32. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vám predstavil návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky, ktorý bol zostavený podľa zákona o rozpočtových pravidlách a reflektuje na jarnú notifikáciu výsledkov hospodárenia s verejnými financiami členských štátov Európskej únie.
Výsledok hospodárenia Slovenskej republiky v jednotnej metodike ESA je predbežný, keďže išlo o prvé kolo notifikácie z apríla tohto roku. Zároveň Štatistický úrad Slovenskej republiky po zaslaní podkladov k notifikácii revidoval medziročný pokles HDP slovenskej ekonomiky na 4,8 %.
Štátny záverečný účet vychádza z údajov notifikácie odovzdanej k 31. marcu a prezentuje čísla s poklesom HDP na pôvodnej úrovni 5,2 %. Táto zmena, ako aj prípadné ďalšie zmeny vyplývajúce z práve prebiehajúcej dialógovej misie s Eurostatom budú zapracované v rámci 2. kola notifikácie v októbri tohto roku a budú prezentované v súhrnnej výročnej správe za rok 2020.
Pôvodný rozpočet na rok 2020, schválený v roku 2019, a následná novela rozpočtu. Rok 2020 bol pod vplyvom pandémie koronavírusu v mnohých smeroch bezprecedentný. Nová vláda nedostala ani pomyselných sto dní na rozbehnutie plnenia svojho programového vyhlásenia. Namiesto naštartovania reforiem musela v prvom rade zachraňovať obyvateľstvo pred šírením nákazy a to pri rýchlo sa zhoršujúcom vývoji verejných financií a rastúcej ekonomickej neistote. Je pravdou, že v decembri 2019 vláda nemohla predvídať pandémiu, avšak už vtedy bolo jasné, že rozpočet je nerealistický, plánovaný schodok 0,49 % HDP nedosiahnuteľný a bolo by nutné počas roka nájsť financie na viaceré nekryté položky, ktoré by deficit určite prehĺbili.
Samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhadovala schodok nie na úrovni 0,49, ale na úrovni 1,9 % HDP, pričom do krízy spôsobenej pandémiou, teda necelé tri mesiace po Novom roku, sa vstupovalo s odhadovaným deficitom na úrovni 2,5 %. Ako všetci teda dobre vieme, pár dní pred voľbami predošlá vláda potrebovala sa zalíškať dôchodcom a prijala napríklad zákon o trinástych dôchodkoch a takýmto spôsobom, výrazným spôsobom narušila alebo teda v rozpore s plánom rozpočtu navýšila deficit štátneho rozpočtu. Čiže preto tých 2,5 %.
Pri zostavovaní novely rozpočtu na rok 2020, ktorej hlavnou úlohou bolo zabezpečenie financií na boj proti pandémii, boli zohľadnené aj požiadavky na výdavky jednotlivých rezortov, ktoré neboli finančne kryté v pôvodnom rozpočte. Ide napríklad o výdavky na viaceré informačné systémy, oddlžovanie zdravotníckych zariadení, krytie starého dlhu, tzv. PPS-ky, nákup zazmluvnenej vojenskej techniky v rezorte obrany, infraštruktúrne projekty v doprave, dofinancovanie väzenstva, súdnictva a ďalšie položky. Takto vyčlenené požiadavky boli približne na úrovni 2,8 mld. eur, čo je približne 3 % HDP.
Výdavky priamo súvisiace s pandémiou sa očakávali vo výške 3,9 mld. eur, a to najmä na podporu zamestnanosti, nákup zdravotníckeho materiálu, prístrojového vybavenia nemocníc, podporu podnikateľského prostredia či vyššie transfery zo štátneho rozpočtu subjektom verejnej správy. Riziko plnenia príjmov rozpočtu verejnej správy sa odhadovalo na 1,4 mld. eur, a to najmä z dôvodu poklesu ekonomiky a následne poklesu daňových príjmov o 1,2 mld. eur. Aj keď ide zatiaľ o predbežné výsledky rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky za uplynulý rok, je zrejmé, že krízový scenár vývoja v minulom roku sa, našťastie, nenaplnil na 100 % a výsledky sú lepšie a výrazne lepšie, ako sa odhadovalo. Napriek nutným obmedzeniam ekonomika Slovenskej republiky stratila predbežne 4,8 %, pričom sa predpokladal prepad až na úrovni 9,8 %. Prepad ekonomiky za minulý rok teda bol zároveň výrazne nižší, ako bol prepad ekonomiky priemernej krajiny Európskej únie.
Podpora zamestnanosti cez vládne schémy, odolnejší trh práce, ako aj nadýchnutie sa ekonomiky medzi prvou a druhou vlnou šírenia koronavírusu zmiernili prepad hospodárstva Slovenskej republiky.
