32. schôdza

Vďaka, pán predsedajúci. Nebudem to naťahovať, počuli ste už to hlavné od pána predsedajúceho. Ale podávam týmto návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe.
Celou pointou je zaviesť transparentnejší model výberu riaditeľa Slovenskej informačnej služby a zosúladiť tento proces s bežnou praxou v okolitých členských štátoch Európskej únie, ako aj s programovým vyhlásením vlády.
V skratke, čo robíme. Aktuálne funguje systém výberu riaditeľa SIS tak, že vláda navrhuje, prezident alebo prezidentka schvaľuje. Do týchto dvoch krokov vkladáme medzikrok, a to je vypočutie nominanta vlády vo výbore pre obranu a bezpečnosť Národnej rady Slovenskej republiky, verejné vypočutie spolu so zabezpečeným audiovizuálnym prenosom.
Podotýkam, že výber výboru nebol náhodný. Máme, samozrejme, osobitný výbor pre kontrolu SIS, ten však z rokovacieho poriadku nerokuje verejne, preto bol vybraný výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý už teraz posudzuje nominácie napríklad na šéfa Policajného zboru.
Táto zmena, ktorú predkladám, návrh si vyžaduje novelizáciu jedného jediného zákona, a to je zákon č. 46/1993, a dosahuje sa tak, že sa mení paragrafové znenie v ods. 3, pardon, v § 3 ods. 2, ktorý by po novom znel:
"Riaditeľa informačnej služby (ďalej len "riaditeľ") vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky. Prezident Slovenskej republiky vymenúva riaditeľa po verejnom vypočutí kandidáta navrhnutého vládou Slovenskej republiky vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Z verejného vypočutia podľa druhej vety uskutočňuje Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky verejne dostupný audiovizuálny prenos. Vo veciach služobného pomeru riaditeľa podľa osobitného predpisu rozhoduje prezident Slovenskej republiky."
Toto je jediný paragraf a jediný odsek, v ktorom nastáva zmena.
Týmto, pán predsedajúci, končím odôvodnenie, vysvetlenie návrhu zákona a zároveň sa ako prvý hlásim do rozpravy. Vďaka.

Ďakujem, zaujmite miesto pre navrhovateľa.
Ja teraz dám slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, predsedovi tohto výboru pánovi poslancovi Jurajovi Krúpovi. Nech sa páči.

Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona, návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministra financií, Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade SR v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem, zaujmite miesto pre spravodajcu.
Ja otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Do rozpravy sa prihlásil pán navrhovateľ, nech sa páči.

