32. schôdza

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu, písomne som obdržal prihlášku do rozpravy za poslanecké kluby, pán poslanec Martin Beluský za Ľudovú stranu Naše Slovensko a za poslanecký klub Marián Viskupič za stranu Sloboda a Solidarita.
Takže dávam slovo ako prvému pánu poslancovi Martinovi Beluskému. Nech sa páči. Potom sa pripraví pán poslanec Viskupič.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hneď na úvod chcem pripomenúť, že sme pri skladaní poslaneckého sľubu sľúbili, že budeme dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života. A zároveň chcem pripomenúť, že čl. 55a Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že Slovenská republika chráni dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti, efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. A práve v zmysle tohto článku Ústavy Slovenskej republiky by sme mali pristupovať aj k tomuto materiálu, k programu stability Slovenskej republiky, a vyhodnotiť ho, či dostatočne garantuje splnenie tohto ústavného cieľa.
Ja chcem svoj príspevok rozdeliť na tri časti. V prvej časti chcem povedať a pochváliť teda, čo vidím v tom programe stability, čo je dobré. V druhej časti, čo treba ešte určite zlepšiť, a v tretej časti aj nejaký záver.
Čo je práve, čo je dobré, v programe stability sa píše, že riadenie verejných financií bude posilnené aj reformou ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti spolu s ďalšími reformami. Vláda Slovenskej republiky na jeseň 2020 predložila do Národnej rady Slovenskej republiky túto novelu, ktorej cieľom je implementovať absentujúce výdavkové limity verejnej správy, posilniť dôraz na dlhodobú udržateľnosť verejných financií a zabezpečiť flexibilnejšie únikové klauzuly pre prípad výnimočných udalostí.
A tu hneď pri tomto bode, pán minister, vás chcem opätovne požiadať, keďže ste požiadali Národnú radu Slovenskej republiky, aby sme rokovanie o tomto bode a o tomto návrhu zákona, aby sme to preložili na septembrovú schôdzu, teda o dva a pol mesiaca, aby ste ešte raz zvážili úplné stiahnutie tohto bodu, to znamená nie jeho ďalšie odkladanie, aby ste ho skonsolidovali s pripravovaným pozmeňovacím návrhom a znovu pristúpili k medzirezortnému pripomienkovému konaniu a znovu prešli prvé čítanie, druhé čítanie. Myslím si, že do 1. januára máme stále času dosť, teraz dva a pol mesiaca vlastne stratíme tým, že sa o tom rokovať nebude, a keď my to dáme aspoň do MPK, tak môžu z toho vyjsť nejaké ďalšie pripomienky, návrhy, ktoré môžu pomôcť tento zákon zlepšiť, a myslím si, že by to bolo naozaj na dobro veci.
Dlhodobú udržateľnosť verejných financií, sa hovorí v tomto programe stability, že podporujú aj štrukturálne reformy na naštartovanie ekonomického rastu, predstavené v rámci schváleného plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. To treba naozaj uznať, že Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami dostane viac financií v prepočte k veľkosti ekonomiky alebo v prepočte k počtu obyvateľov. Tieto peniaze však nebudú zadarmo a raz sa budú musieť splácať, preto ich efektívne a správne, ich efektívne a správne zasielaná implementácia bude veľmi dôležitá, ako aj rýchlosť ich naliatia do slovenskej ekonomiky a úplné vyčerpanie. V tomto by sme mali naozaj všetci spoločne vyvinúť maximálne úsilie, aby neboli žiadne korekcie, korupcie a čerpanie na zbytočnosti a hlavne mäkké projekty.
Dlhodobou výzvou daňového systému je zvyšovanie efektívnosti výberu daní, to je ďalší bod, ktorý sa píše v programe stability. V porovnaní s krajinami Európskej únie stále existuje priestor na zvýšenie dodatočných príjmov o približne pol miliardy eur, pri znížení medzery výberu DPH na priemer Európskej únie na úrovni približne 11 % z potenciálneho výberu. Toto je určite správna cesta, pretože občania Slovenskej republiky boli zaskočení správami o pripravovaných vyšších daniach a bol by to zbytočný zásah do existujúceho ustáleného systému, najmä keď stále vieme a môžeme zlepšiť výber existujúcich daní, ktoré majú svoje medzery.
