32. schôdza

Pán poslanec, som rád, že si na niektoré veci upozornil, pretože niektorí ľudia nemajú úplne, vôbec nevedia, o čom hovoria v tomto parlamente. Pretože tie zmluvy nájomné, ktoré boli podpísané za čias v období 90. rokov, rokov 2000, sa nedali pohnúť. Aj pán minister bývalý asi nevie, že tie zmluvy boli nie na päť rokov, na pätnásť a dlhšie. Čiže čo ste s tými zmluvami? Až Matečná začala, že sa znížil ten nájom z tých rokov, ktoré boli. A mohol by som vám vysvetľovať ďalšie veci, ktoré sa vôbec nedali na pozemkovom fonde pohnúť. Nemá žiaden význam držať to, čo povedal pán, kde má 5 hektárov a nemá vysporiadaných trebárs 150 metrov alebo 200 metrov. Je pravda, že vlády predchádzajúce mali spraviť ďaleko viac, pokiaľ sa týkalo sceľovania pozemkov. Pokiaľ nespravíme sceľovanie pozemkov, nemáme žiadne šance.
Druhá vec. Ťažko sa hovorí, keď niektorí obrábajú tú pôdu desať rokov, pätnásť a potom majú prísť, ktorí sa o ňu starajú. Veď hŕba ľudí na vidieku.
A ešte inú vec musím povedať. Je pravda, že nájmy boli rozdielne. Ale musím vám povedať, že tí, čo mali od súkromníkov nájmy prenajaté, sme to museli takisto riešiť, pretože tí, ktorí ju mali prenajatú, vôbec tým súkromníkom nič neplatili. Hlavne na strednom a východnom Slovensku.
Ale, pán Pročko, nechcem, nemôžem na vás reagovať. By som vám povedal, že vôbec tomu nerozumiete.

Pán poslanec Richard Takáč, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem veľmi pekne kolegom za reakcie. Hlavne vo faktických sa riešila teda obvyklá cena nájmu.
A, pán Kazda, čo sa týka obvyklej ceny nájmu, ja som hovoril o tom, že cena by sa mala upraviť na základe BPEJ a nejakých koeficientov navýšenia. To znamená, keby ste ma pozorne počúvali, ja som povedal, že je potrebné upraviť cenu výšky nájmu a zvýšiť ju. A to ale na základe kvality pôdy, na základe ukazovateľov a to je BPEJ-éčka, kde treba, treba spraviť nejaké nové ocenenie tejto kvality a, samozrejme, zadefinovať nejaké percentá, nejaké násobky zvýšenia.
Pán Mičovský povedal, že obvyklá cena nájmu bol prvý krok a ten druhý bude asi na základe BPEJ-éčky, lebo sme mali informácie, že sa k tomu chystá nejaká novelizácia v rámci ministerstva, ale však to sú také nezmysly, ako keď pán Mičovský ako minister, keď zaviedol, chcel zaviesť presun z prvého do druhého piliera. Potom chcel, potom vo veľkolepo sa tu začalo riešiť týždeň-dva, týždeň sa riešila redistributívna platba, navrhovalo ministerstvo 150 a nakoniec to bolo 50. Čiže to sú úplne nezmyselné kroky a pritom sme hovorili od začiatku, keď to chceme nastaviť, tak radšej rok počkajme a nastavme to úplne od začiatku tak, aby to fungovalo na 100 %, aby to fungovalo tak, ako to fungovať má a nie úplne chaoticky, tak ako proste celé ministerstvo pod vedením pána Mičovského aj fungovalo.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďalší v rozprave vystúpi pán Blcháč, avšak ešte pred ním požiadala v zmysle rokovacieho poriadku o vystúpenie pani navrhovateľka, v tomto prípade pani generálna riaditeľka fondu, ktorej udeľujem slovo.
Nech sa páči, pani generálna riaditeľka.

Ďakujem pekne. Zazneli tu viaceré poznámky, dotazy, čo sa týka jednak organizačnej zmeny, jednak fungovania všeobecne Slovenského pozemkového fondu za minulé roky, terajšie roka a tak ďalej.
