32. schôdza

Pán predseda, vy ste tu čítali § 80, ten sa týka druhého čítania. Áno, v druhom čítaní, ak neurčí výbor, tak určuje predseda výboru spravodajcu. Ja som však čítal § 73, ktorý hovorí o prvom čítaní, takže trvám na tom, že v zákone o rokovacom poriadku máme jasne napísané, že do prvého čítania určuje spravodajcu navrhnutý gestorský výbor. To, čo ste čítali vy, § 80, ten sa týka až druhého čítania. My sme len v prvom čítaní, takže trvám na tom, že pani Cigániková bola pri tomto návrhu zákona nelegitímna a svojvoľná spravodajkyňa.

Vážený pán predseda, ja by som vás chcel na, vzhľadom na tieto pochybnosti požiadať o zvolanie poslaneckého grémia.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, to, čo sa udialo pri hlasovaní o tlači 595, nemá obdoby. Pani poslankyňa Cigániková uviedla, že v rozprave nezaznel žiaden pozmeňujúci alebo procedurálny návrh. Nedali ste nám slovo. My by sme povedali, a mohli by ste si to overiť v prepise rozpravy, že počas rozpravy zaznel procedurálny návrh pána poslanca Kuffu 24. júna o 18.37 hod. Procedurálny návrh znel: vymeniť pani predsedníčku, teda vymeniť spravodajkyňu pani Cigánikovú. O tomto pán vtedajší predsedajúci schôdze nedal hlasovať, lebo bola Národná rada neuznášaniaschopná a hlasovanie sa malo odložiť na utorok o 17. hodine. Je to presne zapísané v prepise rozpravy. To je, to je také ako, to je taká manipulácia a klamanie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predseda, dal som písomne tento procedurálny návrh, tak dostali ste to tam, ale chcem, pán predseda, uviesť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Má byť bezprostredne a nie o štyri dni neskôr.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
... pri uvádzaní hlasovania bodov, pri bodoch 56 a 57, tlač 595 a 566, keď uvádzala hlasovanie pani Cigániková o procedurálnom návrhu, pri tom prvom hlasovaní to bolo neschválené, ten procedurálny návrh, a pri druhom procedurálny návrh bol schválený. Ako je možné, že Národná rada ani pri jednom z týchto dvoch zákonov na ochranu života nehlasovala ako o celku? Jednoducho, pán predseda, to nedáva logiku. (Ruch v sále.) Jeden procedurál sme schválili, druhý sme neschválili a týka sa toho istého návrhu zákona. Ja sa pýtam, ako je možné, že Národná rada nehlasovala ani v jednom prípade o návrhu zákona ako o celku?

Ďakujem veľmi pekne.
Kolegyne, kolegovia, tak ako som včera aj pri návrhu na skrátené legislatívne konanie v tejto veci uviedol, cieľom tohto predloženého návrhu zákona je rozšíriť finančné opatrenia na zmiernenie následkov koronakrízy o ďalšie opatrenie, ktorým je poskytnutie finančnej pomoci pre cestovné kancelárie.
Včera som to hovoril tak, by som povedal, formálne, dnes to skúsim vysvetliť tak inak, možno lopatisticky. Cestovné kancelárie pred začiatkom koronakrízy minulý rok predávali zájazdy tzv. first momenty alebo jednoducho vopred, ľudia sú zvyknutí, zaujímavá časť ľudí takýmto spôsobom zájazdy nakupuje, naplánuje si dovolenku na leto, dostanú na základe toho slušnú zľavu.
Potom prišiel, prišla koronakríza a zrazu cestovné kancelárie alebo ich zákazníci chceli vrátiť peniaze. Ale cestovné kancelárie medzičasom nemali, lebo z nich zaplatili zálohy do gréckych, tureckých a rôznych hotelov, jednoducho tých poskytovateľov služieb. Čiže sa dostali do bezvýchodiskovej situácie. V prípade ak by vyplatili niektorým tým klientom peniaze z toho mála, čo im zostalo, by zrejme väčšina z nich alebo všetky skrachovali. Preto sme takto pred rokom sa spoločne rozhodli alebo teda vy ste to odhlasovali, že tí ľudia dostanú tzv. vouchery na to, aby si tí zákazníci, že nebudú mať nárok na vyplatenie peňazí hneď, nebudú riskovať, že tá cestovná kancelária skrachuje, ale dostanú voucher na to, aby si ho uplatnili do augusta tohto roku a v prípade, ak si ho neuplatnia, tak do 14 dní cestovná kancelária im musí vyplatiť financie.