Saldo verejných financií dosiahlo predbežne mínus 6,2 % HDP, čo predstavuje 5,6 mld. eur. Oproti novelizovanému rozpočtu je tento deficit nižší o 5,4 % bodu, čo je teda približne 5 mld. eur. Na schodku verejnej správy sa podieľal najmä hotovostný štátny rozpočet, ktorý znášal najväčšiu časť nákladov na boj s pandémiou.
V metodike ESA dosiahol štátny rozpočet schodok 6,3 mld. eur. Z ostatných subjektov verejnej správy pozitívne ovplyvnilo saldo verejnej správy svojimi výsledkami napríklad štátne fondy (plus 140 mil.) a obce (plus 140 mil.), fondy sociálneho, zdravotného poistenia (plus 327 mil. eur). Akruálne príjmy dosiahli 38,3 mld. eur a oproti novelizovanému rozpočtu boli vyššie o 243 mil. eur.
Akruálne výdavky dosiahli 43,9 mld. eur a oproti novelizovanému rozpočtu boli nakoniec nižšie o 4,2 mld. eur.
Dlh verejnej správy k ultimu roka 2020 dosiahol 60,6 % HDP, čo predstavuje 55,2 mld. eur. Medziročný nárast dlhu o 12,4 percentuálneho bodu predstavuje 9,9 mld. eur. Prepad HDP spôsobil jeho zvýšenie medziročne o 1,8 percentuálneho bodu.
Vyšší deficit verejnej správy sa odzrkadlil aj na zvýšení dlhu. Vytvorenie hotovostnej rezervy na prípadný horší priebeh pandémie v ďalšom období zvýšilo hrubý dlh zhruba o tretinu nárastu hodnoty dlhu. Čistý dlh verejnej správy bol na úrovni 50,4 % HDP a jeho medziročná zmena je približne 7 percentuálnych bodov.
Pandémia COVID-19 spôsobila, že prakticky všetky krajiny EÚ dosiahli za uplynulý rok deficitné hospodárenie s výnimkou Dánska (mínus 1,1 %) dosiahli všetky krajiny záporné saldo vyššie ako povolené 3 % HDP podľa Maastrichtskej zmluvy za štandardných podmienok.
Priemerný schodok EÚ dosiahol 6,9 % HDP a priemerný dlh EÚ dosiahol 97 % HDP. V medziročnom porovnaní ide o zhoršenie o mínus 6,4 percentuálneho bodu pri salde 13,2 percentuálneho bodu pri verejnom dlhu krajín EÚ.
Ekonomicky najsilnejšie krajiny EÚ, ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko, dosiahli výrazné medziročné zhoršenie salda, ktoré sa prejavilo aj v náraste ich dlhu. Nemecko nárast salda o 5,7 percentuálneho bodu a nárast dlhu o 10 percentuálnych bodov, Francúzsko nárast salda o 6,1 percentuálneho bodu a nárast dlhu o 18,1 percentuálneho bodu, Taliansko nárast salda o 7,9 percentuálneho bodu a nárast dlhu o 21,2 percentuálneho bodu.
Vplyv prijatých opatrení na boj proti pandémii a výpadok príjmov z dôvodu prepadu ekonomiky sa odhaduje na 3,7 % HDP, čo je 3,2 mld. eur. Zároveň mimo vplyvov spôsobených prepuknutím pandémie sa na zvýšení deficitu oproti pôvodnému rozpočtu podieľalo krytie už spomenutých nedofinancovaných položiek s vplyvom 2 % HDP, čo je 1,8 mld. eur.
Príspevok novej vlády sa odhaduje v objeme 0,3 % HDP, je za tým najmä zrušenie bankového odvodu (výpadok príjmov cca 120 mil. eur) či zdvojnásobenie vianočnej dôchodcovskej dávky (vyplatilo sa 305 mil. eur namiesto rozpočtovaných 152 mil. eur). Nižšia daň z motorových vozidiel (výpadok 28 mil. eur) a zároveň znamenal podporu autodopravcom. Ak prepočítame, pripočítame aj pomoc vo forme napríklad vládnych záruk za úvery, odkladu daní a odvodov, odloženia splátok v bankovom sektore a poskytnutých transferov v rámci verejnej správy, predstavujú náklady na podporu v uplynulom roku približne 4,9 % HDP.
Poskytnutú podporu ekonomike zo strany vlády Slovenskej republiky pozitívne hodnotil aj Medzinárodný menový fond vo svojich nedávnych hodnoteniach, pričom ju označil za pomerne dobre cielenú a efektívnu, čo sa odzrkadlilo v miernejšom prepade ekonomiky a spotrebe domácností. Rovnako tak Medzinárodný menový fond považuje za správne pokračovať v podpore aj v roku 2021, ktorú zabezpečí aj nedávna novela zákona o štátnom rozpočte.
