32. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda, a ďakujem tak isto všetkým pánom poslancom a pani poslankyni za reakcie. Len chcem dodať na záver, že naozaj by bolo úplne ideálne a s tým by naozaj nemohol mať nikto žiadny problém, keby sme nemuseli mať vôbec žiadny zákon o nejakom umelom ukončení tehotenstva, pretože by sa nám jednoducho na Slovensku tie potraty nevykonávali kvôli tomu, že tie mamičky proste by tie potraty, že by na tie potraty nechodili, nechceli by tam chodiť, neboli by proste motivované na tie potraty chodiť. A áno, aj ja, aj určite celé plénum je za to, aby sme túto motiváciu mať to dieťa zlepšovali a dovtedy pre mňa aj ostatných konzervatívnych poslancov, kým to proste nebude, tak pre nás bude aj snaha obmedziť toto vraždenie aj prostredníctvom takejto reštrikcie riešením a ja verím, že sa raz dostaneme k tomu, že potraty na Slovensku nebudú vôbec. Ďakujem pekne.

Teraz udeľujem slovo pánovi poslancovi Tomášovi Tarabovi v rozprave a po ňom vystúpi pán poslanec Martin Čepček.
Pán poslanec, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Dámy a páni, ja len krátko poviem, veď už tu bolo povedané úplne všetko a myslím, že to, čo sme prinajmenšom všetci pochopili, že zdá sa, že tu nie je žiaden ideový prienik medzi stranou, ktorá presadzuje ochranu práva dieťaťa na život a potom stranou, ktorá presadzuje slobodu ženy rozhodnúť o tom, že za akýchkoľvek okolností to dieťa má právo byť vlastne nie narodené, ale, ale usmrtené. To je proste realita, je to, je to súčasť politickej debaty, ktorej sa v najbližšom období nevyhneme, proste tieto sily vždy budú stáť niekde proti sebe. Ale to, čo prinajmenšom je dobré a čo by som všetkým chcel poďakovať, že bolo obdobie na Slovensku, kedy ako keby sa politici báli otvorene o tejto téme hovoriť, že áno, treba sa postaviť za ochranu života a práva detí narodiť sa. A dnes si veľmi vážim každého jedného, ktorý tu je v Národnej rade, či to je z opozície, či z koalície a že tak aktívne a intenzívne sa za práva týchto detí nebojíme ozvať. Ja chcem veriť tomu, že tento parlament bude aj parlamentom, ktorý prvýkrát urobí nejakú zmenu. Žiaľ, my v opozícii sme v tomto štatisti, môžeme povedať, možno keby sme mali tú silu, že sme v koalícii, tak narábali sme s tou silou možno oveľa sebavedomejšie a dali by sme si to medzi priority. A napríklad keby niekto došiel za nami, že či podporíme zákon o tom, aby nemohlo, nemohol pes byť na reťazi, tak možno by sme povedali, samozrejme, ale my chceme, aby ste nám podporili zákon, ktorý aspoň v niečom zvýši právo dieťaťa na život.
Byť v koalícii je obrovská vec práve preto, že tam existuje tento vydierací potenciál, ktorý, teraz myslím v tom pozitívnom slova zmysle, ktorý dáva váhu tým hlasom a preto to, kde sa nachádzame, nie je problémom opozície, to je vždy problémom koalície. Bolo to aj v minulosti tak, keď sa KDH vždy namontovalo do vlád s liberálmi a potom vlastne konštatovali, že nič nemohli vyrokovať, lebo boli s liberálmi. Tak dneska je tá situácia tá istá, že sa konzervatívci napísali s liberálmi a sú to oni, ktorí nesú najväčšiu mieru zodpovednosti za to, že aký zákon tu je alebo nie je.
Ja si dovolím vyjadriť takú, takú nádej teda, že koalícia, tá časť, ktorá v tejto agende niečo chce robiť, nás nebude stavať do nejakého, iba do nejakej pozície štatistov, že tu máte, však stiahnite si to z webstránky, dali sme návrh zákona, pretože keby sa aj za tým ĽSNS chodilo a keby sa možno tie šumy vyrokovali, tak neverím tomu, že keď dokážu prísť s oveľa prísnejším zákonom, že ten jednoduchší by neboli podporili. Ak má niekto nejaké nutkanie byť len tam on podpísaný, nech je tam podpísaný, nám to nevadí. Keď máte nutkanie prijať si to tak, že vidíte, že polovica z ĽSNS tu neni, lebo mali COVID a vy to napriek tomu ste si prehodili ten zákon o týždeň skôr, aj keď som vás na to upozorňoval, že či máte hlasy zrátané, keď sú tu neni, tak ste povedali, že máte. No neprešlo to, nemali ste. To znamená, to všetko je zodpovednosť tých, ktorí to predkladajú.
