32. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda. Pani generálna riaditeľka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja vystúpil k predkladanej správe Slovenského pozemkového fondu, ale najprv by som sa dotkol, nechcel som reagovať faktickou, dotkol vystúpenia pána poslanca Mičovského, ktorý otvoril tému zvýšenia nájmu pre poľnohospodárov na Slovensku, ktorý vlastne zvýšil Slovenský pozemkový fond v priebehu minulého roka.
Vystúpenie pána Mičovského k tomuto bolo opäť samé klamstvo, pán Mičovský. Zase ste zaklamali úplne v priamom prenose, už vám to minulý rok vyvrátili úplne všetci od poslancov cez všetky organizácie, od Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory, PKS-ky, úplne všetci.
Čo sa týka zvýšenia nájmu pre poľnohospodárov na Slovensku na tzv. obvyklú cenu nájmu a prikázania z Bruselu z Európskej komisie z GR AGRI je úplne klamstvo. Existuje jediný list, ktorý nám poslali z Bruselu, a ten list hovorí o tom, kde sa pýtajú tri základné otázky, na ktoré do tejto chvíle nedostali odpoveď. Nám Európska komisia a GR AGRI nič neprikázala, aby sme zvyšovali nájomné na základe obvyklej ceny nájmu. Toto je výmysel a klamstvo, spravili ste to podľa mňa účelovo minulý rok a najhoršie na tom je to, že ste to spravili počas pandémie roka, kde všetci mali zvýšené náklady. Aj tí poľnohospodári mali zvýšené náklady a vy ste im počas roka, v priebehu roka zvýšili nájomné. To máte to isté, ako keď máte uzavretú nájomnú zmluvu na prenájom bytu a vlastník bytu príde ku vám v polovičke roka a povie vám, no nebude platiť 400 euro, teraz už budete platiť 600 euro. Čiže toto ste spravili a nebolo nič potvrdené z Európskej komisie z GR AGRI. Ja ten list mám k dispozícií, majú ho k dispozícií všetci, takže neviem, prečo zase z tohto miesta klamete a zavádzate.
Všetci dobre vieme, že je potrebné a bolo potrebné a je potrebné zvýšiť, resp. upraviť výšku nájomného, ale upraviť výšku nájomného na základe, na základe BPEJ-éčky, to znamená kvality pôdy. Vy ste zvýšili na základe obvyklej ceny nájmu, ktorá hovorila o tom, že v danom okrese sa vyskladá cez pozemkový úrad nejaká cena, nejaký priemer. Ja vám poviem živý príklad, ako to bolo v skutočnosti v praxi.
Poľnohospodár mal jednu parcelu, ktorá mala 100 hektárov. Polovička parcely bola v jednom okrese, druhá polovička bola v druhom okrese. V jednom okrese vyšiel nájom 150 a v druhom vyšiel 50. Pritom celá tá parcela sa obhospodarovala ako jeden celok, mal tam zasiatu jednu plodinu, ale na polovičke platil nájom 150 a na druhom 50, keby sa to vypočítalo podľa BPEJ-éčky, podľa kvality tej pôdy, ako je celok, tak tá cena by bola jednotná a úplne iná. Takže to na vysvetlenie čo sa týka, čo sa týka obvyklej ceny nájmu.
Čo sa týka Slovenského pozemkového fondu. Ja som viackrát aj minulý rok ešte v rámci výboru vystupoval na predkladanú organizačnú zmenu, ktorá nastala v tejto inštitúcií, dovolil by som si popísať a pomenovať celý spôsob, akým sme vnímali, registrovali a vlastne ani nevedeli o tom, ako sa táto organizačná zmena chystala. Viackrát predchádzajúca generálna riaditeľka, ktorá spustila, doriešila teda a aj uzavrela túto celú organizačnú zmenu, nám na naše dotazovanie viackrát sa snažila vysvetliť, ale nevedela vysvetliť tú organizačnú zmenu. Chodila, prišla a povedala, že to bude na konci, to malo byť, ja neviem, na konci septembra, potom na konci roka, nakoniec to malo byť od 1. januára a teraz neviem, či to bolo spustené v platnosti asi k 1.6. alebo k 1.7. Neviem teda presne ten termín.
