripravte, ten prejav, hej, že tých, tých pár slov, ktoré tuná náhodne generujete, tak aspoň to tak na nás povedzte.
Viete, vy sa tuná urážate, že vás ktosi označil za LGBTI. Kým to budete, túto agendu presadzovať, aj ja budem vo vás vidieť muža v sukni. A môžete sa rozpučiť. Vy ste pre mňa muž a k mužovi budem aj tvrdo pristupovať, adekvátne budem pristupovať tak ako chlap k chlapovi, ako muž k mužovi. A keď chceš byť žena, nás pani učiteľky vychovávali v úcte k ženám, a ja chcem sa slušne správať k tým ženám, ale vy ženy buďte predovšetkým ženy.
A keď takto tvrdo a cynicky vy budete pristupovať k nenarodeným deťom, vy poviete, že to je vaša téma, lebo žena má právo na svoje telo. No ani na svoje telo nemáš bezbrehé právo. Odtrhni si ruku, odtrhni si nohu, odtrhni si hlavu! Máš na to právo? No nemáš na to právo. A kto to by tu tak robil, tak to je úplne totálny psychopat. Nemáš. A dieťa, ktoré je v lone matky, je jedinečné, neopakovateľné. Má svoj, svoju krvnú skupinu, proste všetky genetické kódy, ktoré tam sú. A človek začína - mi to končí (rečník ukázal na tabuľu s časomerom) - človek je človekom od počatia po prirodzenú smrť a správajme sa dôstojne k týmto nenarodeným detí... deťom a neupierajme im právo narodiť sa. My sme mali to šťastie, že naši rodičia a naše mamy nás boli ochotné prijať, boli ochotné sa zrieknuť svojho pohodlia.
Tu nie je problém v bohatstve. Nikto nezomiera od hladu, ale tu je problém egoizmu. A toto je ten problém. Toto je ten najväčší problém. Nie keď ty budeš bohatá, tak ty už nepôjdeš na potrat. Naopak, ešte pôjdeš, lebo chceš mať viac. Chudobní ľudia, ja mám takú skúsenosť, tí sa dokážu podeliť o to posledné. Aj chudobná matka dokáže prijať toto dieťa. To nie je tak, že by boli plné latríny detí, a kanálov, potratené deti končia v kanáli, pani kolegyňa. Potratené dieťa každé jedno, ale drastickým spôsobom, lebo nezomrie hocijakou smrťou, ale tak násilnou, jak som to povedal... (Prerušené vystúpenie predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, váš čas uplynul. (Povedané súbežne s rečníkom.)

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) ... odtrhnutá noha, ruka a podobne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja verím tomu, že tieto štyri roky, teda už teda ten zbytok, naozaj táto Národná rada schváli nejaký zákon, ktorý bude posunom vpred, a plne súhlasím s tými, čo tu povedali, že dnes koalícia a poslanci v koalícii rozdávajú v tejto veci karty, pretože my z opozície hlasy dodáme za predpokladu, že sa s nami elementárne bude diskutovať, a vyvaruje sa koalícia tých chýb a omylov, ktoré sa udiali pri predošlom hlasovaní, pretože ja mám hlboké podozrenie, lebo bolo to tu niekoľkokrát použité, že ako tu bolo ako keby málo poslancov. No vy ste posunuli vtedy hlasovanie, dámy a páni, o týždeň skôr mimo programu a kolegovia z ĽSNS viacerí boli chorí, mali COVID, boli v karanténe, vy ste to vedeli. Vy ste to vedeli a som, mám veľmi silné podozrenie, že ste si mysleli, že to dáte sami, a aby náhodou na tom nemali oni nejakú zásluhu. To znamená, to je prvá vec.
