32. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predstavil činnosť Ústavu pamäti národa za rok 2020, tak ako je zachytená v predloženej výročnej správe, ktorú vypracovala a v Dozornej rade ústavu prerokovala Správna rada ÚPN dňa 30. apríla 2021.
Ústav pamäti národa je verejnoprávna ustanovizeň so sídlom v Bratislave, zriadená zákonom č. 553/2002. Medzi jeho úlohy patrí úplne a nestranne hodnotiť obdobie neslobody, sprístupňovať dokumenty o prenasledovaní osôb, zverejňovať údaje o vykonávateľoch tohto prenasledovania, poskytovať verejnosti výsledky v svojej činnosti a propagovať myšlienky slobody a obrany demokracie. (Ruch v sále, zaznenie gongu.) Počas roku 2020 bolo v pracovnom pomere s Ústavom pamäti národa celkovo 66 zamestnancov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel Gábor, podpredseda NR SR
Kolegovia z vládnej koalície, poprosím vás, aby ste sa utíšili!
Pálffy, Ján, predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa
Do pracovného pomeru počas roka nastúpili traja. Pracovný pomer ukončili dvaja zamestnanci. Vysokoškolské vzdelanie malo 49 zamestnancov, čo spolu predstavuje takmer 77 % z celkového počtu zamestnancov.
Ústav pamäti národa mal na rok 2020 schválený transfer zo štátneho rozpočtu vo výške 2 008 292 eur. V priebehu roka bol ministerstvom financií na základe žiadosti Ústavu pamäti národa transfer zo štátneho rozpočtu navýšený o 266 576 eur. ÚPN mal k 31. decembru 2020 majetok v účtovnej hodnote 676 066 eur, ktorého reálna hodnota bola 66 560 eur.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som teraz konkrétnejšie priblížil výsledky práce Ústavu pamäti národa za uplynulý rok. Pandemická situácia mala za následok presun ťažiska pracovnej pozornosti na aktivity a činnosti súvisiace s vnútorným chodom inštitúcie, ako aj reštrukturalizáciu ústavu. Taktiež sme sa venovali riešeniu priestorovej situácie. Prácou v režime home office sa podarilo výraznejšie pokročiť v tvorbe nových a konsolidácií a aktualizácií starších pracovných databáz.
Ako som už naznačil, minulý rok sa na základe identifikovaných potrieb zefektívnenia vnútorných procesov realizovala zmena organizačnej štruktúry ÚPN, ktorá v zmysle uznesenia Správnej rady zo 17. apríla vstúpila do platnosti 1. septembra. Z pôvodne deviatich samostatných organizačných zložiek vznikli tri odbory, ktoré sa ďalej členia na oddelenia a referáty. Správu a sprístupňovanie archívnych dokumentov, ako aj ich digitalizáciu zabezpečuje archív ÚPN. Spracovanie informácií obsiahnutých v archívnych dokumentoch i svedecky pamätníkov a ich následné sprostredkovanie verejnosti zabezpečuje centrum výskumu obdobia neslobody. Činnosti potrebné pre riadny chod inštitúcie zabezpečuje kancelária ÚPN.
Minulý rok ústav plnil výskumné úlohy v pätnástich okruhoch. Samostatne alebo v spolupráci s partnerskými inštitúciami pripravoval sedem vedeckých konferencií a seminárov, z ktorých bolo možné zrealizovať iba jednu konferenciu. Zamestnanci ÚPN v rôznych typoch vedeckých a odborných časopisov, zborníkov a iných publikácií mali celkovo 88 výstupov. Ústav nakrútil 30 svedeckých výpovedí v rámci zaznamenávania svedkov obdobia neslobody. Samostatne vydal štyri knižné publikácie.
V rámci osvetových a vzdelávacích aktivít pripravil päť diskusných večerov a na ďalších troch diskusiách aktívne participoval. Taktiež pripravil 31 prednášok pre študentov a verejnosť. Informácie o období neslobody chce sprostredkovať aj prostredníctvom dvoch nových pripravovaných výstav, pričom v roku 2020 reinštaloval ďalších 5.
Pre širokú verejnosť ústav už v roku 2019 pripravil tematickú webovú stránku s interaktívnou mapou pamätníkov obdobia neslobody, ktorú v roku 2020 priebežne dopĺňal. Pracovníci ústavu taktiež pripravili 6 informačných bulletinov a 23 vzdelávacích videí. Ústav obslúžil 186 bádateľských návštev, pričom im pripravil 171 362 strán archívnych dokumentov. Žiadateľom sprístupnil v zmysle zákona o pamäti národa ďalších celkovo 4 423 strán, pričom zdigitalizovaných bolo spolu 123 529 strán dokumentov.
Ústav pamäti národa sprístupňuje dokumenty po bývalých bezpečnostných zložkách štátu taktiež na základe písomnej žiadosti v zmysle zákona o pamäti národa. V roku 2020 pripravil a 34 žiadateľom sprístupnil celkovo spomínaných 4 423 strán dokumentov. Podľa zákona o protikomunistickom odboji sme v minulom roku priznali postavenie účastníka protikomunistického odboja 24 a postavenie veterána protikomunistického odboja 21 osobám.
Popularizačné a osvetové aktivity, ktorým ústav už tradične venuje mimoriadnu pozornosť, boli tou oblasťou činnosti ÚPN, ktorá bola najviditeľnejšie postihnutá pandémiou. V jej dôsledku musela byť väčšina podujatí zrušených a iné transformované do online podoby.
V rámci multilaterálnej spolupráce ústav participoval na činnosti troch nadnárodných pamäťových združeniach. Najvýznamnejším medzinárodným aktom bol podpis dohody o spolupráci medzi Ústavom pamäti národa a Archívom bezpečnostnej služby Ukrajiny dňa 20. februára 2020. Na domácej pôde sme pokračovali v spolupráci s organizáciami politických väzňov, pracovníci ÚPN pôsobili v ústrednej predmetovej komisii Štátneho pedagogického ústavu. Dlhodobá spolupráca s občianskym združením Klub 89 bola potvrdená podpísaním memoranda o spolupráci dňa 23. septembra 2020.
V rámci spolupráce s partnermi sa ústav zapojil do viacerých projektov osvetového charakteru. So spoločnosťou APEX zastupujúcou iniciatívu za vznik múzea obeti komunizmu verifikoval údaje na mapu obetí komunizmu. So zástupcami poľského veľvyslanectva sa pokračovalo v spolupráci na mapovaní problematiky pašovania náboženskej literatúry na Slovensku. Spracovali sa koncepčné podklady na kreovanie múzea totalitných režimov. V spolupráci s univerzitami pokračovala prax odborných stáží študentov na ÚPN. Pracovníci ústavu boli oponentmi viacerých diplomových aj dizertačných prác.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aj napriek mimoriadne zložitej situácii vyvolanej pandémiou, plnil ÚPN v minulom roku úlohy, ktoré mu ukladá zákon o pamäti národa. Pracovníci ústavu pokračovali i keď v upravenej podobe v napĺňaní dlhodobých projektov i v rozvíjaní nových aktivít. Venovali sa činnostiam, akými sú vedecký výskum, vytváranie evidencií, dokumentácie a činnosti štátnej bezpečnosti, sprístupňovanie dokumentov z činnosti represívnych zložiek, spracovávanie archívnych fondov, služby pre bádateľov, poskytovanie informácií štátnym orgánom pre plnenie ich zákonom stanovených úloh. Takisto sa podieľali na vzdelávaní a popularizačných aktivitách.
S cieľom ďalšieho rozvoja a plnenia úloh ústavu vyplývajúcich zo zákona bude v najbližšej dobe potrebné vyčleniť dostatok finančných prostriedkov na rekonštrukciu nového a po prvýkrát vlastného sídla ÚPN, ale najmä na navýšenie finančných prostriedkov, ktoré umožnia posilnenie personálnych kapacít ústavu tak, aby aj naďalej bolo možné na potrebnej úrovni plniť všetky súčasné, ako aj novou legislatívou pripravované úlohy.
V záujme nastolenia spravodlivosti bude ústav aj naďalej vyvíjať a podporovať aktivity súvisiace s vyrovnávaním sa s totalitnou minulosťou, odškodnením obetí a náprav o spáchaní krívd.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
Vystúpenia
11:12
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:12
Marián ViskupičVystúpenie s procedurálnym návrhom
30.6.2021 o 11:12 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcem oznámiť členom finančného výboru, že sa stretávame zajtra ráno 8.15 v našej štandardnej miestnosti. Ďakujem pekne.
Rozpracované
11:12
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:12
Peter KremskýVystúpenie s procedurálnym návrhom
30.6.2021 o 11:12 hod.
Mgr.
Peter Kremský
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem oznámiť členom hospodárskeho výboru, že schôdza sa uskutoční dnes o 11.30 v miestnosti 149a na prvom poschodí.