Vážené dámy, vážení páni, zároveň vás chcem požiadať o podporu uznesenia a schválenia predloženého návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2020.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister financií, dámy a páni poslanci a poslankyne, zákon o Najvyššom kontrolnom úrade ukladá našej inštitúcii vypracovávať každoročne stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu a predkladať ho na rokovanie Národnej rady, čo týmto spôsobom aj plním.
V úvode mi dovoľte konštatovať, že návrh štátneho záverečného účtu za rok 2020 spĺňa všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy v ustanovení § 29 ods. 2. Po zohľadnení ekonomického rámca rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky, hospodárenia verejnej správy v metodike ESA 2010, zámerov, cieľov a opatrení rozpočtovej politiky, vybraných štrukturálnych politík, vzťahov štátneho rozpočtu k Európskej únii a hospodárení vybraných subjektov verejnej správy, Najvyšší kontrolný úrad nemá zásadné pripomienky k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2020.
Napriek tomuto záveru nášho stanoviska, ktoré máte k dispozícii v plnom znení, mi dovoľte niekoľko poznámok. Budú sa týkať dôležitých poznatkov, ktoré vyplynuli z kontrol zameraných na hospodárenie subjektov verejnej správy a uplatňovanie rozpočtových pravidiel v ich hospodárení. Pôjde najmä o zistenia, ktoré ovplyvnili hospodárenie verejnej správy v minulom roku, a tie, ktoré považujeme za riziká dlhodobo ovplyvňujúce výsledky záverečných účtov v jednotlivých rokoch.
Výsledky navrhovaného štátneho záverečného účtu vykazujú, ako výrazné bolo hospodárenie verejnej správy v roku 2020 ovplyvnené pandémiou. Pandémia tiež poznačila schválené rozpočtové rámce, najmä pravidlá dlhovej brzdy, vyrovnaného rozpočtu a limitu výdavkov. Použili sa únikové klauzuly a došlo k úprave schváleného rozpočtu. Výsledkom je, že podľa predbežných údajov dosiahlo hospodárenie rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 2010 deficit 6,2 % hrubého domáceho produktu. Konsolidovaný dlh verejnej správy v metodike ESA 2010 dosiahol vyše 55 mld., čo predstavuje 60,6 % hrubého domáceho produktu. Medziročný dlh v pomere k HDP sa zvýšil takmer o 10 miliárd. Zvýšenie dlhu bolo spôsobené najmä deficitom štátneho rozpočtu vo výške 7,8 mld. eur a výrazným zvýšením hotovostnej rezervy.
Podľa aktuálneho znenia zákona o rozpočtovej zodpovednosti presiahol dlh najvyššie sankčné pásmo dlhovej brzdy a súčasne aj maastrichtské kritérium.
Pandémia ovplyvnila mnohé oblasti hospodárenia subjektov verejnej správy. Príkladom môžu byť plánované projekty rezortov, ktoré boli pozastavené alebo zrušené. Že nejde o maličkosti, svedčia údaje z niektorých rezortov. V rezorte zdravotníctva bolo 189 projektov zrušených a päť pozastavených. V školstve zrušených 260 projektov a v doprave ide o 60 projektov.
V dôsledku týchto opatrení mnohé potreby rezortov a občanov sa nenapĺňa alebo ich plnenie sa odsúva na ďalšie obdobie. V dôsledku tejto situácie sa presúvali financie do rezortov, ktoré museli aktívne riešiť boj s pandémiou. Celkovo v rámci covidových opatrení sa presunulo v roku 2020 medzi kapitolami takmer 2,9 mld. eur. Kým na začiatku pandémie putovalo najviac výdavkov do Štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky na urgentné zabezpečenie pohotovostných zásob, prioritne zdravotníckych pomôcok, ale aj do rezortov, ktoré bojovali s vírusom v prvej línii, ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo vnútra, postupom času sa najvyššie čiastky začali presúvať do rezortov zabezpečujúcich ekonomickú a hospodársku stabilitu krajiny. Najviac prostriedkov smerovalo do rezortov práce (1,3 mld.) a hospodárstva (378 mil.).
Napriek objektívnej potrebe takýchto rozpočtových opatrení a využívaní rezerv Najvyšší kontrolný úrad zistil, že viaceré z nich boli nepotrebné, resp. presunuté prostriedky neboli čerpané v súlade s pôvodným účelom. Pandemická situácia ešte výraznejšie spomalila čerpanie prostriedkov Európskej únie. Do konca roka 2020 sme neprekročili hranicu čerpania 40 % a Najvyšší kontrolný úrad sa pripája k názorom ďalších kompetentných inštitúcií, že hrozí opätovne riziko, že prostriedky nebudú použité na mnohé veľmi potrebné investičné aktivity štátu v oblasti infraštruktúry, elektronizácie a podobne.
