32. schôdza

Ďakujem veľmi, veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážení panie, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si zareagovať na kolegu poslanca Blcháča. Ja si nemyslím, že štátna pôda a pôda nezistených vlastníkov by mala ísť pod správu obcí. Problém je, problém, čo sa týka spravovania tejto pôdy a vôbec akože poľnohospodárskej pôdy na Slovensku, je, že máme najviac fragmentovanú pôdu na, v cele, v rámci celej Európskej únie. To znamená, nemáme vysporiadané vlastnícke práva k pôde. Za 30 rokov dokázali predchádzajúce vlády, tým nechcem teda povedať, kolega, že to bola len vláda Roberta Fica, dokázali urobiť pozemkové úpravy na 12 % katastrálnych území, z 3 445 to je cca, nepamätám si presne, koľko máme katastrálnych území, čo je nehorázne málo.
A teraz, ja si myslím, teraz, keď predchádzajúca vláda, pani ministerka Matečná povedala a urobila vlastne tú koncepciu pozemkových úprav, kde je vízia, že tieto komplexné pozemkové úpravy sa uskutočnia za 30 rokov. Ja som diskutovala s pánom ministrom Mičovským, len som povedala, či, či si vie niekto predstaviť, že moje deti, ktoré majú 33 a 32 rokov, keď budú viac ako 60-roční, dostanú scelené pozemky. To je nonsens, nonsens, a preto si myslím, že naozaj by štát mal pristúpiť k urýchleným procesom a kontinuálnym procesom pozemkových úprav. To je ad jedna.
A ad dve, mal by prednostne osloviť ľudí a občanov a ponúknuť im finančnú náhradu za tieto spoluvlastnícke podiely. Pretože som presvedčená, že mnohí ľudia toto budú chcieť urobiť a tej, a tá pôda, ktorú si dajú oni zaplatiť, ja vám poviem tak, moja 80-ročná mama určite radšej využije svoje peniaze a pôjde do kúpeľov a nejakým spôsobom si ich ešte užije, ako by mali sme 30 rokov čakať na pozemkové úpravy. A tá pôda by mala ísť do vlastníctva Slovenského pozemkového fondu, nie obcí.
A v rámci tých komplexných pozemkových úprav predsa by sa mala robiť tá krajinná tvorba a to vysporiadané, vysporiadanie tak, aby konečne tá pôda, ktorá bude v pláne na cesty a rôzne iné infraštruktúry, nebola pridelená nejakým reštituentom, nejakým súkromným vlastníkom, ale aby to bolo usporiadané tak, aby sa potom nemusela následne vyplácať, ako to bolo urobené za predchádzajúcich vlád, významným politikom, ktorí dostali túto pôdu a následne ju predali, lebo bude tam budovaná diaľnica. Nebudem menovať.
Takže toto si myslím, že by mala byť priorita. Nechápem, prečo by mala ísť do vlastníctva obcí, pretože do vlastníctva obcí naozaj má ísť len tá pôda, ktorá mala by byť scelená a robte si s ňou, čo chcete. Ale pozemkový fond by mal byť tým správcom štátnej pôdy a pôdy nezistených vlastníkov. Nezistení vlastníci sú vlastne len, teda je to neprededená pôda. A každé právo aj zaväzuje, čiže ak raz niekto má vo vlastníctve pôdu, tak jeho povinnosťou je uskutočniť dedičské konania a následne teda sa z tých nezistených stávajú zistení vlastníci a toto sa robí rovnako pri pozemkových úpravách.