Rozpracované
11:13
Uvádzajúci uvádza bod 11:13
Ján PálffyVážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predstavil činnosť Ústavu pamäti národa za rok 2020, tak ako je zachytená v predloženej výročnej správe, ktorú vypracovala a v Dozornej rade ústavu prerokovala Správna rada ÚPN dňa 30. apríla 2021.
Ústav pamäti národa je verejnoprávna ustanovizeň so sídlom v Bratislave, zriadená zákonom č. 553/2002. Medzi jeho úlohy patrí...
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predstavil činnosť Ústavu pamäti národa za rok 2020, tak ako je zachytená v predloženej výročnej správe, ktorú vypracovala a v Dozornej rade ústavu prerokovala Správna rada ÚPN dňa 30. apríla 2021.
Ústav pamäti národa je verejnoprávna ustanovizeň so sídlom v Bratislave, zriadená zákonom č. 553/2002. Medzi jeho úlohy patrí úplne a nestranne hodnotiť obdobie neslobody, sprístupňovať dokumenty o prenasledovaní osôb, zverejňovať údaje o vykonávateľoch tohto prenasledovania, poskytovať verejnosti výsledky v svojej činnosti a propagovať myšlienky slobody a obrany demokracie. (Ruch v sále, zaznenie gongu.) Počas roku 2020 bolo v pracovnom pomere s Ústavom pamäti národa celkovo 66 zamestnancov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel Gábor, podpredseda NR SR
Kolegovia z vládnej koalície, poprosím vás, aby ste sa utíšili!
Pálffy, Ján, predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa
Do pracovného pomeru počas roka nastúpili traja. Pracovný pomer ukončili dvaja zamestnanci. Vysokoškolské vzdelanie malo 49 zamestnancov, čo spolu predstavuje takmer 77 % z celkového počtu zamestnancov.
Ústav pamäti národa mal na rok 2020 schválený transfer zo štátneho rozpočtu vo výške 2 008 292 eur. V priebehu roka bol ministerstvom financií na základe žiadosti Ústavu pamäti národa transfer zo štátneho rozpočtu navýšený o 266 576 eur. ÚPN mal k 31. decembru 2020 majetok v účtovnej hodnote 676 066 eur, ktorého reálna hodnota bola 66 560 eur.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som teraz konkrétnejšie priblížil výsledky práce Ústavu pamäti národa za uplynulý rok. Pandemická situácia mala za následok presun ťažiska pracovnej pozornosti na aktivity a činnosti súvisiace s vnútorným chodom inštitúcie, ako aj reštrukturalizáciu ústavu. Taktiež sme sa venovali riešeniu priestorovej situácie. Prácou v režime home office sa podarilo výraznejšie pokročiť v tvorbe nových a konsolidácií a aktualizácií starších pracovných databáz.
Ako som už naznačil, minulý rok sa na základe identifikovaných potrieb zefektívnenia vnútorných procesov realizovala zmena organizačnej štruktúry ÚPN, ktorá v zmysle uznesenia Správnej rady zo 17. apríla vstúpila do platnosti 1. septembra. Z pôvodne deviatich samostatných organizačných zložiek vznikli tri odbory, ktoré sa ďalej členia na oddelenia a referáty. Správu a sprístupňovanie archívnych dokumentov, ako aj ich digitalizáciu zabezpečuje archív ÚPN. Spracovanie informácií obsiahnutých v archívnych dokumentoch i svedecky pamätníkov a ich následné sprostredkovanie verejnosti zabezpečuje centrum výskumu obdobia neslobody. Činnosti potrebné pre riadny chod inštitúcie zabezpečuje kancelária ÚPN.
Minulý rok ústav plnil výskumné úlohy v pätnástich okruhoch. Samostatne alebo v spolupráci s partnerskými inštitúciami pripravoval sedem vedeckých konferencií a seminárov, z ktorých bolo možné zrealizovať iba jednu konferenciu. Zamestnanci ÚPN v rôznych typoch vedeckých a odborných časopisov, zborníkov a iných publikácií mali celkovo 88 výstupov. Ústav nakrútil 30 svedeckých výpovedí v rámci zaznamenávania svedkov obdobia neslobody. Samostatne vydal štyri knižné publikácie.
V rámci osvetových a vzdelávacích aktivít pripravil päť diskusných večerov a na ďalších troch diskusiách aktívne participoval. Taktiež pripravil 31 prednášok pre študentov a verejnosť. Informácie o období neslobody chce sprostredkovať aj prostredníctvom dvoch nových pripravovaných výstav, pričom v roku 2020 reinštaloval ďalších 5.
Pre širokú verejnosť ústav už v roku 2019 pripravil tematickú webovú stránku s interaktívnou mapou pamätníkov obdobia neslobody, ktorú v roku 2020 priebežne dopĺňal. Pracovníci ústavu taktiež pripravili 6 informačných bulletinov a 23 vzdelávacích videí. Ústav obslúžil 186 bádateľských návštev, pričom im pripravil 171 362 strán archívnych dokumentov. Žiadateľom sprístupnil v zmysle zákona o pamäti národa ďalších celkovo 4 423 strán, pričom zdigitalizovaných bolo spolu 123 529 strán dokumentov.
Ústav pamäti národa sprístupňuje dokumenty po bývalých bezpečnostných zložkách štátu taktiež na základe písomnej žiadosti v zmysle zákona o pamäti národa. V roku 2020 pripravil a 34 žiadateľom sprístupnil celkovo spomínaných 4 423 strán dokumentov. Podľa zákona o protikomunistickom odboji sme v minulom roku priznali postavenie účastníka protikomunistického odboja 24 a postavenie veterána protikomunistického odboja 21 osobám.
Popularizačné a osvetové aktivity, ktorým ústav už tradične venuje mimoriadnu pozornosť, boli tou oblasťou činnosti ÚPN, ktorá bola najviditeľnejšie postihnutá pandémiou. V jej dôsledku musela byť väčšina podujatí zrušených a iné transformované do online podoby.
V rámci multilaterálnej spolupráce ústav participoval na činnosti troch nadnárodných pamäťových združeniach. Najvýznamnejším medzinárodným aktom bol podpis dohody o spolupráci medzi Ústavom pamäti národa a Archívom bezpečnostnej služby Ukrajiny dňa 20. februára 2020. Na domácej pôde sme pokračovali v spolupráci s organizáciami politických väzňov, pracovníci ÚPN pôsobili v ústrednej predmetovej komisii Štátneho pedagogického ústavu. Dlhodobá spolupráca s občianskym združením Klub 89 bola potvrdená podpísaním memoranda o spolupráci dňa 23. septembra 2020.
V rámci spolupráce s partnermi sa ústav zapojil do viacerých projektov osvetového charakteru. So spoločnosťou APEX zastupujúcou iniciatívu za vznik múzea obeti komunizmu verifikoval údaje na mapu obetí komunizmu. So zástupcami poľského veľvyslanectva sa pokračovalo v spolupráci na mapovaní problematiky pašovania náboženskej literatúry na Slovensku. Spracovali sa koncepčné podklady na kreovanie múzea totalitných režimov. V spolupráci s univerzitami pokračovala prax odborných stáží študentov na ÚPN. Pracovníci ústavu boli oponentmi viacerých diplomových aj dizertačných prác.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aj napriek mimoriadne zložitej situácii vyvolanej pandémiou, plnil ÚPN v minulom roku úlohy, ktoré mu ukladá zákon o pamäti národa. Pracovníci ústavu pokračovali i keď v upravenej podobe v napĺňaní dlhodobých projektov i v rozvíjaní nových aktivít. Venovali sa činnostiam, akými sú vedecký výskum, vytváranie evidencií, dokumentácie a činnosti štátnej bezpečnosti, sprístupňovanie dokumentov z činnosti represívnych zložiek, spracovávanie archívnych fondov, služby pre bádateľov, poskytovanie informácií štátnym orgánom pre plnenie ich zákonom stanovených úloh. Takisto sa podieľali na vzdelávaní a popularizačných aktivitách.
S cieľom ďalšieho rozvoja a plnenia úloh ústavu vyplývajúcich zo zákona bude v najbližšej dobe potrebné vyčleniť dostatok finančných prostriedkov na rekonštrukciu nového a po prvýkrát vlastného sídla ÚPN, ale najmä na navýšenie finančných prostriedkov, ktoré umožnia posilnenie personálnych kapacít ústavu tak, aby aj naďalej bolo možné na potrebnej úrovni plniť všetky súčasné, ako aj novou legislatívou pripravované úlohy.
V záujme nastolenia spravodlivosti bude ústav aj naďalej vyvíjať a podporovať aktivity súvisiace s vyrovnávaním sa s totalitnou minulosťou, odškodnením obetí a náprav o spáchaní krívd.
Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predstavil činnosť Ústavu pamäti národa za rok 2020, tak ako je zachytená v predloženej výročnej správe, ktorú vypracovala a v Dozornej rade ústavu prerokovala Správna rada ÚPN dňa 30. apríla 2021.
