32. schôdza

17.6.2021 - 2.7.2021
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

29.6.2021 o 15:20 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

15:10

Juraj Blanár
Skontrolovaný text
Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ďakujem aj ja vám za uvedenie stanoviska.
A teraz poprosím predsedu výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Mariána Viskupiča, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.
Skryt prepis

29.6.2021 o 15:10 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:20

Marián Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Takže, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2020.
Návrh štátneho záverečného účtu za rok 2020 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 553 zo 17. mája 2021 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorskému výboru výbory predložili výsledky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady.
Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2020.
V súlade s rozhodnutím predsedu uvedený návrh prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 200 zo dňa 10. júna 2021 a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 98 zo dňa 10. júna 2021 a uvedené výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky
A. schváliť návrh záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2020, podľa ktorého
a) hospodárenie verejnej správy za rok 2020 v jednotnej metodike ESA 2010 platnej pre Európsku úniu dosiahlo
aa) schodok vo výške 5,6 mld. eur, čo predstavuje 6,2 % hrubého domáceho produktu,
ab) konsolidovaný dlh k 31. decembru 2020 sumu 55,2 mld. eur, čo predstavuje 60,6 % hrubého domáceho produktu,
b) hospodárenie štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnom princípe dosiahlo príjmy 15,8 mld. eur, výdavky 23,5 mld. eur a schodok vo výške 7,7 mld. eur;
B. vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2020 vo výške 7,7 mld. eur k 31. decembru 2020 bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 6,6 mld. eur a prijatými bankovými úvermi v hodnote 1,1 mld. eur.
Návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2020 v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrhy záverečných účtov prerokovali a vzali na vedomie všetky výbory bez pripomienok, s výnimkou zahraničného výboru a výboru pre zdravotníctvo, ktoré neboli uznášaniaschopné. Výbor pre kultúru a médiá neprerokoval kapitolu ministerstva kultúry Slovenskej republiky v stanovenom termíne, avšak stanovisko výboru dodatočne zaslal.
Gestorský výbor uznesením č. 208 zo dňa 15. júna 2021
1. schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky,
2. navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda NKÚ, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Karol Mitrík uviedol stanovisko NKÚ k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2020 a
3. určil ma za spoločného spravodajcu výborov a splnomocnil ma, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní.
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

29.6.2021 o 15:20 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

15:20

Juraj Blanár
Skontrolovaný text
Ďakujem, pán predseda.
Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa prihlásil za poslanecký klub ĽSNS ako jediný písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Martin Beluský, ktorému udeľujem slovo a po jeho vystúpení umožním prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Beluský, máte slovo.
Skryt prepis