Najvyšší kontrolný úrad vo svojom stanovisku hodnotí aj hospodárenie samosprávy. Vyzdvihnúť treba nezastupiteľnú úlohu územnej samosprávy v boji s pandémiou koronavírusu, ktorá často suplovala úlohy štátnych inštitúcií, čo sa určite prejaví aj v obtiažnom plnení všetkých originálnych a prenesených kompetencií jednotlivými obcami a vyššími územnými celkami.
Vážení prítomní, úlohou štátneho záverečného účtu je, že má poskytovať pravdivé a spoľahlivé údaje o hospodárení verejnej správy za predchádzajúci rok a je výslednou hodnotou údajov jednotlivých záverečných účtov štátnej správy a samosprávy. A práve tejto stránke štátneho záverečného účtu sme sa v minulom roku venovali vo zvýšenej miere.
Na základe výsledkov kontrolnej činnosti zameranej na fiškálnu politiku chcem opätovne poukázať na problémy s nedostatočnou presnosťou a spoľahlivosťou výkazníctva subjektov verejnej správy. Týka sa to tak organizácií štátnej správy, aj samosprávy. Tieto v konečnom dôsledku ovplyvňujú nepresnosť konsolidovaných výdavkov a takéto riziko nemožno vylúčiť ani v predloženom záverečnom účte. Príkladom sú zistené nekorektné údaje o vykazovanej hodnote majetku aj vo veľkých kapitolách štátneho rozpočtu, opravných položkách, podpisov či pohľadávkach. Stále chýba centrálny ekonomický systém, ktorý by zvýšil kvalitu a včasnosť dát a prispel k efektívnejšiemu riadeniu verejných financií.
Tiež kontrola zameraná na zadlženosť samosprávy ukázala vysoké riziko nespoľahlivosti údajov vstupujúcich do štátneho záverečného účtu. Nepresnosť a nespoľahlivosť dát sa netýka iba záverečných účtov organizácií v štátnej správe či samospráve, ale výsledky našej kontroly ukazujú na nespoľahlivosť niektorých dát, na základe ktorých sa hodnotí dosahovanie stanovených cieľov a záväzkov. Napríklad v obehovom hospodárstve ide o nepresné a nespoľahlivé vykazované údaje o recyklácii plastového odpadu.
Aj štatistické údaje, ktoré poskytuje Národné centrum zdravotníckych informácií na základe národného registra zdravotníckych pracovníkov, sú podľa výsledkov našej kontroly rezidenčného programu pre lekárov ako nespoľahlivé. Centrum tak v tomto prípade nedostatočne plní svoj účel a je dôležité, aby ministerstvo zdravotníctva zabezpečilo potrebnú kvalitu a spoľahlivosť dát.
Spoľahlivosť a kvalita dát je mimoriadne významná nielen pre vykazovanie výsledkov hospodárenia, ale dáta slúžia k tvorbe cieľov verejných politík, k posudzovaniu ich výsledkov či nárokov na iné finančné zdroje. A ak nie sú spoľahlivé dáta, tak ako cieľ a výsledok nemusia viesť k požadovanému úžitku.
Okrem vyššie uvedeného problému kvality a spoľahlivosti dát kontrolné zistenia z nedávnej minulosti identifikovali snahy o administratívne úpravy dát v snahe vylepšovať fiškálne rámce. Považujeme to za zlú prax a za hazard s dôverou občanov i medzinárodných inštitúcií.
Vážené dámy a páni, vážený pán minister, ako som už v tomto auditóriu pred časom povedal, každá kríza raz pominie a pominie určite aj táto pandémia. Preto je mimoriadne dôležité, aby parlament vyžadoval od vlády jasnú stratégiu postupu návratu k cieľom udržateľných verejných financií. Je zároveň dôležité, aby táto stratégia návratu od voľnejších pravidiel k tým predcovidovým bola známa čo najskôr, aby sa následne a účinne aj aplikovala v praxi. Skúsenosti z minulých ekonomických kríz ukázali, že krajiny, ktoré dôsledne uplatňujú dohodnuté fiškálne pravidlá, dokážu rýchlejšie zvládať dôsledky kríz, a to bude určite platiť aj v prípade fiškálnych dopadov pandémie.