Ústav pamäti národa je verejnoprávna ustanovizeň so sídlom v Bratislave, zriadená zákonom č. 553/2002. Medzi jeho úlohy patrí úplne a nestranne hodnotiť obdobie neslobody, sprístupňovať dokumenty o prenasledovaní osôb, zverejňovať údaje o vykonávateľoch tohto prenasledovania, poskytovať verejnosti výsledky v svojej činnosti a propagovať myšlienky slobody a obrany demokracie. (Ruch v sále, zaznenie gongu.) Počas roku 2020 bolo v pracovnom pomere s Ústavom pamäti národa celkovo 66 zamestnancov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel Gábor, podpredseda NR SR
Kolegovia z vládnej koalície, poprosím vás, aby ste sa utíšili!
Pálffy, Ján, predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa
Do pracovného pomeru počas roka nastúpili traja. Pracovný pomer ukončili dvaja zamestnanci. Vysokoškolské vzdelanie malo 49 zamestnancov, čo spolu predstavuje takmer 77 % z celkového počtu zamestnancov.
Ústav pamäti národa mal na rok 2020 schválený transfer zo štátneho rozpočtu vo výške 2 008 292 eur. V priebehu roka bol ministerstvom financií na základe žiadosti Ústavu pamäti národa transfer zo štátneho rozpočtu navýšený o 266 576 eur. ÚPN mal k 31. decembru 2020 majetok v účtovnej hodnote 676 066 eur, ktorého reálna hodnota bola 66 560 eur.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som teraz konkrétnejšie priblížil výsledky práce Ústavu pamäti národa za uplynulý rok. Pandemická situácia mala za následok presun ťažiska pracovnej pozornosti na aktivity a činnosti súvisiace s vnútorným chodom inštitúcie, ako aj reštrukturalizáciu ústavu. Taktiež sme sa venovali riešeniu priestorovej situácie. Prácou v režime home office sa podarilo výraznejšie pokročiť v tvorbe nových a konsolidácií a aktualizácií starších pracovných databáz.
Ako som už naznačil, minulý rok sa na základe identifikovaných potrieb zefektívnenia vnútorných procesov realizovala zmena organizačnej štruktúry ÚPN, ktorá v zmysle uznesenia Správnej rady zo 17. apríla vstúpila do platnosti 1. septembra. Z pôvodne deviatich samostatných organizačných zložiek vznikli tri odbory, ktoré sa ďalej členia na oddelenia a referáty. Správu a sprístupňovanie archívnych dokumentov, ako aj ich digitalizáciu zabezpečuje archív ÚPN. Spracovanie informácií obsiahnutých v archívnych dokumentoch i svedecky pamätníkov a ich následné sprostredkovanie verejnosti zabezpečuje centrum výskumu obdobia neslobody. Činnosti potrebné pre riadny chod inštitúcie zabezpečuje kancelária ÚPN.
Minulý rok ústav plnil výskumné úlohy v pätnástich okruhoch. Samostatne alebo v spolupráci s partnerskými inštitúciami pripravoval sedem vedeckých konferencií a seminárov, z ktorých bolo možné zrealizovať iba jednu konferenciu. Zamestnanci ÚPN v rôznych typoch vedeckých a odborných časopisov, zborníkov a iných publikácií mali celkovo 88 výstupov. Ústav nakrútil 30 svedeckých výpovedí v rámci zaznamenávania svedkov obdobia neslobody. Samostatne vydal štyri knižné publikácie.
V rámci osvetových a vzdelávacích aktivít pripravil päť diskusných večerov a na ďalších troch diskusiách aktívne participoval. Taktiež pripravil 31 prednášok pre študentov a verejnosť. Informácie o období neslobody chce sprostredkovať aj prostredníctvom dvoch nových pripravovaných výstav, pričom v roku 2020 reinštaloval ďalších 5.
Pre širokú verejnosť ústav už v roku 2019 pripravil tematickú webovú stránku s interaktívnou mapou pamätníkov obdobia neslobody, ktorú v roku 2020 priebežne dopĺňal. Pracovníci ústavu taktiež pripravili 6 informačných bulletinov a 23 vzdelávacích videí. Ústav obslúžil 186 bádateľských návštev, pričom im pripravil 171 362 strán archívnych dokumentov. Žiadateľom sprístupnil v zmysle zákona o pamäti národa ďalších celkovo 4 423 strán, pričom zdigitalizovaných bolo spolu 123 529 strán dokumentov.
Ústav pamäti národa sprístupňuje dokumenty po bývalých bezpečnostných zložkách štátu taktiež na základe písomnej žiadosti v zmysle zákona o pamäti národa. V roku 2020 pripravil a 34 žiadateľom sprístupnil celkovo spomínaných 4 423 strán dokumentov. Podľa zákona o protikomunistickom odboji sme v minulom roku priznali postavenie účastníka protikomunistického odboja 24 a postavenie veterána protikomunistického odboja 21 osobám.
Popularizačné a osvetové aktivity, ktorým ústav už tradične venuje mimoriadnu pozornosť, boli tou oblasťou činnosti ÚPN, ktorá bola najviditeľnejšie postihnutá pandémiou. V jej dôsledku musela byť väčšina podujatí zrušených a iné transformované do online podoby.
V rámci multilaterálnej spolupráce ústav participoval na činnosti troch nadnárodných pamäťových združeniach. Najvýznamnejším medzinárodným aktom bol podpis dohody o spolupráci medzi Ústavom pamäti národa a Archívom bezpečnostnej služby Ukrajiny dňa 20. februára 2020. Na domácej pôde sme pokračovali v spolupráci s organizáciami politických väzňov, pracovníci ÚPN pôsobili v ústrednej predmetovej komisii Štátneho pedagogického ústavu. Dlhodobá spolupráca s občianskym združením Klub 89 bola potvrdená podpísaním memoranda o spolupráci dňa 23. septembra 2020.
V rámci spolupráce s partnermi sa ústav zapojil do viacerých projektov osvetového charakteru. So spoločnosťou APEX zastupujúcou iniciatívu za vznik múzea obeti komunizmu verifikoval údaje na mapu obetí komunizmu. So zástupcami poľského veľvyslanectva sa pokračovalo v spolupráci na mapovaní problematiky pašovania náboženskej literatúry na Slovensku. Spracovali sa koncepčné podklady na kreovanie múzea totalitných režimov. V spolupráci s univerzitami pokračovala prax odborných stáží študentov na ÚPN. Pracovníci ústavu boli oponentmi viacerých diplomových aj dizertačných prác.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aj napriek mimoriadne zložitej situácii vyvolanej pandémiou, plnil ÚPN v minulom roku úlohy, ktoré mu ukladá zákon o pamäti národa. Pracovníci ústavu pokračovali i keď v upravenej podobe v napĺňaní dlhodobých projektov i v rozvíjaní nových aktivít. Venovali sa činnostiam, akými sú vedecký výskum, vytváranie evidencií, dokumentácie a činnosti štátnej bezpečnosti, sprístupňovanie dokumentov z činnosti represívnych zložiek, spracovávanie archívnych fondov, služby pre bádateľov, poskytovanie informácií štátnym orgánom pre plnenie ich zákonom stanovených úloh. Takisto sa podieľali na vzdelávaní a popularizačných aktivitách.
S cieľom ďalšieho rozvoja a plnenia úloh ústavu vyplývajúcich zo zákona bude v najbližšej dobe potrebné vyčleniť dostatok finančných prostriedkov na rekonštrukciu nového a po prvýkrát vlastného sídla ÚPN, ale najmä na navýšenie finančných prostriedkov, ktoré umožnia posilnenie personálnych kapacít ústavu tak, aby aj naďalej bolo možné na potrebnej úrovni plniť všetky súčasné, ako aj novou legislatívou pripravované úlohy.
V záujme nastolenia spravodlivosti bude ústav aj naďalej vyvíjať a podporovať aktivity súvisiace s vyrovnávaním sa s totalitnou minulosťou, odškodnením obetí a náprav o spáchaní krívd.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
11:23
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predložila správu o prerokovaní predmetného materiálu v gestorskom výbore.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 556 z 24. mája 2021 pridelil výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa na prerokovanie výboru pre ľudské...
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predložila správu o prerokovaní predmetného materiálu v gestorskom výbore.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 556 z 24. mája 2021 pridelil výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa na prerokovanie výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá správu o prerokovaní materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady.
Výbor o výročnej správe rokoval 15. júna 2021 a prijal k nej uznesenie č. 59. Týmto uznesením výbor zobral výročnú správu na vedomie a zároveň odporúčal aj Národnej rade zobrať ju na vedomie. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe v tlači 542a.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predložila správu o prerokovaní predmetného materiálu v gestorskom výbore.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 556 z 24. mája 2021 pridelil výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa na prerokovanie výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá správu o prerokovaní materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady.