To znamená, že ani samotná generálna nám nedokázala predložiť analýzu dopadov tejto organizačnej zmeny, ktorá sa zrealizovala. Táto organizačná zmena obsahuje to, že sa zrušili všetky regionálne odbory na Slovensku a vytvorilo sa osem, deväť, desať, neviem presne koľko, nejakých tzv. špecializovaných pracovísk. Toto znamenalo to, že množstvo odborníkov, ľudí, ktorí pracovali v regionálnych odboroch, museli skončiť z toho dôvodu, že si nedovolili cestovať 80-70 kilometrov denne na iné pracoviská, ktoré sa vytvorili.
Vytvorili sa pobočky, napríklad, ak mám dobré informácie, v Košiciach je špecializované pracovisko, ktoré zastrešuje obce, mestá, vyššie územné celky. To znamená, že hociktorý starosta zo Slovenska, keď potrebuje riešiť, keď potrebuje riešiť nejaké pozemky, nejaké vecné bremeno, nejaký nájom v rámci obce, musí komunikovať s Košicami. Neviem si predstaviť, bavíme sa všetci o reštitučných konaniach. No neviem si predstaviť takú babičku niekde z nejakej časti Slovenska, ktorá určite mala jednoduchšie prísť do daného regionálneho odboru a si tam vyriešiť ten svoj, tú svoju reštitúciu, ako teraz bude musieť komunikovať, ja neviem, s Bratislavou, s Košicami, ja neviem, s ktorými časťami Slovenska, kde sa presne tieto špecializované pracoviská v rámci reštitučných konaní nachádzajú.
Podotýkam, táto organizačná zmena bola nachystaná bez dopadov, bez analýzy, ktoré by nám boli, aj nám ako výboru, ktoré sme viackrát poukazovali, predložené, kde sme sa snažili teda zavolať aj generálnu riaditeľku, vtedy sa dvakrát ospravedlnila, nakoniec sme cez videokonferenciu mali pána námestníka. Na otázku, keď som sa ho spýtal, že keď dôjde k tomu, že poodchádzajú títo odborníci na tých regionálnych odboroch, ktorí tam pracujú, že čo spraví s tým, že keď mu budú chýbať ľudia. On povedal, že nie je problém, na úrade práce 100-200 ľudí okamžite zamestnáme. Tak asi pán námestník nevie, aká je odborná a dosť problematická práca na Slovenskom pozemkovom fonde. Však to sú veľakrát právnici, ľudia fundovaní. To nie je jednoducho, jednoduché robiť s tými zmluvami, geometrické plány, vecné bremená. A ja si myslím a kladiem si otázku, ako v konečnom dôsledku táto organizačná zmena, ktorá bola schválená, ktorá je funkčná už teda z hľadiska toho, že tento proces prebieha, ako bude fungovať do budúcnosti.
Ja som sa aj vtedajšej generálnej riaditeľky pýtal, že kto prevezme hmotnú zodpovednosť za to, že to nebude fungovať. Čo keď my zistíme o rok, o rok a pol, že táto organizačná zmena vôbec nefunguje a Slovenský pozemkový fond je znefunkčnený. No momentálne je znefunkčnený. Momentálne Slovenský pozemkový fond nefunguje. V rámci programového vyhlásenia vlády ste si dali, že do konca tohto volebného obdobia vyriešite všetky reštitučné konania. Je ich asi 6-7-tisíc. Za minulý rok sa schválilo 200, 150? To znamená, že koľko na to budete potrebovať? Dvadsať-tridsať rokov, aby ste to vybavili? A podotýkam, že prichádzajú ďalšie rozhodnutia, nové rozhodnutia z pozemkových úradov. Možnože v nejakých počtoch 100, 200, 300, 400 ročne. Čiže ešte plus ďalšie. Čiže, keď si zoberiem, že minulý rok sa schválilo, ja neviem, 150 reštitučných konaní a pribudne vám dvakrát toľko, tak skôr sa vraciame naspäť. To znamená, že je úplne znefunkčnený Slovenský pozemkový fond. Podotýkam, podotýkam, že ešte za predchádzajúcej generálnej riaditeľky, neviem teda, ako teraz je to nastavené v rámci nového fungovania, boli informácie o tom, že dostali, dostali pokyn zamestnanci, aby neuzatvárali predlženia a nové nájomné zmluvy pre poľnohospodárske subjekty. Je množstvo poľnohospodárov na Slovensku, ktorí nemajú uzavreté nájomné zmluvy. Sú v takom vzduchoprázdne. Nedokážu čerpať rôzne finančné prostriedky, nemôžu sa prihlásiť do rôznych výziev, lebo Slovenský pozemkový fond s nimi neuzavrel dodatkom a nepredlžil nájomné zmluvy.