No a teda koniec augusta sa blíži a nie všetci klienti si uplatnia tento zájazd. Zároveň nie je v našich rukách, ako nám delta variant a kedy na Slovensko príde, aké bude mať dopady, či vôbec sa bude cestovať napríklad niekedy v auguste, či bude dovolené a za akých podmienok cestovať a ísť na dovolenku a uplatniť si tento voucher.
To znamená, že týmto návrhom zákona zavádzame vlastne možnosť, aby sme cestovné kancelárie v štichu nenechali, čiže im poskytneme preklenovacie úvery, ktoré na tie peniaze alebo ten objem voucherov, ktoré budú musieť vyplatiť zákazníkom, ale naďalej tie peniaze vlastne budú mať blokované v tom Grécku, Turecku, ktoré som spomenul. A následne vlastne postupne, jak sa vybývajú alebo, ako by som to povedal, minú, alebo zrealizujú tie zájazdy, tak postupne, ako budú pritekať peniaze cestovným kanceláriám, tak budú sa peniaze vlastne vracať, budú oni peniaze vracať späť štátu.
A takýmto spôsobom by sme spoločnými silami preklenuli vlastne tú krízovú situáciu v cestovných kanceláriách, a teda v pár stotisíc prípadoch klientov, ktorí tie zájazdy tam kúpené majú. Myslím si, že v tomto duchu by to aj stačilo.
Ďakuje veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je aj zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona.

Dobré predpoludnie, ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani generálna riaditeľka, dovoľte, aby som zaujal veľmi stručné stanovisko k správe Slovenského pozemkového fondu za rok minulý, teda k výročnej správe.
Zaznelo tu už z úst pani generálnej riaditeľky pomerne veľa faktov, ja musím potvrdiť, že po formálnej stránke táto výročná správa je naozaj až nadrozmerne podrobná, čo je teda hodné ocenenia, je v nej veľmi veľa faktov. Myslím, že každý, kto sa chce dopátrať niektorých vecí, musí s týmito faktami byť z hľadiska ich rozsahu, podrobností a aj prehľadnosti spokojný.
Chcem oceniť aj formálnu stránku výročnej správy, pretože je to isté zrkadlo inštitúcie, ktorá predkladá výročnú správu, a treba povedať, že aj grafické riešenie, prehľadnosť a estetika majú vo výročných správach svoje miesto, takže aj po tejto stránke výročná správa spĺňa tie základné predpoklady a predstavy čitateľa, ktorý sa vážne chce zaoberať alebo trocha vážnejšie zaoberať ohodnotenými údajmi, v tomto prípade Slovenského pozemkového fondu.
Ak by sme pristúpili k niektorým základným parametrom, ako sú v správe uvedené, tak ja nepôjdem teraz do podrobných údajov. Naozaj pani generálna riaditeľka toho vymenovala včera dosť, ale možno ten základný fakt, ktorý môže zaujímať aj povrchnejšieho čitateľa, je ten, že z hľadiska hospodárenia Slovenského pozemkového fondu v tých základných parametroch je zjavné, že hospodárili po stránke finančnej dobre, pretože dosiahli tržby, ktoré prekročili plánované tržby vo výške 107 % a zase naopak náklady, ktoré boli plánované, boli vyčerpané len na 85 %, takže v tomto ohľade prišlo v hospodárskom výsledku nejakých päť miliónov navyše, tak aj to po stránke základného ekonomického pohľadu na hodnotenie organizácie spĺňa asi ten nárok na to, aby sme mohli povedať, že hospodárenie v tom základnom rozsahu bolo správne.