Výbor o výročnej správe rokoval 15. júna 2021 a prijal k nej uznesenie č. 59. Týmto uznesením výbor zobral výročnú správu na vedomie a zároveň odporúčal aj Národnej rade zobrať ju na vedomie. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe v tlači 542a.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
11:25
Mohla by som to snáď stihnúť, je to krátke. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Správnej rady ÚPN, vážené kolegyne, kolegovia, inštitúcia pamäti národa má zmysel. Je dôležitá pre demokratický vývoj na Slovensku a v širšom zmysle aj v Európe. Je dôležitá aj preto, aby sme poznali svoju minulosť, poučili sa z nej, aby sme to, čo bolo zlé, už nikdy ako národ nezopakovali.
Z výročnej správy je...
Mohla by som to snáď stihnúť, je to krátke. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Správnej rady ÚPN, vážené kolegyne, kolegovia, inštitúcia pamäti národa má zmysel. Je dôležitá pre demokratický vývoj na Slovensku a v širšom zmysle aj v Európe. Je dôležitá aj preto, aby sme poznali svoju minulosť, poučili sa z nej, aby sme to, čo bolo zlé, už nikdy ako národ nezopakovali.
Z výročnej správy je zrejmé, že Ústav pamäti národa prešiel organizačnou zmenou, ktorá má zabezpečiť, aby efektívnejšie plnila úlohy zverené štátom. Ide najmä o sprístupňovanie dokumentov a zverejňovanie informácií z doby neslobody, publikačnú, vedeckú, osvetovú a vzdelávaciu činnosť a udeľovanie štatútu účastníka a veterána protikomunistického odboja. Všetky tieto aktivity majú zmysel aj dnes.
Oceňujem všetky projekty, aktivity, semináre, ktoré Ústav pamäti národa počas minulého roka uskutočnil, hoci chápem, že v čase COVID-u to bolo zložitejšie. Teším sa, že pokračujú aj projekty napríklad "Pamatniky.sk", ktoré ako dokumentačno-vzdelávací projekt ponúka interaktívnu mapu Slovenska s vyznačenými pamätníkmi, pamätnými tabuľami, sochami, bustami a ďalšími pamätnými miestami, ktoré pripomínajú obete komunistickej totality.
Mapa je aj dokumentáciou pietnych miest a zároveň aj užitočným vzdelávacím nástrojom, ktorý môže byť užitočný aj pre učiteľov, rodičov či školské výlety. Taktiež ďakujem, že aj pri príležitosti výročia Nežnej revolúcie sme mohli mať tuná v parlamente nainštalovanú prezentáciu a myslím si, že táto spolupráca aj s Ústavom pamäti národa verím, že bude pokračovať aj v budúcnosti.
Súčasná vláda sa vo svojom programovom vyhlásení jasne postavila na stranu tých, ktorí počas nacistického a komunistického režimu trpeli. Krátko zacitujem z programového vyhlásenia vlády: "Vláda bude podporovať zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie, uctenie si pamiatky rovnako obetí fašistického aj komunistického režimu na Slovensku, rozšíri úlohy a zlepší postavenie Ústavu pamäti národa, bude sa usilovať o začlenenie jeho činnosti do vzdelávania na stredných a vysokých školách. Vláda Slovenskej republiky zároveň podporí všetky formy vzdelávania v prospech posilnenia občianskeho povedomia o význame demokracie a jej kľúčových pilierov a nástrojov." V tomto aj vláda Igora Matoviča, rovnako aj parlament v minulom roku a rovnako aj vláda Eduarda Hegera v tomto roku koná.
Minulý rok parlament schválil konkrétne dva návrhy noviel zákonov. Prvá sa týkala nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému a ďalšia podpora veteránov protikomunistického odboja. Návrhy boli úspešné a dnes Sociálna poisťovňa vypláca príspevky k dôchodku týmto veteránom za mesiace neslobody. Verím, že v čo najkratšej dobe budú vyplatení skoro všetci, keďže veteráni protikomunistického odboja majú pomerne vysoký vek.
Vláda aj parlament vlastne týmito konkrétnymi skutkami chce zmierniť krivdy spáchané totalitnými režimami. V tomto rovnako oceňujem pomoc a podporu aj pri týchto návrhoch pomoci zo strany Ústavu pamäti národa. Stále je pred nami ešte pár úloh, v ktorých vláda deklarovala a na ktorých už pracuje. Jedna je aj z toho, ako spomínal aj pán predseda, budova pre Ústav pamäti národa a ďalšie sú dokončenie delimitácie archívu. V tomto vláda prijala aj uznesenie, v ktorom ministerstvo vnútra koná, a rovnako aj čo sa týka budovy verím, že to bude v jeseni úspešne ukončené.
Krátko by som sa už len na záver poďakovala, že verím, že tento cieľ, ktorý si dala vláda v programovom vyhlásení vlády, bude splnený. Možno ešte aj skôr ako počas štvorročného volebného obdobia.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Mohla by som to snáď stihnúť, je to krátke. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Správnej rady ÚPN, vážené kolegyne, kolegovia, inštitúcia pamäti národa má zmysel. Je dôležitá pre demokratický vývoj na Slovensku a v širšom zmysle aj v Európe. Je dôležitá aj preto, aby sme poznali svoju minulosť, poučili sa z nej, aby sme to, čo bolo zlé, už nikdy ako národ nezopakovali.
Z výročnej správy je zrejmé, že Ústav pamäti národa prešiel organizačnou zmenou, ktorá má zabezpečiť, aby efektívnejšie plnila úlohy zverené štátom. Ide najmä o sprístupňovanie dokumentov a zverejňovanie informácií z doby neslobody, publikačnú, vedeckú, osvetovú a vzdelávaciu činnosť a udeľovanie štatútu účastníka a veterána protikomunistického odboja. Všetky tieto aktivity majú zmysel aj dnes.
Oceňujem všetky projekty, aktivity, semináre, ktoré Ústav pamäti národa počas minulého roka uskutočnil, hoci chápem, že v čase COVID-u to bolo zložitejšie. Teším sa, že pokračujú aj projekty napríklad "Pamatniky.sk", ktoré ako dokumentačno-vzdelávací projekt ponúka interaktívnu mapu Slovenska s vyznačenými pamätníkmi, pamätnými tabuľami, sochami, bustami a ďalšími pamätnými miestami, ktoré pripomínajú obete komunistickej totality.
Mapa je aj dokumentáciou pietnych miest a zároveň aj užitočným vzdelávacím nástrojom, ktorý môže byť užitočný aj pre učiteľov, rodičov či školské výlety. Taktiež ďakujem, že aj pri príležitosti výročia Nežnej revolúcie sme mohli mať tuná v parlamente nainštalovanú prezentáciu a myslím si, že táto spolupráca aj s Ústavom pamäti národa verím, že bude pokračovať aj v budúcnosti.
Súčasná vláda sa vo svojom programovom vyhlásení jasne postavila na stranu tých, ktorí počas nacistického a komunistického režimu trpeli. Krátko zacitujem z programového vyhlásenia vlády: "Vláda bude podporovať zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie, uctenie si pamiatky rovnako obetí fašistického aj komunistického režimu na Slovensku, rozšíri úlohy a zlepší postavenie Ústavu pamäti národa, bude sa usilovať o začlenenie jeho činnosti do vzdelávania na stredných a vysokých školách. Vláda Slovenskej republiky zároveň podporí všetky formy vzdelávania v prospech posilnenia občianskeho povedomia o význame demokracie a jej kľúčových pilierov a nástrojov." V tomto aj vláda Igora Matoviča, rovnako aj parlament v minulom roku a rovnako aj vláda Eduarda Hegera v tomto roku koná.
Minulý rok parlament schválil konkrétne dva návrhy noviel zákonov. Prvá sa týkala nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému a ďalšia podpora veteránov protikomunistického odboja. Návrhy boli úspešné a dnes Sociálna poisťovňa vypláca príspevky k dôchodku týmto veteránom za mesiace neslobody. Verím, že v čo najkratšej dobe budú vyplatení skoro všetci, keďže veteráni protikomunistického odboja majú pomerne vysoký vek.
Vláda aj parlament vlastne týmito konkrétnymi skutkami chce zmierniť krivdy spáchané totalitnými režimami. V tomto rovnako oceňujem pomoc a podporu aj pri týchto návrhoch pomoci zo strany Ústavu pamäti národa. Stále je pred nami ešte pár úloh, v ktorých vláda deklarovala a na ktorých už pracuje. Jedna je aj z toho, ako spomínal aj pán predseda, budova pre Ústav pamäti národa a ďalšie sú dokončenie delimitácie archívu. V tomto vláda prijala aj uznesenie, v ktorom ministerstvo vnútra koná, a rovnako aj čo sa týka budovy verím, že to bude v jeseni úspešne ukončené.