Čo je pre mňa dôležité, je zaviesť transparentnosť do procesov prideľovania pôdy do nájmu. Toto je alfa a omega. To máme aj v programovom vyhlásení vlády a, samozrejme, nastaviť pravidlá a podmienky tak, aby sa spravodlivejšie dostali k nájmom štátnej pôdy všetci poľnohospodári. To je všetko.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Milá pani kolegyňa, ja beriem na vedomie, že nesúhlasíte s tým, aby tie pozemky v zastavaných, v zastavaných územiach obcí a miest neprešli do vlastníctva, je to názor možno toho politického spektra, ktoré zastávate. Ale vedzte, že to, že, že to nie je dobré. Vedzte, že keby ste boli možno včera absolvovali tú debatu, ktorú sme tu mali k tomuto návrhu zákona, tak by ste možno pochopili to, čo ste nakoniec aj povedali, že my máme záujem, že cez obce a mestá, aby sa nakoniec tie pozemky a tie podiely vysporiadali.
A preto asi keby sa tomu venovalo takmer 3-tisíc obcí a miest, by to bolo možno skôr, ako keď sa tomu bude venovať jeden Slovenský pozemkový fond na celom území, keď má ešte okrem toho extravilány, ktorých je neporovnateľne viac.
Ja neviem, aké je percento, to si môžem zistiť, zastavaných území, ale určite to nie je viac ako 20 %. O tom som teraz tak presvedčený. Takže Slovenský pozemkový fond má dosť práce s tým, aby práve v tých nezastavaných častiach obce mohlo robiť tieto všetky úpravy, o ktorých ste hovorili, a s tým súhlasím. A keď to prinesie lepší model, ako je teraz nastolený, aj keď to bude trvať 30 rokov, tak tomu by bolo treba dať asi Nobelovu cenu. Ak sa dosiahne stav, že všetky pozemky na Slovensku budú mať jasného majiteľa, budú scelené, prebehnú komasácie a všetky tie veci, ktoré sú s tým súvisiace.
Ja by som vás poprosil, keby ste skúsili prehodnotiť názor na ten proces presunov pozemkov. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Čo sa týka pozemkových úprav, pani kolegyňa, ja budem stále zastávať názor ten, že systémové riešenie pozemkov, systémové riešenie pozemkových úprav musí predchádzať zmena občianskeho zákonníka v oblasti dedičských práv. Stále ľudia sa rodia, ľudia umierajú, pokiaľ tento systém nezmeníme, dáme miliardu za 30 rokov, máš pravdu, o 30 rokov sa dostanú možno aj moje deti k pôde, ale potom zase oni zomrú a znovu sa to bude dediť.
Čiže tam ja tvrdo zastávam to, aby právo dediť pôdu bolo právo na jedného dediča a s finančnou náhradou ostatných spolu..., spolunárokovateľné tie dedičské práva.
Čo sa týka finančnej náhrady, ja súhlasím s tým. Je to jedno z riešení. Ja si myslím, a bolo by aj účinné, aby štát vysporiadal hlavne drobné, drobné pozemky, ktoré sú, ktoré sú dnes v rámci stomiliónov spoluvlastníckych vzťahov. Avšak tomu musí predchádzať aj nejaké systémové opatrenie v podobe zákazu ďalšieho predaja tejto pôdy. Lebo to zase by bol biznis pre niekoľkých vyvolených, čiže áno, štát odkúpi, štát vysporiada, ale súčasne je zákaz uplatniť si zákaz predaja hlavne poľnohospodárskej pôdy. Pretože máme pôdu chránenú ústavou a tam by to právo malo byť uplatnené.
A čo sa týka obcí, čo sa týka obcí, ja, ja si osobne myslím, že pokiaľ by sa to ozaj pripravilo dobre a transparentne, tak pôda pod cestami, pod stavbami v rámci obcí by mohla byť v správe alebo majetku obcí, lebo tak sa nikto s ňou nenakladá, nikto nemá k nej prístup iba tie dotknuté, dotknuté obce.