A práve v tomto bode mám na vás, pán minister, ďalšiu otázku tiež z programového vyhlásenia vlády, v ktorom píšete, že vláda zváži zavedenie tzv. reverse charge, teda ma zaujíma, či k nejakému zváženiu alebo k nejakým analýzam aj už reálne došlo, či vieme tento systém rozšíriť aj na ďalšie tovary, alebo či sa vôbec tieto veci uvažuje nejakým spôsobom posunúť dopredu.
Čo treba zlepšiť? V programe stability sa píše, že po stabilizácii bude potrebné naštartovať konsolidáciu verejných financií s jasne definovaným strednodobým rozpočtovým cieľom na úrovni prebytkového hospodárenia. Novým strednodobým cieľom rozpočtovej politiky bude dosiahnutie štrukturálneho prebytku pol percenta HDP najneskôr do roku 2028. Na dosiahnutie tohto cieľa je plánované každoročne znižovanie štrukturálneho schodku o 1 percentuálny bod HDP od roku 2023, tak ako to v úvodnom slove spomínal aj minister financií. V súlade s tým sú nominálne rozpočtové ciele na roky 2023 a 2024 určené na úrovni 4,1 % HDP a 3,8 % HDP.
Tento vládou cielený deficit na úrovni 3,8 % HDP v roku 2024 je podľa môjho názoru málo ambiciózny. Dôvodom je skutočnosť, že štrukturálny deficit sa bude sám automaticky aj bez opatrení vlády postupne zlepšovať na lepšiu úroveň, s akou uvažuje samotná vláda. V roku 2024 by mohol štrukturálny deficit dosiahnuť úroveň 3,3 % HDP, teda o 0,5 % HDP lepší, ako si stanovila sama vláda v programe stability.
Ministerstvo financií a celá vláda by mala predstaviť jasnú konsolidačnú stratégiu s cieľom znížiť do roku 2024 deficit pod úroveň 3 % HDP; tak by mal podľa mňa znieť tento cieľ. Z tohto pohľadu je možné hodnotiť predložené ciele vlády pre saldo verejnej správy ako dosiahnuteľné, bez potreby vynaloženia významného konsolidačného úsilia. Takisto je zbytočné čakať na konsolidáciu od roku 2023, keď už v budúcom roku 2022 sa začne ekonomika postupne prehrievať a ožívať.
Samotné potenciálne riziká v budúcom pandemickom vývoji by nemali byť dôvodom absencie štrukturálnych opatrení, nakoľko prípadnú pandemickú pomoc ekonomiky je vždy možné riešiť dočasnými opatreniami. Od roku 2022 môže ekonomika očakávať výrazné oživenie na hranici prehrievania, ktoré budú popri postpandemickom raste stimulovať aj zdroje z plánu obnovy a eurofondov; napríklad Rada pre rozpočtovú zodpovednosť naďalej odporúča v takejto situácii prijať konsolidačné opatrenia už v roku 2022, a to na úrovni pol percenta HDP. V roku 2023 by bez toho, aby bol ohrozený ekonomický rast, mohla konsolidácia rozpočtu nad rámec scenára nezmenených politík dosiahnuť minimálne 1 % HDP.
Jednou z hlavných priorít vlády je pokračovanie v reformách v dôchodkovom systéme. Zlý demografický výhľad Slovenska vedie pri aktuálnom stave dôchodkovej legislatívy k očakávanému nárastu výdavkov na starnutie populácie do roku 2070 o približne 9 percentuálnych bodov HDP oproti súčasnej úrovni. Dlhodobú udržateľnosť pomôžu okrem plánovanej konsolidácie zlepšiť reformy v dôchodkovom systéme z programového vyhlásenia vlády, cieľom je zlepšiť udržateľnosť prvého priebežne financovaného dôchodkového piliera, efektívnosť druhého kapitalizačného piliera, ako i celkovú transparentnosť a stabilitu dôchodkového systému.
V pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky sa vláda zaviazala reformami v prvom pilieri zlepšiť ukazovateľ S2 o takmer 2 percentuálne body HDP. Stredná úroveň rizika dlhodobej udržateľnosti by pri plnení konsolidácie a implementácie dôchodkovej reformy mohla byť dosiahnutá v roku 2026.