Krátko by som sa už len na záver poďakovala, že verím, že tento cieľ, ktorý si dala vláda v programovom vyhlásení vlády, bude splnený. Možno ešte aj skôr ako počas štvorročného volebného obdobia.
Rozpracované
11:25
Teším sa, že odborne pomohol aj Ústav pamäti národa a verím, že takáto spolupráca bude aj na úrovni iných miest a obcí, že proste budú spolupracovať. Budete s nimi spolupracovať a oni s vami a že sa to bude rozvíjať tým správnym smerom. A že proste budeme vždy pamätať na tú svoju históriu, nezabudneme na ňu a už tie zákony, ktoré sme tu predkladali a ktoré tu boli od predkladateľky Anky Andrejuvovej a ďalších ľudí, svedčia o tom, že s touto svojou minulosťou sa chceme vysporiadať, že konečne je tu veľká vôľa na to.
Ďakujem.
Ďakujem, Anka, za tvoj príspevok k tejto téme. Vieme, že sme sa asi za rok dosť posunuli v mnohých oblastiach. A upozornila si na to, že boli schválené nejaké zákony ohľadom tých nezaslúžených benefitov. Neviem, spracováva to Ústav pamäti národa a neviem, či mi pán predseda bude môcť odpovedať, ale mňa by zaujímalo, či ste pribrali nejakých nových pracovníkov, ktorí sa tomu venujú. A chcel by som pochváliť, že v Košiciach vzniklo múzeum obetí komunizmu.
Teším sa, že odborne pomohol aj Ústav pamäti národa a verím, že takáto spolupráca bude aj na úrovni iných miest a obcí, že proste budú spolupracovať. Budete s nimi spolupracovať a oni s vami a že sa to bude rozvíjať tým správnym smerom. A že proste budeme vždy pamätať na tú svoju históriu, nezabudneme na ňu a už tie zákony, ktoré sme tu predkladali a ktoré tu boli od predkladateľky Anky Andrejuvovej a ďalších ľudí, svedčia o tom, že s touto svojou minulosťou sa chceme vysporiadať, že konečne je tu veľká vôľa na to.
Ďakujem.
Rozpracované
11:25
Ďakujem pekne. Ja už iba krátko. Ja by som sa, zabudla som to povedať v prejave, poďakovala všetkým zamestnancom Ústavu pamäti národa a celú koordináciu a pomoc pri tých návrhoch. Ďakujem.
Rozpracované
11:25
Koncom roka sme robili výberové konanie, na...
Koncom roka sme robili výberové konanie, na základe ktorého sme prijali ďalšieho zamestnanca a úplne na koniec roka sa k nám vrátil ďalší človek, ktorý uspel v pracovnoprávnom spore, ktorý sa ťahal ešte od predošlého štatutára. To znamená, že celkovo v súčasnosti na týchto úlohách, ktoré priamo rieši oddelenie dokumentácie, sú piati ľudia.
V máji sme taktiež prijali do pracovného pomeru na polovičnú úväzok kolegu, ktorý rieši prístup do archívnych dokumentov v Českej republike. Taktiež v archíve je kolega, ktorý sa dlhodobo venuje rekonštrukcii vojenskej kontrarozviedky, to znamená, že aj výstupy z jeho práce pomáhajú pri riešení tejto problematiky.
Vnútornou reštrukturalizáciou úloh alebo teda aktualizáciou plánu činnosti takisto došlo k tomu, že ďalší dvaja kolegovia, ktorí sú zamestnancami oddelenia výskumu a vzdelávania, participujú na plnení úloh, ktoré vyplynú z tohto zákona, čiže keď to všetko zosumarizujem, tak ide 5, 6, 7, 8, o 8 ľudí a ešte polovičnú úväzok k tomu, ktorý nejakým spôsobom pripravujú ústav na plnenie úloh, ktoré vyplynú z tohto zákona.
Samozrejme, tak ako som aj hovoril, ešte pri predstavení výročnej správy, je mimoriadne dôležité túto vec riešiť systematicky. Tých úloh, ktoré ústav dostal aj počas teda minulého roka alebo aj tento rok, je naozaj veľmi veľa, a preto sme sa aj obrátili na ministerstvo financií so žiadosťou o navýšenie personálnych kapacít. Takisto sme o tom hovorili aj pri rokovaniach o prioritách na rozpočet na budúci rok. Ale na to, aby sme zodpovedne mohli plniť všetky úlohy, tak potrebujeme už tento rok túto otázku riešiť.
A čo sa týka tých slov, aj ktoré predniesla pani poslankyňa, tak naozaj veľmi pekne ďakujem za tieto slová, pretože za tej veľmi neľahkej situácie, ktorá minulý rok postihla, dá sa povedať, celú spoločnosť, sme sa naďalej snažili plniť tie úlohy, ktoré sme mali, a myslím si, že naozaj tá vďaka patrí zamestnancom Ústavu pamäti národa.
Ďakujem.
Čiže najprv by som možno naozaj ilustroval tú situáciu s prípravou na zákon o odoberaní nezaslúžených benefitov. Konkrétne, čo sa týka personálneho obsadenia alebo zapojenia ľudí, ktorí sa podieľajú na tomto, tak v novembri minulého roka na oddelení dokumentácie, ktoré má v pracovnej náplni archontológiu a rekonštrukciu personálnu práve Útvaru štátnej bezpečnosti pracovali traja zamestnanci.
Koncom roka sme robili výberové konanie, na základe ktorého sme prijali ďalšieho zamestnanca a úplne na koniec roka sa k nám vrátil ďalší človek, ktorý uspel v pracovnoprávnom spore, ktorý sa ťahal ešte od predošlého štatutára. To znamená, že celkovo v súčasnosti na týchto úlohách, ktoré priamo rieši oddelenie dokumentácie, sú piati ľudia.
V máji sme taktiež prijali do pracovného pomeru na polovičnú úväzok kolegu, ktorý rieši prístup do archívnych dokumentov v Českej republike. Taktiež v archíve je kolega, ktorý sa dlhodobo venuje rekonštrukcii vojenskej kontrarozviedky, to znamená, že aj výstupy z jeho práce pomáhajú pri riešení tejto problematiky.
Vnútornou reštrukturalizáciou úloh alebo teda aktualizáciou plánu činnosti takisto došlo k tomu, že ďalší dvaja kolegovia, ktorí sú zamestnancami oddelenia výskumu a vzdelávania, participujú na plnení úloh, ktoré vyplynú z tohto zákona, čiže keď to všetko zosumarizujem, tak ide 5, 6, 7, 8, o 8 ľudí a ešte polovičnú úväzok k tomu, ktorý nejakým spôsobom pripravujú ústav na plnenie úloh, ktoré vyplynú z tohto zákona.
Samozrejme, tak ako som aj hovoril, ešte pri predstavení výročnej správy, je mimoriadne dôležité túto vec riešiť systematicky. Tých úloh, ktoré ústav dostal aj počas teda minulého roka alebo aj tento rok, je naozaj veľmi veľa, a preto sme sa aj obrátili na ministerstvo financií so žiadosťou o navýšenie personálnych kapacít. Takisto sme o tom hovorili aj pri rokovaniach o prioritách na rozpočet na budúci rok. Ale na to, aby sme zodpovedne mohli plniť všetky úlohy, tak potrebujeme už tento rok túto otázku riešiť.
A čo sa týka tých slov, aj ktoré predniesla pani poslankyňa, tak naozaj veľmi pekne ďakujem za tieto slová, pretože za tej veľmi neľahkej situácie, ktorá minulý rok postihla, dá sa povedať, celú spoločnosť, sme sa naďalej snažili plniť tie úlohy, ktoré sme mali, a myslím si, že naozaj tá vďaka patrí zamestnancom Ústavu pamäti národa.
Ďakujem.
Rozpracované
9:06
Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je rozšíriť finančné opatrenia na zmiernenie následkov koronakrízy o ďalšie opatrenie, ktorým je poskytnutie finančnej pomoci pre cestovné kancelárie. Ja som to tu v podstate už hovoril aj pri návrhu na skrátené legislatívne konanie, aj pri prvom čítaní, prepáčte, že sa trošku opakujem. Ale zjednodušene; alebo prečítam to celé.
Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je rozšíriť finančné opatrenia na zmiernenie následkov koronakrízy o ďalšie opatrenie, ktorým je poskytnutie finančnej pomoci pre cestovné kancelárie. Ja som to tu v podstate už hovoril aj pri návrhu na skrátené legislatívne konanie, aj pri prvom čítaní, prepáčte, že sa trošku opakujem. Ale zjednodušene; alebo prečítam to celé.
Podrobnosti o obsahu vládneho návrhu zákona som vám už uviedol v rámci prvého čítania, počas ktorého nebola k vládnemu návrhu zákona žiadna rozprava. Preto sa teraz sústredím skôr na výsledky prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch parlamentu. V hospodárskom výbore Národnej rady bol schválený doplňujúci návrh, ktorým sa vládny návrh zákona dopĺňa o nový článok II, ktorým sa upravuje zákon o eurofondoch.
