32. schôdza

Ďakujem. Pán poslanec, áno, vy ste spomínali príklad toho vajíčka. Ja som túto informáciu tiež zavesil asi tri alebo štyri dni predtým na Facebook. A treba si ešte uvedomiť, že my chránime aj hniezdo lastovičky, kde máme 10 000-eurovú pokutu, myslím za zhodenie, potom chránime vajcia dravcov, chránime psov aj na reťaziach a tak ďalej. To znamená, nie je to len o tom. My keby sme porovnávali deti so zvieratami, tak zvieratá majú v tejto situácii pomaly väčšie práva, ako majú ľudia, ako má ľudský život. Takže v druhom čítaní kľudne môžem dať pozmeňovák, aby sme zrovnoprávnili tých 14 dní toho zvieraťa, to vajíčko toho, tej sliepky s ľudským životom a budeme na tom istom a vyriešime aspoň takto tú situáciu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Marian, správne si to analyzoval. A jedna skutočnosť ma zvlášť zaujala. Áno, tí, čo sú za potraty, tí, čo chcú, presadzujú rôzne zvrátené ideológie, tí, práve tí chcú migrantov a akých, no zvlášť z Afriky a Blízkeho východu. Čo k tomu dodať? Sú to väčšinou moslimovia a tí potraty neuznávajú a nepovoľujú. Čiže v tomto mi akosi chýba logika týchto ľudí, týchto liberálov. No je to náhoda? Ja si myslím, že nie. Myslím si, že je to pekelný plán, ktorý má svojich apoštolov vo všetkých krajinách. Aj na Slovensku je to tiež, žiaľ, realita. Zatiaľ bojujú len s lopárikmi a s nápismi a s ideológiou cez médiá, ale bude to tvrdšie a inšie. Chránia psíkov, mačičky, všetky možné nezmyselné nemožnosti, ale bezbranného tvora, počaté dieťa nie. Tie obrovské kvantá financií, ktoré prešustrovala táto vláda, by, obrazne povedané, zlatom vyvážili každé narodené dieťa, ktoré chceli predtým dať potratiť. Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Marian Kotleba, v rozprave ty si išiel v podstate na priame také príklady aj z iných krajín, že kam sme sa až dostali. A spomínal si Nemecko a tie kuriatka. Oni tie kuriatka zabíjali po vyliahnutí, keď to boli kohútiky. Vlastne obhajovali to takým ekonomickým tým parametrom, že to neni ekonomické chovať kohúty, lebo tie vajcia neznášajú, ale tá veda išla tak ďaleko, že oni v podstate už v prvom týždni inkubácie vedia zistiť pohlavie. A keďže chceli byť ešte ekonomickejší, tak začali to už v siedmom týždni zabíjať. A čuduj sa svete, čo sa tam stalo? Prišiel tento zákaz a odôvodnil to, nie nebudete v podstate ani rozbíjať tie oplodnené vajcia, pretože to embryo kuriatka je schopné už cítiť bolesť.
A my nemusíme ísť ani do Nemecka, veď my to máme aj tuná na Slovensku. Minulý rok čo tu prijali za Trestný zákon? Zvýšili sa tresty za týranie zvierat. Keby ste tu robili, keď to poviem tak, potrat na nejakej gravidnej suke, myslím si, že veľa ľudí by sa našlo, ktorí by boli schopní vás udať a mali by ste z toho riadne opletačky. A veľmi dobre si ukázal na ten cynizmus. Kura, malé kuriatko vo vajci je niekde tu a dieťa ešte nenarodené my máme niekde až tuná dole v tom hodnotovom systéme.