Ďalej bol taký interný pokyn vtedajšej generálnej riaditeľky, aby sa nepredávali pozemky väčšie ako rozlohy 200-300 metrov štvorcových pre poľnohospodárov. Všetci dobre vieme, že poľnohospodárke areály pre poľnohospodárov majú 2, 3, 4, 5 hektárov, čiže 20-, 40-tisíc, 50-tisíc metrov. A oni dostanú pokyn, že si nemôžu vysporiadať pozemky v rámci týchto areálov a pritom veľakrát musia čerpať rôzne eurofondy. Chcú, majú záujem. Z toho dôvodu, keď nemajú vysporiadané pozemky, nedokážu toto čerpať.
Ďalej, samozrejme, aj predsedom výboru spomínaná delimitácia dokladov. Však máme informácie o tom, že nejaké kuriérske spoločnosti chodili medzi jednotlivými regionálnymi odbormi a proste zvážali tieto doklady. Ja neviem, ako bol to úmysel, aby sa niektoré doklady stratili?
Chcem sa spýtať, ten záver, lebo už mi končí čas, je, že budeme poctivo a verím tomu, že aj v rámci výboru sledovať vývoj v rámci novej organizačnej zmeny. A verím, že Slovenský pozemkový fond sa sfunkční a nebude v takom stave, ako sa teraz nachádza z hľadiska znefunkčnenia. Lebo všetci dobre vieme, že keď si pozrieme jednotlivé akty schvaľovacie, tak to teraz momentálne vôbec nefunguje.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec, vy ste hovorili, kritizovali ste súčasnú vládu, že nemala zvyšovať cenu nájmu na trhovú cenu. Aleže naopak mala ju zvýšiť podľa BPEJ, bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek. No predstavte si, že sú dvaja podnikatelia, ktorí podnikajú v úplne rovnakom regióne na približne rovnakých pôdach a jeden podniká na štátnej pôde a druhý na súkromnej. Ten na súkromnej musí platiť nájom niekoľkonásobne vyššie, ako ten na tej štátnej. Je to obrovská nespravodlivosť a zároveň je to, je to obrovská ujma aj voči štátu, ktorý mohol mať, keby účtoval na základe trhových cien, tak mohol mať príjmy, teda Slovenský pozemkový fond.
Takže táto nespravodlivosť sa diala desiatky rokov. Podieľali sa na nej práve aj vaše vlády, ale nehovorím len vaše, aj tie predchádzajúce vlády. To, že mali ho zvyšovať podľa bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, no to sa práve dialo, veď to sa práve dialo tie desaťročia, že sa to podľa BPEJ-éčiek ohodnocovalo. Ten samotný systém bol ešte, myslím, v 70. rokoch vybudovaný. On bol v poriadku z hľadiska toho, že sme získali predstavu o nejakých produkčných vlastnostiach pôdy, ale tie nehovoria vôbec nič, vôbec nič o trhovej cene pôdy. Práve naopak, tie BPEJ-éčky by mali z oceňovania zmiznúť, resp. marginalizovať sa len, marginalizovať ich len ako na jeden z určitých orientačných údajov, ktoré by mohli vstupovať do tej cenotvorby štátnej.
Takže tá výčitka voči tomu, že sa snaží v súčasnosti, sa snaží teda Slovenský pozemkový fond, zvyšovať tú cenu, je naprosto nemiestna. Navyše tento proces sa deje už od 1. 1. 2020, čiže za predchádzajúcej.