29.6.2021 o 15:20 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 15:25

Martin Beluský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v prvom rade mi dovoľte poďakovať ministerstvu a NKÚ za vypracovanie týchto správ. A na úvod chcem hneď vyjadriť, chcem sa vyjadriť, že dúfam, že tie opatrenia alebo tie upozornenia, ktoré v tej správe NKÚ boli napísané, ktoré tu pán predseda predstavil, že nezostanú nepovšimnuté a že tie ministerstvá a tie úrady, ktoré sa nimi majú zaoberať, sa nimi aj zaoberať budú.
Každoročne schvaľujeme zákon o štátnom rozpočte, vždy na jeseň každého roku. Ten zákon je považovaný za zákon roka, s tým sa, samozrejme, nedá nič iné, len súhlasiť, avšak myslím si, že aj rokovanie a schvaľovanie návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky by si tiež zaslúžilo podobnú pozornosť, pretože štátny záverečný účet nám ukazuje a dáva informáciu o tom, ako celá verejná správa hospodárila. Mali by sme túto správu postaviť a porovnať aj s návrhom rozpočtu na daný rok, hľadať tam rozdiely, identifikovať slabé stránky a poučiť sa z toho do budúcnosti.
V návrhu uznesenia k tomuto bodu budeme ako Národná rada Slovenskej republiky schvaľovať text, ktorý tu prečítal aj pán spravodajca, v ktorom teda konštatujeme a berieme na vedomie, že schodok bol vo výške 5,6 mld. eur, čo predstavuje mínus 6,2 % hrubého domáceho produktu, konsolidovaný dlh k 31. decembru 2020 sumu 55,2 mld. eur, čo predstavuje 60,6 % hrubého domáceho produktu, a hospodárenie štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnom princípe dosiahlo schodok 7,7 mld. eur.
Hneď tu pri návrhu uznesenia môžeme identifikovať jednu oblasť, ktorú by sme mali alebo vy, pán minister, mohli v rámci aj zvyšovania transparentnosti a zároveň v rámci lepšieho rozpočtovania a kontrolovania štátnych výdavkov zmeniť, a tým je vykazovanie hospodárenia štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe, ktorý je v porovnaní s akruálnym princípom a schodkom celej verejnej správy o 2,1 mld. eur vyšší, čo si myslím, že aj pre laickú verejnosť sú tie čísla neporovnateľné.
V pléne parlamentu schvaľujeme len hotovostný štátny rozpočet, čo znižuje kvalitu diskusie o verejných financiách a takisto to znižuje transparentnosť aj zvyšuje komplikovanosť. O výhodách akruálneho princípu voči hotovostnému nemusím hovoriť, pretože sú každému určite zrejmé. Akruálne limity by sa mali zaviesť aj pre rezorty, aby bola vyššia disciplína a bolo ich ťažšie obchádzať ako hotovostné limity, vďaka tomu môžeme mať menej prekvapení a väčšiu kontrolu výsledku hospodárenia celého verejného sektora, preto dúfam, že sa zváži toto odporúčanie.
Deficit verejnej správy dosiahol v roku 2020 úroveň 6,16 % HDP, pôvodne schválený rozpočet počítal s deficitom 0,49 % HDP. Na deficit, ktorý sa vyjadruje ako percentá HDP, vplývajú, samozrejme, dve veličiny. Jednou je samotný deficit v reálnych číslach a druhou samotná ekonomika, teda výška HDP, na ktorej zníženie najviac pôsobilo zníženie investícií. Ďalšie roky, keď budeme môcť čerpať ďalšie prostriedky z eurofondov aj z plánu obnovy, máme veľkú šancu ekonomiku začať prehrievať a napomôcť tak všetkým sektorom. K tomu však musíme výrazným spôsobom zlepšiť čerpanie eurofondov a zapracovať na znížení korekcií.
Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti je dôležitý dlhodobý rast ekonomiky. Ten sa dá podporiť aj tvorbou nového kapitálu cez efektívne verejné financie. Nakoľko tok eurofondov je daný dlhodobejším plánom čerpania, je zaujímavé sledovať vývoj domácich verejných investícií. Je pozitívne, že aj v krízovom roku 2020 tieto investície dosiahli úroveň mierne vyššiu, ako bol historický priemer od predchádzajúcej krízy; čerpanie investícií výrazne nekleslo napriek ich nízkemu rozpočtovaniu. Za prudkým nárastom deficitu bola, samozrejme, predovšetkým pandémia, ktorá znížila výkonnosť ekonomiky a príjmy verejnej správy a vyžiadala si nákladné protipandemické výdavky v zdravotníctve, sociálnej politike a na podporu ekonomiky. Celkovo negatívny vplyv pandémie na saldo verejnej správy dosiahlo úroveň 3,9 % HDP.