Ďakujem za slovo. Nič nie je vzácnejšie a cennejšie ako život človeka. Už tu bolo povedané k ochrane života nenarodených detí asi všetko. Ale svet ide pomaly asi do záhuby. Smerujeme k tomu, že človek bude mať menšiu hodnotu ako včera spomínané kuriatko, či zárodok vo vajíčku, ktoré treba chrániť, neviem, myslím, že bolo povedané od siedmeho dňa. Toto dokázali schváliť v demokratickom štáte v Nemecku, ako katastrofa. Nemám problém s ochranou zvierat, ako chrániť zvieratká je pre mňa samozrejmosť, ale snáď by malo byť samozrejmosťou, že hodnota človeka je nad kuriatko, orla, mravčeka či mušku.
Ja okrem muchy, ktorá mi sadne na chlieb, nezabijem ani mravca. Dúfam, že nás raz nebudú za zabitie muchy trestne stíhať. Priznám sa, že včera som jednu muchu zabil na izbe. Mne je veľmi ľúto, že v tomto ctenom pléne musíme hodiny rozprávať, vysvetľovať, aj sa niekedy hádať, že život človeka treba chrániť od počatia. Ľúto je mi to o to viac, že pri predstave, že moja mamka a otec dokázali dať život deviatim deťom v chudobe, obetovať sa pre nás. Od siedmich rokov nás mamka vychovala sama a s láskou nás dokázala vychovať a nikto z nás nie je žiadnym povaľačom, ale ja si myslím, že každý z mojich súrodencov je slušne vychovaný človek.
Ako otcovi viacerých detí je mi o to viac ľúto každého potrateného dieťatka, ktorým niektorí ľudia neumožnia uzrieť svetlo tohto sveta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem všetkým kolegom za také konštruktívne a kľudné, slušné, kultivované faktické poznámky. Zvlášť sa chcem poďakovať pani poslankyni Drábikovej a Sulanovej za to, že zaznel opäť ženský hlas v tejto diskusii.
Viete, kolegyne, kolegovia, podľa mňa môžeme sa hádať, môžeme aj bojovať proti sebe v politických otázkach, v ktorých, v ktorých sú tie naše hodnoty úplne niekde inde. Niekto je za Úniu, niekto je za národný štát, niekto je za sociálny model štátu, niekto je za tvrdý kapitalizmus, okej, ale podľa mňa, keď ide o ľudský život, ktorý sa jednoducho nedá spochybňovať, tak by nejaké politické tričká nemali hrať vôbec žiadnu úlohu. Lebo keď my dnes sa budeme v podstate len dobre zabávať na tom, že v Nemecku postavili kurací život nad ľudský a nezoberieme si z toho ten pozitívny príklad, aby sme sa spamätali a postavili my ten ľudský život nad všetko, tak sa potom možno naše deti alebo vnuci budú čudovať, čo sa s nimi bude diať, lebo sa úplne odhumanizuje spoločnosť a všetko bude podmienené cenou, efektivitou, výkonom a bude sa to týkať aj ľudského života a ľudského zdravia.
Možno niektorí neveríte, ale o pätnásť rokov pochopíte a potom už bude veľmi neskoro plakať. Veľmi možno niektorým bude ľúto vravieť, že boli sme vtedy z Božej vôle v tom parlamente, mohli sme niečo urobiť. Namiesto toho sme tam len tak sedeli a hádali sa o sprostosti a teraz to tak so Slovenskom dopadlo. Spomeňte si potom na to, pretože ak sa na niečom bude lámať chlieb, tak bude to na tom, ako sa ľudia sami postavia k hodnote ľudského života.