A čo sa týka transparentnosti, tak v súvislosti s predchádzajúcim vystúpením pani riaditeľky, ja si nemyslím, že to je iba zlyhanie jednotlivcov z minulosti. Je to aj zlyhanie systému. Pretože systém umožňoval týmto jednotlivcom, aby zneužívali to svoje postavenie v rámci Slovenského pozemkového fondu.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Vítam túto debatu, lebo treba si jasne povedať, že áno, do majetku obcí čosi môže prejsť, ale nie intravilán, ale extravilán, tak ako to tu už aj možno zaznelo, ja to len doplním.
Máme 3 557 katastrálnych území na Slovensku, bavíme sa tu o pozemkových úpravách, áno, tie sa vykonali zatiaľ na 430 a týmto tempom naozaj nám treba desaťročia. Ale hovorme to a o tom, čo táto krajina potrebuje rovnako ako komasácie.
Potrebujeme ju skvalitniť z hľadiska odolnosti voči ekologickým zmenám, voči klimatickým zmenám. A na to máme, žiaľbohu, veľmi jednoduchú cifru. Komplexné pozemkové úpravy, ktoré by zohľadnili práve tie potrebné prvky v krajine, v ktorých je spoločné zariadenia, tie boli vykonané na počte katastrov, ktorý sa pamätá veľmi ľahko - nula.
A práve preto treba vniesť do systému pozemkových úprav práve aj krajných architektov, ktorí musia prednostne pred geodetmi prísť, tie prvky navrhnúť, kde majú byť tie remízky, aleje, poldre, jazerá, cesty a tí geodeti to musia len vykonať.
A potom, ak to tak vykonajú, tak tieto pozemky pod spoločnými zariadeniami, nech prejdú pod obce. Do majetkov obcí, bude to úplne v poriadku, lebo to bude chrániť predovšetkým obec, jej ľudí a jej pôdohospodárov. Tam by som si vedel predstaviť tento prechod. Ale v intraviláne sa mi zdá, že táto diskusia, pán poslanec Blcháč odišiel, ale možno to počuje. By mohla byť po spoločnej zhode zameraná práve do extravilánu, tam by som to v súvislosti s komplexnými pozemkovými úpravami ocenil. Naša krajina ich extrémne potrebuje.
Ďakujem.

Len chcem poďakovať za príspevok kolegyni poslankyni Halgašovej a iba také dva body.
Tie pozemkové úpravy sú naozaj obrovský problém. Je naozaj málo tých uskutočnených. Podľa informácií, ktoré mám ja od ľudí, ktorí robia pozemkové úpravy, tak oni boli v podstate dosť zarezané tie projekty posledné roky, vôbec sa nejaké ďalšie nespúšťali, čo je obrovská škoda nielen práve pre vysporiadanie vlastne celistvosti a aj vlastníckych vzťahov prípadne, ale aj z toho dôvodu, že tento, táto činnosť si vyžaduje veľmi špecifické odborné kapacity. Tieto kapacity tu máme a tieto kapacity prakticky zamrzli. Oni nemôžu vykonávať tú prácu, ktorú vedia robiť, a mnoho firiem v podstate skrachovalo. Firiem, ktoré robili pozemkové úpravy, a to je obrovská podľa mňa škola. Lebo štát potrebuje tie pozemkové úpravy, štát má kapacity odborné a nezadáva im tieto zákazky. Takže domnievam sa, že toto treba a veľmi urgentne a rýchlo riešiť.
Čo sa týka ešte možno tých štátnych pôd, tak v tejto otázke ja som ešte, by som povedal, trochu, trochu ďalej, a ja by som naozaj bol rád, keby sme štátne pôdy, ktoré štát nepotrebuje pre, vo verejnom záujme, a ktoré nepotrebuje mať ako rezervu pre prípadnú napríklad výmenu, tak aby sme tieto štátne pôdy čo najskôr sprivatizovali. Pretože súkromný vlastník je najlepší vlastník a tento proces, si myslím, že by bol fajn. Hovorím, ale o tom, že istý podiel štátnych pôd potrebujeme jednoznačne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.