Dôchodková reforma je síce stále v procese tvorby, už teraz vieme povedať, že návrh ústavného zákona upravujúci dôchodkový systém predložený do legislatívneho procesu ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny zlepšuje dlhodobú udržateľnosť len v polovičnej miere oproti záväzku, ktorý bol deklarovaný v pláne obnovy Slovenskej republiky. Ak nedôjde k náprave, zostávajúcu časť bude potrebné nahradiť dodatočnou konsolidáciou deficitu na úrovni 1 % HDP aj v roku 2024. Verím, že sa ešte otvorí odborná diskusia o tom, ako by dôchodková reforma mala vyzerať. Ja odporúčam, aby vlastný návrh pripravilo ministerstvo financií s ohľadom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií, pričom v prvom pilieri musia nastať razantné zmeny, aby sa stal udržateľným, pravdepodobne aj na úkor miery náhrady, podiel dôchodkami a mzdami. Dobre fungujúci druhý pilier by mohol tieto zmeny vykompenzovať tak, aby seniori na tomto celkovo nestrácali, no aktuálne hrozí opačný scenár. Je možné, že prvý pilier bude musieť kompenzovať nízke dôchodky z druhého piliera, a to je presne opačný stav, ako sa pôvodne uvažovalo.
Revízie schválené v roku 2020 identifikovali úsporné opatrenia s potenciálom 1,13 mld. eur, čo predstavuje 1,2 % HDP. V zamestnanosti a odmeňovaní revízia identifikovala priestor 765 mil. eur najmä v optimalizácii samospráv (396 mil. eur) a počtu úradníkov v štátnej správe (147 mil. eur) a znižovanie počtu policajtov (o 96 mil. eur). Revízia výdavkov na obranu identifikovala úspory za 191 mil. eur najmä prostredníctvom zmrazovania mzdovej obálky vojakom. Revízia IT výdavkov identifikovala úspory vo výške 83 až 163 mil. eur, ktoré by sa mali začať napĺňať od roku 2021. Zmrazovanie platov je opatrenie, ktoré síce môže teraz pomôcť, nie je to však dlhodobé opatrenie, preto tak ako sa jednorazové vplyvy nepočítajú do štrukturálneho salda, ani krátkodobé opatrenia na strane znižovania výdavkov by sa nemali odpočítať od výšky štrukturálneho salda.
Úsporné opatrenia by sa mali zamerať najmä na prevádzkové náklady, zlučovanie úradov, dlhodobé znižovanie počtu zamestnancov, chcel som povedať počtu poslancov, ale aj to určite, alebo na zrušenie výdavkov, ktoré boli prijaté v časoch hospodárskeho rastu a v čase krízy na nich jednoducho štát nemá dostatok zdrojov.
Revízie zároveň identifikovali aj oblasť s potrebou dodatočných zdrojov za 1,5 mld. eur. Revízia výdavkov na zamestnanosť, odmeňovanie navrhuje najmä postupné zvyšovanie počtu zdravotných sestier, platov učiteľov a počtov a platov pracovníkov v sociálnych službách, spolu v objeme 1,2 mld. eur. Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením navrhuje potrebu dodatočných 263 mil. eur. Zníženie výdavkov revízia identifikovala pri nultých ročníkoch v špeciálnom školstve a pri aktivačných prácach. To znamená, že identifikované úsporné opatrenia s potenciálom 1,13 mld. eur sú nižšie o 370 mil. eur ako identifikácia potrebných dodatočných zdrojov. V tejto bilancii sa musíme dostať do kladných čísel, inak sa stabilita verejných financií bude aj naďalej zhoršovať.
Na záver musím konštatovať, že schválený program stability môže zhoršiť dlhodobú udržateľnosť, pokiaľ sa budeme striktne držať tých cieľov, ktoré boli v ňom stanovené, a nebudeme sa snažiť tieto ciele ešte prekonať.