Vážený pán podpredseda, vážení prítomní v pléne, včera nám tu kolega Šefčík procedurálnym návrhom ozrejmil v podstate, akým spôsobom sa tu dostala pani spravodajkyňa. Nenazval to podvod, skôr narážal na to, že to bol z jej strany nejaký úskok. Tak sme jej tu to vyčítali, ale nakoniec dneska môžeme vidieť, že svojím spôsobom vytrestala samú seba a že musí pri tejto rozprave celý čas sedieť, pretože v minulosti, keď tu bol tento návrh zákona, SaS bola typická tým, že tu prišla naložiť, ale potom sa zdekovali. Koniec-koncov vidíme tu aj dneska, že pani spravodajkyňa je tu za liberálnu stranu SaS sama, musí tu sama bojovať, ale čo chcem k tomu všetkému povedať, že tým, že tu ona sedí, my sme tu svedkami po viac ako roku, kedy tu prvýkrát prišiel zákon v nejakej obdobnej podobe, vy ste mali v podstate tento tuná už, že to, čo sme si nevedeli predstaviť možno pred piatimi rokmi alebo minulý rok, dneska sme svedkami toho a verím v to, že ste si to všimli v opozícii, ja som si to všimol, možnože aj koalícia, liberálna strana SaS začína sa preklápať na našu stranu. Ja neviem, či ste si toho vedomí, ale v podstate v určitých tvrdeniach, výrokoch a momentoch si to môžeme všimnúť.
Ja tu spomeniem niektoré, budem priamo citovať tu, čo odzneli v rozprave, aby sme si teda uzrejmili niektoré veci, ale nedá mi v podstate ešte na margo tých niektorých výrokov. Aj vy ste tu, pani spravodajkyňa, včera povedali a všetci ostatní páni, prosím vás pekne, vy si uvedomujete, že ste reagovali na článok, ktorý som prečítal a článok Matúša Ritomského, hej, ktorý tam citoval nejakého profesora Gilberta? No ale predtým, predsa ja pochybujem, že ten pán Ritomský v článku spomínal Kuffovcov, lebo však vy ste to tu v rozprave, teda viackrát ste nám spomenuli, hej, čiže tá reakcia bola na margo toho, neviem, na ten článok. Ináč mimochodom ja som aj odborne vám tam v tej faktickej poznámke povedal niektoré veci. Ale dobre, možnože to uniklo v tom, v tom zápale tej rozpravy.
Povedali ste, nie je to vražda, nie je to dieťa. Zavraždiť môžete niečo, čo žije, nemôžte zavraždiť niečo, čo sa ešte nenarodilo. Môžete zabrániť tomu, aby sa to vyvinulo do štádia, kedy ten život vznikne a je to budúci život, pokiaľ sa tak matka rozhodne. Je to budúce dieťa, pokiaľ sa tak matka, rodičia rozhodnú. V momente, keď je to do 12. týždňa, nie je to vražda, nie je to dieťa, je to embryo a do ôsmeho týždňa je to embryo a následne je to fetus alebo plod až do 38. týždňa, nie je to dieťa. A potom tá rozprava pokračovala ďalej. Včera potom ešte v tej druhej rozprave ste povedali: "nezačína ľudský život okamihom oplodnenia, ale skôr procesom gastrolácie, po ktorom sa už zygota nemôže deliť".
Ja si tu pomôžem tým, čo hovoria doktori, čo hovoria učebnice v podstate medicíny. A moderná medicína, biológia, veda hovorí o vývoji ľudského jedinca, napríklad aj toto, citujem: "Existencia mnohobunkového organizmu začína vznikom zygoty. Nasleduje ho ontogenéza, individuálny vývin, v ktorom sa bunky diferencujú do svojho finálneho stavu, funkcia a špecializácia, ktorá je zakončená jeho zánikom". Čiže my v podstate máme dva dôležité okamihy v živote konkrétneho jedinca, a to je splodenie a smrť.
Každá učebnica lekárskej embryológie, ako som to tu už povedal, už v úvode konštatuje, že individuálny vývoj ľudského jedinca, ontogenéza, začína oplodnením a končí smrťou. To je v učebniciach medicíny. A nikto na svete nemá absolútne totožnú kombináciu genetickej informácie, ktorá práve pri tom spojení sa tam zakóduje.