Pani kolegyňa Halgašová, ja si myslím, že vy ste nepočúvali predchádzajúce vystúpenie pána Blcháča, nakoľko on nehovoril o správe pozemkov. On hovoril o presune vlastníctva ako-takého v rámci intravilánov, hej? To znamená, že nielen správu, ale ako vlastníctvo ako-také, aby tie obce a mestá mohli s týmto, s týmito pozemkami nakladať z hľadiska urýchlenia procesu v rámci možno eurofondov a rôznych iných aktivít, ktoré majú, a zdĺhavo sa nevedia dostať k tým pozemkom. Možnože pod, ja neviem, kultúrnymi domami, pod ihriskami, pod cintorínmi, čiže toto bol ten zámer.
Samozrejme, v rámci tohto presunu vlastníctva je to všetko na diskusiu, je to na diskusiu. Ja pevne verím, že možno do budúcnosti toto príde ako nejaký váš návrh. No neviem si predstaviť, že by sme presúvali vlastníctvo ako-také v rámci extravilánov. Akože to je úplne podľa mňa mimo. Ako to sa fakt reálne môžeme baviť iba o intraviláne. Neviem, ako by sme poľnohospodárske pozemky dávali pod obce, mestá, podľa mňa by ich ani nechceli, lebo čo by s nimi robili. To je ďalšia vec.
Myslím si, že v rámci, v rámci pozemkových úprav, ktoré ste spomínala, tak si myslím, že je potrebné doriešiť určite to dedičstvo. Stačí sa pozreť len do Čiech, tí idú podľa úplne iného práva z minulosti a sú v úplne inom stave z hľadiska rozdrobenosti, sú na tom omnoho, omnoho lepšie, preto aj sú popredu z hľadiska budovania napríklad cyklotrás a ďalších rôznych iných investičných zámerov.
Pokiaľ si dobre pamätám, tak pozemkové úpravy ešte predchádzajúca vláda vyčlenila v rámci vlády. Schválila, že každý rok vyčlení 30 mil. na pozemkové úpravy. Pýtam sa, ste druhým rokom, koľko sa pozemkových úprav spravilo.
A úplne ako na záver vyjadrenie SaS-ky, že treba sprivatizovať pozemky, ktoré nie sú využiteľné, a popredať ich súkromníkom, lebo ich je viacej a lepšie sa budú spravovať, je pre mňa úplne scestné.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že hovoríme vlastne tuná o rovnakej, rovnakých cieľoch a presne toto, táto diskusia v parlamente ukazuje, ako veľmi chýba celospoločenská diskusia na túto tému, ako veľmi sa opomínala táto diskusia. Pretože len v rámci normálnej a odbornej diskusii vieme nájsť najrozumnejšie riešenia. Žiaľ, to tu bolo tridsať rokov opomínané. Rada sa zúčastním akejkoľvek diskusie.
Na margo, nebudem možno celkom menovať jednotlivých vystupujúcich, ale áno, padlo, padli už aj také návrhy, že komplet celá pôda štátna aj nezistených vlastníkov, že sa má zo Správy pozemkového fondu presunúť na obce, mestá a že sa má rozpredať. Ja s tým nesúhlasím, pretože štátna pôda by sa nemala predávať, má zostať v správe Slovenského pozemkového fondu a zaviesť transparentné pravidlá, čo sa týka nájmov. To je prvá vec.
Druhá vec, súhlasím s pánom poslancom a predsedom výboru Karahutom, čo sa týka toho dedenia. Áno, ale to nebráni, aby sme nepracovali na komplexných pozemkových úpravách a otvorme diskusiu aj o tom, ako zabránime rozpredávaniu pôdy a ďalšiemu drobeniu pôdy. Čiže to je zasa len na tom, aby sme zmysluplne diskutovali.