No ale teraz sa budem venovať niektorým veciam, ktoré nie sú až tak formálne, resp. ktoré možno by mohli zaznieť v tejto súvislosti trocha výraznejšie. Už včera, myslím, tu zaznelo z úst pána poslanca za SMER alebo za HLAS, neviem, informácia o tom, že došlo v Slovenskom pozemkovom fonde k tomu, že sa dosiahli zmenené výšky nájmov v rozpore s nejakou logikou, v rozpore s európskymi požiadavkami a v rozpore aj so záujmami krajiny. Musím aj na tomto mieste, tak ako som to robil ešte z pozície aj ministra, odmietnuť takýto pohľad. Naozaj jedna z veľmi dôležitých vecí, ktorá zaoberala a zaujímala množstvo ľudí aj na Slovenskom pozemkovom fonde, aj na ministerstve pôdohospodárstva, ktoré nie je nadriadenou organizáciou fondu, to chcem zdôrazniť, bola otázka nájmov.
Dlhé roky v oblasti nájmov poľnohospodárskej pôdy panovala rýdza nespravodlivosť. Nespravodlivosť v tom, že v rovnakom katastri niektorí nájomcovia platili za hektár päť, osem, dvanásť eur a niektorí v tom istom katastri hneď v susednej parcele platili päťdesiat. Bolo to tým, že existoval parameter, existuje parameter - obvyklá výška nájmu, ktorá sa počíta z priemeru všetkých nájmov v danom katastri a potom tu bola zase práca Slovenského pozemkového fondu, ktorý mal tieto nájmy takto nekriticky nízke. Čo teda spôsobovalo určite bez nejakého veľkého zamýšľania sa, každý to musí potvrdiť a uznať, dosť veľké konkurenčné rozdiely. Je predsa rozdiel platiť päť alebo osem eur za hektár a je rozdiel platiť päťdesiat eur za hektár.
Táto rýdza nespravodlivosť bola potvrdená aj listom, ktorý, pán poslanec, včera ste spomínali, že neexistuje, on naozaj existuje. Ten list je k dispozícii, nemám ho teraz tu, ale jednoznačne hovorí rečou bruselských úradníkov, že takýto nekomfort a takáto nespravodlivosť a takýto rozdiel sa môže považovať za neoprávnenú štátnu pomoc a nemôže byť tolerovaný. Že sa to roky tolerovalo a že to vyhovovalo mnohým, to je fakt, to, že sme boli pod paľbou kritiky na ministerstve, to je tiež fakt a to, že sa to mnohým nepáčilo, to je aj celkom zrozumiteľné.
Fakt je ale aj ten, že tí, ktorí dosiahli z tohto pohľadu spravodlivosť tým, že sa vyrovnali ceny nájmu v danom katastri, sú s takýmto riešením spokojní, ale nejde o to, aby sme jedných uspokojili a druhých neuspokojili, to by bol dosť taký krátkozraký pohľad na vec, ide o to, aby sa na trhu s pozemkami, s poľnohospodárskou pôdou zjednal poriadok, spravodlivosť. Myslím, že to sa týmto krokom podarilo, aj keď uznávam, že ten nápočet nebol definitívny a teraz na samotnom ministerstve pôdohospodárstva a aj na pozemkovom fonde, ak sa nemýlim, dochádza ešte k ďalšiemu upresňovaniu, kde sa zohľadňujú parametre poľnohospodárskej pôdy podľa bonity, podľa ekologických jednotiek, podľa terénu, podľa jeho sklonu, podľa expozície a množstva ďalších faktorov, ktoré majú naozaj vplyv na produkčnú schopnosť daného pozemku a danej pôdy. Takže to je k tejto záležitosti, ktorú považujem za vhodnú zdôraznenia.
Ďalšia taká vec, ktorú by som chcel zdôrazniť, ktorá okrajovo bola spomenutá v pozemkovom, teda vo výročnej správe Slovenského pozemkového fondu, je otázka, nazvime ju, otázka konfiškátov. Chcem aj na tomto príklade oceniť istý pohľad, ktorý vnieslo vedenie Slovenského pozemkového fondu do oblasti konfiškátov, ktorá dokonca bola tak pretraktovaná, že ma navštívil vtedy aj veľvyslanec Maďarskej republiky a s istou obavou sa spytoval, že čo to po toľkých desaťročiach ideme vyťahovať zase Benešove dekréty na svetlo Božie, takže to je ako neprípustné. Samozrejme, nikto nechcel obnovovať Benešove dekréty, len zase išla tu do hry otázka poriadku.
