32. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.
Pani kolegyňa Halgašová, ja si myslím, že vy ste nepočúvali predchádzajúce vystúpenie pána Blcháča, nakoľko on nehovoril o správe pozemkov. On hovoril o presune vlastníctva ako-takého v rámci intravilánov, hej? To znamená, že nielen správu, ale ako vlastníctvo ako-také, aby tie obce a mestá mohli s týmto, s týmito pozemkami nakladať z hľadiska urýchlenia procesu v rámci možno eurofondov a rôznych iných aktivít, ktoré majú, a zdĺhavo sa nevedia dostať k tým pozemkom. Možnože pod, ja neviem, kultúrnymi domami, pod ihriskami, pod cintorínmi, čiže toto bol ten zámer.
Samozrejme, v rámci tohto presunu vlastníctva je to všetko na diskusiu, je to na diskusiu. Ja pevne verím, že možno do budúcnosti toto príde ako nejaký váš návrh. No neviem si predstaviť, že by sme presúvali vlastníctvo ako-také v rámci extravilánov. Akože to je úplne podľa mňa mimo. Ako to sa fakt reálne môžeme baviť iba o intraviláne. Neviem, ako by sme poľnohospodárske pozemky dávali pod obce, mestá, podľa mňa by ich ani nechceli, lebo čo by s nimi robili. To je ďalšia vec.
Myslím si, že v rámci, v rámci pozemkových úprav, ktoré ste spomínala, tak si myslím, že je potrebné doriešiť určite to dedičstvo. Stačí sa pozreť len do Čiech, tí idú podľa úplne iného práva z minulosti a sú v úplne inom stave z hľadiska rozdrobenosti, sú na tom omnoho, omnoho lepšie, preto aj sú popredu z hľadiska budovania napríklad cyklotrás a ďalších rôznych iných investičných zámerov.
Pokiaľ si dobre pamätám, tak pozemkové úpravy ešte predchádzajúca vláda vyčlenila v rámci vlády. Schválila, že každý rok vyčlení 30 mil. na pozemkové úpravy. Pýtam sa, ste druhým rokom, koľko sa pozemkových úprav spravilo.
A úplne ako na záver vyjadrenie SaS-ky, že treba sprivatizovať pozemky, ktoré nie sú využiteľné, a popredať ich súkromníkom, lebo ich je viacej a lepšie sa budú spravovať, je pre mňa úplne scestné.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani spravodajkyňa, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že hovoríme vlastne tuná o rovnakej, rovnakých cieľoch a presne toto, táto diskusia v parlamente ukazuje, ako veľmi chýba celospoločenská diskusia na túto tému, ako veľmi sa opomínala táto diskusia. Pretože len v rámci normálnej a odbornej diskusii vieme nájsť najrozumnejšie riešenia. Žiaľ, to tu bolo tridsať rokov opomínané. Rada sa zúčastním akejkoľvek diskusie.
Na margo, nebudem možno celkom menovať jednotlivých vystupujúcich, ale áno, padlo, padli už aj také návrhy, že komplet celá pôda štátna aj nezistených vlastníkov, že sa má zo Správy pozemkového fondu presunúť na obce, mestá a že sa má rozpredať. Ja s tým nesúhlasím, pretože štátna pôda by sa nemala predávať, má zostať v správe Slovenského pozemkového fondu a zaviesť transparentné pravidlá, čo sa týka nájmov. To je prvá vec.
Druhá vec, súhlasím s pánom poslancom a predsedom výboru Karahutom, čo sa týka toho dedenia. Áno, ale to nebráni, aby sme nepracovali na komplexných pozemkových úpravách a otvorme diskusiu aj o tom, ako zabránime rozpredávaniu pôdy a ďalšiemu drobeniu pôdy. Čiže to je zasa len na tom, aby sme zmysluplne diskutovali.