Ak by mali, ako by mali byť stanovené ciele programovej stability? Som presvedčený, že ešte pred, ešte počas tohto volebného obdobia musí vláda zabezpečiť dva ciele, jednak je to zníženie deficitu na dlh, stabilizáciu, úroveň pod 3 % HDP, a znížiť riziko dlhodobej udržateľnosti do pásma stredného rizika. Takého zlepšenie udržateľnosti môže vláda dosiahnuť dodatočným znižovaním deficitu rozpočtu alebo prijatím aj iných opatrení s pozitívnym dlhodobým vplyvom, ako napríklad spomínanou dôchodkovou reformou.
Na dosiahnutie stredného rizika udržateľnosti je potrebné pokračovať v ozdravovaní verejných financií aj v roku 2024. Na rozdiel od rokov 2022 a 2023 by však okamžité zlepšenie bilancie mohlo byť čiastočne alebo úplne nahradené zlepšením dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému, tak ako to vláda avizuje v programe stability a pláne obnovy Slovenskej republiky.
Ešte by som chcel poukázať na plánované zvyšovanie výdavkov v rezorte obrany súvisiace so záväzkom Slovenska v rámci NATO. V programe stability sa plánuje postupné zvyšovanie výdavkov na obranu až k úrovni 2 % HDP nasledovne: v roku 2019 1,1 % to bolo, v roku 2022 1,3, v roku 2023 1,8 a v roku 2024 už 1,9 % HDP.
Ja som si pozrel dokument, ktorý bol prijatý v roku 2021, ktorým ministerstvo obrany určuje investičné priority, a je tam naozaj toho veľmi veľa. Chystá sa obmeniť vozidlá VVP1, resp. VVP2. Takisto začal s obmenou ťažkej ženijnej techniky, obmeniť stredný tank za nový hlavný bojový tank, pokračovať v realizácii projektu bojové obrnené vozidlo 8x8, vytvoriť predpoklad pre realizáciu projektu bojové obrnené vozidlo 4x4, pokračovať v projekte protitankové systémy, pokračovať v projektoch obmeny a priebežných dodávkach automobilov, nákladných terénnych ťažkých N3G automobilov, nákladných terénnych stredných N2G, pokračovať v projekte malého terénneho automobilu, v roku 2022 ukončiť projekt obmeny dopravných lietadiel, v dvadsiatom treťom ukončiť projekt obmeny letiskových rádiolokačných systémov a ich integráciu do súčasných systémov velenia a riadenia. Pokračovať v projekte obmeny viacúčelových vrtuľníkov a doplnenie ich vybavenia, v 2025. ukončiť projekt obmeny viacúčelových taktických lietadiel. Začať projekt obmeny cvičných taktických lietadiel sa má zabezpečiť do roku dve... od roku 2023, pokračovať v projekte obmeny rádiolokačnej techniky... a mohol by som naozaj pokračovať ďalej v tomto veľmi dlhom zozname.
Rozumiem, že aj v ozbrojených silách je potrebné inovovať a obmieňať techniku, avšak v takomto rozsahu a hlavne v takejto ekonomickej situácii to považujem za absolútne kontraproduktívne. Odporúčam, pán minister, prehodnotiť a zvážiť, či je momentálne pre Slovensko a pre našu ekonomiku prioritou zvyšovať výdavky na obranu až k úrovni 2 % HDP, keď dnes je to na úrovni okolo 1,3 % HDP.
Viac už nebudem hovoriť, ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem.
Ako ďalší vystúpi v rozprave... a predsa, aj keď trošku neskôr, ale predsa sa prihlásila s faktickou poznámkou pani poslankyňa Magdaléna Sulanová, ktorej udeľujem slovo, a potom pôjde pán spravodajca. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som chcela len veľmi stručne. Tento program stability je výsostne odborná téma, je to vysoko odborná téma, náročná téma a skutočne poslanec Martin Beluský si dal tú námahu, urobil perfektnú analýzu, naštudoval si veci a vidno, že s odbornou starostlivosťou sa tejto téme venoval. Ďalej konštatoval aj určité nedostatky tohoto programu a zároveň aj dával konštruktívne návrhy na zlepšenia tohoto programu. Nebudem ich opakovať, ale veľmi chcem vyzdvihnúť ešte aj to, že poukázal na tie výdavky ministerstva obrany, ktoré sa enormne zvyšujú. Samozrejme, všetci chápeme, počas celej histórie Slovenskej republiky tu bol problém, že teda naša armáda, to bola katastrofa, nebola vybavená, treba to. Lenže myslím si, že treba trošku aj zvážiť priority vzhľadom na súčasnú situáciu obrovského zadlženia a na obrovské škody, ktoré napáchala pandémia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Teraz dávam slovo pánovi spravodajcovi, ktorý vystupuje v rozprave ako písomne prihlásený za poslanecký klub SaS. Pán predseda výboru Marián Viskupič, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegynky, kolegovia, predložený program stability Slovenska nie je programom len na rok 2021, je to materiál, ktorý má strednodobý charakter a je plánom tiež na roky ´22, ´23, ´24. Pokrýva, každopádne pokrýva celé obdobie do konca volebného obdobia súčasnej vlády.