Tu treba zdôrazniť to, čo hovorím pravidelne, vždy pri takýchto finančných zákonoch a návrhoch a to, že pandémia nebola jediným dôvodom vysokého deficitu, ďalším bola predkrízová hospodárska politika, politika predchádzajúcich vlád, ktoré v dobrých časoch míňali namiesto toho, aby v dobrých časoch šetrili, a táto politika nás dostala do úplne inej pozície ako napríklad v susednej Českej republike, kde mali v rovnakých dobrých ekonomických rokoch prebytkové rozpočty a pripravili sa na krízu oveľa lepšie ako na Slovensku.
Slovenské verejné financie neboli pripravené na krízu a to ani z pohľadu výšky salda ani úrovne dlhu verejných financií. Do krízy sme vstúpili s odhadovaným deficitom 2,5 % HDP, ktorý už je veľmi blízko hraničného maastrichtského kritéria deficitu na úrovni 3 % HDP. Táto úroveň už neposkytuje dostatočný manévrovací priestor ani na väčšie cyklické výkyvy ekonomiky, už vôbec na veľké krízy. Ak by sa pred krízou splnilo vládou odsúvané dosiahnutie strednodobého cieľa v podobe štrukturálne vyrovnaného rozpočtu, celkový deficit by bol v roku 2020 nižší o 2,2 mld. eur, čo predstavuje 2,4 % HDP. Alternatívne by sme mohli v krízovom roku poskytnúť o to väčší jednorazový stimul pri výrazne lepšom stave dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Táto pandémia nám ukázala vysokú potrebu proticyklickej rozpočtovej politiky a potrebu prijatia výdavkových limitov, ktoré okrem iného tiež fungujú v akruálnom svete, čiže o ďalší dôvod viac rozpočtovať štátny rozpočet v akruálnych číslach.
Hrubý dlh dosiahol koncom minulého roka úroveň 60,6 % HDP, čo je v rámci verejných financií Slovenska historicky najvyššia úroveň dlhu. Medziročný nárast hrubého dlhu o 12,3 percentuálneho bodu HDP zároveň znamená, že prišlo k prekročeniu najvyššieho sankčného pásma dlhovej brzdy. Na raste hrubého dlhu sa však výrazne podieľal aj nárast hotovostnej rezervy, z hľadiska posúdenia vývoja dlhu je preto vhodnejšie sledovať vývoj čistého dlhu, ktorý narástol o miernejších 7 percentuálnych bodov na úroveň 50,6 % HDP.
Výdavky v sektore zdravotníctva mali v roku 2020 negatívny vplyv vo výške 86 mil. eur, čo predstavuje 0,1 % HDP v porovnaní so schváleným rozpočtom. Na tomto vývoji sa v najväčšej miere podieľalo zhoršené hospodárenie nemocníc a transfery súkromných zdravotných poisťovní svojim akcionárom, čo bolo čiastočne kompenzované nižšími výdavkami zdravotných poisťovní na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v dôsledku pandémie. Nemocnice po oddlžovaní, ktoré prebehlo v rokoch 2018 až 2020, naďalej tvoria nové záväzky a aj na základe týchto informácií dávam do pozornosti programové vyhlásenie vlády, konkrétne časť, ktorá hovorí, že ak súčasný systém zdravotných poisťovní po analýze nebude prinášať hodnotu pre pacienta a dosahovanie zdravotných celospoločenských cieľov, vláda Slovenskej republiky zváži zavedenie unitárneho systému zdravotného poistenia. Práve na tomto príklade, ktorý sa stal v minulom roku, si myslím, že nám zdravotné poisťovne súkromné ukazujú, že by sme tu na Slovensku ten unitárny systém zdravotného poistenia mali mať. V predlžovaní zdravotných zariadení nenastal systémový pokrok a je možné očakávať ďalší tlak na zvyšovanie nákladov v období, keď sa prejavia dôsledky odloženej zdravotnej starostlivosti o iných pacientov než s COVID-19.
Po zohľadnení vplyvov pandémie na deficit a nerozpočtovaných vplyvov platí, že veľká časť rizík negatívne prispela k rastu deficitu hospodárenia verejnej správy. Bolo tam viacero vplyvov, medzi také významnejšie patrí napríklad podhodnotenie kapitálových výdavkov alebo nadhodnotenie nedaňových príjmov, podhodnotenie sociálnych transferov a dávok alebo podhodnotenie výdavkov na zdravotníctvo a tvorby záväzkov nemocníc.
Na záver chcem len vyjadriť presvedčenie, že hospodárenie mohlo byť v minulom roku určite lepšie, treba sa však poučiť z chýb, ktoré boli minulý rok urobené vládou, ktorá, dá sa povedať, že nemala nejaké veľké skúsenosti, a treba určite využiť príležitosti, ktoré nám súčasná situácia dáva a že sa nám podarí obnoviť tú krivku, po ktorej sme išli od krízy v roku 2009/2010 a znovu sa vrátime k hospodárskemu rastu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

