32. schôdza

Pán poslanec Kuffa, ďakujem za kľudný tón, vážim si to. Nemusíte mi vysvetľovať, ako vnímate vy začiatok života, úplne to chápem. Je to ten, ktorý som čítala včera, je to ten taký genetický alebo embryonálny pohľad, kedy hovoríte o tom, že to počatie, ten život začína vlastne tým splynutím buniek. A ja som vám včera sa snažila otvoriť oči, že ja rozumiem, že je nejaká skupina obyvateľov, veľmi podstatná, ktorá si myslí, že toto je ten moment, kedy začína život. Ale ja som vám včera prečítala ďalšie, ďalších päť pohľadov, kde je rozdielne. Ja sa skôr možno na ten ľudský život dívam z toho neurologického pohľadu asi, to znamená, že myslím si, že to, čo robí človeka človekom, je mozgová aktivita, že to vnímanie trápenia, bolesti, ale aj pocitov šťastia, uvedomenie si samého seba v nejakom momente, možnosť cítiť, keď mi niekto ubližuje, či už fyzicky alebo psychicky, že tak nejak sa snažím vám vysvetliť, že, že sú aj ľudia, ktorí sa na to dívajú inak. Nie, keby som si naozaj úprimne myslela, že, že niekomu ubližujem, tak by som nikdy s takýmto niečím nesúhlasila. Ja vám hovorím, ja si úprimne myslím, že v tom momente to embryo, ten plod, ktorý nerozporujem, že v budúcnosti, samozrejme, môže byť dieťaťom a životom, ale v tom momente ešte necíti a nevníma. A preto, a na rozdiel od tej matky, ktorá cíti a vníma. A preto sa vám snažím vysvetliť, že sú aj iné pohľady. Nemyslíme to zle, len vám vravíme, pozerajte sa viac aj na tú cítiacu matku. A čo sa týka tej kuchynskej linky a dieťaťa, rozumiem, ako ste to mysleli, ale vy vlastne prikazujete tej matke, aby tú kuchynskú linku zložila bez ohľadu na to, či chce alebo nechce. Ja nerozporujem, že bude z toho embrya dieťa, keď sa tak matka rozhodne. Len rozporujem to, že ona má jediná právo rozhodnúť, či bude alebo nie.

Pán poslanec Štefan Kuffa.

Ďakujem za slovo. Kolega Filip Kuffa, bezpochyby ľudský život, tak ako si to v tej rozprave uviedol, začína oplodnením a končí smrťou. Aj tie pomyselné skrutky, ktoré možno vidíme a komponenty pri tom, pri tej kuchynskej linke, áno, nechcem sa dotknúť žien, ale mnohé ženy však nie sú technické, nemajú technické myslenie a môžu vidieť len hromadu nepotrebných vecí. Ale muž vidí v tom, že je to budúca kuchynská linka. A rovnako aj tie argumenty, ktoré tuná operujeme, alebo poniektorí operujú, že počatý život je len nejaký zhluk buniek, ktorý nič necíti. To je obrovský omyl, to je obrovský omyl. Vždycky z takého počatého života vždy sa narodí človek. Jednoducho toto hovorí ontogenéza človeka. Tuná argumentovať tým, že by sme, že existuje tu skupina ľudí, no tak skupiny ľudí existujú rôzne, ale pozrime sa na to, čo hovoria odborníci, lekári a učebnice medicíny. Nikto nespochybňuje to, že ľudský život začína počatím.
Feministky, ktoré tuná vykrikujú, že plod je súčasťou tela matky, to je obrovský omyl. Viete, my stále len tuná upozorňujeme na feministky veľmi často, lebo ja mám právo na svoje telo, ja môžem si so svojím telom robiť, čo chcem, ja by som sa proste mohla realizovať. Ja sa pýtam, kto sa pozerá na právo dieťaťa a lepšie povedané túžbu dieťaťa, ktoré sa chce narodiť? To je hrubý egoizmus. Právo dieťaťa je silným... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Filip Kuffa, môžete reagovať na faktické poznámky.