Žiaľ, tu počas tridsiatich rokov prevládali individuálne záujmy nad celospoločenskými a toto je potrebné si uvedomiť a vlastne my potrebujeme nastaviť pravidlá tak, aby vlastne celospoločenské záujmy boli uprednostnené, pretože vysporiadanie vlastníctva je celospoločenským záujmom a je to dlh každej jednej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani riaditeľka, spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Skúsim nadviazať na to, čo teraz tuná doznelo.
Ja patrím ku skupine poslancov a mám názor taký, že pôda, ktorá je v intraviláne, pani riaditeľka, a ktorú spravuje Slovenský pozemkový fond a tu spravuje aj pôdu takú, kde sú neznámi vlastníci a je v intraviláne, nech spravuje Slovenský pozemkový fond tak, ako je to doposiaľ, aby to neprechádzalo pod mestá a obce. Tak ako to tu bolo aj naznačené, sú aj opodstatnené obavy, že potom sa s tým kšeftuje a podobne. Keď sa to prevedie, neznámy vlastník na mesto a teraz sa prihlásili by neskôr aj tí pôvodní vlastníci v rámci toho obnovenia dedičského konania, ako sa dostanú k tej pôde, keď už ich má mesto? Nikdy sa k nej nedostane.
Neokrádajme občanov nášho štátu a toto by som považoval za zlodejinu. Je to veľmi, veľmi citlivá téma. Za sedemdesiat rokov v Slovenskej republike, prepáčte, ale, poviem, je obrovský chaos a neporiadok, ľudia sa nemôžu dostať k pôde.
Ja si dovolím kolegu Janka Mičovského tuná pochváliť za celý ten čas ministrovania a keď by aj nič neurobil, tak ako mu to vyčítajú tu niektorí kolegovia, predsa len jednu vec urobil, ktorú som v podstate pozitívne vnímal, a to bola výška nájmov, tá obvyklá cena, ktorá tuná bola. To bola jediná vec, prepáč mi to, pán minister, jediná vec za skoro rok a pol tvojho pôsobenia, ktorú som naozaj vnímal ako vysoko pozitívnu. Pretože, tak ako si to povedal aj v rámci rozpravy, u nás to je v regióne trochu inak. Je iné, keď ja som agrobarónom a ja mám prenajatú pôdu štátu, pani riaditeľka, tisíc hektárov a platím za ňu päť eura. U nás je to desať eura. A teraz druhý je tu malý, drobný roľník, ale on k takejto pôde sa vôbec nedostane, k štátnej pôde sa nedostane a keď si prenájme, pán minister, túto pôdu od súkromníka, no tak naozaj to musí zaplatiť 50, 70 eur za hektár. A platiť päť eura alebo desať eura za pôdu a platiť 70, no kde je tu, jaký je tu konkurenčný boj? Však to je, to je nespravodlivá vec, ktorá sa tu a stále sa tuná deje, pani riaditeľka. To, že ste zastavili ako tie predlžovania tých nájomných zmlúv, to je veľmi dobré, len aby ste ale to dali na správnu mieru. Ale aj umožnite, ja tu stojím hlavne na strane malých farmárov, mladých, začínajúcich farmárov. Veď oni sa k tomu nemôžu dostať k tej pôde. Viete, tie rozprávky, ktoré tuná boli v Národnej rade pár rokov dozadu, že až osemnásť hektárov, pani riaditeľka, môžu mladí farmári dostať do nájmu. No, koľko ich máme na Slovensku? Postavte sa tu k tomu rečníckemu pultu, neberte to osobne, lebo vy ste tam krátko. Ale koľko máme tuná takýchto nájomných zmlúv? Koľkí mladí farmári reálne sa dostali k tejto pôde?
Pán minister, toto ti zase ja vyčítam. Ty si mal urobiť ešte oveľa viac pre tých farmárov. To, že sa vyrovnala tá konkurencia a ten konkurenčný možno zápas ako v poľnohospodárstve, to áno. Lebo ja keď mám, ja neviem, sto hektárov, tisíc hektárov pôdy za päť eur alebo za desať eura a mladí farmár, ktorý má ja neviem desať hektárov, ale platí 70 eura alebo, ja neviem, keby mal aj viac ten malý farmár, ale platí, je to, proste je to nepomer veľký. Tak to je, to je veľmi nespravodlivá vec, ktorá sa tuná deje.