29.6.2021 o 15:25 hod.

Ing. PhD.

Martin Beluský

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

15:25

Juraj Blanár
Skontrolovaný text
Ďakujem. Na vaše vystúpenie jediná faktická poznámka.
Pán poslanec Ján Pročko, nech sa pá... Jozef Pročko. Nech sa páči, máte slovo.
Skryt prepis

29.6.2021 o 15:25 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:34

Jozef Pročko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, som Jozef, pekne, Janko je Szőllős, oproti sedí.
Pán Beluský, povedali ste veľmi pravdivú vec, že predchádzajúce vlády míňali neskutočným spôsobom. Ale nielen míňali, ale naozaj celú republiku a hlavne rozpočet rozdávali spôsobom, ktorý nemá s ekonomickým myslením nič spoločné. Povedali ste pravdivú faktickú poznámku.
A ja chcem len povedať jednu vec, čo ma veľmi mrzí, boli ste v opozícii, ale ja som vás nikdy nepočul kritizovať Fica, Pellegriniho za ich kšeftovanie, za ich rozdávanie, za ich naozaj veľmi zlé spravovanie tohoto štátu. Takže mne príde dosť také zvláštne, keď počúvam vaše vystúpenia, toto bolo také naozaj, kto vám to napísal, tak vám to napísal veľmi dobre. Vaše vystúpenia, ktoré proti tejto vláde sú, povedal by som, trošku nekorektné, nieže trošku, nekorektné, ale takéto vystúpenia ste nikdy nemali proti vládam, teda proti vláde Roberta Fica, pretože Peter Pellegrini bol len jeho poslušný psíček na vodítku. Takže chcem povedať, že naozaj povedali ste veľmi veľkú pravdu.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.6.2021 o 15:34 hod.

Mgr.

Jozef Pročko

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

15:34

Juraj Blanár
Skontrolovaný text
Pán poslanec Beluský, môžete reagovať na faktickú poznámku.
Skryt prepis

29.6.2021 o 15:34 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:36

Martin Beluský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda, ďakujem pánovi poslancovi za faktickú poznámku.
Doplním jednu vec, míňať, samozrejme, keď máte prebytkové, keď máte teda vysoké, vysoké príjmy, dane proste stúpajú, daňové príjmy, tak vy môžte, samozrejme, míňať, ale nemôžte to robiť tak, že zároveň zhoršujete aj dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a práve tie predchádzajúce vlády nám ukázali, že ony nielen míňali, ale ešte aj zhoršovali dlhodobú udržateľnosť, takže tam proste po všetkých stránkach si myslím, že to hospodárenie bolo absolútne zlyhané a tam by sme si mali zobrať príklad, ako sa to nemá robiť.
Hovorili ste, že ste nepočuli nejakú kritiku v minulom volebnom období, pán poslanec, tak asi by ste si to mali trošku viacej naštudovať, možno pozrieť nejaké vystúpenia, aby ste vedeli, že rovnaká kritika bola aj v minulom volebnom období, len možnože tým, že ste neboli poslanec, tak ste to nemali možnosť aktívnym spôsobom počúvať.
A nekorektné vystúpenie, ste povedali, že to bolo nekorektné vystúpenie, pán poslanec. Ja sa snažím byť maximálne korektný, snažím sa hovoriť o konkrétnych číslach aj dávať konkrétne návrhy, nechcem len kritizovať, ale chcem aj povedať to, čo by sa malo zlepšovať. Neviem teda, akým spôsobom si predstavujete, že sa má opozičná politika robiť, či proste máme byť ticho a nepovedať nič. Myslím si, že prístup, ktorý som zvolil, je správny a že takto by sa mali správať aj ostatní poslanci.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.6.2021 o 15:36 hod.