Ja by som k tým obvyklým výškam nájmom, treba tu povedať objektívne, aká je situácia s tými nájmami. Obvyklú výšku nájmu zaviedla pani Matečná. Je to obyčajný paškvil a budem na tom trvať. Je to niečo vymyslené ako priemer hodnoty pôdy niekde v regióne. A stačilo len, sa jeden s drahšou pôdou prihlásil a cena bola vyššia a že sa jeden neprihlásil a cena bola nižšia. Nemalo to nič spoločné s kvalitou, nič spoločné s trhovým ocenením. Proste to bol nejaký výmysel pani bývalej ministerky, aby niečo urobila. Asi mala voľnú chvíľu.
Čo sa týka, čo sa týka samotného nájmu, tak zase ja oproti tomu, čo povedal pán Kazda, ja zase tie pôdno, bonitované pôdno-ekologické jednotky ja zase uznávam ako indikátor ceny z jednoduchého dôvodu, že poľnohospodárska pôda a jej cena nezávisí od toho, či sa nachádza pri veľkom meste, alebo niekde pri malej dedine. Je to o jej kvalite a o jej pôdnej úrodnosti. V tom je rozdiel medzi stavebnými pozemkami a poľnohospodárskou pôdou. Čo nám ale chýba, aby sme boli objektívni, môžeme aj iný ukazovateľ nájsť, je kvalita pôdy. Posledná inventúra pôdy, pokiaľ ja viem, bola robená v 50. rokoch. Od päťdesiatych rokov síce máme povinnosť, za povinnosť poľnohospodári mali robiť inventarizáciu pôdy, ale 30 rokov sa nerobí organický uhlík v pôde. Pretože niekto to nechcel, aby sa robilo, aby sa nevedelo, aká pôda v skutočnosti je.
Takže ak by Slovenský pozemkový fond chcel byť zodpovedným vlastníkom a spravovateľom štátnej pôdy, určite by mal urobiť dôslednú inventarizáciu kvality pôdy, zloženia, nielen základný výživový ukazovateľ, ale aj organického uhlíka. A na základe toho by sme potom videli, v akom stave tú pôdu máme. Pretože to, čo sa udialo na Morave, je o polopúštiach a o zničení pôdy. Takže tomu by sme mohli zabrániť tým, že o tú pôdu sa budeme viac starať.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, je mi jasné, že vlastne tu prebieha istý politický zápas a treba všetko kritizovať. Ja nevravím, že sme všetko robili dobre. Len viete, vy ste si teraz všimli niektoré detaily, ktoré ste mali dávno urobiť vy za tých desať rokov. Keď sme zistili my, čo všetko je zanedbané, tak sme sa do toho pustili. Napriek tomu, že to bolo nepopulárne, kritizované. Napriek tomu, že ste živili túto tému ako strašne nespravodlivú od začiatku. Prihrievate si tú polievočku aj teraz. Dá sa tomu politicky rozumieť. A čo tak keby ste sa na to pozreli takým pohľadom normálneho človeka, ktorý zvažuje nie politicky, ale spravodlivo veci tak, ako majú byť.
Tie nájmy boli kruto nespravodlivé. To, že sme ich zmenili na obvyklú výšku nájmu, to bol prvý krok. Áno, ten druhý krok ešte prebieha. Tak, ako to tu už aj zaznelo, bonito-pôdne ekologické jednotky vstupujú práve aj do upravených nových cien, kde sa zohľadní rentová situácia jednotlivých pozemkov, klasifikácia, úrodnosť, expozícia a všetky tie parametre, ktoré rozhodujú o produkcii pôdy.
Takže bolo by veľmi dobré, keby sme možno skúsili v tejto sieni byť niekedy menej politický a viacej pre ľudí, viacej sa pozreli na to, ako majú veci fungovať. Lebo platiť päť hektárov, 5 eur za hektár a platiť 50 eur za hektár v tom istom území je, akokoľvek pozeráme sa na rozdiely z hľadiska kvality pôdy a jej ďalších vlastností, je rýdzo nespravodlivé. Táto nespravodlivosť prebiehala a mohli ste sa skúsiť spýtať tých, ktorí sa z tohto pohľadu konečne poďakovali, že po rokoch vašej vlády došlo k nejakému prvému jasnému spravodlivému riešeniu, ktoré bude mať, priznávam, ešte pokračovanie v tom dobrúsení tých jednotiek.