Cieľom týchto nevyhnutných úprav zákona o eurofondoch je odstránenie zrejmých nesprávností vo vnútorných odkazoch zákona vzťahujúcich sa na konanie o žiadosti pri národných projektoch, veľkých projektoch a projektoch technickej pomoci v rámci poskytovania príspevku v čase krízovej situácie. Vo finančnom výbore Národnej rady bol schválený doplňujúci návrh, ktorý sa týka technického riešenia administrácie pomoci pre cestovné kancelárie prostredníctvom Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Pôvodne sa rátalo s tým, že ministerstvo financií transferuje príslušný objem peňazí na účet Slovenskej záručnej a rozvojovej banky vedený v Národnej banke Slovenska, resp. v Štátnej pokladnici. Podľa európskych bankových regulačných predpisov by však takáto operácia sa považovala za kapitálové posilnenie banky, čo ale nie je tento prípad. Preto sa doplňujúcim návrhom umožňuje zriadenie technických účtov ministerstva financií v Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, na ktorých budú vedené návratné finančné výpomoci pre jednotlivé cestovné kancelárie.
Čiže toľko k prerokovaniu týchto návrhov na výboroch. A ešte teda k samotnému návrhu alebo teda k tej podstate tohto zákona. Zopakujem, však možno opakovanie matka múdrosti.
Minulý rok, predtým ako začal COVID šarapatiť v plnom rozsahu, si niekoľko stotisíc ľudí objednalo zájazdy do zahraničia. A robili to či už teda kvôli zľave, alebo si chceli zabukovať alebo zarezervovať ten hotel, na ktorý sú zvyknutí, ktorý majú obľúbený. To je jedno. Z akéhokoľvek dôvodu si vopred objednali zájazdy v cestovných kanceláriách. Následne, keď prišiel COVID a uzavreli sa hranice, nemohli si uplatniť tento zájazd v cestových kanceláriách. Len cestovné kancelárie medzičasom už nemali žiadne peniaze, lebo tie peniaze posunuli ďalej do tých zariadení, v ktorých tie dané zájazdy mali prebiehať.
Túto situáciu sme sa vtedy rozhodli riešiť tým, že sme ľuďom vystavili tzv. vouchre a týmito vouchrami, ten voucher vlastne zabezpečil, kupón, zabezpečil pre tých ľudí právo, že môžu až do konca tohto augusta prísť do cestovnej kancelárie a uplatniť si ten nárok na svoj zájazd. Ale v prípade, ak dovtedy si ten nárok na zájazd neuplatnia z rôznych dôvodov, že buď je zlá koronová situácia, alebo nie je v ponuke zájazd, ktorý by chceli, alebo majú strach zdravotný vycestovať, zo zdravotných dôvodov vycestovať do zahraničia, tak v tom prípade by cestovné kancelárie museli do 15. septembra tohto roku ľuďom tieto vouchre alebo kupóny na zájazdy preplatiť.
Vzhľadom na to, že financie nemajú, lebo tie peniaze sú stále v zahraničí, tak potrebujú, aby im opätovne v tomto prípade štát podal pomocnú ruku a aby sme zabezpečili naplnenie práva cestovateľov alebo teda ľudí, ktorí si objednali zájazdy. A na druhej strane, aby nám cestovné kancelárie neskrachovali, že kvôli tomu, že by vyplácali vlastne peniaze z vlastných prostriedkov a museli by sa zadlžiť a jednoducho mnohé cestovné kancelárie by skrachovali.
Z tohto dôvodu vlastne tento návrh zákona, o ktorom dnes predpokladám, teda o jedenástej budete hlasovať, to rieši takým systémom, že na tie zájazdy, ktoré si potrebujú uplatniť alebo tak, na ktoré si ľudia uplatnia nárok a neuplatnia si nárok vycestovať, ale uplatnia si finančný nárok, tak v objeme týchto zájazdov by štát de facto poskytol úver jednotlivým prevádzkovateľom zájazdov, či sú to cestovné kancelárie, alebo cestovné agentúry. A tieto následne, ak by si ľudia uplatnili zájazdy alebo tie svoje nároky by získali cestovné kancelárie zo zahraničia, tak potom v tom prípade by splácali tú svoju pôžičku alebo svoj úver od štátu späť štátu a vlastne takýmto preklenovacím, aby som to zjednodušene povedal, úverom alebo preklenovacou finančnou výpomocou, by sme daný problém vyriešili k obojstrannej spokojnosti aj cestovateľov, aj cestovných kancelárií. Ale určite aj všetkých nás, či aj tých, ktorí teda cestovať nebudeme, ani cestovnú kanceláriu nevlastníme, lebo asi nie je v záujme nikoho z nás, aby sme tu mali niekoľko stotisíc smutných ľudí, ktorí by sa nedomohli svojho práva za zaplatené zájazdy. A na druhej strane niekoľko desiatok cestovných kancelárií skrachovaných, ktoré tu 30 rokov postupne sa stavali na nohy a vytvorili vlastne tento sektor. Ale najmä v tomto prípade, áno, zahraničného cestovného ruchu.
Zároveň si dovolím také avízo, ktoré sme už aj včera urobili na tlačovej konferencii, že počas druhého čítania máme nachystaný pozmeňovák, ktorý vznikal na ministerstve financií a ktorý predstaví kolega Gyimesi ako podpredseda finančného výboru. Tento pozmeňujúci návrh vytvára dva nástroje pre štát, zjednodušene povedané, pre motiváciu ľudí, aby sa chceli očkovať alebo keď to zoberieme za tejto situácie, v ktorej sa nachádzame, tak na odškodnenie pre ľudí, ktorým sa ani príliš očkovať nechce, ale nakoniec si povedia, no dobre, tak za tie peniaze to stojí. Rozprávajme na rovinu.
Čiže zavádzame dve možnosti, kde tí ľudia, ktorí, alebo také, áno, dva také finančné nástroje, pôjdem od toho druhého. Ten to je tzv. sprostredkova... alebo sprostredkovateľský bonus, kde vlastne ľudia, ktorí sprostredkujú niekoho na očkovanie, budú za túto svoju prácu odmenení. Ak to bude niekto do 50 rokov, tak odmenou 30 eur, ak to bude niekto medzi 50 a 60 rokmi, ale nedosiahol 60 rokov, bude to 60 eur za jednu osobu a ak to bude osoba, ktorá dovŕšila 60 rokov, tak to bude bonus 90 eur.
Ako som povedal na začiatku, môžme sa pozerať na to z dvoch strán. Niekto sa na to bude pozerať, že to je odmena za očkovanie. Ja, priznám sa, sa budem na to pozerať, že to bude odškodné za očkovanie, lebo zrejme tí ľudia, ktorí sa už očkovať naozaj, tak by som povedal, na základe zdravotných dôvodov chceli, tak sa už asi zaočkovali, už sú v čakárňach nahlásení od včerajška, a tým pádom títo ľudia už nie sú, tí to robili z iných dôvodov. Ale povedzme, že títo ľudia, ten zásobník ľudí, ktorí cítili to zdravotné riziko, možno aj na základe tej situácie, ktorá tu bola na začiatku roku veľmi vážna, čiže pocit ohrozenia, tí sú zaočkovaní alebo čakajú na očkovanie. Ale my na zabezpečenie kolektívnej imunity potrebujeme, aby sa zaočkovali všetci ľudia, ktorí to čo i len pripúšťajú, že teda no dobre, tak z nejakých dôvodov, teda to už je jedno z akých, či to je naozaj, že si to uvedomujú, alebo teda zdravotné riziko, alebo pocit ohrozenia, akýkoľvek dôvod alebo aj finančná motivácia, tak aby sa všetci tí, ktorí to pripúšťajú, že sa dobrovoľne, podotýkam, zaočkujú, tak aby sa zaočkovali, aby sa zaočkovať mohli. A preto v tejto fáze aj tak zlomovo to vlastne prichádza, že prvý polrok máme za sebou tohto roku a dnes nám začína druhý polrok, tak od dnes v podstate ľudia, ktorí sa zaočkujú prvou dávkou, tak všetci si budú môcť uplatniť tento sprostredkovateľský bonus.
Fungovať to bude tak, to vám potom bližšie kolega Gyimesi povie alebo budete to počuť aj teda, alebo z toho pozmeňujúceho návrhu to budete vidieť. Zjednodušene, fungovať to vlastne bude tak, že každý zaočkovaný v NCZI po splnení tých podmienok po tej druhej dávke, lebo až potom bude vlastne nárok na sprostredkovateľský bonus. Pri jednodávkových vakcínach Johnson & Johnson hneď po tej prvej dávke bude nárok na sprostredkovateľský bonus. Dostane vygenerovaný špeciálny taký unikátny kód, na základe ktorého, ktorý spĺňa podmienky GDPR, čiže ochrany osobných údajov, a na základe ktorého nikto nevie zistiť, že kto to vlastne v skutočnosti je. Čiže je to naozaj že unikátny kód. A tento kód potom zaočkovaný posunie svojmu sprostredkovateľovi, človeku, ktorého on označí za sprostredkovateľa, a sprostredkovateľ si uplatní na stránke ministerstva financií, kde sa zaregistruje, nárok na sprostredkovateľský bonus. Tak ako som povedal, do 50 rokov bude 30, do 60 - 60, nad 60 - 90.