Otázka, či je toto len hodnotová záležitosť pre ľudí hodnotovo zmýšľajúcich, je to v podstate automatické, že takéto veci podporujú. Ale podľa mňa, aj na margo tých rozpráv, o ktorých sa tu bavíme nielen my, ale možnože aj liberálni politici, si myslím, že to je aj otázka, keď to tak nazvem, možnože normálne zmýšľajúceho alebo teda zdravého rozumu, hej?
Čo sa týka vášho pohľadu, pani kolegyňa, na život alebo začiatok života, tak ste to povedali, človeka, jedinca, vy sa na to pozeráte pohľadom z toho neurobiologického hľadiska, teda kedy začne možnože fungovať nejaká nervová sústava riadiaca a tak, od toho vývinu, ale to je váš pohľad, to neni pohľad medicíny. A to je zase to, na čom sa my obidvaja zhodneme, keď sa pozeráme na modernú medicínu a vedu, tak ona hovorí jasne v tejto otázke.
A ešte ste tam niečo spomenuli, mi to teraz vypadlo. (Reakcia z pléna.) Aha, no že, že teda vy považujete to, že je to súčasťou tela matky, a ale ešte jednu vec ste tam povedali okrem toho. Aha, že vy teda, že váš osobný názor je, že vy to nepovažujete za zlé, keď sa do určitého času rozhodnete pre potrat. To je presne práve to vedomie, že vám v podstate možnože vaše frigidné svedomie hovorí, že to nie je teda niečo zlé a v tom prípade ja na vás pozerám, ja na vás nemôžem pozerať ako na vraha, hej, lebo nemáte to vedomie a poznanie. Vy ste presvedčená síce o niečom pre mňa neprípustnom, hej, ale je to nejaká forma určitého vášho vedomia. Čo sa týka toho, že či je dieťa súčasťou tela matky, no neni. Veď tam aj vôbec, keby sa im krvné skupiny premiešali alebo tak ďalej, v podstate to telo matky sa vždycky bráni proti tomu plodu, hej. Čiže berie ho naozaj, ako povedal ten doktor... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Teraz udeľujem slovo v rozprave pánovi poslancovi Martinovi Beluskému. Po ňom vystúpi pán poslanec Tomáš Taraba.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aj mne vyjadriť sa k tejto problematike a hneď na úvod chcem povedať takú myšlienku, že keď sa tak zamyslíme, že ak by na Slovensku alebo aj na celom svete proste neexistovali potraty a teraz nemyslím z dôvodu, že by boli zakázané, ale proste by sa nevykonávali, neboli, neboli proste matky nejak motivované chodiť na tieto potraty, tak v podstate nič zlé by sa nestalo. A práve naopak, malo by to určité pozitívne efekty pre krajiny, ktoré majú dnes demografickú krízu, krajiny, ktoré vymierajú.
Zase naopak, keď si predstavíme taký teoretický scenár, že by sme žili v krajine, alebo že by sme žili na svete, kde by každá matka chodila na potrat, tak vieme si veľmi ľahko predstaviť, čo by sa stalo. Proste celé ľudstvo by do jednej generácie úplne vymrelo.
Máme tu pred sebou dva návrhy zákona, ktoré majú za cieľ zlepšiť ochranu nenarodených detí. Toto umelé ukončenie tehotenstva, teda potraty sú, boli a budú témou v mnohých krajinách po celom svete a za celú tú dobu boja za ochranu nenarodených detí sa zhromaždilo nesmierne veľké množstvo argumentov pre a rovnako aj proti ochrane týchto nenarodených detí. Existuje naozaj množstvo štúdií. Niektoré boli v tejto rozprave citované, rôzne vedecké názory, náboženské aj sekulárne pohľady na danú tému a každý, kto je proti alebo pre, si dokáže nájsť tie svoje argumenty, ktoré potvrdia, že ten jeho názor je správny a podložený. Ktorá strana má pravdu, častokrát ukáže až čas, inokedy sa zas stopercentnej správnej odpovede nikdy nedočkáme.