Pani riaditeľka, skúste sa zamyslieť ale aj nad vecou takou, kde sú malí farmári, v susedstve majú pôdu Slovenského pozemkového fondu, či už ju chcú kúpiť v tom, hovorím o extraviláne, alebo zámenu tej pôdy, lebo to súvisí s farmou tých malých farmárov, veď to sú neskutočné obštrukcie. To, čo ste spomínali, ako tie personálne veci, vy môžte dať na Slovenský pozemkový fond aj, neviem, poviem aj dnes, žiadosť, ale celé roky vy nedostanete odpoveď. Však to sú roky, to nie sú dva roky, tri roky, ale to aj sedem rokov môžte čakať, desať rokov môžte čakať. Tak potom ako fungoval ten Slovenský pozemkový fond? To, že tu prechádzajú aj personálne ako zmeny, ja s tým súhlasím, nech sa zrobia poriadky. A mne to je jedno, či tam boli predtým nejakí, alebo teraz sú tam, alebo podobne.
Tuná pán minister Mičovský, tuná spomínal to sceľovanie parciel a ja som veľmi často na to myslel, aj však som ti to aj hovoril, že treba poslať architektov, kde tú krajinotvorbu nejako takto zahrnú, to sú tie remisky, jazierka a tak. Dobre sa to počúva. Ale čo si urobil preto ako minister, existujúce remisky, ktoré máme, aby boli zahrnuté do poľnohospodárskej pôdy alebo do trvalých trávnatých pozemkov? Aspoň dobytok, ktorý sa pasie medzi týmito remiskami, aby boli súčasťou poľnohospodárskej pôdy, na ktorý malý farmár môže brať dotáciu. Ale to ti prídu z PPA-áčky úradníci, to sa netýka vás, ale on ti zmerá objem, objem stromu, ktorý tam máš, a on ti to odráta z celkovej výmery. Prosím ťa pekne, to je čo? No tak ten farmár asi má zrobiť takto, že ten strom má vypíliť na tom trvalom trávnatom pozemku alebo na tej ornej pôde? No a, to je prístup ako ku krajinotvorbe? Hovoríme tu o remiskách, o jazierkach.
A ja som ti to aj hovoril, ako vytvoriť prirodzenou cestou remisky. Nie som minister poľnohospodárstva, možnože ma počuje, ale však keď tu prebehli ROEP-y, ktoré tu sme spomínali, sceľovanie parciel, vytýčili sa, virtuálne sa síce vytýčili katastrálne cesty, pani riaditeľka, ale to nesúvisí, to nie je na vás, ale na ministra, ale reálne tie cesty nie sú. Oni sú síce v digitálnej forme, krásne máte prístup na tie pozemky, ale reálne vytýčené nie sú v teréne. A keď tá medzera je taká a možno taká až po plafón tuná Národnej rady, to sa pozrite na to a v tom má ísť katastrálna cesta? No, tak ja to robili tie katastrálne cesty? Nikto v tom teréne sa reálne tam nebol pozreť, že kadiaľ má ísť katastrálna cesta. A to, že berú dotácie na katastrálne cesty a rozorané sú cesty, však to je strašné, vy sa nemôžte dostať k svojmu pozemku, lebo vám povie, lebo ja mám tam zasiatu pšenicu, ale on to zrobí jeden rok, druhý rok a to už prebehlo to všetko po sceľovaní parciel. Stále je tu neporiadok, stále je tu neporiadok a hovorím o aktuálnom čase a nie to, čo bolo, ale to, čo je teraz a hovorím tam, kde prebehli ROEP-y a sceľovanie parciel.