Dovolím si povedať jednu vec. Slovenský pozemkový fond je zriadený už skoro 30 rokov. Za 30 rokov sa ani raz neudiala nejaká väčšia organizačná zmena, ktorá by podporila nejakú takú lepšiu rozpracovanosť celej agendy. Prišla s tým až bývalá generálna riaditeľka pani Bartošová. Ja sa priznám, že túto zmenu som uvítala, pretože čím ďalej tým viac sa zhoršovala výkonnosť pracovníkov a nie kvôli ich neodbornosti. To sú všetko vysoko kvalifikovaní odborníci, ktorí robia na Slovenskom pozemkovom fonde dlhé roky. Je to kvôli tomu, že vždy každá vláda si zmenila štatutárny orgán. Štatutárny orgán si potom menil následne riaditeľov na pozíciách. Každý riaditeľ, každý štatutárny orgán prišiel s nejakými novinkami vo svojej práci, ktorá len komplikovala a znefunkčňovala výkon týchto kvalitných pracovníkov. Čiže, prosím vás, táto zmena prísť musela. O tomto tu nemusíme diskutovať. Či bude, alebo nebude efektívna, dovolím si vás poprosiť o určitú mieru trpezlivosti, aby sme dokázali teda, že to fungovať bude. Nedá sa očakávať, že keďže účinnosť tejto zmeny prišla k 1. 6. tohto roka, podotýkam, nie je možné, aby sme za mesiac očakávali výsledky také, aké tu neboli 25 rokov. To je k organizačnej zmene.
Doklady, ktoré teda sa presúvali v rámci organizačných zmien, boli zabezpečené. Boli zabezpečené, áno, síce máte pravdu, kuriérskou spoločnosťou, ale spoločnosťou, ktorú sme vybrali v rámci verejného obstarávania. Balenie zabezpečovali pracovníci, ktorí mali na zodpovednosti svoju vlastnú agendu, a presúvali ju na druhých pracovníkov. Čiže nie je možné, aby sa niečo stratilo úmyselne. Možno neúmyselne, možno sa stratí doklad, ale tu, ako tu stojím, som presvedčená o tom, že to nie je možné. Pokiaľ to, samozrejme, nebude úmysel.
Dovolím si takisto podotknúť alebo dať nejakú faktickú poznámku k súčasne prebiehajúcej kontrole na Slovenskom pozemkovom fonde, ktorú vykonáva NKÚ. Považujem za vysoko neprofesionálne, aby sa predseda úradu a podpredseda vyjadrovali k záverom, ktoré ešte nie sú ani spísané. My ako kontrolovaný subjekt ešte túto správu nemáme k dispozícii a už sú medializované informácie o tom, že sme; prepáčte, strašne zle sa mi v tom dýcha; že sme netransparentní, že máme zle nastavené kontrolné systémy. To nie je pravda! Nikto sa nikdy nezúčastnil priamo našich zasadnutí buď Rady fondu, alebo teda celý kontrolný mechanizmus, jako to prebieha od referenta, ktorý pripraví spis, až teda po podpise štatutára. Nikto nevie, že tá kontrola je viacstupňová, približne sedemstupňová.
Čiže, poprosila by som vás, aj čo sa týka OVN-ka, OVN-ko bolo zavedené do 504-ky v roku 2018. Účinnosť nadobudla v roku 2018.
Faktom zostáva, že pani Šklíbová, predchádzajúca ešte teda generálna riaditeľka, si nesplnila zákonnú povinnosť v roku 2019 a dodatky nevypracovala. Čierny Peter zostal pani Bartošovej (povedané so smiechom) akože. To si nemusíme tu dokazovať. To sú fakty. Keďže musíme ísť my v súlade s legislatívou platnou, tak bolo nutné, aby sa tieto dodatky vypracovali. Vypracovali sa o rok neskôr, ako sa mali. Čiže aj toto treba zohľadniť. Treba si naozaj uvedomiť viaceré kroky.
A čo sa týka korupčných káuz, dovolím si, sa dotknúť tým len jedným slovom alebo jednou vetou. Toto nie je o zlyhaní organizácie ako takej, ale o zlyhaní jednotlivcov. A to je o zlyhaní jednotlivcov na tých najvyšších miestach, pretože tí klasickí referenti, ktorí vykonávajú odbornú prácu, na toto priestor nemajú. To môžu vykonávať len štatutárny buď štatutárne orgány, alebo teda ľudia na najvyšších miestach. Povedzme si tak, ako to je.