Ja si dovolím celú tú problematiku prirovnať k takej veci, ktorá tu už v spoločnosti dnes neexistuje, a to je to, že dnes už asi nikto v dnešnej modernej spoločnosti nevie predstaviť alebo nebude obhajovať, prečo by bolo dobré mať v spoločnosti otroctvo alebo otrokov. Otroctvo existovalo tisíce rokov naozaj vo všetkých druhoch spoločnosti a vo všetkých častiach sveta a predstaviť si ľudský spoločenský život bez neho vyžadovalo naozaj mimoriadne úsilie. Napriek tomu sa z času na čas objavili výstrednosti, aby sa postavili proti nemu, pričom väčšina z nich argumentovala tým, že otroctvo je morálna obludnosť a preto sa ho ľudia musia zbaviť. Takíto obhajcovia vo všeobecnosti vyvolali reakcie od jedného pobavenia až po kruté pohŕdanie a dokonca aj násilné útoky. Keď sa ľudia obťažovali, aby uviedli dôvody proti navrhovanému zrušeniu otroctva, rozvinuli rôzne myšlienky a medzi hlavné patrilo týchto päť:
Po prvé, otroctvo je prirodzené a ľudia sa líšia a musíme očakávať, že tí, ktorí sú určitým spôsobom nadradení, napríklad v inteligencii, v morálke, vedomostiach, technologických schopnostiach alebo schopnosti bojovať, sa stanú pánmi tých, ktorí sú v tomto ohľade podradní.
Po druhé, otroctvo vždy existovalo. Tento dôvod je príkladom argumentovania tradíciami a zvykmi teda, aj keď nechápeme, prečo sociálna inštitúcia pretrváva. Jej pretrvávanie môže byť napriek tomu založené na logike, ktorú ešte musíme pochopiť.
Po tretie, každá spoločnosť na zemi má otroctvo. Nevyžiadaný dôsledok je, že každá spoločnosť musí mať otroctvo, alebo ako tvrdí jeden variant, každá spoločnosť má otroctvo, pretože niektoré druhy práce sú také ťažké alebo ponižujúce, že ich nemohol urobiť žiaden slobodný človek a preto ak nemáme otrokov, aby sme tieto práce vykonávali, nikto ich neurobí.
A po štvrté, otroci nie sú schopní sa postarať sami o seba. Táto myšlienka bola populárna v Spojených štátoch koncom 18. a začiatkom 19. storočia medzi ľuďmi, ako sú George Washington a Thomas Jefferson, ktorí považovali otroctvo za morálne, odsúdeniahodné, ale naďalej držali otrokov a získavali od nich osobné služby a príjmy z produktov, ktoré boli nútení produkovať. Bolo by kruté oslobodiť týchto ľudí, ktorí by v najlepšom prípade upadli do biedy a utrpenia.
Po piate, posledný argument, bez pánov otroci zomrú. Novinári, ktorí cestovali po zrušení otroctva na juh hneď po vojne, uviedli, že Černosi boli v skutočnosti v procese vyhynutia z dôvodov ich vysokej miery úmrtnosti, nízkej pôrodnosti a nešťastného ekonomického stavu. Smutné, ale pravdivé. Niektorí pozorovatelia vyhlásili, že oslobodení ľudia boli naozaj príliš nekompetentní, leniví alebo nemorálni, aby sa správali spôsobom, ktorý je v súlade s prežitím v skupine.
A pravdepodobne teraz sa pýtate, prečo pri téme ochrany nenarodených detí hovorím o argumentoch proti zrušeniu otroctva, tak je to preto, že je to rovnako absurdné. Keď si týchto päť argumentov proti zrušeniu otroctva prerobíme na argumenty proti obmedzeniu potratov, dostaneme rovnaký výsledok.
Argument č. 1 hovoril, že otroctvo je prirodzené, že je to, že je to isté, ako by sme dnes tvrdili, že potraty sú prirodzené, a že nenarodené deti sa líšia od nás narodených a preto musíme očakávať, že sme určitým spôsobom nadradení v inteligencii, morálke, vedomostiach, v technologických schopnostiach alebo v schopnosti bojovať, a teda že máme právo o ňom rozhodovať.
Argument č. 2. Otroctvo vždy existovalo, teda dnes by sme mohli tvrdiť, že potraty tu sú a boli už veľmi dlho, už sto rokov. Argumentovať tradíciami a zvykmi je aj v tomto prípade rovnako absurdné.