Prečo odstupňované? No jednoducho preto, lebo najväčšie riziko, ktoré máme, tak je práve pri ľuďoch nad 50 rokov. Vo všeobecnosti platí a celosvetová štatistika - 99 % úmrtí sú ľudia nad 50 rokov, čiže tam je sústredené celé to veľké riziko. Preto aj vyššia motivácia za ľudí, ktorí sú nad 50 rokov, ako pri tých, ktorí sú pod 50 rokov.
Zároveň sme sa rozhodli aj limitovať, aby teda náhodou teda tam nenastali nejaké zvláštne procesy, maximálne 50 ľudí jeden človek si môže uplatniť na seba ako sprostredkovateľ.
Niekedy možno v nejakých skupinách obyvateľstva, ktoré nedisponujú svojím bankovým účtom, tak to bude práve možno ten človek, ktorý tým vlastným bankovým účtom disponovať bude a ktorý im zabezpečí alebo na koho si uplatnia tento sprostredkovateľský bonus.
Vopred hovorím, že ako ministerstvo financií, samozrejme, počítame s tým, že manžel označí manželku za svojho sprostredkovateľa a manželka označí manžela za svojho sprostredkovateľa. Zároveň ale sa spoliehame aj na to a predpokladám, že to bude aj podstatná časť kampane, kampaň v duchu, veľmi zjednodušene, keď ju poviem, zameraná na vnukov a vnučky svojich starých rodičov. Zavolaj babke a presvedč ju, aby sa bola, aby sa dala očkovať a získaš 90 eur.
Naozaj potrebujeme presvedčiť ľudí, ktorí pripúšťajú, že sa zaočkovať dajú. Nikoho týmto odmeňovaním nenútime k očkovaniu, ale ten, kto pripúšťa tú možnosť, že by sa zaočkovať dal, tak mu vlastne dáme aj nejakú tú finančnú motiváciu na to, aby to urobil. Čiže toto je vlastne podstata sprostredkovateľského bonusu.
A potom ten druhý nástroj, ktorý som spomenul, tak to je, nenazýva sa priamo lotéria, lebo teda zákon o lotériách trošku inak k tomu pristupuje. Nazývame to očkovacia prémia, ale de facto je to zlosovanie, je to, je to kvázi lotéria, kde všetci ľudia, ktorí budú zaočkovaní, každý jeden týždeň im zo zákona budú môcť byť rozdelené odmeny do výšky maximálne 2 mil. eur týždenne. Čiže nie dokopy, ale do výšky maximálne 2 mil. eur týždenne. Čiže to bude taká motivácia, ktorá, či nie motivácia, to už bude odmena aj pre tých, ktorí sa už doteraz zaočkovali, ktorí vlastne chránia nás spoločne a chránia verejný záujem, lebo 2 mil. ľudí zaočkovaných máme a, samozrejme, bude to aj lákadlo pre tých ďalších, ktorí teoreticky teda to očkovanie pripúšťajú, tak také malé, drobné, teoreticky, všimné, niekoľko možno desiatok, stotisíc eur ten človek bude môcť vyhrať v tej očkovacej prémii.
Myslím si, že takto na začiatok by to aj stačilo.
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je rozšíriť finančné opatrenia na zmiernenie následkov koronakrízy o ďalšie opatrenie, ktorým je poskytnutie finančnej pomoci pre cestovné kancelárie. Ja som to tu v podstate už hovoril aj pri návrhu na skrátené legislatívne konanie, aj pri prvom čítaní, prepáčte, že sa trošku opakujem. Ale zjednodušene; alebo prečítam to celé.
Podrobnosti o obsahu vládneho návrhu zákona som vám už uviedol v rámci prvého čítania, počas ktorého nebola k vládnemu návrhu zákona žiadna rozprava. Preto sa teraz sústredím skôr na výsledky prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch parlamentu. V hospodárskom výbore Národnej rady bol schválený doplňujúci návrh, ktorým sa vládny návrh zákona dopĺňa o nový článok II, ktorým sa upravuje zákon o eurofondoch.
Cieľom týchto nevyhnutných úprav zákona o eurofondoch je odstránenie zrejmých nesprávností vo vnútorných odkazoch zákona vzťahujúcich sa na konanie o žiadosti pri národných projektoch, veľkých projektoch a projektoch technickej pomoci v rámci poskytovania príspevku v čase krízovej situácie. Vo finančnom výbore Národnej rady bol schválený doplňujúci návrh, ktorý sa týka technického riešenia administrácie pomoci pre cestovné kancelárie prostredníctvom Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Pôvodne sa rátalo s tým, že ministerstvo financií transferuje príslušný objem peňazí na účet Slovenskej záručnej a rozvojovej banky vedený v Národnej banke Slovenska, resp. v Štátnej pokladnici. Podľa európskych bankových regulačných predpisov by však takáto operácia sa považovala za kapitálové posilnenie banky, čo ale nie je tento prípad. Preto sa doplňujúcim návrhom umožňuje zriadenie technických účtov ministerstva financií v Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, na ktorých budú vedené návratné finančné výpomoci pre jednotlivé cestovné kancelárie.
Čiže toľko k prerokovaniu týchto návrhov na výboroch. A ešte teda k samotnému návrhu alebo teda k tej podstate tohto zákona. Zopakujem, však možno opakovanie matka múdrosti.
Minulý rok, predtým ako začal COVID šarapatiť v plnom rozsahu, si niekoľko stotisíc ľudí objednalo zájazdy do zahraničia. A robili to či už teda kvôli zľave, alebo si chceli zabukovať alebo zarezervovať ten hotel, na ktorý sú zvyknutí, ktorý majú obľúbený. To je jedno. Z akéhokoľvek dôvodu si vopred objednali zájazdy v cestovných kanceláriách. Následne, keď prišiel COVID a uzavreli sa hranice, nemohli si uplatniť tento zájazd v cestových kanceláriách. Len cestovné kancelárie medzičasom už nemali žiadne peniaze, lebo tie peniaze posunuli ďalej do tých zariadení, v ktorých tie dané zájazdy mali prebiehať.
Túto situáciu sme sa vtedy rozhodli riešiť tým, že sme ľuďom vystavili tzv. vouchre a týmito vouchrami, ten voucher vlastne zabezpečil, kupón, zabezpečil pre tých ľudí právo, že môžu až do konca tohto augusta prísť do cestovnej kancelárie a uplatniť si ten nárok na svoj zájazd. Ale v prípade, ak dovtedy si ten nárok na zájazd neuplatnia z rôznych dôvodov, že buď je zlá koronová situácia, alebo nie je v ponuke zájazd, ktorý by chceli, alebo majú strach zdravotný vycestovať, zo zdravotných dôvodov vycestovať do zahraničia, tak v tom prípade by cestovné kancelárie museli do 15. septembra tohto roku ľuďom tieto vouchre alebo kupóny na zájazdy preplatiť.
Vzhľadom na to, že financie nemajú, lebo tie peniaze sú stále v zahraničí, tak potrebujú, aby im opätovne v tomto prípade štát podal pomocnú ruku a aby sme zabezpečili naplnenie práva cestovateľov alebo teda ľudí, ktorí si objednali zájazdy. A na druhej strane, aby nám cestovné kancelárie neskrachovali, že kvôli tomu, že by vyplácali vlastne peniaze z vlastných prostriedkov a museli by sa zadlžiť a jednoducho mnohé cestovné kancelárie by skrachovali.
Z tohto dôvodu vlastne tento návrh zákona, o ktorom dnes predpokladám, teda o jedenástej budete hlasovať, to rieši takým systémom, že na tie zájazdy, ktoré si potrebujú uplatniť alebo tak, na ktoré si ľudia uplatnia nárok a neuplatnia si nárok vycestovať, ale uplatnia si finančný nárok, tak v objeme týchto zájazdov by štát de facto poskytol úver jednotlivým prevádzkovateľom zájazdov, či sú to cestovné kancelárie, alebo cestovné agentúry. A tieto následne, ak by si ľudia uplatnili zájazdy alebo tie svoje nároky by získali cestovné kancelárie zo zahraničia, tak potom v tom prípade by splácali tú svoju pôžičku alebo svoj úver od štátu späť štátu a vlastne takýmto preklenovacím, aby som to zjednodušene povedal, úverom alebo preklenovacou finančnou výpomocou, by sme daný problém vyriešili k obojstrannej spokojnosti aj cestovateľov, aj cestovných kancelárií. Ale určite aj všetkých nás, či aj tých, ktorí teda cestovať nebudeme, ani cestovnú kanceláriu nevlastníme, lebo asi nie je v záujme nikoho z nás, aby sme tu mali niekoľko stotisíc smutných ľudí, ktorí by sa nedomohli svojho práva za zaplatené zájazdy. A na druhej strane niekoľko desiatok cestovných kancelárií skrachovaných, ktoré tu 30 rokov postupne sa stavali na nohy a vytvorili vlastne tento sektor. Ale najmä v tomto prípade, áno, zahraničného cestovného ruchu.