Totižto pri ROEP-e sa vykonalo množstvo dobrej práce, ale aj množstvo nie kvalitnej a nie dôslednej práce. Mnohé pozemky, ktoré boli naozaj konfiškované podľa 104-ky Benešovej zo ´45., boli nesprávne pri ROEP-e zapísané na neznámych vlastníkov miesto toho, aby boli napísané na štát, a tým pádom sa stalo, že vzbudila sa tu vlna záujmu špekulantov, ktorí zrazu zistili, že je možné vyhľadávať neznámych vlastníkov či už na Slovensku, alebo v okolitých krajinách, najčastejšie v Maďarsku a ponúknuť im možnosť, o ktorej oni ani netušili. Veď vy máte pozemky, ktoré môžte sa o ne uchádzať, povedzme si úprimne, často to boli pozemky práve pod telesami autostrádnych plánovaných ciest a z tohto ohľadu zas vyvolal záujem, ktorý bol možno z ľudského pohľadu pochopiteľný, že tí ľudia oslovili, ktorí nevedeli, že mali takéto vlastníctvo, zrazu povedali, áno, tí notári a ďalší ľudia, ktorí okolo toho pracovali alebo nazvime to úprimne aj isté špekulantské zoskupenia, sa veľmi radi s týmto podelí, my vám to vybavíme a napokon vieme, ako s takýmito pozemkami sa potom dá celkom slušne bohatnúť.
No a v tomto ohľade tiež chcem oceniť prístup pozemkového fondu, ktorý niekoľko sto hektárov, hlavne pod telesami autostrád, takto identifikoval a zabránil tomu, aby boli naďalej ponechané v kategórii neznámych vlastníkov. To znamená v kategórii, ktorá umožňovala ďalšie nakladanie a prípadne aj odštátnenie tejto pôdy, a vrátil to tam, kde bolo to potrebné vrátiť, to znamená tam do kategórie štátnej pôdy. A tento proces, možno je hodné zdôraznenia v tejto súvislosti, ďalej pokračuje, myslím, že vtedy aj pod kuratelou ministerstva došlo k celkom dobrej spolupráci viacerých ministerstiev zahraničných vecí, vnútra, dopravy, pôdohospodárstva, kde aj po stránke notárov, aj po stránke archívu, aj po stránke vyhľadávania týchto údajov, aj po stránke práce zahraničných vecí, aby teda sa nevzbudzovali obavy, že tu niekto otvára Benešove dekréty, dochádza ďalej k tomu, že pozemky pod plánovanými, hlavne teda pod plánovanými autostrádnymi telesami sa takýmto spôsobom identifikujú. A ak v minulosti došlo k nesprávnemu zápisu na neznámych vlastníkov, tak sa to dáva na správnu mieru a robia sa z toho pozemky štátne. Nie tým, že by sa oživovali Benešove dekréty, ale tým, že ten nesprávny zápis pri ROEP-e naozaj určil nesprávnym spôsobom vlastníctvo, ktoré umožňovalo ten špekulatívny postup, aký som v stručnosti naznačil.
Tak to je ďalšia taká vec, ktorá je hodná možno zaznamenania a spomenutia, v súvislosti s výročnou správou. Rozhodne je treba oceniť aj postup pri reštitúciách, kde došlo, ja teraz poviem niečo, čo neviem celkom dopovedať, aj k tomu, že množstvo vecí, ktoré sa pri reštitúciách ukázali ako tiež podvodné a nesprávne, keď miesto toho, aby sa vydávali pozemky, ktoré sa vydať mali, sa vydávali pozemky náhradné, ktoré boli ďaleko lukratívnejšie.