Som presvedčený, že prekonanie dôsledkov krízy je prioritou vás všetkých, teda nás všetkých, že sústredíte svoj záujem najmä na prijímanie takých noriem a opatrení, ktoré čo najskôr pomôžu krajine prekonať ekonomické a sociálne dôsledky koronavírusu, čo sa prejaví nielen v lepších číslach budúceho záverečného účtu, ale najmä v živote našich občanov.
Pán podpredseda, skončil som. Ďakujem za pozornosť.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Takže, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2020.
Návrh štátneho záverečného účtu za rok 2020 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 553 zo 17. mája 2021 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorskému výboru výbory predložili výsledky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady.
Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2020.
V súlade s rozhodnutím predsedu uvedený návrh prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 200 zo dňa 10. júna 2021 a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 98 zo dňa 10. júna 2021 a uvedené výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky
A. schváliť návrh záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2020, podľa ktorého
a) hospodárenie verejnej správy za rok 2020 v jednotnej metodike ESA 2010 platnej pre Európsku úniu dosiahlo
aa) schodok vo výške 5,6 mld. eur, čo predstavuje 6,2 % hrubého domáceho produktu,
ab) konsolidovaný dlh k 31. decembru 2020 sumu 55,2 mld. eur, čo predstavuje 60,6 % hrubého domáceho produktu,
b) hospodárenie štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnom princípe dosiahlo príjmy 15,8 mld. eur, výdavky 23,5 mld. eur a schodok vo výške 7,7 mld. eur;
B. vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2020 vo výške 7,7 mld. eur k 31. decembru 2020 bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 6,6 mld. eur a prijatými bankovými úvermi v hodnote 1,1 mld. eur.
Návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2020 v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrhy záverečných účtov prerokovali a vzali na vedomie všetky výbory bez pripomienok, s výnimkou zahraničného výboru a výboru pre zdravotníctvo, ktoré neboli uznášaniaschopné. Výbor pre kultúru a médiá neprerokoval kapitolu ministerstva kultúry Slovenskej republiky v stanovenom termíne, avšak stanovisko výboru dodatočne zaslal.
Gestorský výbor uznesením č. 208 zo dňa 15. júna 2021
1. schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky,
2. navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda NKÚ, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Karol Mitrík uviedol stanovisko NKÚ k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2020 a
3. určil ma za spoločného spravodajcu výborov a splnomocnil ma, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní.
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v prvom rade mi dovoľte poďakovať ministerstvu a NKÚ za vypracovanie týchto správ. A na úvod chcem hneď vyjadriť, chcem sa vyjadriť, že dúfam, že tie opatrenia alebo tie upozornenia, ktoré v tej správe NKÚ boli napísané, ktoré tu pán predseda predstavil, že nezostanú nepovšimnuté a že tie ministerstvá a tie úrady, ktoré sa nimi majú zaoberať, sa nimi aj zaoberať budú.
Každoročne schvaľujeme zákon o štátnom rozpočte, vždy na jeseň každého roku. Ten zákon je považovaný za zákon roka, s tým sa, samozrejme, nedá nič iné, len súhlasiť, avšak myslím si, že aj rokovanie a schvaľovanie návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky by si tiež zaslúžilo podobnú pozornosť, pretože štátny záverečný účet nám ukazuje a dáva informáciu o tom, ako celá verejná správa hospodárila. Mali by sme túto správu postaviť a porovnať aj s návrhom rozpočtu na daný rok, hľadať tam rozdiely, identifikovať slabé stránky a poučiť sa z toho do budúcnosti.
V návrhu uznesenia k tomuto bodu budeme ako Národná rada Slovenskej republiky schvaľovať text, ktorý tu prečítal aj pán spravodajca, v ktorom teda konštatujeme a berieme na vedomie, že schodok bol vo výške 5,6 mld. eur, čo predstavuje mínus 6,2 % hrubého domáceho produktu, konsolidovaný dlh k 31. decembru 2020 sumu 55,2 mld. eur, čo predstavuje 60,6 % hrubého domáceho produktu, a hospodárenie štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnom princípe dosiahlo schodok 7,7 mld. eur.
Hneď tu pri návrhu uznesenia môžeme identifikovať jednu oblasť, ktorú by sme mali alebo vy, pán minister, mohli v rámci aj zvyšovania transparentnosti a zároveň v rámci lepšieho rozpočtovania a kontrolovania štátnych výdavkov zmeniť, a tým je vykazovanie hospodárenia štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe, ktorý je v porovnaní s akruálnym princípom a schodkom celej verejnej správy o 2,1 mld. eur vyšší, čo si myslím, že aj pre laickú verejnosť sú tie čísla neporovnateľné.
