32. schôdza

Ja sa, samozrejme, ani náhodou nechcem zastávať kohokoľvek, kto týra akéhokoľvek živého tvora a Rómov teda nevynímajúc. Ale vy, pán Mazurek, už máte za sebou jeden rozsudok za rasistické prejavy a tento návrh zákona tým, že sa týka a je smerovaný výlučne na Rómov, ako aj váš kolega pán Kočiš tvrdí, že sa tieto veci odohrávajú takmer na 100 % iba v rómskych osadách, naznačuje, že aj teraz sa dostávate tak trochu na nejakú nie celkom bezpečnú pôdu.
A keď tvrdíte, že sa to týka iba Rómov, no tak ja si z detstva pamätám prípad, keď môj o rok mladší spolužiak na verejnom priestranstve v strede dediny priniesol mačiatko, položil naň dosku a potom po tej doske skákal. Ten nárek toho mačiatka si pamätám ešte dnes.
No a keď teda pán Mazurek, ja sa teda ospravedlňujem, že som nereagoval v rámci faktickej poznámky, že som odpovedal na vašu bezprostrednú otázku a ja bezprostredne, že sa pýtate, čo z nich vyrastie. Nuž možno z nich vyrastie niekto ako napríklad bývalý okresný predseda vašej strany Jozef Király, ktorý úkladne zavraždil nožom človeka, alebo napríklad český extrémista Vlastimil Pechanec, ktorý z rasových dôvodov nožom zavraždil Róma. S obidvomi máte spoločnú fotografiu. Tak asi viete, že čo z takýchto ľudí môže vyrásť.

Ďalšiu faktickú poznámku má pani poslankyňa Monika Kozelová, nech sa páči.

No úprimne, pán poslanec Mazurek, vy ste to zaklincovali už potom na záver. Ja úprimne verím tomu, že niekto, kto chce riešiť psov v osadách, že je to možno pán poslanec Ďurica, ale vám neverím ani slovo, lebo tu v podstate ide o ten základ, o to týranie psov. Či tam, či onam, je to úplne jedno, pretože aj v osadách žijú ľudia, ktorí sa normálne poctivo starajú o svojich vlastných psov. A tí ľudia, o ktorých ste mi rozprávali, jak chodia do tých osád, ja ich poznám menovite, osobne, čiže o tých sa baviť nemusíme.
Ale to, že vám v podstate ide len o osady, ktoré sú postavené nelegálne, tak to bol, to bol záver vašej, vašej rozpravy. Čiže tu vôbec nejde o psov. Ja som to pochopila tak, že vám vlastne ide len o tie osady a o tých Rómov. To je celé. A úprimne, 60 % týraných psov je v majorite za zavretými dverami, za plotmi, 40 % je v osadách. Ale to, že ideme točiť len do osád, je omnoho viac sexi, takže, a bulvár to má radšej. Určite nepôjdu k bielemu tyranovi za plot, pretože ich tam jednak nepustí, lebo ich tam nepustí, lebo policajne sa to nedá. Takže asi takto to je, viete. A my, čo to trošku poznáme aj trošku z bližšia, tak fakt o tom vieme, ale zase kvitujem to, že sa zaujímate aj o týrané zvieratá. Tak to je fakt plus.

