32. schôdza

Ďakujem za slovo. Aj keď možno koaličných poslancov je asi len šesť, aj tak nedokážu sa prihlásiť s faktickou poznámkou a kultivovane diskutovať. Musia útočiť na rečníkov, čo ma veľmi mrzí, hlavne keď sa týka o takomto zákone, ktorý nikomu nemôže vadiť, nikomu, ani pánovi Benčíkovi, ani pánovi Šefčíkovi. Tak nerozumiem, kolegovia, prečo tu napádate ostatných kolegov, ktorí akurát hovoria.
Ja ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky. Nemôžem ale zatvárať, ani vy by ste nemali zatvárať oči nad tým, čo sa v týchto osadách s týmito psíkmi deje. A samozrejme ani nad tým nemôžme zatvárať oči, že deti sú mnohokrát tohto svedkami a veľakrát sa stalo aj to, že priamo aktérmi. Ak necháme túto časovanú bombu vybuchnúť, tak si myslím, že sa to potom prejaví na celej spoločnosti a nielen na tých úbohých zvieratách, ale že toto násilie bude pokračovať aj ďalej. A teraz máme jedinečnú možnosť bez toho, že by sme tým niekoho urazili, že by sme tento zákon schválili. Ja viem, že je to veľmi ťažké, keď najväčšia vládna strana OĽANO má 50 % voličov z osád, ja viem, že je to ťažké. Ale skúsme sa nad to povzniesť, skúsme sa nad to povzniesť a pozrime sa na to, čo sa tam fakt deje a čo sa tam pácha. Lebo ak vy, kolegovia a kolegyne, máte niektorí aj viacej doma psov a je vám ľahostajné, že ich jedia, zabíjajú, prípadne týrajú deti, tak potom vy tu nemáte čo sedieť, lebo vy ste spoluzodpovední za to, že toto sa deje. Teraz to môžeme zastaviť. Ja viem, môžete teraz vykrikovať, že boli aj predchádzajúce vlády, ale na to sa vyhovárať donekonečna nedá. My sme teraz tu a môžeme to zastaviť. Mrzí ma, že pani poslankyňa Kozelová sa vôbec k tomu nevyjadrila ani s faktickou a myslím, že jej sa to týka tiež.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Možno pani Kozelová zareaguje na môj príspevok. Keďže sme tu v takej komornej atmosfére, milé kolegyne, vážení kolegovia, tak si dovolím začať trošku možno netradične. Chcel by som z tohto miesta pozdraviť nášho francúzskeho buldočka Huga, ktorý je miláčikom našej rodiny, a nedá sa na neho hnevať a všetci, ktorí máte podobných miláčikov v rodine, tak určite chápete, o čo nám predkladaním tohto návrhu zákona ide. Nehnevám sa naňho, ani keď si ľahne na gauč na miesto, kde bežne sedávam ja. A nehnevám sa na neho, ani keď urobí nejakú vylomeninu, pretože jednoducho psy a domáce miláčiky sú už raz také. Zároveň by som chcel dnes špeciálne pozdraviť a poďakovať fenke Daffy, ktorá pri ohlásenom, ohlásenej bombe v Národnej rade dnes čistila priestor a robila si svoju prácu. Možno práve takýto pes alebo takáto fenka, ako bola Daffy, je v týchto chvíľach v tomto momente niekde v osade, trpí, jednoducho volá o pomoc, ale jej hlas je nevypočutý.
Z toho všetkého, čo tu zaznelo a z rôznych prípadov, ktoré boli aj medializované, ktoré sa objavili v médiách a vzbudzujú, samozrejme, šok a pohoršenie, treba povedať, že sa jedná o zločin. Tu sa skutočne jedná o zločin a štát je povinný tento zločin zastaviť, poukázať naň a urobiť všetko pre to, aby sa tieto veci jednoducho nediali.