V pléne parlamentu schvaľujeme len hotovostný štátny rozpočet, čo znižuje kvalitu diskusie o verejných financiách a takisto to znižuje transparentnosť aj zvyšuje komplikovanosť. O výhodách akruálneho princípu voči hotovostnému nemusím hovoriť, pretože sú každému určite zrejmé. Akruálne limity by sa mali zaviesť aj pre rezorty, aby bola vyššia disciplína a bolo ich ťažšie obchádzať ako hotovostné limity, vďaka tomu môžeme mať menej prekvapení a väčšiu kontrolu výsledku hospodárenia celého verejného sektora, preto dúfam, že sa zváži toto odporúčanie.
Deficit verejnej správy dosiahol v roku 2020 úroveň 6,16 % HDP, pôvodne schválený rozpočet počítal s deficitom 0,49 % HDP. Na deficit, ktorý sa vyjadruje ako percentá HDP, vplývajú, samozrejme, dve veličiny. Jednou je samotný deficit v reálnych číslach a druhou samotná ekonomika, teda výška HDP, na ktorej zníženie najviac pôsobilo zníženie investícií. Ďalšie roky, keď budeme môcť čerpať ďalšie prostriedky z eurofondov aj z plánu obnovy, máme veľkú šancu ekonomiku začať prehrievať a napomôcť tak všetkým sektorom. K tomu však musíme výrazným spôsobom zlepšiť čerpanie eurofondov a zapracovať na znížení korekcií.
Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti je dôležitý dlhodobý rast ekonomiky. Ten sa dá podporiť aj tvorbou nového kapitálu cez efektívne verejné financie. Nakoľko tok eurofondov je daný dlhodobejším plánom čerpania, je zaujímavé sledovať vývoj domácich verejných investícií. Je pozitívne, že aj v krízovom roku 2020 tieto investície dosiahli úroveň mierne vyššiu, ako bol historický priemer od predchádzajúcej krízy; čerpanie investícií výrazne nekleslo napriek ich nízkemu rozpočtovaniu. Za prudkým nárastom deficitu bola, samozrejme, predovšetkým pandémia, ktorá znížila výkonnosť ekonomiky a príjmy verejnej správy a vyžiadala si nákladné protipandemické výdavky v zdravotníctve, sociálnej politike a na podporu ekonomiky. Celkovo negatívny vplyv pandémie na saldo verejnej správy dosiahlo úroveň 3,9 % HDP.
Tu treba zdôrazniť to, čo hovorím pravidelne, vždy pri takýchto finančných zákonoch a návrhoch a to, že pandémia nebola jediným dôvodom vysokého deficitu, ďalším bola predkrízová hospodárska politika, politika predchádzajúcich vlád, ktoré v dobrých časoch míňali namiesto toho, aby v dobrých časoch šetrili, a táto politika nás dostala do úplne inej pozície ako napríklad v susednej Českej republike, kde mali v rovnakých dobrých ekonomických rokoch prebytkové rozpočty a pripravili sa na krízu oveľa lepšie ako na Slovensku.
Slovenské verejné financie neboli pripravené na krízu a to ani z pohľadu výšky salda ani úrovne dlhu verejných financií. Do krízy sme vstúpili s odhadovaným deficitom 2,5 % HDP, ktorý už je veľmi blízko hraničného maastrichtského kritéria deficitu na úrovni 3 % HDP. Táto úroveň už neposkytuje dostatočný manévrovací priestor ani na väčšie cyklické výkyvy ekonomiky, už vôbec na veľké krízy. Ak by sa pred krízou splnilo vládou odsúvané dosiahnutie strednodobého cieľa v podobe štrukturálne vyrovnaného rozpočtu, celkový deficit by bol v roku 2020 nižší o 2,2 mld. eur, čo predstavuje 2,4 % HDP. Alternatívne by sme mohli v krízovom roku poskytnúť o to väčší jednorazový stimul pri výrazne lepšom stave dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Táto pandémia nám ukázala vysokú potrebu proticyklickej rozpočtovej politiky a potrebu prijatia výdavkových limitov, ktoré okrem iného tiež fungujú v akruálnom svete, čiže o ďalší dôvod viac rozpočtovať štátny rozpočet v akruálnych číslach.
Hrubý dlh dosiahol koncom minulého roka úroveň 60,6 % HDP, čo je v rámci verejných financií Slovenska historicky najvyššia úroveň dlhu. Medziročný nárast hrubého dlhu o 12,3 percentuálneho bodu HDP zároveň znamená, že prišlo k prekročeniu najvyššieho sankčného pásma dlhovej brzdy. Na raste hrubého dlhu sa však výrazne podieľal aj nárast hotovostnej rezervy, z hľadiska posúdenia vývoja dlhu je preto vhodnejšie sledovať vývoj čistého dlhu, ktorý narástol o miernejších 7 percentuálnych bodov na úroveň 50,6 % HDP.