Žiaľ, tu počas tridsiatich rokov prevládali individuálne záujmy nad celospoločenskými a toto je potrebné si uvedomiť a vlastne my potrebujeme nastaviť pravidlá tak, aby vlastne celospoločenské záujmy boli uprednostnené, pretože vysporiadanie vlastníctva je celospoločenským záujmom a je to dlh každej jednej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Teraz udeľujem slovo v rozprave pánovi poslancovi Štefanovi Kuffovi, po ňom vystúpi pán poslanec Radovan Kazda.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani riaditeľka, spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Skúsim nadviazať na to, čo teraz tuná doznelo.
Ja patrím ku skupine poslancov a mám názor taký, že pôda, ktorá je v intraviláne, pani riaditeľka, a ktorú spravuje Slovenský pozemkový fond a tu spravuje aj pôdu takú, kde sú neznámi vlastníci a je v intraviláne, nech spravuje Slovenský pozemkový fond tak, ako je to doposiaľ, aby to neprechádzalo pod mestá a obce. Tak ako to tu bolo aj naznačené, sú aj opodstatnené obavy, že potom sa s tým kšeftuje a podobne. Keď sa to prevedie, neznámy vlastník na mesto a teraz sa prihlásili by neskôr aj tí pôvodní vlastníci v rámci toho obnovenia dedičského konania, ako sa dostanú k tej pôde, keď už ich má mesto? Nikdy sa k nej nedostane.
Neokrádajme občanov nášho štátu a toto by som považoval za zlodejinu. Je to veľmi, veľmi citlivá téma. Za sedemdesiat rokov v Slovenskej republike, prepáčte, ale, poviem, je obrovský chaos a neporiadok, ľudia sa nemôžu dostať k pôde.
Ja si dovolím kolegu Janka Mičovského tuná pochváliť za celý ten čas ministrovania a keď by aj nič neurobil, tak ako mu to vyčítajú tu niektorí kolegovia, predsa len jednu vec urobil, ktorú som v podstate pozitívne vnímal, a to bola výška nájmov, tá obvyklá cena, ktorá tuná bola. To bola jediná vec, prepáč mi to, pán minister, jediná vec za skoro rok a pol tvojho pôsobenia, ktorú som naozaj vnímal ako vysoko pozitívnu. Pretože, tak ako si to povedal aj v rámci rozpravy, u nás to je v regióne trochu inak. Je iné, keď ja som agrobarónom a ja mám prenajatú pôdu štátu, pani riaditeľka, tisíc hektárov a platím za ňu päť eura. U nás je to desať eura. A teraz druhý je tu malý, drobný roľník, ale on k takejto pôde sa vôbec nedostane, k štátnej pôde sa nedostane a keď si prenájme, pán minister, túto pôdu od súkromníka, no tak naozaj to musí zaplatiť 50, 70 eur za hektár. A platiť päť eura alebo desať eura za pôdu a platiť 70, no kde je tu, jaký je tu konkurenčný boj? Však to je, to je nespravodlivá vec, ktorá sa tu a stále sa tuná deje, pani riaditeľka. To, že ste zastavili ako tie predlžovania tých nájomných zmlúv, to je veľmi dobré, len aby ste ale to dali na správnu mieru. Ale aj umožnite, ja tu stojím hlavne na strane malých farmárov, mladých, začínajúcich farmárov. Veď oni sa k tomu nemôžu dostať k tej pôde. Viete, tie rozprávky, ktoré tuná boli v Národnej rade pár rokov dozadu, že až osemnásť hektárov, pani riaditeľka, môžu mladí farmári dostať do nájmu. No, koľko ich máme na Slovensku? Postavte sa tu k tomu rečníckemu pultu, neberte to osobne, lebo vy ste tam krátko. Ale koľko máme tuná takýchto nájomných zmlúv? Koľkí mladí farmári reálne sa dostali k tejto pôde?