Rovnako by som bol rád, Martin, keby aj ty nabudúce, keď budeš niečo predkladať, tak si za nami vôbec prišiel a ukázal nám to, že čo ideš predkladať. Pretože ja si myslím, že práve preto, že sú tu tieto, tieto hlasy, tak ako sú rozdelené, tak ten zákon dokáže prejsť, len nerozumiem to, že prečo sa k tomu nevieme stretnúť predtým, ako niekto niečo predloží. To znamená, samozrejme, že je to úplne legitímne, môže to tu robiť každý, ale potom to tak zvonku niekedy vyzerá, ako také nejaké sedliacke povstanie, že tu s vidlami beháme za niečím, čo mohlo vyzerať úplne inak, keby sme pred tým týždeň sedeli.
Možno si odnášame z tejto debaty, že vlastne my, ktorí presadzujeme ochranu toho života, že vlastne sme nevzdelaní, lebo si myslíme, že život vzniká počatím, tak ja veľmi rád takto vzdelaný, teda nevzdelaný zostanem, pretože tomu absolútne každý sedliacky rozum rozumie, že to tak je a nechcem byť tak nikdy kvalitne vzdelaný, aby som veril v to, že život vzniká až v nejakom dvanástom týždni, pričom neviem povedať ani hodinu, ani sekundu, ani teda tú milisekundu, kedy ten dvanásty týždeň nastáva. Takže myslím si, že si môžeme aj tak zapriať, aby sme takto nevzdelaní zostali, aby takto nevzdelaná bola väčšina Slovenska, pretože, pretože tá druhá časť veľmi rada skôr ako sa pustí do nejakej debaty tohoto druhu, oni si najskôr musia vynájsť taký vlastný slovník, to je to isté, v podstate aj v ekonómii to tak funguje. No kedysi sa hovorilo o obyčajnom primitívnom tlačení peňazí, ktoré ochudobňuje ľudí a dneska sa hovorí o kvantitatívnom uvoľňovaní, pritom je to stále to isté.
Takže môžeme to zapadnúť do nejakej, do nejakej debaty o fetusoch a neviem proste o čom. Každý z nás vieme, že to je ľudský život, ktorý má rôzne fázy a my ten ľudský život chceme chrániť.
Takže ďakujem aj kotlebovcom, ďakujem tuná uhríkovcom, ďakujem koalícii, že jednoducho tá, tá debata vyslala jasné svedectvo. Verím tomu, že vo veľmi krátkej dobe sa aspoň niečo udeje a keď idete tu do parlamentu a vidíte tú zástavu, ktorá tu je, ten stožiar, okolo toho bol veľký cirkus, pretože vždy sa útočí na symboly. Niekedy si človek, sa pýta, ako niekomu mohlo vadiť to, že tu bude viať zástava. Predpokladám, že rovnako sa útočí aj na túto agendu ochranu života, lebo to sú také symboly, proste držia, držia až do momentu, kedy praskne tá priehrada, už potom to ide. Takže preto možno teda chcem veriť, že koalícia počula ten odkaz aj zo strany opozície, že tak príďte s čímkoľvek, ale čo bude zrozumiteľné, lebo ja tiež rozumiem obave, že nie každý chce podporiť návrh zákona, ktorý umožňuje reklamu zariadenia, ktoré vykonávajú potraty. Pretože potom výsledok môže byť ten, že efekt bude opačný.
Ja si myslím, že neni v tomto dôvod absolútne niekde cúvať, no a rovnako chcem ale oceniť tu kolegyňu, že ste tu zostali s nami, že ste, že vediete aj tento zase z vašej strany boj v tom duchu, že, mňa sa to aj pýtali, ja neviem už, ktoré médiá, že koho by som tak ocenil ako protivníka. A ja som povedal vás ako osobu, pretože ja mám rád v politike ľudí, ktorí vedia jasne sformulovať alebo bijú sa za nejaké myšlienky, pretože vtedy tomu to dáva nejakú agendu. Možno sa to niekedy prepáli z jednej, druhej strany, ale my, my proste túto agendu budeme tlačiť. To je, úplne som rád, že ste to aj včera v televízii uznala, že to je úplne legitímne, kde inde, keď nie tu. Veď koľko je nejakých demonštrácií, ktoré sa každý rok organizujú, a tiež si niekto môže povedať, že nikam to nevedie, no nakoniec to niekam vedie.