A čo sa týka organizačnej zmeny. Áno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Takáč, vy nemáte kožu na tvári! Vy nemáte kožu na tvári! Za vašej vlády ste tak skorumpovali Slovenský pozemkový fond. Vy ste z neho urobili úrad, kde sa kšeftovalo s pozemkami. Vy nemáte kožu na tvári! Čo ste robili dvanásť rokov? Vy tu rozprávate, že toto sa malo robiť, toto sa... A vy ste čo robili?! Čo ste robili?! Kšeftovali ste s pozemkami.
Keď vám poviem, že sa každý jeden úradník na Slovenskom pozemkovom fonde bál, pretože jednou nohou bol v base, pretože mu vaši predstavitelia prikazovali kšeftovať. Vy nemáte kožu na tvári! Kšefty smerácke v Slovenskom pozemkovom fonde to je niečo katastrofálne. A táto vláda to začala čistiť. A toto sú tie vaše politické, nechcem použiť špatné slovo, veci, ktoré robíte, pretože sa to odhaľuje, všetko sa dáva von. Čo ste robili vy? Kšeftovali na Slovenskom pozemkovom fonde a všetko zametali pod koberec. Pán Takáč, vy nemáte kožu na tvári!

Pán poslanec, som rád, že si na niektoré veci upozornil, pretože niektorí ľudia nemajú úplne, vôbec nevedia, o čom hovoria v tomto parlamente. Pretože tie zmluvy nájomné, ktoré boli podpísané za čias v období 90. rokov, rokov 2000, sa nedali pohnúť. Aj pán minister bývalý asi nevie, že tie zmluvy boli nie na päť rokov, na pätnásť a dlhšie. Čiže čo ste s tými zmluvami? Až Matečná začala, že sa znížil ten nájom z tých rokov, ktoré boli. A mohol by som vám vysvetľovať ďalšie veci, ktoré sa vôbec nedali na pozemkovom fonde pohnúť. Nemá žiaden význam držať to, čo povedal pán, kde má 5 hektárov a nemá vysporiadaných trebárs 150 metrov alebo 200 metrov. Je pravda, že vlády predchádzajúce mali spraviť ďaleko viac, pokiaľ sa týkalo sceľovania pozemkov. Pokiaľ nespravíme sceľovanie pozemkov, nemáme žiadne šance.
Druhá vec. Ťažko sa hovorí, keď niektorí obrábajú tú pôdu desať rokov, pätnásť a potom majú prísť, ktorí sa o ňu starajú. Veď hŕba ľudí na vidieku.
A ešte inú vec musím povedať. Je pravda, že nájmy boli rozdielne. Ale musím vám povedať, že tí, čo mali od súkromníkov nájmy prenajaté, sme to museli takisto riešiť, pretože tí, ktorí ju mali prenajatú, vôbec tým súkromníkom nič neplatili. Hlavne na strednom a východnom Slovensku.
Ale, pán Pročko, nechcem, nemôžem na vás reagovať. By som vám povedal, že vôbec tomu nerozumiete.

Ďakujem veľmi pekne kolegom za reakcie. Hlavne vo faktických sa riešila teda obvyklá cena nájmu.
A, pán Kazda, čo sa týka obvyklej ceny nájmu, ja som hovoril o tom, že cena by sa mala upraviť na základe BPEJ a nejakých koeficientov navýšenia. To znamená, keby ste ma pozorne počúvali, ja som povedal, že je potrebné upraviť cenu výšky nájmu a zvýšiť ju. A to ale na základe kvality pôdy, na základe ukazovateľov a to je BPEJ-éčka, kde treba, treba spraviť nejaké nové ocenenie tejto kvality a, samozrejme, zadefinovať nejaké percentá, nejaké násobky zvýšenia.
Pán Mičovský povedal, že obvyklá cena nájmu bol prvý krok a ten druhý bude asi na základe BPEJ-éčky, lebo sme mali informácie, že sa k tomu chystá nejaká novelizácia v rámci ministerstva, ale však to sú také nezmysly, ako keď pán Mičovský ako minister, keď zaviedol, chcel zaviesť presun z prvého do druhého piliera. Potom chcel, potom vo veľkolepo sa tu začalo riešiť týždeň-dva, týždeň sa riešila redistributívna platba, navrhovalo ministerstvo 150 a nakoniec to bolo 50. Čiže to sú úplne nezmyselné kroky a pritom sme hovorili od začiatku, keď to chceme nastaviť, tak radšej rok počkajme a nastavme to úplne od začiatku tak, aby to fungovalo na 100 %, aby to fungovalo tak, ako to fungovať má a nie úplne chaoticky, tak ako proste celé ministerstvo pod vedením pána Mičovského aj fungovalo.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Zazneli tu viaceré poznámky, dotazy, čo sa týka jednak organizačnej zmeny, jednak fungovania všeobecne Slovenského pozemkového fondu za minulé roky, terajšie roka a tak ďalej.