Ďakujem. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie, pani generálna riaditeľka, jedna faktická poznámka. Pán poslanec Richard Takáč, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani generálna riaditeľka, čo sa týka tých regionálnych odborov a toho, že teda asi pravdepodobne ste vo svojom vystúpení narážali aj na to, že v rámci niektorých regionálnych odborov mali jednotliví zamestnanci napríklad rozdelenú agendu tak, že nie každý zamestnanec jednu-dve nejaké agendy, to znamená, že sa venoval čisto napríklad nájmom, ale mali rozdelenú agendu tak, že robil všetko? Po kúpach, nájme, reštitúciách, vecných bremenách a mali to rozdelené po katastrálnych územiach a okresoch. Ale to bolo, toto všetko bolo a je podľa mňa zlyhanie vedenia Slovenského pozemkového fondu z hľadiska toho prerozdelenia tej agendy a nastavenia toho, ako to má po tých jednotlivých okresných úradoch fungovať.
Čo sa týka obvyklej ceny nájmu. Bolo k tomu viacero právnych analýz, ktoré hovorili o tom, že nie je výsostne napísané, resp. podľa právnej analýzy potrebné, zvyšovať túto cenu nájmu na základe obvyklej ceny nájmu. A súhlasím s vami, kde hovoríte o tom, že čo sa týka tej, toho podozrenia, korupčného podozrenia tých, tých zamestnancov na tých regionálnych odboroch. Že tí klasickí referenti nemali k tomu nejakú možnosť. Oni, to musíme aj širokej verejnosti povedať, oni nemali žiadnu možnosť podpisovať nejaké právne akty. Oni nevykonávali, oni chystali administratívne len papiere, ktoré sa posielali do Bratislavy. A toto som vysvetľoval aj predchádzajúcej generálnej riaditeľke, ktorá nám na výbore hovorila o tom, že musí spraviť organizačnú zmenu hlavne kvôli tomu, aby po regiónoch prerušila nejaké a roztrhala nejaké korupčné chápadlá chobotnice. Kde proste, tak ako ste povedali, proste ryba smrdí od hlavy. To znamená, že to trebalo všetko riešiť na generálnom riaditeľstve na Slovenskom pozemkovom fonde v Bratislave a nie rušiť regionálne odbory, kde tí zamestnanci za to v skutočnosti vôbec nemohli.
Ďakujem veľmi pekne.

Teraz udeľujem slovo pánovi poslancovi Jánovi Blcháčovi v rozprave a po ňom sa pripraví pán poslanec Štefan Kuffa.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážená pani generálna riaditeľka, kolegyne, kolegovia, prerokúvavame Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2020, ale v tej súvislosti sa, vidíme, objavuje viacero tém, ktoré s touto témou pozemkového fondu súvisia, a preto by som si dovolil, možno aj v duchu odkazu pána Mičovského, poznačil som si, že máme byť menej politický a viacej pre ľudí, ja s tým úplne súhlasím.
Chcem pripomenúť včerajšiu diskusiu, resp. návrh, ktorý bol prerokovaný tu v Národnej rade, v pléne a hlasovalo sa o ňom o piatej. Možno aj pre informáciu pani generálnej riaditeľke, ktorá to nemusela zaznamenať. Skupina poslancov za politickú stranu HLAS - sociálna demokracia predložila návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 138/1991 o majetku obcí v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.
V princípe pokiaľ by som to mal stručne objasniť, ide o dlhotrvajúcu túžbu, či už Združenia miest a obcí Slovenska, Únie miest Slovenska, ale jednotlivých obcí a miest, o tom, aby sa napravili určité krivdy z minulosti tým, že síce prešli niektoré majetky do správy alebo do vlastníctva miest a obcí, budovy, cesty a podobne, ale neboli k tomu v tom čase pred tými 30 rokmi priradené pozemky a tu kolegovia, ktorí sú zo samosprávy - primátori a starostovia, s takýmto návrhom, s návrhom, aby sa pozemky, ktoré spravuje, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky a spravuje ich Slovenský pozemkový fond, zastavaných územiach obcí a miest previedli zmluvne do majetku obcí a miest, aby, potom vysvetlím, aby tieto mohli lepšie spravovať tento majetok a využívať ho pre rozvoj obcí a miest.