V tomto parlamente je počas tohto volebného obdobia určitá skladba ľudí, ktorým zrejme, pokiaľ teda ich vyjadrenia sú úprimné, záleží či už na životoch ľudí, právach ľudí, právach a životoch zvierat. Preto si dovolím vyjadriť nádej, že tento náš návrh bude podporený napriek tomu, že ho predkladajú členovia hnutia REPUBLIKA a verím, že týmto návrhom zákona sa veľmi pomôže aj zvieratám, ale aj policajtom, ktorí majú veľakrát zviazané ruky. Po tomto návrhu zákona volajú aktivisti, volajú ochranári zo Slobody zvierat. Nie je to náš výmysel, pretože sme sa dnes zobudili a chceme takýmto spôsobom sa odprezentovať. Je to jednoducho reakcia na stav, ktorý je, ktorý tu roky funguje, na ktorý možno nebola politická vôľa a odvaha. A tak ako som povedal, je povinnosťou štátu na tieto veci upriamiť svoju pozornosť a je povinnosťou štátu, pokiaľ si je vedomý a tie vedomosti tu sú, tie dôkazy sú úplne jasné, je povinnosťou štátu urobiť v tejto veci nápravu. Podporte tento zákon, pretože pes nie je voličom žiadnej politickej strany. Pes je živý tvor a opakujem, keď sa pozriete na všetky tie reportáže a zábery z týchto osád, tak musíte uznať, že je najvyšší čas v tejto veci jednoducho spraviť a zjednať nápravu.
Zároveň si dovolím pripomenúť a vyzdvihnúť jednu myšlienku, ktorá tu bola povedaná, a to tá, že deti a mladiství, ktorí vyrastajú v takomto prostredí, sú denno-denne svedkami takéhoto konania. Sami sa ho zúčastňujú. Jednoducho, toto všetko má obrovský vplyv na formovanie ich charakteru, má to obrovský vplyv na správanie, na ich vývoj a ak by sme podporili tento zákon, ak by sme pomohli v tejto veci svojím rozhodnutím, svojím hlasovaním, tak si dovolím opäť s veľkou nádejou vysloviť názor, že pomôžeme ako psom, ktorí trpia, tak aj deťom, ktoré sú častokrát vystavené, vystavené takémuto správaniu aj nechtiac, pretože sú jednoducho svedkami tohto správania a považujú to za niečo normálne, za niečo, v čom vyrastajú.
Chcem vás preto požiadať, milé kolegyne, vážení kolegovia, aby ste odhodili určitý politický pohľad alebo nejakú takú zábranu a v mene toho, čo som tu vymenoval, v mene zvierat a v mene detí, ktoré žijú v týchto osadách, aby ste jednoducho podporili tento zákon.
Ďakujem pekne.

Ondro, ja ti ďakujem. Myslím, že si to vystihol dobre, aj ten apel na koalíciu. Podľa môjho názoru je aj dobré to, že rozoberáme práve ochranu práv zvierat v deň, kedy aj riešime alebo sme prerokovali ochranu práv detí narodiť sa, pretože je to úcta k živým tvorom. Myslím si, že ak dnes vieme, že to týranie v osadách sa deje, alebo kdekoľvek na Slovensku sa deje, darmo si tu budeme rozprávať, že veď existuje Trestný zákon týrania zvierat a podobne. Fyzicky sa oveľa ťažšie dnes tieto prípady postihujú, oveľa iný signál je, keď človek, ktorý vlastní nehnuteľnosť alebo má nejakú akúkoľvek, pozemok alebo podobne, bude vedieť, že na základe určitej objektívnej zodpovednosti, bude prvý braný na zodpovednosť za stav, v akom sa tie zvieratá na danom území alebo v danej nehnuteľnosti nachádzajú. Podľa mňa je to úplne jasné, je to čitateľné, je to zreteľné.
To znamená, kto chce na Slovensku sa správať k týmto javom na určitej civilizačnej úrovni tretieho tisícročia, tak nemôže mať najmenší problém s podporou práve zákona, ktorý veľmi efektívne zabráni na Slovensku týraniu zvierat z akéhokoľvek dôvodu, z akéhokoľvek dôvodu. Mať v držbe zviera je pozitívna vec, ale na druhej strane treba povedať, asi to nie je pre každého. Pretože tak ako sa vedia správať voči týmto tvorom niektorí ľudia, tak to je nielen vzťah k zvieratám, ale to sa prenáša postupne na celú spoločnosť a naozaj ja súhlasím s tým, že je to určitá delikvencia, ktorá ide potom celý život.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať kolegovi Ďuricovi za jeho veľmi vecný a veľmi trefný príspevok, v ktorom naozaj len poukázal na to, že táto téma je absolútne nepolitická, je to téma, ktorá musí spájať či už nás ako zákonodarcov a zároveň spája všetky organizácie, ktoré sa tejto problematike venujú dlhé roky, ale ich hlas je iba takým hlasom takej šumiacej vŕby. Čiže vypočutý, ale s týmto hlasom sa nič nerobí. Týranie psov v týchto osadách možno niektorí zase budú brať ako nejakú formu prezentácie a poukazovania na nejaký problém.