Dovolím si povedať jednu vec. Slovenský pozemkový fond je zriadený už skoro 30 rokov. Za 30 rokov sa ani raz neudiala nejaká väčšia organizačná zmena, ktorá by podporila nejakú takú lepšiu rozpracovanosť celej agendy. Prišla s tým až bývalá generálna riaditeľka pani Bartošová. Ja sa priznám, že túto zmenu som uvítala, pretože čím ďalej tým viac sa zhoršovala výkonnosť pracovníkov a nie kvôli ich neodbornosti. To sú všetko vysoko kvalifikovaní odborníci, ktorí robia na Slovenskom pozemkovom fonde dlhé roky. Je to kvôli tomu, že vždy každá vláda si zmenila štatutárny orgán. Štatutárny orgán si potom menil následne riaditeľov na pozíciách. Každý riaditeľ, každý štatutárny orgán prišiel s nejakými novinkami vo svojej práci, ktorá len komplikovala a znefunkčňovala výkon týchto kvalitných pracovníkov. Čiže, prosím vás, táto zmena prísť musela. O tomto tu nemusíme diskutovať. Či bude, alebo nebude efektívna, dovolím si vás poprosiť o určitú mieru trpezlivosti, aby sme dokázali teda, že to fungovať bude. Nedá sa očakávať, že keďže účinnosť tejto zmeny prišla k 1. 6. tohto roka, podotýkam, nie je možné, aby sme za mesiac očakávali výsledky také, aké tu neboli 25 rokov. To je k organizačnej zmene.
Doklady, ktoré teda sa presúvali v rámci organizačných zmien, boli zabezpečené. Boli zabezpečené, áno, síce máte pravdu, kuriérskou spoločnosťou, ale spoločnosťou, ktorú sme vybrali v rámci verejného obstarávania. Balenie zabezpečovali pracovníci, ktorí mali na zodpovednosti svoju vlastnú agendu, a presúvali ju na druhých pracovníkov. Čiže nie je možné, aby sa niečo stratilo úmyselne. Možno neúmyselne, možno sa stratí doklad, ale tu, ako tu stojím, som presvedčená o tom, že to nie je možné. Pokiaľ to, samozrejme, nebude úmysel.
Dovolím si takisto podotknúť alebo dať nejakú faktickú poznámku k súčasne prebiehajúcej kontrole na Slovenskom pozemkovom fonde, ktorú vykonáva NKÚ. Považujem za vysoko neprofesionálne, aby sa predseda úradu a podpredseda vyjadrovali k záverom, ktoré ešte nie sú ani spísané. My ako kontrolovaný subjekt ešte túto správu nemáme k dispozícii a už sú medializované informácie o tom, že sme; prepáčte, strašne zle sa mi v tom dýcha; že sme netransparentní, že máme zle nastavené kontrolné systémy. To nie je pravda! Nikto sa nikdy nezúčastnil priamo našich zasadnutí buď Rady fondu, alebo teda celý kontrolný mechanizmus, jako to prebieha od referenta, ktorý pripraví spis, až teda po podpise štatutára. Nikto nevie, že tá kontrola je viacstupňová, približne sedemstupňová.
Čiže, poprosila by som vás, aj čo sa týka OVN-ka, OVN-ko bolo zavedené do 504-ky v roku 2018. Účinnosť nadobudla v roku 2018.
Faktom zostáva, že pani Šklíbová, predchádzajúca ešte teda generálna riaditeľka, si nesplnila zákonnú povinnosť v roku 2019 a dodatky nevypracovala. Čierny Peter zostal pani Bartošovej (povedané so smiechom) akože. To si nemusíme tu dokazovať. To sú fakty. Keďže musíme ísť my v súlade s legislatívou platnou, tak bolo nutné, aby sa tieto dodatky vypracovali. Vypracovali sa o rok neskôr, ako sa mali. Čiže aj toto treba zohľadniť. Treba si naozaj uvedomiť viaceré kroky.