Pán minister, toto ti zase ja vyčítam. Ty si mal urobiť ešte oveľa viac pre tých farmárov. To, že sa vyrovnala tá konkurencia a ten konkurenčný možno zápas ako v poľnohospodárstve, to áno. Lebo ja keď mám, ja neviem, sto hektárov, tisíc hektárov pôdy za päť eur alebo za desať eura a mladí farmár, ktorý má ja neviem desať hektárov, ale platí 70 eura alebo, ja neviem, keby mal aj viac ten malý farmár, ale platí, je to, proste je to nepomer veľký. Tak to je, to je veľmi nespravodlivá vec, ktorá sa tuná deje.
Pani riaditeľka, skúste sa zamyslieť ale aj nad vecou takou, kde sú malí farmári, v susedstve majú pôdu Slovenského pozemkového fondu, či už ju chcú kúpiť v tom, hovorím o extraviláne, alebo zámenu tej pôdy, lebo to súvisí s farmou tých malých farmárov, veď to sú neskutočné obštrukcie. To, čo ste spomínali, ako tie personálne veci, vy môžte dať na Slovenský pozemkový fond aj, neviem, poviem aj dnes, žiadosť, ale celé roky vy nedostanete odpoveď. Však to sú roky, to nie sú dva roky, tri roky, ale to aj sedem rokov môžte čakať, desať rokov môžte čakať. Tak potom ako fungoval ten Slovenský pozemkový fond? To, že tu prechádzajú aj personálne ako zmeny, ja s tým súhlasím, nech sa zrobia poriadky. A mne to je jedno, či tam boli predtým nejakí, alebo teraz sú tam, alebo podobne.
Tuná pán minister Mičovský, tuná spomínal to sceľovanie parciel a ja som veľmi často na to myslel, aj však som ti to aj hovoril, že treba poslať architektov, kde tú krajinotvorbu nejako takto zahrnú, to sú tie remisky, jazierka a tak. Dobre sa to počúva. Ale čo si urobil preto ako minister, existujúce remisky, ktoré máme, aby boli zahrnuté do poľnohospodárskej pôdy alebo do trvalých trávnatých pozemkov? Aspoň dobytok, ktorý sa pasie medzi týmito remiskami, aby boli súčasťou poľnohospodárskej pôdy, na ktorý malý farmár môže brať dotáciu. Ale to ti prídu z PPA-áčky úradníci, to sa netýka vás, ale on ti zmerá objem, objem stromu, ktorý tam máš, a on ti to odráta z celkovej výmery. Prosím ťa pekne, to je čo? No tak ten farmár asi má zrobiť takto, že ten strom má vypíliť na tom trvalom trávnatom pozemku alebo na tej ornej pôde? No a, to je prístup ako ku krajinotvorbe? Hovoríme tu o remiskách, o jazierkach.
A ja som ti to aj hovoril, ako vytvoriť prirodzenou cestou remisky. Nie som minister poľnohospodárstva, možnože ma počuje, ale však keď tu prebehli ROEP-y, ktoré tu sme spomínali, sceľovanie parciel, vytýčili sa, virtuálne sa síce vytýčili katastrálne cesty, pani riaditeľka, ale to nesúvisí, to nie je na vás, ale na ministra, ale reálne tie cesty nie sú. Oni sú síce v digitálnej forme, krásne máte prístup na tie pozemky, ale reálne vytýčené nie sú v teréne. A keď tá medzera je taká a možno taká až po plafón tuná Národnej rady, to sa pozrite na to a v tom má ísť katastrálna cesta? No, tak ja to robili tie katastrálne cesty? Nikto v tom teréne sa reálne tam nebol pozreť, že kadiaľ má ísť katastrálna cesta. A to, že berú dotácie na katastrálne cesty a rozorané sú cesty, však to je strašné, vy sa nemôžte dostať k svojmu pozemku, lebo vám povie, lebo ja mám tam zasiatu pšenicu, ale on to zrobí jeden rok, druhý rok a to už prebehlo to všetko po sceľovaní parciel. Stále je tu neporiadok, stále je tu neporiadok a hovorím o aktuálnom čase a nie to, čo bolo, ale to, čo je teraz a hovorím tam, kde prebehli ROEP-y a sceľovanie parciel.