Ale, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ak si vezmeme naozaj pomer alebo nejakú štatistiku, kde k tejto ty-ra-nii zvierat naozaj dochádza, tak naozaj 100 % tvoria osady, nelegálne osady a môžu rozprávať nejakí, nejakí obhajovatelia týchto občanov, že to tak nie je, to sa celkom takto nedeje, je troška iné. Nie, nie je to iné. Treba si zložiť ružové okuliare a pozerať na svet nielen cez prsty, ale pozerať priamo a k problému, ktorý je naozaj tak vypuklý a trvajúci dlhé roky, sa postaviť čelom a začať ho naozaj riešiť vtedy, kedy môžeme a my naozaj môžeme.
Čo sa týka problematiky, ktorá je viac ako nutná, to znamená, že nielen sa tu obhajovať tým, že zviera nie je vec, zviera na reťazi je týrané, ale aj zviera, ktoré je naozaj týrané, je týrané. Čiže ja som naozaj zvedavý, akým spôsobom sa k tejto problematike postavia všetci ekoaktivisti, všetci obhajovatelia zvierat a dúfam, že sa odbremenia od toho nepekného pravidla, že s opozí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Môj kolega Ondrej Ďurica veľmi správne podotkol vo svojom vystúpení, že pes je živý tvor. Áno, vážení kolegovia, kolegyne, tolerovať takéto konanie je v 21. storočí v strede Európy, v krajine, ktorá je súčasťou Európskej únie, ja si myslím že nie je mysliteľné. A preto verím, že tento návrh zákona dostane podporu naprieč celým politickým spektrom a nebudeme sa pozerať, kto ho predkladá alebo aká koaličná zmluva ma viaže alebo zväzuje ruky, že nikomu tento zákon nemôže byť v rozpore s jeho svedomím a vedomím, alebo niečím, čo by nemohol, s čím by nemohol súhlasiť.
Ondro Ďurica to povedal veľmi pekne, veľmi mierne. Dúfam, že jeho slová padli na úrodnú pôdu a za tento zákon zahlasujete.
Ďakujem.

Ďakujem, Ondrej, za vystúpenie. Podľa mňa je potrebné dodať, keď hovoríme o tej podpore tohto zákona, že petíciu, ktorá vyšla ako nejaká spontánna reakcia na všetky tie strašné reportáže o tom, čo sa v osadách so psami mnohokrát deje, v online forme podpísalo viac ako 60-tisíc občanov Slovenskej republiky. To už nie je tak malý hlas, lebo častokrát sú tu prejednávané rôzne petície, ako to bola raz o klíme, ktorú podpísalo menej ľudí, aj napriek tomu to tu bolo riešené. A tieto tu iniciatívy za podporu lepšieho zaobchádzania so zvieratami skrátka majú podporu v obyvateľstve a znovu prízvukujem, neexistuje dôvod, pre ktorý by niečo také nepodporili ľudia, ktorým skutočne na tejto problematike záleží.
Ja som tiež smutný z toho, ako sa tu niektorí dokážu chovať a ešte aj pri tejto téme vykrikovať a svoje primitívne výlevy skrátka púšťať do tohto pléna. Ale veď uvidíme potom, ako bude Benčík hlasovať, či to myslí vážne alebo to len skrátka hrá na ľudí o tej svojej humánnosti, citlivosti a podobných blábol, ktoré sme už od neho počuli.
Ale čo sa týka samotného návrhu zákona, ako si hovoril, tu predsa neexistuje jediný racionálny argument a dôvod, prečo by niekto, kto má postavenú nelegálnu stavbu, nelegálne niekomu okupuje byt, nelegálne niekomu buduje nejaké obydlie na cudzom pozemku, mal právo vlastniť psa. Veď taký človek je kriminálnik. To už samo o sebe zakladá podozrenie a možnosť, že bude tomuto psovi ubližovať. A tak to aj reálne častokrát v realite dopadá. To znamená, že je predsa čisto legitímne a netýka sa to len osád, ale každého, kto by chcel okupovať cudzí pozemok a zneužívať cudzie vlastníctvo, cudzie práva, cudzí byt, cudziu budovu, aby predsa nemohol v tejto chovať psa. To je úplne legitímne a normálne.