Výdavky v sektore zdravotníctva mali v roku 2020 negatívny vplyv vo výške 86 mil. eur, čo predstavuje 0,1 % HDP v porovnaní so schváleným rozpočtom. Na tomto vývoji sa v najväčšej miere podieľalo zhoršené hospodárenie nemocníc a transfery súkromných zdravotných poisťovní svojim akcionárom, čo bolo čiastočne kompenzované nižšími výdavkami zdravotných poisťovní na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v dôsledku pandémie. Nemocnice po oddlžovaní, ktoré prebehlo v rokoch 2018 až 2020, naďalej tvoria nové záväzky a aj na základe týchto informácií dávam do pozornosti programové vyhlásenie vlády, konkrétne časť, ktorá hovorí, že ak súčasný systém zdravotných poisťovní po analýze nebude prinášať hodnotu pre pacienta a dosahovanie zdravotných celospoločenských cieľov, vláda Slovenskej republiky zváži zavedenie unitárneho systému zdravotného poistenia. Práve na tomto príklade, ktorý sa stal v minulom roku, si myslím, že nám zdravotné poisťovne súkromné ukazujú, že by sme tu na Slovensku ten unitárny systém zdravotného poistenia mali mať. V predlžovaní zdravotných zariadení nenastal systémový pokrok a je možné očakávať ďalší tlak na zvyšovanie nákladov v období, keď sa prejavia dôsledky odloženej zdravotnej starostlivosti o iných pacientov než s COVID-19.
Po zohľadnení vplyvov pandémie na deficit a nerozpočtovaných vplyvov platí, že veľká časť rizík negatívne prispela k rastu deficitu hospodárenia verejnej správy. Bolo tam viacero vplyvov, medzi také významnejšie patrí napríklad podhodnotenie kapitálových výdavkov alebo nadhodnotenie nedaňových príjmov, podhodnotenie sociálnych transferov a dávok alebo podhodnotenie výdavkov na zdravotníctvo a tvorby záväzkov nemocníc.
Na záver chcem len vyjadriť presvedčenie, že hospodárenie mohlo byť v minulom roku určite lepšie, treba sa však poučiť z chýb, ktoré boli minulý rok urobené vládou, ktorá, dá sa povedať, že nemala nejaké veľké skúsenosti, a treba určite využiť príležitosti, ktoré nám súčasná situácia dáva a že sa nám podarí obnoviť tú krivku, po ktorej sme išli od krízy v roku 2009/2010 a znovu sa vrátime k hospodárskemu rastu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem, som Jozef, pekne, Janko je Szőllős, oproti sedí.
Pán Beluský, povedali ste veľmi pravdivú vec, že predchádzajúce vlády míňali neskutočným spôsobom. Ale nielen míňali, ale naozaj celú republiku a hlavne rozpočet rozdávali spôsobom, ktorý nemá s ekonomickým myslením nič spoločné. Povedali ste pravdivú faktickú poznámku.
A ja chcem len povedať jednu vec, čo ma veľmi mrzí, boli ste v opozícii, ale ja som vás nikdy nepočul kritizovať Fica, Pellegriniho za ich kšeftovanie, za ich rozdávanie, za ich naozaj veľmi zlé spravovanie tohoto štátu. Takže mne príde dosť také zvláštne, keď počúvam vaše vystúpenia, toto bolo také naozaj, kto vám to napísal, tak vám to napísal veľmi dobre. Vaše vystúpenia, ktoré proti tejto vláde sú, povedal by som, trošku nekorektné, nieže trošku, nekorektné, ale takéto vystúpenia ste nikdy nemali proti vládam, teda proti vláde Roberta Fica, pretože Peter Pellegrini bol len jeho poslušný psíček na vodítku. Takže chcem povedať, že naozaj povedali ste veľmi veľkú pravdu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda, ďakujem pánovi poslancovi za faktickú poznámku.
Doplním jednu vec, míňať, samozrejme, keď máte prebytkové, keď máte teda vysoké, vysoké príjmy, dane proste stúpajú, daňové príjmy, tak vy môžte, samozrejme, míňať, ale nemôžte to robiť tak, že zároveň zhoršujete aj dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a práve tie predchádzajúce vlády nám ukázali, že ony nielen míňali, ale ešte aj zhoršovali dlhodobú udržateľnosť, takže tam proste po všetkých stránkach si myslím, že to hospodárenie bolo absolútne zlyhané a tam by sme si mali zobrať príklad, ako sa to nemá robiť.