Tento, tento zákon, tento návrh, žiaľ, videli sme včera v priamom prenose, hlasovaním neprešiel, čo sa dalo aj svojím spôsobom očakávať z hľadiska politického rozloženia v parlamente. Možnože dostane ďalej ten vývoj taký, že si ho osvojí vláda alebo niektorá politická strana koaličná, alebo koalícia ako taká predloží ho ona a my ho s radosťou podporíme.
Chcem zargumentovať trošku, prečo by to bolo výhodné aj pre Slovenský pozemkový fond a, samozrejme, je, bolo by to svojím spôsobom podporná záležitosť pre mestá a obce. Nuž, dnes sa stretávame s tým, že správa týchto pozemkov, údržba pozemkov v správe Slovenského pozemkového fondu zvlášť, keď sa jedná o podielnickú, podielnické vlastníctvo, kde sú aj, povedzme, právnické alebo fyzické osoby, tak logicky, že Slovenský pozemkový fond nevie pokosiť ten pozemok, nevie ho nejako udržiavať, pretože to jednoducho technicky nie je možné. Robíme to my aj napriek tomu, že by sme to mnohokrát nemali robiť. Ale napríklad, keď už sme pri tejto téme, určite aj z hľadiska vysporiadania pozemkov do budúcnosti vieme, že s tým je generálny problém na Slovensku, bude mať samospráva, samosprávy budú mať určite lepší motív aj viacej možnože možností aj dôvodov, ako tieto pozemky vysporiadať tak, aby sa odkúpili od tých, vysporiadali sa tie vlastnícke vzťahy, aby boli čisté v jednej jednine, napríklad vlastníctvom potom miest a obcí a mohli by sa používať. Tak to je jedna téma, prečo by sme mali do budúcnosti aj Slovenský pozemkový fond by podľa môjho názoru nemal mať s týmto návrhom nejaký problém.
Samozrejme, súvisí to s tým, že častokrát sa kritizuje, kritizuje čerpanie eurofondov, viete, ale kým sa pripraví projekt rekonštrukcie nejakej cesty a výstavby cyklochodníka alebo rekonštrukcia kultúr, zateplenie kultúrneho domu, zníženie energetickej efektívnosti a tak ďalej a tak ďalej, tak to trvá veľmi dlho. A zvlášť, keď by sme niekedy narazili na problém vysporiadania tých pozemkov, máme skúsenosti svojím spôsobom aj dobré, to znamená, že jednotlivé prípady, keď riešime, tak sa nakoniec s tým Slovenským pozemkovým fondom v jednotlivých prípadoch dohovoríme na konečnom riešení, na bezodkladnom prevode. Lenže je to veľmi byrokratické, je to zdĺhavé a je to nenárokovateľné. Ten Slovenský pozemkový fond môže povedať - nie. Takto by sa to odstránilo a následne by sme mohli potom do budúcnosti na to najbližšie obdobie, keď vieme, že ten balík eurofondov je ešte bohatší, ako bol doteraz, tak by mohol byť lepšie použitý.
No a na záver možnože, nechcem zdržiavať, aj z hľadiska samotného Slovenského pozemkového fondu by mohlo toto riešenie priniesť určité odbyrokratizovanie, menej administratívy, lepšie sústredenie sa na ďalšie aktivity, ako sú reštitúcie, nájmy pre poľnohospodárov. Prípadne ďalších partnerov Slovenského pozemkového fondu s tým, že by už mestá a obce si mohli s týmto majetkom zodpovedne nakladať a nechcem tu vnášať nejaké ďalšie pochybnosti, ktoré by, ktoré by mohli byť odstránené, aby som to tak jemne diplomaticky mohol povedať.
Ďakujem pekne, pán podpredseda, skončil som.

Ďakujem, pán poslanec, nezdržiavate, sme tu na to, aby sme diskutovali o veciach, o tom je parlament. O slovo požiadala pani spravodajkyňa, ktorej udelím slovo.
Nech sa páči.