A k tej krajinotvorbe, chcem dodať ti, pán minister, len toľko, ak by tie katastrálne cesty, ktoré prešli, v chotároch, v katastrálnych územiach a sú reálne aspoň v tej digitálnej forme, aby sa zachovali, a to je prirodzený, prirodzené podmienky na to, aby sa tam vytvárali tie remisky. Ale my máme existujúce remisky, ale ich ignorujeme, ich ignorujeme. No však dobre, veď však taký mladý poľnohospodár, no čo iné mu potom zostáva? Keď on každý meter štvorcový, na ktorom mu záleží, on síce tú reálne pôdu má, ale na tom, má vzťah ako k tej krajinotvorbe a k tej prírode, nechá tam aj tie kry rásť, stromy tam nechá, ale na to dotáciu nedostane. To ti prídu a to ťa budú naháňať úradníci z PPA-čky.
Malých poľnohospodárov ničíte, jak tá starostka tuná z tej obce, neviem odkiaľ, že 5 400, neviem, NAKA ju vyšetruje. Však to sú hnusné odporné veci. Jej zabránili v užívaní tejto pôdy. Nemohla tam urobiť tie poľnohospodárske úkony a teraz ju NAKA naháňa, že aký to je veľký zločinec.
Prečo nerieši NAKA tých veľkých poľnohospodárov, kde reálne robia tie podvody? Na východe Slovenska stále je tento zápas. Vy si kúpite pôdu, mladý farmár si kúpi pôdu, ale reálne sa k nej nedostane, on ju nemôže ani užívať. Však to je úplne strašné. To nie, že to bolo včera, predvčerom, pred desiatimi rokmi, to stále funguje takto na Slovensku. Veď to sú otrasné veci.
Pani riaditeľka, spomenuli ste 504-ku, mám už len pár sekúnd do konca. Zákon 504-ka o nájme poľnohospodárskej pôdy, dovolím si povedať, ja to netvrdím, ale dovolím si to povedať ako poslanec Národnej rady, je protiústavný, je protiústavný a znevýhodňuje malých farmárov a začínajúcich farmárov. Vy to neviete, ale mohol by to vedieť pán minister tuná sediaci alebo už aj súčasný minister, ktorý je na ministerstve. Mladí farmári, začínajúci farmári stále sa nevedia dostať ku svojej pôde. Možno na dolniakoch to taký problém nie je, ale na východe Slovenska je to obrovský problém. Stále je to obrovský problém. Tu budeme plakať nad tou krajinotvorbou a jak, jak všetko, mesačná krajina, polopúšte sa ako vytvárajú. Ale čo preto robíme? Nerobíme preto absolútne nič. A my tu máme tie podmienky. Tam, kde sú malí farmári a chovajú ten dobytok, aby aj súčasťou toho pasienku boli aj stromy aj kry, aby aj na to ten poľnohospodár mohol dostať tú dotáciu, a to je, to veľmi úzko súvisí so životným prostredím a so životom ako takým na Slovensku.
Viac toho času nemám, ináč by to bola téma, by som tu dokázal rozprávať päť dní alebo aj dva týždne vám na túto tému, ale treba to poľnohospodárstvo pohnúť kdesi dopredu.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem päť faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Ján Mičovský.
Nesmiete stláčať faktickú poznámku, čiže opäť ju stlačte, už ste tam, výborne, tak vás teraz zapnú. Ešte raz, môžete hovoriť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Prepáčte, naučím sa to. No, otvoril si, pán poslanec, veľa tém, ale ešte teda raz k tej obvyklej výške nájmu, kde si teda povedal, že to je tá jediná vec dobrú, ktorú sme urobili. No, urobili sme tých vecí dosť, možno neboli všetky skvelé, ale využívam tento priestor aj na to, aby som poďakoval svojim spolupracovníkom, ktorí skvelí boli. Prišli slúžiť a urobili veľa dobrého a je to vec, ktorá možno nebývala až taká tradičná, že prišli naozaj bojovať za zásadnú zmenu pri správe krajiny v duchu slušnosti.