Pán poslanec Eduard Kočiš s faktickou poznámkou, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mrzí ma len to, že vlastne táto úplne apolitická téma sa začína z nejakých osobných animozít alebo nejakých osobných antipatií meniť na politickú. Tento náš návrh zákona, ešte raz to zopakujem a budem to opakovať do nekonečna, snáď to niektoré kolegyne a niektorí kolegovia pochopia, tento zákon je úplne apolitický.
Z prostredia, z ktorého pochádzam ja, to znamená severovýchod Slovenska, pani kolegyne, páni kolegovia, je naozaj tento problém týrania zvierat, teraz konkrétne sa bavíme o psoch, je naozaj stopercentne aplikovaný na nelegálne rómske osady. Môžeme si tu rozprávať, čo chceme, ako chceme, že aj majoritná časť populácie týra psov. Áno, ja to nepopieram a nikdy som to nepopieral. Stanú sa aj takéto prípady, ale to, čo je medializované iba z malej časti, pretože 99 % záberov a 99 % videí ani nemôže byť publikovaných, pretože sú tak strašné a tak hrozné, sa deje naozaj v nelegálnych rómskych osadách. Spomeniem len Krompachy, kde je táto zábavka maloletých a mladistvých už na tak vysokom stupni dokonalosti, že naozaj by o tom mohli od Hitchcocka točiť celovečerné filmy.
To, že niektorí kolegovia sa nám tu snažia podsúvať, že predkladateľom návrhu zákona neveria lebo, a to, že predkladateľom návrhu zákona neveria preto, že mali niečo už za sebou, je absolútne scestné, absolútne choré. Tento zákon je apolitický, tento zákon má slúžiť na ochranu zvierat, na ochranu psov, aby sa takéto zverstvá, takéto veci nediali. Skúste to, prosím vás, kolegyne, kolegovia, pochopiť.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Miroslav Suja s faktickou poznámkou, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Neviem, kde sa u vás berú jednotlivé čísla a informácie a tá politická nenávisť, keď sa tu jedná o psov, čo nemá s politikou nič absolútne spoločné. Hádžete tu také čísla, že 60 % je, týrajú bieli ľudia a len 40 % čierni. Mne to je úplne jedno, keby týrali aj opačne alebo hocijako. Ide nám o tých psov. A mrzí ma, že taká bojovníčka ako pani Kozelová zase odišla. Bola tu päť minút. Ale verím tomu, že aj tak za to zahlasuje, lebo podľa toho, ako sa tu prezentuje, tak je zástankyňa práv zvierat.
Verím aj to, že sa nebudete odvolávať na nejakú koaličnú zmluvu a podporíte toto, lebo keď HLAS predkladal amnestiu zbraní, čo sa netýkala nikoho týrania, tak ste ju podporili a nebol to problém naprieč politickým spektrom. Tak verím, že keď sa týka práv zvierat a týrania zvierat, že tak isto sa nebudete pozerať a vyhovárať sa na nejakú koaličnú zmluvu.
A mrzí ma jedna vec, že na teba zareagoval, Milan, aj kolega Benčík, lebo ty nemôžeš za to, že s kým si sa stretol a čo spravil, ale pán Benčík môže za to, keď na teba takto reagoval, že môže za to, čo zverejní na svojom Facebooku a že bol človek zavraždený kvôli tomu, že ho videli na jeho Facebooku na Ukrajine, to bude niesť do konca života. Áno, človek zo Slovenska bol zavraždený na Ukrajine kvôli tomu, že ho pán Benčík zverejnil na svojom Facebooku.
Pán Benčík, keby sme sa takýmto mali metrom brať, tak by sme tu s vami nemali sedieť, lebo vy ste vrah kvôli tomu, že ste ukázal slovenského občana na Facebooku,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
(Povedené súbežne s rečníkom.) Pán poslanec, reagujte na pána poslanca.

Suja, Miroslav, poslanec NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) ... tak ho zavraždili na Ukrajine. Kvôli Benčíkovi, vrahovi, zavraždili slovenského občana na U-kra-ji-ne.

Pán poslanec, beriem vám slovo.
Pán poslanec Ondrej Ďurica s faktickou poznámkou. Prosím, kľud v sále.

Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som, ja by som chcel veriť tomu, že naozaj, keď sa bavíme o nejakom konkrétnom návrhu zákona, v ktorom sú veci jasne pomenované, jasne vysvetlené, a že je to aj predkladateľmi dovysvetlené či už v rozprave alebo vo faktických poznámkach, tak by som chcel naozaj veriť tomu, že či už v opozícii alebo v koalícii to poslancom, ktorí sa majú rozhodovať, ako zahlasovať, stačí. Myslím si, že keď sa budeme na veci pozerať tak a komentovať ich tak, ako ich komentujú niektorí koaliční poslanci v tejto chvíli, tak to nebude dobrý signál a nebude to dobrý spôsob, ako prijímať opatrenia. Ak je skutkový stav taký, aký je, ako tu bolo povedané v rozprave, ktorou vlastne boli zdôvodnené motívy, prečo sa takýto návrh zákona predkladá, tak ja si myslím, že každý normálny a zodpovedný poslanec, ktorý tu zastupuje občanov, by sa mal aj zodpovedne k tomuto návrhu zákona postaviť. Skutočne, keď si tu budeme pri rozhodovaní, ako zahlasovať, vyhadzovať na oči, kto bol kde, s kým ako odfotený, tak to nikde nepovedie. Výsledok bude ten, že psom sa nepomôže, policajti budú úplne bezmocní, občania budú natáčať videá a keď si ich ľudia pozrú v médiách, tak budú šokovaní. Ale nič nespravíme pre to, aby sme týmto veciam zabránili.
A to je naša úloha, to je naša povinnosť.

Pán poslanec Tomáš Taraba má poslednú faktickú poznámku, nech sa páči.