Som vďačný ministerstvu financií za to, že bol pripravený, schválený na vláde, včas odovzdaný Európskej komisii a Rade EÚ. Teraz je predmetom našej diskusie a mám k jeho procesu, jeho vzniku a k jeho obsahu pár komentárov. Budem rád, ak ich zoberieme ako návrhy na prípravu lepšieho dokumentu na budúci rok.
Strednodobý dokument musí nadväzovať na to, čo bolo prijaté v minulých rokoch, teda v roku 2019, 2020. Európsku komisiu nezaujíma, akú farbu má vláda na Slovensku, zaujíma ju náš plán, ako konsolidovať verejné financie, aký máme plán na kontrolu tempa míňania financií, ktoré v rámci krajiny z daní a odvodov vygenerujeme, ako a koľko si požičiame na zahraničných trhoch. Potrebujú vidieť, že máme situáciu pod kontrolou, že vieme stimulovať ekonomickú aktivitu, zamestnanosť a vieme Slovensko viesť ako konkurencieschopnú krajinu. Aby som ilustroval, čo sa už nesmie opakovať, ponúkam komentár k posledným dvom materiálom, teda tým predchádzajúcim.
Program stability na rok 2019 bol plný prianí a snov. Vládnuca koalícia SMER-u, SNS a MOST-u už neplánovala do budúcnosti žiadne deficity, len nuly, prebytky a veľkú pohodu. Opierala sa o silný rast ekonomiky, menovite o novú automobilovú výrobu, silný trh práce, vysoké a rastúce daňové príjmy. Čistý dlh bol na konci roku 2018 na 43 % hrubého domáceho produktu a program bol plný slov o ozdravení, konsolidácii a nezadlžovaní Slovenska a jeho obyvateľov.
Samozrejme, nestalo sa. Novú vládu čakali minimálne rezervy likvidity a v rozpočte na rok 2020, ako už bolo spomínané, nepokryté výdavky v miliardách. Vizitka stavu krajiny nebola dobrá a to sme stáli postupne na prahu prvej a neskôr teda aj druhej vlny pandémie.
Program stability na rok 2020 bol prijatý na sklonku prvej vlny koronavírusu. Kompletne otočil v rétorike, ale musím poznamenať, že bol plný pesimistických správ a odhadov. Očakával sa dvojciferný prepad hrubého domáceho produktu v kombinácii s deficitom centrálnej vlády za rok 2020 vo výške 11 mld. eur a s nárastom hrubého dlhu na 62 % hrubého domáceho produktu.
Osobne nemám rád nihilizmus a veci nevidím čierne napriek tomu, že sme minulý rok prežili v tme. Ohľadom výhľadu na rok 2021 bol už minuloročný program stability, naopak, optimistický a predpokladal deficit verejných financií vo výške cca 5 %. Pre Európsku komisiu bol dôležitý trend a ten bol výborný. Po deficite 10 % sa dostaneme na polovičku. Papier znesie všetko, dnes program stability však prezentuje pravý opak. Rok 2020 skončil ďaleko lepšie. Hrubý domáci produkt poklesol len o 4,8 % hrubého domáceho produktu, deficit verejných financií bol len 6,2 %, hrubý dlh Slovenska bol síce ku koncu roka 2020 na úrovni 60,6 % hrubého domáceho produktu, ale čistý dlh skončil na úrovni cca 50 %. V diskusiách o výkazníctve, bičovaní samého seba prezentujeme hrubý dlh, ale zásadná je čistá pozícia štátu. Likvidné aktíva štátu narástli v roku 2020 o takmer 5 mld. eur na celkovú sumu 9 mld. eur. A čistý dlh je teda "len" 46 mld. eur, po lopate, jednoducho povedané, požičali sme si síce až 10 mld. eur, ale minuli sme z toho len 5,6 mld. eur a tento vývoj si zaslúži potlesk.