Môj jeden z posledných rozhovorov s predchádzajúcou pani generálnou riaditeľkou bol práve v tom slova zmysle, že trestné oznámenia na mimoriadne citlivé veci vo veľkom rozsahu, ktoré majú podvodný charakter, boli dané orgánom činným v trestnom konaní, takže toto je tiež vec, ktorú možno treba v tejto súvislosti zaznamenať, že tých citlivých záležitostí, ktoré zaváňajú kadečím a často nie poctivosťou, naozaj v Slovenskom pozemkovom fonde je a bolo veľa.
Teraz zjavne to vypadá tak, ako keby som teda hovoril samé pozitíva, aj keď vieme, že pozemkový fond je spojený oveľa výraznejšie s negatívami. Ale skôr ako prejdem z pohľadu na tie negatíva, tak ešte jedna vec hodná zaznamenania je aj výrazná organizačná zmena, ku ktorej sa Slovenský pozemkový fond odhodlal. Ja chvíľu som na ňu pozeral dosť tak trocha skepticky, nebol som si celkom istý, do akej miery tá zmena naozaj bude dobrá, ale po analýze a veľmi dobre spracovaných podkladoch musím povedať, že táto organizačná zmena, ktorá má za cieľ koncentráciu múdrych ľudí na konkrétnych miestach, aby všade na tých pobočkách nerobili všetko, a tým pádom boli preťažení a neschopní primeraného výkonu, dokázala teda a smeruje k tomu, aby špecialisti na jednotlivých pobočkách sa venovali konkrétnym veciam. Jedni zmluvám, druhí nájmu, tretí reštitúciám, a tým pádom sa sleduje a verím, že aj dosiahne primerané zlepšenie výkonnosti Slovenského pozemkového fondu, kde tej kritiky je určite oprávnenej veľa.
No a teraz ten záver, ktorý považujem za potrebné vyjadriť za seba, a ktorý teda navrhujem, aby aj táto sieň zákonnosti zvážila a prijala ako istý pohľad na to dianie v Slovenskom pozemkovom fonde. Ja som si vedomí toho, že všetky veci, ktoré vo fonde sa diali, a tak napokon to aj včera zaznelo, myslím, že aj pani poslankyňa Halgašová to takto konštatovala, neboli v poriadku. Rozsah toho neporiadku ja nedokážem, budem úprimný, teraz odhaliť. Vieme, čo sa stalo, viacero vedúcich predstaviteľov Slovenského pozemkového fondu sú vo vyšetrovacej väzbe, boli vznesené obvinenia, musíme pripomenúť v tejto súvislosti, že tie obvinenia sa podľa medializovaných informácií spájajú s obdobím predchádzajúcich vlád, tým nechcem povedať, že za tejto je tam zrkadlovo všetko čisté, ale neviem o ničom, čo by som mohol takýmto spôsobom označiť.
Naopak, ja som sa aj pri svojich vyjadreniach držal toho, tak ako som to cítil, či sa to už niekomu páči, alebo nie, že spolupráca s fondom a výkonnosť a práca aj bývalej generálnej riaditeľky z môjho pohľadu bola hodná ocenenia alebo bol som s ňou spokojný, zaznieva to, ja viem, v tejto súvislosti možno nie najšťastnejšie, ale nebudem teraz hovoriť niečo, čo by sa viacej hodilo len kvôli tomu, že by to teda vypadalo krajšie.
Ale je teda fakt, že to moje pôsobenie aj v tejto súvislosti na ministerstve pôdohospodárstva vo funkcií ministra bolo poznačené tým, že som teda bývalú pani generálnu riaditeľku bol ochotný na základe doporučenia prijať za takú osobnosť, osobu, ktorú som posunul do vlády na vymenovanie za generálnu riaditeľku Slovenského pozemkového fondu. Ukázalo sa to ako nie dobré riešenie, urobil som to napriek tomu, že som o niektorých okolnostiach, ktoré znižovali kredibilitu tejto panej, tak som v tomto rozhodnutí zotrval, bola to určite chyba. Prijal som za ňu politickú zodpovednosť, musím povedať, že nech rozhodne ten, kto rozhodnúť má, to znamená orgány činne v trestnom konaná, do akej miery tie veci sú spojené s nepoctivosťou, s podvodmi alebo s akýmisi zoznamami, ktoré, alebo dokonca sadzobníkami úplatkov, ktoré sa na tomto fonde vraj robili. Neviem o tom podrobnosti, viem len toľko, koľko aj vy.