A čo sa týka toho obvyklého, obvyklej výšky nájmu, tak ešte raz využívam túto možnosť, aby som zdôraznil to, čo tu už aj zaznelo aj ústami pani generálnej riaditeľky a čo si povedal aj ty, jednoducho bola to povinnosť nielen podľa Bruselu a podľa ducha spravodlivosti a logiky, ale aj podľa zákona. My sme vlastne museli napraviť protizákonný stav, ktorý sme zdedili, a tých protizákonných stavov bolo požehnane dosť a toto bol jeden z nich.
Čo sa týka toho tvojho pohľadu na tie krajinné prvky, tak opäť to vysvetlím. Tie krajinné prvky, ktoré máme, od solitérnych stromov až po remízky a rybníky, jazerá, cesty a aleje, vetrolamy a tak ďalej, tie, ktoré sú, tak na tie pôdohospodár dostáva v duchu spoločnej poľnohospodárskej politiky nejakú dotáciu. Nie je významná, môžeme sa o tom baviť, čo sme zdedili, pretože teraz sa budú nastavovať parametre novej SPP-čky. Ale tu je podstata inde.
My jednoducho máme krajinu vyprahnutú, my máme málo tých krajinných prvkov. My potrebujeme tie krajinné prvky dostať do krajiny. Na to musia prísť krajinní architekti, ktorých sme doteraz zaznávali, boli tam len akýmsi takým príveskom. Tí povedia, kde treba z hľadiska krajiny tieto prvky vložiť. V rámci komasácií sa tie pozemky nastavia tak, aby tieto pozemky slúžili tým novým krajinným prvkom. A tam aj tá možnosť prejsť pod vlastníctvo obcí je veľmi správna, pretože obec sa postará o tieto pozemky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predseda Jaroslava Karahuta, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ja ešte k tej obvyklej výške nájmu. Ono sa stále deklaruje, že obvyklou výškou nájmu sa cena zvýšila, no nie je to pravda. Možno u 30-40 % sa cena prenájmu pôdy Slovenského pozemkového fondu ešte znížila a vieme okresy - v Martine zo 17 eur za hektár išla na 12 eur, na 8 eur na hektár. Takže nie je to pravdou, a to z jednoduchého dôvodu, lebo to bolo, to bolo vycucané z prsta. Nebolo tam, nebola tam žiadna metodika k tomu, proste bolo to na základe toho, kto sa ako prihlási a kto akú cenu prizná. Takže ja sa vrátim k tomu, čo som predtým povedal, jediným spravodlivým ukazovateľom je kvalita a pôdna úrodnosť pôdy. Toto dáva hodnotu poľnohospodárskej pôdy.
A čo sa týka malých farmárov, tam pokiaľ chceme tých malých farmárov, určite je to aj záujem Bruselu, je to záujem novej spoločnej poľnohospodárskej politiky podporiť malé, stredné a hlavne rodinné podniky, a preto tie pozemkové úpravy by sa mali v budúcnosti orientovať hlavne na pozemky v správe štátu alebo vo vlastníctve štátu.
Pokiaľ by Slovenský pozemkový fond mal identifikovanú pôdu, a to vieme, že nemá ju všetkú identifikovanú pôdu, väčšinou to je v pôdnych blokoch a nevie ani, kde tá pôda sa nachádza, tak tým pádom nebol by problém aj legislatívne to ošetriť tak, že musí vydať určité percento pôdy pre malých alebo stredných a začínajúcich farmárov, ale musia tomu predchádzať na štátnej pôde pozemkové úpravy.
A to neurobíme nikdy, pokiaľ nezavedieme to, čo teraz sa, čo teraz sa snaží ministerstvo pôdohospodárstva už dlhú dobu, aby to bolo digitalizované, aby to nebolo v papierovej forme, teraz sa robia určité opatrenia, že krajina sa bude digitalizovať, tak pokiaľ sa podarí do dvoch rokov, do troch zdigitalizovať Slovenský pozemkový fond, tak určite sa aj malé dostanú bez problémov k tejto pôde.

Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Richard Takáč.