A k tej krajinotvorbe, chcem dodať ti, pán minister, len toľko, ak by tie katastrálne cesty, ktoré prešli, v chotároch, v katastrálnych územiach a sú reálne aspoň v tej digitálnej forme, aby sa zachovali, a to je prirodzený, prirodzené podmienky na to, aby sa tam vytvárali tie remisky. Ale my máme existujúce remisky, ale ich ignorujeme, ich ignorujeme. No však dobre, veď však taký mladý poľnohospodár, no čo iné mu potom zostáva? Keď on každý meter štvorcový, na ktorom mu záleží, on síce tú reálne pôdu má, ale na tom, má vzťah ako k tej krajinotvorbe a k tej prírode, nechá tam aj tie kry rásť, stromy tam nechá, ale na to dotáciu nedostane. To ti prídu a to ťa budú naháňať úradníci z PPA-čky.
Malých poľnohospodárov ničíte, jak tá starostka tuná z tej obce, neviem odkiaľ, že 5 400, neviem, NAKA ju vyšetruje. Však to sú hnusné odporné veci. Jej zabránili v užívaní tejto pôdy. Nemohla tam urobiť tie poľnohospodárske úkony a teraz ju NAKA naháňa, že aký to je veľký zločinec.
Prečo nerieši NAKA tých veľkých poľnohospodárov, kde reálne robia tie podvody? Na východe Slovenska stále je tento zápas. Vy si kúpite pôdu, mladý farmár si kúpi pôdu, ale reálne sa k nej nedostane, on ju nemôže ani užívať. Však to je úplne strašné. To nie, že to bolo včera, predvčerom, pred desiatimi rokmi, to stále funguje takto na Slovensku. Veď to sú otrasné veci.
Pani riaditeľka, spomenuli ste 504-ku, mám už len pár sekúnd do konca. Zákon 504-ka o nájme poľnohospodárskej pôdy, dovolím si povedať, ja to netvrdím, ale dovolím si to povedať ako poslanec Národnej rady, je protiústavný, je protiústavný a znevýhodňuje malých farmárov a začínajúcich farmárov. Vy to neviete, ale mohol by to vedieť pán minister tuná sediaci alebo už aj súčasný minister, ktorý je na ministerstve. Mladí farmári, začínajúci farmári stále sa nevedia dostať ku svojej pôde. Možno na dolniakoch to taký problém nie je, ale na východe Slovenska je to obrovský problém. Stále je to obrovský problém. Tu budeme plakať nad tou krajinotvorbou a jak, jak všetko, mesačná krajina, polopúšte sa ako vytvárajú. Ale čo preto robíme? Nerobíme preto absolútne nič. A my tu máme tie podmienky. Tam, kde sú malí farmári a chovajú ten dobytok, aby aj súčasťou toho pasienku boli aj stromy aj kry, aby aj na to ten poľnohospodár mohol dostať tú dotáciu, a to je, to veľmi úzko súvisí so životným prostredím a so životom ako takým na Slovensku.
Viac toho času nemám, ináč by to bola téma, by som tu dokázal rozprávať päť dní alebo aj dva týždne vám na túto tému, ale treba to poľnohospodárstvo pohnúť kdesi dopredu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Prepáčte, naučím sa to. No, otvoril si, pán poslanec, veľa tém, ale ešte teda raz k tej obvyklej výške nájmu, kde si teda povedal, že to je tá jediná vec dobrú, ktorú sme urobili. No, urobili sme tých vecí dosť, možno neboli všetky skvelé, ale využívam tento priestor aj na to, aby som poďakoval svojim spolupracovníkom, ktorí skvelí boli. Prišli slúžiť a urobili veľa dobrého a je to vec, ktorá možno nebývala až taká tradičná, že prišli naozaj bojovať za zásadnú zmenu pri správe krajiny v duchu slušnosti.