Ale ten samotný záver, ktorý chcem vyvodiť z tohto poznania, keď človek sa môže mýliť a môže teda v dobrej viere vymenovať alebo naozaj vymenovanie niekoho, kto sa ukáže potom ako hodný nedôvery alebo teda nie hodný dôvery je ten, že nedokážem odporučiť, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vám, aby sme túto správu, tak ako sa bude o tom hlasovať, zobrali na vedomie.
Považujem to za istú politickú schizofréniu, aby som hlasovaním "za" zobral na vedomie správu, o ktorej viem, že sa na jej vypracovaní podieľali ľudia, na ktorých leží vážne podozrenie z toho, že sa hrubo spreneverili funkcií štátneho zamestnanca a robili veci, ktoré sú nezlučiteľné s morálkou, etikou, zákonom a základnou slušnosťou.
Preto ja určite sa zdržím pri hlasovaní o tejto správe a záverom vyjadrím nádej, že tú dobu, ktorú sme žili, tú dobu plnú korupcie, znevažovania základných hodnôt budeme schopní preklenúť práve aj vďaka tomu, že si povieme pravdu, že si povieme pravdu aj o pozemkovom fonde a že sa poučí z toho fond aj my všetci, celá spoločnosť. A uvedomíme si, že na každého raz príde, že sa každý, každého raz dobehne a niekedy ten čas je dlhší, niekedy kratší, ale v tomto prípade, aj keď prezumpcia neviny, samozrejme, platí, je celkom pravdepodobné, že poučenie z tohto procesu odhaľovania korupcie na Slovenskom pozemkovom fonde bude dobré, z toho pohľadu, že by sa už takéto niečo nikdy nemalo opakovať.
A ja, vážená pani generálna riaditeľka, chcem vám popriať, aby aj u vás, teda vo vedení Slovenského pozemkového fondu došlo, možno ešte skôr ako samotné orgány činné v trestnom konaní povedia verdikt, k náprave, k zlepšeniu kontrolných mechanizmov. Ste inštitúcia sebestačná, samostatná, máte svoje kontrolné vnútorné orgány, máte Dozornú radu, je asi potrebné sa pozrieť na to tak, aby sa takéto procesy už viacej nemohli opakovať. Toľko k výročnej správe Slovenského pozemkového fondu za rok 2020.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Mičovský, no chcem začať tým, ako si spomínal kdesi v strede alebo v úvode, tých špekulantov, ktorí vyhľadávali tých neznámych vlastníkov, a boli to pozemky predovšetkým pod diaľnicami a podobne.
No vieš, na jednej strane môžeš to vnímať ako priestor pre špekuláciu, že ktosi vyhľadá pôvodných vlastníkov a ponúkne cenu tým ľuďom, no ale štát čo ponúkol týmto ľuďom? Prečo nevyhľadal tých vlastníkov? Jednoducho postavil tam diaľnicu, sú to neznámi vlastníci. Ja si dovolím povedať, že, prepáčte, ale tak to bolo potom zneužité. Viete, kto je tu potom špekulantom? Tí vlastníci pôvodní alebo potom štát?
A tie ROEP-y, ktoré ako prebiehajú, no to je čosi úplne totálna katastrofa aj to sceľovanie parciel, aj všetko v tých regiónoch, to je jedna obrovská bieda.
Reštitúcie, ktoré si spomínal, tak tie sú priam katastrofálne, tie nefungujú. To je tak skostnatelý systém, že čo je, čo nemá nejakú obdobu. Bývalý vojenský priestor Javorina v našom regióne, však tí ľudia 30 rokov sa nemôžu dostať ku svojim vlastným pozemkom, to je úplne hanba, ostuda tejto našej krajiny Slovenskej republiky.
Mladí farmári sa nemôžu dostať k nájmu pôdy Slovenského poľnohospodárskeho fondu, SPF, jednoducho sú uprednostňovaní agrobaróni. Agrobarón, ktorý tam bačuje ako v regióne, tak on má 100 % tej ornej pôdy alebo poľnohospodárskej pôdy a kde sú mladí farmári? Kde sú malí farmári? To na to ste sa nepozreli za celý ten čas, to je úplne hanba tá korupcia, nieže bola, ale stále pokračuje. Na to sa treba pozrieť!