Vďaka, pán predsedajúci. Kolegyne a kolegovia, dámy a páni, rétorická otázka. Ktoré dve inštitúcie vedia najhrubším možným spôsobom zasiahnuť do vašich osobných slobôd a súkromia? A nielen vašich, ale všetkých 5,4 milióna obyvateľov tejto republiky?
Na to je ľahká odpoveď. A keďže rokovací poriadok neumožňuje, aby ste mi odpovedali, odpoviem si sám. Polícia a Slovenská informačná služba. Polícia preto, lebo vám vie slobodu odňať zatknutím. SIS preto, lebo vám vie slobodu odňať, pardon, súkromie odňať odpočúvaním.
Tým, samozrejme, nechcem povedať za žiadnych okolností, že tieto dve inštitúcie sú zo svojej podstaty škodlivé či zlé. Samozrejme, že ich potrebujeme, som rád, že ich máme. Chcem tým povedať niečo iné. Rozumiete mi, že vzhľadom na ich moc sú obzvlášť ľahko zneužiteľné a v tomto vyčnievajú nad iné inštitúcie tohto štátu.
Otázka teda je, že prečo sa k nim správame potom tak rozdielne. V prípade Policajného zboru tým rizikám zneužitia naša legislatíva rozumie veľmi dobre, preto policajného prezidenta vymenúva prezident alebo prezidentka Slovenskej republiky, citujem, na základe výberového konania a po vypočutí vo výbore pre obranu a bezpečnosť, ak predmetný výbor odporučí jeho či jej menovanie.
Pri výbere riaditeľa SIS nemáme žiaden obdobný proces a je paradoxné, že vzhľadom na to, aký hrubý zásah do vášho súkromia, do súkromia nás všetkých vie práve táto služba urobiť, že na ňu občania nemajú žiaden vplyv ani cez svojich zvolených predstaviteľov v parlamente, ktorí nemajú žiadnu, nulovú šancu vypočuť si kandidáta či kandidátku pred tým, než ho prezident či prezidentka Slovenskej republiky schváli.
Podotýkam, že súčasný proces, súčasné nastavenie legislatívy je anomáliou nielen vzhľadom na to či v porovnaní s tým, ako postupujeme k nomináciám na šéfov či šéfky iných silových rezortov alebo inštitúcií či agentúr tohto štátu, je tiež anomáliou v regióne. Dal som si tú prácu a môžem vám povedať s istotou, že žiadna z okolitých krajín Vyšehradskej štyrky, či Česko, či Maďarsko, či Poľsko, si nevyberá riaditeľa tajnej služby bez toho, aby prebehlo minimálne vypočutie v príslušnom výbore národného parlamentu. Prax ale vo svete je rôznorodá, áno, sú krajiny, kde podobné vypočutie neprebieha, napríklad vo Veľkej Británii. Sú však krajiny, ktoré idú ešte ďalej a riaditeľa či nominantov na riaditeľa tajnej služby parlamenty nielen vypočúvajú, ale priamo a explicitne schvaľujú. To je napríklad príklad Spojených štátov.
Vybral som si cestu strednú. Môj návrh je, aby bol návrh alebo nominant na šéfa SIS vypočutý vo výbore pre obranu a bezpečnosť, nemusí byť schválený. Túto právomoc vláde neberiem, tejto či žiadnej budúcej vláde. Ale myslím si, že to verejné vypočutie je pre verejnú kontrolu tejto dôležitej služby s tým potenciálom na zneužitie súkromia, ktorý má, dôležité.
Možno mi poviete: "Pán poslanec, pán poslanec, neblbnite! Veď toto je tajná služba. Predsa sa o jej riaditeľovi a nominanta na riaditeľa nemôžeme baviť verejne." Nie, nie. To by bolo nepochopenie toho, ako táto služba funguje.
Samozrejme, že jej metódy sú tajné a mnoho z jej výstupov sú tajné, ale riaditeľ tajnej služby je verejnou osobou, ktorá, a to bolo nakoniec krásne vidno a toto robil predošlý riaditeľ dobre, vie vystupovať k dôležitým veciam a má unikátnu, dokonca až, povedal by som, že ojedinelú dôveryhodnosť v mnohých kľúčových témach pre bezpečnosť tohto štátu. Nik iný ako práve riaditeľ tajnej služby nemôže hovoriť s takou vážnosťou a s takou kredibilitou napríklad k tomu, čo sa deje, čo robia iné moci v otázke, v zmysle dezinformácií či hoaxov, ktoré sa po Slovensku šíria. Z titulu práce vie o takýchto úmysloch a o takýchto aktivitách práve šéf tajnej služby najviac a pretože o nich vie najviac, má v tomto unikátnu dôveryhodnosť a tým pádom aj zodpovednosť hovoriť, čo sa na Slovensku deje a čo sa na Slovensku nedeje a kde je pravda.
Riaditeľ tajnej služby, dámy a páni, nie je tajný. Riaditeľ tajnej služby je verejne činnou osobou, ktorý je verejne známy a musí verejne vystupovať. Tak sa to deje u nás nakoniec, posúva sa to rozhodne týmto spôsobom. Deje sa to týmto spôsobom oveľa aktívnejšie napríklad v Českej republike, kde sú správy BIS-ky, českej obdoby SIS, ešte otvorenejšie a explicitnejšie ako to, čo komunikuje SIS u nás na Slovensku. Tak to má byť.
Končím, dodám len, návrhom tohto zákona nerobíme nič iné, nič viac, nič menej než to, že túto verejne veľmi dôležitú osobu, ktorá má to poslanie, ktoré som popísal, pre fungovanie tohto štátu, predstavíme verejnosti v tom medzikroku medzi nomináciou vlády a medzi schválením prezidentom/prezidentkou, pretože má takú zodpovednosť, ako som popísal. Táto funkcia, táto inštitúcia má v sebe aj ten potenciál pre zneužitie, tak ako som ho popísal, a občania tohto štátu si zaslúžia minimálne verejné vypočutie vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky.
Vďaka.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky.
Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Juraj Krúpa, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade by som chcel povedať, že návrh, ktorý predložil pán poslanec Valášek, vnímam ako pozitívny, zaujímavý, určite inšpiratívny. Ja osobne som zástancom týchto verejných vypočúvaní, pretože nielen my politici, ktorí tu rozhodujeme, či už tu v pléne, alebo v kuloároch, máme nárok niečo vedieť o týchto ľuďoch, ale takisto aj verejnosť má nárok si o nich urobiť aj nejakú, nejaký názor. Predstavte si, že by bolo vypočúvanie predošlého riaditeľa Slovenskej informačnej služby, ktorého nominoval pán Danko. Videli sme jeden jeho výstup za štyri roky, kde sa excelentne prezentoval. Myslím si, že keby toto verejnosť videla, kde verejnosti vysvetľoval, že Nemci sú dobrí, lebo majú dobré autá, tak by asi boli zhrození.
Samozrejme, je to ale otázka aj na takú širšiu diskusiu, pretože sú rôzne voľby, v rôznych krajinách sú rôzne voľby spra... alebo teda riaditeľov spravodajských služieb. Tuto je ešte jedna taká otázočka, ktorú by som chcel aj položiť teda predkladateľovi. On síce spomínal a má pravdu, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby je verejná osoba viac-menej. Čiže dáva to logiku, len predsa len, keď budeme robiť vypočúvanie, ide o to, že sa môžu hlásiť na túto pozíciu aj ľudia, ktorí sú priamo v štruktúrach spravodajských služieb a tým, že by sa oni vlastne prezentovali na verejnosti, v podstate by sa dekonšpirovali, čo by im vlastne zlikvidovalo už ďalšiu kariéru v tejto oblasti. A myslím si, že tuto je taká, taká drobnosť, nad ktorou by sme sa mali zamyslieť, že ako v tejto veci ďalej postupovať, lebo hovorím, som zástanca vypočúvania, len treba si toto ujasniť, lebo títo ľudia potom by tam vlastne mali problém sa hlásiť do týchto pozícií, lebo by vedeli, keby ich nevybrali, jednoducho majú problém a kariérne skončili.
Ďakujem.