Vyčítali ste nám, že prečo muži sa ozývame k tejto téme, že nemáme na to právo. Nevyčítali ste to? Tak mne to tak prišlo. No ale ja si dovolím citovať tiež jedného lekára, ktorý sa v podstate sám o sebe vyjadril, že neradí sa teda k nejakým kresťanským fundamentalistom alebo v takomto nejakom zmysle a on v podstate povedal, že feministky radi operujú, že plod je súčasťou matkinho tela. No skôr nie je, ako je. Je iba do tej miery, že žena ho v sebe fyzicky nosí, ale inak v žiadnom prípade nie je a ani nemôže byť. Treba si uvedomiť, že plod má polovicu génov cudzích po otcovi, čo by vyvolalo okamžite imunitnú reakciu voči plodu zo strany matky a k jeho zničeniu.
Naopak, plod je od tela matky úzkostlivo oddelený tzv. fetoplacentárnou bariérou, ktorá je síce obojstranne priepustná, ale len prísne selektívne vybrané látky. Plod je v tomto smere inak biologicky úplný parazit. Hej, použil taký výraz, hej, parazit, lebo on narážal na to, že v podstate ten ľudský plod, ktorý je, v podstate odčerpáva tie živiny v podstate z tela matky. Takisto kyslík, hej? A naopak, odvádza do nej splodiny svojho metabolizmu a kysličník uhličitý.
Sú prípady, kedy môžu z plodu preniknúť do tela matky nejaké bunky a po nich nasleduje viac či menej búrlivá reakcia organizmu. A to je práve jedna z tých vecí, v ktorej sa zhodujeme, lebo vy ste tu vyčítali, že predsa máme zygoty, že tretina alebo polovica zygot tých odumrie. Tak ste to povedali, že sa stane súčasťou placenty. A my to nepopierame, veď my hovoríme to isté. Veď to sú v podstate, či už je to zygota alebo potom nejaké vyššie štádium, áno, stáva sa to, však sú to tie spontánne potraty. Čiže tu sa v tomto zhodneme.
Potom ste tu hovorili ešte, presne vieme, kedy začína život. My sme to ale nikdy netvrdili, že presne vieme, kedy začína život. A včera som to zhodou okolností aj v tej poznámke povedal, že život, ja som povedal milióny, ale nieže milióny, on začal pred miliardami rokov život ako taký. My sa tu bavíme práve o tej ontogenéze jedinca konkrétneho. A tiež na veci, v ktorej sa zhodneme, ste povedali, že nevieme, nevieme presne ten okamih, kedy dôjde aj tak k spojeniu tých dvoch pohlavných buniek, kedy vznikne zygota. Ja som vám vtedy povedal, tak keď neviete toto, je zaujímavé, že my presne vieme, kedy je ôsmy týždeň, kedy je dvanásty týždeň a kedy je tridsiaty ôsmy týždeň. Ja si myslím, že keď nevieme presne, kedy je začiatok, tak nevieme potom určite ani tie hranice, kedy sú.
Pozriem sa ešte, čo tu mám poznačené k tej rozprave. Mám tu ešte jeden taký, taký jednoduchý príklad, na ktorom sa dá ukázať to, že keď sa tu bavíme o tom, že sme tu mali tie pojmy, čo je to zygota, že do ktorého týždňa je to fetus, od ktorého týždňa je to plod, že my hovoríme, že, že to je živé dieťa. Však áno, konzervatívna časť obyvateľstva normálne hovorí, keď sa spýtate ženy, to je jedno, v ktorom týždni, či v prvom, keď ovšem o tom vie, alebo či sa spýtate v deviatom mesiaci, furt vám povedia, že my čakáme dieťa, čakáme bábätko, možnože dve, hej, keď sú to dvojičky. Nikto nepoužíva tie termíny, že čakáme fetus, čakáme plod, hej, že by sa to takto nejak striktne delilo. Vy ste to nazvali, že je to do určitého týždňa len zhlukom buniek. Teraz chcem použiť ten príklad, aby teda, aby teda alebo však vy to určite viete pochopiť, o vás nepochybujem, máte určitú časť tej problematiky naštudovanú, ale môžem takou jednoduchšou rečou.