Ing. PhD.

Martin Beluský

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

15:36

Juraj Blanár

15:38

Igor Matovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vám predstavil materiál, ktorý sa teda nazýva Program stability Slovenskej republiky na roky 2021 až 2024. Ministerstvo financií predkladá na rokovanie Národnej rady Program stability Slovenskej republiky na roky 2021 až 2024.
Program stability prezentuje očakávaný vývoj ekonomiky a fiškálnej pozície v strednodobom horizonte a je základom pre prípravu rozpočtu verejnej správy na budúci rok. Tento materiál bol zároveň predložený Európskej komisii v rámci štandardného cyklu európskeho semestra.
Úvod tohto roka bol negatívne poznačený druhou vlnou pandémie, najmä jej vplyvov na zdravie a život ľudí. Našou prioritou tak naďalej ostáva boj s pandémiou, na ktorú reagujeme opatreniami v zdravotnej oblasti na udržanie zamestnanosti a sociálnu pomoc. Pri plnení rozpočtu si preto zachovávame obozretný prístup, tým Slovensko dosiahne stav, kým Slovensko dosiahne stav kolektívnej imunity, je nevyhnutné pripraviť sa na ďalšie potenciálne negatívne udalosti spojené s pandémiou.
Vývoj z minulého roka ukázal, že najdôležitejšie na ochranu ekonomiky sú rýchle reakcie, a preto proaktívne vytvárame dostatočnú, dodatočnú rezervu. Aktualizácia rozpočtu na tento rok tak podľa programu stability navyšuje schodok verejných financií na približne 10 % HDP.
Budúci rok očakávame stabilizáciu zdravotnej a ekonomickej situácie, čo umožní stiahnuť podporné protipandemické opatrenia. Od roku 2023 je už nutné aj aktívne ozdravovanie verejných financií s cieľom stabilizovať verejný dlh. Schodok verejných financií sa tak zníži k 5 % HDP v budúcom roku, po stabilizácii verejných financií bude od roku 2023 nasledovať konsolidačná fáza každoročným znižovaním štrukturálneho schodku o 1 percentuálny bod HDP. Hrubý dlh sa vďaka tomu do roku 2024 stabilizuje pri 65 % HDP.
V súlade s ozdravným plánom stanovuje program stability aj nový strednodobý cieľ v podpore dosiahnutia štrukturálneho prebytku pol percenta HDP do roku 2028.
Pre udržanie zdravých verejných financií aj do budúcna je potrebná reforma dôchodkového systému. S krízou prišlo ďalšie výrazné zhoršenie dlhodobého udržania, dlhodobej udržateľnosti verejných financií. V pláne obnovy a odolnosti sme sa zaviazali reformou prvého piliera zlepšiť dlhodobý ukazovateľ udržateľnosti o takmer 2 percentuálne body HDP, hlavnou reformou je opätovné naviazanie veku odchodu do dôchodku na očakávanú dĺžku dožitia.
Dôležitou reformou je aj novela ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorej schválenie je nutné k zefektívneniu riadenia verejných financií. Novela má za cieľ implementovať chýbajúce výdavkové limity, posilniť dôraz na dlhodobú udržateľnosť verejných financií a zabezpečiť flexibilnejšie únikové klauzuly pri výnimočných udalostiach. Dlhodobú udržateľnosť verejných financií podporia aj štrukturálne reformy na naštartovanie ekonomického rastu z plánu obnovy a odolnosti. Opatrenia sú zamerané na výzvy slovenskej ekonomiky, vzdelávanie, trh práce, efektívnejšie využívanie zdrojov v ekonomike vrátane zelenej ekonomiky a kvality zdravotníctva. Jednou z hlavných priorít je aj digitalizácia verejnej správy, boj proti korupcii a zefektívnenie súdnictva.
Ďakujem veľmi pekne za podporu tohto materiálu.
Skryt prepis

29.6.2021 o 15:38 hod.

Mgr.

Igor Matovič

 
Poslať e-mailom