Taktiež nemám žiadne ružové okuliare, vy keby ste mali možnosť presadiť čokoľvek z vašej strany v budúcnosti, tak to urobíte okamžite, ako by ste zistili, že tu máte čo i len jeden hlas navyše. Takže práve preto, keď tá väčšina tu dnes je, tak by sme s týmto nemali hazardovať a mali by sme to robiť navyše.
A jednu vec, aby sme sa opreli ešte o taký liberalizmus, veď vy ste tu, ma tu zaujal ten prípad toho dievčaťa, dievčaťa, čo ste povedali, že sa ako nechcené narodilo, hej, že bola prostitútka a že vlastne, vlastne by nechcela žiť, tak to dievča, ad jedna, je to smutný príbeh, ad dva, má jednu veľkú výhodu, že, že ona sama sa môže rozhodnúť, či chce žiť, nemusí to za ňu rozhodovať nikto iný. Ale je, v Amerike bol jeden veľký neoliberálny ekonóm, určite ho pozná pán Sulík, on sa volal Milton Friedman a on raz takto chodil po Amerike a prednášal študentom. A išiel medzi socialisticky mysliacich študentov a vyskočil tam naňho jeden študent a položil mu takú, takýto príbeh, že môj sused, pán Friedman, nemal na zaplatenie elektriky, štát mu nepomohol, odpojili ho, zomrel hladom, štát mu nedal žiadnu pomocnú ruku, že ako môžete tento neoliberalizmus hlásať? No a ten Milton Friedman sa ho opýtal, že či to je problém štátu, alebo to neni jeho ako suseda, prípadne jeho rodiny, keď ho v takomto stave nechali.
Ja si myslím, že, že netreba za všetko viniť to, že sa človek narodí, proste zodpovednosť je aj toho okolia a ja si myslím, že práve to, že, a v tom sa zhodneme, podľa mňa aj občianska spoločnosť, je tu strašne veľa organizácií, je tu aj ten štát, že nie je najmenší dôvod sa tváriť, že tieto prípady individuálne, ľudské, že nevedia v treťom tisícročí na Slovensku byť akýmkoľvek spôsobom vyriešené, aby keď nechcú žiť v akejkoľvek mizérii, tú pomoc nedostali. A na tom sa podľa mňa v pozitívnej stránke zhodneme všetci, ako sme tu.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie evidujem osem faktických poznámok, ak sú neni ďalší prihlásení. Nikto? Výborne. Takže osem faktických poznámok.
Ako prvý, pán poslanec Miroslav Suja, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Taraba, veľmi správne si pomenoval niektoré problémy, ale tu nielen problémy, že niekomu vadí, že by sa mohli narodiť niektoré deti a že ho to trošku obmedzí v jeho komforte, ale my zasa dochádzame do takého problému, že už viacerí naši kolegovia, čo tu s nami sedia, už kritizujú aj Maďarsko za to, že prijalo zákon, ktorým chráni deti pred pedofíliou alebo pred pedofilmi. Už sme tak hlboko klesli, že naši kolegovia, ktorí tu sedia s nami, už kritizujú maďarský zákon, ktorý chráni deti pred pedofilmi. Ako hlboko musíme, vážení kolegovia, klesnúť? Ako si môže dovoliť nejaká predsedníčka výboru Národnej rady Slovenskej republiky chváliť Európsku úniu za to, že bojuje proti Maďarsku za ten zákon proti pedofílii?! Ja si to neviem predstaviť a tá kolegyňa tu s nami sedí. To nie je možné. Viete, napríklad pri SaS-ke ide len o čísla, povedzme si to na rovinu. Oni berú všetko cez čísla. Ale život detí ideme brať cez čísla? Som zvedavý, kto sa bude o nás starať, keď budeme my v dôchodkovom veku alebo vy, pani kolegyňa. Kto nás bude liečiť, ak takéto deti nevyrastú, napríklad nebudú lekári. Viete, je to len o komforte, o tom deväťmesačnom komforte, možno o niečo menej, lebo tak zo začiatku to necítite ako nejakú, nejaké obmedzenia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, reagujte na pána poslanca Tarabu.