Druhá vec, vám rád pripomeniem, ani jeden z vás nešiel ani za tým Ficom, ani za tým Pellegrinim ste nechodili a už vôbec nie, ste nechodili za tými, ako vy to nazývate, fašistami. Ani jeden ste za nimi nešli pre tie hlasy. (Reakcie z pléna.) No tak oni hovoria, že ste neboli, tak vy hovoríte, že boli. Neboli ste. (Reakcie z pléna.) Neboli ste. (Zaznievanie gongu a reakcie z pléna.) A to znamená, to znamená, po prvé, vy máte vydierací potenciál takzvaný v koalícii, keby ste, naozaj plne súhlasím so Sujom Mirom, keby ste chceli, zajtra je to prijaté, pretože viete to tak postaviť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Myslím si, že v tejto sále zostali tí ľudia, ktorým záleží na tom, aby chránili ľudský život. V dnešnej rozprave už bolo povedané, že sa potrebujeme vážne zamyslieť nad nepriaznivým demografickým vývojom na Slovensku, mať úctu k počatému životu, uvedomiť si, že ľudský život má nesmiernu, veľkú hodnotu, ktorú si treba vážiť, a rešpektovať právo na život nenarodených detí. Umelý potrat nie je riešenie. Preto štát musí podporovať organizácie, ktoré podávajú už dlhé roky tehotným matkám alebo ženám, ktoré sa rozhodujú pre potrat, pomocnú ruku. Spomeniem aspoň niektoré organizácie: Fórum života, Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, Poradňa ALEXIS, Áno pre život, nezisková organizácia, Ráchelina vinica, nádej pre zranených potratom, Family Garden, poradenské centrum pre rodiny, ktoré sa zameriava na prevenciu a pomoc snúbencom, manželom, rodinám i jednotlivcom, Áno pre život, nezisková organizácia, bezplatná linka pomoci.
Tieto organizácie zachránili už veľa detí, z ktorých sú dnes lekári, vedci, profesori. Je potrebné šíriť osvetu ochrany ľudského života od počatia až po prirodzenú smrť na stredných školách a iných mládežníckych inštitúciách, aby si mladí ľudia uvedomili veľkú zodpovednosť za rodinný život a budúcnosť našej krajiny. Verím, že ľudia dobrej vôle sa spoločne vydajú na cestu budovania kultúry života, a pomôžu zachrániť veľa ľudských životov. Žiadne dieťa v materskom lone nevie, že prichádza do sveta, v ktorom je nedostatok lásky. Žiadne dieťa nevie, či bude zabité, alebo neskôr odmietnuté vlastnou matkou. Keby dieťa vedelo, že ani v materskom lone nie je v bezpečí, od strachu by asi neprežilo ešte pred pôrodom.
Pomôžme tehotným ženám... (Prerušenie vystúpenia časomerom a potlesk.)

Ďakujem za slovo. Viete, pán Kuffa, je veľmi divné, že tí bojovníci proti socializmu, komunizmu, leninizmu, marxizmu si hovoria častokrát liberáli, že sú liberáli, viď SaS-ka. Ale ich metódy a ciele sú typicky marxistické. Však oni sú neomarxisti, presne ako existuje systém teraz na Západe. Komunisti povoľovali a propagovali potraty, leninovci boli za potraty, chceli, aby ľudia žili v komúnach. Systém každý s každým. Manželstvo malo byť zrušené alebo znefunkčnené. A nie nadarmo som prirovnal, aj keď nechtiac, ale tak mi to dalo, Janku Bittó Cigánikovú ku sestre kórejského diktátora Kim Čong-una. Táto jeho sestra Kim Jo-čong, čo je žena krutá, nemilosrdná, jednoducho veľmi zvláštna a tiež narodená v septembri, teda ona a vedenie celej Sere... Severnej Kórey nielenže povoľujú potraty, ale oni aj nútia ženy na potraty. Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Pán Kuffa, ja sa budem už opakovať, už som povedal, že som politik, ktorý je proti potratom. A som za ich sprísnenie. Ale tiež som vám povedal, že jednoduché skratky k dôležitým veciam v živote nevedú. Sám ste vo svojej, vo svojom prejave pripustil, že máme tu zákon, ktorý zakazuje vraždy, a sám ste povedal, že vrážd je viac. Máme tu zákon proti drogám a narkomanov je stále viac.