Teraz naspäť k predloženému programu stability na roky 2021 až ´23. Jeho cieľom podľa definície a zadania od EÚ je prezentovať vývoj fiškálnej pozície, predpokladaný vývoj ekonomiky a popis opatrení rozpočtovej politiky na dosiahnutie stanovených cieľov v strednodobom horizonte. Program stability prezentuje rozpočtovú stratégiu, ktorá by mala predchádzať tvorbe nadmerného deficitu a viesť k jeho odstráneniu a dosiahnutiu fiškálnej pozície, ktorá vytvorí podmienky pre dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Pre rok 2020 sme prezentovali v programe stability katastrofický vývoj makroekonomiky a návrat k dobrému vývoju verejných financií hneď v roku 2021. Skončilo to presne opačne. Makroekonomické parametre za rok 2020 boli prekvapivo dobré a v predloženom programe stability máme katastrofálne predpoklady vývoja verejných financií v roku 2021. Do materiálu sa dostal jedna k jednej rozpočet vlády už v upravenej podobe s takmer 10-percentným deficitom, následne ešte vylepšený pozmeňovákom v hodnote 350 mil. eur, čo je dvojnásobok oproti predpokladu ktorý sme mali pred 12 mesiacmi.
Predpokladám, že nám Európska únia program stability schváli, ale je škoda, že ideme týmto smerom. Ešte sme si ani nesplnili domácu úlohu a nepozreli sme sa na reálny vývoj ekonomiky na Slovensku. Ak by sme to spravili, tak by sme museli upraviť aj príjmovú stránku verejného rozpočtu, výhľad makroekonomických parametrov, a teda výsledkom by boli lepšie pomery, lepšie ukazovatele a nakoniec aj lepší obraz Slovenska, menej pesimizmu a namiesto poloprázdneho pohára by sme videli pohár poloplný.
Už pri diskusii k úprave rozpočtu som volal po spoločnej práci odborných inštitúcií, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Národnej banky Slovenska či Inštitútu finančnej politiky spolu s koaličnými stranami. Spomínal som veľmi negatívne nastavené parametre. Spomínal som predikciu lepšieho vývoja, fundamentálnych parametrov, ako bolo prezentované ministerstvom financií. Týka sa to výberu daní, hlavne DPH, zamestnanosti i nezamestnanosti, vývoja hospodárenia Sociálnej poisťovne vďaka návratu k normálnej ekonomickej aktivite, ktorý už nastal teda v máji alebo apríli a v máji.
Rovnako nie sú v predloženom programe stability premietnuté už dnes známe pozitívne správy ohľadom vývoja hrubého domáceho produktu v I. štvrťroku 2021, pozitívne správy o výbere dane z pridanej hodnoty a teda aj ostatných daní za päť mesiacov roka 2021, takisto významný nárast priemyselnej výroby v apríli a v máji, pokles nezamestnanosti v apríli aj v máji a nárast zamestnanosti. Čiže samé dobré správe, ktoré tam ale chýbajú. Dnes, pár týždňov po prijatí zmeny rozpočtu, sú všetky spomínané pozitívne predikcie potvrdené, a to ešte raz zopakujem, to sú pre Slovensko veľmi dobré správy.
Dovolím si aspoň pár úplne čerstvých dát. Výber dane z pridanej hodnoty je dnes 3,4 mld., čo je o 26 % viac, ako bolo za prvý polrok vlaňajšieho roka. Som presvedčený, že je to fundamentálne znižovanie medzery dane z pridanej hodnoty a, poviem to úplne na rovinu, pretože pán Makó sedí, nekradne a s ním nekradnú ani ďalšie tisíce subjektov. Z ročného plánu výberu dane z pridanej hodnoty máme doma polovicu, a to vlastne celý prvý kvartál bol lockdown. Takisto aj ostatné daňové príjmy sú medziročne o 20 % vyššie ako za prvých šesť mesiacov minulého roka.