S faktickou poznámkou teraz vystúpi pán poslanec Miroslav Suja. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Presne to som chcel niečo podobné povedať ako môj predrečník, že ak sa niekto prihlási, či už z VOS-ky, z VSS alebo SIS-ky na nejakú takúto funkciu, tak sa odhalí. Neviem, či vôbec zákon mu umožňuje sa odhaliť, to je otázne. Možno by to nemusel spomenúť, ale keď sa ho niečo pýta, tak bude klamať pred vypočúvacím výborom?
Nevidím nič zlé na tom vašom návrhu, ale si myslím, že absolútne nič nerieši. Pozrite sa, verejné vypočutie mali sme aj na prokurátora Generálnej prokuratúry alebo Špeciálnej prokuratúry, kde sme kvôli tomu, aby Lipšic mohol vyhrať, dopredu sme vedeli výsledok, menili aj zákon. A to mi nehovorte, že neni to tak! Kolegovia, kolegyne, je to tak. To znamená, že to verejné vypočutie nerieši absolútne nič. Zákonom sme umožnili získať Lipšicovi previerku, aby sme... neviem, či zákonom, ale dá sa povedať na hrane zákona. Zmenili sme zákon, aby sa vôbec mohol o túto funkciu uchádzať, a potom sme si dali ešte aj výsmech občanom do očí, že urobíme verejné vypočutie, či náhodou nevyhrá. A vyhral. Predstavte si, takéto prekvapenie! Takže asi tak. Ja si myslím, že verejné vypočutie nič nerieši. Nič. A keď chcete, urobíte si ho, ale čo? Jedna vec.
Druhá vec, to, čo povedal kolega predo mnou, áno. Nebudú sa môcť títo ľudia hlásiť? Budú môcť tam klamať? Zmeníme zákon aj v tom, že sa zmení, že keď ste členom nejakej tajnej služby, budete sa môcť hlásiť a pritom môžte klamať? Alebo tam máte výnimku a povedať pravdu? Ak poviete pravdu, už si neškrtnete. Budete môcť len na nejakej funkcii tam robiť, ktorá by vám asi nevyhovovala.
A vy ste ešte hovoril, že kto ovláda tieto inštitúcie. No, ja vám poviem, kto ovláda tieto inštitúcie. Ovláda ich Matovič a nevravme si, že nie. Lebo ministra vnútra ovláda kto? Matovič. SIS-ku zastrašil, hej? Takže tiež ju ovláda Matovič, lebo natvrdo zavrel Pčolinského. A ministra vnútra, s ním si robí, čo chce.
Takže tam by mal byť výber, tu medzi koaličnými poslancami, koho si vyberú za premiéra alebo nejakého takéhoto blázna, ktorý ovláda tieto inštitúcie, vážení kolegovia. Nie velitelia tých inštitúcií alebo minister, ale v súčasnosti Matovič.

Poslednú faktickú poznámku má pán poslanec Eduard Kočiš.