Predstavte si, že vám manžel donesie do kuchyne novú kuchynskú linku, ktorú máte zabalenú v krabiciach. Vy prídete do tej kuchyne, pošlete ho do teplých krajín, že čo si mi tu doniesol, veď to tu je len nejaký súbor dosiek, skrutiek, však ty nevieš, jak vyzerá kuchynská linka, že prosím ťa, vyhoď to preč a vyhodím to preč. A toto sa presne deje v ontogenéze človeka alebo keď to chcete v tej vašej reči, od vzniku zygoty. Áno, zdanlivo tá zygota neni tam poskladaná do tej finálnej podoby, že tam môžeme vidieť srdce, môžeme tam vidieť ruky, môžeme tam vidieť všetky tie orgány, ale vidíme, že počas tej fázy tých deväť mesiacov dospejeme do štádia, kedy v tom, nie v deviatom, lebo však to už oveľa skôr už vieme vidieť toho človeka, ale v deviatom mesiaci je tu štandardne, keď sa teda iné udalosti neudejú, tak je tu normálne, zdravé dieťa. Úplne, úplne si myslím, že to je polopatisticky vysvetlený tento prípad tej kuchynskej linky na margo toho, keď sa tu bavíme, že či je to len nejaký zhluk buniek, alebo či to nie je zhluk buniek.
Bavili sme sa o tom ešte, čo sa nás tak dotklo. Označili ste nás, že v tých výrokoch že sme strašne drzí, keď tieto ženy, ktoré podstúpia potrat, že ich označujeme za vrahyne. Povedal som vám to vtedy, možno ste to tiež neregistrovali, ale zopakujem, neoznačujeme ich za vrahyne, naozaj. Ja poznám mnoho žien, ktoré podstúpili potrat, mnoho žien, ktoré podstúpili viaceré potraty za svoj život, sú to dneska v podstate staršie dámy. Ja som ale povedal, čo hovorí cirkev, a to sa zase nemôžete čudovať, keď v podstate konzervatívne zmýšľajúci človek vám povie, čo hovorí cirkev, áno, hovorí vedomý a dobrovoľný potrat. A tu je práve zase tá jedna z vecí, čo sme sa tu možnože čudovali tak navzájom medzi sebou, že kde sa zhodneme, to sa zhodneme, že tie ženy nevedia častokrát, to v podstate priznáte, ale o čo priznáte viac ešte tú dobrovoľnosť. To znamená, že vonkajšie okolnosti ju tlačia, to je jedno či ekonomické, spoločenské postavenie alebo také, ju tlačia do toho potratu. A preto ja práve vítam tú iniciatívu a že práve liberálna strana SaS sa priklonila na to konzervatívne spektrum a teším sa naozaj.
Prídeme s inými návrhmi zákonov, lebo vy vyčítate, že tak nechoďme tu s takýmto, ale poďme teda s podporou voči matkám, voči ženám, voči deťom. Teším sa na túto spoluprácu naozaj, lebo si myslím, že konečne sme dospeli po rokoch do štádia, kedy sme našli spoločnú reč v otázke pomoci matkám a deťom.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Kuffa spomenul alebo dotkol sa aj tých štúdií, ale mňa napríklad nezaujímajú žiadne štúdie. Vieme sami veľmi dobre a pri viacerých témach, tieto štúdie veľakrát, veľakrát sú písané účelovo, či už za odmenu alebo z presvedčenia niekoho, kto ich píše, a nie vôbec objektívne. To znamená, ak sa ideme držať nejakých štúdií, tak potom dopadneme veľmi zle.