Spomínam to preto, že okrem predloženia materiálu Európskej komisie a Rade EÚ je našou povinnosťou verejné financie reálne konsolidovať. Zásadným krokom je len stráženie výdavkov, kde sme ale od dátumu predloženia materiálu Európskej komisii navýšili v úprave rozpočtu výdavky bez akejkoľvek úpravy príjmov.
Druhým zásadným krokom je pri konsolidácii verejných financií stimulácia rastu ekonomiky, podpora konkurencieschopnosti a prípadné úpravy skladby daní a ich sadzieb tak, aby sme nastavili Slovensku dlhodobo... aby sme napravili Slovensku dlhodobo vyčítané vysoké sadzby daní a odvodov pri zamestnávaní občanov či vysoké sadzby DPH pre niektoré druhy služieb a tovarov.
Tu zasa chvílenku odbočím, spomeniem len jeden príklad. Zníženie dane z pridanej hodnoty pre gastro na 10 % by výrazne pomohlo najviac práve poctivým podnikateľom a znížilo by to ich nevýhody voči tým nepoctivým. Medzera dane z pridanej hodnoty je práve v sektore gastro extrémne vysoká. Toto by bol ďalší krok ku znižovaniu únikov na dani z pridanej hodnoty. Zároveň, ako som už povedal, dalo by to výraznú šancu pre konkurencieschopnosť poctivých podnikateľov v gastre, presne toto potrebujú a presne toto potrebujeme aj my, aby sa náš ťažko skúšaný gastrosektor znovu začal rozvíjať. Hovorím to preto, že aj ten výber dane z príjmu pre tento rok nám dáva, dáva túto možnosť.
Ale naspäť k materiálu. Hneď po zobratí materiálu na vedomie sa potrebujeme pozerať dopredu a venovať sa pochopeniu vývoja slovenskej ekonomiky po druhej vlne pandémie, pochopeniu dynamiky a stavu makroparametrov a fundamentálnych externých vplyvov, vypracovaniu predikcie na druhý polrok tohto roka, takisto výhľady na roky ´22 – ´23. Takisto sa budeme musieť venovať aj novej hrozbe v podobe nárastu inflácie a takisto, samozrejme, sa musíme venovať aj potenciálnemu príchodu tretej vlny a modelovať prípadné dopady.
U všetkých úloh sa uchádzam o pochopenie, že sa potrebujeme venovať dátam, trendom, a teda čo najmenej emóciám a takisto politike. Ide o stanovenie podmienok pre vývoj nášho hospodárstva, pre zamestnanosť, pre vývoj príjmov obyvateľov Slovenska a pre rozvoj hlavne malého a stredného podnikania, ktoré musí byť základným prvkom dobrého vývoja v budúcich rokoch. Sme mu ako krajina, ako vláda veľmi veľa dlžní.
Som presvedčený, že, som presvedčený o zásadne lepšom vývoji hospodárstva Slovenska v roku 2021, ako je predložené, ako je načrtnuté v predloženom materiáli. To je veľmi, veľmi dobrá správa. Moje presvedčenie opieram aj o nedávne hodnotenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a takisto úplne minulý týždeň prezentovaný, prezentovanému výhľadu makroekonomického vývoja od Národnej banky Slovenska.
Pozitívnejší vývoj výberu daní a hlavne dane z pridanej hodnoty pomôže znížiť deficit verejných financií, vyššia zamestnanosť a rast platov pomôže v lepšom vývoji odvodov a daní z príjmu a financovaní samospráv, lepší vývoj hospodárenia Sociálnej poisťovne zásadne ovplyvní vývoj deficitu verejnej správy. A to je skôr zlá správa. Bohužiaľ, vyššia inflácia, vyšší deflátor hrubého domáceho produktu zatlačia na nominálne vyšší hrubý domáci produkt v roku 2021.