Argument č. 3 tvrdil, že každá spoločnosť na zemi má otroctvo, teda dnes povedané, každá spoločnosť na svete vykonáva potraty. Aj tu nevyžiadaný dôsledok takéhoto názoru je, že každá spoločnosť musí teda vykonávať potraty.
Argument č. 4, argument č. 5, otroci nie sú schopní sa postarať sami o seba, bez pánov by otroci zomreli. To sú také isté tvrdenia, akože nenarodené deti nie sú schopné postarať sa samé o seba, resp. iba z potrebných zdrojov, a starostlivosť o deti by sa rodičia nemohli, by rodičia neboli schopní o tieto deti postarať. Predpokladám, že sú matky, prípadne je spoločnosť, ktorá sa o tieto deti nevie postarať. Napríklad nedostatkom kapacity detských domovov alebo nižšieho záujmu pestúnskych rodičov. Nie argument preto, aby sme naďalej podporovali a vykonávali umelé ukončenie tehotenstva, ale práve naopak, aby sme pripravili spoločnosť prijať aj takéto deti bez potrebného zázemia.
Aký je teda rozdiel medzi predpokladom, že všetci ľudia sú síce, sa síce rodia rovní, ale otroci nie a predpokladom, že ľudský život je síce hodný ochrany už pred narodením, ale ľudský život mladší ako 12 týždňov prenatálneho veku nie? A aký je medzi predpokladom, že ochrana vlastníckeho práva otrokára má prednosť pred ochranou rovnosti ľudí v dôstojnosti a v právach a predpokladom, že ochrana súkromia tehotnej ženy má prednosť pred ochranou zatiaľ nenarodeného ľudského života? Rozdiel je jediný. Prvé z týchto predpokladov sú dnes všeobecne považované za príklad exemplárneho zlyhania súdnej ochrany ústavnosti, druhé zas, druhé zas túto ochranu potrebujú, vyžadujú.
Nepriznať 11-týždňovému životu ochranu, na ktorú má nárok život o dva týždne starší, je rovnako iracionálne, absurdné, ani svojvoľné, ako zakázať otroctvo vo vzťahu k deťom do alebo nad 15 rokov alebo ľuďom s IQ do alebo nad 80. Opakovanie tejto témy aj tu v parlamente z môjho pohľadu absolútne vôbec nie je zbytočné, pretože to otvára celospoločenskú diskusiu a ja vyzývam preto koaličných poslancov, aby prišli do Národnej rady Slovenskej republiky s akýmkoľvek návrhom, či už to bude návrh, ktorý bude zakazovať alebo obmedzovať potraty, alebo to bude návrh, ktorý bude motivovať mamičky, aby si tie deti ponechali. Akýkoľvek takýto návrh my určite podporíme a verím, že aj táto diskusia pomôže k tomu, aby takýto návrh do parlamentu prišiel a našiel podporu medzi všetkými poslaneckými klubmi.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je šesť faktických poznámok.
Ako prvý - pán poslanec Andrej Medvecký.

Ďakujem za slovo. Kolega Martin, ďakujem ti za tvoj kľudný a argumentačný príspevok do diskusie. Len by som chcel doplniť, že len za minulý rok 2020 zomrelo kvôli potratom 42 miliónov detí. Dám to len do kontrastu s COVID-om. Za minulý rok vo svete zomrelo 1,8 milióna ľudí na COVID. Ja ďakujem aj kolegom, ktorí sú v tejto sále a snažia sa bojovať za život nenarodených detí, pretože ja ako otec si v žiadnom prípade neviem predstaviť, že by som buď schválil alebo nejako nebojoval za život nejakých detí, keď viem, čo z toho malého embrya, čo z toho malého plodu môže vyrásť a preto nikdy v živote nemôžeme prestať bojovať za nenarodené deti a je to našou povinnosťou. Pretože my sme mali právo sa narodiť a mali by sme to právo narodenie poskytnúť aj tým, ktorí sa ešte len môžu narodiť. Ďakujem.

Pán poslanec Marek Kotleba.