Preto sa obávam, že aj keď tento zákon schválime, čo si prajem, nedosiahneme hneď tú zmenu, ako by sme si predstavovali. A tiež nepovažujem za správnu cestu, ak kresťania budeme používať tu v pléne argumenty: „Ty si matka vrahyňa, zabíjaš svoje dieťa.“ Nie, poďme opačne. My prebuďme v tej matke cit a v tej rodine zodpovednosť za to dieťa. My hovorme: „To, čo nosíš pod srdcom, to, že čakáš dieťa, je požehnanie, je láska.“ Nehovorme matkám: „Ste vrahyne.“ Prebuďme v nich lásku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Štefan, spomenul si istého doktora, ale netreba zabudnúť, že tento starý, nosatý, ušatý ateista predsedal celkom 60-tisíc potratom v jeho centre NARAL, osobne vykonal 5-tisíc potratov a nestránil sa ani takej veci, že vykonal potrat žene, ktorej to dieťa splodil. Čiže toto bol naozaj veľmi nebezpečný človek a aj jeho agenda bola taká, že aj sám si to nakoniec uznal, že oni vlastne zavádzali ľudí a chceli ľudie... ľudí uviesť do omylu ohľadne tých potratov a považovali ten plod - takisto ako táto súčasná liberálna vláda - ako iba nejaký zhluk buniek.
Čiže majú naozaj niečo podobné a tomuto sa treba vyvarovať a musíme spoločne zabojovať za dobrú vec.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Štefan, ďakujem za tvoje vystúpenie, také od srdca, na nič sa nehráš, si to, si vždy sám sebou. A hovoril si o slušnosti. No mrzí ma, že pri tvojich prejavoch práveže najviac sa tá slušnosť ako nepotvrdzuje a že viacerí kolegovia ti skáču do reči len kvôli tomu, že máš iný názor. A obdivujem to, že môžu ti hovoriť, čo chcú, aj tak si povieš svoje a keď niečomu veríš, ideš za tým.

Do šiesteho alebo od šiesteho týždňa dieťaťa, tak malému dieťatku bije srdiečko a je to 1 mil. úderov za deň, zhruba je to toľko.
Keď tu bol predložený návrh zákona, tak to bol ten ultrazvuk, ktorý tuná takto zaznieval, a vtedajší poslanec Marek Krajčí to tak... vlastne bol proti tomu, lebo v akom strese bude mamička, lebo ona bude počuť tlkot srdca.
Tak namiesto toho, čo hovoríš, Milan Potocký, že aké, aké je to úžasné, počuť tlkot svojho srdiečka. Tvoj kolega, bývalý minister, hovoril, že aké je to stresujúce. Tak čo to hovoríte? To sú také sladké rečičky len. O čom to vy hovoríte? Však to sú bludy. Veď sa trošku počúvajte. Ten tlkot srdca tak vydesil celú republiku, si to pozri, to hlasovanie, tak takto vydesil celú republiku, a ten ultrazvuk a na tom to zlyhalo, že ten návrh zákona, čajový odvar - a ani len ten neprešiel. Ja to nemôžem počúvať, tieto sladké reči tuná.
Potraty majú byť zakázané. Ak by sme neza... Ak by neboli zakázané vraždy ako také, tak to by si videl, koľko by mŕtvol ešte dnes bolo! To by si videl!
Jednoducho to musí byť zakázané. A také sladké reči, lebo to je len téma žien, taká figa borová. Týka sa to aj nás ako mužov.
Tak jak tu bolo spomenuté, čo sa týka demografického vývoja, však ten je tak zlý, keď klesne počet obyvateľov na 2,5 mil. ľudí v roku 2100, však to je takmer za dverami, tento termín. Vy to nevnímate ako takú hrozbu pre zánik celej Slovenskej republiky? Nehovoriac o Európe.
Tá migrácia je tu preto, lebo my sme zavraždili ľudí a nám tí ľudia chýbajú. Tu nemá kto robiť. Európa západná si to uvedomuje. To je dôsledok toho, že vraždíme deti.