Slovensko si ako jedna z prvých krajín v Európe mohla dovoliť na sklonku druhej vlny pandémie otvoriť ekonomiku, školy a tiež postupne normalizovať spoločenský, kultúrny, športový aj umelecký život. Toto sú všetko segmenty a sektory ekonomiky, ktoré výrazne trpeli aj utrpeli počas posledných 15 mesiacov v lockdownoch a obmedzeniach a musíme, musíme sa im venovať a skutočne im dať možnosť dýchať.
Prípadný príchod tretej vlny potrebujeme racionálne vyhodnotiť, potrebujeme postupný návrat do normálu, budeme musieť naprávať škody na duševnom zdraví a psychickej pohode obyvateľstva a posledné, čo potrebujeme, je strašiť novými lockdownami a zatváraním. Musíme sa naučiť používať zdravý rozum a vyhodnocovať dáta v ekonomike, v zdravotníctve, ale aj pri riadení pandémie. Potrebujeme byť reálne pripravení na najhoršie, ale dúfať v najlepšie. Sme v regióne, ktorý sa zodpovedne postavil k očkovaniu, ktorý si prešiel veľmi ťažkou druhou vlnou. Sme v regióne, kde zavreté hranice spôsobujú reálne každodenné problémy veľkému počtu obyvateľov pri dochádzaní za prácou a pri riadení svojej podnikateľskej činnosti. To tiež musíme mať na pamäti.
V oblasti podpory ekonomiky musíme pandemické opatrenia a priamu finančnú pomoc zmeniť na dočasné alebo trvalé úľavy v oblasti daní pri predaji tovarov a služieb a pri zamestnávaní v oblasti flexibility pracovného trhu a výšky odvodového a daňového zaťaženia. Potrebujeme ľudí dostať naspäť do práce, do práce v bielej oblasti, deti do škôl, rodiny do pohody. Zamestnaní ľudia, úspešní podnikatelia a fungujúca konkurencieschopná ekonomika sú základom ozdravenia aj našich verejných financií.
Myslím, že v najbližších mesiacoch nás nečakajú prázdniny a oddych. Čaká nás veľa roboty, diskusií, výstupov a reálnych výstupov vo forme legislatívy a vládou a parlamentom prijatých opatrení, tak, aby sa na Slovensku ľahko podnikalo a dobre žilo.
Ešte raz chcem poďakovať ministerstvu financií za predložený materiál a vám všetkým ďakujem za pozornosť.

Tri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Viskupiča.
Ako prvý pán poslanec Beluský.

Ďakujem za slovo. Ďakujem pánovi poslancovi Viskupičovi za jeho príspevok.
Vy ste, pán poslanec, spomínali, že ten rok 2020 že dopadol veľmi dobre alebo dopadol lepšie, ako sme teda očakávali. A práve podľa mňa pri tejto príležitosti je treba pochváliť proste aj tých ľudí, aj tie firmy, že mali proste, že boli na tú krízu proste pripravení, že to naozaj zvládli veľmi dobre. Samozrejme, pomohol aj štát svojimi opatreniami a pomohli aj banky, to tiež treba povedať, že pomohli zabezpečiť tým firmám tú likviditu, aby dokázali cez tú krízu sa proste preniesť.
Máme priemyselnú ekonomiku, čo určite nám veľmi pomohlo, a občania, je veľmi dobré, že nezlyháva to opätovné splácanie tých úverov, že tie štátom garantované úvery tiež pravdepodobne nebudú aktivované alebo budú aktivované vo veľmi malej miere. Čiže tí ľudia, tie firmy to proste ustáli, aj tú prvú, aj tú druhú vlnu. A máme tu už simulácie niektorých inštitúcií, ktoré nám ukazujú, ako to bude vyzerať v prípade, že budú tie opatrenia pokračovať ďalej, že sa bude situácie zase zhoršovať.
Ja si myslím, že to môže byť ešte oveľa horšie, ako tieto simulácie ukazujú, pretože tí ľudia, tie firmy proste už nevydržia podľa mňa viacej a už začneme tu pozorovať nejaké väčšie zlyhania. A tu je naozaj potrebné hlavne zo strany vlády urobiť to, že počas leta sa veľmi dobre pripravíme, aby sme naozaj tie opatrenia v prípade, že príde nejaká ďalšia vlna, mohli spraviť čo najmiernejšie.
Ďakujem.