A čo sa týka korupčných káuz, dovolím si, sa dotknúť tým len jedným slovom alebo jednou vetou. Toto nie je o zlyhaní organizácie ako takej, ale o zlyhaní jednotlivcov. A to je o zlyhaní jednotlivcov na tých najvyšších miestach, pretože tí klasickí referenti, ktorí vykonávajú odbornú prácu, na toto priestor nemajú. To môžu vykonávať len štatutárny buď štatutárne orgány, alebo teda ľudia na najvyšších miestach. Povedzme si tak, ako to je.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani generálna riaditeľka, čo sa týka tých regionálnych odborov a toho, že teda asi pravdepodobne ste vo svojom vystúpení narážali aj na to, že v rámci niektorých regionálnych odborov mali jednotliví zamestnanci napríklad rozdelenú agendu tak, že nie každý zamestnanec jednu-dve nejaké agendy, to znamená, že sa venoval čisto napríklad nájmom, ale mali rozdelenú agendu tak, že robil všetko? Po kúpach, nájme, reštitúciách, vecných bremenách a mali to rozdelené po katastrálnych územiach a okresoch. Ale to bolo, toto všetko bolo a je podľa mňa zlyhanie vedenia Slovenského pozemkového fondu z hľadiska toho prerozdelenia tej agendy a nastavenia toho, ako to má po tých jednotlivých okresných úradoch fungovať.
Čo sa týka obvyklej ceny nájmu. Bolo k tomu viacero právnych analýz, ktoré hovorili o tom, že nie je výsostne napísané, resp. podľa právnej analýzy potrebné, zvyšovať túto cenu nájmu na základe obvyklej ceny nájmu. A súhlasím s vami, kde hovoríte o tom, že čo sa týka tej, toho podozrenia, korupčného podozrenia tých, tých zamestnancov na tých regionálnych odboroch. Že tí klasickí referenti nemali k tomu nejakú možnosť. Oni, to musíme aj širokej verejnosti povedať, oni nemali žiadnu možnosť podpisovať nejaké právne akty. Oni nevykonávali, oni chystali administratívne len papiere, ktoré sa posielali do Bratislavy. A toto som vysvetľoval aj predchádzajúcej generálnej riaditeľke, ktorá nám na výbore hovorila o tom, že musí spraviť organizačnú zmenu hlavne kvôli tomu, aby po regiónoch prerušila nejaké a roztrhala nejaké korupčné chápadlá chobotnice. Kde proste, tak ako ste povedali, proste ryba smrdí od hlavy. To znamená, že to trebalo všetko riešiť na generálnom riaditeľstve na Slovenskom pozemkovom fonde v Bratislave a nie rušiť regionálne odbory, kde tí zamestnanci za to v skutočnosti vôbec nemohli.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážená pani generálna riaditeľka, kolegyne, kolegovia, prerokúvavame Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2020, ale v tej súvislosti sa, vidíme, objavuje viacero tém, ktoré s touto témou pozemkového fondu súvisia, a preto by som si dovolil, možno aj v duchu odkazu pána Mičovského, poznačil som si, že máme byť menej politický a viacej pre ľudí, ja s tým úplne súhlasím.
Chcem pripomenúť včerajšiu diskusiu, resp. návrh, ktorý bol prerokovaný tu v Národnej rade, v pléne a hlasovalo sa o ňom o piatej. Možno aj pre informáciu pani generálnej riaditeľke, ktorá to nemusela zaznamenať. Skupina poslancov za politickú stranu HLAS - sociálna demokracia predložila návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 138/1991 o majetku obcí v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.