Suja, Miroslav, poslanec NR SR
... ale potom, áno, ale potom, ako kolega Taraba povedal, tieto deti, keby, ja neviem, vyrástli, ako som predtým spomínal, hniezd, boli odložené v tom Hniezde nádeje a vyrastú, štát sa o ne postará, tak môžu byť, plnohodnotne byť zapojené do života a nemusia robiť niekde prostitútky. Ale problém je v tom, že zasa tu uvidíme tie čísla, ktoré SaS-ke vadia. Musel by štát vynaložiť peniaze. Problém je v tom, že akosi SaS-ke vadí aj to, že dávame lieky, ja neviem, dva milióny, liek na jedno dieťa, je to problém. A ja toto vidím ako veľký problém, ale nás. Ako nám môže vadiť, že dáme na niektoré dieťa liek za dva milióny? A toto SaS-ke vadí, lebo ide všetko cez čísla.

Pán poslanec Marian Kotleba.

Tomáš, ty si takú, spravil takú analýzu toho, ako to vyzerá v súčasnej koalícii. No ja by som ťa chcel trošku doplniť. Ono to preto tak vyzerá, lebo to konzervatívne jadro, ktoré tam, keď to tak môžem nazvať, nejaké je, tak to len proste chce držať líniu, šúchať nohami a v podstate nemá žiadnu nejakú iniciatívu a tým pádom, keďže je to liberálna časť alebo liberálna časť tej koalície, ide si stále svoje, proste skúšajú, nahadzujú na ten mantinel, tak jednoducho im z toho niečo vyjde. Čiže výsledok tejto akože konzervatívnej nejakej koalície bude po štyroch rokoch taký, že ak sa nezobudia, ako ty si povedal správne, nezačnú zapájať do svojich snáh aj opozíciu so svojimi hlasmi, tak po štyroch rokoch sa tí konzervatívni poslanci prebudia do veľmi nemilého sna, keď zistia, že v podstate ich vláda prijala veci, za ktoré by sa liberálna vláda v žiadnom štáte nemusela hanbiť. A liberáli si tou svojou neustálou, vytrvalou, ale z ich strany poctivou politikou, to musíme povedať, takou akože s nasadením si dosiahnu, že proste po nejakých, po nejakých tých štyroch rokoch si povedia, no dobre, tak sa nám splnilo aspoň 15 % z toho, čo sme chceli. Čiže keď sa to nezmení, keď tí, keď tí konzervatívci, keď tí normálnejší v tej koalícii budú len šúchať nohami a hovoriť o tom, že nechcú konflikty a že chcú byť proste za chrumkavých, tak budú za chrumkavých, ale za cenu toho, že Slovensko bude zmenené na nepoznanie a v podstate tu potom mohol ísť s Matovičom do vlády Pellegrini a bolo by to to isté.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás len informovať, aby ste vedeli, že čo sa deje. V súčasnosti Národná rada Slovenskej republiky je uzavretá kvôli bezpečnostnému riziku. Do budovy ani z budovy nikto nie je vypúšťaný, pretože bola nahlásená ohrozujúca záležitosť. Majú preverovať túto záležitosť, avšak nemalo by to mať vplyv na náš priebeh rokovania. Toľko len pre informovanosť, aby ste nemali obavy z toho. Budeme pokračovať ďalej.
Pán poslanec Martin Čepček, nech sa páči.

Ďakujem. Pán kolega, ako už bolo jasné a koalícia predložila návrh zákona na pomoc tehotným matkám. Ja som za takýto návrh zákona, ale tak ako som povedal včera, poviem to aj dnes, tento návrh zákona si podľa mňa zaslúži, aby bol trošku prísnejší a práve preto som predložil tento návrh zákona, ktorý je tam od augusta, to znamená, tá snaha o dohodu tam bola. Ja som bol niekoľkokrát aj na klube, respektíve stretol som sa s kolegami, ale keďže oni taký tvrdý zákon nechceli predložiť, tak som ho musel predložiť opakovane a je zrejmé, že bol zaradený až tretíkrát, až na tretí pokus na schôdzu Národnej rady. To znamená, snaha o dohodu tam bola, nieže nebola. Ktokoľvek by chcel sa pripísať, kľudne sa mohol, ale vyčkávať a nechať zákon len na pomoc tehotným matkám sa mi zdá byť dosť slabé, práve preto som to predložil ja. Ďakujem.

Pani poslankyňa Magdaléna Sulanová. Nech sa páči.