Ďakujem pekne za slovo. V podstate s tým, čo povedal pán poslanec Mičovský, sa dá súhlasiť. Tá správa, ako bola hodnotená, si myslím, že je objektívne popísaný stav, v ktorom sa nachádza Slovenský pozemkový fond. Nemusíme si klamať navzájom, že tá inštitúcia v poriadku je. Nie, nie je. Asi bude trvať ešte pár rokov, pokiaľ sa táto chorá časť ministerstva vylieči a bude z nej štandardná inštitúcia.
Mňa len čo by zaujímalo, pred rokom sme sa začali rozprávať o novej organizačnej štruktúre Slovenského pozemkového fondu, bolo to zdôvodňované tým, že má dôjsť k väčšej špecializácií odbornosti a pretrhnutí väzbou, čo sa týka korupcie, ale chýba mi, chýbajú mi myšlienky, ako vlastne je nastavená delimitácia dokladov, ktoré sú v Slovenskom pozemkovom fonde? To by som rád počul a aj od pána Mičovského a možno aj od pani riaditeľky, pretože toto vidím momentálne po tých skúsenostiach a po informáciách aj s NKÚ, ktoré vyšli pred dvomi dňami, že pozemkový fond je nastavený netransparentne, ako je zabezpečené, aby doklady, lebo všetko je to o dokladoch, samozrejme, aby neboli zneužité, resp. aby sa nestratili v rámci delimitácie. My presúvame tisíce, tisíce listín v rámci celého Slovenska, máme o tom tak vedenú evidenciu, aby sa ten vhodný alebo nevhodný doklad nestratil niekde? Aby sa niečo, čo by mohlo byť v budúcnosti použité pre orgány činné v trestnom konaní, aby sa niekde nestratilo? Čiže toto by ma zaujímalo, odpoveď na túto otázku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. No pán poslanec Kuffa, možno som sa nevyjadril úplne presne, tu nejde o pozemky, ktoré by boli v rukách oprávnene súkromných hoci aj neznámych vlastníkov, som hovoril o pozemkoch štátu, ktoré jednoznačne štátnymi sú, ale ktoré nedôsledným zápisom v rámci ROEP-u boli zapísané nesprávne, ako keby na neznámych súkromných vlastníkov. A to zneužili tie špekulantské kruhy. A nielen zneužili, ale tá hrozba zneužitia to aj pokračuje k tomu, aby povedali, aha, taktiež to nebolo napísané na štát, lebo konfiškáty podľa 104-ky sú jednoznačne štátne, tak to teda ideme urobiť z toho, skutočne nesprávne síce z pohľadu práva, ale z pohľadu záujmu týchto špekulantských kruhov, aby sa dostali k tomu ľudia, ktorí sú v takomto prípade považovaní za vlastníkov, je to nesprávne, je to protiprávne, ale zneužíva sa to.
Treba povedať, že autostrády sa ďalej budujú a treba povedať, že tie pozemky pod autostrádami budú veľmi lukratívne, a preto spolupráca tých ministerstiev, ktoré som aj v rozprave spomínal, je veľmi dôležitá, aby sme v predstihu sa pozreli na to, či tam neexistujú takéto záujmy, pretože práve takéto záujmy by mohli spôsobiť to, že by štát prichádzal protiprávne o svoje vlastníctvo. To znamená my všetci. Takže toľko na vysvetlenie.
A čo sa týka pána predsedu a poslanca Karahutu, ako všade aj na pozemkovom fonde je obrovský dlh z hľadiska informačných technológii, my naozaj potrebujeme a verím, že práve aj MIRRI ministerstvo, ktoré na tento účel bolo zriadené, by malo byť práve tou jednotkou, ktorá dokáže nie tu dať jeden informačný softvérový produkt, tu iný, ale aby sme našli dostatok prostriedkov na to, aby sme použili, ak sa dá jednotné informačné systémy, ktoré umožnia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)