Zároveň si dovolím také avízo, ktoré sme už aj včera urobili na tlačovej konferencii, že počas druhého čítania máme nachystaný pozmeňovák, ktorý vznikal na ministerstve financií a ktorý predstaví kolega Gyimesi ako podpredseda finančného výboru. Tento pozmeňujúci návrh vytvára dva nástroje pre štát, zjednodušene povedané, pre motiváciu ľudí, aby sa chceli očkovať alebo keď to zoberieme za tejto situácie, v ktorej sa nachádzame, tak na odškodnenie pre ľudí, ktorým sa ani príliš očkovať nechce, ale nakoniec si povedia, no dobre, tak za tie peniaze to stojí. Rozprávajme na rovinu.
Čiže zavádzame dve možnosti, kde tí ľudia, ktorí, alebo také, áno, dva také finančné nástroje, pôjdem od toho druhého. Ten to je tzv. sprostredkova... alebo sprostredkovateľský bonus, kde vlastne ľudia, ktorí sprostredkujú niekoho na očkovanie, budú za túto svoju prácu odmenení. Ak to bude niekto do 50 rokov, tak odmenou 30 eur, ak to bude niekto medzi 50 a 60 rokmi, ale nedosiahol 60 rokov, bude to 60 eur za jednu osobu a ak to bude osoba, ktorá dovŕšila 60 rokov, tak to bude bonus 90 eur.
Ako som povedal na začiatku, môžme sa pozerať na to z dvoch strán. Niekto sa na to bude pozerať, že to je odmena za očkovanie. Ja, priznám sa, sa budem na to pozerať, že to bude odškodné za očkovanie, lebo zrejme tí ľudia, ktorí sa už očkovať naozaj, tak by som povedal, na základe zdravotných dôvodov chceli, tak sa už asi zaočkovali, už sú v čakárňach nahlásení od včerajška, a tým pádom títo ľudia už nie sú, tí to robili z iných dôvodov. Ale povedzme, že títo ľudia, ten zásobník ľudí, ktorí cítili to zdravotné riziko, možno aj na základe tej situácie, ktorá tu bola na začiatku roku veľmi vážna, čiže pocit ohrozenia, tí sú zaočkovaní alebo čakajú na očkovanie. Ale my na zabezpečenie kolektívnej imunity potrebujeme, aby sa zaočkovali všetci ľudia, ktorí to čo i len pripúšťajú, že teda no dobre, tak z nejakých dôvodov, teda to už je jedno z akých, či to je naozaj, že si to uvedomujú, alebo teda zdravotné riziko, alebo pocit ohrozenia, akýkoľvek dôvod alebo aj finančná motivácia, tak aby sa všetci tí, ktorí to pripúšťajú, že sa dobrovoľne, podotýkam, zaočkujú, tak aby sa zaočkovali, aby sa zaočkovať mohli. A preto v tejto fáze aj tak zlomovo to vlastne prichádza, že prvý polrok máme za sebou tohto roku a dnes nám začína druhý polrok, tak od dnes v podstate ľudia, ktorí sa zaočkujú prvou dávkou, tak všetci si budú môcť uplatniť tento sprostredkovateľský bonus.
Fungovať to bude tak, to vám potom bližšie kolega Gyimesi povie alebo budete to počuť aj teda, alebo z toho pozmeňujúceho návrhu to budete vidieť. Zjednodušene, fungovať to vlastne bude tak, že každý zaočkovaný v NCZI po splnení tých podmienok po tej druhej dávke, lebo až potom bude vlastne nárok na sprostredkovateľský bonus. Pri jednodávkových vakcínach Johnson & Johnson hneď po tej prvej dávke bude nárok na sprostredkovateľský bonus. Dostane vygenerovaný špeciálny taký unikátny kód, na základe ktorého, ktorý spĺňa podmienky GDPR, čiže ochrany osobných údajov, a na základe ktorého nikto nevie zistiť, že kto to vlastne v skutočnosti je. Čiže je to naozaj že unikátny kód. A tento kód potom zaočkovaný posunie svojmu sprostredkovateľovi, človeku, ktorého on označí za sprostredkovateľa, a sprostredkovateľ si uplatní na stránke ministerstva financií, kde sa zaregistruje, nárok na sprostredkovateľský bonus. Tak ako som povedal, do 50 rokov bude 30, do 60 - 60, nad 60 - 90.
Prečo odstupňované? No jednoducho preto, lebo najväčšie riziko, ktoré máme, tak je práve pri ľuďoch nad 50 rokov. Vo všeobecnosti platí a celosvetová štatistika - 99 % úmrtí sú ľudia nad 50 rokov, čiže tam je sústredené celé to veľké riziko. Preto aj vyššia motivácia za ľudí, ktorí sú nad 50 rokov, ako pri tých, ktorí sú pod 50 rokov.
Zároveň sme sa rozhodli aj limitovať, aby teda náhodou teda tam nenastali nejaké zvláštne procesy, maximálne 50 ľudí jeden človek si môže uplatniť na seba ako sprostredkovateľ.
Niekedy možno v nejakých skupinách obyvateľstva, ktoré nedisponujú svojím bankovým účtom, tak to bude práve možno ten človek, ktorý tým vlastným bankovým účtom disponovať bude a ktorý im zabezpečí alebo na koho si uplatnia tento sprostredkovateľský bonus.
Vopred hovorím, že ako ministerstvo financií, samozrejme, počítame s tým, že manžel označí manželku za svojho sprostredkovateľa a manželka označí manžela za svojho sprostredkovateľa. Zároveň ale sa spoliehame aj na to a predpokladám, že to bude aj podstatná časť kampane, kampaň v duchu, veľmi zjednodušene, keď ju poviem, zameraná na vnukov a vnučky svojich starých rodičov. Zavolaj babke a presvedč ju, aby sa bola, aby sa dala očkovať a získaš 90 eur.
Naozaj potrebujeme presvedčiť ľudí, ktorí pripúšťajú, že sa zaočkovať dajú. Nikoho týmto odmeňovaním nenútime k očkovaniu, ale ten, kto pripúšťa tú možnosť, že by sa zaočkovať dal, tak mu vlastne dáme aj nejakú tú finančnú motiváciu na to, aby to urobil. Čiže toto je vlastne podstata sprostredkovateľského bonusu.
A potom ten druhý nástroj, ktorý som spomenul, tak to je, nenazýva sa priamo lotéria, lebo teda zákon o lotériách trošku inak k tomu pristupuje. Nazývame to očkovacia prémia, ale de facto je to zlosovanie, je to, je to kvázi lotéria, kde všetci ľudia, ktorí budú zaočkovaní, každý jeden týždeň im zo zákona budú môcť byť rozdelené odmeny do výšky maximálne 2 mil. eur týždenne. Čiže nie dokopy, ale do výšky maximálne 2 mil. eur týždenne. Čiže to bude taká motivácia, ktorá, či nie motivácia, to už bude odmena aj pre tých, ktorí sa už doteraz zaočkovali, ktorí vlastne chránia nás spoločne a chránia verejný záujem, lebo 2 mil. ľudí zaočkovaných máme a, samozrejme, bude to aj lákadlo pre tých ďalších, ktorí teoreticky teda to očkovanie pripúšťajú, tak také malé, drobné, teoreticky, všimné, niekoľko možno desiatok, stotisíc eur ten človek bude môcť vyhrať v tej očkovacej prémii.
Myslím si, že takto na začiatok by to aj stačilo.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
9:21
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:21
Jozef HlinkaVýbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 865 z 30. júna 2021 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu vládny návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti. Odporúčanie pre Národnú radu vládny návrh schváliť - ústavnoprávny výbor.
Z uznesení výborov pod bodom III tejto spoločnej správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 a 2 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 214 1. júla 2021.
Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu, teda mňa, aby som na schôdzi Národnej rady predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
1.7.2021 o 9:21 hod.
Ing. PhD.
Jozef Hlinka
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (tlač 600), vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 865 z 30. júna 2021 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu vládny návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti. Odporúčanie pre Národnú radu vládny návrh schváliť - ústavnoprávny výbor.
Z uznesení výborov pod bodom III tejto spoločnej správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 a 2 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 214 1. júla 2021.
Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu, teda mňa, aby som na schôdzi Národnej rady predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované