32. schôdza

Tak, keď som sa bavil teda s pani riaditeľkou tejto neziskovej našej organizácie, tie dôvody sú v podstate hlavné dva.
Po prvé je to, obrovské hoaxy a rôzne mýty, ktoré sa medzi nimi šíria a po druhé, oni celkovo neradi navštevujú lekára a neradi sa teda podrobujú hocijakým lekárskym vyšetreniam a cítia sa zdraví. Oni povedia, my sme zdraví, my to prežijeme. Majú takýto prístup. Ale dosť dôležitá je aj alebo teda dosť významné sú, dosť významné sú aj tie mýty, ktoré tam kolujú, o tom, že zomrú a že skrátka o dva roky aj budú, že budú neplodní a nebudú môcť mať deti a takéto podobné veci. Na čo sú oni veľmi citliví, takže tam treba, fakt akože pracovať veľmi výrazne vnútri v tých komunitách.

Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, memorandum, ako už názov hovorí, je prejav dobrej vôle, jeho znením je práve vyjadrenie tejto dobrej vôle približovať ceny, za ktoré sa spaľuje v podnikoch, ktoré patria do Zväzu výrobcov cementu, takým cenám, ktoré by boli dostupné pre slovenské obce.
Podpísali sme túto vôľu zväzu výrobcov cementu spoločne 18. 6. pri Vodnej nádrži Ružín kvôli tomu, že toto turistické zázemie Košíc desaťročia trpí extrémnymi množstvami odpadu, ktorý pláva na povrchu hladiny tejto vodnej nádrže. Každý rok do toho investuje podnik Slovenská vodohospodárska výstavba nemalé peniaze, napriek tomu odstraňovanie toho koncového dôvodu nie je účinné. Práve preto bude od budúceho roku, od januára, zálohový systém a aspoň časť tohto sa stratí, ako veríme.
Predsa ale treba sa zaoberať aj tým, prečo pred slovenskými cementárňami, ktoré sú hlavnými miestami, kde smeruje na energetické zhodnotenie taká, povedzme, koncová zložka odpadu, prečo tam stoja celé dni a noci zahraničné kamióny a prečo ešte aj v samotných obciach, kde táto cementáreň je, ktoré znášajú aj environmentálnu stopu tej cementárne, prečo ani tieto obce nespaľujú svoj odpad v cementárňach. Jeden z dôvodov je, že obce nemajú dostatok kapacít a finančnej podpory na to, aby vytvorili spracovanie odpadu, toho, ktorý je spáliteľný na tzv. TAP, čiže alternatívne, tuhé alternatívne palivo.
Druhým dôvodom je, že tieto tuhé alternatívne palivá o to viac vedia vyrábať v krajinách západu, ktorým často vysoké ceny spaľovania tak, teda ceny spaľovania sú tak vysoké, že sa im oplatí dovoz na Slovensko a spaľovanie v slovenských cementárňach. Tak je to napríklad v prípade Talianska, kde očividne bol, a bol som sa pozrieť v tej cementárni Rohožník aj osobne, kde očividne stoja kamióny zo vzdialenosti 500, 600, 700 a viac kilometrov.
Pokiaľ ale cena, povedzme, 90 až 100 eur za tonu spálenej TAP-ky je úplne neprístupná pre slovenské obce, tak tento stav sa nevie zmeniť a my sme neustále akoby odpadová jama pre okolité krajiny, ktoré si u nás spaľujú často aj materiály zo svojich niekdajších obecných skládok, čistia si svoje územie a slovenský občan teda znáša, ako som už povedal, environmentálnu stopu, ale vlastné odpady obce znovu ukladajú ešte stále do bežných skládok.
Toto, tento reťazec zlej, viacerých zlých okolností chceme prelomiť. To prelomenie si vyžaduje celý súbor opatrení. Vy napokon sa v tejto oblasti vyznáte, tak viete, že sa to nezaobíde bez zvyšovania cien, ukladania odpadu v bežných skládkach, k čomu ministerstvo odvážne pristupuje a chápeme, že si tým nerobíme práve popularitu, ale sme zodpovední, a to sa snažíme vysvetliť aj obciam.
Za druhé, je nevyhnutné, aby sa tu zjavili výrobne tuhého alternatívneho paliva, aby cementári mali vôbec nejakú dodávku zo Slovenska. Zatiaľ je to okolo 20 %, čo ho spaľuje, čo sa spaľuje z domácich zdrojov, 80 % je dovoz.
Memorandum, kvôli ktorému ste túto otázku položili, je teda všeobecným prejavom vôle, že združenie cementárov bude diskutovať o určení nejakého, my si to na ministerstve predstavujeme, nejakého postupného vývoja, kde by zvyšovanie cien skládkovania a aspoň dočasné znižovanie pre domácich tvorcov TAP-iek sa kdesi stretlo, možno okolo 60 eur a tak bolo možné podstatne zvýšiť mieru spaľovania domáceho odpadu.

Ďakujem. Pýtal som sa preto na ten, nejaký ten presný obsah, lebo, tej, toho memoranda, lebo nebolo zatiaľ zverejnené nikde, tak touto cestou by som možno chcel aj poprosiť ministerstvo, že či by ho mohlo zverejniť, lebo myslím, že tam neobsahuje nejaké že obchodné informácie a položil by som teda ešte tú doplňujúcu otázku. (Reakcia ministra: "Neobsahuje vôbec.")
Ďakujem aj za tú informáciu, že o tých motivačných nástrojoch, ako potom teda dosiahnú ten cieľ. Ja som absolvoval minulý týždeň konferenciu, kde som sa rozprával aj s cementármi, mali tam aj prezentáciu, a teda pre nich je dosť veľký problém v tom, že oni v súčasnosti prijímajú teda ten zahraničný odpad, ale ten je taký homogénnejší, je to hlavne priemyselný odpad. Tak možno by som sa chcel spýtať na takú doplňujúcu otázku, že ako vytvoriť tú transformáciu, aby oni dostali ten zmesový komunálny odpad, ktorý nemá takú tú vyhovujúcu kvalitu veľmi pre nich, ani teda ten upravený, ktorý síce berú, ale v súčasnosti majú naozaj že homogénny odpad, relatívne oveľa homogénnejší odpad z toho zahraničia.

Pán poslanec, legislatíva Európskej únie, ktorá zabezpečuje voľný pohyb tovarov a osôb, má aj takú klauzulu, že obmedzíme dovoz tohto tovaru. Nerád to hovorím, považujem sa za liberálne orientovaného politika, ale v prípade aj Európska únia, ktorá je postavená na voľnom pohybe tovarov, pripúšťa, že v krajinách, kde napríklad nízka úroveň domácich miest neumožňuje súťažiť s Talianskom, s Rakúskom, pritom sú to ale neďaleké krajiny blízke na dovoz odpadov, tak taká krajina môže dočasne na nejakú dobu pristúpiť aj k tomu, že bude limitovať dovoz takéhoto odpadu na spálenie. Ale zatiaľ sme k tomu nepristúpili. Pre mňa je vhodnejšie, myslím, aj férovejšie s cementármi rokovať a nájsť nejaký, nejakú krivku, ktorá by bola aj pre nich prijateľná.
Tá otázka, že nakoľko sa im páči ktorý druh TAP-ky, to sme ešte ďaleko od toho, aby sme ju otvárali a myslím, že cementári pracujú pri takých teplotách, že nerobí im problém spaľovať komunálny odpad, že niekedy príde, samozrejme, ja neviem, petrochemický odpad alebo odpad, ktorý je drevársky a ktorý je veľmi ľahko horľavý, vysoko horľavý. Treba povedať, že od budúceho roku na Slovensku určite už tam nebude zložka PET fliaš, čo je veľmi horľavá zložka a pre nich vítaná, ale som presvedčený, že zálohovaním ju úplne vyradíme, ale tak sa to stane aj inde.
Ja som včera začal iniciatívu s mojím oddelením pre komunikáciu s Európskou úniou, sme odoslali list, v ktorom sa obraciame na patričných ľudí, aby sa začali zaoberať otázkou zjednotenia zálohovania PET fliaš a hliníkových obalov pre začiatok, napríklad aj preto, aby už neboli potrebné stroje, ktoré budú kontrolovať čiarový kód. Tie sú potrebné, sú to vyššie náklady, sú potrebné len preto, aby sa tu neuplatňovalo o 15 centov dovezený zvonku plastový odpad, za ktorý záloha pri kúpe zaplatená nebola. Stačí pár kamiónov a môže sa nám ten ekonomický systém poškodiť. My tu sa snažíme vybalancovať, ľudia si dajú 15 centov na fľašu a potom ju musia predsa dostať.
Keby sme dosiahli celoeurópske zálohovanie, tak PET fľaše zmiznú zo spaľovania a súčasne budeme ich môcť stláčať a uskladňovať tak oveľa viac, lebo nepôjde o to, aby nejaký automat prečítal čiarový kód. Tak vysvetľujem to podrobnejšie aj preto, že si myslím, že tú problematiku široko poznáte a tento malý detail by naozaj zmenil a uľahčil tento projekt pre nás aj okolité krajiny.

Ďakujem za slovo, ďakujem, pán predsedajúci. Málo času, sa budem snažiť odpovedať veľmi rýchlo.
Zrušíme to vtedy, keď to bude epidemiologická situácia dovoľovať. SARS-CoV-2 je ochorenie, ktoré sa šíri kvapôčkovou infekciou, takže rúško je bazálna, bazálny spôsob ochrany obyvateľstva, takže vtedy, keď to bude možné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu výboru pre kultúru a médiá o prerokovaní návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Nakoľko materiál máte k dispozícii, nebudem ho celý čítať.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon"), je potrebné zvoliť jedného člena Správnej rady TASR z odborníkov v oblasti žurnalistiky, nakoľko dňa 17. mája 2021 sa vzdal jeden člen členstva v Správnej rade TASR.
Predseda Národnej rady sa listom z 19. mája 2021 obrátil na predsedov všetkých poslaneckých klubov, profesijné a občianske združenia pôsobiace v oblasti médií, kultúry, audiovízie, vedy, vzdelávania, informačných technológií, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv, reprezentujúce alebo zastupujúce profesijné združenia, národnostné menšiny alebo etnické skupiny, iné menšiny alebo registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, aby v určenej lehote predložili výboru pre kultúru a médiá návrhy kandidátov na člena správnej rady. Výbor dostal návrhy kandidátov na doplnenie rady, ktoré nájdete v tlači 553.
Gestorský výbor posúdil predložené návrhy kandidátov na voľbu člena Správnej rady TASR a konštatoval, že všetci kandidáti spĺňajú všetky náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami uvedenými v § 9 zákona. Výbor pre kultúru a médiá posúdil predložené návrhy kandidátov na voľbu člena Správnej rady TASR na svojej 37. schôdzi.
V prijatom uznesení č. 115 z 22. júna 2021 vyslovil súhlas s návrhom na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie Národnej rady, ako aj zoznam kandidátov je v prílohe materiálu.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Michala Šipoša, Petra Pčolinského, Anny Zemanovej a Jany Žitňanskej k návrhu vymenovanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za člena stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky do medzinárodnej parlamentnej organizácie a na voľbu predsedov skupín priateľstva v rámci slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie (tlač 601).
Návrh na vymenovanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za člena stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky do medzinárodnej parlamentnej organizácie a na voľbu predsedov skupín priateľstva v rámci slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie (tlač 601) sa mení a dopĺňa takto.
A. sa dopĺňa nasledovne: poslanca Miroslava Žiaka za SaS za náhradníka v stálej delegácii Národnej rady Slovenskej republiky v parlamentnom zhromaždení Rady Európy;
poslanca Miroslava Žiaka za SaS za člena stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v stredoeurópskej iniciatíve a jej parlamentnej dimenzii.
B. vrátane nadpisu znie nasledovne:
"B. odvoláva poslanca Petra Pčolinského (SME RODINA) z funkcie predsedu Skupiny priateľstva s Tureckou republikou, poslanca Jozefa Lukáča (SME RODINA) z funkcie predsedu Skupiny priateľstva s Bieloruskou republikou, poslanca Mariána Kéryho (SMER - SD) z funkcie predsedu Skupiny priateľstva s Ukrajinou;"
Vkladá sa nový bod C, ktorý vrátane nadpisu znie nasledovne:
"C. volí poslanca Milana Laurenčíka (SaS) za predsedu Skupiny priateľstva s Arménskou republikou a Gruzínskom, poslanca Mariána Kéryho (SMER - SD) za predsedu Skupiny priateľstva s Ruskou federáciou, poslanca Andreja Stančíka (OĽANO) za predsedu Skupiny priateľstva s arabskými krajinami, poslankyňu Petru Hajšelovú (SME RODINA) za predsedníčku Skupiny priateľstva s Tureckou republikou, poslanca Petra Pčolinského (SME RODINA) za predsedu Skupiny priateľstva s krajinami Latinskej Ameriky, poslanca Petra Pčolinského (SME RODINA) za predsedu Skupiny priateľstva s Ukrajinou, poslanca Ondreja Dostála (SaS) za predsedu Skupiny priateľstva s Bieloruskou republikou, poslankyňu Annu Zemanovú (SaS) za predsedníčku Skupiny priateľstva s Filipínsku republikou, Indonézskou republikou, Malajziou, Singapurskou republikou a Thajským kráľovstvom, poslanca Ladislava Kamenického (SMER - SD) za predsedu Skupiny priateľstva s Kórejskou republikou, poslanca Martina Beluského (ĽS Naše Slovensko) za predsedu Skupiny priateľstva s Kambodžským kráľovstvom, Kórejskou ľudovodemokratickou republikou, Laoskou ľudovodemokratickou republikou, Mongolskom, Vietnamskou socialistickou republikou, Bangladéšskou ľudovou republikou, Iránskou islamskou republikou, Pakistanskou islamskou republikou, Nepálskou federatívnou demokratickou republikou."
Zároveň navrhujem, aby uznesenie, pôvodné uznesenie, ktoré je predložené k tlači 601, sa osobitne hlasovalo o bode A vymenúva a osobitné hlasovanie o bode B volí.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Navrhovaným zákonom, ktorý vyplýva z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 až 2024, sa zabezpečí jednotná správa chránených území národných parkov pod ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.
Cieľom tohto návrhu zákona je úprava prevodu správy pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve štátu v národných parkoch, do správy organizácie ochrany prírody a krajiny. Organizácia ochrany prírody by mala v chránených územiach zabezpečovať komplexnú a integrovanú ochranu prírody. Predpokladom však je, aby v chránených územiach spravovala a užívala štátne pozemky a súčasne zabezpečovala ochranu prírody na národnej a medzinárodnej úrovni. Návrh zákona rieši zásadný nedostatok, ktorý dnes máme pri správe štátnych pozemkov v národných parkoch, a to organizácia ochrany prírody a krajiny v súčasnosti tieto pozemky priamo nespravuje. Je neefektívne, aby sa o územia v národných parkoch starali dve rôzne štátne organizácie. V súčasnosti je to najmä Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v rezorte životného prostredia, v rezorte pôdohospodárstva je to štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, Štátne lesy Tatranského národného parku a Lesopôdohospodársky majetok Ulič. Tieto štátne organizácie sú zriadené dvoma ústrednými orgánmi štátnej správy, často majú protichodný účel, funkcie a určenia v území národných parkov, z čoho potom vyplývajú zásadné konflikty. Prevodom správy štátnych pozemkov na organizácie ochrany prírody sa vytvoria podmienky pre náležité a efektívne zabezpečenie primárneho účelu národných parkov, ochrany prírody a biodiverzity, ako aj pre plnenie záväzkov vyplývajúcich zo smerníc Európskej únie v oblasti ochrany prírody.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite. Toľko na úvod a hlásim sa potom rovno do rozpravy.
Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 591).
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 13. septembra a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ochrana našich národných parkov, ktoré sú súčasťou nášho spoločného prírodného dedičstva, sa dotýka každého z nás, tak ako tu sedíme. Mnohí, možno väčšina z nás, vnímame potrebu ochrany prírody v národných parkoch, ale aj mimo nich predovšetkým rozumom.
Áno, prírodu chránime v prvom rade preto, pretože ju potrebujeme pre naše vlastné prežitie, pre našu vyššiu, lepšiu kvalitu života. Potrebujeme prírodné zdroje, čistú vodu, čistý vzduch, potrebujeme bohatstvo, pestrosť a premenlivosť rôznych foriem života, rastlín, živočíchov a ich celých spoločenstiev a ekosystémov a v neposlednom rade stále viac potrebujeme aj schopnosť prirodzených ekosystémov najmä lesov a mokradí zadržiavať vodu. A pôsobiť tak preventívne nielen proti povodniam, ale aj proti suchu a horúčavám a ďalším extrémom počasia, ktoré sú v posledných rokoch čoraz častejšie a, žiaľ, vidíme to aj tento rok.
O tom, že tieto tzv. ekosystémové služby pri lesoch hovoríme aj o ich mimoprodukčných funkciách, majú aj svoju ekonomickú hodnotu, dnes už myslím nikto nepochybuje. Našou úlohou a veľkou výzvou pre odborníkov, ekonómov, ekológov, lesníkov, vodohospodárov a ďalších je vyjadriť hodnotu ekosystémových služieb v peniazoch a zakomponovať tieto hodnoty do jednotlivých položiek štátneho rozpočtu. Potom sa tzv. výhodnosť či stratovosť investícií do ochrany prírody a životného prostredia bude javiť v celkovom inom svetle ako doteraz.
Prírodu aj v národných parkoch však nechránime len rozumom, ale predovšetkým srdcom, pretože hoci častokrát na to zabúdame, príroda predstavuje náš skutočný domov v tom najčistejšom slova zmysle. Nosíme si ju v sebe, nosíme si ju v hlave, v srdci, máme ju zakódovanú v DNA, v každej bunke nášho tela. Táto väzba človeka na svoje prírodné prostredie bola vytváraná a upevňovaná miliardami rokov evolúcie života na zemi a nedokážeme sa jej zbaviť. Je takou našou pomyselnou pupočnou šnúrou, ktorú ale na rozdiel od tej skutočnej nikdy nemôžeme prestrihnúť, resp. kedykoľvek sa o to ľudstvo v histórii pokúsilo, nikdy to nedopadlo dobre. Preto aj dnes predkladáme návrh zákona, ktorým chceme naplniť, reálne naplniť aspoň na území národných parkov, doteraz len formálne deklarovanú prioritu ochrany prírody pred ostatnými ľudskými aktivitami. Chceme tým splatiť aspoň malú časť toho obrovského dlhu, ktorý sme voči prírode tu na Slovensku, ale aj na celom svete dokázali vytvoriť a ktorý mimochodom, žiaľ, ešte stále každým dňom narastá.
Toľko na úvod. Teraz by som len stručne sa vyjadril k niektorým obavám, ktoré sme zachytili od zverejnenia nášho návrhu po jeho predložení na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Sú tu obavy zo strany neštátnych vlastníkov, že budú nejako postihnutí alebo ukrátení. Takže ak čítame s porozumením náš návrh, nijako sa priamo nedotýka pozemkov neštátnych vlastníkov a ani nerieši obmedzenia hospodárenia na týchto pozemkoch neštátnych a prípadné obmedzenia hospodárenia z titulu ochrany prírody sú už v súčasnosti primeraným spôsobom legislatívne upravené v platnom zákone o ochrane prírody a krajiny 543/2002 a ďalej budú podrobnejšie špecifikované v dokumentácii ochrany prírody, ktorá sa bude postupne pripravovať a schvaľovať pre jednotlivé národné parky v súlade s týmto zákonom. Ide predovšetkým o tzv. projekty zonácie a programy starostlivosti.
Takisto sú tu, vnímame obavy z utlmenia života na vidieku alebo z nejakého obmedzovania ďalšieho rozvoja vidieckej krajiny v týchto regiónoch, kde sa jednotlivé národné parky nachádzajú. Tu by som chcel zdôrazniť, že pri prechode správy pozemkov nedôjde k žiadnej strate pracovných miest, všetci zamestnanci dotknutých štátnych firiem - Lesy Slovenskej republiky, Štátne lesy TANAP-u, LP Ulič, ktorí o to prejavia záujem, budú mať možnosť zamestnať sa na primeraných pozíciách priamo v rezorte životného prostredia, predovšetkým vo svojich regiónoch na jednotlivých správach národných parkov.
Okrem toho môžme predpokladať, že vznik funkčných národných parkov, tak ako nám ukazujú príklady z iných európskych aj mimoeurópskych krajín, podmieni vytváranie ďalších nových pracovných príležitostí, najmä v oblasti služieb a tzv. prírodného turizmu. Ide najmä o ubytovanie, stravovanie, šport, rekreáciu a podobné služby.
Možno na záver by som spomenul, že prijatím navrhovanej novely zákona výrazne prispejeme aj k naplneniu záväzkov, ktoré má Slovenská republika vo vzťahu k Európskej komisii v oblasti ochrany prírody. Ide predovšetkým o naplnenie záväzkov, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z dvoch smerníc Európskej únie, a to smernice o vtákoch a smernice o biotopoch, ktoré spolu vytvárajú tzv. Natura 2000. V tejto súvislosti treba spomenúť aj prebiehajúce konanie Európskej komisie voči Slovenskej republike, tzv. infringement, vo veci nedostatočnej ochrany kriticky ohrozeného druhu živočícha hlucháňa hôrneho, ktorý sa stal akýmsi symbolom ochrany prírody v horských lesoch v niektorých našich národných parkoch. Prevod správy štátnych pozemkov v národných parkoch by tak mohol výrazne pomôcť nielen pri záchrane hlucháňa doslova v hodine dvanástej, ale v Slovenskej republike by mohol pomôcť aj vyhnúť sa nemalým pokutám, ktoré reálne hrozia zo strany Európskej komisie v tomto prípade.
Ďakujem, skončil som.