Ja si myslím, že toto je hodnotová otázka a pre každého zdravo uvažujúceho človeka alebo rozumného človeka tu neni o čom rozmýšľať. Ak ideme chrániť, ako ste vy povedali, kuriatka, rôzne dravce a nejdeme chrániť ľudí, samých seba a potom sa čudujeme, že vymierame, keď umožňujeme legálne tým ženám alebo ich dokonca nabádame, aby išli na ten potrat. Ja si myslím, že tá osveta, ktorá tam bola, dať možno tým ženám čas, to bola veľmi dobrá myšlienka. Viete, viacerí moji dobrí priatelia mali problém s manželkami otehotnieť a čím ďalej je to viacej. A veľakrát sa stretávam a fakt, že sa roky poznáme. Niektorí boli tak zúfalí, že si deti adoptovali, dokonca niektorí, mám aj takých, že si adoptovali deti z rómskych rodín alebo proste rómskeho pôvodu, alebo cigánskeho, mne to je jedno, ako to poviete, lebo niektorí sa volajú tak, niektorí tak. A vychovávajú tie deti ako svoje. Čo by za to dali, keby si mohli adoptovať deti z hniezda nádeje. Keby tie mamy videli alebo tie ženy videli, že v tých hniezdach nádeje je o tie deti postarané do budúcnosti nadštandardne, čo štát môže, ja si myslím, že jak by sa rozhodovali, to dieťa by donosili, aj keď ho nechcú, a nahali (nechali, pozn. red.) by ho v tom hniezde a vedeli, že bude o to dieťa perfektne postarané, že sa nemusia báť, že by sa v tom živote trpelo. Lebo štát má na to možnosti. Má možnosti také, na takéto dieťa prispievať, má možnosti akékoľvek, aké sa my rozhodneme. Takže toto je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega, vyčítal si strane SaS, že tu má len jednu poslankyňu, ktorá sa tu rozhodla takýmto spôsobom bojovať proti tejto téme, ale celkove toho, čo sme dnes svedkom, je nesmierne smutné a smutné predovšetkým z pozície radových občanov Slovenskej republiky. Najprv si vláda schválila systém hlasovania, kedy si teda odsúhlasili, že v piatok o jedenástej, ako je štandard, sa hlasovať nebude a teda jediné, čo poslanci Národnej rady, ktorým sa tu nechcelo byť, lebo veď asi je to veľmi nepohodlné, asi je to náročné, museli urobiť, je prísť sa sem ráno zapísať a odísť preč. Odísť preč, mali by pokoj, nemuseli by tu byť na hlasovaní, nikto by im nič nevyčítal z vlastných klubov, nič by nepokazili. Lenže keď som tu ráno prišiel a počúval ten neuveriteľne dlhý zoznam ľudí, ktorí sú ospravedlnení z dnešného rokovania, tuším 25 ľudí alebo koľko ich bolo, tak ja už to vnímam ako výsmech a urážku ľuďom v Slovenskej republike, že oni sa tak veľmi tešili domov, že už včera museli odtiaľto odísť a neboli sem schopní ani len prísť dneska ráno sa zapísať. Veď to už je, to už je smutné bez ohľadu na to, či ich táto téma zaujíma alebo nie.
Ospravedlňujem sa tým, ktorí mali nejaké možno vážne dôvody, preto sem neprišli. Ale takto sa vysmievať ľuďom do tváre? Veď ste chceli byť tá pozitívna nejaká zmena, ktorá to tu zavedie, nové štandardy.
Preto, pán kolega, čo sa týka aj tejto témy, ktorú tu riešime, ja zopakujem to, čo povedal môj predrečník. Toto je hodnotová záležitosť. Ide o to, kto si na koľko cení ľudský život. Či sa budeme pozerať cez ideologické pohľady, kedy si dokážeme dehumanizovať čokoľvek, v ich prípade humanizovať pomaly kuriatka a dehumanizovať človeka, chrániť medvede a neviem, čo všetko, ale zároveň sa tešiť pomaly zo smrti človeka, robiť tomu propagandu alebo mať ten druhý pohľad, že si chránime a ctíme životy všetkých.