V princípe pokiaľ by som to mal stručne objasniť, ide o dlhotrvajúcu túžbu, či už Združenia miest a obcí Slovenska, Únie miest Slovenska, ale jednotlivých obcí a miest, o tom, aby sa napravili určité krivdy z minulosti tým, že síce prešli niektoré majetky do správy alebo do vlastníctva miest a obcí, budovy, cesty a podobne, ale neboli k tomu v tom čase pred tými 30 rokmi priradené pozemky a tu kolegovia, ktorí sú zo samosprávy - primátori a starostovia, s takýmto návrhom, s návrhom, aby sa pozemky, ktoré spravuje, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky a spravuje ich Slovenský pozemkový fond, zastavaných územiach obcí a miest previedli zmluvne do majetku obcí a miest, aby, potom vysvetlím, aby tieto mohli lepšie spravovať tento majetok a využívať ho pre rozvoj obcí a miest.
Tento, tento zákon, tento návrh, žiaľ, videli sme včera v priamom prenose, hlasovaním neprešiel, čo sa dalo aj svojím spôsobom očakávať z hľadiska politického rozloženia v parlamente. Možnože dostane ďalej ten vývoj taký, že si ho osvojí vláda alebo niektorá politická strana koaličná, alebo koalícia ako taká predloží ho ona a my ho s radosťou podporíme.
Chcem zargumentovať trošku, prečo by to bolo výhodné aj pre Slovenský pozemkový fond a, samozrejme, je, bolo by to svojím spôsobom podporná záležitosť pre mestá a obce. Nuž, dnes sa stretávame s tým, že správa týchto pozemkov, údržba pozemkov v správe Slovenského pozemkového fondu zvlášť, keď sa jedná o podielnickú, podielnické vlastníctvo, kde sú aj, povedzme, právnické alebo fyzické osoby, tak logicky, že Slovenský pozemkový fond nevie pokosiť ten pozemok, nevie ho nejako udržiavať, pretože to jednoducho technicky nie je možné. Robíme to my aj napriek tomu, že by sme to mnohokrát nemali robiť. Ale napríklad, keď už sme pri tejto téme, určite aj z hľadiska vysporiadania pozemkov do budúcnosti vieme, že s tým je generálny problém na Slovensku, bude mať samospráva, samosprávy budú mať určite lepší motív aj viacej možnože možností aj dôvodov, ako tieto pozemky vysporiadať tak, aby sa odkúpili od tých, vysporiadali sa tie vlastnícke vzťahy, aby boli čisté v jednej jednine, napríklad vlastníctvom potom miest a obcí a mohli by sa používať. Tak to je jedna téma, prečo by sme mali do budúcnosti aj Slovenský pozemkový fond by podľa môjho názoru nemal mať s týmto návrhom nejaký problém.
Samozrejme, súvisí to s tým, že častokrát sa kritizuje, kritizuje čerpanie eurofondov, viete, ale kým sa pripraví projekt rekonštrukcie nejakej cesty a výstavby cyklochodníka alebo rekonštrukcia kultúr, zateplenie kultúrneho domu, zníženie energetickej efektívnosti a tak ďalej a tak ďalej, tak to trvá veľmi dlho. A zvlášť, keď by sme niekedy narazili na problém vysporiadania tých pozemkov, máme skúsenosti svojím spôsobom aj dobré, to znamená, že jednotlivé prípady, keď riešime, tak sa nakoniec s tým Slovenským pozemkovým fondom v jednotlivých prípadoch dohovoríme na konečnom riešení, na bezodkladnom prevode. Lenže je to veľmi byrokratické, je to zdĺhavé a je to nenárokovateľné. Ten Slovenský pozemkový fond môže povedať - nie. Takto by sa to odstránilo a následne by sme mohli potom do budúcnosti na to najbližšie obdobie, keď vieme, že ten balík eurofondov je ešte bohatší, ako bol doteraz, tak by mohol byť lepšie použitý.
No a na záver možnože, nechcem zdržiavať, aj z hľadiska samotného Slovenského pozemkového fondu by mohlo toto riešenie priniesť určité odbyrokratizovanie, menej administratívy, lepšie sústredenie sa na ďalšie aktivity, ako sú reštitúcie, nájmy pre poľnohospodárov. Prípadne ďalších partnerov Slovenského pozemkového fondu s tým, že by už mestá a obce si mohli s týmto majetkom zodpovedne nakladať a nechcem tu vnášať nejaké ďalšie pochybnosti, ktoré by, ktoré by mohli byť odstránené, aby som to tak jemne diplomaticky mohol povedať.
Ďakujem pekne, pán podpredseda, skončil som.