Hovorili ste, že ste nepočuli nejakú kritiku v minulom volebnom období, pán poslanec, tak asi by ste si to mali trošku viacej naštudovať, možno pozrieť nejaké vystúpenia, aby ste vedeli, že rovnaká kritika bola aj v minulom volebnom období, len možnože tým, že ste neboli poslanec, tak ste to nemali možnosť aktívnym spôsobom počúvať.
A nekorektné vystúpenie, ste povedali, že to bolo nekorektné vystúpenie, pán poslanec. Ja sa snažím byť maximálne korektný, snažím sa hovoriť o konkrétnych číslach aj dávať konkrétne návrhy, nechcem len kritizovať, ale chcem aj povedať to, čo by sa malo zlepšovať. Neviem teda, akým spôsobom si predstavujete, že sa má opozičná politika robiť, či proste máme byť ticho a nepovedať nič. Myslím si, že prístup, ktorý som zvolil, je správny a že takto by sa mali správať aj ostatní poslanci.
Ďakujem pekne.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vám predstavil materiál, ktorý sa teda nazýva Program stability Slovenskej republiky na roky 2021 až 2024. Ministerstvo financií predkladá na rokovanie Národnej rady Program stability Slovenskej republiky na roky 2021 až 2024.
Program stability prezentuje očakávaný vývoj ekonomiky a fiškálnej pozície v strednodobom horizonte a je základom pre prípravu rozpočtu verejnej správy na budúci rok. Tento materiál bol zároveň predložený Európskej komisii v rámci štandardného cyklu európskeho semestra.
Úvod tohto roka bol negatívne poznačený druhou vlnou pandémie, najmä jej vplyvov na zdravie a život ľudí. Našou prioritou tak naďalej ostáva boj s pandémiou, na ktorú reagujeme opatreniami v zdravotnej oblasti na udržanie zamestnanosti a sociálnu pomoc. Pri plnení rozpočtu si preto zachovávame obozretný prístup, tým Slovensko dosiahne stav, kým Slovensko dosiahne stav kolektívnej imunity, je nevyhnutné pripraviť sa na ďalšie potenciálne negatívne udalosti spojené s pandémiou.
Vývoj z minulého roka ukázal, že najdôležitejšie na ochranu ekonomiky sú rýchle reakcie, a preto proaktívne vytvárame dostatočnú, dodatočnú rezervu. Aktualizácia rozpočtu na tento rok tak podľa programu stability navyšuje schodok verejných financií na približne 10 % HDP.
Budúci rok očakávame stabilizáciu zdravotnej a ekonomickej situácie, čo umožní stiahnuť podporné protipandemické opatrenia. Od roku 2023 je už nutné aj aktívne ozdravovanie verejných financií s cieľom stabilizovať verejný dlh. Schodok verejných financií sa tak zníži k 5 % HDP v budúcom roku, po stabilizácii verejných financií bude od roku 2023 nasledovať konsolidačná fáza každoročným znižovaním štrukturálneho schodku o 1 percentuálny bod HDP. Hrubý dlh sa vďaka tomu do roku 2024 stabilizuje pri 65 % HDP.
V súlade s ozdravným plánom stanovuje program stability aj nový strednodobý cieľ v podpore dosiahnutia štrukturálneho prebytku pol percenta HDP do roku 2028.
Pre udržanie zdravých verejných financií aj do budúcna je potrebná reforma dôchodkového systému. S krízou prišlo ďalšie výrazné zhoršenie dlhodobého udržania, dlhodobej udržateľnosti verejných financií. V pláne obnovy a odolnosti sme sa zaviazali reformou prvého piliera zlepšiť dlhodobý ukazovateľ udržateľnosti o takmer 2 percentuálne body HDP, hlavnou reformou je opätovné naviazanie veku odchodu do dôchodku na očakávanú dĺžku dožitia.
Dôležitou reformou je aj novela ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorej schválenie je nutné k zefektívneniu riadenia verejných financií. Novela má za cieľ implementovať chýbajúce výdavkové limity, posilniť dôraz na dlhodobú udržateľnosť verejných financií a zabezpečiť flexibilnejšie únikové klauzuly pri výnimočných udalostiach. Dlhodobú udržateľnosť verejných financií podporia aj štrukturálne reformy na naštartovanie ekonomického rastu z plánu obnovy a odolnosti. Opatrenia sú zamerané na výzvy slovenskej ekonomiky, vzdelávanie, trh práce, efektívnejšie využívanie zdrojov v ekonomike vrátane zelenej ekonomiky a kvality zdravotníctva. Jednou z hlavných priorít je aj digitalizácia verejnej správy, boj proti korupcii a zefektívnenie súdnictva.
Ďakujem veľmi pekne za podporu tohto materiálu.