Filip, ty si svoje vystúpenie začal tým, že v podstate kolegynka Cigániková tu v kuse sedí a že si to musí vypiť a tak, ale ja si myslím, že ona to tak chcela, ona tu chcela byť a ja si práve vážim tento prístup, lebo o tom je vlastne tá parlamentná demokracia alebo princíp parlamentnej demokracie, že teda debatujeme a snažíme sa navzájom presvedčiť. A práve v minulosti to nebolo, to vôbec nebolo samozrejmé, že ľudia, ktorí aj boli v nejakom oponentskom vzťahu k nejakej téme, tak že tu sedeli takto poctivo a bojovali. Čiže aj keď ona je úplne na inej strane ako my, ale treba uznať, že ako protivník je férová a kvalitná, lebo niektorí ďalší by ti to neurobili. Niektorí ďalší by ťa odignorovali a proste mali by to na saláme, keď musím tak povedať. Čiže iné je, keď je niekto férový protivník, iné je, keď je niekto zradca, hej? Čiže musíme to vnímať tak, ako to je.
A to, čo si hovoril, že jej to vysvetlíš, ona to možno pochopí, podľa mňa ona to veľmi dobre chápe, ako to je s tým ľudským životom, ako je to s tým embryom, ako je to s tým vývojom, ako je to s tou hodnotou, že ten život je od počatia. Len z nejakého subjektívneho dôvodu to buď nemôže alebo nechce priznať a to sa proste bude musieť v nejakom správnom čase preklopiť, keď to pochopí a podobne ako ten, ten lekár zistí, že to bolo celé omyl bojovať za tie práva na tie potraty, pretože nešlo naozaj o nič iné ako o vraždu. A keď my vytrváme, keď v tomto ťažkom boji, ľútom boji vydržíme, tak ja verím, že s pomocou božou sa raz tá legislatíva naozaj zmení tak, že štát namiesto úplne jednoduchej dostupnosti zabitia dieťaťa ponúkne tej maminke milión iných a omnoho lepších riešení.
Filip, bolo to dobré, ďakujem.

Pán poslanec Kuffa, ďakujem za kľudný tón, vážim si to. Nemusíte mi vysvetľovať, ako vnímate vy začiatok života, úplne to chápem. Je to ten, ktorý som čítala včera, je to ten taký genetický alebo embryonálny pohľad, kedy hovoríte o tom, že to počatie, ten život začína vlastne tým splynutím buniek. A ja som vám včera sa snažila otvoriť oči, že ja rozumiem, že je nejaká skupina obyvateľov, veľmi podstatná, ktorá si myslí, že toto je ten moment, kedy začína život. Ale ja som vám včera prečítala ďalšie, ďalších päť pohľadov, kde je rozdielne. Ja sa skôr možno na ten ľudský život dívam z toho neurologického pohľadu asi, to znamená, že myslím si, že to, čo robí človeka človekom, je mozgová aktivita, že to vnímanie trápenia, bolesti, ale aj pocitov šťastia, uvedomenie si samého seba v nejakom momente, možnosť cítiť, keď mi niekto ubližuje, či už fyzicky alebo psychicky, že tak nejak sa snažím vám vysvetliť, že, že sú aj ľudia, ktorí sa na to dívajú inak. Nie, keby som si naozaj úprimne myslela, že, že niekomu ubližujem, tak by som nikdy s takýmto niečím nesúhlasila. Ja vám hovorím, ja si úprimne myslím, že v tom momente to embryo, ten plod, ktorý nerozporujem, že v budúcnosti, samozrejme, môže byť dieťaťom a životom, ale v tom momente ešte necíti a nevníma. A preto, a na rozdiel od tej matky, ktorá cíti a vníma. A preto sa vám snažím vysvetliť, že sú aj iné pohľady. Nemyslíme to zle, len vám vravíme, pozerajte sa viac aj na tú cítiacu matku. A čo sa týka tej kuchynskej linky a dieťaťa, rozumiem, ako ste to mysleli, ale vy vlastne prikazujete tej matke, aby tú kuchynskú linku zložila bez ohľadu na to, či chce alebo nechce. Ja nerozporujem, že bude z toho embrya dieťa, keď sa tak matka rozhodne. Len rozporujem to, že ona má jediná právo rozhodnúť, či bude alebo nie.