A čo sa týka toho obvyklého, obvyklej výšky nájmu, tak ešte raz využívam túto možnosť, aby som zdôraznil to, čo tu už aj zaznelo aj ústami pani generálnej riaditeľky a čo si povedal aj ty, jednoducho bola to povinnosť nielen podľa Bruselu a podľa ducha spravodlivosti a logiky, ale aj podľa zákona. My sme vlastne museli napraviť protizákonný stav, ktorý sme zdedili, a tých protizákonných stavov bolo požehnane dosť a toto bol jeden z nich.
Čo sa týka toho tvojho pohľadu na tie krajinné prvky, tak opäť to vysvetlím. Tie krajinné prvky, ktoré máme, od solitérnych stromov až po remízky a rybníky, jazerá, cesty a aleje, vetrolamy a tak ďalej, tie, ktoré sú, tak na tie pôdohospodár dostáva v duchu spoločnej poľnohospodárskej politiky nejakú dotáciu. Nie je významná, môžeme sa o tom baviť, čo sme zdedili, pretože teraz sa budú nastavovať parametre novej SPP-čky. Ale tu je podstata inde.
My jednoducho máme krajinu vyprahnutú, my máme málo tých krajinných prvkov. My potrebujeme tie krajinné prvky dostať do krajiny. Na to musia prísť krajinní architekti, ktorých sme doteraz zaznávali, boli tam len akýmsi takým príveskom. Tí povedia, kde treba z hľadiska krajiny tieto prvky vložiť. V rámci komasácií sa tie pozemky nastavia tak, aby tieto pozemky slúžili tým novým krajinným prvkom. A tam aj tá možnosť prejsť pod vlastníctvo obcí je veľmi správna, pretože obec sa postará o tieto pozemky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja ešte k tej obvyklej výške nájmu. Ono sa stále deklaruje, že obvyklou výškou nájmu sa cena zvýšila, no nie je to pravda. Možno u 30-40 % sa cena prenájmu pôdy Slovenského pozemkového fondu ešte znížila a vieme okresy - v Martine zo 17 eur za hektár išla na 12 eur, na 8 eur na hektár. Takže nie je to pravdou, a to z jednoduchého dôvodu, lebo to bolo, to bolo vycucané z prsta. Nebolo tam, nebola tam žiadna metodika k tomu, proste bolo to na základe toho, kto sa ako prihlási a kto akú cenu prizná. Takže ja sa vrátim k tomu, čo som predtým povedal, jediným spravodlivým ukazovateľom je kvalita a pôdna úrodnosť pôdy. Toto dáva hodnotu poľnohospodárskej pôdy.
A čo sa týka malých farmárov, tam pokiaľ chceme tých malých farmárov, určite je to aj záujem Bruselu, je to záujem novej spoločnej poľnohospodárskej politiky podporiť malé, stredné a hlavne rodinné podniky, a preto tie pozemkové úpravy by sa mali v budúcnosti orientovať hlavne na pozemky v správe štátu alebo vo vlastníctve štátu.
Pokiaľ by Slovenský pozemkový fond mal identifikovanú pôdu, a to vieme, že nemá ju všetkú identifikovanú pôdu, väčšinou to je v pôdnych blokoch a nevie ani, kde tá pôda sa nachádza, tak tým pádom nebol by problém aj legislatívne to ošetriť tak, že musí vydať určité percento pôdy pre malých alebo stredných a začínajúcich farmárov, ale musia tomu predchádzať na štátnej pôde pozemkové úpravy.
A to neurobíme nikdy, pokiaľ nezavedieme to, čo teraz sa, čo teraz sa snaží ministerstvo pôdohospodárstva už dlhú dobu, aby to bolo digitalizované, aby to nebolo v papierovej forme, teraz sa robia určité opatrenia, že krajina sa bude digitalizovať, tak pokiaľ sa podarí do dvoch rokov, do troch zdigitalizovať Slovenský pozemkový fond, tak určite sa aj malé dostanú bez problémov k tejto pôde.